{"guid": "ea006b4a-2a79-406b-9b6f-9c394a493468:fb4130ed-71f5-4fdf-8f85-d81f0a4a6717", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200531.3", "spisova_znacka": "BA-2S/75/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/75/2021 z 26. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. februára 2026, sp. zn. BA-2S/75/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200531.3", "identifikacne_cislo": "1021200531", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/453", "nazov": "predpis č. 453/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/453", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/453-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb4130ed-71f5-4fdf-8f85-d81f0a4a6717", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200531.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200531.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200531.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/75/2021\n1021200531\n26. 02. 2026\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021200531.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 2. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, D., 3. B. D., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, D., zastúpených SP & R s. r. o., so sídlom Maróthyho 6, Bratislava,\nIČO: 36 859 982, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so\nsídlom Tomášikova 12735/64, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. C. E. H., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom I. X, D., 2. E. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nOkresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2021/32563-GRJ zo\ndňa 08.02.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva.\nIII. Ďalším účastníkom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Mestská časť Bratislava – Lamač (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. 2019/893-4245/2020/\nOUKSP-AK/KR-14 zo dňa 09.07.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „kolaudačné\nrozhodnutie“) podľa § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej\nlen „Stavebný zákon“) v spojení s § 20 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky\nč. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolila ďalším\núčastníkom v 1. a 2. rade ako stavebníkom užívať stavbu „Chata – objekt pre individuálnu rekreáciu\ns vybavenosťou“, pozostávajúcu z objektov: rekreačná chata, prípojka vody, prípojka NN elektrickej\nenergie, splašková kanalizácia so žumpou, dažďová kanalizácia so vsakovacou jamou, a to na mieste\nRázsochy – Zlatá hora, na pozemkoch parcela reg. CK N č. 2962/6 (chata), č. 2962/5 (spevnené plochy)\na č. 2962/1 (záhrada) v k. ú. F..\n2. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BAOVBP2-2021/32563-GRJ zo dňa 08.02.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) spoločné odvolanie žalobcov\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.\nII.\n\nŽaloba\n3. Žalobou zo dňa 15.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.04.2021, sa žalobcovia\ndomáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej\npolitiky, ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods.\n1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n4. Žalobcovia namietali, že stavebný úrad nedostatočne preskúmal skutkový stav a bez dostatočného\nodôvodnenia a rozhodnutia o zmene účelu povolenej stavby - záhradnej chaty, skolaudoval inú stavbu rekreačnú chatu, a nad rámec stavebného povolenia skolaudoval prípojku vody a prípojku NN elektrickej\nenergie. Žalobcovia mali za to, že stavebný úrad a ani odvolací orgán sa zákonným spôsobom s ich\nnevysporiadali. Poukázali na to, že námietku, že stavba nie je napojená z verejného vodovodu, stavebný\núrad zamietol a odôvodnil to tým, že stavebný úrad skúma či stavba má zdroj pitnej vody, a to že stavba\nje napojená na záhradkársky vodovod nie je podstatným nedostatkom. Citujúc § 47 písm. b) Stavebného\nzákona žalobcovia uviedli, že v kolaudačnom konaní namietali neexistenciu prístupovej cesty k stavbe,\ns čím sa stavebný úrad vysporiadal ta, že stavebník prístup k stavbe nepotrebuje, nakoľko do vzdialenosti\n54 m od stavby má prístup po lesnej ceste a od lesnej cesty má prístup v rámci vstupu na lesný\npozemok na vlastnú zodpovednosť v zmysle § 30 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon\no lesoch“). Stavebný úrad zamietol aj námietku žalobcov, že stavba nespĺňa technické požiadavky pre\nprotipožiarnu bezpečnosť s odôvodnením, že príjazd pre požiarne vozidlá je zabezpečený existujúcou\nlesnou príjazdovou cestou, ktorá nemusí spĺňať požiadavky prístupovej cesty. Námietku, že stavebník\nnevie splniť podmienky pre likvidáciu odpadov stavebný úrad zamietol s tým, že spoločnosť Marius\nPedersen, a.s. Trenčín vie vyprázdniť žumpu do vzdialenosti 70 m od stanoviska fekálneho vozidla,\navšak bez súhlasu žalobcov nie je možné ukladať potrubie na vyprázdnenie žumpy na pozemok v ich\nvlastníctve.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov\n5. