Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/77/2021 z 29. 1. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. januára 2026, sp. zn. BA-5S/77/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200565.1
Správny súd v Bratislave | BA-5S/77/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200565.1 | 2026-01-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený), § 191 ods. 1 písm. d) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70ed4252-99c3-48a4-9e5c-b8a117462970
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200565.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-5S/77/2021
1021200565
29. 01. 2026
JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200565.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M
a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873,
zastúpeného Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906
464, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, so sídlom Palisády 36, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RP/12/2021 zo dňa 24.02.2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd zrušuje rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RP/12/2021 zo dňa 24.02.2021
a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný (pôvodne Rada pre vysielanie a retransmisiu) pod č. RP/12/2021 dňa 24.02.2021 rozhodol,
že žalobca porušil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii
a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) tým, že na
televíznej programovej službe DAJTO odvysielal dňa 08.06.2020 o cca 17:27 hod. program Dva a pol
chlapa, pričom integrovaná hlasitosť tohto programu bola -22,4 LU, čiže o 0,1 LU vyššia, ako je cieľová
úroveň stanovená v § 3 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 468/2013 Z.
z. o technických požiadavkách na zvukovú zložku programovej služby (ďalej len „vyhláška č. 468/2013
Z. z.“), čím nezabezpečil, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby DAJTO bola v súlade
s technickými požiadavkami ustanovenými vyhláškou č. 468/2013 Z. z., za čo bola žalobcovi uložená
podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. pokuta, určená podľa § 67 ods. 5 písm. h) zákona
č. 308/2000 Z. z. v sume X.XXX,- eur.
II.
Žaloba
2. Žalobou zo dňa 23.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, jeho zrušenia
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
3. Namietal, že žalovaný v konaní nezohľadnil námietky o skresľovaní hlasitosti v procese konverzie
zvukových dokumentov a neprihliadol na existenciu dôvodných pochybností o presnosti merania

hlasitosti dotknutého programu žalovaným. Súbory, z ktorých žalovaný vykonáva meranie hlasitosti sú
z pôvodného vysielania kódované dvakrát, a to z .ts do mp4 a zvuk z mp4 do PCM1. Žalobca v rámci
interného merania zistil, že kodér, ktorým pôvodne vytvoril mp4 súbor pre žalovaného, znížil hlasitosť
pri konvertovaní videa na -26 LUFS. Následne vykonal žalobca ďalšie meranie hlasitosti, pri ktorom
použil odlišný enkóder, ktorým vytvoril mp4 súbor a po kontrole cez PCM bola hlasitosť dotknutého
programu -22,8 LUFS, a teda v súlade s vyhláškou. Žalobca tak pri poskytovaní záznamu vysielania
žalovanému zistil, že použitie rôznych softvérov pri konverzii formátov záznamov vysielania má vplyv
na hlasitosť tohto záznamu a jej následné meranie. Čím je záznam viackrát konvertovaný, tým existuje
vyššia pravdepodobnosť zásahu do hlasitosti. CD so záznamom po takto vykonanom konvertovaní
doručil žalobca žalovanému. Aj spoločnosť Lomtec.com a.s. vo svojom vyjadrení uviedla, že si nemyslí,
že záznamom vo formáte mp4 môže dochádzať k značnému skresľovaniu úrovne hlasitosti vysielania,
ale uvedené nie je možné vylúčiť. Žalovaný tieto pochybnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevyvrátil, čo má podľa žalobcu za následok, že je nepreskúmateľné.
4. Podľa žalobcu žalovaný neuskutočnil akékoľvek kroky smerujúce k prevereniu skutočností o
skresľovaní hlasitosti záznamov pri ich konverzii, na ktoré žalobca poukázal v priebehu konania a
namiesto toho sa obmedzil iba na tvrdenie, že o ním vykonanom meraní neexistujú pochybnosti.
Žalobca naopak svoje pochybnosti o presnosti merania hlasitosti žalovaným riadne odôvodnil a doložil aj
zvukovými nahrávkami zo svojho archívu. Žalovaný v tomto smere neustálil skutkový stav tak, aby bolo
nad všetky pochybnosti zrejmé, že ním vykonávaný spôsob merania hlasitosti programov nevykazuje
nedostatky pri konverzii súborov, na ktoré v priebehu konania žalobca opakovane poukazoval.
