{"guid": "49c9a764-81f6-4575-b564-8ce50c01925b:834106b7-effa-48fb-ab1c-bf724fe89768", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200725.4", "spisova_znacka": "BA-6S/122/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/122/2020 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. januára 2026, sp. zn. BA-6S/122/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200725.4", "identifikacne_cislo": "1020200725", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/834106b7-effa-48fb-ab1c-bf724fe89768", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200725.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200725.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200725.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n2S/75/2024\n1020200725\n28. 01. 2026\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020200725.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: Moore BDR s. r. o., so\nsídlom Cesta k nemocnici 1B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 614 556, právne zastúpený spoločnosťou\nNomus s.r.o., Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Úrad pre verejné\nobstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: Ministerstvo\nfinancií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného číslo: 5709-6000/2020-OD zo dňa 16.04.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom ani náhradu trov kasačného\nkonania nepriznáva.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Dňa 18.12.2019 verejný obstarávateľ - Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej aj kontrolovaný\nalebo ďalší účastník) uverejnil vo Vestníku verejného obstarávania č. 257/2019 Oznámenie o vyhlásení\nverejného obstarávania s názvom zákazky „Štatutárny audit konsolidovaných účtovných jednotiek\nverejnej správy a štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy zostavených\nroky 2019, 2020 a 2021“, značka 35476-MSS, referenčné číslo: MF/018739/2019-27, číslo spisu\nVO: MF/018739/2019-27 (ďalej len verejné obstarávanie). V uverejnenom oznámení ďalší účastník\nv časti VI. 3) DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE bod 3 uviedol, že v zmysle § 20 zákona č. 343/2015 Z.\nz. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ZVO) komunikácia medzi verejným obstarávateľom a záujemcami/uchádzačmi sa uskutočňuje\nv slovenskom jazyku elektronicky, prostredníctvom kom. rozhrania systému JOSEPHINE, ktorý je\numiestnený na webovej adrese: htts://josephine.proebiz.com. Tento spôsob komunikácie sa týka\nakejkoľvek komunikácie a podaní s výnimkou prípadov, keď to výslovne vylučuje zákon. Žalobca\ndňa 21.01.2020 predložil do verejného obstarávania ponuku. Dňa 04.02.2020 sa uskutočnila aukcia,\npo skončení ktorej sa žalobca umiestnil na prvom mieste v poradí. Listom zo dňa 27.02.2020 ďalší\núčastník požiadal žalobcu o vysvetlenie predložených dokladov zo dňa 27.02.2020, konkrétne, ktorá\nz predložených referencií spĺňa požiadavku aspoň jedného zmluvného plnenia za audit účtovnej závierky\nv minimálnej uvedenej sume. Na túto žiadosť žalobca odpovedal listom zo dňa 02.03.2020. Oznámením\nzo dňa 05.03.2020 ďalší účastník oznámil žalobcovi jeho vylúčenie z verejného obstarávania z dôvodu\nnesplnenia podmienky účasti v zmysle § 34 ods. 1 písm. a) ZVO.\n\n2. Proti vylúčeniu žalobcu z verejného obstarávania podal žalobca v lehote 10 dní námietky zo\ndňa 16.03.2020, ktoré doručil kontrolovanému a žalovanému elektronicky prostredníctvom ústredného\nportálu verejnej správy (ÚPVS) podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti\norgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len zákon o e-Governmente).\nĎalší účastník doručil úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dokumentáciu k predmetnému\nverejnému obstarávaniu v origináli dňa 20.03.2020 a zároveň zriadil v prospech úradu prístup do\nelektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu, t. j. do informačného systému\nJOSEPHINE. Žalovaný listom č. 5709-6000/2020 zo dňa 24.03.2020 vyzval žalobcu na preukázanie\ndoručenia námietok kontrolovanému v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) ZVO, t. j. v elektronickej podobe\nfunkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo.\n3. Žalobca dňa 01.04.2020 doručil žalovanému list označený ako „ODPOVEĎ NA VÝZVU ÚRADU\nNA PREUKÁZANIE DORUČENIA NÁMIETOK UCHÁDZAČA ZO DŇA 16.03.2020“, v ktorom okrem\niného uviedol: „... Uchádzač (žalobca) dňa 16.03.2020 doručil, prostredníctvom UPVS námietky proti\njeho vylúčeniu z verejného obstarávania s názvom zákazky - „Štatutárny audit konsolidovaných\núčtovných závierok vybraných účtovných jednotiek verejnej správy a štatutárny audit konsolidovanej\núčtovnej závierky ústrednej správy zostavených za roky 2019, 2020 a 2021“, značka 35476-MSS,\nreferenčné číslo: MF/01873 9/2019-27, číslo spisu VO: MF/018739/2019-27 (ďalej len „Námietky“),\njednak žalovanému a aj kontrolovanému. ...“. Žalobca zaslal žalovanému vyjadrenie zo dňa 09.04.2020\nk písomnému vyjadreniu ďalšieho účastníka k podaným námietkam zo dňa 20.03.2020, v ktorom\nvysvetľoval splnenie podmienok účasti v zmysle súťažných podkladov.\n4. Rozhodnutím č. 5709-6000/2020-OD zo dňa 16.04.2020 žalovaný zastavil konanie o preskúmanie\núkonov kontrolovaného na základe námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm. b) ZVO (ďalej\nlen napadnuté rozhodnutie). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to,\nže v podbode 20.2, bodu 20. „DOROZUMIEVANIE MEDZI VEREJNÝM OBSTARÁVATEĽOM A\nZÁUJEMCAMI/UCHÁDZAČMI“, časti IV. „INFORMÁCIE O POSTUPE VO VEREJNOM OBSTARÁVANÍ,\nDorozumievanie a vysvetľovanie“ súťažných podkladov bolo uvedené: „Komunikácia prostredníctvom\nsystému JOSEPHINE sa vzťahuje na akúkoľvek komunikáciu a podania, medzi verejným\nobstarávateľom a záujemcami, resp. uchádzačmi. Komunikácia prostredníctvom systému JOSEPHINE\nsi vyžaduje registráciu a autentifikáciu záujemcov, resp. uchádzačov.“ V podbode 20.8, bodu 20.\n„DOROZUMIEVANIE MEDZI VEREJNÝM OBSTARÁVATEĽOM A ZÁUJEMCAMI/UCHÁDZAČMI“ časti\nIV. „INFORMÁCIE O POSTUPE VO VEREJNOM OBSTARÁVANÍ, Dorozumievanie a vysvetľovanie“,\nsúťažných podkladov bolo uvedené: „Podania a dokumenty súvisiace s uplatnením revíznych\npostupov sú medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, resp. uchádzačmi doručované elektronicky\nprostredníctvom komunikačného rozhrania JOSEPHINE. Doručovanie námietok a ich odvolávanie\nvo vzťahu k ÚVO je riešené v § 170 ods. 8 písm. b) zákona.“ Prihlásením sa do informačného\nsystému JOSEPHINE, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo, kontrolovaný\nzistil, že námietky žalobcu neboli kontrolovanému doručené elektronicky prostredníctvom tohto\ninformačného systému. Z dokumentácie predloženej kontrolovaným vyplývalo, že námietky boli\nkontrolovanému doručené v elektronickej podobe prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy\n(ÚPVS) podľa zákona o e-Governmente. Žalovaný v súvislosti so skutočnosťou, či informačný systém\nJOSEPHINE disponuje funkcionalitou doručovania námietok, poukázal napríklad na svoje rozhodnutie\nč. 9577-6000/2019 zo dňa 18.07.2019, v ktorom uviedol:„...S cieľom preskúmania skutočnosti, či\ninformačný systém, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, t. j. systém JOSEPHINE,\numožňuje doručovanie námietok žalovaný oslovil prevádzkovateľa tohto informačného systému listom\n„Žiadosť o vyjadrenie“ zo dňa 02.07.2019. Prevádzkovateľ systému JOSEPHINE mu doručil dňa\n09.07.2019 prostredníctvom e-mailovej správy a dňa 11.07.2019 aj listinne odpoveď, v ktorej uviedol\nnasledujúce odpovede na ním položené otázky:\n„1. Umožňuje systém JOSEPHINE doručovanie námietok kontrolovanému (verejnému obstarávateľovi)?\nOdpoveď: Áno, systém JOSEPHINE umožňuje doručovanie námietok kontrolovanému. Na zasielanie\nnámietok slúži komunikačný modul systému JOSEPHINE.\n2. Akým spôsobom/spôsobmi, je v systéme JOSEPHINE umožnené doručovanie námietok? Odpoveď:\nPomocou elektronickej komunikácie - komunikačného modulu systému JOSEPHINE. Systém podporuje\nvšetky bežne používané formáty, vrátane dokumentu podpísaného kvalifikovaným elektronickým\npodpisom.\n\n3. Ako je toto umožnenie/neumožnenie doručovania námietok prostredníctvom systému JOSEPHINE\npremietnuté do návodov a príručiek súvisiacich s používaním predmetného systému?\nOdpoveď: ... Vo všeobecnosti je komunikačný modul (jeho funkcie a spôsob použitia) popísaný v Manuáli\núčastníka, ktorý je voľne prístupný v Knižnici manuálov po prihlásení do systému. Manuál nájdete\ntu: https://store.proebiz.com/docs/iosephine/sk/Skrateny_navod_ucastnik.pdf. V manuáli je obrázkový\npostup odosielania komunikácie, pričom, systém nerozlišuje obsah zasielanej komunikácie / správy. Pre\nprehľadnosť a s ohľadom na elimináciu potenciálnych chýb je všetka komunikácia k VO koncentrovaná\nna jedno miesto. V súlade s funkcionalitou systému sa za okamžik doručenia komunikácie (správy)\npovažuje okamžik odoslania, teda okamžik, kedy sa správa dostáva do sféry dispozície príjemcu. Na\nnovú prijatú komunikáciu je príjemca informovaný notifikačným e-mailom.