Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/55/2021 z 24. 9. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. septembra 2026, sp. zn. BA-5S/55/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200435.2
Správny súd v Bratislave | BA-5S/55/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200435.2 | 2026-09-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 493e SSP, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fca8851-70a9-431f-99b4-2a60fe24d566
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200435.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-5S/55/2021
1021200435
24. 09. 2026
JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200435.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča,
PhD., v právnej veci žalobcu: CALIUMI, a. s., so sídlom Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava, IČO: 44 936
311, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100172631/2021 zo dňa 01.02.2021,
takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky číslo 100172631/2021 zo dňa 01.02.2021.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca podal dňa 25.06.2012 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2012, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 37 913,79 Eur. Daňový úrad Bratislava (ďalej len
„správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012,
o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104401/5/3709178/2013/Boha zo dňa 07.08.2013. Správca dane
na základe výsledkov zistených pri daňovej kontrole rozhodnutím číslo 103512685/2016/9104401/HríbM
zo dňa 15.07.2016 určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2012 rozdiel dane v sume 873 834,92
Eur, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 37 913,79 Eur a vyrubil daň v sume 835 921,13 Eur (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane“). Proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyrubení dane
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 78067/2019 zo dňa 06.02.2019
tak, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane potvrdil (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného o vyrubení dane“).
2. Správca dane podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“) v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku
rozhodnutím číslo 100716713/2020 zo dňa 06.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie o pokute“)
uložil žalobcovi pokutu vo výške XX XXX,XX Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového
poriadku za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške, ktorá je väčšia
ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Prvostupňové rozhodnutie o pokute bolo odôvodnené
vydaním prvostupňového rozhodnutia o vyrubení dane a rozhodnutím žalovaného o vyrubení dane.

Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu o pokute odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100172631/2021 zo dňa 01.02.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie o pokute potvrdil
(ďalej len „rozhodnutie žalovaného o pokute“).
II.
Žaloba
3. Všeobecnou správnou žalobou, podanou dňa 07.04.2021 na Krajský súd v Bratislave, sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o pokute, ako aj prvostupňového rozhodnutia o pokute,
spolu s priznaním nároku na náhradu trov konania. Žalobca ako prvé namietol nesprávne právne
posúdenie veci a nepreskúmateľnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Podľa žalobcu došlo k zániku
práva vyrubiť daň v dôsledku uplynutia päťročnej lehoty v zmysle § 69 daňového poriadku. Správca dane
mohol žalobcovi vyrubiť daň iba v lehote 5 rokov od konca roka, kedy bol žalobcovi doručený protokol
z daňovej kontroly, t. j. do 5 rokov od konca roka 2013. Vec ale bola právoplatne skončená až doručením
rozhodnutia žalovaného o vyrubení dane dňa 13.02.2019. Z uvedeného dôvodu nemalo byť potvrdené
prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane, ale konanie malo byť zastavené, čím došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
4. Žalobca namietol neprimeranú dĺžku konania daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho
konania o vyrubení dane, ktorá trvala takmer 6 a pol roka, čo nebolo z dôvodov na strane žalobcu,
ale žalovaného. Žalobca napadol nesúlad výroku a odôvodnenia, nešpecifikáciu rozhodného dňa pre
určenie výšky úroku z omeškania a absenciu úvahy orgánov, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, a teda rozhodnutie žalovaného o pokute
nebolo riadne odôvodnené.
III.
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.06.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal na to, že námietky žalobcu týkajúce sa rozhodnutia žalovaného o vyrubení dane sú predmetom
samostatnej žaloby (sp. zn. 5S/74/2019) a nie predmetom tohto súdneho konania. Žalovaný uviedol,
že keďže prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane bolo vydané dňa 15.07.2016, k zániku práva
na vyrubenie rozdielu dane nedošlo. V rámci vyrubovacieho konania správca dane získaval ďalšie
informácie, ktoré sa týkali ekonomickej činnosti žalobcu. Keďže lehota na vyrubovacie konanie nebola
v daňovom poriadku obmedzená, žalobca nemá dôvod argumentovať prieťahmi zo strany správcu dane.
6. Skutočnosť, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia o pokute je uvedené ustanovenie § 155 ods. 1
písm. f) bod 4 daňového poriadku, pričom v odôvodnení sa uvádza § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového
poriadku a chýba v ňom citácia ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku, nemení
výšku uloženej pokuty, pretože na jej uloženie bolo aplikované správne ustanovenie daňového poriadku.
Vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedené správne ustanovenie daňového poriadku. Žalovaný nesúhlasil
s tým, že by rozhodnutie žalovaného o pokute bolo nezrozumiteľné a neobsahovalo dostatočnú správnu
úvahu.
IV.
Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu a žalovaného
7. Žalobca v replike zo dňa 22.06.2021 zotrval na žalobnej argumentácii. Žalovaný právo na dupliku
nevyužil.
8. Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 18.06.2026 oznámil súdu, že Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č.k. 5S/74/2019-133 zo dňa 16.05.2023 zrušil rozhodnutie žalovaného o vyrubení dane spolu
s prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, a to pre
nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí a nedostatočne zistený skutkový stav. Rozsudkom Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/67/2023 zo dňa 26.03.2026 bola zamietnutá kasačná
sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/74/2019-133 zo dňa 16.05.2023.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.08.2026 súdu oznámil, že správca dane vydal rozhodnutie číslo
370355/2026 zo dňa 26.06.2026, ktorým zastavil daňové konanie vo veci vyrubovacieho konania po
daňovej kontrole z dôvodu zániku práva vyrubiť daň a zároveň správca dane vydal rozhodnutie číslo
102772864/2026 zo dňa 31.07.2026, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie o pokute. Na základe toho
žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil, pretože odpadol dôvod konania, a navrhol tiež nepriznať
žiadnemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania. Žalobca nevyužil možnosť reakcie na
uvedené podanie žalovaného. Dňa 07.09.2026 žalovaný na výzvu súdu zaslal doložku právoplatnosti
rozhodnutia správcu dane číslo 102772864/2026 zo dňa 31.07.2026 o zrušení prvostupňového
rozhodnutia o pokute, z ktorej vyplýva nadobudnutie právoplatnosti dňa 02.09.2026.

V.
Relevantné právne predpisy
10. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
11. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
12. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.
13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
15. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
16. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) SSP správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si nárok podľa
osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných
predpisov.
17. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 správca
dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky a sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného
odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.
VI.
Posúdenie veci správnym súdom
18. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/55/2021,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S
správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-5S/55/2021.
19. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, preskúmal rozhodnutie žalovaného o pokute, vrátane konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
20. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa
24.09.2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci
konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
dňa 08.09.2026 oznámené vyvesením na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke.
21. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného o pokute v režime správnej žaloby
vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP.
22. Vzhľadom na to, že trestanie správnych deliktov nie je v slovenskom právnom poriadku kodifikované
a pravidlá správneho trestania nezakotvuje ani Ústava Slovenskej republiky, existujúcu medzeru v
práve je treba vyplniť analogickou aplikáciou trestnoprávnych princípov. Analogickú aplikáciu určitých
právnych pravidiel nemožno v žiadnom prípade zamieňať či stotožňovať s ich výlučnou aplikáciou.
Preto aj pri aplikácii trestnoprávnych pravidiel na administratívny postih správnych deliktov je potrebné
mať v prvom rade na zreteli účel a zmysel vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti v
spojitosti so všeobecne platnými zásadami administratívneho konania. Využitie metódy analógie (ako
interpretačného postupu pri vypĺňaní normatívnych medzier) vo verejnom práve je podmienené tým, že
zákon danú otázku neupravuje, je to na prospech účastníka konania a nie je to v rozpore s verejným
záujmom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/33/2019 zo dňa 25.3.2021,
bod 63).
23. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 3Sž/68/2004, sp. zn. 3Sž/85/2007,
sp. zn. 8Sžo/28/2007, sp. zn. 8Sžo/147/2008, sp. zn. 2Sžf/9/2010, sp. zn. 2Sžf/44/2011, či sp. zn.
5Sž/21/2010) je jednotná v tom, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických
osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný
postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z
trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú
sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenoprávnymi princípmi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/1/2013 zo dňa
30.01.2014).
24. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007 „ V
rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy,
priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny
zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti
je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných
správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť
(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve
priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého
typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,
iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či
už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,
voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti
postihu delikventa...“
25. Správny súd v súvislosti s návrhom žalovaného na zastavenie konania z dôvodu zrušenia
prvostupňového rozhodnutia o pokute uvádza, že podľa názoru súdu zastavenie konania pre odpadnutie

dôvodu na pokračovanie v konaní podľa § 99 písm. g) SSP v danom prípade neprichádzalo do úvahy,
keďže rozhodnutie žalovaného o pokute zrušené nebolo. Z hľadiska ochrany subjektívnych práv žalobcu,
pri rešpektovaní základných princípov konania vyjadrených v § 5 ods. 2, § 5 ods. 3 SSP, správny
súd nemohol akceptovať stav, kedy by rozhodnutie žalovaného o sankcii zostalo naďalej ako zákonné
a právoplatné v platnosti, s potenciálnymi účinkami v prípadnej exekúcii či inom konaní vedenom proti
žalobcovi. V takomto konaní by sa síce žalobca mohol brániť tým, že rozhodnutie žalovaného o pokute
je de facto bez materiálneho a aj formálneho základu, keďže potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie
o pokute, ktoré však bolo už medzičasom zrušené, avšak správny súd prišiel k záveru, že vzhľadom na
to, že preukázateľne nedošlo k spáchaniu správneho deliktu, ktorý žalovaný odôvodňoval rozhodnutiami
o vyrubení dane, a teda v prípade žalobcu nejde o nedovolené konanie s následkom naplnenia skutkovej
podstaty správneho deliktu, nebolo by v súlade s úlohou správneho súdnictva ponechať rozhodnutie
žalovaného o pokute ako zákonné rozhodnutie bez meritórneho prieskumu.
