Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/290/2019 z 17. 6. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. júna 2026, sp. zn. BA-5S/290/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201758.2
Správny súd v Bratislave | BA-5S/290/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201758.2 | 2026-06-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), SP, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d54d0a75-b009-4c05-9a69-565605fb7939
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201758.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-5S/290/2019
1019201758
17. 06. 2026
JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201758.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Základná organizácia
Slovenského zväzu záhradkárov č. 3-28 Knižkova dolina v Bratislave – Rači, IČO: 001781520061,
so sídlom v Bratislave, Vranovská 59, právne zastúpeného spoločnosťou HUTTA&PARTNERS s.r.o.,
IČO: 51284871, so sídlom v Bratislave, Bezekova 3225/13, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,
odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 46, za účasti:
1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, 2/ A. A. B., narodený X.X.XXXX,
bytom v C. D. E., D. XX, F., 3/ F. B., narodená X.XX.XXXX, bytom v B., D. XXXX/XX, 4/ G. H., narodená
X.X.XXXX, bytom v B., I. XXXX/XX, 5/ J. E. K., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., A. XXXX/X, 6/ L.
M., narodená XX.XX.XXXX, bytom v B., E. XXXX/XX, 7/ J. E. M., narodený XX.X.XXXX, bytom v B.,
F. XXXX/XX, 8/ J. N. I., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., A. I. XXXX/XX, 9/ O. J. G. I., A., narodený
XX.X.XXXX, bytom v B., P. XXXX/XX, 10/ P. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., N. D. XXXX/XX,
11/ J. O. A., narodený XX.X.XXXX, bytom v N. XXX, 12/ G. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., R.
XXXX/X, 13/ N. S., 14/ G. I., narodená X.XX.XXXX, bytom v B., Q. XXXX/XX, 15/ Q. G. M., narodený
XX.X.XXXX, bytom v B. XXXX, 16/ G. J. N., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., N. XXXX/XX, 17/ G. M.,
narodený XX.X.XXXX, bytom v B., M. XXXX/X, 18/ G. I., 19/ O. I., narodená XX.X.XXXX, bytom v B.,
O. XXXX/XX, 20/ T. U., narodená X.X.XXXX, bytom v B., I. XXXX/XX, 21/ N. U., narodený X.X.XXXX,
bytom v B., F. XXXX/XX, 22/ L. B., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., L. XXXX/XX, 23/ P. D., narodený
XX.X.XXXX, bytom B. XXXX, 24/ V. D., narodená X.X.XXXX, bytom v B., G. XXXX/XX, 25/ J. G. G.,
narodený XX.X.XXXX, bytom B. XXXXX, XX/ G. P. G., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., I. XXXX/
XX, 27/ G. E., narodená XX.X.XXXX, bytom L. P. B., XXXX/XXXX, 28/ Q. F., narodený XX.X.XXXX,
bytom v B., W. XXXX/XX, 29/ E. D., narodená XX.X.XXXX, bytom v Q., L. E. XXX/X, 30/ T. I., narodená
X.X.XXXX, bytom P. D. L. V., G. XX/XXX, G. X, O., 31/ G. N. N., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., I.
XXX/X, 32/ X. A., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., O. XXXX/XX, 33/ O. M., narodená XX.X.XXXX,
bytom v B., B. XXXX/XX, 34/ G. L. X., narodená X.X.XXXX, bytom v B., D. XXX/X, 35/ J. L. I., narodený
X.X.XXXX, bytom v B., G. XXXX/X, 36/ I. I., narodená X.XX.XXXX, bytom v B., Y. XXXX/XX, 37/ J. J. G.,
narodený X.X.XXXX, bytom v H. T., N. R. XXXX/X, 38/ G. G. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom v B., Q.
XX, 39/ J. N. I., narodený X.X.XXXX, bytom v B., W. XXXXX/XXX, 40/ O. I., narodená X.X.XXXX, bytom
v B., W. XXXXX/XXX, XX/ J. E. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., Q. XXXX/X, 42/ J. M. I., narodená
XX.X.XXXX, bytom v B., I. XXXXX/XX, 43/ Y. T., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., B. XXXX/X, 44/ U.
T., narodený XX.X.XXXX, bytom vo Q., X. B., D. D., 45/ G. G. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., X.
XXXX/XX, 46/ E. I., narodená X.X.XXXX, bytom v B., X. XXXX/XX, 47/ G. W. Y., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v F. A. XXX, 48/ N. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. 9769, 49/ L. Q., narodená XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX, 50/ O. G., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., G. XXXX/XX, XX/ J. A. Q., narodený
XX.X.XXXX, bytom v B., B. XXXX/XX, XX/ L. I., narodený X.XX.XXXX, bytom v B., W. XXXX/XX, 53/ E.
I., narodená XX.XX.XXXX, bytom v B., E. XXXX/XX, 54/ W. L., narodený X.X.XXXX, bytom v B., I. XXX/
XX, 55/ L. B., narodená XX.XX.XXXX, 56/ E. D., narodená XX.X.XXXX, bytom v Q., Z.. L. XXXX/X, 57/
B. A., narodený XX.X.XXXX, bytom vo D. XXX, XX/ P. A., narodený XX.XX.XXXX, 59/ E. F. Z., narodený
XX.XX.XXXX, bytom v B., C. XXXX/XX, 60/ G. [. B., narodený XX.X.XXXX, bytom v C. D. E., XXXXX V.
