{"guid": "32fd5206-2ca0-4435-8de2-4d304a584b60:9cd452f2-234f-4efb-88a2-34f20804c7af", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201635.2", "spisova_znacka": "BA-5S/257/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/257/2021 z 14. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. augusta 2026, sp. zn. BA-5S/257/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201635.2", "identifikacne_cislo": "1021201635", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cd452f2-234f-4efb-88a2-34f20804c7af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201635.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201635.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201635.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/257/2021\n1021201635\n14. 08. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201635.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:\nA. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: advokátska kancelária Ivan Syrový,\ns. r. o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 362614/2021 z 29. júla 2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n362614/2021 z 29. júla 2021 a Daňového úradu Bratislava č. 159036/2021 zo 14. apríla 2021 zrušuje\na vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Správca dane (Daňový úrad Bratislava) vyrubil žalobcovi (daňový subjekt A. A. B.) rozdiel dane v sume\n233.082,51 eur na dani z príjmov fyzickej osoby (FO) za zdaňovacie obdobie 2017 rozhodnutím č.\n159036/2021 zo 14. apríla 2021 (prvostupňové rozhodnutie).\n2. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 362614/2021 z 29. júla 2021\n(napadnuté rozhodnutie) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nII. Priebeh administratívneho konania\n3. Správca dane kontroloval bankové výpisy z účtu daňového subjektu a zistil, že na jeho osobný účet\nboli v roku 2017 pripísané príjmy od rôznych spoločností a jednotlivcov. Daňový subjekt v daňovom\npriznaní k dani z príjmov FO deklaroval príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov. Podľa\nsprávcu dane v roku 2017 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a ani inú samostatnú zárobkovú\nčinnosť na základe živnostenského oprávnenia.\n4. Správca dane vykonal počas daňovej kontroly viacero výsluchov svedkov i miestne zisťovania.\nDaňový subjekt počas výkonu kontroly nekomunikoval a podklady predkladal až vo vyrubovacom\na v odvolacom konaní. Správcovi dane tak až vo vyrubovacom konaní predložil viacero dokumentov\n(zmluvy o úvere, rámcové zmluvy o úvere, zmenka, zmluva o pôžičke, vyhlásenie ručiteľa a pod.).\nZ hľadiska zisťovania skutkového stavu si správca dane vyžiadal aj poskytnutie údajov o všetkých\n\nveriteľoch úpadcu (t. j. daňového subjektu) od Okresného súdu Košice, ako aj od A. E. F. – správcu\núpadcu.\n5. Správca dane časť predložených dokladov uznal ako príjmy, ktoré nie sú príjmami podliehajúcimi dani\nz príjmov podľa zákona o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov) (s. 9, 10 a 16 prvostupňového rozhodnutia).\n6. Správca dane vyhodnotil predložené zmluvy o poskytnutých úveroch za nevierohodné, a to z dôvodu,\nže daňový subjekt neposkytol k nahliadnutiu na porovnanie ich originály, čím neumožnil overiť\nzhodu predložených zmlúv s ich originálom. Daňový subjekt nepreukázal súvislosť medzi zmluvami\na pripísanými prostriedkami na jeho účet a nepreukázal čerpanie úverov, vrátenie dlžnej sumy, termínov\nsplatných splatených úhrad. Zmenka bola neúplná a nebolo možné preveriť tvrdenia daňového subjektu,\nže slúžila ako záruka splatenia jeho záväzku voči veriteľovi z dôvodu neexistencie vlastníka zmenky.\nDaňový subjekt na výzvu správcu dane nepredložil výšky a dátumy splatených úhrad istiny, úrokov\na výšku nevysporiadaného zostatku. Správca dane neakceptoval tvrdenie, že dôkazom uznania záväzku\nvoči veriteľovi bolo prihlásenie veriteľov do zoznamu veriteľov osobného bankrotu. Správca dane\nkonštatoval, že nebol preukázaný pôvod príjmov daňového subjektu. Daňový subjekt nezdokladoval\na vierohodne nepreukázal pôvod finančných prostriedkov. Pri spoločnosti Playland, s. r. o., IČO:\n45 489 637, správca dane skonštatoval, že údaje o pôžičke mali byť uvedené v poznámkach ako súčasť\núčtovnej závierky danej obchodnej spoločnosti za rok 2017, keďže pri nich išlo o pôžičku medzi vzájomne\nprepojenými osobami a že táto spoločnosť v danom čase nedisponovala s finančnými prostriedkami v\ntakej výške, aby ju mohla poskytnúť a súčasne zabezpečiť svoju hospodársku činnosť.