{"guid": "0aaaf1bd-8134-4c88-bca6-0c792d2f8e00:347dccca-1acc-4684-9a69-86cdddc7bf93", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201952.2", "spisova_znacka": "BA-6S/332/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/332/2021 z 29. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2026, sp. zn. BA-6S/332/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201952.2", "identifikacne_cislo": "1021201952", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/394/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/394/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/394-2012/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-60b.odsek-2", "nazov": "§ 60b ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-60b.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-60b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2012/394#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-60b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/347dccca-1acc-4684-9a69-86cdddc7bf93", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201952.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201952.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201952.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/332/2021\n1021201952\n29. 05. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201952.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-6S/332/2021\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a\nčlenov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu:\nKALAMA PRODUCTION s. r. o., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 47 331 348, zastúpeného:\nAdvokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., so sídlom Vretenová 4, 841 04 Bratislava, IČO:\n46 606 122, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n102244443/2021 zo dňa 11.11.2021, takto\nrozhodol:\nBA-6S/332/2021\n\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nBA-6S/332/2021\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu so začiatkom dňa 19.06.2020\ndaňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2020,\no výsledku ktorej vypracoval protokol zo dňa 10.03.2021. Po vykonanom dokazovaní vydal správca dane\nrozhodnutie č. 101324978/2021 zo dňa 27.07.2021, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“)\nurčil rozdiel v sume 2000,00 eur za zdaňovacie obdobie marec 2020, nepriznal mu nadmerný odpočet\nza zdaňovacie obdobie marec 2020 v sume 1065,23 eur a žalobcovi vyrubil daň v sume 934,77 eur\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie\ndane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z\npridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane rozhodnutie odôvodnil\ntým, že žalobca nepreukázal poskytnutie dodania služieb deklarovaným dodávateľom ALAIN s.r.o. z\ndodávateľskej faktúry č. 20VF00006, s dátumom dodania 31.03.2020, so základom dane 10000,00 eur\n\na DPH 2000,00 eur, ktorej predmetom boli „manažérske činnosti podľa potrieb objednávateľa za marec\n2020“.\n2. Žalovaný na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodnutím č. 102244443/2021 zo dňa\n11.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa\nv napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane a konštatoval, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno, keďže neposkytol správcovi dane dostatočné a hodnoverné dôkazy na preukázanie\nuskutočnenia obchodných transakcií, nepreukázal, že preverovaný zdaniteľný obchod sa reálne\nuskutočnil a teda nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane.\nII. Správna žaloba\n3. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia\nveci správcovi dane na ďalšie konanie.\n4. Žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili charakter zdaniteľného plnenia\nmedzi spoločnosťou žalobcu a jeho dodávateľom ALAIN s.r.o., napriek tomu, že žalobca podľa svojho\nnázoru preukázal existenciu zdaniteľného plnenia, úhradu ceny, vznik daňovej povinnosti dodávateľa a\noprávnenosť uplatnenia odpočtu DPH. Žalobca tvrdil, že uniesol dôkazné bremeno už tým, že predložil\nzmluvu o spolupráci, faktúru, doklad o úhrade a potvrdenie o poskytnutí plnenia. Namietal, že ďalšie\ndôkazy zákon ani smernica o DPH nevyžadujú. Žalobca v tejto súvislosti ďalej uviedol, že predmetom\nzmluvného vzťahu bola paušálna manažérska a obchodná činnosť, prípadne pripravenosť tieto činnosti\nvykonávať, pričom podľa jeho názoru aj samotná pripravenosť na poskytnutie služieb predstavuje\nzdaniteľné plnenie. Tvrdil, že správca dane nesprávne vyhodnotil charakter služieb len preto, že išlo\no nehmotné plnenia, pri ktorých nemožno očakávať rovnakú mieru dokumentácie ako pri hmotných\ndodávkach.\n5. Žalobca namietal, že správca dane založil svoje závery iba na subjektívnych pochybnostiach a\npožadoval od žalobcu dokazovanie už preukázaných skutočností. Tvrdil, že správca dane neprípustne\npreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, hoci žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť predložením\nzákladných účtovných a daňových dokladov. Žalobca poukázal na to, že v jeho prípade už dôkazné\nbremeno prešlo na správcu dane, keďže žalobca predložil všetky základné dôkazy o existencii\nzdaniteľného plnenia.\n6. Žalobca namietal, že dôkazná povinnosť podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku nezahŕňa povinnosť\ndaňového subjektu preukazovať, že sa nedopustil daňového podvodu alebo zneužívajúceho konania.