XX/X, XX/ E. D. D., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., A. XXXX/XX, 62/ G. A. I., narodený XX.X.XXXX,
bytom v B., G. B. XXXX/XX, 63/ J. N. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., E. XXXXX/X, 64/ Q. E., 65/
X. A., narodená X.X.XXXX, bytom v B., N. XXXX/X, 66/ J. V. M., narodená X.X.XXXX, bytom v B., C. A.
XXXX, 67/ J. L. G., narodený X.X.XXXX, bytom v B., M. XXXX/X, XX/ J. N. A., narodená XX.X.XXXX,

bytom v B., O. H. XXXX/XX, 69/ G. G., narodená XX.X.XXXX, 70/ N. G. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom
v B., Z. XXXX/X, 71/ A. G. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom v B., A. XXXXX/XX, 72/ M. X., narodená
XX.X.XXXX, 73/ L. H., 74/ N. X., 75/ B. X., narodená X.XX.XXXX, 76/ \. X., narodený XX.X.XXXX, 77/
Q. X., 78/ L. J., narodený XX.X.XXXX, 79/ F. U., narodená XX.X.XXXX, 80/ E. [., narodená XX.X.XXXX,
bytom v B., L. XXXX/XX, 81/ G. D., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., B. XXXX/XX, 82/ N. B., narodený
XX.X.XXXX, bytom v B., W. XXXX/XX, XX/ V. B., narodená XX.X.XXXX, bytom v Q., P. XXXX/X, 84/
A. I., narodený X.X.XXXX, bytom v B., L. XXXX/XX, 85/ Y. I., narodená X.XX.XXXX, bytom v D. T., Y.
XXX/XX, 86/ J. P. Q., narodený X.X.XXXX, bytom v B., O. XXXX/XX, 87/ J. N. M., narodený XX.X.XXXX,
bytom v D., N. XXXX/X, 88/ G. M., narodená XX.X.XXXX, bytom v D., N. XXXX/X, 89/ M. N., narodená
XX.X.XXXX, bytom v B., I. XXXX/XXX, 90/ A. C., narodený X.X.XXXX, bytom v D., D. XXXX/XX, 91/ I.
A., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., Y. XXXX/XX, XX/ J. N. I., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., D.
XXXX/XX, 93/ J. L. I., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., D. XXXX/XX, 94/ G. M., narodený X.XX.XXXX,
bytom v B., M. XXXX/XX, 95/ G. L. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom vo D. N., I. H. XXXX/XX, 96/ V.
M., narodená X.XX.XXXX, bytom v B., J. XXXX/XX, XX/ J. V. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., P.
XXXX/X, 98/ I. G., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., Q. XXXX/X, 99/ J. G. G. M., narodený XX.X.XXXX,
bytom v C. D. E., X. X, XXX XX O., 100/ Q. A., narodený X.X.XXXX, bytom v B., W. XXXXX/XXX,
101/ L. A., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., I. XXXX/X, 102/ G. B. A., narodená XX.X.XXXX, bytom
v Q., G. XXX/XX, XXX/ J. T. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., Y. XXX/XX, XXX/ J. T., narodená
XX.X.XXXX, bytom v B., D. XXXX/XX, 105/ A. X., bytom v B., D. XXXX/XX, 106/ G. O. G., narodená
XX.X.XXXX, bytom v B., N. XXXX/X, XXX/ V. T., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., D. XXXX/X, 108/
O. T., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., C. A. XXXX/XX, 109/ J. A. O., narodený XX.X.XXXX, bytom
v B., B. XXXX/XX, 110/ L. I., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., I. C. XXXX/X, 111/ N. Z., narodená
XX.X.XXXX, bytom v B., Y. XXXX/XX, 112/ \. I., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., M. XXXX/X, 113/ F.
O., narodený X.XX.XXXX, bytom v B., I. XXXX/X, 114/ N. I., narodený X.XX.XXXX, bytom v B., G. XXXX/
X, 115/ T. O., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., N. H. M. XXXX/XX, 116/ J. L. U., narodený XX.X.XXXX,
bytom v B., G. XXX/X, 117/ J. D. D., narodený X.X.XXXX, bytom v B., M. XXXX/XX, 118/ N. B., narodený
XX.X.XXXX, bytom v B., E. XXXX/XX, 119/ N. B., narodený X.X.XXXX, bytom v B., F. XXXX/XX, 120/ L.
X., narodený X.X.XXXX, bytom v B., I. C. XXXX/XX, 121/ N. B., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., N.
XXXX/X, 122/ J. P. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., I. XXXX/X, 123/ T. M., narodená X.X.XXXX,
bytom v J. A. O., B. XXXX/XXX, XXX/ J. G. M. st., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., I. C. XXXX/X, 125/
I. G. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., X. XXXX/X, 126/ G. F., narodená XX.X.XXXX, bytom v B.,
A. P. XXXX/XXXX, 127/ Y. I., narodená X.X.XXXX, bytom v J. A. O., D. XXX/XX, 128/ F. G., narodená
XX.X.XXXX, bytom v B., N. XXXX/X, 129/ J. G. M. ml., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., I. C. XXXX/X,
130/ J. N. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom v B., Q. XXXX/XX, 131/ M. G., narodená XX.X.XXXX, bytom
v B., L. XXXX/XX, 132/ G. B., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., L. XXXX/XX, 133/ N. M., narodený
X.X.XXXX, bytom v B., A. I. XXXX/XX, 134/ N. M., narodený X.X.XXXX, bytom v B., O. XXXX/XX, 135/ G.
Q., narodený X.XX.XXXX, bytom v B., E. XXXX/XX, 136/ G. V. U., narodená X.X.XXXX, bytom v B., B.
XXX/X, 137/ G. P., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., X. XXXX/XX, 138/ Y. B., narodená XX.X.XXXX,
bytom v B., P. XXXX/XX, 139/ A. N., narodený X.X.XXXX, 140/ N. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom B.