5. Žalobca tiež namietal, že žalovaný odôvodnil uloženie pokuty žalobcovi z dôvodu predchádzajúceho
porušenia § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z., ku ktorému došlo pred takmer piatimi rokmi.
Podľa žalobcu nemôže byť v súlade so znením a duchom zákona, ak žalovaný prihliada pri ukladaní
sankcií na porušenie zákona žalobcom pred takmer piatimi rokmi. V zmysle argumentácie žalovaného
by tak vysielateľ po niekoľkoročnej existencii a pár pochybeniach už donekonečna mal dostávať len
pokuty v hornej (maximálnej) výške. Takýto spôsob správneho trestania žalovaným je pre vysielateľov
likvidačný a nevychádza z princípov, na ktorých je zákon a administratívne konanie postavené.
III.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.08.2021 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol,
že metodika pre posudzovanie zvukovej zložky vysielaného programu prostredníctvom meracieho
zariadenia bola vypracovaná na základe špecifikácií ITU-R BS, 1770/1,2 a EBU R128 a je definovaná
vyhláškou č. 468/2013 Z. z. Meranie hlasitosti bolo vykonané prostredníctvom softvéru LMB – Loudness
Management Batch Processor, ktorý meria v súlade s odporúčaním EBU R 128. Tento softvér poskytuje
dáta o zvukovej zložke programu vyjadrenej jednotkou hlasitosti, vzťahujúcej sa k digitálnej plnej
stupnici s označením LUFS. Od platnosti vyhlášky č. 468/2013 Z. z. nepoužíval žalovaný iný spôsob
merania hlasitosti a v prípade, ak by tento spôsob bol chybný alebo nedostačujúci, prejavilo by sa to
na výsledkoch jednotlivých meraní. Žalobca vykonal viacero konverzií rôznymi enkódermi a nakoniec
dosiahol úroveň, ktorá bola v súlade s vyhláškou č. 468/2013 Z. z. Nie je však zrejmé, na základe
čoho považuje žalobca práve tento konkrétny spôsob konverzie za správny. Okrem toho žalobca
pracoval iba s klipom, ktorý mal uložený vo svojom archíve a nie s reálnym záznamom vysielania ako
žalovaný. Násobná konverzia formátu, ktorá nakoniec povedie k želanému výsledku však nemôže byť
podľa žalovaného preukázaním chybnosti originálneho merania, vykonaného štandardným spôsobom
certifikovaným a vysielateľmi akceptovaným zariadením. Akceptovaním argumentácie žalobcu by došlo
k praktickej nemožnosti vynucovať dodržiavanie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. n) zákona č.
308/2000 Z. z., pretože nikdy by nebolo možné vylúčiť odchýlku vzniknutú konvertovaním súborov.
7. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ide
o všeobecné tvrdenia.
8. V súvislosti s uloženou pokutou poukázal žalovaný na § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa
ktorého rada uloží pokutu, ak vysielateľ aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušil
povinnosť. Zákon neuvádza, že žalovaný má v prípade dlhšieho času od pôvodnej sankcie opäť uložiť

iba upozornenie. Navyše predmetná pokuta bola uložená na spodnej hranici zákonom stanoveného
rozpätia.
IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného
9. Žalobca v replike zo dňa 26.08.2021 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Žalovaný
sa k replike žalobcu nevyjadril.
V.
Konanie na správnom súde
10. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave
(ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená
pod sp. zn. BA-5S/77/2021.
11. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 29.01.2026.
VI.
Relevantné právne predpisy
12. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.
14. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 468/2013 Z. z. technické požiadavky na zvukovú zložku
programovej služby, ktoré je vysielateľ povinný zabezpečiť podľa § 16 ods. 3 písm. n) zákona, sú
tieto: integrovaná hlasitosť každého programu, reklamného bloku, zvukovo-obrazového prostriedku
používaného na oddelenie vysielania reklamy a telenákupu a ostatných zložiek programovej služby,
ktoré nie sú zaradené do reklamného bloku, musí byť normalizovaná na cieľovú úroveň - 23,0 LUFS,
pričom pri vysielaní samostatných reklamných šotov sa táto povinnosť vzťahuje na každý samostatne
vysielaný reklamný šot; povolená odchýlka od cieľovej úrovne - 23,0 LUFS je +/- 0,5 LU a pre vysielanie
programov, pri ktorých nie je možné prakticky dosiahnuť normalizáciu na cieľovú úroveň - 23,0 LUFS,
je povolená odchýlka +/- 1 LU od cieľovej úrovne - 23,0 LUFS.
16. Podľa § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby zvuková
zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými
všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo kultúry.
17. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.
18. Podľa § 64 ods. 2 prvá veta zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží,
ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu
rady opakovane porušila povinnosť.
19. Podľa § 67 ods. 5 písm. h) zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a
vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak nezabezpečil, aby zvuková
zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s ustanovenými technickými požiadavkami [§
16 ods. 3 písm. n)].
20. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,
53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
21. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
23. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
24. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
25. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
27. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie Rady pre vysielanie a
retransmisiu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 3.319,- eur za porušenie povinnosti podľa
§ 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z.
28. Nosnou v prejednávanej veci bola námietka žalobcu, že žalovaný sa v konaní nevysporiadal s
jeho námietkou o skresľovaní hlasitosti v procese konverzie zvukových dokumentov a v tomto smere
nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci.
29. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že meranie hlasitosti dotknutého programu bolo žalovaným
vykonané prostredníctvom softvéru LMB – Loudness Management Batch Processor, na základe
odporúčania EBU R 128. Žalovaný zistil, že časť 1 programu Dva a pol chlapa (17:27:40 – 17:44:04)
bola odvysielaná o cca 0,8 LU hlasnejšie (-22,2 LUFS) a časť 2 tohto programu (17:51:09 – 17:57:02)
bola odvysielaná o cca 0,5 LU hlasnejšie (-22,5 LUFS), ako je stanovená cieľová úroveň integrovanej
hlasitosti – 23,0 LUFS +/- 0,5 LU.
30. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.01.2021 uviedol, že vykonal internú kontrolu dotknutého vysielania
a zistil, že celková hlasitosť tohto vysielania bola -22,99 LUFS, a teda v rámci odchýlky +/- 0,5 LU
stanovenej vyhláškou.

31. Vzhľadom k tomu, že boli zistené rozdielne úrovne hlasitosti totožného programu pri použití záznamu
vysielania vyhotoveného na nahrávacom zariadení žalovaného a pri použití záznamu vysielania
vyhotoveného žalobcom, žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie záznamu vysielania programu, z
ktorého vykonal meranie hlasitosti. Záznam bol žalovanému doručený dňa 26.01.2021. Vykonaním
merania doručeného klipu prostredníctvom programu NUGEN Audio LMB - Loudness Management
Batch Processor, ktorý meria podľa odporúčania EBU R 128, bolo zistené, že integrovaná hlasitosť tohto
klipu dosahuje úroveň -26,0 LUFS. Z vykonaného merania bol žalovaným vyhotovený Záznam o meraní
zvukovej intenzity.
