{"guid": "d89461ee-170f-45b8-a739-c7ea56b79bc7:438326da-eb43-42e6-8d57-dd0057270774", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201681.2", "spisova_znacka": "BA-5S/277/2021", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/277/2021 z 20. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 20. augusta 2026, sp. zn. BA-5S/277/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201681.2", "identifikacne_cislo": "1021201681", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-08-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/438326da-eb43-42e6-8d57-dd0057270774", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201681.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201681.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201681.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/277/2021\n1021201681\n20. 08. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201681.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Fair Business, s. r. o., so sídlom Kučišdorfská dolina\n4, 902 01 Pezinok, IČO: 47 505 087, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova\n32, 850 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101707760/2021\nzo dňa 10. októbra 2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“ alebo „žalovaný“) výzvou č. 101305976/2021 zo dňa\n22.07.2021 (ďalej len „výzva“ alebo „výzva na zaplatenie daňového nedoplatku“) vyzval podľa § 80\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku\nvzniknutého na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 vo výške 480,- eur\nna základe riadneho daňového priznania č. 608292710/2016 zo dňa 30.06.2016, ktorá bola splatná\ndňa 30.06.2016, na účet žalovaného v náhradnej lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, s tým, že ak\nžalobca daňový nedoplatok v lehote určenej vo výzve nezaplatí, správca dane po jej uplynutí pristúpi\nk vymáhaniu. Podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku žalobca podal proti predmetnej výzve písomnú\nnámietku (ďalej aj „námietka zo dňa 11.08.2021“).\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 101707760/2021 zo dňa 10.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 71 v nadväznosti na § 80 ods. 1 daňového poriadku nevyhovel námietke žalobcu zo dňa\n11.08.2021 proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 22.07.2021. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov\nprávnickej osoby za rok 2015 dňa 30.06.2016, v ktorom si sám uviedol daňovú licenciu vo výške 480,eur a ktorú do dnešného dňa neuhradil. Poukazujúc na znenie § 85 ods. 1 daňového poriadku uzavrel,\nže námietke žalobcu nevyhovel z dôvodu, že výzva na úhradu nedoplatku bola zaslaná oprávnene, t.\nj. správca dane bol oprávnený daňový nedoplatok vymáhať, pretože nie je ešte premlčaný. Zároveň\nuviedol, že neeviduje u žalobcu žiadnu predchádzajúcu podanú námietku, a preto nemohol o nej\nrozhodovať.\nII. Žaloba\n3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 12.10.2021 domáhal preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia.\n\n4. V dôvodoch správnej žaloby uviedol, že s názorom žalovaného nesúhlasí a argumentoval tým, že\núhrada daňových licencií mala charakter zálohovej platby, ktorú nie je možné žiadať o vrátenie, ale\nnaopak ju je možné len započítať s inými daňovými úhradami ako započítanie časti vzniknutej daňovej\npovinnosti pri úhrade dane z príjmu. Daň z príjmu vzniká ako výpočet z daňového základu, ktorý sa\npohybuje v kladných číslach ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi znížený o odpočítateľné položky. Ak\ndaňový subjekt vykazuje záporný zisk, t. j. stratu, nevzniká mu žiadna daňová povinnosť. Ak vykazuje\nkladný zisk, z ktorého je výpočet splatnej dane nižší ako sú zálohové platby, tzv. daňová licencia, je\nmožné si len túto časť započítať z už uhradenej daňovej licencie.\n5. Ďalej uviedol, že „zálohovými platbami formu daňovej licencie zo zákona daňové subjekty „úverovali“\ndaňové úrady – štát“. Daňový subjekt sa tak stával veriteľom voči správcom dane. Každý úver je\nsplatný voči veriteľovi dlžníkom. Zákon zabezpečoval návratnosť takto vzniknutého úverového vzťahu\nlen formou zápočtu, čo predpokladalo, že by daňový subjekt musel vytvoriť zisk minimálne v takej výške,\nz ktorej sa po výpočte dane samotná daň bude prinajmenšom rovnať sume uhradených daňových licencií\nalebo ju prevyšovať, aby bol „mal právo“ na vrátenie „bezúročného“ úveru. Argumentujúc tým, že po\nrôznych úpravách v dnešnej dobe nie je možné si takto vzniknuté nerovnosti z daňovej licencie