XX, XXX/ D. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., Q. XXXX/X, ďalší účastníci 2/ až 8/, 11/ až 141/
zastúpení spoločnou zástupkyňou G. L. H., narodenou XX.XX.XXXX, bytom vo D. N., I. H. XXXX/XX;
ďalší účastníci 9/ až 10/ právne zastúpení advokátom JUDr. Marcelom Blažom, so sídlom v Bratislave,
Za kasárňou 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP6-2019/086724-008/
GBA zo dňa 18.10.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalším účastníkom 1/ až 141/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca podal dňa 9.9.1998 návrh na začatie konania o vyporiadanie vlastníctva pozemkov, ktoré sú
súčasťou Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. X-XX I. O. v katastrálnom území E.
(v záhradkových osadách I. O., G. Y. – U. L. C. M.).
2. Obvodný pozemkový úrad Bratislava rozhodnutím č. 2006/11161/MHU zo dňa 22.3.2006 zamietol
návrh na vysporiadanie vlastníctva pozemkov, pretože nespĺňal zákonné náležitosti.
3. Krajský pozemkový úrad Bratislava druhostupňovým rozhodnutím č. 183/170/06-2007 zo dňa
6.3.2007 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 2006/11161/MHU zo dňa
22.3.2006.
4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k 1S/157/2007-60 zo dňa 3.4.2008 zrušil rozhodnutie
Krajského pozemkového úradu Bratislava č. 183/170/06-2007 zo dňa 6.3.2007 spolu s prvostupňovým
rozhodnutím č. 2006/11161/MHU zo dňa 22.3.2006 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom
zrušenia oboch rozhodnutí bolo podľa názoru krajského súdu nepredloženie administratívneho
spisu, ktorý by mohol preskúmať, pretože sa v administratívnom spise nachádzali listinné dôkazy,
na ktoré žalobca poukazoval (hospodárska zmluva zo dňa 31.3.1983, hospodárska zmluva
o prevode dočasného užívania poľnohospodárskej pôdy medzi odovzdávajúcou organizáciou Základná
organizácia Slovenského zväzu záhradkárov 3-17 pri JRD ČSSP Bratislava – Rača a preberajúcou
organizáciou Slovenský zväz záhradkárov – Obvodný národný výbor, Bratislava – Rača) v nečitateľnej
kópii.
5. Obvodný pozemkový úrad Bratislava po vrátení veci rozhodnutím č. 4790/09/717/09/09-MSO zo dňa
28.9.2009 zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), pretože neboli splnené
podmienky na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade Knižkova dolina. Žalobca
v administratívnom konaní nepredložil písomný doklad o vydaní rozhodnutia o využití územia podľa § 37,
§ 38 a § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej
len zákon č. 50/1976 Zb.) k hospodárskej zmluve o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 28.12.1981,
v dôsledku čoho uvedená hospodárska zmluva nenadobudla účinnosť a predmetné pozemky sú užívané
žalobcom nelegálne. Nebola preto splnená podmienka § 2, § 3 ods. 1, § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997
Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 64/1997 Z.z.).
6. Krajský pozemkový úrad Bratislava rozhodnutím č. 424/237/06/2010 zo dňa 25.3.2010 odvolanie
zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 4790/09/717/09/09-MSO zo dňa 28.9.2009.
7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S/213/2010-66 zo dňa 29.3.2011 zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 424/237/2010 zo dňa 25.3.2010 (správne malo byť č. 424/237/06/2010 zo dňa 25.3.2010
poznámka správneho súdu) podľa § 250j ods. 2 písm. a/, písm. e/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Krajský súd uviedol: „dňa 28.12.1981 bola uzavretá hospodárska zmluva o prevode dočasného
využívania hospodárskej pôdy podľa § 348 a § 350 Hospodárskeho zákonníka, § 40 a § 41 zák.
č. 122/1975 Zb. a § 9 zák. č. 123/1975 Zb. medzi odovzdávajúcou organizáciou Jednotné roľnícke
družstvo ČSP Bratislava – Rača a preberajúcou organizáciou SZZ ZO 3-17 pri JRD ČSP Bratislava –
Rača z ktorej vyplýva, že tieto pozemky nie je možné účelne využiť pre socialistickú poľnohospodársku
veľkovýrobu a preto ich prevádza na dočasné užívanie na dobu 10 rokov a predlžuje sa o ďalších
10 rokov, ak jedna zo zmluvných strán túto zmluvu nevypovie 6 mesiacov pred uplynutím zmluvnej
doby. Prevod sa uskutočňuje dňom 01.01.1982. Dňa 31.03.1983 bola uzavretá hospodárska zmluva
o prevode dočasného užívania poľnohospodárskej pôdy podľa § 348 a § 350 hospodárskeho zákonníka
medzi ZO SZZ č. 3-17 pri JRD ČSP Bratislava – Rača a preberajúcou organizáciou SZZ – Obvodný
národný výbor Bratislava – Rača. Zo zmluvy vyplýva, že JRD ČSP Bratislava – Rača odovzdá dole
uvedené pozemky do dočasného užívania hospodárskou zmluvou zo dňa 22.12.1981 SZZ ZO 3-17 (pri
JRD ČSP Bratislava – Rača). Zo spisového materiálu založeného v administratívnom spise vyplýva, že
Okresný súd Bratislava III preskúmal platnosť hospodárskej zmluvy zo dňa 28.12.1981 najmä z aspektu
jej neplatnosti a konštatoval, že hospodárska zmluva má všetky vyžadované, obsahové a formálne
náležitosti podľa vtedy platných právnych predpisov. Pozemky tvoriace predmet hospodárskej zmluvy

boli dostatočne označené parcelným číslom, výmerou a názvom lokality (rozsudok č.k. 13C 31/00-132).