26. Správny súd uvádza, že časť žalobných námietok smerovala k tomu, že nedošlo k spáchaniu
správneho deliktu a prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane ako aj rozhodnutie žalovaného
o vyrubení dane nie sú zákonné, a teda nemôže byť zákonná ani sankcia, ktorá bola žalobcovi na
základe nich uložená.
27. Administratívny spis bol doplnený o listiny preukazujúce, že žalobné námietky spočívajúce v
nezákonnosti rozhodnutí o vyrubení dane boli vyhodnotené ako dôvodné, a to rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5S/74/2019-133 zo dňa 16.05.2023, ako aj rozsudkom Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/67/2023 zo dňa 26.03.2026, na základe čoho došlo k zrušeniu
prvostupňového rozhodnutia o pokute v nasledujúcom administratívnom konaní po vrátení veci
správcovi dane na ďalšie konanie.
28. Z uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NSS“) sp. zn.
4Svk/25/2024 zo dňa 30.07.2025 (bod 41) vyplýva, že viazanosť skutkovým stavom v čase rozhodovania
správneho súdu sa nejaví byť ako absolútna dokonca ani v prípade správnych žalôb. Aktuálna
rozhodovacia prax NSS pripúšťa - za výnimočných okolností - dokonca vstup do zákonného pravidla,
podľa ktorého je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav, ktorý existoval v čase vydania
alebo vyhlásenia rozhodnutia správneho orgánu - dokonca aj v režime správnych žalôb, kedy sa
preskúmavajú právoplatné rozhodnutia správnych orgánov. Z rozhodnutia NSS sp. zn. 5Svk/4/2021
(rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky - č. judikátu 21/2022 ZNSS) vyplýva, že „Nepôjde navyše o jedinú situáciu, keď správny súd
nebude vychádzať z § 135 ods. 1 SSP, ale uzná, že na riešenú situáciu toto ustanovenie nepamätá. [...]
S poukazom na uvedené Najvyšší správny súd uzavrel, že ustanovenie § 135 ods. 1 SSP nedopadá
na všetky situácie, ktoré môžu v správnom súdnom konaní nastať, nakoľko môžu nastať aj situácie,
keď správny súd z príkazu § 135 ods. 1 SSP vychádzať nebude.“ Záver o tom, že viazanosť skutkovým
stavom, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia pre správny súd nie je absolútna, vyslovil NSS
vo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 1 SSP. Ďalej sa uznesení NSS sp. zn. 4Svk/25/2024 zo dňa
30.07.2025 uvádza (bod 42, 43), že: „Obdobné úvahy je možné - aj keď tiež len v analogickej rovine
- identifikovať napr. aj v rozhodovacej praxi rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky vo vzťahu k tzv. reťaziacim sa rozhodnutiam tvoriacim súdny prieskum v režime správneho
súdnictva - správnych žalôb (sp. zn. 6 Afs 292/2018 zo dňa 28. januára 2025). Ak ide o rozhodnutie
podmieňujúce a podmienené (pozn.: rozhodnutie rozšíreného súdu sa týka situácie, kedy sa jedná
o vzájomnú prepojenosť rozhodnutí správnych orgánov, v súdenom prípade sa jedná o prepojenosť
administratívneho rozhodnutia na civilné súdne rozhodnutie), existuje medzi nimi právna korelácia, na
ktorú je v rámci súdneho prieskumu potrebné prihliadať („Pokud podmíňujúci rozhodnutí bylo skutečně
pro nezákonnost zrušeno či změněno, pak bude zpravidla namístě zrušit žalobou napádané podmíněné
rozhodnutí.“).“
29. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky smerujúce proti
prvostupňovému rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutiu žalovaného o vyrubení dane, na podklade
ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o pokute (ktoré bolo správcom dane následne zrušené)
a rozhodnutie žalovaného o pokute, sú dôvodné. Podľa správneho súdu je potrebné rozhodnutie
žalovaného o pokute pre nesprávne právne posúdenie veci zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP,
keďže rozhodnutiami orgánov verejnej správy, na ktoré sa rozhodnutie žalovaného o pokute odvoláva,
nebolo preukázané spáchanie správneho deliktu zo strany žalobcu ohľadom uplatnenia si nároku podľa

osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných
predpisov.
30. Správny súd po zrušení rozhodnutia žalovaného o pokute nevrátil žalovanému vec na ďalšie konanie
vzhľadom na to, že prvostupňové rozhodnutie o pokute bolo správcom dane zrušené, na základe
čoho by žalovaný už ani nemohol opätovne rozhodovať o odvolaní žalobcu, ktoré bolo podané proti
prvostupňovému rozhodnutiu o pokute v čase, keď toto prvostupňové rozhodnutie o pokute ešte zrušené
nebolo.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
podľa § 175 ods. 2 SSP.
32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30
dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.