\nTvrdil, že ak správca dane nadobudol podozrenie z podvodu alebo zneužitia práva, bol povinný takéto\ntvrdenia sám preukázať relevantnými dôkazmi, čo však neurobil.\n7. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný neaplikoval eurokonformný výklad práva na odpočítanie\nDPH v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Tvrdil, že na zamietnutie práva na odpočítanie\ndane nepostačuje len konštatovanie porušenia § 49 zákona o DPH, ale musí byť preukázaný daňový\npodvod alebo zneužívajúce konanie podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku.\n8. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nevysvetlil, akým spôsobom v súlade s judikatúrou pristúpil k\nzamietnutiu práva na odpočet dane. Tvrdil, že správca dane nedostatočne odôvodnil svoje závery a\nlen všeobecne konštatoval nesplnenie podmienok podľa zákona o DPH bez toho, aby konkretizoval,\nv čom spočívalo nepreukázanie služieb alebo podvodné konanie. V tejto súvislosti poukazoval na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 327/2018 zo dňa 19.09.2018 a na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/101/2015 zo dňa 28.03.2017, podľa ktorých\nrozhodnutie správcu dane musí obsahovať konkrétne a preskúmateľné dôvody.\n9. Žalobca tiež namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal všetky dostupné\ndôkazy, najmä nevypočul osoby podieľajúce sa na poskytovaní služieb, ktorí boli konateľmi dodávateľa\na to vtedajších konateľov dodávateľa alebo konateľov, ktorí túto funkciu vykonávali v posudzovanom\nzdaňovacom období. Tvrdil, že správca dane sa ani nepokúsil vykonať výsluch oprávnených osôb, hoci\n\nich výpovede mohli objasniť obsah a rozsah poskytovaných služieb. Namietal, že osobné výpovede\nmajú rovnakú dôkaznú silu ako listinné dôkazy.\n10. Žalobca namietal tiež zaujatosť správcu dane, pričom tvrdil, že z viacerých konštatovaní správcu\ndane vyplýva neprípustná neobjektivita, ktorá mala negatívny vplyv na proces dokazovania, rozsah\nzhromaždených dôkazov, ich vyhodnotenie a prijaté skutkové a právne závery.\n11. Ďalšia žalobná námietka smerovala k tomu, že v danej veci nebol riadne vyhotovený a doručený\nprotokol o zisteniach z daňovej kontroly, ktorý by mu umožnil sa k zisteniam vyjadriť.\n12. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že absentujú logické a\npreskúmateľné správne úvahy vedúce k objektívnemu vyhodnoteniu dôkazov, podstatné údaje týkajúce\nsa priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, v rozhodnutí absentuje označenie protokolu z\ndaňovej kontroly ako rozhodného dôkazného prostriedku, dátum začatia a ukončenia daňovej kontroly,\nako aj dátum začatia a ukončenia vyrubovacieho konania, v dôsledku čoho podľa žalobcu nemožno\npreskúmať dodržanie zákonných lehôt a zákonnosť postupu správcu dane.\n13. Žalobca namietal aj nesprávne doručovanie a spôsob komunikácie zo strany správcu dane počas\npandémie COVID-19. Tvrdil, že žiadal správcu dane o elektronickú komunikáciu prostredníctvom\nelektronickej schránky alebo e-mailu, keďže preberanie poštových zásielok prostredníctvom Slovenskej\npošty nepovažoval za bezpečné.\n14. Žalobca uviedol, že žalovaný nespochybnil ekonomickú podstatu uskutočneného obchodu, pretože\nkaždý výnos je nevyhnutne spojený aj s nákladom a v tomto prípade bola preukázaná priama súvislosť\nmedzi zdaniteľnými plneniami na výstupe (predaj áut) a zdaniteľnými plneniami na vstupe (nákup áut),\npreto podľa žalobcu nie je odôvodnenie správcu dane relevantné.\n15. Žalobca tiež poukázal na to, že vo výrokovej časti rozhodnutia absentujú zákonom ustanovené\nnáležitosti a to konkrétneho hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté a tiež absentuje\nrozhodnutie o náhrade nákladov podľa § 12 daňového poriadku.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.01.2022 navrhol, aby súd žalobu zamietol. Poukázal na to,\npri uplatnení práva na odpočítanie dane nestačí existencia formálne správnej faktúry, ale daňový subjekt\nmusí preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom\nak nie je splnená čo i len jedna z nich, platiteľovi dane nemôže vzniknúť nárok na odpočítanie DPH.\nŽalovaný uviedol, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu podľa § 24 ods. 1 daňového\nporiadku, pretože práve žalobca bol povinný preukázať skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní.\n17. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane dokazovanie zameral na reálnosť deklarovaného plnenia,\nteda na otázku, či spoločnosť ALAIN s.r.o. deklarované služby skutočne dodala. Správca dane podľa\nžalovaného preveroval aj personálne vybavenie dodávateľa potrebné na poskytnutie deklarovaného\nplnenia.\n18. Vo vzťahu k tvrdenej hotovostnej úhrade faktúry žalovaný uviedol, že z predloženého výdavkového\npokladničného dokladu nevyplýva, že by bola úhrada skutočne realizovaná. Poukázal na to, že doklad\nneobsahuje podpisy ani prílohy, neoznačuje, kto finančné prostriedky odovzdal a kto ich prevzal, a hoci\np. A. A. uviedol, že peniaze prevzal, nebolo preukázané, od koho ich prevzal. Žalovaný zároveň uviedol,\nže z dokladov predložených spoločnosťou ALAIN s.r.o. nevyplýva, že by finančné prostriedky boli prijaté\na zaúčtované. Súčasne poukázal na § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti,\npodľa ktorého je zakázaná platba v hotovosti prevyšujúca 5000,00 eur, ak zákon neustanovuje inak.