Z rozsudku vyplýva legálnosť prevodu poľnohospodárskej pôdy na SZZ ZO 3-17 pri JRD ČSP Bratislava
– Rača. Žalobca vznikol odčlenením od uvedenej ZO SZZ 3-17 dňa 09.09.1992. Tvrdenie správnych
orgánov oboch stupňov, že žalobca nesplnil podmienku poľa § 2 ods. 1 zák. č. 64/1997 nie je právne
opodstatnený, pretože členovia žalobcu sú legálnymi užívateľmi predmetných pozemkov. Zo spisového
materiálu vyplýva, že užívatelia pozemkov záhradkovej osady sú členmi zriadenej záhradkovej osady.
Súd zistil, že tvrdenie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného v časti týkajúcej sa
nesplnenia podmienok § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. nie je právne opodstatnené, pretože návrh
na začatie konania v zmysle zák. č. 64/1997 podal kvalifikovaný subjekt a táto skutočnosť vyplýva
z administratívneho spisu. Žalobca preukázal, že kúpnopredajnú zmluvu, tak ako to vyplýva zo zák.
č. 64/1997 Z.z., pôvodným vlastníkom zaslal dňa 06.05.1998, zamietavé odpovede vlastníkov boli
priložené k návrhu na začatie konania z 28.08.1998. Súd taktiež konštatuje, že tvrdenie oboch správnych
orgánov týkajúce sa písomného dokladu o vydaní rozhodnutia o využití územia podľa § 37, § 38
a § 117 Stavebného zákona v dôsledku čoho uvedená hospodárska zmluva nenadobudla účinnosť
a predmetné pozemky sú teda užívané nelegálne, je v rozpore s metodickým usmernením Ministerstva
pôdohospodárstva SR, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a Slovenského pozemkového
fondu na realizáciu zák. č. 64/1997 Z.z. Súd konštatuje, že zo zák. č. 64/1997 Z.z. nevyplýva
podmienka existencie záhradkárskej organizácie vydaním územného rozhodnutia. Z metodického
pokynu uvedených orgánov z čl. 1 bod. 2 vyplýva, že nie je povinnosťou okresného úradu skúmať
či pre zriadenú záhradkovú osadu a stavby, ktoré boli v záhradkovej osade postavené, bolo vydané
územné rozhodnutie, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie podľa vtedy platných právnych
predpisov upravujúcich tieto konania. Súd vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu ako aj obsah
administratívneho spisu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.“
8. Okresný úrad Bratislava, odbor pozemkový a lesný, v ďalšom konaní rozhodnutím č. OU-BAPLO2014/46108/109772-KKO zo dňa 20.6.2014 opäť zastavil konanie.
9. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-BA-OOP4-2014/2/47131VSK zo dňa 12.8.2014 zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. OU-BAPLO2014/46108/109772-KKO zo dňa 20.6.2014 s tým, že súčasťou návrhu na začatie konania nebolo
rozhodnutie o využití územia podľa § 32 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., a teda záhradková osada nie
je považovaná za zriadenú legálne.
10. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/215/2014-147 zo dňa 7.6.2016 zrušil rozhodnutie
žalovaného č. OU-BA-OOP4-2014/2/47131-VSK zo dňa 12.8.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d/
OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol: „Súd z pripojeného administratívneho
spisu zistil, že dňa 28.12.1981 bola uzavretá hospodárska zmluva o prevode dočasného využívania
hospodárskej pôdy podľa § 348 a § 350 hospodárskeho zákonníka, § 40 a 41 zák. č. 122/1975 Zb.
a § 9 zák. č. 123/1975 Zb. medzi odovzdávajúcou organizáciou Jednotné roľnícke družstvo ČSSP
Bratislava - Rača a preberajúcou organizáciou SZZ ZO 3-17 pri JRD ČSSP Bratislava - Rača z ktorej
vyplýva, že tieto pozemky nie je možné účelne využiť pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu
a preto ich prevádza na dočasné užívanie na dobu 10 rokov a predlžuje sa o ďalších 10 rokov, ak
jedna zo zmluvných strán túto zmluvu nevypovie 6 mesiacov pred uplynutím zmluvnej doby. Prevod
sa uskutočňuje dňom 01.01.1982. Dňa 31.03.1983 bola uzavretá hospodárska zmluva o prevode
dočasného užívania poľnohospodárskej pôdy podľa § 348 a § 350 hospodárskeho zákonníka, § 40
a § 41 zák. č. 122/1975 Zb. a § 9 zák. č. 123/1975 Zb. medzi odovzdávajúcou organizáciou ZO
SZZ č. 3-17 pri JRD ČSSP Bratislava - Rača a preberajúcou organizáciou SZZ - Obvodný národný
výbor Bratislava - Rača. Zo zmluvy vyplýva, že JRD ČSSP Bratislava - Rača odovzdal dole uvedené
pozemky do dočasného užívania hospodárskou zmluvou zo dňa 22.12.1981 SZZ ZO 3-17 (pri JRD
ČSSP Bratislava - Rača). Zo spisového materiálu založeného v administratívnom spise vyplýva,
že Okresný súd Bratislava III preskúmal platnosť hospodárskej zmluvy zo dňa 28.12.1981 najmä z
aspektu jej neplatnosti a konštatoval, že hospodárska zmluva má všetky vyžadované, obsahové a
formálne náležitosti podľa vtedy platných právnych predpisov. Pozemky tvoriace predmet hospodárskej
zmluvy boli dostatočne označené parcelným číslom, výmerou a názvom lokality (rozsudok č.k. 13C
31/00-132). Z rozsudku vyplýva legálnosť prevodu poľnohospodárskej pôdy na SZZ ZO 3-17 pri JRD
ČSSP Bratislava - Rača. Žalobca vznikol odčlenením od uvedenej ZO SZZ 3-17 dňa 09.09.1992.