“\n5. Relevantná časť súťažných podkladov upravujúca dorozumievanie medzi verejným obstarávateľom\na záujemcami/uchádzačmi obsahovala informáciu, že podania a dokumenty súvisiace s uplatnením\nrevíznych postupov budú medzi verejným obstarávateľom a uchádzačmi doručované elektronicky\nprostredníctvom komunikačného rozhrania JOSEPHINE. Doručovanie námietok a ich odvolávanie\nvo vzťahu k ÚVO bolo riešené v § 170 ods. 8 písm. b) ZVO, ktorý podanie námietok\nkontrolovanému prostredníctvom ÚPVS neumožňoval. Predmetné verejné obstarávanie bolo\nrealizované prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE a tento informačný systém doručenie\nnámietok kontrolovanému umožňoval. Žalobca bol povinný doručiť námietky kontrolovanému primárne\nv elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné\nobstarávanie realizovalo, ak tento informačný systém doručenie námietok umožňoval, a v prípade, že\ninformačný systém doručovanie námietok neumožňoval, mal žalobca možnosť doručiť kontrolovanému\nnámietky v listinnej podobe. S poukazom na znenie ust. § 174 ods. 1 písm. b) ZVO žalovaný zastaví\nkonanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného teda, ak námietky boli doručené po lehote podľa § 170\nods. 4 alebo ak námietky neboli doručené v podobe podľa § 170 ods. 4. Žalovaný ďalej uviedol, že\nodkaz na ustanovenie § 170 ods. 4 ZVO je zrejmou legislatívnou chybou zákonodarcu, keďže § 170\nods. 4 ZVO neupravuje podobu doručovania námietok. Podobu doručovania námietok upravuje § 170\nods. 8 ZVO, a preto je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo odkázať adresátov právnej normy práve\nna ustanovenie § 170 ods. 8 ZVO. V tejto súvislosti odkázal žalobcu aj na bod 62 Vládneho návrhu\nzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 95/2019 Z.\nz. a dôvodovú správu k predmetnému návrhu zákona časť „K bodu 62“, dostupné na webovom sídle\nNárodnej rady Slovenskej republiky. V dôsledku nedoručenia námietok kontrolovanému v podobe podľa\n§ 170 ods. 8 písm. a) ZVO (námietky boli doručené kontrolovanému len prostredníctvom ÚPVS) neboli\npre konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zo strany žalobcu splnené\nvšetky zákonné predpoklady, čím nastala neodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní\no preskúmaní úkonov kontrolovaného a súčasne kontrolovaný naplnil skutkovú podstatu pre vydanie\nrozhodnutia o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. b)\nZVO.\nII. Správna žaloba\n6. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.05.2020 sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na\nďalšie konanie. Žalobné body vymedzil nasledovne:\nA. Doručovanie námietok v procese verejného obstarávania bolo realizované v súlade s osobitným\nprávnym predpisom, a preto napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nvychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej lej „SSP“)] a zároveň napadnuté\nrozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a/\nalebo pre nedostatok dôvodov, pričom sa napadnuté rozhodnutie opiera o nedostatočné odôvodnenie\n(§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP);\nB. Neexistuje dôvod na rozhodnutie o zastavení konania tak, ako je uvedené v napadnutom\nrozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vychádzajú z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP); a zároveň sú nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a/alebo pre nedostatok dôvodov, pričom sa napadnuté rozhodnutie opiera o\nnedostatočné odôvodnenie (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Napadnuté rozhodnutie tiež bolo vydané na\nzáklade neúčinného právneho predpisu (§ 191 ods. 1 písm. a/ SSP);\n\nC. Správny orgán porušil zásadu zákazu prílišného formalizmu pri posudzovaní doručenia námietok,\nčím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/\nSSP) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/\nSSP). Rovnako skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore\ns administratívnym spisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP).\nD. Správny orgán nevyzval žalovaného na preukázanie doručenia námietok v súlade s ust. § 170 ods.\n8 písm. a) ZVO, teda skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, je v\nrozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP).\n7. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne a tým aj nezákonne neaplikoval právne predpisy upravujúce\nproblematiku elektronického doručovania a komunikácie vo verejnej správe. Námietky boli podané a\ndoručené v lehote a spôsobom podľa § 170 ods. 4 ZVO a v súlade so zákonom o e-Governmente.\nPoukázal na ust. § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente, podľa ktorého, ak osobitný predpis (ZVO) ukladá\npovinnosť doručiť podanie (námietky) je táto povinnosť splnená podaním elektronického podania alebo\ndoručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1 zákona o eGovernmente. Ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente považuje žalobca za lex specialis voči\núprave týkajúcej sa doručovania námietok obsiahnutej v ZVO. Argumentácia uvedená v napadnutom\nrozhodnutí o potrebe doručovania podľa § 170 ods. 8 ZVO, ktoré by malo mať prednosť pred možnosťou\ndoručovania podľa zákona o e-Governmente je vylúčená v dôsledku ustanovenia § 31 ods. 2 zákona\no e-Governmente, podľa ktorého sa ustanovenia o elektronickom doručovaní nepoužijú a doručovanie\nsa spravuje ustanoveniami o doručovaní podľa osobitných predpisov iba v dvoch prípadoch. Po prvé,\nak osobitný predpis ustanovuje, že sa doručuje výlučne v listinnej podobe. Po druhé, ak sa doručuje\nosobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon\nústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy alebo tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity, ak\norgán verejnej moci vie, že doručuje takej osobe. Ani jedna z týchto dvoch výnimiek § 31 ods. 2\nzákona o e-Governmente neuvádza doručovanie podľa § 170 ods. 8 ZVO, a preto sa na doručovanie\norgánom verejnej moci podľa ZVO aplikuje zákon o e-Governmente, a to konkrétne, okrem iných, aj\njeho ustanovenie § 25 ods. 1. Doručenie námietok iným spôsobom, tak ako tvrdil žalovaný, by v tomto\nprípade, pri aplikácii ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o e-Governmente malo za následok nesprávny\npostup zo strany žalobcu a nesúlad s relevantnými predpismi v oblasti elektronického doručovania, ktoré\nje vo vzťahu k ZVO v pozícii lex specialis.\n8. Žalobca uviedol, že v zmysle zákona o e-Governmente sa elektronické doručovanie prostredníctvom\nÚPVS, ako ústredného informačného systému, a doručovanie prostredníctvom špecializovaného\ninformačného systému, musí posudzovať totožne. Voľbu, či budú námietky podané prostredníctvom\nÚPVS, prípadne prostredníctvom špecializovaného informačného systému, mal právo podľa § 25 ods.\n1 zákona o e-Governmente urobiť jedine žalobca. Komunikačné rozhranie JOSEPHINE, používané\nkontrolovaným, navyše nespĺňalo definičné znaky špecializovaného portálu v zmysle § 5 ods. 3 zákona\no e-Governmente. Portál JOSEPHINE neslúžil na elektronickú úradnú komunikáciu (primárne slúžil\nna predkladanie ponúk do verejného obstarávania) a jeho zriaďovateľom nebol orgán verejnej moci.\nSystém JOSEPHINE nie je upravený (na rozdiel od ÚPVS alebo špecializovaných informačných\nsystémov) žiadnym právnym predpisom, preto nebolo možné určiť, v akých formátoch a akým spôsobom\nbolo prostredníctvom neho možné predkladať elektronické dokumenty a taktiež neboli známe ďalšie\npodmienky, vzťahujúce sa na elektronickú komunikáciu prostredníctvom neho.\n9. Žalobca poukázal na to, že jeho právny zástupca, ako podávateľ námietok, bol povinný preukázať\noprávnenie konať za žalobcu v zmysle § 170 ods. 1 písm. a) ZVO prostredníctvom originálneho\nsplnomocnenia. Originálna podoba splnomocnenia v elektronickej forme mohla byť zabezpečená\njedine vykonaním zaručenej elektronickej konverzie. Komunikačné rozhranie (systém JOSEPHINE)\npritom neumožňovalo doručenie splnomocnenia v originálnej podobe. Originálna podoba doručenia\nje zachovaná výlučne vtedy, ak je doručenie realizované prostredníctvom ÚPVS a/alebo iného\nšpecializovaného informačného systému. Jedinú zákonnú formu, prostredníctvom ktorej mohol žalobca\nplatne doručiť splnomocnenie v elektronickej forme, bolo možné v predmetnom prípade dosiahnuť\nvýlučne prostredníctvom funkcionality ÚPVS. Nepredloženie originálu splnomocnenia by znamenalo\npodanie námietok neoprávnenou osobou, čo by zakladalo dôvod na zastavenie konania v zmysle §\n174 ods. 1 písm. a) ZVO. V takomto prípade by žalobca nemohol splniť povinnosť doručiť elektronické\npodanie žalovanému a kontrolovanému v súlade so zákonom o e-Governmente.