žiadnym\nspôsobom ani započítať, ani inak kompenzovať podľa platnej legislatívy, žalobca sa ohradil ústavnými\nprincípmi, a to je otázkou vlastníctva. Následne uviedol, že ak nie je možné zo zákonného pohľadu\npovažovať záväzok (ktorý v podstate záväzkom nie je) z daňových licencií za premlčaný, potom tento\nmoment musí platiť rovnako pre všetky strany nezávisle na forme, či ide o subjekt štátu, právnickú\nalebo fyzickú osobu. Znamená to, že podľa názoru žalovaného by mal v súčasnosti žalobca povinnosť\nposkytnúť žalovanému úver, ku ktorému sa sám nezaviazal, a to nielenže bezúročne, ale dokonca aj\nvopred bez nároku na jeho vrátenie, resp. odpočítanie. S takýmto výkladom zákona žalobca nesúhlasil,\na preto apeloval na ústavné princípy motivované aj komparatívnym a komunitárnym právom tvrdiac,\nže tento jav nemožno po právnej stránke hodnotiť inak, než zásah do vlastníctva, resp. vyvlastnenie\n(finančných prostriedkov) bez nároku na odškodnenie“.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca podal dňa 30.06.2016 elektronickými\nprostriedkami daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015\nzaevidované správcom dane pod č. 608292710/2016. Z podaného daňového priznania vyplynula\nžalobcovi daňová licencia na úhradu vo výške 480,- eur, ktorá bola splatná dňa 30.06.2016. Povinnosť\nplatiť daňovú licenciu v uvedenej výške mal daňovník, ktorý podľa § 46b ods. 2 písm. a) zákona o\ndani z príjmov (v znení účinnom v čase podania daňového priznania) k poslednému dňu zdaňovacieho\nobdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim 500.000,- eur,\na to vo výške 480,- eur. Daňová licencia bola minimálna výška dane, ktorú museli platiť právnické\nosoby, a to aj v prípade vykázania daňovej straty. Povinnosť platiť daňovú licenciu vznikla aj v prípade,\nkeď daňovník nevykonával žiadnu činnosť. Keďže správca dane neevidoval úhradu zo strany žalobcu\nvo výške 480,- eur, ktorá mu vyplývala z podaného daňového priznania, zaslal správca dane dňa\n29.07.2021 žalobcovi výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 22.07.2021, ktorá bola žalobcovi\ndoručená dňa 05.08.2021. Správcovi dane bola dňa 11.08.2021 doručená námietka na výzvu zo\ndňa 22.07.2021. Po preskúmaní predmetnej námietky a zistení skutkového stavu správca dane vydal\nnapadnuté rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.09.2021. Námietke nebolo vyhovené z\ndôvodu, že žalobca nepreukázal úhradu daňového nedoplatku, na úhradu ktorého bol správcom dane\nvyzvaný práve výzvou zo dňa 22.07.2021. Proti rozhodnutiu o nevyhovení námietke nie je prípustný\nopravný prostriedok. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej premlčania predmetného dlhu (daňového\nnedoplatku vo výške 480,- eur) žalovaný poukázal na znenie § 85 ods. 1 daňového poriadku, podľa\nktorého „právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení\nkalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak\nsprávca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová\npremlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.“ Následne uviedol,\nže daňový nedoplatok v danom prípade vznikol v roku 2016 a výzva podľa § 80 daňového poriadku\nbola žalobcovi doručená v roku 2021. Podľa názoru žalovaného k premlčaniu predmetného daňového\nnedoplatku, ktorý vznikol na základe podaného daňového priznania žalobcom, v tomto prípade nedošlo,\ntzn. nie je premlčaný. Bez ohľadu na to, že bola daňová licencia zrušená novelou zákona o dani z\npríjmov, neznamená to, že žalobca nie je, resp. nebol povinný ju uhradiť. Správca dane si pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia preveril skutkový a právny stav, pričom zistil, že daňový nedoplatok nebol zo\n\nstrany žalobcu uhradený. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal úhradu tohto daňového nedoplatku,\na preto správca dane nemohol rozhodnúť inak. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby\nsprávny súd žalobu žalobcu ako nedôvodná zamietol.\n7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.\nIV. Relevantná právna úprava\n8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom\n11. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a\nopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n12. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“).\n13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n14. Podľa § 71 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňový subjekt môže uplatniť\nnámietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán,\nvoči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke\nnie sú prípustné opravné prostriedky.