Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/277/2021 z 20. 8. 2026 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 20. augusta 2026, sp. zn. BA-5S/277/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201681.2 Správny súd v Bratislave | BA-5S/277/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201681.2 | 2026-08-20 | Uznesenie Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, SSP, § 98 ods. 1 písm. g) SSP, § 7 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/438326da-eb43-42e6-8d57-dd0057270774 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201681.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-5S/277/2021 1021201681 20. 08. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201681.2 Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Fair Business, s. r. o., so sídlom Kučišdorfská dolina 4, 902 01 Pezinok, IČO: 47 505 087, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101707760/2021 zo dňa 10. októbra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“ alebo „žalovaný“) výzvou č. 101305976/2021 zo dňa 22.07.2021 (ďalej len „výzva“ alebo „výzva na zaplatenie daňového nedoplatku“) vyzval podľa § 80 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vzniknutého na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 vo výške 480,- eur na základe riadneho daňového priznania č. 608292710/2016 zo dňa 30.06.2016, ktorá bola splatná dňa 30.06.2016, na účet žalovaného v náhradnej lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, s tým, že ak žalobca daňový nedoplatok v lehote určenej vo výzve nezaplatí, správca dane po jej uplynutí pristúpi k vymáhaniu. Podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku žalobca podal proti predmetnej výzve písomnú námietku (ďalej aj „námietka zo dňa 11.08.2021“). 2. Žalovaný rozhodnutím č. 101707760/2021 zo dňa 10.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 71 v nadväznosti na § 80 ods. 1 daňového poriadku nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 11.08.2021 proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 22.07.2021. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 dňa 30.06.2016, v ktorom si sám uviedol daňovú licenciu vo výške 480,eur a ktorú do dnešného dňa neuhradil. Poukazujúc na znenie § 85 ods. 1 daňového poriadku uzavrel, že námietke žalobcu nevyhovel z dôvodu, že výzva na úhradu nedoplatku bola zaslaná oprávnene, t. j. správca dane bol oprávnený daňový nedoplatok vymáhať, pretože nie je ešte premlčaný. Zároveň uviedol, že neeviduje u žalobcu žiadnu predchádzajúcu podanú námietku, a preto nemohol o nej rozhodovať. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 12.10.2021 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia. 4. V dôvodoch správnej žaloby uviedol, že s názorom žalovaného nesúhlasí a argumentoval tým, že úhrada daňových licencií mala charakter zálohovej platby, ktorú nie je možné žiadať o vrátenie, ale naopak ju je možné len započítať s inými daňovými úhradami ako započítanie časti vzniknutej daňovej povinnosti pri úhrade dane z príjmu. Daň z príjmu vzniká ako výpočet z daňového základu, ktorý sa pohybuje v kladných číslach ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi znížený o odpočítateľné položky. Ak daňový subjekt vykazuje záporný zisk, t. j. stratu, nevzniká mu žiadna daňová povinnosť. Ak vykazuje kladný zisk, z ktorého je výpočet splatnej dane nižší ako sú zálohové platby, tzv. daňová licencia, je možné si len túto časť započítať z už uhradenej daňovej licencie. 5. Ďalej uviedol, že „zálohovými platbami formu daňovej licencie zo zákona daňové subjekty „úverovali“ daňové úrady – štát“. Daňový subjekt sa tak stával veriteľom voči správcom dane. Každý úver je splatný voči veriteľovi dlžníkom. Zákon zabezpečoval návratnosť takto vzniknutého úverového vzťahu len formou zápočtu, čo predpokladalo, že by daňový subjekt musel vytvoriť zisk minimálne v takej výške, z ktorej sa po výpočte dane samotná daň bude prinajmenšom rovnať sume uhradených daňových licencií alebo ju prevyšovať, aby bol „mal právo“ na vrátenie „bezúročného“ úveru. Argumentujúc tým, že po rôznych úpravách v dnešnej dobe nie je možné si takto vzniknuté nerovnosti z daňovej licencie žiadnym spôsobom ani započítať, ani inak kompenzovať podľa platnej legislatívy, žalobca sa ohradil ústavnými princípmi, a to je otázkou vlastníctva. Následne uviedol, že ak nie je možné zo zákonného pohľadu považovať záväzok (ktorý v podstate záväzkom nie je) z daňových licencií za premlčaný, potom tento moment musí platiť rovnako pre všetky strany nezávisle na forme, či ide o subjekt štátu, právnickú alebo fyzickú osobu. Znamená to, že podľa názoru žalovaného by mal v súčasnosti žalobca povinnosť poskytnúť žalovanému úver, ku ktorému sa sám nezaviazal, a to nielenže bezúročne, ale dokonca aj vopred bez nároku na jeho vrátenie, resp. odpočítanie. S takýmto výkladom zákona žalobca nesúhlasil, a preto apeloval na ústavné princípy motivované aj komparatívnym a komunitárnym právom tvrdiac, že tento jav nemožno po právnej stránke hodnotiť inak, než zásah do vlastníctva, resp. vyvlastnenie (finančných prostriedkov) bez nároku na odškodnenie“. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca podal dňa 30.06.2016 elektronickými prostriedkami daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 zaevidované správcom dane pod č. 608292710/2016. Z podaného daňového priznania vyplynula žalobcovi daňová licencia na úhradu vo výške 480,- eur, ktorá bola splatná dňa 30.06.2016. Povinnosť platiť daňovú licenciu v uvedenej výške mal daňovník, ktorý podľa § 46b ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (v znení účinnom v čase podania daňového priznania) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim 500.000,- eur, a to vo výške 480,- eur. Daňová licencia bola minimálna výška dane, ktorú museli platiť právnické osoby, a to aj v prípade vykázania daňovej straty. Povinnosť platiť daňovú licenciu vznikla aj v prípade, keď daňovník nevykonával žiadnu činnosť. Keďže správca dane neevidoval úhradu zo strany žalobcu vo výške 480,- eur, ktorá mu vyplývala z podaného daňového priznania, zaslal správca dane dňa 29.07.2021 žalobcovi výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 22.07.2021, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 05.08.2021. Správcovi dane bola dňa 11.08.2021 doručená námietka na výzvu zo dňa 22.07.2021. Po preskúmaní predmetnej námietky a zistení skutkového stavu správca dane vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.09.2021. Námietke nebolo vyhovené z dôvodu, že žalobca nepreukázal úhradu daňového nedoplatku, na úhradu ktorého bol správcom dane vyzvaný práve výzvou zo dňa 22.07.2021. Proti rozhodnutiu o nevyhovení námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej premlčania predmetného dlhu (daňového nedoplatku vo výške 480,- eur) žalovaný poukázal na znenie § 85 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého „právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.“ Následne uviedol, že daňový nedoplatok v danom prípade vznikol v roku 2016 a výzva podľa § 80 daňového poriadku bola žalobcovi doručená v roku 2021. Podľa názoru žalovaného k premlčaniu predmetného daňového nedoplatku, ktorý vznikol na základe podaného daňového priznania žalobcom, v tomto prípade nedošlo, tzn. nie je premlčaný. Bez ohľadu na to, že bola daňová licencia zrušená novelou zákona o dani z príjmov, neznamená to, že žalobca nie je, resp. nebol povinný ju uhradiť. Správca dane si pred vydaním napadnutého rozhodnutia preveril skutkový a právny stav, pričom zistil, že daňový nedoplatok nebol zo strany žalobcu uhradený. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal úhradu tohto daňového nedoplatku, a preto správca dane nemohol rozhodnúť inak. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodná zamietol. 7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom 11. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 14. Podľa § 71 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky. 15. Podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie. V. Posúdenie veci správnym súdom 16. Úvodom správny súd uvádza, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 17. Správny súd tak primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). Na tento účel sa správny súd v prvotnej fáze súdneho konania oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie (ne)prípustnosti súdneho prieskumu v danej veci. 18. Predmetom súdneho prieskumu vo veci podanej žaloby je právny akt vydaný v administratívnom konaní – napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný podľa § 71 v spojení s § 80 ods. 1 daňového poriadku nevyhovel námietke žalobcu v postavení daňového subjektu smerujúcej voči výzve žalovaného na zaplatenie daňového nedoplatku. Námietke žalobcu zo dňa 11.08.2021 nebolo vyhovené z dôvodu, že žalobca nepreukázal úhradu daňového nedoplatku, na úhradu ktorého bol správcom dane vyzvaný výzvou zo dňa 22.07.2021. 19. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že výzve žalovaného na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 22.07.2021 predchádzala tá skutočnosť, že správca dane neevidoval úhradu zo strany žalobcu vo výške 480,- eur, ktorá žalobcovi vyplývala z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 zaevidovaného správcom dane pod č. 608292710/2016. Z podaného daňového priznania vyplynula žalobcovi daňová licencia na úhradu vo výške 480,- eur, ktorá bola splatná dňa 30.06.2016. V tomto bode správny súd zároveň uvádza, že argumentácia žalobcu brojaca proti povinnosti platiť daňovú licenciu je nedôvodná, keďže táto povinnosť vyplývala priamo z § 46b (daňová licencia právnickej osoby) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Nejde o zásah do vlastníckeho práva, resp. o vyvlastnenie finančných prostriedkov tak, ako to stroho (a bez bližšieho zdôvodnenia, resp. špecifikácie dotyku na subjektívnych právach) uvádza žalobca v žalobe, ale o zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o dani z príjmov. Žalobné námietky preto správny súd vyhodnotil ako všeobecný nesúhlas žalobcu s postupom a rozhodnutím žalovaného. 