\n\n10. Ďalej žalobca upozornil na to, že kontrolovaný a žalovaný mali v zmysle aplikovateľných základných\nzásad správneho konania povinnosť viesť spisový materiál v totožnej podobe. Ak by doručil námietky\nvo forme elektronického originálu len žalovanému (prostredníctvom ÚPVS), pričom kontrolovaný by\nobdržal ich neoriginálne znenie (scan) zaslaný prostredníctvom komunikačného rozhrania JOSEPHINE,\nnastal by rozpor medzi spisovým materiálom vedeným žalovaným a kontrolovaným, a to z dôvodu,\nže elektronická verzia dokumentu vyhotovená a doručená prostredníctvom ÚPVS nie je považovaná\nza rovnocennú s elektronickou verziou, vyhotovenou v podobe scanu a zaslaná prostredníctvom\nkomunikačného rozhrania.\n11. Žalobca namietal, že žalovaný sa s jeho vyššie uvedenými argumentami a námietkami, nijakým\nspôsobom nevysporiadal, ale len opakovane odkazoval na svoje predošlé rozhodnutia, ktoré boli od\npredmetného prípadu skutkovo, vecne a právne odlišné, čím spôsobil, že napadnuté rozhodnutie, ako\naj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu bolo nepreskúmateľné, arbitrárne, zmätočné a teda nezákonné.\n12. K ďalšiemu bodu žaloby žalobca uviedol, že dôvody na zastavenia konania sú v ZVO uvedené\ntaxatívne, preto bol žalovaný takto uvedenými dôvodmi viazaný, a nebol oprávnený tieto dôvody dopĺňať\nalebo rozširovať. Napadnuté rozhodnutie mohlo byť vydané výlučne na základe naplnenia niektorého\nz taxatívne uvedených dôvodov pre zastavenie konania v zmysle konkrétneho písmena § 174 ods. 1\nZVO. Žalovaný predmetné konanie zastavil z dôvodu údajného nesplnenia podmienky § 170 ods. 8\nZVO. Nesplnenie podmienky uvedenej v predmetnom ustanovení ZVO však nepredstavovalo dôvod na\nzastavenie konania v zmysle § 174 ods. 1 ZVO, t. j. ZVO neumožňovalo zastaviť konanie v prípade\nnedodržania uvedeného ustanovenia § 170 ods. 8 ZVO, týkajúceho sa formy doručovania. Keby\nzákonodarca chcel výslovne uviesť, že dôvodom pre zastavenie správneho konania pred žalovaným\nv rámci konania o námietkach má byť tá skutočnosť, že námietky neboli doručené kontrolovanému\nspôsobom stanoveným v § 170 ods. 8 ZVO, tak by to bol býval výslovne uviedol do ustanovenia 174\nods. 1 písm. f) ZVO. Nakoľko však toto ustanovenie hovorí, že „Úrad zastaví rozhodnutím konanie o\npreskúmavanie úkonov kontrolovaného, ak námietky neboli doručené kontrolovanému“, bolo možné\ndospieť iba k tomu záveru, že zákonodarcovi stačilo akékoľvek doručenie námietok kontrolovanému.\nAkýkoľvek iný výklad by šiel nad rámec gramatického výkladu znenia § 174 ods. 1 písm. b) ZVO. Dôvod\nna zastavenie konania v zmysle § 174 ods. 1 písm. b) ZVO preto nebol daný. Žalovaný tendenčne\na bez akéhokoľvek právneho základu stotožnil možnosť zastavenia konania v zmysle § 174 ods. 1\npísm. b) ZVO s podmienkou podľa § 170 ods. 8 ZVO. V nadväznosti na § 47 ods. 2 a 3 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny\nporiadok) vyplýva, že žalovaný v texte napadnutého rozhodnutia (časť výrok a odôvodnenie) odkázal na\nustanovenie právneho predpisu, ktoré nebolo porušené (v zmysle § 174 ods. 1 písm. b/ ZVO bolo týmto\nustanovením § 170 ods. 4 ZVO). K zastaveniu konania a súvzťažne na to aj k vydaniu napadnutého\nrozhodnutia preto nebol daný legislatívny základ.\n13. Žalobca poukázal na znenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ZVO a ktorým sa\nmení zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, číslo parlamentnej tlače: 1615 (ďalej len „vládny návrh“), kde v bode 62 je uvedené:\n„V § 174 ods. 1 písm. b) sa slová „podobe podľa § 170 ods. 4“ nahrádzajú slovami „podľa § 170\nods. 8 .“ Slovné spojenie „v podobe“ bolo v predmetnom bode 62 vládneho návrhu zmenené slovom\n„podľa“. Podľa žalobcu má táto zmena imanentný vplyv na doterajšie posudzovanie znenia vtedy\nplatného a účinného ustanovenia § 174 ods. 1 ZVO. Na základe uvedeného je preto potrebné chápať\niniciatívu zákonodarcu zmeniť právny stav prostredníctvom rozšírenia dôvodov, na základe ktorých môže\nÚVO konanie v zmysle § 174 ods. 1 ZVO zastaviť. Navrhovaná zmena pritom nebola len gramatická,\nresp. formálna (zmena odkazu z pôvodného § 170 ods. 4 ZVO na § 170 ods. 8 ZVO), ale má hlbší,\nsémanticko-logický charakter. Keďže vládny návrh nenadobudol status právneho predpisu, teda ani\nplatnosť a účinnosť, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia preukázateľne odkazoval na\nakt, ktorý nemal postavenie právneho predpisu, a preto rozhodnutie žalovaného o zastavení konania s\nodkazom na neplatný a neúčinný vládny návrh treba považovať za nulitný správny akt, na ktorý nemohol\nžalovaný ani odvolávať, resp. ho použiť na podporu svojich tvrdení pri odôvodňovaní akéhokoľvek svojho\nrozhodnutia. Žalovaný sa argumentáciou, týkajúcu sa „rozširovania dôvodov na zastavenie konania“\nnijako nevysporiadal.\n\n14. Žalobca nesúhlasil ani s výkladom ustanovenia § 174 ods. 1 ZVO, uvádzaným žalovaným, ktorý\ncielene a bez opory v ZVO prispôsoboval znenie vyššie uvedeného ustanovenia, aby mohol dôvody\nna zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného rozšíriť aj o ustanovenie § 170 ods.\n8 ZVO. Žalovaný bol pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prísne viazaný doslovným znením ZVO,\nv zmysle ktorého zastaví konanie v prípade, ak (i) námietky neboli doručené UVO v lehote 10 dní,\nprípadne (ii) námietky neboli doručené kontrolovanému v lehote 10 dní. Žiadna z týchto podmienok (i) a\n(ii) však splnená nebola. Z uvedeného dôvodu žalovaný nebol oprávnený predmetné konanie zastaviť.\nAj keby bolo možné pripustiť iný výklad dotknutých ustanovení ZVO (čo však žalobca v plnom rozsahu\nrozporuje), mal žalovaný povinnosť prikloniť sa k tomu z výkladov, ktorý by zabezpečil plnohodnotnejšiu\nrealizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS\n1/02 z 26.09.2002). V predmetnom prípade malo byť predmetné ustanovenie ZVO vykladané v súlade s\ngramatickým, sémantickým a teleologickým výkladom. Účelom ZVO je umožniť elektronické doručovanie\npodaní čo najširšiemu okruhu subjektov, čo je zabezpečené prostredníctvom využitia funkcionality\nÚPVS.\n15. Kontrolovaný mal možnosť oboznámiť sa s obsahom námietok bezprostredne už po ich odoslaní\nžalobcom. Kontrolovaný, rovnako ako žalovaný, námietky preukázateľne prijal do svojej elektronickej\nschránky dňa 16.03.2020. V nadväznosti na faktickosť oboznámenia sa kontrolovaného s obsahom\nnámietok bolo zdôvodňovanie zastavenia konania pre údajné nedodržanie formy doručenia (ktorú ZVO\nani nevyžaduje), prílišne formalistické a v rozpore s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález\nÚS SR sp.zn. IV. ÚS 1/02 z 26.09.2002). Faktickým vylúčením žalobcu z verejného obstarávania\nprostredníctvom zastavenia konania o preskúmaní úkonov kontrolovaného výlučne na podklade\n“eventuálnej“ interpretácie, bolo vážne zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. V tejto súvislosti\nžalobca odkázal na judikatúru ústavného súdu a najvyššieho súdu odmietajúcu prílišný formalizmus pri\ninterpretácií správnych predpisov (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z\n31. augusta 2017, sp. zn. IV. ÚS 318/2018 zo dňa 13.09.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sžk/39/2017 zo dňa 30. mája 2018).\n16. Pokiaľ dotknuté právne predpisy umožňujú dvojaký výklad, a to jeden ústavne konformný a druhý\nústavne non-konformný, voľba doručenia námietok prostredníctvom ÚPVS (ak sa tým splní duch a\nzmysel úpravy uvedenej v § 174 ods. 1 ZVO, že námietky musia byť doručené v lehote kontrolovanému)\nnemohla byť daná žalobcovi na ťarchu, ak žalobca doručil námietky kontrolovanému v zákonnej lehote\nprostredníctvom systému ÚPVS. Tvrdenie, že námietky neboli kontrolovanému doručené, bolo v rozpore\ns administratívnym spisom a nemalo v ňom oporu.\n17. Žalovaný v bode 10 napadnutého rozhodnutia tvrdil, že vo výzve vyzval žalobcu na preukázanie\ndoručenia námietok kontrolovanému v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) ZVO. Táto skutočnosť, o ktorú\nžalovaný opieral napadnuté rozhodnutie, však nebola pravdivá. Žalovaný vo výzve požiadal žalobcu,\naby mu doručil informácie o tom, v akej podobe a v akej lehote boli námietky kontrolovanému doručené.\nNie však explicitne informácie o doručení podľa § 170 ods. 8 písm. a) ZVO. Žalovaný vychádzal v tejto\nsúvislosti zo skutočnosti, ktorá bola v rozpore s administratívnym spisom a nemala v ňom oporu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 16.05.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú\nzamietnuť. Po zhrnutí skutkového stavu žalovaný uviedol, že meritum sporovej právnej veci je ustálenie\notázky, či námietky doručené kontrolovanému v elektronickej podobe prostredníctvom ÚPVS boli\nrelevantné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalovaný sa nimi mal zaoberať.