{"guid": "cba4c734-6b87-4b71-874e-bc91d09b14bd:30d62647-2b13-4744-ae2d-f57f67e257b0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200810.2", "spisova_znacka": "BA-5S/118/2020", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/118/2020 z 25. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 25. februára 2026, sp. zn. BA-5S/118/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200810.2", "identifikacne_cislo": "1020200810", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2026-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30d62647-2b13-4744-ae2d-f57f67e257b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200810.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200810.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200810.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/118/2020\n1020200810\n25. 02. 2026\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020200810.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E.\nX, F., právne zastúpená: ŠKODA LEGAL s.r.o., Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava, IČO: 47\n244 259, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul.\n71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 19853/2020/152/SKP, pôv.\n23157/2018/152SKP zo dňa 25. marca 2020 takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 27. mája 2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa\n02.06.2020 domáhala preskúmania listu žalovaného č. 19853/2020/152/SKP, pôv. 23157/2018/152SKP\nzo dňa 25. marca 2020 (ďalej aj len upozornenie), ktoré žiadala zrušiť. V tomto upozornení žalovaný\noznámil žalobkyni, že mu bol doručený podnet podávateľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.\n(ďalej len SZRB, a.s.) na opätovné vykonanie dohľadu nad činnosťou žalobkyne ako reštrukturalizačnej\nsprávkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 1R/5/2014 (od 08.09.2017\nkonkurzné konanie úpadcu Kúpele Brusno a.s. „v konkurze“, so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno,\nIČO: 31 642 314 – pozn. súdu). SZRB, a.s. k podnetu priložila uznesenie Okresného súdu Banská\nBystrica, č.k.: 1R/5/2014-2279 zo dňa 30.01.2018, ktorým súd zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka\nz dôvodu podľa § 154 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o konkurze)\na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoKR/8/2018-2445 zo dňa 07.05.2018, ktorým\nbolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.: 1R/5/2014-2279 zo dňa 30.01.2018.\nŽalovaný ďalej v upozornení konštatoval, že z obsahu týchto uznesení vyplýva, že konkurzný súd ako\naj odvolací súd vyhodnotil postup žalobkyne pri preskúmavaní, zisťovaní, resp. popieraní pohľadávok\njednotlivých veriteľov ako diskriminačný, v dôsledku čoho nemohol veriteľ SZRB, a.s. uplatňovať\nsvoje hlasovacie práva. Konkurzný súd ako aj odvolací súd zároveň konštatovali, že žalobkyňa pri\npreskúmavaní prihlásených pohľadávok veriteľov nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Na základe\ntýchto skutočností žalovaný uviedol, že konanie žalobkyne je z pohľadu dohľadu možné vyhodnotiť\nako porušenie ust. § 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správcoch) – správca je povinný vykonávať\nsprávcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných\nvedomostí. Žalovaný dospel k záveru, že konanie o uložení sankcie nemôže byť voči žalobkyni v tejto\nveci začaté z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 36 ods. 3 zákona o správcoch. Poukázal\nna to, že pochybenie žalobkyne bolo konštatované konkurzným súdom, a preto žalovaný dôrazne\nupozornil žalobkyňu na potrebu postupovať v konaní v súlade s odbornou starostlivosťou (§ 3 ods. 2\nzákona o správcoch) a potrebu vyvarovať sa aj potenciálneho ohrozenia záujmov chránených zákonom\no konkurze. Žalovaný ďalej upozornil žalobkyňu, že zistenie rovnakého alebo obdobného pochybenia\n\npri výkone jej činnosti môže v konečnom dôsledku rezultovať v začatie správneho konania a uloženie\nsankcie v zmysle zákona o správcoch.