Tvrdenie správnych orgánov oboch stupňov, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 2 ods. 1 a tým
nemôže byť splnená podmienka podľa § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 nie je právne opodstatnený, pretože

členovia žalobcu sú legálnymi užívateľmi predmetných pozemkov. Zo spisového materiálu vyplýva, že
užívatelia pozemkov záhradkovej osady sú členmi zriadenej záhradkovej osady. (...) Žalobca vznikol
dňa 09.09.1992 odčlenením od ZO SZZ 3-2 Bratislava, Rača (vznik dňa 04.02.1959), zaregistrovaná
pod ev.č. X-XX ako organizačná zložka SZZ. Túto skutočnosť potvrdil listom zo dňa 18.04.2006 tajomník
RV SZZ. Jednotné roľnícke družstvo ČSSP Bratislava Rača uzavrelo hospodársku zmluvu o prevode
dočasného užívania poľnohospodárskej zmluvy podľa § 348 a § 350 Hospodárskeho zákonníka a §
40 a § 41 zákona č. 122/1975 Zb. a § 9 zákona č. 123/1975 Zb. (tzv. veľká zmluva) so ZO SZZ
3-17 pri JRD ČSSP Bratislava Rača dňa 28.12.1981 na dočasné užívanie - bez uvedenia na aký
účel. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú na 10 rokov s možnosťou predlženia o ďalších 10 rokov,
ak jedna zo zmluvných strán túto zmluvu nevypovie 6 mesiacov pred uplynutím zmluvnej doby. Súd
uvádza, že rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia oproti pôvodnému
účelu a spôsobu využívania územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti. Zo spisu vyplýva,
že dňa 28.12.1981 bola uzavretá hospodárska zmluva medzi odovzdávajúcou organizáciou JRD ČSP
Bratislava Rača a preberajúcou organizáciou SZZ ZO 3-17 pri JRD ČSP Bratislava - Rača, ktorou
sa odovzdali do užívania pozemky, ktoré nie je účelne využívať pre socialistickú poľnohospodársku
veľkovýrobu. Z výpisu z LV č. XXXX z katastra nehnuteľností B. vyplýva, že nedošlo k zmene charakteru
pozemkov, stále sa považuje za pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej
osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, a iné poľnohospodárske plodiny. S touto otázkou sa
správne orgány v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali. Žalobca, ktorý bol dotknutý rozhodnutím
správneho orgánu má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu
relevantných dôvodov rozhodnutia je treba považovať za prejav arbitrárnosti rozhodnutia znamenajúci
porušenie ústavou garantovaného základného práva na spravodlivý proces. Nakoľko žalovaný tvrdí, že
žalobca nepredložil doklad o územnom rozhodnutí, ale súd nemá preukázané, že došlo k zmene účelu
využitia pôdy, žalovaný neskúmal otázku, či je potrebné v tomto prípade uvedené rozhodnutie, preto
súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie v ktorom sa bude žalovaný zaoberať otázkou či došlo k zmene účelu využitia územia zriadením
záhradkovej osady.“
11. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-BA-OOP4-2017/002489/
ASO zo dňa 20.1.2017 zrušil prvostupňové rozhodnutie č. OU-BA-PLO2014/46108/109772-KKO zo dňa
20.6.2014 a vec vrátil na ďalšie konanie.
12. Okresný úrad Bratislava, odbor pozemkový a lesný, po vrátení veci rozhodnutím č. OU-BAPLO-2019/59542-001-LZI zo dňa 26.4.2019 zastavil konanie podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z.
Prvostupňový orgán uviedol, že v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/215/2014-147
aj rozhodnutia odvolacieho orgánu č. OU-BA-OO/2017/002489/ASO, považoval za potrebné preukázať
v ďalšom konaní, že umiestnením záhradkovej osady došlo k zmene využitia územia a bolo potrebné
vydanie územného rozhodnutia. Zmena využitia územia nie je v žiadnom právnom predpise definovaná.
Za zmenu vo využití územia možno považovať takú zmenu v území, ktorá má zásadný charakter
a ktorá odôvodňuje zmenu využívania pozemku. Môže ísť napríklad o vykonanie terénnych úprav
pozemkov, ktoré podstatným spôsobom menia jeho usporiadanie, delenie alebo sceľovanie pozemkov,
zavádzanie elektrického pripojenia, inžinierskych sietí a odvodňovacích systémov, vybudovanie
technickej infraštruktúry. Ďalej za zmenu vo využití územia možno považovať vybudovanie príjazdových
ciest a chodníkov v určitom území. OÚBA PLO má za to, že zmenou využitia územia je taká zmena
druhu pozemku, ktorá zo samotnej povahy mení využívanie územia. V zmysle § 32 ods. 1 písm. b/
zákona č. 50/1976 Zb. ak § 32 ods. 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a
chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie
o využití územia. V zmysle § 51 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj
č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení účinnom do 31.7.2000
(ďalej len vyhláška č. 83/1976 Zb.) záhradkárske chaty sa umiestňujú predovšetkým v záhradkárskych
osadách. Záhradkové osady sa umiestňujú na území sídelného útvaru v obytnej alebo rekreačnej zóne,
prípadne v ich ochranných pásmach alebo vo voľnej krajine. V zmysle § 58 ods. 1 vyhlášky č. 83/1976
Zb. záhradkárske chaty nesmú mať zastavanú plochu, vrátane veránd, vstupov a podsklepených terás,
väčšiu ako 25 m2. V súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. pod pojmom stavba sa rozumie stavebná
konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou
alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. V súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. možno považovať

záhradkárske chaty za jednoduché stavby. V zmysle § 139b ods. 1 písm. b/ jednoduchými stavbami sú
stavby na individuálnu rekreáciu.