\n19. Žalovaný uviedol, že sa priorizuje doručovanie námietok v elektronickej podobe funkcionalitou\ninformačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný\nsystém doručenie námietok umožňoval. V listinnej podobe sa námietky doručujú, ak informačný systém,\nprostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, doručovanie námietok neumožňoval alebo\nsa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, vôbec nerealizovalo funkcionalitou informačného\nsystému. V danom prípade právna norma konkretizovala, že v prípade, ak sú splnené podmienky na\ndoručenie námietok v elektronickej podobe kontrolovanému (t. j. neuplatňuje sa ustanovenie § 170\nods. 8 písm. a/ bod 2 ZVO), bol žalobca povinný námietky podať funkcionalitou informačného systému,\nprostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo. Uvedená právna úprava predstavuje\n\nkogentnú právnu normu, od ktorej sa nebolo možné odchýliť. Žalovaný ďalej poukázal na znenie\nbodu 20.2 súťažných podkladov k predmetnému postupu zadávania zákazky a tiež na znenie bodu\n20.8 súťažných podkladov k predmetnému postupu zadávania zákazky (viď bod 4 odôvodnenia tohto\nrozsudku).\n20. Žalovaný dodal, že žalobca prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE predložil dňa\n21.01.2020 ponuku a zároveň prostredníctvom elektronického systému JOSEPHINE komunikoval\ns kontrolovaným v súvislosti s vysvetľovaním predložených dokladov vo verejnej súťaži, keď\nprostredníctvom systému JOSEPHINE mu bola doručená žiadosť kontrolovaného, na ktorú žalobca\nodpovedal kontrolovanému prostredníctvom tohto systému. Kontrolovaný v súťažných podkladoch\njednoznačne deklaroval funkcionalitu informačného systému JOSEPHINE pre doručenie námietok,\nkeď uviedol, že podania a dokumenty súvisiace s uplatnením revíznych postupov (t. j. preskúmanie\núkonov kontrolovaného na základe námietok) sú medzi verejným obstarávateľom, resp. uchádzačmi\ndoručované elektronicky prostredníctvom komunikačného rozhrania JOSEPHINE.\n21. Žalovaný zároveň doplnil, že skutočnosť, či informačný systém JOSEPHINE disponuje\nfunkcionalitou pre doručovanie námietok, overoval už v predchádzajúcom konaní o preskúmanie\núkonov kontrolovaného. V tejto súvislosti poukázal na svoje rozhodnutie č. 9577-6000/2019 zo dňa\n18.07.2019 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, týkajúce sa verejného\nobstarávania, ktoré sa realizovalo prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE, v ktorom bol\nuvedený dopyt prevádzkovateľovi systému JOSEPHINE (viď bod 4 odôvodnenia tohto rozsudku).\n22. Z vyššie uvedených skutočností vyplývalo, že žalobca mal vedomosť o informačnom systéme\nprostredníctvom, ktorého sa verejná súťaž realizovala, a zároveň, vyplývajúc zo súťažných podkladov,\nbol informovaný o disponibilite elektronického doručovania prostredníctvom elektronického systému\nJOSEPHINE pri uplatnení revíznych postupov (námietok) medzi kontrolovaným a žalobcom. V kontexte\nustanovenia § 170 ods. 8 písm. a) ZVO, bol žalobca pri uplatnení revíznych postupoch v predmetnej\nverejnej súťaži povinný námietky doručiť kontrolovanému v elektronickej podobe prostredníctvom\nsystému JOSEPHINE.\n23. Žalovaný nesúhlasil, že doručením námietok kontrolovanému na základe aplikácie § 25 ods. 1\nzákona o e-Governmente došlo k riadnemu a zákonnému doručeniu námietok v zmysle ZVO, nakoľko\npredmetné ustanovenie je v pozícii lex specialis voči úprave týkajúcej sa doručovania námietok v ZVO.\nV tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, v ktorom je v druhej vete\nuvedené, že elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu\nsa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými\nprostriedkami neustanovujú inak, ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 170 ods. 8\nZVO obsahuje osobitnú úpravu doručovania námietok kontrolovanému, a teda ustanovenie § 29 ods. 1\nzákona o e-Governmente elektronické doručovanie v zmysle zákona o e-Governmente kontrolovanému\nvylučuje. Žalobca účelovo opomína ustanovenie § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, ale svoj postup\npri doručovaní námietok kontrolovanému zdôvodňuje poukázaním na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona\no e-Governmente, ktoré sa však v tomto prípade na skutkový stav nevzťahuje.\n24. Žalovaný nesúhlasil s analýzou žalobcu o tom, že informačný systém JOSEPHINE nie je\nmožné považovať za špecializovaný informačný systém v zmysle definície podľa § 5 ods. 3 zákona\no e-Governmente. Túto skutočnosť považoval za irelevantnú, keďže ustanovenia pre elektronické\ndoručovanie v zmysle zákona o e-Governmente sa na doručenie námietok kontrolovanému nevzťahujú.\n25. V súvislosti s tvrdením žalobcu o rozpore medzi spisovým materiálom vedeným žalovaným\na kontrolovaným poukázal žalovaný na ustanovenie § 185 ods. 1 ZVO, v zmysle ktorého sa všeobecný\npredpis o správnom konaní nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, §\n154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora. Zároveň doplnil, že ustanovenie\n§ 170 ods. 8 ZVO legalizuje aj tú skutočnosť, keď sú námietky doručené v inej podobe kontrolovanému\na žalovanému. Žalovaný nesúhlasil ani s argumentom žalobcu, že splnomocnenie právneho zástupcu\nžalobcu mohlo byť doručené výlučne prostredníctvom funkcionality ÚPVS.\n26. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o preskúmanie úkonov\nkontrolovaného na základe námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm. b) ZVO, vychádzalo zo správneho\n\nvyhodnotenia skutkového stavu, keďže žalobca nedoručil námietky kontrolovanému v elektronickej\npodobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie\nrealizovalo, napriek skutočnosti, že tento informačný systém doručenie námietok umožňoval, ale doručil\nnámietky kontrolovanému v rozpore s ustanovením § 170 ods. 8 písm. a) ZVO prostredníctvom ÚPVS.\n27. Argument žalobcu, že zákon o verejnom obstarávaní neumožňoval zastaviť konanie o preskúmanie\núkonov kontrolovaného na základe námietok pre nedodržanie formy doručenia námietok, podľa\nžalovaného neobstojí s poukazom na ustanovenie § 174 ods. 1 písm. b) ZVO, ktoré definuje dva\ndôvody na zastavenie konania, a to nedodržanie lehoty, v ktorej bol žalobca povinný doručiť námietku,\na nedodržanie podoby doručenia námietky v zmysle ZVO. Napriek skutočnosti, že ustanovenie § 174\nods. 1 písm. b) ZVO priamo neobsahuje odkaz na ustanovenie § 170 ods. 8 ZVO, z logického výkladu\npredmetného ustanovenia je zrejmé, že doručenie námietok v podobe, ktorá je v rozpore s ustanovením\n§ 170 ods. 8 ZVO, má za následok zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného\nna základe námietok. Jedine ustanovenie § 170 ods. 8 ZVO upravuje podobu doručenia námietok\nžalovanému a kontrolovanému.\n28. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o prílišnom formalizme pri posudzovaní doručenia námietok\nkontrolovanému žalovaný opätovne poukázal na znenie ustanovenia § 170 ods. 8 ZVO, z ktorého\nje zrejmý záujem pre dodržanie formy doručenia námietok kontrolovanému ako aj žalovanému, keď\nrozlišuje podobu doručenia samostatne pre kontrolovaného a samostatne pre žalovaného, a zároveň\nnedodržanie podoby doručenia námietok kontrolovanému a/alebo žalovanému zakladá dôvod na\nzastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok.\n29. Žalovaný mal za to, že ak by zákonodarca uvažoval o možnosti doručiť námietky v elektronickej\npodobe v zmysle zákona o e-Governmente kontrolovanému, pristúpil by k rovnakej úprave ako pri\ndoručení námietok žalovanému podľa § 170 ods. 8 písm. b) ZVO, v ktorom je explicitne uvedený odkaz\nna zákon o e- Governmente. V rámci procesu verejného obstarávania na strane kontrolovaného, nie\nvždy vystupujú orgány verejnej moci, ale aj osoby, ktoré nie sú povinné postupovať podľa ustanovení v\nzmysle zákona o e-Governmente. Žalovaný nepovažoval za rozhodujúcu skutočnosť, že kontrolovaný\nsa s obsahom námietok oboznámil.\n30. K namietanému rozporu tvrdenia, že žalovaný nevyzval žalobcu na preukázanie doručenia námietok\nkontrolovanému v súlade s 170 ods. 8 písm. a) ZVO žalovaný poukázal, že v liste č. 5709-6000/2020\n„Výzva na preukázanie doručenia námietok kontrolovanému“ z 24.03.2020, ktorý bol právnemu\nzástupcovi žalobcu doručený dňa 27.03.2020 okrem iného uviedol ustanovenie § 170 ods. 8 písm.\na) ZVO spolu s krátkym skutkovým stavom, z ktorého vyplývalo, že preskúmaním dokumentácie k\nverejnej súťaži prihlásením sa do elektronického systému JOSEPHINE, prostredníctvom ktorého sa\nverejné obstarávanie realizovalo, nemal žalovaný za preukázané, že námietky boli kontrolovanému\ndoručené v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému JOSEPHINE podľa § 170 ods.