\n15. Podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase ak daňový subjekt\nv lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane\nnezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby\ndaňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť\nkratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch\nneodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní\nod jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí\nobsahovať odôvodnenie.\nV. Posúdenie veci správnym súdom\n16. Úvodom správny súd uvádza, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania\na ochrany práv, ale podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V\nsprávnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly\ns negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo\nopatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\n\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne\nz prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).\n17. Správny súd tak primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré\nnepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu\nverejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu\nalebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či\nuž výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP).\nNa tento účel sa správny súd v prvotnej fáze súdneho konania oboznámil s obsahom administratívneho\nspisu, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie (ne)prípustnosti súdneho prieskumu\nv danej veci.\n18. Predmetom súdneho prieskumu vo veci podanej žaloby je právny akt vydaný v administratívnom\nkonaní – napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný podľa § 71 v spojení s § 80 ods. 1 daňového poriadku\nnevyhovel námietke žalobcu v postavení daňového subjektu smerujúcej voči výzve žalovaného na\nzaplatenie daňového nedoplatku. Námietke žalobcu zo dňa 11.08.2021 nebolo vyhovené z dôvodu,\nže žalobca nepreukázal úhradu daňového nedoplatku, na úhradu ktorého bol správcom dane vyzvaný\nvýzvou zo dňa 22.07.2021.\n19. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že výzve žalovaného na\nzaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 22.07.2021 predchádzala tá skutočnosť, že správca dane\nneevidoval úhradu zo strany žalobcu vo výške 480,- eur, ktorá žalobcovi vyplývala z podaného daňového\npriznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 zaevidovaného správcom\ndane pod č. 608292710/2016. Z podaného daňového priznania vyplynula žalobcovi daňová licencia\nna úhradu vo výške 480,- eur, ktorá bola splatná dňa 30.06.2016. V tomto bode správny súd zároveň\nuvádza, že argumentácia žalobcu brojaca proti povinnosti platiť daňovú licenciu je nedôvodná, keďže\ntáto povinnosť vyplývala priamo z § 46b (daňová licencia právnickej osoby) zákona č. 595/2003 Z.\nz. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Nejde\no zásah do vlastníckeho práva, resp. o vyvlastnenie finančných prostriedkov tak, ako to stroho (a bez\nbližšieho zdôvodnenia, resp. špecifikácie dotyku na subjektívnych právach) uvádza žalobca v žalobe,\nale o zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o dani z príjmov. Žalobné námietky preto\nsprávny súd vyhodnotil ako všeobecný nesúhlas žalobcu s postupom a rozhodnutím žalovaného.\n20. Rozhodnutie správcu dane o námietkach daňového subjektu podaných podľa § 71 daňového\nporiadku (v danom prípade napadnuté rozhodnutie) proti výzve na zaplatenie nedoplatku dane podľa §\n80 ods. 1 daňového poriadku však nie je rozhodnutím ukladajúcim daňovému subjektu nové povinnosti,\nale súvisí výlučne s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť daň, ktorá vznikla daňovému subjektu\npodľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov alebo bola určená v rozhodnutí správcu dane,\nčo tomuto rozhodnutiu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy. Práva a povinnosti žalobcu\nako daňového subjektu v prebiehajúcom daňovom konaní sa vydaním napadnutého rozhodnutia v\nhmotnoprávnej rovine nijakým spôsobom nemenia, keďže ako výzva predchádzajúca jeho rozhodnutiu,\ntak aj samotné napadnuté rozhodnutie o nevyhovení námietok žalobcu voči vydanej výzve nijakým\nspôsobom nezasahujú do daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu. Výzva na zaplatenie\ndaňového nedoplatku vydaná podľa § 80 daňového poriadku, ako aj rozhodnutie správcu dane o\nnevyhovení námietok voči podanej výzve podľa § 71 predmetného zákona majú charakter procesných\nrozhodnutí, predstavujúcich „len“ následné právne akty smerujúce k splneniu daňovej povinnosti\ndaňového subjektu vyplývajúcich z iných právoplatných rozhodnutí správcu dane, resp. zo zákona, pred\nprípadným začatím daňového exekučného konania. Inými slovami, v danom prípade má napadnuté\nrozhodnutie v spojení s predchádzajúcou výzvou na zaplatenie charakter procesného rozhodnutia,\nktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím daňového exekučného konania.