\n7. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nestotožnil s dôvodmi odvolania. Poukázal na to, že\nspoločnosti, ktorým bola poskytnutá pôžička (resp. ktoré pôžičku poskytli), boli obchodné spoločnosti,\nktoré vykonávali podnikateľskú činnosť podľa Obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve, a teda\nmusia mať obchodné a finančné operácie zaznamenané vo svojom účtovníctve; nemôžu uzatvárať\nzmluvy o pôžičke na základe ústnej dohody. Ich účtovné závierky nevykazovali záväzky, resp.\nnebolo z nich preukázané, z akého obchodného vzťahu mali pôžičky ako záväzky vzniknúť. Podľa\nžalovaného predložené dokumenty boli účelovo vytvorené, neboli predložené počas daňovej kontroly\nani vyrubovacieho konania, ale až v rámci odvolania.\n8. Tvrdenia daňového subjektu boli vyvrátené svedeckými výpoveďami prípadne fotokópiami správ\nz aplikácie WhatsApp. Poukázal aj na textáciu zmlúv, z ktorých vyplynulo, že po každom čerpaní\núveru bude vyhotovené potvrdenie o čerpaní prostriedkov. Správca dane preto žiadal daňový subjekt\no predloženie výšky a dátumu splatených úhrad istiny, úrokov a výšku nevysporiadaného zostatku,\nčo daňový subjekt nespravil. Správca dane žiadal aj predložiť originály zmlúv (hoci ich daňový subjekt\npredložil elektronicky s konverziou), a to z dôvodu, že na týchto zmluvách (kópia a elektronická verzia)\nnapríklad neboli identické podpisy, prípadne, že na nich bol odstránený pravý horný roh zmluvy.\n9. Ak daňový subjekt tvrdil, že istina pôžičky aj so splatnými úrokmi boli prihlásené veriteľmi do\nkonkurzného konania (osobný bankrot) (napríklad spoločnosti Mikroúvery, s. r. o., IČO: 46 751 343\nalebo X-HAWK, s. r. o., IČO: 35 934 999), tieto tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé; spoločnosti\npohľadávky neprihlásili. Žalovaný ďalej zdôraznil, že predložené výpisy zo súkromného účtu daňového\nsubjektu za rok 2011 a 2012 nemali súvis, resp. bolo nepravdepodobné, že by mali súvis (daňový\nsubjekt ho nevysvetlil) s prostriedkami, ktoré boli vložené na jeho účet v roku 2017. K návrhu\nna vypočutie niektorých svedkov uviedol, že ich daňový subjekt nikde bližšie neidentifikoval kontaktnými\núdajmi. Žalovaný sa tiež stotožnil s hodnotením správcu dane, že Playland ako veriteľ nedisponovala\ns finančnými prostriedkami v takej výške, aby vedela poskytnúť pôžičku a zabezpečiť svoju hospodársku\nčinnosť, navyše pri nej išlo o prepojené osoby (konateľ G. B. bol zamestnanec na dohodu\nv spoločnostiach, v ktorých bol daňový subjekt majiteľom) a z predloženej zmluvy nevyplývala\ncharakterizácia podmienok pre výpočet a úhradu úroku (v akom časovom horizonte a z akej sumy mal\nbyť vypočítaný a na aký účet mal byť poukázaný).\n10. Žalovaný napokon zdôraznil, že pri viacerých spoločnostiach bolo preukázané ekonomické, finančné\na personálne prepojenie na daňový subjekt, tieto spoločnosti následne na to zmenili svoj obchodný\nnázov alebo sú nekontaktné, či zanikli ex offo. Zdôraznil aj nepomer úhrnu príjmov od všetkých\nzamestnávateľov v sume 13.039,41 eur vo vzťahu k pripísaným vkladom od fyzických a právnických\n\nosôb, ktoré boli minimálne v sume 1.053.777,97 eur. Tento nepomer daňový subjekt vyriešil osobným\nbankrotom.\n11. Podľa žalovaného daňový subjekt nepredložil žiaden relevantný dôkaz o podstate finančných\nprostriedkov na svojom osobnom účte, pričom správca dane spochybnil dôveryhodnosť týchto údajov. S\npoukazom na to, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno, žalovaný potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie.\nIII. Správna žaloba\n12. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označil obe\nrozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné.\n13. Žalobca spochybnil v žalobe závery, ku ktorým dospel žalovaný vo vzťahu k platbám, ktoré na\nžalobcov účet poukázali spoločnosti: Arios Investment, a. s., IČO 47 228 431 (26.286,19 eur), Arios, s.\nr. o., IČO 46 751 033 (129.047,60 eur), Mikroúvery, s. r. o. (199.797 eur), X-HAWK, s. r. o. (400.000\neur), Playland (62.900 eur), a osoby: G. B. (26.500 eur), H. B. (14.058,68 eur), I. I., C.. (50.000 eur),\na J. B. (30.000 eur).\n14. K plneniu od spoločnosti Arios Investment žalobca poukázal na zmluvu o úvere z 18. septembra\n2013, na základe ktorej mu bolo umožnené si finančné prostriedky požičiavať ako ich aj podľa možností\nvracať späť. Išlo o pôžičku. Žalobca k tomu predložil aj výpisy z účtu. Tvrdenie žalovaného, že dôkazy\npredložené žalobcom boli účelovo vytvorené, je nepreskúmateľné. Žalovaný nevypočul H. K., člena\npredstavenstva tejto spoločnosti, hoci ostatných členov predstavenstva vypočul.\n15. Pôžičky od spoločnosti Arios boli prihlásené v konaní o oddlžení žalobcu, a tak ich existencia bola\npodľa žalobcu potvrdená. Osobu A. H. mohol pôvodne žalobca považovať za dôveryhodnú osobu,\nčo sa mohlo po určitých okolnostiach zmeniť. Za nepreskúmateľnú označil argumentáciu žalovaného,\npodľa ktorej musí mať Arios v účtovníctve zaznamenanú každú finančnú operáciu a nemôže uzatvárať\npôžičky na základe ústnej zmluvy. To isté platí aj o poznámke k účtovnej závierke, kde mala byť uvedená\naj zmenka. Nedostatky na strane spoločnosti Arios nemôžu byť na ťarchu žalobcovi. Účtovníctvo má\nlen evidenčný charakter.\n16. Ak mal byť sporný príjem zdaniteľným príjmom na strane žalobcu (zvyšujúcim základ dane),\ntak považovanie tejto transakcie za poskytnutie pôžičky zo strany Arios (čo sa potvrdilo prihlásením\npohľadávky) je iracionálne, keďže poskytnutie pôžičky neznižuje základ dane. Ak predmetný príjem u\nžalobcu mal byť príjmom, je logické, že spoločnosť Arios by ho mala mať v daňových výdavkoch. To však\nnie je tento prípad a žalovaný sa s týmto argumentom nevysporiadal. Tento argument použil žalobca aj\npri spoločnosti Mikroúvery a X-HAWK.\n17. Pri spoločnosti Mikroúvery išlo podľa žalobcu o pôžičku. Správca dane namietal nepredloženie\nzmluvy v origináli; elektronické doručenie so zaručenou konverziu je rovnocenným dôkazom ako originál\nv listinnej podobe. Vyžadovanie originálu považoval žalobca za jeho účelové znevýhodnenie. Žalobca\nnavrhol vypočuť I. L., ktorého plná moc na zastupovanie spoločnosti bola predložená a preukazuje\njeho vzťah k spoločnosti Mikroúvery. Spoločnosť Mikroúvery si prihlásila svoju pohľadávku do konania\no oddlžení, a teda ide o dôkaz, že pohľadávku evidovala.\n18. Platba od spoločnosti X-HAWK bola podľa žalobcu pôžička. Dôkazom je zmluva o pôžičke,\nnačerpanie finančných prostriedkov cez účet a prihlásenie veriteľa do zoznamu veriteľov. Z hľadiska\ndôkazného bremena poukázal aj na smrť konateľky tejto spoločnosti. V deň obdržania pôžičky poukázal\nžalobca sumu na notársky úrad A. M. D. z dôvodu kúpy obchodného podielu spoločnosti Apex\nGaming Slovakia, čo podčiarkuje účelovosť prijatia pôžičky. Za nepreskúmateľné označil polemizovanie\nžalovaného vo vzťahu k podpisom na zmluvách; ak mal žalovaný pochybnosť, mal dať vypracovať\nznalecký posudok. Žalobca poukázal na to, že nebol konateľom spoločnosti X-HAWK v čase choroby\nkonateľky. Bol ním od 20.01.2007 do 10.11.2016 a nie od 12.05.2005 do 07.03.2018 ako tvrdil žalovaný.\nZa nepreskúmateľné označil tvrdenie žalovaného, že bolo neštandardné, aby dlžník uzatvoril s veriteľom\n\nzmluvu o pôžičke v značnej sume 400.000 eur bez poskytnutia zábezpeky na dlžnú sumu aj s\npríslušenstvom. Je na uvážení podnikateľov, do akého rizika pri zmluvných záväzkoch vstúpia.\n19. Plnenia od G. B. a H. B. boli ich vlastnými prostriedkami vloženými na účet žalobcu, a teda\nto bolo rovnaké, ako by ich vkladal sám žalobca. Na rozdiel od p. D., ktorej vklad žalovaný uznal\nako nezdaniteľný príjem, takto nepostupoval pri vklade od p. B. a p. B., hoci ide o kontaktné osoby.\nSprávca dane sa pri ich výsluchu nezameral na preukázanie účelu ich platieb, hoci sa ich na to\nmohol opýtať. Nie je zrejmé, aký dôkaz mal žalobca predložiť, aby uniesol svoje dôkazné bremeno.