20. Rozhodnutie správcu dane o námietkach daňového subjektu podaných podľa § 71 daňového poriadku (v danom prípade napadnuté rozhodnutie) proti výzve na zaplatenie nedoplatku dane podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku však nie je rozhodnutím ukladajúcim daňovému subjektu nové povinnosti, ale súvisí výlučne s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť daň, ktorá vznikla daňovému subjektu podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov alebo bola určená v rozhodnutí správcu dane, čo tomuto rozhodnutiu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy. Práva a povinnosti žalobcu ako daňového subjektu v prebiehajúcom daňovom konaní sa vydaním napadnutého rozhodnutia v hmotnoprávnej rovine nijakým spôsobom nemenia, keďže ako výzva predchádzajúca jeho rozhodnutiu, tak aj samotné napadnuté rozhodnutie o nevyhovení námietok žalobcu voči vydanej výzve nijakým spôsobom nezasahujú do daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu. Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku vydaná podľa § 80 daňového poriadku, ako aj rozhodnutie správcu dane o nevyhovení námietok voči podanej výzve podľa § 71 predmetného zákona majú charakter procesných rozhodnutí, predstavujúcich „len“ následné právne akty smerujúce k splneniu daňovej povinnosti daňového subjektu vyplývajúcich z iných právoplatných rozhodnutí správcu dane, resp. zo zákona, pred prípadným začatím daňového exekučného konania. Inými slovami, v danom prípade má napadnuté rozhodnutie v spojení s predchádzajúcou výzvou na zaplatenie charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím daňového exekučného konania. Rozhodnutie správcu dane o nevyhovení námietke podanej proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku nie je rozhodnutím, ktorým sa daňovému subjektu ukladajú právne povinnosti, ale je svojím charakterom procesným „predexekučným“ právnym aktom správcu dane (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/32/2025 zo dňa 01.08.2025). 21. Na podporu záveru o procesnom charaktere napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúcej výzve, vo vzťahu ku ktorému absentuje možnosť zásahu do subjektívnych práv daňového subjektu, správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, podľa ktorého „výzva na zaplatenie nedoplatku na dani a následné rozhodnutie o námietkach je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby zaplatila svoj nedoplatok na dani skôr, ako správca dane začne daňové exekučné konanie. Predmetná výzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške, nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane len v tom zmysle, či pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, nedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho ani nemožno považovať za rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.“ 22. Okrem toho, že postupu správcu dane podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku predchádza rozhodovanie o vyrubení dane či iných povinností a následkov vyplývajúcich z relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa správy daní, zároveň tomuto postupu, t. j. vydaniu výzvy na za-platenie daňového nedoplatku, pri dobrovoľnom nesplnení uloženej daňovej povinnosti nasleduje tzv. daňové exekučné konanie. Postupnosťou jednotlivých fáz daňového konania tak možno konštatovať, že výzva správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku, ako aj rozhodnutie správcu dane o námietkach podaných proti tejto výzve, je svojím charakterom procesným „predexekučným“ právnym aktom správcu dane. Preto pokiaľ aj správca dane rozhodne o námietkach proti výzve osobitným rozhodnutím, toto rozhodnutie neukladá žalobcovi ako daňovému subjektu žiadne nové povinnosti a má význam len pre ďalší procesný postup správcu dane, t. j. či pristúpi k vymáhaniu vyrubeného daňového nedoplatku. 23. Súhrnom vyššie uvedených úvah správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie predstavuje správny akt vydaný žalovaným ako správcom dane v daňovom konaní, ktorý deklaruje stav uloženej daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu vzniknutej na základe iného právneho aktu a zároveň vyzýva k dobrovoľnému splneniu daňovej povinnosti pred začatím fázy vymáhania v daňovom exekučnom konaní, pričom ide o také procesné rozhodnutie, ktoré nijakým spôsobom nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu. 24. Vzhľadom na procesný charakter napadnutého rozhodnutia žalovaného a zároveň pri absencii zisteného dopadu tohto rozhodnutia v podobe ujmy na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka administratívneho (daňového) konania, správny súd žalobu žalobcu smerujúcu voči napadnutému rozhodnutiu vyňatému zo súdneho prieskumu ako neprípustnú podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, keďže žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, ale úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).