\n8 písm. a) ZVO. Zároveň žalovaný predmetným listom vyzval žalobcu, aby do troch pracovných dní\nodo dňa doručenia tohto listu doručil žalovanému informácie o tom, v akej podobe a v akej lehote\nboli námietky kontrolovanému doručené, spolu s dôkazmi preukazujúcimi dátum a podobu doručenia\nnámietok kontrolovanému. Z výzvy na preukázanie doručenia námietok bolo jednoznačne zrejmé,\nakých informácií sa žalovaný dopytoval. Žalovaný tak konštatovanie uvedené v bode 10. napadnutého\nrozhodnutia považoval za pravdivé a súladné so skutkovým stavom, na základe ktorého bolo vydané\nnapadnuté rozhodnutie.\nIV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania\n31. K žalobe sa vyjadril písomným podaním zo dňa 16.07.2020 ďalší účastník konania a navrhol ju\nzamietnuť. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že mu ako kontrolovanému doručil v posudzovanom verejnom\nobstarávaní námietky v lehote podľa § 170 ods. 4 ZVO a riadne. Mal za to, že z ust. § 170 ods. 8 písm. a)\nZVO nesporne a jednoznačne vyplýva, že kontrolovanému sa námietky doručujú v elektronickej podobe\nfunkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo (t.\nj. systém JOSEPHINE), za predpokladu, že tento informačný systém doručenie námietok umožňoval,\nresp. v listinnej podobe, ak informačný systém doručenie námietok neumožňuje, alebo ak sa verejné\nobstarávania, ktorého sa námietky týkali, nerealizovalo funkcionalitou informačného systému. V danom\nprípade sa posudzované verejné obstarávanie realizovalo funkcionalitou informačného systému, ktorý\n\numožňoval žalobcovi doručovanie námietok kontrolovanému. Rovnako ako žalovaný poukázal na časť\nIV súťažných podkladov, bod 20.2 a bod 20.8, z ktorých je zrejmé, že verejný obstarávateľ/kontrolovaný\ndeklaroval záväzný spôsob komunikácie vyplývajúci zo ZVO. Považoval za nesporné, že bolo\npovinnosťou žalobcu podať námietky kontrolovanému výlučne prostredníctvom systému JOSEPHINE a\nopačný názor žalobcu (doručovanie námietok prostredníctvom ÚPVS) by bol obchádzaním ustanovení\nZVO.\n32. K ostatným častiam žaloby sa nevyjadril z dôvodu, že v nich žalobca napádal výlučne postup\nžalovaného.\nV. Replika žalobcu\n33. Žalobca v replike zo dňa 04.08.2020 reagujúc na vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka\nkonania zotrval na žalobných námietkach. Zopakoval svoju argumentáciu k aplikácií ustanovení zákona\no e-Governmente a uviedol, že sa žalovaný mýli, ak nepovažuje za relevantné, či systém JOSEPHINE\nspĺňa zákonné kritéria špecializovaného portálu. Žalobca zdôraznil, že systém JOSEPHINE neslúži na\nelektronickú úradnú komunikáciu, zriaďovateľom nie je orgán verejnej moci a nie je ani upravený žiadnym\nprávnym predpisom, preto nie je možné určiť, v akých formátoch a akým spôsobom je prostredníctvom\nneho možné predkladať elektronické dokumenty.\n34. Skutočnosť, že na konanie podľa ZVO sa nevzťahuje správny poriadok, podľa žalobcu neznamená\npriestor pre ľubovôľu žalovaného a aj v takýchto prípadoch je potrebné dodržiavať základné princípy\nsprávneho konania, resp. princíp dobrej verejnej správy. Trval na tom, že ak by doručil námietky\nprostredníctvom systému JOSEPHINE a nie cez ÚPVS, nastal by rozpor so základnou zásadou viesť\nspisový materiál v totožnej podobe.\n35. Žalobca trval aj na nemožnosti rozširovania dôvodov na zastavenie konania podľa § 174 ods.\n1 ZVO. Pri výklade právnych noriem je potrebné podľa neho vychádzať z konceptu konzistentného,\njednoznačného a úplného racionálneho zákonodarcu. Argumenty žalovaného o legislatívnej chybe\nžalobca neakceptuje. Nie je mu zrejmé, akú logickú metódu žalovaný použil, ak dospel k záveru, že\nnedoručenie námietok spôsobom podľa § 170 ods. 8 ZVO je dôvodom na zastavenie konania podľa §\n174 ods. 1 ZVO. Žalobca tiež nepovažoval za relevantné tvrdenie, že nie každý verejný obstarávateľ je\norgánom verejnej moci, keďže v danom prípade je kontrolovaný orgánom verejnej moci.\n36. V doplnení k replike zo dňa 07.09.2020 žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn.: IV. ÚS 25/2020 zo dňa 01.04.2020, ktorý sa týkal doručenia formuláru prihlášky\npohľadávky do reštrukturalizácie prostredníctvom portálu slovensko.sk do elektronickej schránky\nsprávcu a v ktorom ústavný súd vyslovil záver, že orgány verejnej moci sú povinné akceptovať\nkomunikáciu prostredníctvom portálu slovensko.sk.\nVI. Konanie pred Krajským súdom v Bratislave a konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej\nrepubliky\n37. Krajský súd v Bratislave na pojednávaní dňa 01.07.2021 rozsudkom č. k. 6S/122/2020 - 132 zo dňa\n1 júla 2021 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení\nrozsudku uviedol, že námietka žalobcu o tom, že v danom prípade sa malo pri doručení námietok žalobcu\nproti jeho vylúčeniu z verejného obstarávania postupovať podľa zákona o e-Govermente (§ 25 ods. 1),\nktorý je v pozícii zákona lex specialis voči úprave o doručovaní námietok podľa ZVO neobstojí, nakoľko\nZVO ako osobitný zákon predpokladá špecifickú formu doručovania námietok pri verejnom obstarávaní,\na to v zmysle ust. § 170 ods. 8. ZVO. V danom prípade použitie úpravy pri doručovaní podľa ustanovení\nZVO má vždy prednosť pred použitím postupu podľa zákona o e-Govermente, čo jednoznačne\nvyplýva z ust. § 29 ods. 1 zákona o e-Govermente. Preto mal v danej veci žalobca pri doručovaní\nnámietok žalovanému, ako aj účastníkovi konania postupovať a svoje námietky kontrolovanému doručiť\nvýlučne prostredníctvom komunikačného systému JOSEPHINE a nie prostredníctvom ÚPVS. Podľa\nkrajského súdu je možné elektronický komunikačný systém JOSEPHINE pokladať za špecializovaný\ninformačný systém slúžiaci aj na elektronickú úradnú komunikáciu a nielen na predkladanie ponúk vo\nvyhlásenom verejnom obstarávaní, čo vyplýva aj zo súťažných podkladoch vydaných k predmetnému\nverejnému obstarávaniu. V prípade, ak systém JOSEPHINE neumožňoval riadne doručenie originálnej\n\npodoby plnomocenstva právneho zástupcu žalobcu žalovanému, tak žalobca mohol iba tento doklad\n(plnú moc) doručiť žalovanému prostredníctvom ÚPVS, čím by zároveň bola aj zachovaná povinnosť\nvedenia spisového materiálu žalovaným a kontrolovaným verejným obstarávateľom v totožnej podobe.\nVysporiadanie sa s touto námietkou bolo podľa krajského súdu v napadnutom rozhodnutí zrealizované\nv dostatočnom rozsahu a obsahu a bol logicky vysvetlený postoj žalovaného.\n38. K námietke neexistencie dôvodu na zastavenie konania krajský súd uviedol, že v danom ustanovení\n(§ 174 ods. 1 ZVO) ide o zrejmú nesprávnosť pri odkaze na § 170 ods. 4 a namiesto tohto ustanovenia\nmalo byť správne uvedené § 170 ods. 8 ZVO, ktoré ako jediné ustanovenie v ZVO obsahuje úpravu\nformy doručovania námietok kontrolovanému. V tomto smere dal za pravdu žalovanému, že pri ust. §\n174 ods. 1 písm. b) ZVO zákonodarca celkom zrejme chcel ustanoviť dôvod pre zastavenie konania o\nnámietkach aj v prípade nedodržania formy podania námietok, či už kontrolovanému alebo ÚVO.\n39. Za relevantnú však krajský súd považoval žalobcom vznesenú námietku porušenia zákazu prílišného\nformalizmu pri posudzovaní doručovania námietok a poukázal na základný cieľ ZVO, ktorým je\nzefektívniť nakladanie s finančnými prostriedkami pri obstarávaní tovarov a služieb (v danom prípade\nštátu - Ministerstvo financií SR) a za tým účelom zabezpečiť rovnocenné a nediskriminujúce podmienky\nsúťaže pre všetkých zúčastnených uchádzačov. Vychádzal z toto, že v konaní o námietkach je\nprvoradým účelom bezpochyby to, aby v prípade, ak účastník verejného obstarávania podá námietky\nproti svojmu vylúčeniu z verejného obstarávania, sa tieto námietky v zákonnej lehote dostali do\ndispozičnej sféry dotknutým subjektom (kontrolovaný a UVO) a aby sa potom kontrolovaný mal\nmožnosť k nim riadne vyjadriť. Celé konanie upravené ZVO je prísne formalistické a s nedodržaním\nviacerých kogentných procesných ustanovení upravujúcich postup v konaní je ako následok spojené\nzastavenie konania. Prílišný formalizmus však v danej veci podľa krajského súdu nebol namieste,\nnakoľko sa ním zjavne potláča základný účel konania o námietkach, kedy napriek tomu, že tieto boli\nv zákonnej lehote doručené kontrolovanému, žalovaný namiesto ich meritórneho prejednania konanie\no nich zastavil, dôvodiac nedodržaním formy ich doručenia. Postup, ktorý v danej veci zvolil žalovaný\ncelkom zjavne odporuje účelu ZVO a žalovaný namiesto gramatického výkladu zákona mal zvoliť\nvýklad, ktorý by vychádzal z účelu zákona. Teleologickým výkladom je možné dospieť k záveru,\nže základný účel - doručenie námietok kontrolovanému v zákonnej lehote bol postupom žalobcu v\nadministratívnom konaní naplnený. Prísna viazanosť doslovným znením príslušného ustanovenia ZVO\nnie je v tomto prípade namieste a žalovaný mal zvoliť výklad, ktorý by zabezpečil účinnú realizáciu práva\nžalobcu na prejednanie veci. Postup zvolený žalovaným viedol k zjavnej nespravodlivosti, keď napriek\nsplneniu podstatnej podmienky - doručenia námietok v stanovenej zákonnej lehote kontrolovanému, tieto\nnámietky meritórne neprejednal, hoci mu v tom nič nebránilo. Na základe uvedeného krajský súd prijal\nzáver, že žalovaným zvolený postup bol nedôvodne formalistický a viedol k nespravodlivému záveru o\nzastavení konania.