\nJe nepreskúmateľné tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky vyberané v roku 2011 a 2012\n(predložené ako dôkaz žalovaným výpismi/výbermi z jeho súkromného účtu) sú práve tými, ktoré vložil\np. B. a p. B. na osobný účet žalobcu v roku 2017. Aj pri vklade od J. B. išlo podľa žalobcu o vklad\nvlastných finančných prostriedkov.\n20. Platba od I. I. bola pôžičkou, a to s poukazom na zmluvu o pôžičke a elektronickú komunikáciu.\nPlatby nad 15.000 eur sú v Slovenskej republike zakázané. I. I. je advokát, a teda ide o dôveryhodnú\nosobu. Žalovaný si to mohol overiť jeho predvolaním na výsluch.\n21. Žalobca namietol, že žalovaný neakceptoval ako dôkaz pri spoločnosti Playland zmluvu o úvere\na ani prevod finančných prostriedkov cez bankový účet. Podľa žalovaného táto spoločnosť v danom\nčase nedisponovala s finančnými prostriedkami v takej výške, aby mohla poskytnúť pôžičku; toto\ntvrdenie však žalovaný ničím nepodložil. Z účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2016 vyplýva,\nže mala k dispozícii finančné prostriedky v celkovej výške 337.096 eur a táto suma sa k 31.12.2017\nznížila na 144.194 eur, čo indikuje poskytnutie pôžičky žalobcovi. Žalobca predložil originál zmluvy,\nkde spoločnosť požičala žalobcovi s 5 % ročným úrokom. Správca dane vypočul konateľa spoločnosti\nPlayland, no otázky na svedka vôbec nesmerovali k poskytnutiu úveru, pričom práve p. G. B. bol\nv predmetnej dobe konateľom tejto spoločnosti. Za nepreskúmateľné a zaujaté označil konštatovanie\nžalovaného, že v zmluve nie sú charakterizované podmienky pre výpočet a úhradu úroku, keďže je\nzrejmé bez nutnosti bližšej špecifikácie, že úrok 5 % sa bude vypočítavať z istiny pohľadávky p.a., pričom\nje obvyklé, že sa uhradí na ten istý účet ako istina.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní z 25. novembra 2021 (vyjadrenie), kde navrhol žalobu\nzamietnuť. Žalovaný uviedol, že žaloba je obsahovo zásadne totožná s dôvodmi odvolania, ktoré uplatnil\nžalobca v administratívnom konaní. Žalovaný preto vo vyjadrení zopakoval odôvodnenie, ktoré uviedol\nv napadnutom rozhodnutí.\n23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní z 23. decembra 2021 (replika), v ktorom sa\npridržal svojho žalobného návrhu a uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení nevysporiadal s jeho žalobnými\nbodmi.\n24. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n25. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie zdaniteľným príjmom\npríjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej\nzmluvy.\n26. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z príjmov predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti (§ 5)\n(písm. a/), príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a\numeleckého výkonu (§ 6) (písm. b/), príjmy z kapitálového majetku (§ 7) (písm. c/), ostatné príjmy (§\n8) (písm. d/).\n27. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie je úver a pôžička.\n28. Podľa § 8 ods. 2 veta prvá a druhá zákona o dani z príjmov do základu dane (čiastkového základu\ndane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie.\n\nAk sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel\nsa neprihliada.\n29. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/).\n31. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n33. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n34. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej\nlen „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a\nznalcom otázky pri ústnom pojednávaní (písm. e/), vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným\nskutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k\nnim (písm. f/).\n35. Podľa § 44 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti: poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm.\nc/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/).\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n36. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nbol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. Podľa § 3\npísm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 5S/257/2021, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie\na rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/257/2021.