Počas miestnej ohliadky dňa 8.11.2018 orgán verejnej správy prvého stupňa zistil, že celý areál
záhradkovej osady pozostávajúci z jednotlivých častí pozemkov je oplotený. Nachádzajú sa tu menšie
záhradné chaty, ale tiež stavby výmerami nezodpovedajúce záhradným chatám (napríklad na pozemku
C-KN parc. č. XXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, je postavená stavba o výmere 45
m2 vo vlastníctve fyzickej osoby. Takisto na pozemku H. parc. č. XXXX/XXX, ktorý vlastní Slovenská
republika, sa nachádza stavba vo vlastníctve fyzickej osoby o výmere 62 m2, ktorá presahuje výmeru
stanovenú vyhláškou č. 83/1976 Zb.). Na väčšine parciel patriacich do záhradkovej osady, sa nachádzajú
stĺpy elektrického vedenia s pripojením elektrických káblov na väčšinu pozemkov. Na pozemkoch sa
nachádzajú vyšľapané chodníky aj vybudované chodníky vo forme schodov z betónových štvorcov. Na
prístupovej ceste k ZO SZZ Knižkova dolina sa nachádza niekoľko lámp verejného osvetlenia. Nachádza
sa tu viacero stavieb vo vlastníctve fyzických osôb stojacich na vlastnícky nevysporiadaných pozemkoch.
ZO SZZ č. 3-28 vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 9.9.1992, a to odčlenením od ZO SZZ č. 3-2. Aj
podľa potvrdenia Republikového výboru SZZ vznikla ZO SZZ č. 3-28 v uvedený deň, pričom sa odčlenila
od pôvodnej ZO SZZ č. 3-2, ktorá vznikla dňa 4.2.1959. Podľa stanov Slovenského zväzu záhradkárov
je každá jeho základná organizácia samostatnou právnickou osobou, ktorá má predsedu a tajomníka
ako štatutárov, a taktiež má samostatnú majetkovoprávnu zodpovednosť.
Užívatelia parciel v záhradkovej osade, resp. ich právni predchodcovia, pôvodne užívali parcely tvoriace
záhradkovú osadu na základe individuálnych nájomných zmlúv uzavretých v rokoch 1966 – 1981 s JRD
ČSSP, ktoré užívalo predmetnú pôdu na základe zákona.
Dňa 28.12.1981 bola uzavretá hospodárska zmluva o prevode užívania poľnohospodárskej pôdy podľa
§ 348 a § 350 Hospodárskeho zákonníka a podľa § 40 a § 41 zákona č. 122/1975 Zb. a § 9 zákona č.
123/1975 Zb. medzi JRD ČSSP Bratislava - Rača ako odovzdávajúcou organizáciou a ZO SZZ č. 3-17
pri JRD ČSSP ako preberajúcou organizáciou, ktorej predmetom boli o. i. aj pozemky v honoch Knižková
dolina, Nová hora a Murínska záhrada. Táto zmluva bola schválená v zmysle vtedy platných právnych
predpisov Okresnou poľnohospodárskou správou Bratislava aj Obvodným národným výborom Bratislava
III, pričom oba tieto orgány vyjadrili svoj súhlas odtlačkom pečiatky priamo na zmluve, ako to bolo vtedy
bežnou praxou. V zmluve sa uvádza, že predmetné pozemky sa odovzdávajú do dočasného užívania,
nakoľko v súčasnosti ich nie je možné hospodárne a účelne využiť na socialistickú poľnohospodársku
veľkovýrobu. Doba dočasného užívania bola 10 rokov a bolo možné ju predĺžiť o ďalších 10 rokov, pokiaľ
niektorá zmluvná strana zmluvu nevypovie šesť mesiacov pred uplynutím doby užívania.
Dňa 31.3.1983 bola uzavretá hospodárska zmluva o prevode užívania poľnohospodárskej pôdy podľa
§ 348 a § 350 Hospodárskeho zákonníka a podľa § 40 a § 41 zákona č. 122/1975 Zb. a § 9 zákona č.
123/1975 Zb. medzi ZO SZZ č. 3-17 pri JRD ČSSP ako odovzdávajúcou organizáciou a Slovenským
zväzom záhradkárov, ktorej predmetom boli o. i. aj pozemky v honoch Knižková dolina, Nová hora
a Murínska záhrada. Táto zmluva bola schválená v zmysle vtedy platných právnych predpisov Okresnou
poľnohospodárskou správou Bratislava, ako aj Obvodným národným výborom Bratislava III, pričom oba
tieto orgány vyjadrili svoj súhlas odtlačkom pečiatky priamo na zmluve. V zmluve je taktiež uvedené, že
prevod sa deje so súhlasom JRD ČSSP. V zmluve bolo stanovené, že doba užívania je do 28.12.1991,
pričom sa predlžuje o 10 rokov, ak JRD ČSSP túto zmluvu nevypovie šesť mesiacov pred uplynutím
tejto doby.