\n19. K zmluve o spolupráci, na základe ktorej boli služby fakturované, žalovaný uviedol, že bola\nvšeobecná a nekonkrétna. Podľa žalovaného z nej nebolo zrejmé, k čomu presne sa spoločnosť\nALAIN s.r.o. ako poskytovateľ zaviazala, aké konkrétne činnosti mala dodať, podľa akých potrieb a\npožiadaviek objednávateľa a podľa akých kritérií. Označenie činností ako manažérske, operatívne,\nobchodné a prislúchajúce žalovaný považoval za neurčité. Podľa žalovaného nebolo preukázané, kto\n\npožiadavky na služby za žalobcu zadal, akým spôsobom, či mal dodávateľ prostriedky a schopnosti\nna poskytovanie služieb, ako často mali subjekty komunikovať, aké činnosti boli poskytnuté a v akých\nčasových horizontoch. Ak malo ísť len o pripravenosť dodávateľa poskytnúť služby, nebolo podľa\nžalovaného preukázané, čo mal byť dodávateľ pripravený poskytnúť, komu, akým spôsobom, kedy a\nkto mal byť k dispozícii.\n20. Žalovaný reagoval aj na žalobcov odkaz na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo.\nUviedol, že žalobca nepravdivo tvrdil podobnosť skutkových okolností, keďže v posudzovanej veci\nsprávca dane ani žalovaný nikdy neuviedli, že reálne dodanie služby nespochybňujú. Práve naopak,\nzáverom správcu dane a žalovaného bolo, že obchodná transakcia deklarovaná faktúrou od spoločnosti\nALAIN s.r.o. sa reálne neuskutočnila.\n21. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane od žalobcu nepožadoval preukázanie skutočností, ktoré mali\npreukazovať jeho obchodní partneri, ale požadoval len preukázanie tých skutočností, ktoré žalobca sám\ntvrdil predloženými dokladmi. Za irelevantné považoval žalobcove námietky o neunesení dôkazného\nbremena správcom dane, keďže správca dane v tejto veci nedokazoval zneužívajúce alebo podvodné\nkonanie, ale nepreukázanie reálneho dodania služby.\n22. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola\nvykonaná zákonne, žalobca nebol ukrátený na svojich právach a zo spisu nevyplýva tendenčnosť ani\nneobjektívnosť postupu správcu dane. Správca dane podľa žalovaného viedol dokazovanie podľa § 24\nods. 2 daňového poriadku, dbal na čo najúplnejšie zistenie skutočností potrebných na správu daní a\nnebol viazaný výlučne návrhmi daňového subjektu. Žalovaný zároveň uviedol, že zo spisu nevyplýva, že\nby žalobca požadoval doplnenie dokazovania konkrétnymi návrhmi, napríklad výsluchom konkrétnych\nsvedkov.\n23. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke žalobcu, že v danej veci nebol vyhotovený protokol z daňovej\nkontroly, ktorý by mu bol doručený s možnosťou vyjadriť sa. Túto námietku označil za zavádzajúcu.\nUviedol, že daňová kontrola bola začatá dňa 19.06.2020 na základe oznámenia o daňovej kontrole\nč. 101007546/2020 zo dňa 09.06.2020, protokol č. 100407174/2021 bol vyhotovený dňa 10.03.2021 a\nžalobcovi bol doručený dňa 29.03.2021, kedy bola daňová kontrola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. a)\ndaňového poriadku. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca sa k protokolu vyjadroval a jeho pripomienky\na dôkazy boli prerokované dňa 17.06.2021 na ústnom pojednávaní, o ktorom bola spísaná zápisnica\nč. 101061782/2021.\n24. Žalovaný poukázal na okolnosť, že v marci 2020, teda v období, v ktorom mali byť služby poskytnuté,\nžalobca podľa výpisu z obchodného registra nemal zapísaného konateľa ani prokuristu. B. B. C. bola\nkonateľkou len do 03.12.2019 a prokuristkou až od 14.10.2020. Vzhľadom na plnú moc udelenú\nadvokátskej kancelárii mal za žalobcu v rozhodnom čase konať splnomocnený zástupca, s ktorým by mal\ndodávateľ ALAIN s.r.o. komunikovať, prijímať pokyny alebo informácie potrebné na činnosť, avšak takúto\nkomunikáciu podľa žalovaného neuviedol ani jeden z obchodných partnerov. Žalovaný ďalej poukázal na\nprepojenie osoby A. A. so žalobcom aj s dodávateľom. Uviedol, že p. A. A. bol povereným zamestnancom\nsplnomocneného zástupcu žalobcu, pričom blízky vzťah k advokátskej kancelárii vyplýval aj z poverenia\na podaní správcovi dane. Zároveň jediným spoločníkom žalobcu bolo občianske združenie Slovensko\nproti drogám, ktorého predsedom bol p. A. A., a jediným spoločníkom spoločnosti ALAIN s.r.o. bolo\nzdruženie Slovenská realitná spoločnosť, ktorého predsedom bol v rozhodnom čase taktiež p. A. A..\nŽalovaný uviedol, že osoba vystupujúca pod menom D. D. bola od 27.11.2019 evidovaná so zmeneným\nmenom na A. A., pričom išlo o tú istú osobu. Z toho podľa žalovaného vyplývalo personálne prepojenie\nmedzi žalobcom a jeho dodávateľom.\n25. K námietke týkajúcej sa toho, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentovalo rozhodnutie\no náhrade nákladov žalovaný uviedol, že v preskúmavanom prípade bolo vydané riadne rozhodnutie,\nktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť rozdiel dane v sume 934,77 eur do 15 dní od\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ ide konkrétne o chýbajúci výrok o nákladoch správy\ndaní, žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne uplatnené nároky, napríklad\nsvedočné, o ktorých by správca dane podľa § 12 daňového poriadku rozhodoval. Z obsahu vyjadrenia\nžalovaného teda vyplýva, že podľa jeho názoru nebola daná povinnosť uvádzať vo výroku osobitný\n\nvýrok o nákladoch správy daní v situácii, keď zo spisu nevyplývali žiadne konkrétne uplatnené nároky\nna náhradu nákladov, o ktorých by bolo potrebné rozhodnúť.\n26. Žalobca súdu nepredložil repliku k vyjadreniu žalovaného.\nIV. Relevantná právna úprava\n27. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v aktuálne\nplatnom a účinnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n28. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n29. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH:\n„(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť.\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.“\n30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n31. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n32. Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 daňového poriadku,\n„(1) Daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n33. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od\n01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 07.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nRozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025\nbola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.\n\n34. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení\n(ďalej len „SSP“), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP),\nobsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového\nmateriálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných\nbodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci\njeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1\nSSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných\npodmienok vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 1 SSP), a po preskúmaní veci\ndospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n35. Súd sa v medziach žalobných bodov v prvom rade zaoberal otázkou, či správca dane a žalovaný\npostupovali zákonne, keď žalobcovi nepriznali právo na odpočet dane z dodávateľskej faktúry\nspoločnosti ALAIN s.r.o. z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a či žalovaný postupoval pri\nvyhodnotení dôkazného bremena zákonným spôsobom. V nadväznosti na žalobnú argumentáciu, podľa\nktorej mal správca dane žalobcovi preukázať účasť na daňovom podvode alebo zneužití práva sa súd\nzaoberal tiež otázkou, či dôvodom na odopretie odpočítania DPH okrem nesplnenia hmotnoprávnych\npodmienok bolo prípadne aj tvrdené zneužitie práva alebo účasť žalobcu na daňovom podvode.\n36. Súd v súvislosti s uplatnenými žalobnými námietkami v prvom rade uvádza, že vo vzťahu k\nposúdeniu práva na uplatnenie odpočtu DPH je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie\nhmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH a formálnych podmienok tohto\npráva, ako aj medzi odopretím nároku na odpočítanie dane z iného dôvodu daňového podvodu a\nodopretím nároku z dôvodu zneužitia práva. Nárok na odpočítanie dane vzniká daňovému subjektu\nlen za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktorými sú: (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má\ndve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v\nsamotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne\npovinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane\nje následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí\nbyť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež\ndoložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu\ndane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy\npredložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).\nAk nie je splnená čo i len jedna z uvedených kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok, právo na\nodpočítanie dane nevzniká a daňový subjekt si ho nemôže úspešne uplatniť (rozsudok NSS SR sp. zn.\n8Sžfk/16/2020, bod 25; SD EÚ Senatex, C-518/14, bod 28; SD EÚ Vikingo, C-610/19, bod 43; SD EÚ\nKemwater ProChemie, C-154/20, bod 24).\n37. V prejednávanej veci daňové orgány spochybnili splnenie hmotnoprávnej podmienky, ktorou\nje samotná existencia zdaniteľného plnenia. Úlohou správcu dane bolo verifikovať skutočnosti,\nktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Riadne zistenie a ustálenie skutkového\nstavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočnosti, ohľadne ktorých existujú pochybnosti,\nnepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie\nhmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane musí\npomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného\nbremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. Súd\nsa preto ďalej zaoberal tým, či správca dane v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho\nkonania vzhľadom na žalobcom predložené dôkazy o existencii deklarovaných služieb postupoval pri\npresune dôkazného bremena na žalobcu zákonne.\n38. Z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca na preukázanie\nexistencie deklarovaných služieb predložil (i) faktúru č. 20VF00006 zo dňa 02.04.2020 vystavenú\nspoločnosťou ALAIN s.r.o., (ii) zmluvu o spolupráci č. 191102 zo dňa 02.11.2019 uzatvorenú medzi\nžalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou ALAIN s.r.o. ako poskytovateľom, predmetom ktorej\n\nboli „manažérske, operatívne, obchodné a prislúchajúce činnosti podľa potrieb objednávateľa“, (iii)\nvýdavkový pokladničný doklad č. 20VPU00002 zo dňa 30.04.2020 v sume 12 000 eur, ktorým mala byť\npreukázaná hotovostná úhrada predmetnej faktúry, ako aj (iv) podklady k DPH za marec 2020, hlavnú\nknihu za marec 2020 a účtovný denník za marec 2020. Žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal, že\nnemal zamestnancov, priestory na výkon činnosti si prenajímal podľa potreby od spoločnosti KEY ART\nAGENCY s.r.o. a že všetky činnosti, ktoré spoločnosť ALAIN s.r.o. poskytovala žalobcovi mesačne,\nboli uvedené v zmluve o spolupráci. Súčasne tvrdil, že predmetom faktúry bola paušálna odmena za\nvykonanie, respektíve pripravenosť na vykonanie služieb, a vzhľadom na charakter manažérskych,\noperatívnych a obchodných služieb nebolo možné od neho požadovať ďalšie hmotné výstupy alebo\npodrobnú evidenciu jednotlivých úkonov. Z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane po\noboznámení sa s predloženými listinami pristúpil k preverovaniu deklarovaného plnenia nielen u žalobcu,\nale aj u deklarovaného dodávateľa ALAIN s.r.o.