\n2. Žalobkyňa v podanej žalobe zhrnula priebeh reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi Kúpele\nBrusno a.s. a popísala nezhody s veriteľom SZRB a.s., ktorý na ňu neustále podával podnety.\nPoukázala na to, že v žiadnom prípade nebolo konštatované žiadne porušenie akýchkoľvek povinností\nžalobkyne. Naopak aj žalovaný v oznámení o prešetrení predchádzajúceho podania zo dňa 16.12.2015\nnezistil porušenie právnych predpisov. Ohradila sa voči upozorneniu písomným podaním zo dňa\n01.04.2020, v ktorom upozornila žalovaného na protichodné závery, keď žalovaný najprv 16.12.2015\nnezistil porušenie právnych predpisov a následne sa vyjadril opačne, aj keď jeho vyjadrenie vôbec\nnebolo potrebné, keďže o samotnej sťažnosti bolo rozhodnuté tak, že o nej nemožno konať z dôvodu\nuplynutia prekluzívnej lehoty. Žalobkyňa zároveň uviedla, že nerozumie, ako môže byť upozornená,\nže nepostupovala v súlade s právnym predpisom, keď ešte ani len nie je ukončené konanie o určenie\npravosti predmetných pohľadávok, a teda nie je súdom rozhodnuté, či boli dané pohľadávky oprávnené,\nalebo nie. Podľa názoru žalobkyne žalovaný pristúpil k upozorneniu, aby uspokojil aj SZRB a.s., nakoľko\no sťažnosti pre uplynutie prekluzívnej lehoty nemohol začať konanie.\n3. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že aj takéto upozornenie je spôsobilé privodiť jej ujmu na\nsubjektívnych právach. Ako správkyňa konkurznej podstaty má v odborných kruhoch vybudované dobré\nmeno a z dôvodu jej odbornosti je medzi kolegami veľmi rešpektovaným správcom. Zároveň pôsobí\naj ako advokátka. Konštatovanie žalovaného môže byť impulzom pre iniciovanie ďalších konaní, čo jej\nmôže spôsobiť ujmu na ochrane dobrého mena. Pokiaľ akýkoľvek veriteľ podporený takýmto, aj keď\nnezáväzným stanoviskom žalovaného, podá voči správcovi trestné oznámenie, orgány činné v trestnom\nkonaní sa takémuto konaniu venujú. Už samotné začatie trestného stíhania za úmyselný trestný čin\nalebo za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním znamená v zmysle § 31 ods. 3\nzákona o správcoch, že správca nie je dôveryhodnou osobou. Z uvedeného dôvodu môže žalovaný\npozastaviť výkon správcovskej činnosti správcovi, čo by pre žalobkyňu znamenalo nielen ujmu na\nosobnostných právach, ale aj ekonomickú ujmu.\n4. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovaný nebol oprávnený vyslovovať vo veci žiadny záver, nakoľko,\nako sám uviedol, uplynula prekluzívna lehota na začatie konania. Pokiaľ mal žalovaný potrebu vysloviť\nakýkoľvek záver, mal dať priestor na vyjadrenie aj žalobkyni a následne svoje stanovisko aj riadne\nodôvodniť. Keďže prikročil iba k nekritickému prevzatiu názoru súdu a SZRB a.s. bez akéhokoľvek\nodôvodnenia, považuje to žalobkyňa za nezákonné a za neprimeraný zásah do jej subjektívnych práv,\npretože napadnuté upozornenie bude založené v jej administratívnom spise ako správkyne konkurznej\npodstaty.\n5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.7.2020, v ktorom poukazoval na to, že napadnuté\nupozornenie nemá charakter a ani náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a nepredstavuje výsledok\nsprávneho konania. Taktiež nesúhlasil so žalobkyňou, že upozornením bola dotknutá na svojich\nprávach. Ukrátenie práv žalobkyne musí byť v žalobe nie len tvrdené, ale aj podložené. Podľa\nžalovaného medzi napadnutým upozornením a žalobkyňou tvrdenými dotknutými právami neexistuje\nnijaká súvislosť. Žalobkyňa opomína skutočnosť, že napadnuté upozornenie nemá účinky právoplatného\nrozhodnutia, ktorým bola vyslovená vina. Rovnako v texte nikde nie je