Súčasťou návrhu na začatie konania v predmetnej veci nebolo rozhodnutie o využití územia podľa § 32
písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., za účelom preukázania legálnosti zriadenia záhradkovej osady a nebolo
preukázané splnenie podmienky v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. Spis obsahuje dôkazy, že
pravdepodobne nikdy ani nebolo vydané:
(i) v zápisnici z ustanovujúcej schôdze zo dňa 9.9.1992 sa uvádza, že v diskusii sa rozoberala o. i. aj
otázka, či je záhradková osada legálna,
(ii) vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava III č. ŠSS-327-42/95 zo dňa 5.9.1995,
ktorým reagoval na žiadosť ZO SZZ č. 3-28 o predĺženie užívacích povolení na záhradkárske chatky
v lokalitách Knižková dolina a Murínska záhrada - Fajdlpére. Vo vyjadrení zastáva úrad stanovisko, že

predmetné lokality nie sú a ani neboli záhradkárske osady, „nakoľko pre dané lokality nebolo vydané
územné rozhodnutie pre daný účel“,
(iii) vyjadrenie starostu mestskej časti Rača E. A. B. zo dňa 2.3.1999, ktorým reagoval na žiadosť
Okresného úradu Bratislava III, odboru poľnohospodárstva, pozemkového a lesného odboru, o zaslanie
zmlúv o odovzdaní poľnohospodárskej pôdy do užívania SZZ, uzavretých bývalým miestnym národným
výborom. Starosta vo vyjadrení uviedol, že Miestny úrad Rača neodovzdal do užívania SZZ žiadnu
poľnohospodársku pôdu, ako aj to, že v k. ú. E. sa v zmysle zákona č. 229/1990 Zb. nenachádza žiadna
záhradkárska osada,
(iv) vyjadrenie SZZ č. 3-28 zo dňa 21.6.2006, v ktorom uvádza, že záhradková osada bola založená
pôvodne na základe individuálnych nájomných zmlúv z rokov 1966-1968 medzi JRD a užívateľmi
jednotlivých parciel, pričom následne došlo dňa 28.12.1981 k uzavretiu hospodárskej zmluvy medzi JRD
a ZO SZZ.
Logickým výkladom zákona č. 64/1997 Z.z. možno dospieť k záveru, že na to, aby akákoľvek záhradková
osada mohla byť považovaná za „zriadenú“ a aby pozemky takejto záhradkovej osady mohli byť
predmetom vysporiadania podľa tohto zákona, musí byť zriadená legálne, t. j. musia byť splnené všetky
podmienky stanovené vtedy platnými právnymi predpismi, ktoré sa na jej zriadenie vyžadovali. Otázku,
či konkrétna záhradková osada je legálna, treba preto posudzovať podľa právnych predpisov, ktoré boli
platné a účinné v čase vzniku záhradkovej osady.
V rozhodnutí o využití územia sa okrem iného vymedzujú podmienky výstavby záhradkárskych
prístreškov, studní, výstavby oplotenia, ďalej sa vymedzujú podmienky rozparcelovania pozemkov na
záhradkárske a rekreačné účely. Územným rozhodnutím sa umiestňuje záhradková osada, presne sa
identifikujú pozemky a určuje sa doba ich užívania. Na pozemkoch ZO SZZ č. 3-28 Knižkova dolina
došlo preukázateľne k trvalému záberu pôdy na výstavbu chatiek. Všetky tieto uvedené skutočnosti
možno logicky považovať za zmenu a podstatný zásah do využitia územia. Umiestnením záhradných
chát došlo k rozparcelovaniu pozemkov a v súvislosti s tým mal byť vypracovaný zastavovací plán,
návrh komunikačného napojenia. Takisto malo dôjsť k vydaniu parcelačného plánu a návrhu umiestnenia
záhradných chatiek, ktoré sú súčasťou rozhodnutia o využití územia.
Prvostupňový správny orgán zopakoval, že rozhodnutie o využití územia v zmysle zákona č. 50/1976
Zb. je dokladom, pri absencii ktorého nie je možné konkrétnu záhradkovú osadu považovať za zriadenú.
Potreba existencie územného rozhodnutia, t.j. rozhodnutia o využití územia, síce nevyplýva priamo
zo zákona č. 64/1997 Z.z., ale je vyjadrená v zákone č. 50/1976 Zb, ktorý nadobudol účinnosť dňa
1.10.1976, teda bol platný a účinný v čase uzavretia vyššie uvedených hospodárskych zmlúv zo dňa
28.12.1981 a zo dňa 31.3.1983. Neobstojí ani námietka užívateľov pozemkov tvoriacich záhradkovú
osadu, že záhradková osada bola založená pôvodne na základe individuálnych nájomných zmlúv z rokov
1966-1968 medzi JRD a užívateľmi jednotlivých parciel, pretože územné rozhodnutie sa vyžadovalo aj
podľa zákona č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní (ktorý bol neskôr zrušený zákonom č. 50/1976 Zb.).
Prvostupňový správny orgán poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov: rozsudky Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 10Sžo/110/2015, sp. zn. 3Sžr/8/2016, sp. zn. 10Sžr/61/201, sp. zn. 1Sžr/178/2012, sp. zn.
1Sžr/40/2013 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19S/15/02.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej
osade (ďalej len „užívateľ“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so
záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto
pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie,
najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné
prevádzkové zariadenia (ďalej len spoločný pozemok). Nesplnením podmienky uvedenej v § 2 ods.
1 zákona č. 64/1997 Z.z. nemôže byť splnená ani podmienka uvedená v § 2 ods. 2 tohto zákona,
pretože nájomcom alebo užívateľom môže byť len člen legálne zriadenej záhradkovej osady. Z logického
a teleologického výkladu jednotlivých zákonných ustanovení a vychádzajúc z predmetu právnej úpravy
zákona vyplýva, že užívateľom, ktorý má aktívnu procesnú legitimáciu, sa rozumie užívateľ zriadenej
záhradkovej osady. Ak nejde o zriadenú záhradkovú osadu, nejde ani o užívateľov pozemkov zriadenej
záhradkovej osady, t. j. takých užívateľov, ktorí sú oprávnení podať návrh na začatie konania. V
konečnom dôsledku to znamená, že nejde o účastníkov správneho konania, v ktorom sa aplikujú
ustanovenia zákona č. 64/1997 Z. z.