\n39. Spoločnosť ALAIN s.r.o. následne na výzvu správcu dane predložila faktúru č. 20VF00006 zo dňa\n02.04.2020 v celkovej sume 12 000 eur vystavenú pre žalobcu, zmluvu o spolupráci č. 191102 zo dňa\n02.11.2019, hlavnú knihu analyticky za marec 2020, účtovný denník za marec 2020, podklady k dani\nz pridanej hodnoty za marec 2020, súpis prijatých faktúr a súpis vystavených faktúr za marec 2020.\nSpoločnosť ALAIN s.r.o. v daňovom konaní uviedla, že v zmysle zmluvy vykonáva činnosti, ktoré podľa\nnej obsahujú „všetku činnosť“, pričom si nevedie podrobnú evidenciu, pretože ide o paušálnu fakturáciu\nza vykonanie alebo pripravenosť na vykonanie činnosti. Spoločnosť ALAIN s.r.o. zároveň uviedla, že\nvýsledkom poskytovaných služieb je to, že firma funguje a zabezpečuje pre ňu potrebné činnosti,\npričom služby mala vykonávať spoločnosť a jej obchodní partneri, ktorých však bližšie nekonkretizovala.\nSprávca dane tieto doklady a vyjadrenia spoločnosti ALAIN s.r.o. vyhodnotil v spojení s dokladmi a\nvyjadreniami žalobcu tak, že ani žalobca, ani deklarovaný dodávateľ ALAIN s.r.o. nekonkretizovali,\naké konkrétne služby mali byť za marec 2020 skutočne dodané, aký bol ich konkrétny obsah, rozsah,\nspôsob poskytnutia, kto ich reálne vykonal, komu boli poskytnuté, v akom čase, akým spôsobom boli\nžalobcom objednané a ako boli využité v jeho podnikateľskej činnosti. Samotné označenie služieb ako\n„manažérske činnosti podľa potrieb objednávateľa“, prípadne ako manažérske, operatívne, obchodné\na prislúchajúce činnosti, správca dane nepovažoval za dostatočné na preukázanie reálneho dodania\nslužby.\n40. Správca dane sa ďalej zaoberal aj otázkou preukázania úhrady spornej faktúry. Žalobca na\npodporu svojich tvrdení predložil výdavkový pokladničný doklad č. 20VPU00002 zo dňa 30.04.2020\nna sumu 12 000 eur. Správca dane však dospel k záveru, že z uvedeného dokladu nie je možné bez\npochybností potvrdiť, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov skutočne došlo, keďže doklad\nneobsahoval podpisy ani ďalšie identifikačné údaje osôb, ktoré mali finančné prostriedky odovzdať\na prevziať. Súčasne preverovaním účtovných a iných podkladov spoločnosti ALAIN s.r.o. nezistil, že\nby predmetná hotovosť bola zo strany tejto spoločnosti prijatá a riadne zaúčtovaná. Z napadnutého\nrozhodnutia zároveň vyplýva, že správca dane prostredníctvom verejne dostupných registrov zistil,\nže funkciu konateľa spoločnosti ALAIN s.r.o. vykonával v relevantnom období E. B. A. A., ktorý\npredtým vystupoval pod menom E. B. D. D., pričom podľa údajov z registra obyvateľov išlo o tú istú\nosobu. Ďalej bolo zistené, že jediným spoločníkom spoločnosti ALAIN s.r.o. bolo v rozhodnom období\nzdruženie Slovenská realitná spoločnosť, ktorého štatutárnym orgánom bol rovnako B. A. A.. Správca\ndane zároveň identifikoval personálne prepojenie aj na strane žalobcu, keďže jeho spoločníkom bolo\nobčianske združenie Slovensko proti drogám, v ktorom funkciu predsedu vykonával taktiež B. A. A..\n41. Správca dane zároveň vykonal ústne pojednávanie dňa 17.06.2021, na ktorom boli prerokované\npripomienky žalobcu k protokolu z daňovej kontroly a ktorého sa zúčastnil poverený zamestnanec\nsplnomocneného zástupcu žalobcu, ktorým bol práve E. B. A. A.. Ten uviedol, že žalobca prijal od\nspoločnosti ALAIN s.r.o. služby obchodného charakteru, obchodné poradenstvo, komunikačnú stratégiu\na rôzne služby podľa potreby, pričom vzhľadom na paušálny charakter služby mala byť odmena platená\naj za pripravenosť tieto služby poskytovať. Na otázku správcu dane, kto konkrétne zo spoločnosti ALAIN\ns.r.o. služby vykonal, E. B. A. A. ako zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa nezaujímal o osoby, ktoré\nslužby uskutočňovali, pretože rokoval s A. A.. Zároveň uviedol, že tieto služby osobne vykonával aj\non, keďže bol v rozhodnom čase štatutárom spoločnosti ALAIN s.r.o. Správca dane vyjadrenia žalobcu\nvyhodnotil ako všeobecné a nekonkrétne, keďže neobsahovali opis poskytnutých služieb, ich výstupov,\nspôsobu zadania, času realizácie ani konkrétneho využitia žalobcom.\n\n42. Podľa ustálenej judikatúry (SD EÚ C-610/19 Vikingo; C-285/11 Bonik; C-324/11 Tóth; C-154/20\nKemwater ProChemie; NS SR R 26/2021; NS SR R 6/2020) je žalobca povinný uniesť dôkazné\nbremeno o splnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane. Obchodné transakcie\nnestačí deklarovať formálnymi dokladmi – faktúrami, zmluvami alebo výkazmi – ak reálne plnenie nie je\npreukázané. Právne posúdenie správnych orgánov vychádzalo z aplikácie hmotnoprávnych podmienok\npodľa čl. 168 písm. a) smernice 2006/112/ES, z rozloženia dôkazného bremena podľa § 24 ods. 1\ndaňového poriadku a zo zásady, že ak daňový subjekt nepreukáže reálnosť deklarovaných plnení, nárok\nna odpočítanie dane mu nemôže vzniknúť. Pokiaľ teda žalobca namietal, že daňové orgány nevykonali\ndokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci, súd uvádza, že v zmysle § 24 ods.