\n40. Nakoniec krajský súd námietku nevyzvania žalobcu žalovaným v administratívnom konaní na\npreukázanie doručenia námietok v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) ZVO nepovažoval za dôvodnú,\ns poukazom na znenie výzvy žalovaného zo dňa 24.03.2020, z ktorej je možné jednoznačne vyvodiť, akú\ninformáciu žalovaný požadoval. Žalovaný sa v tejto výzve žalobcu (jeho právneho zástupcu) dopytoval\ns odkazom (citovaním) na ust. § 170 ods. 8 písm. a) ZVO na skutočnosť (preukázanie), či žalobcom\npodané vo veci námietky boli kontrolovanému doručené v podobe v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) ZVO.\n41. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol\nNajvyšší správny súd rozsudkom sp. zn.: 3Sfk/48/2021 zo dňa 27.06.2024 tak, že zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení\nrozsudku najvyšší správny súd uviedol, že krajský súd svoje rozhodnutie založil na odmietnutí\nprílišného formalizmu, ktorý videl v zastavení konania o námietkach sťažovateľa pre ich nedoručenie\nprostredníctvom funkcionality JOSEPHINE, bez ohľadu na to, že v predchádzajúcej časti rozhodnutia\nuznal za základnú charakteristiku konania podľa ZVO striktnú formálnosť, v tomto prípade sa prejavujúcu\npožiadavkou na doručovanie prostredníctvom funkcionality systému JOSEPHINE. Argumentoval pritom\npožiadavkou na ústavne konformný výklad ustanovenia zákona pripúšťajúceho dvojaký výklad. Kasačný\nsúd nemal pochybnosti o tom, že doručovanie cez ÚPVS predstavuje lex generalis upravujúci\nkomunikáciu s orgánmi verejnej správy a ZVO a z neho vyplývajúca úprava povinnosti používania\nfunkcionality JOSEPHINE je úprava lex specialis, koniec koncov aj žalobca takto určený spôsob\nkomunikácie až do podania námietok rešpektoval. Nepovažoval za relevantnú argumentáciu žalobcu,\n\nktorý tvrdil, že námietky proti vylúčeniu z verejného obstarávania zaslal prostredníctvom ÚPVS aj z toho\ndôvodu, že jedinou zákonnou formou, ako mohol platne doručiť originál splnomocnenia v elektronickej\nforme, bolo vykonanie zaručenej konverzie cez funkcionalitu ÚPVS a pritom nijako nereagoval na vecne\npodporenú argumentáciu prezentovanú žalovaným, že systém JOSEPHINE disponuje podporou bežne\npoužívaných formátov, vrátane dokumentu pdf podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom. Je\nteda zrejmé, že žalobca si sám privodil riziko nemožnosti zohľadnenia námietok, ktoré neboli doručené\npredpísaným spôsobom.\n42. Argumentáciu krajského súdu o nedôvodnosti zastavenia konania o námietkach, považoval kasačný\nsúd za vedenú nejednoznačne a vnútorne rozporne, keď krajský súd vychádzal z toho, že celé\nkonanie upravené ZVO je prísne formalistické a s nedodržaním viacerých kogentných procesných\nustanovení upravujúcich postup v konaní je ako následok spojené zastavenie konania. Napriek tomu\nvšak skonštatoval, že prílišný formalizmus v danej veci nie je namieste, nakoľko sa ním zjavne potláča\nzákladný účel konania o námietkach, kedy napriek tomu, že tieto boli v zákonnej lehote doručené\nkontrolovanému, namiesto ich meritórneho prejednania, konanie o nich zastavil, dôvodiac nedodržaním\nformy ich doručenia. V tejto súvislosti kasačný súd uviedol, že pre rozhodovanie krajského súdu bol\nzrejme zásadný záver o „zjavnej nespravodlivosti“ ktorý však (zrejme) vyhodnocoval iba vo vzťahu ku\nskutočnosti, že žalobca námietky (aj keď nie predpísaným spôsobom) v stanovenej lehote doručil a\nnapriek tomu ich správny orgán neprejednal, aj keď mu v tom nič nebránilo. Kasačný súd prisvedčil\nžalovanému, ktorý považoval takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, nevykonateľné a nedostatočné,\nnezohľadňujúce celý komplex vzťahov a dôsledkov na konanie podľa ZVO. Krajský súd sa najprv\nstotožnil so závermi sťažovateľa a to, že povinnosťou žalobcu bolo doručiť námietky verejnému\nobstarávateľovi výlučne prostredníctvom komunikačného systému JOSEPHINE, no napriek tomu, že\nžalobca preukázateľne porušil predmetnú povinnosť, čo sám súd uznal, označil napadnuté rozhodnutie\nvydané sťažovateľom ex lege za nesprávne a prílišne formalistické.\n43. Podľa kasačného súdu je z obsahu a účelu zákonnej úpravy ZVO celkom zrejmé, že cieľom\nust. § 170 ods. 8 ZVO je zabrániť svojvôli v konaní účastníkov verejného obstarávania a zabezpečiť\nriadnu, spravodlivú, transparentnú a funkčnú hospodársku súťaž. Kasačný súd mal jednoznačne za\nto, že krajským súdom vytýkaný formalizmus je základným atribútom noriem verejného obstarávania,\nnevynímajúc právnu úpravu revíznych postupov vo verejnom obstarávaní. Aj preto je potrebné\nzopakovať, že žalobca nemal relevantný dôvod pochybovať o spôsobe podania námietok, a to formou\nfunkcionality informačného systému JOSEPHINE. Kasačný súd mal za to, že ust. § 170 ods. 8 písm. a)\nZVO nevyvoláva pochybnosti, neistoty, nezrovnalosti, ani možnosť voľby spôsobu doručenia námietok\nverejnému obstarávateľovi.\n44. Kasačný súd považoval za dôležité vyjadriť sa aj k otázke, že sťažovateľ nebol oprávnený zastaviť\nkonanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného z dôvodu nedodržania formy doručenia námietok. V\ntejto súvislosti sa priklonil k postupu krajského súdu, ktorý nespochybnil možnosť zastavenia konania\no námietkach, a k predmetnému uviedol, že v danom ustanovení (§ 174 ods. 1 ZVO) ide o zrejmú\nnesprávnosť pri odkaze na § 170 ods. 4 a namiesto tohto ustanovenia malo byť správne uvedené §\n170 ods. 8 ZVO, ktoré ako jediné ustanovenie v ZVO obsahuje úpravu formy doručovania námietok\nkontrolovanému. Podľa kasačného súdu aj pri akceptovaní platnej právnej úpravy by pri teleologickom\nvýklade tento záver bol udržateľný, vzhľadom na obsahový a logický súvis pojmov „v podobe podľa §\n170 ods. 4“ pričom s obsahom pojmu „podoba“ námietky logicky súvisí úprava doručovania námietky\npodľa § 170 ods. 8 ZVO. Zrejmý nedostatok vo vymedzení právneho dôvodu zastavenia konania, ktorý v\nrelevantnom čase bolo potrebné odstraňovať použitím výkladových pravidiel v súčasnosti bol odstránený\nv následnej novele ZVO. Zákonodarca odstránil túto nesprávnosť v písaní a upravil dôvod na zastavenie\nkonania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na nesplnenie spôsobu doručenia podľa ust. § 170 ods.\n8, resp. od 31. marca 2020 podľa ust. § 170 ods. 9 ZVO, čo je podporným argumentom o správnosti\nvýkladu skoršej a neperfektnej právnej úpravy.\n45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený a vnútorne rozporný, preto ho zrušil a\nvec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal správny súd pri novom konaní vo veci znovu sa\nvysporiadať s významom záveru, že v zmysle prísnej procesnej formálnosti je účastník povinný\nna podanie námietok využiť systém JOSEPHINE, ktorý doručovanie námietok vrátane dokumentu\npodpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom umožňuje. V prípade zotrvania na skonštatovanej\n\nneprípustnosti prísneho procesného formalizmu má správny súd odstrániť vytýkané nedostatky\nodôvodnenia rozsudku predovšetkým so zohľadnením argumentácie a požiadaviek uvedených v\nkasačnej sťažnosti o potrebe vyhodnotenia dôsledkov prípustnosti použitia tohto inštitútu na konanie\npodľa ZVO. Kasačný súd záverom konštatoval, že v každom prípade je dôvodné vyžadovať, aby nové\nrozhodnutie vo veci obsahovalo odôvodnenie rešpektujúce zákonom a judikatúrou súdov stanovené\npožiadavky na dostatočne podrobné, jednoznačné, zrozumiteľné a preskúmateľné rozhodnutie.\nVII. Konanie pred správnym súdom\n46. Po vrátení veci kasačným súdom doručil žalobca správnemu súdu svoje vyjadrenie k rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sfk/48/2021 zo dňa 27.06.2024. V tomto\nvyjadrení po zhrnutí priebehu administratívneho konania a priebehu doterajšieho súdneho konania\nžalobca poukázal na otázku, ktorá podľa neho zostala vo veci sporná a považuje ju za zásadnú, a to\nkonkrétne otázka prílišného formalizmu pri aplikácií ustanovení ZVO. Podľa názoru žalobcu kasačný súd\npotvrdil význam dodržiavania formálnych pravidiel, ale zároveň ponechal priestor na ďalšie posúdenie\nprávnej otázky, či neprimeraný dôraz na formu doručenia bez opory v zákone nemá za následok popretie\núčelu revíznych mechanizmov ZVO a obmedzenie práva účastníka konania.