32. Žalovaný sa následne listom č. 129/SKO/2021-10 obrátil na spoločnosť Lomtec.com a.s., ktorá
pre neho zabezpečuje prevádzku nahrávacieho zariadenia, prostredníctvom ktorého žalovaný nahráva
vysielanie vybraných programových služieb a žiadal o vyjadrenie, či môže záznam vo formáte
mp4 skresľovať hlasitosť vysielania, a tým znemožniť presné meranie hlasitosti, ako aj o popísanie
samotného procesu, ktorým je signál vysielania prijímaný a následne ukladaný v nahrávacom zariadení
žalovaného. Spoločnosť Lomtec.com a.s. vo svojom vyjadrení uviedla, že nahráva pôvodný signál v .ts
kontajneri a následne ho konvertuje do mp4 kontajnera, kde obraz prekóduje na h264 a zabezpečí
časovou značkou, zvuk (zvyčajne mpeg2 alebo aac-latm) prekóduje na aac reenkódovaním. Takto
archivovaný súbor je žalovanému dostupný cez web prehliadač. V prípade stiahnutia zvukovej stopy z
aplikácie sa uložený zvuk prekóduje do formátu PCM. Spoločnosť Lomtec.com a.s. v závere vyjadrenia
uviedla, že „Nemyslíme si, že týmto spôsobom môže prichádzať k značnému skresľovaniu úrovne
hlasitosti vysielania, ale vylúčiť to nevieme.“
33. Žalovaný listom č. 129/SKO/2021-15 zaslal žalobcovi Záznam o meraní zvukovej intenzity vykonaný
z klipu z archívu žalobcu a vyzval ho na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie. Dňa 12.02.2021
bol žalovanému od žalobcu doručený DVD nosič s klipom dotknutého programu, na ktorom vykonal
žalovaný opätovné meranie hlasitosti a zistil, že hlasitosť klipu bola -22,8 LU, ako uviedol žalobca.
34. Zásada materiálnej pravdy prejavujúca sa v povinnosti orgánu verejnej správy presne a úplne zistiť
skutočný stav veci (§ 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku) sa v správnom trestaní premieta do
podoby povinnosti orgánu verejnej správy dokázať vinu, čo súčasne znamená, že osoba, voči ktorej
sa správne trestné konanie vedie, nemá povinnosť preukazovať svoju nevinu. Je preto na orgáne
verejnej správy, aby dokazovaním zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre riadne rozhodnutie vo
veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa
príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné.
35. V prípade dokazovania v administratívnom konaní o uloženie sankcie za porušenie povinnosti nie
je možné hovoriť o dôkaznom bremene na strane žalobcu. Uvedené by v sebe naznačovalo absolútne
popretie zásady prezumpcie neviny, pričom účelom daného konania nie je, aby sa dotknutý subjekt
„vyviňoval“. Úlohou správneho orgánu je porušenie právnej normy dokázať a jej sankčný následok musí
vynútiť správny orgán relevantnými dôkazmi (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Asan/12/2020 zo dňa 30.11.2023).
36. Správny súd podotýka, že orgán verejnej správy je pri preukazovaní porušenia zákona vo vzťahu
ku skutku, za ktorý možno uložiť sankciu s trestnoprávnym charakterom, ako je tomu v prejednávanej
veci (pokuta), povinný objasňovať nielen skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu, ale aj skutočnosti
svedčiace v jeho prospech, pričom dôkazy hodnotí jednotlivo a zároveň všetky v ich vzájomnej súvislosti.
Dôkazné bremeno v tomto prípade ťaží žalovaného, ktorý je povinný preukázať porušenie zákona bez
dôvodných pochybností.
37. Zo skutkového stavu tak, ako ho zistil žalovaný vyplýva, že prvotným meraním hlasitosti dotknutého
programu zo záznamu vysielania žalovaným bolo zistené, že časť 1 programu Dva a pol chlapa (17:27:40
– 17:44:04) bola odvysielaná o cca 0,8 LU hlasnejšie (-22,2 LUFS) a časť 2 tohto programu (17:51:09
– 17:57:02) bola odvysielaná o cca 0,5 LU hlasnejšie (-22,5 LUFS), ako je stanovená cieľová úroveň
integrovanej hlasitosti – 23,0 LUFS +/- 0,5 LU, čo žalovaný uzavrel tak, že integrovaná hlasitosť tohto
programu bola -22,4 LUFS. Napriek tomu, že žalovaný meraním hlasitosti klipu, ktorý mu bol doručený
žalobcom dňa 26.01.2021 zistil, že integrovaná hlasitosť tohto klipu dosahuje úroveň -26,0 LUFS
a následne meraním hlasitosti klipu, ktorý mu bol doručený žalobcom dňa 12.02.2021, zistil, že hlasitosť
tohto klipu bola -22,8 LUFS, čo je v súlade so stanovenou cieľovou úrovňou integrovanej hlasitosti (–

23,0 LUFS +/- 0,5 LU), v napadnutom rozhodnutí sa obmedzil iba na konštatovanie, že o ním vykonanom
meraní hlasitosti s výsledkom, že integrovaná hlasitosť tohto programu bola -22,4 LUFS, neexistujú
pochybnosti.
