{"guid": "8195c884-e5da-4eba-8802-f3d67d7fe6f7:5fca8851-70a9-431f-99b4-2a60fe24d566", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200435.2", "spisova_znacka": "BA-5S/55/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/55/2021 z 24. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. septembra 2026, sp. zn. BA-5S/55/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200435.2", "identifikacne_cislo": "1021200435", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-155", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fca8851-70a9-431f-99b4-2a60fe24d566", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200435.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200435.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200435.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/55/2021\n1021200435\n24. 09. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021200435.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: CALIUMI, a. s., so sídlom Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava, IČO: 44 936\n311, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100172631/2021 zo dňa 01.02.2021,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky číslo 100172631/2021 zo dňa 01.02.2021.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca podal dňa 25.06.2012 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nmáj 2012, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 37 913,79 Eur. Daňový úrad Bratislava (ďalej len\n„správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012,\no výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104401/5/3709178/2013/Boha zo dňa 07.08.2013. Správca dane\nna základe výsledkov zistených pri daňovej kontrole rozhodnutím číslo 103512685/2016/9104401/HríbM\nzo dňa 15.07.2016 určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2012 rozdiel dane v sume 873 834,92\nEur, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 37 913,79 Eur a vyrubil daň v sume 835 921,13 Eur (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane“). Proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyrubení dane\npodal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 78067/2019 zo dňa 06.02.2019\ntak, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane potvrdil (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného o vyrubení dane“).\n2. Správca dane podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový\nporiadok“) v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku\nrozhodnutím číslo 100716713/2020 zo dňa 06.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie o pokute“)\nuložil žalobcovi pokutu vo výške XX XXX,XX Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového\nporiadku za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške, ktorá je väčšia\nako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Prvostupňové rozhodnutie o pokute bolo odôvodnené\nvydaním prvostupňového rozhodnutia o vyrubení dane a rozhodnutím žalovaného o vyrubení dane.\n\nŽalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu o pokute odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 100172631/2021 zo dňa 01.02.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie o pokute potvrdil\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného o pokute“).\nII.\nŽaloba\n3. Všeobecnou správnou žalobou, podanou dňa 07.04.2021 na Krajský súd v Bratislave, sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o pokute, ako aj prvostupňového rozhodnutia o pokute,\nspolu s priznaním nároku na náhradu trov konania. Žalobca ako prvé namietol nesprávne právne\nposúdenie veci a nepreskúmateľnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Podľa žalobcu došlo k zániku\npráva vyrubiť daň v dôsledku uplynutia päťročnej lehoty v zmysle § 69 daňového poriadku. Správca dane\nmohol žalobcovi vyrubiť daň iba v lehote 5 rokov od konca roka, kedy bol žalobcovi doručený protokol\nz daňovej kontroly, t. j. do 5 rokov od konca roka 2013. Vec ale bola právoplatne skončená až doručením\nrozhodnutia žalovaného o vyrubení dane dňa 13.02.2019. Z uvedeného dôvodu nemalo byť potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane, ale konanie malo byť zastavené, čím došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n4. Žalobca namietol neprimeranú dĺžku konania daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho\nkonania o vyrubení dane, ktorá trvala takmer 6 a pol roka, čo nebolo z dôvodov na strane žalobcu,\nale žalovaného. Žalobca napadol nesúlad výroku a odôvodnenia, nešpecifikáciu rozhodného dňa pre\nurčenie výšky úroku z omeškania a absenciu úvahy orgánov, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, a teda rozhodnutie žalovaného o pokute\nnebolo riadne odôvodnené.