\n47. Žalobca poukázal na vnútornú nekonzistentnosť právnych záverov kasačného súdu, ktorý na\njednej strane kriticky poukázal na nejednoznačnosť a vnútornú rozpornosť argumentácie krajského\nsúdu, na druhej strane sa však dopustil rovnakej nekonzistentnosti, keď zdôraznil, že právna úprava\nverejného obstarávania stojí na prísnom formalizme, no zároveň pripúšťa výklad, ktorý nekorešponduje\ns doslovným a kogentným znením zákona. Kasačný súd prejednávanú vec posudzoval na základe\nprincípov formalizmu ZVO, no súčasne v bode 47 rozsudku sám upustil od striktne formálneho výkladu,\nkeď legitimizoval napadnuté rozhodnutie založené na podklade neexistujúceho zákonného dôvodu, čo\nvyúsťuje do dvojakej interpretácie noriem ZVO v dôsledku aplikácie rôznych interpretačných princípov.\n48. Vo vzťahu k ďalšiemu konaniu žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ má byť výklad\nzákona formalistický, potom musí byť dôsledne rešpektované znenie § 174 ods. 1 ZVO, ktoré dôvod na\nzastavenie na základe § 170 ods. 8 ZVO v rozhodnom čase neobsahovalo. Ak však kasačný súd zvažuje\nteleologický výklad, potom musí byť tento aplikovaný rovnako vo vzťahu k účelu revíznych postupov\na nie len vo vzťahu k legitimizácii postupu žalovaného.\n49. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu k procesnému formalizmu a zdôraznil, že v rozhodnom čase\nnemohol žalovaný zastaviť konanie z dôvodu nedoručenia námietok spôsobom podľa § 170 ods. 8 ZVO\ns poukazom na znenie § 174 ods. 1 ZVO účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Taktiež\nzopakoval svoju argumentáciu k teleologickému výkladu so zreteľom na účel revíznych postupov, ktorým\nje zabezpečiť ochranu subjektívnych práv uchádzačov v prípadoch, kde mohlo dôjsť k porušeniu zákona,\nktoré mohlo mať vplyv na ich postavenie v súťaži. Žalobca poukázal aj na európsku právnu úpravu,\nktorá umožňuje členským štátom upraviť spôsob predkladania námietok vo vnútroštátnych predpisoch,\nzároveň však vyžaduje, aby prístup k revíznym postupom nebol obmedzený neprimeraným spôsobom\nalebo v rozpore s cieľom zabezpečiť transparentnosť a rovné zaobchádzanie.\n50. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení\ns § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. po vrátení veci kasačným súdom rozhodol vo\nveci na pojednávaní dňa 28.01.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu\nžalobcu a zástupcu žalovaného.\nVIII. Relevantná právna úprava\n51. Podľa § 170 ods. 4 ZVO námietky musia byť doručené úradu a kontrolovanému najneskôr do 10\ndní odo dňa\na) doručenia písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo písomného\noznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu, ak kontrolovaný splnil povinnosť podľa § 165 ods. 3 alebo\nods. 4,\n\nb) uplynutia lehoty na doručenie písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo\npísomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu, ak kontrolovaný nesplnil povinnosť podľa § 165\nods. 3 alebo ods. 4,\nc) prevzatia oznámenia o výsledku výberu záujemcov, ak námietky smerujú proti výberu podľa odseku\n3 písm. c),\nd) prevzatia oznámenia o vylúčení, ak námietky smerujú proti vylúčeniu,\ne) prevzatia oznámenia o nezaradení do dynamického nákupného systému alebo kvalifikačného\nsystému, ak námietky smerujú proti nezaradeniu do dynamického nákupného systému alebo\nkvalifikačného systému,\nf) prevzatia oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov, ak námietky smerujú proti\nvyhodnoteniu ponúk alebo návrhov,\ng) vykonania úkonu kontrolovaného, ak námietky smerujú proti úkonu kontrolovaného inému ako\nuvedenému v odseku 3 písm. a) až f); to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy\npodľa odseku 1 písm. e).\n52. Podľa § 170 ods. 8 ZVO námietky sa doručujú\na) kontrolovanému\n1. v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné\nobstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok umožňuje,\n2. v listinnej podobe, ak informačný systém podľa bodu 1 doručenie námietok neumožňuje alebo ak sa\nverejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému, a\nb) úradu v listinnej podobe, v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu alebo v elektronickej\npodobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie\nrealizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok úradu umožňuje.\n53. Podľa § 174 ods. 1 písm. b) ZVO úrad zastaví rozhodnutím konanie o preskúmanie úkonov\nkontrolovaného, ak námietky boli doručené po lehote podľa § 170 ods. 4, alebo ak námietky neboli\ndoručené v podobe podľa § 170 ods. 4.\n54. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente ak osobitný predpis na účely konania o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu\nverejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie\nalebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne\nsplnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením\nelektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety\nnie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie\nvád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či\npovinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.\nElektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely\npreukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.\n55. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické podanie a elektronický úradný dokument\nsa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá\nje aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu\nsa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými\nprostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.\nIX. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty\n56. Po vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, správny súd vec opätovne\nprejednal v intenciách záväzného právneho názoru kasačného súdu znovu sa vysporiadať s významom\nzáveru, že v zmysle prísnej procesnej formálnosti je účastník povinný na podanie námietok využiť\nsystém JOSEPHINE, ktorý doručovanie námietok vrátane dokumentu podpísaného kvalifikovaným\nelektronickým podpisom umožňuje. Vzhľadom na argumentáciu kasačného súdu, ako aj skôr\nvyjadreného názoru krajského súdu, že použitie právnej úpravy doručovania podľa ustanovení ZVO\nje lex specialis a má vždy prednosť pred použitím postupu podľa zákona o e-Govermente, ktorý je\nlex generalis, čo možno bez pochybností vyvodiť z ust. § 29 ods. 1 zákona o e-Govermente, správny\nsúd opätovne dospel k záveru, že žalobca bol povinný svoje námietky kontrolovanému doručiť výlučne\n\nprostredníctvom komunikačného systému JOSEPHINE a nie prostredníctvom ÚPVS. Pokiaľ tak neurobil\nje zrejmé, že nedodržal postup pri doručovaní námietok podľa ust. § 170 ods. 8 písm. a) ZVO.\nSkutočnosť, že konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom správne súdy\nopakovane vyslovujú a potvrdzujú vo svojich rozhodnutiach (porovnaj napr.: rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2S/15/2020, sp. zn.: 2S/185/2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn.: 8Sžfk/9/2016, sp. zn.: 1Sžo/62/2007, sp. zn.: 2Sžfk/19/2020, sp. zn.: 8Sžf/74/2014). Keďže\nžalobca doručil námietky kontrolovanému prostredníctvom ÚPVS, hoci aj v zákonom stanovenej lehote,\nnedodržal spôsob doručenia námietok upravený v ust. § 170 ods. 8 ZVO, ktorý má v danom prípade\nprednosť pred ustanovením § § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente.\n57. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu po doručení rozsudku kasačného súdu zostáva povinnosťou\nsprávneho súdu vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu, ktorý trvá na tom, že pri prísne formálnom\nvýklade porušenie ust. § 170 ods. 8 ZVO nemôže založiť dôvod na zastavenie konania podľa § 174\nods. 1 písm. b) ZVO.\n58. Krajský súd v pôvodnom rozsudku, ako aj kasačný súd vo svojom zrušujúcom rozsudku jednoznačne\nuviedol, že odkaz na ust. § 170 ods. 4 ZVO v ustanovení § 174 ods. 1 písm. b) ZVO je zrejmou\nnesprávnosťou. Správny súd sa s uvedeným názorom plne stotožňuje a na podporu tohto záveru\npoukazuje na to, že výklad prezentovaný žalobcom nezohľadňuje celkové znenie ust. § 174 ods. 1 písm.\nb) ZVO v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca prezentoval\nnázor, že v zmysle teórie racionálneho zákonodarcu je potrebné vychádzať z toho, že zákonodarca chcel\nzastavenie konania naviazať iba na porušenie ustanovenia § 170 ods. 4 ZVO, keďže iba toto ustanovenie\nvyslovene uviedol v § 174 ods. 1 písm. b) ZVO, táto jeho argumentácia opomína skutočnosť, že odkaz\nna § 170 ods. 4 ZVO je v tomto ustanovení uvedený dvakrát. Prvýkrát pri nedodržaní lehoty na podanie\nnámietok, ktorú ust. § 170 ods. 4 ZVO aj upravuje, a následne aj druhýkrát pri nedodržaní formy podania\nnámietok, ktorú však neupravuje. Pokiaľ by úmyslom zákonodarcu bolo skutočne dôvod zastavenia\nkonania podľa § 174 ods. 1 písm. b) ZVO naviazať iba na porušenie ust. § 170 ods. 4 ZVO, nebol by\ndôvod uvádzať odkaz na § 170 ods. 4 ZVO dvakrát a taktiež by nebol dôvod na to, aby zákonodarca\nvolil formuláciu: „...alebo ak námietky neboli doručené v podobe...