38. Za stavu, keď v rámci dokazovania boli žalovaným namerané tri rôzne hodnoty hlasitosti dotknutého
programu (prvé meranie -22,4 LUFS, druhé meranie -26,0 LUFS a tretie meranie -22,8 LUFS), žalovaný
bez náležitého odôvodnenia rezignoval na preverenie skutočností o skresľovaní hlasitosti záznamov pri
ich konverzii, na ktoré v priebehu administratívneho konania žalobca poukazoval a o ktorých predkladal
dôkazy, pričom túto možnosť vo svojom vyjadrení nevylúčila ani spoločnosť Lomtec.com a.s., ktorá
zabezpečuje pre žalovaného prevádzku nahrávacieho zariadenia, prostredníctvom ktorého žalovaný
nahráva vysielanie vybraných programových služieb. Ani argumentácia žalovaného, že od platnosti
vyhlášky č. 468/2013 Z. z. nepoužíval iný spôsob merania hlasitosti, ktorý je vysielateľmi všeobecne
akceptovaný, nie je vzhľadom na výsledky jednotlivých meraní spôsobilá rozptýliť pochybnosti o
skresľovaní hlasitosti záznamov pri ich konverzii namietané žalobcom. Žalovaný právne nepodložil ani
svoju argumentáciu o tom, v čom spočíva rozdiel, ak žalobca pracoval s klipom, ktorý mal uložený
vo svojom archíve a nie s reálnym záznamom vysielania ako žalovaný. Žalovaný tak v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia náležite nevysvetlil svoj záver o tom, že o ním vykonanom meraní hlasitosti
s výsledkom, že integrovaná hlasitosť tohto programu bola -22,4 LUFS, neexistujú pochybnosti.
39. V posudzovanom prípade tým nastal stav, keď nebolo možné bez dôvodných pochybností vysloviť
záver o porušení povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. žalobcom.
40. Správny súd na tomto mieste pripomína, že nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí,
teda to, či orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali
príslušné procesnoprávne a hmotnoprávne predpisy (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/5/2009,
sp. zn. 8Sžo/547/2009).
41. Na základe uvedeného dospel správny súd v prejednávanej veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie
trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže sa žalovaný dostatočne nevysporiadal
s kľúčovými otázkami, týkajúcimi sa dokazovania a zároveň, že zistenie skutkového stavu žalovaným
bolo na riadne posúdenie danej veci nedostačujúce. Správny súd preto podľa § 191 ods. 1 písm. d) a
e) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (191 ods. 4 SSP).
42. Vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov a pre nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným, sa správny súd
nezaoberal námietkami žalobcu vo vzťahu k uloženej pokute, keďže v tomto štádiu by išlo o vyhodnotenie
predčasné.
43. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
44. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vec opätovne prejednať a svoje rozhodnutie náležite
a presvedčivo odôvodniť. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v danej veci zaťažuje
žalovaného, ktorý je povinný preukázať porušenie zákona žalobcom bez dôvodných pochybností, pri
aplikácii základných trestnoprávnych zásad, najmä zásady in dubio pro reo, teda v pochybnostiach
v prospech obvineného a s ňou súvisiacou zásadou prezumpcie neviny, podľa ktorej každý, proti
komu sa vyvodzuje trestná (administratívna) zodpovednosť, sa považuje za nevinného, kým sa
príslušným orgánom (v trestnom konaní súdom a v administratívnom konaní orgánom verejnej správy)
právoplatne nerozhodne o jeho vine. Správny súd zastáva názor, že za účelom riadneho zistenia
skutkového stavu a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o ňom, sa javí ako vhodné zvážiť aj použitie
dôkazných prostriedkov, ktoré sú založené na odborných znalostiach, keď dôkazným prostriedkom v
administratívnom konaní môže byť aj znalecký posudok.

45. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.