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky vo vyjadrení zo dňa 04.10.2021 navrhol,\naby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že s namietanými skutočnosťami sa dostatočným\na zákonným spôsobom vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, na ktorého správnosti zotrval.\n6. Ďalší účastníci sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 22.09.2020. Uviedli, že pozemok C KN parc.\nč. 2974/31 vo vlastníctve žalobcov je lesný pozemok, ktorý je sčasti zalesnený, avšak z väčšej časti\nide o lesnú cestu. Časť lesnej cesty tvoria pozemky reg. C KN parc. č. 2974/32, č. 2974/34 a 2974/35,\nktorých spolumajiteľmi sú majitelia priľahlých chát, jedným z nich aj ďalšia účastníčka v 2. rade. Pod touto\ncestou sa nachádza právoplatne skolaudovaný vodovod a elektrický kábel pre záhradkársku osadu Zlatá\nhora. Cesta je využívaná ako prístupová cesta k pozemku ďalších účastníkov, ale aj k ďalším záhradám.\nExistenciu tejto lesnej cesty, ktorú sa žalobcovia snažia spochybňovať, napriek tomu, že ju v minulosti\naj sami používali, uznal aj katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava a je zapísaná v katastri ako\nvyužitie č. 22 (teda aj lesná cesta). V tejto súvislosti poukázali ďalší účastníci na § 25 ods. 5 zákona\no lesoch, podľa ktorého je vlastník alebo správca lesnej cesty povinný umožniť bezplatné využívanie\nlesnej cesty zložkám aj integrovaného záchranného systému, teda aj zložkám požiarnej ochrany.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n7. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej\nagende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu\na vedená pod sp. zn. BA-2S/75/2021.\n\n8. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, v znení účinnom od 01.04.2025\n(ďalej len „zákon č. 200/2022 Z. z.“) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky\nje ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom úradu\nje Bratislava. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. štátnu správu v oblastiach podľa odseku 1\nvykonávajú aj regionálne úrady. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné\nplánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení účinnom od 01.04.2024, štátnu správu na\núsekoch stavebného poriadku a bývania vykonávajú d) regionálne úrady Úradu pre územné plánovanie a\nvýstavbu Slovenskej republiky (ďalej len \"regionálny úrad\"). Podľa § 12 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný\nzákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), účinný od 01.04.2025, štátnu správu\nvo výstavbe vykonáva a) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len \"úrad\"),\nb) regionálny úrad. Podľa § 14 od. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. regionálny úrad je odvolacím orgánom\npre rozhodnutia stavebného úradu. S poukazom na uvedené zmeny v oblasti stavebnej legislatívy bolo\npotrebné podľa § 180 ods. 3 SSP považovať Regionálny úrad pre územné plánovanie Bratislava za\nprávneho nástupcu Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (pozri napr. opravné\nuznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2023 zo dňa 06.10.2025).\n9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP,\npo oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu Okresného úradu Bratislava,\nodbor výstavby a bytovej politiky, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa,\npreskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich\nvydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.02.2026.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n10. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n11. Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník\nstavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.\n12. Podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o\nzmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by\nsa zmena mohla dotýkať.\n13. Podľa § 81 ods. 1 Stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či\nsa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa\ndodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom\nrozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie\nnebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného\nprostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.\n14. Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na\nurčený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.\n15. Podľa § 82 ods. 2 Stavebného zákona v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť\npodmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných\nnedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu\nna ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a\nbezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel;\ninak kolaudačné rozhodnutie nevydá.\n16. Podľa § 82 ods. 4 Stavebného zákona v podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa\ndruhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby,\nktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na\n\nochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné\nprostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám\ns obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.