konštatované, že žalobkyňa\nako správkyňa konkurznej podstaty je vinná zo spáchania správneho deliktu a nebolo konštatované\nani porušenie povinnosti. Upozornenie sa nezapisuje do zoznamu správcov, vyhotovenie upozornenia\nnebolo zverejnené a na žalobkyňu sa naďalej prihliada ako bezúhonnú. Jediným adresátom bola\nv tomto prípade žalobkyňa, preto upozornenie nebolo spôsobilé nijakým spôsobom zasiahnuť do jej\nsubjektívnych práv. Žalovaný trvá na tom, že upozornenie nie je rozhodnutím, ktoré by podliehalo\npreskúmaniu správnym súdom podľa príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). Zároveň vydanie upozornenia nemá\nv nijakom smere priamy dopad na subjektívne práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobkyne.\nZ uvedeného dôvodu žalovaný navrhoval konanie zastaviť, prípadne zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.\n6. Žalobkyňa v reakcií na vyjadrenie žalovaného uviedla, že tvrdenie o neexistencii nijakej súvislosti\nmedzi upozornením a dotykom na subjektívnych právach sa nezakladá na pravde, pretože práve niekto\nz ministerstva (žalovaného) uvedené upozornenie poskytol novinárom, konkrétne Denníku N, na základe\n\nčoho vyšiel dňa 22.08.2020 článok s názvom „Súdna rada vyberie tých, ktorí budú súdiť sudcov.\nKandiduje aj správkyňa z Kúpele Brusno“, v ktorom novinárka píše práve o dotknutom upozornení,\nna ktoré reagoval vtedajší predseda Súdnej rady Slovenskej republiky takto: „Človek, ktorý má súdiť\nsudcov za ich prešľapy odborného a etického charakteru, by nemal mať za sebou osobnú históriu\nprofesionálnych zlyhaní, za ktoré len náhodou nebol potrestaný.“. Následne zasadala Súdna rada\nSlovenskej republiky, ktorá žalobkyňu ako kandidátku navrhnutú Národnou radou Slovenskej republiky\nnezvolila, pričom vypočutie sa týkalo práve informácií uvedených vo zverejnenom článku. Žalobkyňa\nodôvodnene očakáva aj nástup ďalších následkov v tejto súvislosti zo strany klientov, študentov, ktorým\nprednáša a pod. Žalobkyňa zdôraznila, že nemá za sebou žiadne profesionálne zlyhanie. Trvá na tom, že\nv predmetnom reštrukturalizačnom konaní nepochybila, o čom svedčí aj skutočnosť, že všetky jej úkony\nako správkyne boli vykonané do septembra 2014. Žalovaný riadne skúmal jej konanie, a to opakovane,\nnakoľko SZRB a.s. opakovane podávala podnety žalovanému, a na základe toho prijal záver, že\nžalobkyňa ako správkyňa nepochybila. Nakoniec však v roku 2020 vydal žalovaný upozornenie, ktoré jej\nspôsobilo obrovský zásah do subjektívnych práv totálnou dehonestáciou v očiach odbornej verejnosti.\nNa zdôraznenie dodáva, že po predložení plánu v roku 2014 už ako správkyňa nerobila žiadne úkony\na celý proces prebiehal len medzi okresným a ústavným súdom, teda nemali aké nové skutočnosti\nnastať, aby mohol žalovaný v roku 20020 konštatovať porušenie povinnosti správcu, za ktoré by správca\nnemal byť postihnutý len z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.\n7. Žalovaný sa ďalej k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.\n8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n11. Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt\nvydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n13. Pred preskúmaním veci samej je správny súd vždy povinný najskôr skúmať splnenie procesných\npodmienok konania vyplývajúcich z ustanovení SSP. Uvedený názor podporuje aj rozhodovacia prax\nkasačného súdu, ktorý napríklad v rozhodnutí sp. zn.: 7Svk/20/2025 zo dňa Bratislave 17. decembra\n2025 uviedol: „Kasačný súd konštatuje, že nespôsobilosť predmetu prieskumu spôsobuje nedostatok\nprávomoci správneho súdu ako podmienky konania. Na splnenie tejto podmienky prihliada správny súd\nz úradnej povinnosti aj bez námietky a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Správny súd tak mal v prvom\nrade skúmať, či preskúmavané rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ na\nprávnu sféru žalobcu nemôže mať žiaden vplyv, potom ide o rozhodnutie vyňaté zo súdneho prieskumu\npodľa § 7 písm. e) SSP a žaloba na jeho prieskum je neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“\n14. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia\nalebo opatrenia orgánu verejnej správy determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou\nenumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia\norgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§\n7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené. Pri\n\nposudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je\nsprávny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných\npráv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná\nmedzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie\nsúdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť.\n15. Ustanovenie § 3 ods. 1 SSP definuje pojem opatrenie, pod ktorým rozumie v zásade akýkoľvek akt\nvydaný v rámci administratívneho konania pod podmienkou, že ním sú alebo môžu byť priamo dotknuté\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby. V danom prípade\nsa žalobkyňa domáha preskúmania listu, v ktorom žalovaný upozornil žalobkyňu, že súdy (okresný aj\nkrajský) konštatovali v prebiehajúcom konaní jej pochybenie, a taktiež ju upozornil na povinnosť konať\ns odbornou starostlivosťou vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 2 zákona o správcoch. V upozornení nie je\nkonštatované spáchanie žiadneho deliktu. Záver o porušení povinnosti správkyne konať s odbornou\nstarostlivosťou je prevzatý z konštatovania vo vyššie označených rozhodnutiach okresného a krajského\nsúdu. Podľa názoru správneho súdu takto formulované upozornenie nie je spôsobilé zasiahnuť do\npráv žalobkyne, ktorá je aj bez upozornenia povinná dodržiavať § 3 ods. 2 zákona o správcoch. Inak\npovedané, skutočnosť, že žalovaný upozornil žalobkyňu na to, že súdy v konkrétnej veci vyslovili\nporušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, nie je možné vnímať ako zásah do subjektívnych\npráv žalobkyne zo strany žalovaného. Žalobkyňa pritom nerozporuje, že k takémuto konštatovaniu\nv uvedených rozhodnutiach súdov došlo, ohradzuje sa iba voči tomu, že takéto konštatovanie súdov\nbolo predčasné. Žalovaný však nemá právomoc preskúmavať a spochybňovať závery vyslovené súdom\nv právoplatnom rozhodnutí.\n16. Správny súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobkyne, že upozornenie má na ňu priamy a negatívny dopad\nv podobe zásahu do jej dobrého mena a dobrej povesti v odbornej verejnosti. Vychádzajúc z následkov,\nktoré žalobkyňa uviedla v žalobe, správny súd konštatuje, že za priamy dotyk na právach nemožno\npovažovať hypotetické situácie, ktoré by mohli nastať aj bez vydania upozornenia (napríklad podanie\ntrestného oznámenia treťou osobou a iniciovanie trestného stíhania). Žalovaným vydané upozornenie by\nna uvedenú situáciu nemalo nijaký vplyv, keďže neobsahuje žiadne informácie o spáchaní konkrétneho\nskutku. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že tretie osoby by mohli byť podporené takýmto upozornením, podľa\nnázoru správneho súdu ide o ničím nepodložené tvrdenie. Rovnako pokiaľ žalobkyňa argumentovala\nmožnosťou žalovaného pozastaviť jej výkon správcovskej činnosti, správny súd poukazuje na to, že\naj v tomto prípade by išlo o následky, ktoré by boli vyvolané inými skutočnosťami než je upozornenie\nžalovaného. Upozornenie samo o sebe nie je podnetom na iniciovanie ďalších konaní voči žalobkyni, a to\nani správnych, ani trestných. Pokiaľ žalobkyňa v replike uvádza, že očakáva ďalšie negatívne následky,\ntieto bližšie nešpecifikovala. Žalobkyňou tvrdený následok a od neho odvodený zásah do subjektívnych\npráv teda podľa názoru správneho súdu nemôže byť priamym dôsledkom napadnutého upozornenia\nžalovaného.