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.06.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nPoukázal na to, že námietky žalobcu týkajúce sa rozhodnutia žalovaného o vyrubení dane sú predmetom\nsamostatnej žaloby (sp. zn. 5S/74/2019) a nie predmetom tohto súdneho konania. Žalovaný uviedol,\nže keďže prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane bolo vydané dňa 15.07.2016, k zániku práva\nna vyrubenie rozdielu dane nedošlo. V rámci vyrubovacieho konania správca dane získaval ďalšie\ninformácie, ktoré sa týkali ekonomickej činnosti žalobcu. Keďže lehota na vyrubovacie konanie nebola\nv daňovom poriadku obmedzená, žalobca nemá dôvod argumentovať prieťahmi zo strany správcu dane.\n6. Skutočnosť, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia o pokute je uvedené ustanovenie § 155 ods. 1\npísm. f) bod 4 daňového poriadku, pričom v odôvodnení sa uvádza § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového\nporiadku a chýba v ňom citácia ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku, nemení\nvýšku uloženej pokuty, pretože na jej uloženie bolo aplikované správne ustanovenie daňového poriadku.\nVo výrokovej časti rozhodnutia je uvedené správne ustanovenie daňového poriadku. Žalovaný nesúhlasil\ns tým, že by rozhodnutie žalovaného o pokute bolo nezrozumiteľné a neobsahovalo dostatočnú správnu\núvahu.\nIV.\nReplika a ďalšie vyjadrenie žalobcu a žalovaného\n7. Žalobca v replike zo dňa 22.06.2021 zotrval na žalobnej argumentácii. Žalovaný právo na dupliku\nnevyužil.\n8. Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 18.06.2026 oznámil súdu, že Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom č.k. 5S/74/2019-133 zo dňa 16.05.2023 zrušil rozhodnutie žalovaného o vyrubení dane spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím o vyrubení dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, a to pre\nnepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí a nedostatočne zistený skutkový stav. Rozsudkom Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/67/2023 zo dňa 26.03.2026 bola zamietnutá kasačná\nsťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/74/2019-133 zo dňa 16.05.2023.\n\n9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.08.2026 súdu oznámil, že správca dane vydal rozhodnutie číslo\n370355/2026 zo dňa 26.06.2026, ktorým zastavil daňové konanie vo veci vyrubovacieho konania po\ndaňovej kontrole z dôvodu zániku práva vyrubiť daň a zároveň správca dane vydal rozhodnutie číslo\n102772864/2026 zo dňa 31.07.2026, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie o pokute. Na základe toho\nžalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil, pretože odpadol dôvod konania, a navrhol tiež nepriznať\nžiadnemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania. Žalobca nevyužil možnosť reakcie na\nuvedené podanie žalovaného. Dňa 07.09.2026 žalovaný na výzvu súdu zaslal doložku právoplatnosti\nrozhodnutia správcu dane číslo 102772864/2026 zo dňa 31.07.2026 o zrušení prvostupňového\nrozhodnutia o pokute, z ktorej vyplýva nadobudnutie právoplatnosti dňa 02.09.2026.\n\nV.\nRelevantné právne predpisy\n10. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n11. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n12. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.\n13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n14. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských\npráv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\n15. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.\n16. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) SSP správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si nárok podľa\nosobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných\npredpisov.\n17. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 správca\ndane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej\ncentrálnej banky a sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného\nodpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n18. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/55/2021,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\n\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-5S/55/2021.\n19. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, preskúmal rozhodnutie žalovaného o pokute, vrátane konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n20. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa\n24.09.2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci\nkonania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli\ndňa 08.09.2026 oznámené vyvesením na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke.\n21. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného o pokute v režime správnej žaloby\nvo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP.\n22. Vzhľadom na to, že trestanie správnych deliktov nie je v slovenskom právnom poriadku kodifikované\na pravidlá správneho trestania nezakotvuje ani Ústava Slovenskej republiky, existujúcu medzeru v\npráve je treba vyplniť analogickou aplikáciou trestnoprávnych princípov. Analogickú aplikáciu určitých\nprávnych pravidiel nemožno v žiadnom prípade zamieňať či stotožňovať s ich výlučnou aplikáciou.\nPreto aj pri aplikácii trestnoprávnych pravidiel na administratívny postih správnych deliktov je potrebné\nmať v prvom rade na zreteli účel a zmysel vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti v\nspojitosti so všeobecne platnými zásadami administratívneho konania. Využitie metódy analógie (ako\ninterpretačného postupu pri vypĺňaní normatívnych medzier) vo verejnom práve je podmienené tým, že\nzákon danú otázku neupravuje, je to na prospech účastníka konania a nie je to v rozpore s verejným\nzáujmom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/33/2019 zo dňa 25.3.2021,\nbod 63).\n23. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 3Sž/68/2004, sp. zn. 3Sž/85/2007,\nsp. zn. 8Sžo/28/2007, sp. zn. 8Sžo/147/2008, sp. zn. 2Sžf/9/2010, sp. zn. 2Sžf/44/2011, či sp. zn.\n5Sž/21/2010) je jednotná v tom, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických\nosôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný\npostih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z\ntrestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú\nsankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenoprávnymi princípmi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/1/2013 zo dňa\n30.01.2014).\n24. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007 „ V\nrámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy,\npriestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť\n(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve\npriestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti\npostihu delikventa...“\n25. Správny súd v súvislosti s návrhom žalovaného na zastavenie konania z dôvodu zrušenia\nprvostupňového rozhodnutia o pokute uvádza, že podľa názoru súdu zastavenie konania pre odpadnutie\n\ndôvodu na pokračovanie v konaní podľa § 99 písm. g) SSP v danom prípade neprichádzalo do úvahy,\nkeďže rozhodnutie žalovaného o pokute zrušené nebolo. Z hľadiska ochrany subjektívnych práv žalobcu,\npri rešpektovaní základných princípov konania vyjadrených v § 5 ods. 2, § 5 ods. 3 SSP, správny\nsúd nemohol akceptovať stav, kedy by rozhodnutie žalovaného o sankcii zostalo naďalej ako zákonné\na právoplatné v platnosti, s potenciálnymi účinkami v prípadnej exekúcii či inom konaní vedenom proti\nžalobcovi. V takomto konaní by sa síce žalobca mohol brániť tým, že rozhodnutie žalovaného o pokute\nje de facto bez materiálneho a aj formálneho základu, keďže potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie\no pokute, ktoré však bolo už medzičasom zrušené, avšak správny súd prišiel k záveru, že vzhľadom na\nto, že preukázateľne nedošlo k spáchaniu správneho deliktu, ktorý žalovaný odôvodňoval rozhodnutiami\no vyrubení dane, a teda v prípade žalobcu nejde o nedovolené konanie s následkom naplnenia skutkovej\npodstaty správneho deliktu, nebolo by v súlade s úlohou správneho súdnictva ponechať rozhodnutie\nžalovaného o pokute ako zákonné rozhodnutie bez meritórneho prieskumu.\n26. Správny súd uvádza, že časť žalobných námietok smerovala k tomu, že nedošlo k spáchaniu\nsprávneho deliktu a prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane ako aj rozhodnutie žalovaného\no vyrubení dane nie sú zákonné, a teda nemôže byť zákonná ani sankcia, ktorá bola žalobcovi na\nzáklade nich uložená.