\n37. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP).\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n\n38. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený 14. augusta 2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n39. Premetom právneho posúdenia zo strany správneho súdu bolo v medziach žalobných bodov\npreskúmať, či v súvislosti s vyrubením rozdielu dane v sume 233.082,51 eur na dani z príjmov FO\n(žalobcu) za zdaňovacie obdobie 2017:\n- si žalovaný zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a teda či vo veci náležite\nzistil skutkový stav,\n- žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi\npredpismi,\n- bol v súlade s právnymi predpismi postup, ktorý viedol k vydaniu napadnutých rozhodnutí.\n40. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými\nsubjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou\nsprávneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané\nv daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri\nzisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a\nči riadne popísali svoje hodnotiace úvahy.\nVII.A) Všeobecné východiská\n41. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou dáva správny súd do pozornosti, že na proces daňovej\nkontroly, určovania a vyrubovania daňových povinností sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis\n– daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z.), pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2\ndaňového poriadku). Keďže procesný režim a postup príslušných orgánov v rôznych daňových otázkach\nsú spoločné, možno v tomto rozsahu uplatňovať spoločné procesné daňové zásady a judikatórne závery\ntýkajúce sa procesného postupu podľa daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis (zákon o dani z\npríjmov) neupravuje inak.\n42. Aj v daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov preto platí, že dôkazné bremeno na preukázaní\nzákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dani z príjmov (vrátane uplatnených daňových\nvýdavkov) prioritne ťaží daňový subjekt (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 z 27. septembra\n2018, sp. zn. 5 Sžfk 15/2018 z 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje\ndeklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť\nodrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť\npriznané daňové oprávnenie (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019\nz 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nrozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 z 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).\n43. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,\nresp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 3.\nseptembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi\ndaňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní\ndve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto\n\npovinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),\npričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov\npovinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,\nteda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov\npreukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým\nsubjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom\nprípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti\nspochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14. novembra\n2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje\npredložiť faktúru či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov\ndôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na\npredloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno na\núčely rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).\n44. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť\nsprávcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť\ndôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach\nobsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení\nzákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca\ndane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha\njeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy\nvyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo\nvzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3\nods. 3 daňového poriadku).