\n17. Podľa § 25 ods. 5 zákona o lesoch vlastník, správca alebo združenie podľa § 51 ods. 2 sú povinní\nna výkon ich činností umožniť bezplatné využívanie lesných ciest zložkám integrovaného záchranného\nsystému, protipovodňovej ochrany, správcu vodných tokov, vodnej stráži, rybárskej stráži, lesnej stráži,\nstráži prírody a fyzickým osobám, ktoré majú oprávnenie stráže prírody, štátnym zamestnancom pri\nvýkone štátnej správy v obvode svojej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov, fyzickým\nosobám a právnickým osobám pri výkone činností podľa § 29, § 38 ods. 2, § 41 a § 46 a fyzickým\nosobám pri výkone znaleckej činnosti podľa osobitného predpisu.\n18. Podľa § 30 ods. 1 zákona o lesoch každý má právo na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo\nvstupovať na lesné pozemky; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby\na bytovej politiky, ktorým zamietol spoločné odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nstavebného úradu o povolení užívania stavby podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona.\n20. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcovia v správnej žalobe prevažne poukazovali\nna námietky, ktoré uplatnili v kolaudačnom konaní, a na posúdenie uvedených námietok konajúcimi\norgánmi verejnej správy, avšak bez toho, aby uviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré\npovažujú závery orgánov verejnej správy za nesprávne. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení nepriložili\nk správnej žalobe ani žiadne dôkazy.\n21. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na § 182 ods. 1 písm. e) SSP, podľa ktorého sa v správnej\nžalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť aj dôvody žaloby, z ktorých musí\nbyť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky\nrozhodnutia orgánu verejnej správy za nezákonné. Ide o tzv. žalobné body.\n22. Otázkou vymedzenia žalobných bodov sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky napr.\nv rozsudku sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021, v zmysle ktorého:\n„28. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a\nprávnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je\njednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má zásadný význam\nz hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z\nhľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže\npodľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené\ninak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie\nrámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej\nžaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej\nnezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n29. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,\na toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,\nžalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné\nbody nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani\nich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 8 Azs 134/2005).\n30. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou\ncharakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných\nkonkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne\nsubstancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí,\nv ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale\nmá zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov\n\npred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú\nmožnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s\nprotistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto\nprednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k\nčomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca\nje povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či\nzáverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia\nči priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má\njednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným\nodkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,\naké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej\nnezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp.zn. 2 Azs 92/2005).\n31. Platí, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny\nsúd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca\nmôže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po\nuplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou\nnapadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená,\nže k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť.\nTaktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci\nžaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25.\nnovembra 2010).\n32. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As\n3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal\nďalšie argumenty či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal\nbyť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta.\n33. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z uvedených\nustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú\nmusí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej\nžaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n34. Súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených;\nstanoviť ich náleží žalobcovi. Súdny poriadok správny neumožňuje súdom vykonávať akýsi „všeobecný\nprieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý práve slúži k tomu, aby\nčinnosť súdu nebola bezbrehá. Tento všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými\nžalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s\nprostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím, a tými žalobcami, ktorí - poslúchnuc zákonné\npožiadavky - sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľko konkrétnym postupom\na záverom správneho orgánu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 1\nAzs 244/2004).“\n23. Správny súd uvádza, že rovnaké závery prijal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv rozsudku sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021.\n24. Dôvody žaloby je teda potrebné jasne vymedziť priamo v správnej žalobe, a to skutkovo a aj právne.\nVšeobecné poukázanie na námietky uplatnené v kolaudačnom konaní a na ich posúdenie stavebným\núradom, nie je dostatočnou špecifikáciou žalobného bodu. To, že žalobca určitú skutočnosť namietal\nv administratívnom konaní, z nej nevytvára žalobný bod, a to ani za predpokladu, že žalobca v správnej\nžalobe na túto námietku vo všeobecnosti, avšak bez konkretizácie vyžadovanej v § 182 ods. 1 písm.\ne) SSP poukáže.\n25. Vychádzajúc z § 182 ods. 1 písm. e) SSP teda správny súd uvádza, že v rámci vymedzenia\nžalobných bodov v správnej žalobe nie je dostačujúci samotný odkaz na námietky, uplatnené žalobcom\nv administratívnom konaní, bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré\npovažuje žalobca napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Správny súd v\ntejto súvislosti poukazuje na obdobné závery prezentované v odbornej literatúre, podľa ktorých\n\n„Za nedostatok žaloby súdna prax považuje len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca\nvzniesol v administratívnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v administratívnom\nodvolaní.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.\nBratislava: C. H. Beck, 2018, s. 910.). Správny súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/13/2021 zo dňa 27.04.2023 a rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/23/2016 zo dňa 04.07.2017).\n26. Z miery všeobecnosti žalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené\nnámietky bude správny súd reagovať.\n27. K námietke žalobcov, že stavebný úrad bez rozhodnutia o zmene účelu povolenej stavby - záhradnej\nchaty, skolaudoval inú stavbu - rekreačnú chatu, správny súd uvádza, že žalobcovia nijakým spôsobom\ntúto námietku skutkovo a právne neodôvodnili. Poukázali iba na označenie stavby v stavebnom povolení\n(záhradná chata) a na označenie povolenej stavby (rekreačná chata), neuviedli však konkrétne skutkové\na právne dôvody, pre ktoré majú za to, že stavebný úrad postupoval nesprávne, keď nerozhodol o zmene\núčelu užívania stavby. S uvedenou námietkou sa zároveň vysporiadal stavebný úrad v kolaudačnom\nrozhodnutí. Uviedol, že označenie stavby bolo upresnené v súlade s overenou dokumentáciou, ktorá\nje súčasťou rozhodnutia o stavebnom povolení, a že názov stavby nie je predmetom posudzovania\nv kolaudačnom konaní, ale podstatné sú identifikačné znaky stavby podľa terminológie stavebného\nzákona a podľa obsahu dokumentácie stavebného povolenia, prípadne kolaudačného konania. Uvedené\nzávery žalobcovia v správnej žalobe vecne nenamietali. Z kolaudačného rozhodnutia zároveň vyplýva,\nže v predmetnej veci boli v rámci kolaudačného konania zistené drobné odchýlky skutočného\nrealizovania stavby od dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktoré vzal stavebný úrad na\nvedomie a tieto boli vyznačené v dokumentácií. Konkrétne išlo o zmeny:\n1. miestnosť 1.04 (kuchyňa) - nové okno na SZ fasáde,\n2. miestnosť 2.01 (chodba) – nezhotovené jedno zo štyroch projektovaných strešných okien,\n3. umiestnenie objektu chaty – zmena spočíva v posunutí chaty o 1 m smerom k hranici pozemku parc.\nreg. C KN č. 2962/2 tak, aby bola dodržaná podmienka „všetky stavby budú v minimálnej vzdialenosti 20\nm od okraja lesa“ pre umiestnenie stavby, uložená sp. Lesy Slovenskej republiky, š. p. OZ Smolenice,\nv súhlasnom stanovisku č. 12635/2013-210 zo dňa 05.03.2013 k návrhu. V Stavebnom povolení je\nuvedená podmienka pre umiestnenie stavby č. 1): „min. vzdialenosť od pozemku parc. č. 2962/2 v k. ú.\nF. je 18 ,000 m“, čím sa odstup stavby od hranice uvedeného pozemku zmenil na 17 m.\nSprávny súd v tejto súvislosti uvádza, že bolo plne v kompetencii stavebného úradu, aby odborne\nposúdil, či sa jednalo o drobné odchýlky v zmysle § 82 ods. 4 Stavebného zákona, pričom žalobcovia\nv správnej žalobe konkrétne a vecne proti tomuto právnemu posúdeniu stavebného úradu nenamietali.