\n1 daňového poriadku je to práve daňový subjekt, ktorý je povinný v daňovom konaní preukázať splnenie\nvyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a to tak, že daňový subjekt podá riadne\nvyplnené daňové priznanie, pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa\nprávnych predpisov povinný viesť. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,\nteda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov\npreukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým\nsubjektom, v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších\ndôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza\nv procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a\ndaňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej\na zásady prejednacej (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/2018\nzo dňa 14. novembra 2018, bod 21, sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009, rozsudok NSS\nSR sp. zn. 2Sfk/24/2021 zo dňa 31.07.2023).\n43. Vzhľadom na vyššie uvedené judikatórne východiská, súd nezistil nezákonnosť v závere žalovaného,\nže žalobcom predložená zmluva, ktorou žalobca preukazoval poskytnuté plnenie mala všeobecný a\nnekonkrétny charakter a nepreukazovala žiadne konkrétne úkony, ktoré by ALAIN s.r.o. ako dodávateľ\nvykonal. Správne orgány preto nepostupovali nezákonne, keď túto dôkaznú situáciu vyhodnotili tak,\nže žalobcom predložené listiny nie sú spôsobilé preukázať potrebné skutočnosti nasvedčujúce, že k\nplneniu reálne došlo a keď uzavreli, že bez preukázanej existencie plnenia nemôže vzniknúť nárok\nna odpočítanie dane. V súvislosti s tým súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Sfk 27/2023 z 21.02.2025, podľa ktorého „Ak je predmetom fakturovaného\nplnenia taký druh služieb, ktoré sú poskytované priebežne, po dlhší časový úsek a jednotlivé úkony\nnie sú (nevyhnutne) hmatateľným produktom, resp. výstupom zachyteným na hmotnom substráte, musí\nsi daňový subjekt v takomto prípade zadovážiť čo najširšie penzum dôkazov preukazujúcich reálnosť\nplnenia (vrátane dôkazov, ktoré spoľahlivo zachytávajú najmä formu poskytovania takýchto služieb\n(osobnú alebo elektronickú), a s tým súvisiacu prítomnosť osôb participujúcich na poskytovaní onoho\nplnenia či relevantnú komunikáciu spojenú s dojednávaním jednotlivých úkonov plnenia), aby sa v\nprípade budúcej daňovej kontroly vo vzťahu k oprávnenosti odpočtu DPH z takto poskytnutej služby\nvyhol negatívnemu následku spojenému s dôkaznou núdzou.“\n44. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že predmetom plnenia nebola realizácia konkrétnych obchodných\nalebo manažérskych úkonov, ale samotná pripravenosť tieto činnosti podľa potreby vykonávať, súd\nuvádza, že táto skutočnosť sama osebe nezbavuje žalobcu dôkaznej povinnosti preukázať existenciu a\nobsah takto deklarovaného plnenia. Práve pri službách spočívajúcich v disponibilite alebo pripravenosti\nposkytovať odborné činnosti je nevyhnutné preukázať, v čom konkrétne spočíval prevzatý záväzok\ndodávateľa, v akom rozsahu bol poskytovaný, akým spôsobom bol zabezpečovaný a aké okolnosti\nnasvedčujú tomu, že deklarovaná pripravenosť bola reálne poskytovanou službou a nepredstavovala len\nformálne označenie použité v zmluve a na faktúre. Samotná existencia zmluvy, faktúry a úhrady odmeny\nbez ďalších objektívnych skutočností preukazujúcich reálny obsah deklarovaného plnenia nepostačuje\nna preukázanie splnenia podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane. Ak žalobca tvrdil, že\npredmetom faktúry bol mesačný paušál za pripravenosť služby poskytnúť, potom mal žalobca preukázať\nkto túto pripravenosť zabezpečoval, aké odborné kapacity boli vyčlenené, akým spôsobom mohol službu\nobjednať, prípadne koľkokrát ju využil, aké konkrétne úkony boli v rámci tejto pripravenosti vykonané.\nSúd preto žalobné námietky o nezákonnosti postupu správcu dane pri vyhodnotení dôkazov na účely\nzáverov o zistenom skutkovom stave a pri presune dôkazného bremena na žalobcu nepovažoval za\ndôvodné.\n\n45. Správny súd k námietke žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí došlo k zamieňaniu dôvodov na\nodopretie odpočtu dane a to že daňové subjekty jednak tvrdili nesplnenie hmotnoprávnych podmienok\nna odpočet dane a zároveň v rozhodnutí naznačovali účasť žalobcu na daňovom podvode resp. zneužití\npráva, považuje za potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva,\nže by žalovaný založil nepriznanie práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na závere o\nexistencii daňového podvodu, účasti žalobcu na podvodnom reťazci alebo na zneužití práva v oblasti\nDPH. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyslovil záver o tom, že žalobca vedome participoval\nna podvodnom konaní, ani nevykonával dokazovanie smerujúce k preukazovaniu podvodu v zmysle\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie týkajúcej sa zapojenia daňového subjektu do podvodného\nalebo zneužívajúceho konania. Z obsahu napadnutého rozhodnutia naopak vyplýva, že žalovaný\nzaložil svoje závery primárne na tom, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok\npráva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,\na to konkrétne nepreukázaním dodania deklarovaných služieb spoločnosťou ALAIN s.r.o. Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí opakovane uvádzal, že nebolo preukázané, aké konkrétne služby mali byť\nžalobcovi dodané, akým spôsobom mali byť poskytované, kto ich mal vykonávať, komu boli poskytované,\nani aké konkrétne výstupy mali byť výsledkom deklarovanej činnosti, pričom za neunesenie dôkazného\nbremena považoval absenciu relevantných podkladov a konkrétnych dôkazov o reálnom poskytnutí\nslužieb. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazoval na personálne a majetkové prepojenie\nmedzi žalobcom, spoločnosťou ALAIN s.r.o. a osobou A. A., správny súd konštatuje, že tieto úvahy\nžalovaný používal vo vzťahu k hodnoteniu vierohodnosti a preukázaniu deklarovaného plnenia, nie\nako samostatný základ záveru o existencii daňového podvodu alebo zneužitia práva. Ani z formulácií\nžalovaného o tom, že „sa ponúka otázka, kto komu mal poskytovať služby“, nemožno vyvodiť, že by\nžalovaný konštatoval existenciu podvodného konania, keďže žalovaný tieto okolnosti hodnotil výlučne v\nkontexte pochybností o reálnom uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia.\n46. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane v napadnutom rozhodnutí teda nebol záver\no účasti žalobcu na daňovom podvode alebo zneužití práva, ale záver správnych orgánov o\nnesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane spočívajúci v nepreukázaní reálneho dodania\ndeklarovaných služieb. Žalovaný tento dôvod v napadnutom rozhodnutí jednoznačne a nezameniteľne\nvymedzil, pričom zo žiadnej časti napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by dôvodom na odopretie\nodpočtu dane mala byť účasť žalobcu na daňovom podvode alebo zneužitie práva. Keďže nebolo\npreukázané, že došlo k reálnemu plneniu, nebolo možné v prejednávanej veci uplatniť judikatúru\nSúdneho dvora EÚ na ktorú poukazoval žalobca a ktorá sa týka prípadov, v ktorých je nesporné, že\nplnenie bolo dodané, ale sporný je iba subjekt dodávateľa. Súd preto túto žalobnú námietku považoval\nza nedôvodnú.\n47. Súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku smerujúcu k nevykonaniu výsluchu štatutárnych\nzástupcov žalobcu a deklarovaného dodávateľa. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca\nv priebehu daňového konania navrhol vykonanie takéhoto dôkazu. Z obsahu administratívneho spisu\nďalej vyplýva, že dňa 17.06.2021 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého sa za žalobcu ako\ndaňový subjekt zúčastnil E. A. A. v postavení povereného zamestnanca zástupcu žalobcu, advokátskej\nkancelárie Mgr. Karol Haťapka s.r.o. E. A. A. sa v rámci tohto úkonu vyjadroval k podstatným okolnostiam\nveci a odpovedal na otázky správcu dane. E. B. A. A. bol zároveň konateľom deklarovaného dodávateľa\nALAIN s.r.o. a na otázku správcu dane, kto konkrétne za spoločnosť deklarovaného dodávateľa\nposkytoval služby fakturované žalobcovi, uviedol, že sa nezaujímali o osoby zabezpečujúce realizáciu\npredmetných činností a komunikovali výlučne s A. A.. Súd preto dospel k záveru, že daňové orgány\nnepostupovali nezákonne, ak osobitne nevypočuli konateľa deklarovaného dodávateľa, pretože ním\nbol E. B. A. A., ktorý disponoval informáciami o obchodných transakciách a vystupoval súčasne na\nstrane žalobcu aj deklarovaného dodávateľa a bol v daňovom konaní (ako zástupca žalobcu) vypočutý.\nPokiaľ samotný žalobca zastúpený E. B. A. A. tvrdil, že komunikácia a zabezpečenie deklarovaných\nplnení prebiehali prostredníctvom E. B. A. A., pričom táto osoba bola zároveň konateľom spoločnosti\nALAIN s.r.o. a mala sa aj podieľať na samotnom plnení, vykonanie ďalších dôkazov smerujúcich k\nvýsluchu tejto osoby by bolo nadbytočné a nemohlo by priniesť nové relevantné skutkové zistenia.\nNemožno preto správnym orgánom vytýkať neúplnosť dokazovania z dôvodu nevykonania dôkazov,\nktorých vykonania sa žalobca v daňovom konaní ani nedomáhal a ktoré vzhľadom na zistený skutkový\nstav neboli potrebné na riadne objasnenie veci. Správny súd zároveň poukazuje na to, že žalobca ani\nv správnej žalobe nekonkretizoval, aké konkrétne skutkové okolnosti mali byť výsluchom konateľov\n\ndodávateľských spoločností preukázané a akým spôsobom by tieto zistenia mohli spochybniť skutkové\nzávery správnych orgánov. Súd preto túto žalobnú námietku považoval za nedôvodnú.\n48. K námietke smerujúcej k nezákonnému postupu správcu dane pri doručovaní písomností na adresu\nsídla žalobcu, resp. jeho zástupcu napriek tomu, že žiadal o doručovanie prostredníctvom elektronickej\nschránky, súd uvádza, že ustanovenie § 60b ods. 2 zákona č. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej\npodobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente) (ďalej len zákon o eGovernmente“) výslovne umožňuje orgánu verejnej moci postupovať\npri elektronickej komunikácii podľa osobitného predpisu, ak takýto predpis upravuje vlastný spôsob\ndoručovania. V oblasti správy daní je týmto osobitným predpisom daňový poriadok, ktorý ako osobitná\nprávna úprava predstavuje zákonnú výnimku zo všeobecnej povinnosti doručovať elektronicky podľa\nzákona o e-Governmente. Výkon verejnej moci zo strany finančnej správy smerom k daňovým subjektom\nje upravený v § 32, § 33 a § 14 daňového poriadku, ako aj v prechodnom ustanovení § 165b\nods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého sa podľa § 32 (upravujúceho doručovanie elektronickými\nprostriedkami) postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia\nFinančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. Z ustanovenia § 165b ods. 3 daňového\nporiadku vyplýva, že doručovanie elektronickými prostriedkami bolo možné najskôr od 01.01.2016,\navšak vo vzťahu k jednotlivým druhom daní bolo Finančnému riaditeľstvu umožnené určiť termín, od\nktorého bude tento spôsob doručovania možné uplatňovať, a to v oznámení zverejnenom na jeho\nwebovom sídle. Na webovom sídle Finančnej správy SR je od 28.12.2021 dostupné oznámenie, z\nobsahu ktorého je zrejmé, že od 01.01.2022 bude finančná správa postupovať vo vzťahu ku všetkým\ndruhom daní elektronicky. Pri správe DPH sa takýto postup do 31.12.2021 neuplatňoval (porovnaj\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 10Szˇfk/45/2019). Súd preto ani tejto žalobnej\nnámietke neprisvedčil.