\nRozhodnutie správcu dane o nevyhovení námietke podanej proti výzve na zaplatenie daňového\nnedoplatku nie je rozhodnutím, ktorým sa daňovému subjektu ukladajú právne povinnosti, ale je\nsvojím charakterom procesným „predexekučným“ právnym aktom správcu dane (obdobne rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/32/2025 zo dňa 01.08.2025).\n21. Na podporu záveru o procesnom charaktere napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúcej\nvýzve, vo vzťahu ku ktorému absentuje možnosť zásahu do subjektívnych práv daňového subjektu,\nsprávny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutí sp.\n\nzn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, podľa ktorého „výzva na zaplatenie nedoplatku na dani a následné\nrozhodnutie o námietkach je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby\nzaplatila svoj nedoplatok na dani skôr, ako správca dane začne daňové exekučné konanie. Predmetná\nvýzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím\nvedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške, nakoľko\ntáto vyplýva z iného titulu. Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane\nlen v tom zmysle, či pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v daňovom exekučnom konaní,\nnedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho ani nemožno považovať za\nrozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.“\n22. Okrem toho, že postupu správcu dane podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku predchádza\nrozhodovanie o vyrubení dane či iných povinností a následkov vyplývajúcich z relevantnej právnej\núpravy týkajúcej sa správy daní, zároveň tomuto postupu, t. j. vydaniu výzvy na za-platenie\ndaňového nedoplatku, pri dobrovoľnom nesplnení uloženej daňovej povinnosti nasleduje tzv. daňové\nexekučné konanie. Postupnosťou jednotlivých fáz daňového konania tak možno konštatovať, že výzva\nsprávcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku, ako aj\nrozhodnutie správcu dane o námietkach podaných proti tejto výzve, je svojím charakterom procesným\n„predexekučným“ právnym aktom správcu dane. Preto pokiaľ aj správca dane rozhodne o námietkach\nproti výzve osobitným rozhodnutím, toto rozhodnutie neukladá žalobcovi ako daňovému subjektu žiadne\nnové povinnosti a má význam len pre ďalší procesný postup správcu dane, t. j. či pristúpi k vymáhaniu\nvyrubeného daňového nedoplatku.\n23. Súhrnom vyššie uvedených úvah správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\npredstavuje správny akt vydaný žalovaným ako správcom dane v daňovom konaní, ktorý deklaruje stav\nuloženej daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu vzniknutej na základe iného právneho aktu\na zároveň vyzýva k dobrovoľnému splneniu daňovej povinnosti pred začatím fázy vymáhania v daňovom\nexekučnom konaní, pričom ide o také procesné rozhodnutie, ktoré nijakým spôsobom nezasahuje do\nsubjektívnych práv žalobcu.\n24. Vzhľadom na procesný charakter napadnutého rozhodnutia žalovaného a zároveň pri absencii\nzisteného dopadu tohto rozhodnutia v podobe ujmy na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka\nadministratívneho (daňového) konania, správny súd žalobu žalobcu smerujúcu voči napadnutému\nrozhodnutiu vyňatému zo súdneho prieskumu ako neprípustnú podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods.\n1 písm. g) SSP odmietol.\n25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, keďže žalobca procesne\nzavinil odmietnutie žaloby, ale úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože\nnezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta\nprvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\n\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "9eb6de6e-c3b9-4eb1-bc7b-39531043ef46:11f43686-4bdb-4cbf-8be2-bdcb90527edd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101325.1", "spisova_znacka": "4Sfk/32/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/32/2025 z 1. 8. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-08-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101325.1"}], "citovane_v": []}