\n17. Žalobkyňa následne poukazovala na novinový článok, ktorý podľa nej spôsobil jej dehonestáciu\nv očiach odbornej verejnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k vydaniu novinového článku došlo\npo podaní žaloby. Skutočnosť, či rozhodnutie resp. opatrenie zasahuje do subjektívnych práv žalobkyne\nje objektívnou skutočnosťou, ktorá musí byť zrejmá už v čase vydania napadnutého rozhodnutia,\nresp. opatrenia. Iným slovami, charakter opatrenia z hľadiska spôsobilosti byť predmetom prieskumu\nv správnom súdnictve nie je možné meniť následnými udalosťami (s výnimkou tých, ktoré zakladajú\ndôvod na zastavenie konania podľa SSP). Opatrenie správneho orgánu sa nestane spôsobilým\npredmetom prieskumu v správnom súdnictve dodatočne, ale takým musí byť už v čase jeho vydania.\nSprávny súd prihliadol na to, že upozornenie nebolo adresované verejnosti, adresátom napadnutého\nupozornenia bola iba žalobkyňa, a to napriek tomu, že bolo neznámou osobou poskytnuté médiám.\nPokiaľ ide o ochranu dobrého mena, ktoré malo byť dotknuté vydaným novinovým článkom, v tomto\nsmere má žalobkyňa možnosť využiť prostriedky ochrany civilného práva.\n18. Žalobkyňa trvala na tom, že pokiaľ žalovaný mal potrebu vyslovovať vo veci nejaký záver, bol povinný\njej dať priestor na vyjadrenie a následne svoje stanovisko riadne zdôvodniť. Takýto postup by však\nznamenal vykonať úkony v rámci administratívneho konania, čo vzhľadom na konštatovanie uplynutia\nprekluzívnej lehoty nebolo možné. Upozornenie nemožno vnímať ako výsledok administratívneho\nkonania v rámci správneho trestania, keďže neobsahovalo žiaden skutok, ktorý by sa žalobkyni kládol\nza vinu a žalovaný v ňom len prevzal konštatovanie súdov (okresného aj krajského) o nesprávnosti\n\npostupu pri preskúmavaní, zisťovaní, resp. popieraní pohľadávok veriteľov. Zároveň žalovaný upozornil\nžalobkyňu na povinnosť dodržiavať zákon o správcoch (konkrétne § 2 ods. 3), teda povinnosť, ktorá\naj bez upozornenia žalobkyni vyplýva zo zákona. Týmto upozornením sa podľa názoru správneho\nsúdu nemení právne postavenie žalobkyne, a teda sa nezasahuje do jej práv, povinností ani právom\nchránených záujmov.\n19. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že nejde o opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm.\nc) SSP, a preto je z predmetu prieskumu v rámci správneho súdnictva vylúčené. Správny súd odmietol\nsprávnu žalobu z dôvodu neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, pretože smeruje proti opatreniu,\nktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.\n20. Správny súd žalovanému trovy konania nepriznal napriek tomu, že žalobkyňa procesne zavinila\nodmietnutie žaloby, keďže ju podala voči opatreniu nespadajúcemu do predmetu prieskumu v správnom\nsúdnictve. Správny súd však nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne\nspravodlivo požadovať, aby nahrádzala trovy konania orgánu verejnej správy (§ 168 SSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca\nodo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave.\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí\npodania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie\nbolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z\nakých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný\nnávrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)\nSSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "838d0874-1d1e-4c61-901c-7340c83ff101:c781b0db-21eb-4837-8417-ca312a3e7f25", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200529.1", "spisova_znacka": "7Svk/20/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/20/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200529.1"}], "citovane_v": []}