\n49. Súd považuje za potrebné tiež poukázať na to, že žaloba sa v časti týka pravdepodobne úplne\nodlišnej veci ako je tá, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe poukazuje\nna odôvodnenie uplatnenia odpočtu DPH tak, že išlo o výdavok súvisiaci s nákupom vozidiel,\nktorý bol následne použitý na podnikateľskú činnosť žalobcu pri predaji týchto vozidiel. Pravdepodobne\nomylom žalobcu vznikla aj žalobná námietka týkajúca sa nedoručenia protokolu z daňovej kontroly,\npretože z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že tento protokol bol doručený dňa 29.03.2021\na to zástupcovi žalobcu, advokátskej kancelárii Mgr. Kamil Haťapka s.r.o., pričom k tomuto protokolu sa\nžalobca následne aj vyjadroval. Pravdepodobne týmto omylom došlo aj k uvedeniu toho, že napadnuté\nrozhodnutie neobsahuje údaj o začatí daňovej kontroly, jej ukončení a údaj o protokole z daňovej\nkontroly, keďže z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v danej veci nešlo o uplatnenie odpočtu DPH\nv súvislosti s predajom vozidiel, údaje o daňovej kontrole sú v napadnutom rozhodnutí obsiahnuté\na žalobcovi bol doručený protokol z daňovej kontroly, súd preto tieto žalobné námietky považoval\nza nedôvodné.\n50. Ako nedôvodnú súd posúdil aj žalobnú námietku týkajúcu sa toho, že vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia absentovalo rozhodnutie o náhrade nákladov. Žalovaný nepostupoval nezákonne, keď\no náhrade nákladov nerozhodol osobitným výrokom rozhodnutia, keďže z administratívneho spisu\nnevyplývajú žiadne uplatnené nároky, napríklad svedočné, o ktorých by správca dane podľa § 12\ndaňového poriadku rozhodoval. Súd nezistil nezákonnosť ani v tom, že by vo výroku rozhodnutia\nabsentovalo označenie predpisu, podľa ktorého správny orgán rozhodoval, keďže výrok rozhodnutia\ntento údaj obsahuje.\n51. Súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akých skutkových zistení žalovaný vychádzal, aké\ndôkazy vykonal a akým spôsobom ich vyhodnotil. Rozhodnutie zároveň obsahuje právne posúdenie veci\nvrátane aplikácie relevantných ustanovení právnych predpisov, ako aj správnu úvahu, ktorou sa žalovaný\npri rozhodovaní riadil. Z jeho obsahu je preto zrozumiteľne identifikovateľné, akými úvahami bol žalovaný\nvedený pri prijatí svojich skutkových a právnych záverov, čo súdu umožnilo vykonať jeho súdny prieskum.\nSúd zároveň poukazuje na to, že žalobca námietku nepreskúmateľnosti formuloval iba všeobecným\na nekonkrétnym spôsobom, bez toho, aby uviedol, v čom konkrétne mala nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia spočívať, ktoré jeho časti považuje za nezrozumiteľné alebo nedostatočne\nodôvodnené, prípadne ktoré skutkové alebo právne závery považuje za nepreskúmateľné. Takto\nvšeobecne formulovaná námietka neumožňuje súdu podrobiť ju podrobnejšiemu prieskumu ani sa\n\ns ňou konkrétnejšie vysporiadať. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nspĺňa požiadavky kladené na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia, je preskúmateľné z hľadiska\nskutkového aj právneho a žalobná námietka nepreskúmateľnosti nie je dôvodná.\n52. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\nneprisvedčil námietkam žalobcu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a preto žalobu podľa § 190\nSSP zamietol.\n53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému\nnepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať\nvoči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať, pričom súd nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať,\naby žalovanému nahradil trovy konania.\n54. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-6S/332/2021\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa jeho\ndoručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:e737af46-d88d-49cd-aa92-68cb60bf3e49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.327.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.327.2018.1"}, {"guid": "ussr:2d106a55-ac97-4277-8e43-1bec28c43926", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.37.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/2018 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.37.2018.1"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "d1182d1f-1c3c-4c6d-b86a-681c1ec96cbb:56b6f87c-1dcb-4887-8ef1-e0b0524f9fb9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6019200648.1", "spisova_znacka": "2Sfk/24/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/24/2021 z 30. 7. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-07-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6019200648.1"}], "citovane_v": []}