“. Podľa názoru správneho súdu je\nzrejmé, že zákonodarca mal v úmysle ustanoviť dva dôvody na zastavenie konania, čo vyjadril spojkou\n„alebo“ za ktorou doplnil druhý dôvod na zastavenie konania, a to práve nedodržanie predpísanej podoby\ndoručovaných námietok.\n59. Skutočnosť, že v ust. § 174 ods. 1 písm. b) ZVO bol pri podobe námietok uvedený nesprávny\nodkaz na ust. § 170 ods. 4 ZVO je podporená aj následným odstránením tohto nedostatku v neskoršej\nprávnej úprave. Správny súd túto zmenu nevníma ako kvantitatívnu zmenu, teda rozšírenie dôvodov na\nzastavenia konania o námietkach o ďalší dôvod, ako to opisuje žalobca. Je možné súhlasiť so žalobcom,\nže návrh vládneho zákona, na ktorý poukazoval žalovaný, vzhľadom na to, že nenadobudol platnosť\na účinnosť, nie je pri výklade právnej normy záväzný. Podľa názoru správneho súdu však je možné\npri interpretácií zákonného ustanovenia pomôcť si aj následným vývojom a reflektovaním dôvodov na\nzmenu jeho znenia. V tejto súvislosti treba zohľadniť aj dôvodovú správu k zákonu č. 395/2021 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým bola zrejmá\nnesprávnosť odkazu na ust. § 170 ods. 4 ZVO odstránená. Bod 201 tejto dôvodovej správy hovorí\no potrebe legislatívno-technickej úpravy korigujúcej vnútorné odkazy platného a účinného zákona, nie\no rozšírení dôvodov na zastavenie konania, ako sa to snažil interpretovať žalobca.\n60. Žalobca po vrátení veci správnemu súdu trval na tom, že pokiaľ je verejné obstarávanie prísne\nformalistické a správny súd bude trvať na prísne formálnom výklade ust. § 170 ods. 8 ZVO, potom je\npotrebné prísne formalisticky vykladať aj znenie ust. § 174 ods. 1 písm. b) ZVO. Správny súd s uvedenou\nargumentáciou žalobcu nemôže súhlasiť. Ako už bolo vysvetlené vyššie v prípade ust. § 174 ods. 1 písm.\nb) ZVO je pre jeho interpretáciu potrebné v prvom rade vysporiadať sa s identifikovanou legislatívnotechnickou chybou spočívajúcou v uvedení odkazu na nesprávne ustanovenie ZVO. Skutočnosť, že\nide o nesprávny odkaz na ustanovenie § 170 ods. 4 ZVO namiesto odkazu na § 170 ods. 8 ZVO je\nzrejmá, keďže ust. § 170 ods. 4 ZVO neustanovuje podobu námietok, ale lehotu na podanie námietok.\nV prípade interpretácie povinnosti podľa § 170 ods. 8 ZVO však nebolo potrebné odstraňovať žiadne\nzrejmé chyby. Ako konštatoval vo svojom rozhodnutí aj kasačný súd v bode 46 rozsudku sp. zn.:\n3Sfk/48/2021 ust. § 170 ods. 8 písm. a) ZVO nevyvoláva pochybnosti, neistoty, nezrovnalosti ani\n\nmožnosť voľby spôsobu doručenia námietok verejnému obstarávateľovi a žalobca nemal relevantný\ndôvod pochybovať o spôsobe podania námietok prostredníctvom funkcionality informačného systému\nJOSEPHINE. Rozdielny prístup k interpretácií dvoch zákonných ustanovení ZVO je potom odôvodnení\npráve tým, že v jednom z interpretovaných ustanovení (§ 174 ods. 1 písm. b/ ZVO) bola identifikovaná\nzrejmá nesprávnosť, zatiaľ čo znenie druhého ustanovenia (§ 170 ods. 8 ZVO) pochybnosti o svojom\nobsahu nevyvoláva.\n61. Správny súd, rovnako ako žalovaný v kasačnej sťažnosti, poukazuje na to, že v prípade aplikácie\nprávnych noriem je v prvom rade potrebné vychádzať z ich doslovného znenia a až pokiaľ je\nformulácia právnej normy nejasná alebo nezrozumiteľná, prípadne umožňujúca viacero interpretácií,\nalebo v prípade rozporu doslovného znenia právnej normy s jej nepochybným zmyslom a účelom,\nje možné uprednostniť výklad zo zmyslu zákona (e ratione legis) pred výkladom jazykovým (pozri\nstanovisko pléna Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.: Pl. ÚS-st. 1/96 zo dňa 21.05.1996).\n62. Uvedený záver podporuje aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý\npripúšťa odklon od doslovného znenia právneho textu, avšak len v prípadoch, keď to zo závažných\ndôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že aj\nv takýchto prípadoch as súd musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a interpretáciu právnej normy musí\nzaložiť na racionálnej argumentácii (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n341/07 z 1. júla 2008).\n63. Pokiaľ žalobca poukazoval na európsku právnu úpravu zdôrazňujúc povinnosť členských štátov\nzabezpečiť existenciu účinných, rýchlych a dostupných revíznych mechanizmov a požiadavku,\naby prístup k revíznym postupom nebol obmedzený spôsobom, ktorý by bol neprimeraný alebo\nv rozpore s cieľom zabezpečiť transparentnosť a rovné zaobchádzanie, správny súd v tejto\nsúvislosti nepovažoval požiadavku doručiť námietky, zákonom stanoveným postupom za skutočnosť\nneprimerane obmedzujúcu, prípadne zabraňujúcu prístupu k účinnému revíznemu mechanizmu.\nNaopak to, že žalovaný vyžadoval dodržanie jasných a jednoznačných pravidiel podávania námietok\nvo vzťahu k všetkým uchádzačom vrátane žalobcu, je možné vyhodnotiť ako postup v súlade\ns princípom transparentnosti a rovného zaobchádzania. Žalobcovi nebol zamedzený prístup k revíznemu\nmechanizmu, keďže revíziu svojho vylúčenia mohol iniciovať zákonom predpísaným spôsobom\nprostredníctvom systému JOSEPHINE, prostredníctvom ktorého s kontrolovaným v rámci verejného\nobstarávania aj komunikoval.\n64. Pokiaľ žalobca namietal vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozsudku kasačného súdu, v tejto\nsúvislosti správny súd uvádza, že nie je oprávnený hodnotiť rozhodovaciu činnosť kasačného súdu.\nNaopak, právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu je viazaný (§ 469\nSSP). Vzhľadom na to, že správny súd nezotrval na konštatovaní neprípustnosti prísneho procesného\nformalizmu, nepristúpil ďalej k odstraňovaniu nedostatkov odôvodnenia pôvodného rozsudku krajského\nsúdu s ohľadom na argumentáciu žalovaného v kasačnej sťažnosti, ako ho alternatívne zaviazal kasačný\nsúd v bode 48 rozsudku sp. zn.: 3Sfk/48/2021.\n65. Ohľadom ostatných žalobcových námietok týkajúcich sa doručenia plnomocenstva správny súd\npoukazuje na právny názor vyslovený kasačným súdom v bode 42 rozsudku sp. zn.: 3Sfk/48/2021,\npodľa ktorého žalovaný vysvetlil, že systém JOSEPHINE disponoval podporou bežne používaných\nformátov, vrátane dokumentu pdf podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom. K námietke\nžalobcu o nutnosti dodržať totožnosť vedenia spisu žalovaného a kontrolovaného správny súd upriamuje\npozornosť na argumentáciu žalovaného, ktorý poukázal na to, že všeobecný predpis o správnom konaní,\nktorým túto námietku zdôvodňoval žalobca, sa na predmetné konanie podľa ZVO neaplikuje. Pokiaľ\nžalobca namietal, že v prípade povinnosti viesť spisový materiál v totožnej podobe ide o základnú zásadu\nsprávneho konania v rámci princípu dobrej verejnej správy, ktorá musí byť uplatnená aj v prípade,\nak sa správny poriadok na konanie nevzťahuje. Tieto svoje tvrdenia žalobca bližšie nerozvinul, preto\nsú zo strany správneho súdu nepreskúmateľné. K žalobnej námietke ohľadom neexistencie výzvy na\npreukázanie doručenia námietky spôsobom podľa § 170 ods. 8 ZVO, správny súd môže len zopakovať\nnázor krajského súdu ako aj kasačného súdu, že zo znenia listu č. 5709-6000/2020 z 24.03.2020\nzaloženého v administratívnom spise je nepochybné, o aké informácie kontrolovaný žalobcu žiadal a že\nišlo o informáciu o spôsobe podania námietok, teda dodržania ust. § 170 ods. 8 ZVO.\n\n66. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP tak, že\nžalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, keďže nebol v konaní\núspešný. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by\nbolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť eventuálne trovy žalovanému v zmysle § 168\nSSP. Z rovnakého dôvodu potom žalovanému nepriznal ani náhradu trov kasačného konania. Ďalšiemu\núčastníkovi právo na náhradu trov konania správny súd nepriznal, pretože mu neuložil takú povinnosť,\npre ktorú by mu vznikli v konaní trovy (§ 169 SSP).\n68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. b/ SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\n1 mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa\n§ 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\nPovinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a2d7a0c-48ad-4344-94bb-c0306a337d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.25.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 25/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 25/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.25.2020.2"}, {"guid": "ussr:22551487-1062-4445-b216-21e4916ee381", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.318.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 318/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 318/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.318.2018.2"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}], "citovane_v": []}