\n28. Čo sa týka námietky žalobcov, že stavebný úrad nad rámec stavebného povolenia skolaudoval aj\nstavby, ktoré neboli povolené, a to prípojku vody a prípojku NN elektrickej energie, správny súd uvádza,\nže zo stavebného povolenia vyplýva, že napojenie objektu na verejnú distribučnú sieť elektro NN má\nbyť riešené existujúcou prípojkou NN a zásobovanie objektu pitnou vodou bude riešené existujúcou\nvodovodnou prípojkou. Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania stavebného povolenia prípojka NN\nelektrickej energie a prípojka vody už existovali, preto ani táto námietka žalobcov nie je dôvodná.\n29. Ďalej žalobcovia namietali posúdenie jednotlivých námietok, nimi uplatnených v kolaudačnom\nkonaní, orgánmi verejnej správy. Pokiaľ ide o námietku, že stavba nie je napojená na verejný vodovod,\nžalobcovia v správnej žalobe iba uviedli, že stavebný úrad túto námietku zamietol a odôvodnil ju ako\nneopodstatnenú, keďže stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma, či stavba má zdroj pitnej vody, a\nto že je napojená na záhradkársky vodovod nie je podstatným nedostatkom. Správny súd uvádza, že\nstavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí konštatoval, že stavba je napojená na verejné distribučné siete\npitnej vody a elektrickej energie podružnými prípojkami na existujúce prípojky spoločenstva záhradkárov.\nNapojenie cez spoločnú prípojku záhradkárov v predmetnej lokalite a nie priamo na verejný vodovod\nnie je podstatným nedostatkom, pre ktorý by nebolo možné užívať stavbu. Zároveň z kolaudačného\nrozhodnutia vyplýva, že v konaní bol predložený doklad o pripojení stavby na distribučné siete elektrickej\nenergie a vody. Žalobcovia v správnej žalobe neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré\npovažujú uvedené závery stavebného úradu resp. odvolacieho orgánu, ktorý kolaudačné rozhodnutie\npotvrdil, za nesprávne a nepredložili ani žiaden dôkaz, ktorý závery orgánov verejnej správy vyvracia.\n\n30. Žalobcovia citujúc § 47 písm. b) Stavebného zákona namietali závery stavebného úradu, že\nstavebník môže užívať stavbu na individuálnu rekreáciu bez dopravného prístupu na pozemok záhrady,\na že dopravný prístup vylučujú ustanovenia zákona o lesoch, pričom pre peší prístup po lesných\npozemkoch sa v dotknutej lokalite povolenie nevyžaduje. Stavebn ý úrad v tejto súvislosti poukázal na\n§ 30 ods. 1 a 2 a § 31 ods. 1 písm. d) zákona o lesoch. Žalobcovia však v správnej žalobe taktiež\nneuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú uvedené závery stavebného úradu za\nnesprávne. Správny súd uvádza, že v rámci vymedzenia žalobných bodov nie je postačujúci ani formálny\nvýpočet ustanovení zákona, ktoré boli podľa žalobcu porušené, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie.\nNestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne\nskutočnosti, z ktorých porušenie zákona vyvodzuje.\n31. Čo sa týka námietky, že stavba nespĺňa technické požiadavky pre protipožiarnu bezpečnosť, k tejto\nstavebný úrad s odkazom na § 25 ods. 5 zákona o lesoch uviedol, že príjazd pre požiarne vozidlá je\nzabezpečený existujúcou lesnou príjazdovou cestou, ktorá nemusí spĺňať požiadavky prístupovej cesty\npodľa § 82 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú\ntechnické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. Žalobcovia\nv správnej žalobe ani k tejto námietke neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú\nuvedené závery stavebného úradu za nesprávne.\n32. Rovnako žalobcovia neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú záver\norgánov verejnej správy o splnení podmienky likvidácie odpadov za nesprávny. Žalobcovia v tejto\nsúvislosti len uviedli, že bez ich súhlasu nie je možné ukladať potrubie na vyprázdnenie žumpy na\npozemok v ich vlastníctve. Ide o všeobecné tvrdenie, z ktorého dôvodu nebol pre správny súd vytvorený\ndostatočný priestor, aby sa s touto námietkou vysporiadal.\n33. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, správny súd neprisvedčil\nani námietke žalobcov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa ustálenej\njudikatúry tvorí prvostupňové aj druhostupňové správne (administratívne) konanie jeden celok (napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/74/2022 zo dňa 31.01.2024).\nRovnako prvostupňové a druhostupňové administratívne rozhodnutie tvorí jeden argumentačný celok,\npreto ich treba aj preskúmavať ako celok a takto na ne nahliadať. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nkonštatoval, že odvolacie námietky žalobcov boli totožné s námietkami vznesenými v kolaudačnom\nkonaní, pričom mal za to, že stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky\nskutkové a právne okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a dostatočným a zrozumiteľným\nspôsobom sa s námietkami žalobcov vysporiadal. Správny súd mal z obsahu prvostupňového\nrozhodnutia za preukázané, že stavebný úrad reagoval na námietky žalobcov vznesené v kolaudačnom\nkonaní, ktoré tvorili aj obsah správnej žaloby. Za stavu, keď žalobcovia v správnej žalobe neuviedli\nkonkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí\nstavebného úradu, s ktorými sa žalovaný stotožnil, za nezákonné, nebol pre správny súd vytvorený\ndostatočný priestor, aby sa s touto námietkou vysporiadal.