\n27. Administratívny spis bol doplnený o listiny preukazujúce, že žalobné námietky spočívajúce v\nnezákonnosti rozhodnutí o vyrubení dane boli vyhodnotené ako dôvodné, a to rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 5S/74/2019-133 zo dňa 16.05.2023, ako aj rozsudkom Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/67/2023 zo dňa 26.03.2026, na základe čoho došlo k zrušeniu\nprvostupňového rozhodnutia o pokute v nasledujúcom administratívnom konaní po vrátení veci\nsprávcovi dane na ďalšie konanie.\n28. Z uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NSS“) sp. zn.\n4Svk/25/2024 zo dňa 30.07.2025 (bod 41) vyplýva, že viazanosť skutkovým stavom v čase rozhodovania\nsprávneho súdu sa nejaví byť ako absolútna dokonca ani v prípade správnych žalôb. Aktuálna\nrozhodovacia prax NSS pripúšťa - za výnimočných okolností - dokonca vstup do zákonného pravidla,\npodľa ktorého je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav, ktorý existoval v čase vydania\nalebo vyhlásenia rozhodnutia správneho orgánu - dokonca aj v režime správnych žalôb, kedy sa\npreskúmavajú právoplatné rozhodnutia správnych orgánov. Z rozhodnutia NSS sp. zn. 5Svk/4/2021\n(rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky - č. judikátu 21/2022 ZNSS) vyplýva, že „Nepôjde navyše o jedinú situáciu, keď správny súd\nnebude vychádzať z § 135 ods. 1 SSP, ale uzná, že na riešenú situáciu toto ustanovenie nepamätá. [...]\nS poukazom na uvedené Najvyšší správny súd uzavrel, že ustanovenie § 135 ods. 1 SSP nedopadá\nna všetky situácie, ktoré môžu v správnom súdnom konaní nastať, nakoľko môžu nastať aj situácie,\nkeď správny súd z príkazu § 135 ods. 1 SSP vychádzať nebude.“ Záver o tom, že viazanosť skutkovým\nstavom, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia pre správny súd nie je absolútna, vyslovil NSS\nvo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 1 SSP. Ďalej sa uznesení NSS sp. zn. 4Svk/25/2024 zo dňa\n30.07.2025 uvádza (bod 42, 43), že: „Obdobné úvahy je možné - aj keď tiež len v analogickej rovine\n- identifikovať napr. aj v rozhodovacej praxi rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky vo vzťahu k tzv. reťaziacim sa rozhodnutiam tvoriacim súdny prieskum v režime správneho\nsúdnictva - správnych žalôb (sp. zn. 6 Afs 292/2018 zo dňa 28. januára 2025). Ak ide o rozhodnutie\npodmieňujúce a podmienené (pozn.: rozhodnutie rozšíreného súdu sa týka situácie, kedy sa jedná\no vzájomnú prepojenosť rozhodnutí správnych orgánov, v súdenom prípade sa jedná o prepojenosť\nadministratívneho rozhodnutia na civilné súdne rozhodnutie), existuje medzi nimi právna korelácia, na\nktorú je v rámci súdneho prieskumu potrebné prihliadať („Pokud podmíňujúci rozhodnutí bylo skutečně\npro nezákonnost zrušeno či změněno, pak bude zpravidla namístě zrušit žalobou napádané podmíněné\nrozhodnutí.“).“\n29. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky smerujúce proti\nprvostupňovému rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutiu žalovaného o vyrubení dane, na podklade\nktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o pokute (ktoré bolo správcom dane následne zrušené)\na rozhodnutie žalovaného o pokute, sú dôvodné. Podľa správneho súdu je potrebné rozhodnutie\nžalovaného o pokute pre nesprávne právne posúdenie veci zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP,\nkeďže rozhodnutiami orgánov verejnej správy, na ktoré sa rozhodnutie žalovaného o pokute odvoláva,\nnebolo preukázané spáchanie správneho deliktu zo strany žalobcu ohľadom uplatnenia si nároku podľa\n\nosobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných\npredpisov.\n30. Správny súd po zrušení rozhodnutia žalovaného o pokute nevrátil žalovanému vec na ďalšie konanie\nvzhľadom na to, že prvostupňové rozhodnutie o pokute bolo správcom dane zrušené, na základe\nčoho by žalovaný už ani nemohol opätovne rozhodovať o odvolaní žalobcu, ktoré bolo podané proti\nprvostupňovému rozhodnutiu o pokute v čase, keď toto prvostupňové rozhodnutie o pokute ešte zrušené\nnebolo.\n31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník\npodľa § 175 ods. 2 SSP.\n32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30\ndní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}