\n45. Hoci z procesného hľadiska sa pri dokazovaní postupuje pri jednotlivých daniach rovnako, z\nmateriálneho hľadiska je potrebné jednotlivé typy daní odlišovať. Správny súd v tomto smere preto dáva\ndo pozornosti, že predmet dane z príjmov je upravený § 3 a § 12 zákona o dani z príjmov) a podmienky\nna uplatnenie práva na odpočet dane v oblasti dane z pridanej hodnoty sú upravené v zákone o DPH (§\n49 ods. 1, 2 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov);\nuvedené inštitúty nie sú identické, ale sú odlišné.\n46. Správny súd tiež zdôrazňuje, že daň z príjmu nie je na európskej úrovni plne harmonizovanou\ndaňou na rozdiel od dane z pridanej hodnoty. Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty neupravuje a ani sa nevzťahuje na problematiku dane z\npríjmov (a contrario čl. 1 a čl. 2 Smernice o DPH). Preto rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej\núnie týkajúca sa Smernice o DPH nie je uplatniteľná v oblasti rozhodovania o dani z príjmov.\nVII.B) Aplikácia na prípad žalobcu\n47. Aplikujúc vyššie uvedené na prípad žalobcu správny súd vyhodnotil, že názor správcu dane\na žalovaného týkajúci sa spoločnosti Playland o tom, že v rozhodnom čase nedisponovala s finančnými\nprostriedkami v takej výške, aby mohla poskytnúť pôžičku vo výške 62.900,- eur a súčasne si zabezpečiť\nsvoju hospodársku činnosť, za nemajúci oporu v administratívnom spise. K tomuto záveru dospel\nsprávny súd na základe nasledujúcej úvahy.\n48. Správny súd dáva do pozornosti, že predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z\nnakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 (§ 2 písm.\nb/ zákona o dani z príjmov), pričom zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je\noslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy (§ 2 písm. h/ zákona o dani\nz príjmov). Predmet dane FO je vymedzený v § 3 zákona o dani z príjmov, pričom jeho predmetom sú\npríjmy zo závislej činnosti (§ 5), príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu\na z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6), príjmy z kapitálového majetku (§ 7), ostatné príjmy (§ 8) a\n\niné (§ 3 ods. 1 písm. e/ až g/ zákona o dani z príjmov). Predmetom dane, na druhej strane, nie je, okrem\niného ani úver a pôžička (§ 3 ods. 2 písm. b/ zákona o dani z príjmov).\n49. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je daňový subjekt povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré\nmajú vplyv na správne určenie dane, skutočnosti uvádzané v daňovom priznaní, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť svojich dokladov a evidencií. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch voči\ndaňovníkovi, skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť alebo skutočnosti vyvracajúce vierohodnosť\na správnosť dôkazov predložených daňovníkom. Keďže daňovník je iniciátorom toho, že určité príjmy\n„nevstúpili“ do daňového priznania (nie sú predmetom dane), tak leží na ňom povinnosť preukázať, že\nsplnil všetky hmotnoprávne podmienky, ktoré zákon o dani z príjmov pre uvedené vyžaduje.\n50. Z hľadiska dôkazného bremena platí, že daňovník (žalobca) si splnil svoju povinnosť predložiť\ndaňové priznanie, v ktorom si splnil aj svoju povinnosť predložiť písomné doklady. Tým si daňovník\nsplnil svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Bolo úlohou správcu dane pri\npreverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom. Ak tak správca dane učiní, potom možno konštatovať,\nže správca dane si tiež splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom\nsubjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných\ndôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k\npresúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické\nvyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.\n51. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o splnení\npodmienok na nezahrnutie príjmu do predmetu dane, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších\ndôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno na účely rozptýlenia\nidentifikovaných pochybností správcu dane. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v\ndaňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného\nhodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve\nnaopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je\npovinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Ak\nvzniknú pochybnosti o reálnom charaktere alebo priebehu transakcie, predložené doklady musia odrážať\nskutočný stav vecí.\n52. V prejednávanej veci daňové orgány spochybňovali tú skutočnosť, že peňažné platby žalobcu boli\n(resp. neboli) úverom, resp. pôžičkou. Správny súd vyhodnotil ako relevantnú argumentáciu, podľa ktorej\nsamotná písomná zmluva o pôžičke pri relevantných pochybnostiach správcu dane nepostačuje na\nunesenie dôkazného bremena. V danom prípade potom prichádza do úvahy zo strany správcu dane\nspochybnenie vo vzťahu k reálnemu toku peňazí medzi veriteľom a dlžníkom, t. j. či vôbec k odovzdaniu\npeňazí došlo. Ďalej prichádza do úvahy spochybnenie finančnej kapacity veriteľa, t. j. či osoba veriteľa\nreálne disponovala deklarovanou sumou. Napokon prichádza do úvahy aj spochybnenie následného\nsplácania, t. j. či sa pôžička riadne a reálne splácala v súlade s dohodnutými podmienkami.\n53. Správny súd poukazuje na skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným, z ktorého vyplynulo,\nže v prípade pôžičky od spoločnosti Playland správca dane spochybňoval tak finančnú kapacitu veriteľa,\nako aj spochybnil následné splácanie pôžičky (pozri bod 6 a 9 odôvodnenia rozsudku). Žalobca\nv žalobe namietol tvrdenie žalovaného, že spoločnosť Playland v rozhodnom čas nedisponovala\ns finančnými prostriedkami v takej výške, aby mohla poskytnúť pôžičku a súčasne si zabezpečiť\nsvoju hospodársku činnosť, pričom ako na dôkaz sa odvolal na účtovné závierky tejto spoločnosti\nza rok 2016 a 2017, ktorých vyplynulo, že dané finančné prostriedky k dispozícii mala. Správny súd\npo preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že sa v ňom nenachádza žiadny podklad,\nz ktorého správca dane a následne žalovaný vyvodili nemožnosť spoločnosti Playland disponovaním\ns dostatočným množstvom finančných prostriedkov. Správny súd nerozporuje možné závery, ku ktorým\norgány finančnej správy dospeli, avšak možno ich v tejto súvislosti hodnotiť ako predčasné, keď nemajú\noporu v administratívnom spise.\n54. Správny súd zároveň uvádza, že v prípade, ak správca dane spochybní elektronickú podobu\npredloženej dokumentácie, bez ohľadu na to, že táto je konvertovaná do elektronickej podoby v súlade\ns príslušnými postupmi, je na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu podstatné, aby predložil\n\npríslušnú dokumentáciu aj v listinnej podobe. Platí to o to viac, ak je správcom dane spochybnené, či\nelektronická verzia je totožná s verziou listinnou.\nVIII. Záver\n55. Vzhľadom na zistené nedostatky napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\npreto dospel správny súd k záveru o potrebe ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a zároveň vec\npodľa ods. 4 predmetného zákonného ustanovenia vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie. Vzhľadom na výrok tohto rozsudku sa správny súd bližšie nezaoberal ďalšími žalobnými\nnámietkami žalobcu.\n56. Po vrátení veci bude primárnou úlohou orgánov verejnej správy svoje rozhodnutie vydané v daňovom\nkonaní riadnym spôsobom odôvodniť tak, aby táto časť rozhodnutia spĺňala všetky zákonom stanovené\nobsahové náležitosti (§ 63 ods. 5 daňového poriadku) vrátane riadneho, jasného a zrozumiteľného\npopisu úvah a záverov týkajúcich sa posúdenia riešenej problematiky, ktorá bude mať jednoznačnú\noporu v administratívnom spise.\n57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal\núspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods.\n2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné\nuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}