\n34. Správny súd uvádza, že žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť a na\npodporu svojich tvrdení predložiť aj relevantné dôkazy, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho\nprieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje jednoduché spochybnenie rozhodnutia\norgánu verejnej správy bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych okolností, z ktorých žalobca\nvyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP.\nNie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval, prípadne domýšľal dôvody\nnezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí.\n35. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy riadne a dostatočne zistili skutkový stav,\nna tento správne aplikovali relevantné právne predpisy a vec po právnej stránke aj správne posúdili.\nSprávny súd, viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, dospel na základe vyššie uvedeného\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n36. Nad rámec uvedeného, správny súd je toho názoru, že žalobcovia nemali byť účastníkmi\npredmetného kolaudačného konania. Stavebný zákon v § 78 ods. 1 vymedzuje okruh účastníkov tohto\nkonania a takéto postavenie priznáva jedine stavebníkovi, vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom a\nvlastníkovi pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia\n\nteda žalobcom účastníctvo v kolaudačnom konaní nesvedčalo. V prípade, ak stavebný úrad zlúčil s\nkolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením (§ 68 ods. 1 Stavebného zákona),\nustanovenie § 78 ods. 2 Stavebného zákona rozširovalo okruh účastníkov kolaudačného konania aj o\núčastníkov stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. Ani v takomto prípade pre status\núčastníka konania nepostačovalo vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musela byť\nsplnená podmienka, že by sa zmena stavby pred dokončením mohla dotýkať účastníka stavebného\nkonania. V tejto veci však z kolaudačného rozhodnutia, ako aj z administratívneho spisu vyplýva,\nže k spojeniu kolaudačného konania s konaním o zmene stavby pred dokončením v zmysle § 81\nods. 4 Stavebného zákona nedošlo, preto žalobcom nesvedčalo ani postavenie účastníkov konania\nv zmysle § 78 ods. 2 Stavebného zákona. Pojem účastníka konania teda definuje tak Stavebný zákon\n(v prípade kolaudačného konania je to § 78), ako aj Správny poriadok (§ 14 ods. 1 a 2) ako všeobecný\npredpis o správnom konaní. Z ustanovenia § 140 Stavebného zákona vyplýva, že na konanie vedené\npodľa Stavebného zákona sa použijú ustanovenia Správneho poriadku len vtedy, ak sám Stavebný\nzákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu resp. právnu otázku inak. Vzhľadom k\ntomu, že Stavebný zákon výslovne pomenúval účastníkov kolaudačného konania (§ 78), bola v danej\nveci vylúčená aplikácia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je okruh účastníkov správneho konania\nvymedzený všeobecne. Na posúdenie účastníctva žalobcov v kolaudačnom konaní bolo preto potrebné\npostupovať podľa ustanovení Stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym\nvo vzťahu k Správnemu poriadku.\n37. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP. Keďže vo veci úspešnému\nžalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán\nštátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.\n38. O trovách ďalších účastníkov v 1. až 2. rade rozhodol správny súd tak, že im náhradu trov\nkonania podľa § 169 SSP nepriznal, keď týmto ďalším účastníkom nebola správnym súdom v konaní\nuložená žiadna povinnosť. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý\nďalším účastníkom konania v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami\ns možnosťou (nie povinnosťou) vyjadriť sa k nej v súdom stanovenej lehote, a teda bez toho, aby toto\nvyjadrenie správny súd vyžadoval.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "5021772d-52b4-410f-b6ee-49a0b15a5ae6:6dc56fc3-7d03-41e1-9493-0f172f21d86e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4018200590.2", "spisova_znacka": "7Svk/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/1/2023 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4018200590.2"}, {"guid": "51f7412c-9432-42d5-b283-da536a223f37:9b75190e-6e0f-47c4-a332-7c9c8f8ee523", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200274.1", "spisova_znacka": "6Ssk/74/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/74/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200274.1"}, {"guid": "82b67678-9bc5-4daa-bcca-7b444c1990a7:1ee13a63-a2b4-4461-a1ec-4c3ce2d310de", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1", "spisova_znacka": "1Asan/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/2/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1"}], "citovane_v": []}