Preto prvostupňový správny orgán zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. a/ SP, keďže zistil, že ten,
kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania.
13. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. OU-BA-OOP6-2019/086724-008/GBA zo dňa 18.10.2019
zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia č. OU-BA-PLO-2019/59542-001-LZI zo dňa 26.4.2019 tak, že

znenie: „OÚBA PLO konanie v zmysle § 7 ods. 1 záhradkového zákona vo veci ZO SZZ 3-28 I. O., k. ú.
E., začaté na základe návrhu zo dna 28.08.1998, podaného dňa 09.09.1998 na Okresný úrad Bratislava
111., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zastavuje. “ nahradil nasledovným
znením: „ OÚBA PLO podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku zastavuje konanie vo veci
návrhu zo dňa 28.08.1998 na začatie konania v zmysle ust. § 7 ods. 1 záhradkového zákona, týkajúceho
sa pozemkov užívaných členmi ZO SZZ č. 3-28 Knižkova dolina v Bratislave - Rači, ktorý bol Okresnému
úradu Bratislava III., odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva doručený dňa
09.09.1998.“
Žalovaný po preskúmaní odvolania a napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu v zmysle § 59 SP,
zhodnotil vykonané dokazovanie a priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je potrebné zmeniť.
Žalovaný súhlasil s námietkou odvolateľa, že výrok rozhodnutia nie je v súlade s § 47 ods. 2 SP,
a preto ho podľa § 59 ods. 2 SP zmenil. Absenciu zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa konanie
napadnutým rozhodnutím zastavuje, považoval za prípustnú chybu/nesprávnosť rozhodnutia, nakoľko
z kontextu predmetného rozhodnutia je táto chyba zrejmá a nepredstavuje zásadnú zmenu pôvodného
právneho posúdenia veci.
V napadnutom rozhodnutí obsiahnuté posúdenie veci však považoval žalovaný za vecne a právne
správne, zákonné a rešpektujúce zrušujúci rozsudok, ktorým bol prvostupňový správny orgán viazaný. V
zmysle zrušujúceho rozsudku krajského súdu bolo úlohou prvostupňového správneho orgánu zaoberať
sa otázkou, či došlo k zmene účelu využitia územia zriadením záhradkovej osady. Prvostupňový správny
orgán túto svoju povinnosť splnil a predmetnou otázkou sa zaoberal najmä na stranách 3, 4, 7, 8 a 9
rozhodnutia. Žalovaný sa stotožnil s posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a vo vzťahu k
podanému odvolaniu (okrem dôvodov už uvedených v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia) doplnil
nasledovné:
- zákon č. 50/1976 Zb. kladie požiadavku vydania územného rozhodnutia za účelom zmeny využitia
územia, nie za účelom zriadenia záhradkovej osady. Pokiaľ má prvostupňový správny orgán za to, že
umiestnením záhradkovej osady došlo k zmene využitia územia a bolo potrebné vydanie územného
rozhodnutia, musí tieto skutočnosti riadne zdôvodniť, a to sa v preskúmavanom prípade stalo. Rovnako
správny orgán nemôže oprieť požiadavku doloženia územného plánu o citácie rozhodnutí súdov, pokiaľ
samotná požiadavka nemá oporu v zákone, čo však nie je tento prípad. V preskúmavanom prípade bolo
potvrdené, že užívateľmi pozemkov boli vykonané úpravy odôvodňujúce potrebu vydania územného
rozhodnutia (vybudovanie oplotenia, schodov, či pripojenie k vodovodu),
- výklad zrušujúceho rozsudku krajského súdu, ktorý prezentuje odvolateľ v odvolaní, je podľa
odvolacieho orgánu nesprávny a tvrdenia uvádzané v odvolaní (ako skutočnosti majúce mať za následok
nepotrebnosť vydania územného rozhodnutia o využívaní územia) sú v rozpore s listinami založenými
v administratívnom spise a skôr podanými vyjadreniami odovzdávajúcej organizácie a zástupcov
záhradkovej osady,
- v administratívnom spise sa nachádzajú dôkazy (listiny) spísané priamo odvolateľom, teda ZO SZZ
č. 3-28 Knižkova dolina (žalobca), v ktorých prezentuje pôvodný stav pozemkov a následne zmenu ich
pôvodného využitia, ku ktorej došlo práve v dôsledku záhradkárčenia odvolateľov. Ide najmä o:
· list ZO SZZ č. 3-28 adresovaný generálnemu riaditeľovi Slovenského pozemkového fondu zo dňa
20.3.2000, v ktorom uvádza: „Záhradkári vynaložili veľké úsilie na zveľadenie pôdy, ktorú JRD Rača z
ekonomických a nepriaznivých svahových pomerov roky neobrábalo a nemožno prehliadnuť ani značné
finančné prostriedky na vybudovanie technickej infraštruktúry, oporných múrov a oplotení... “;
· list ZO SZZ č. 3-28 adresovaný ministrovi pôdohospodárstva SR zo dňa 17.7.2000, v ktorom uvádza:
„Rekultivácia pôdy a vybudovanie technických zariadení/oporné múry, rozvody el. energie, vody ako aj
oplotenia/stálo záhradkárov veľa práce i finančných prostriedkov... “;
· list ZO SZZ č. 3-28 adresovaný Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave zo dňa 10.8.2008, v
ktorom uvádza: „Pôvodný záhradkári obhospodarujú záhradkársku pôdu pridelenú od JRD Rača podľa
individuálnych zmlúv z r. 1965 a túto zveľadili z ruín - kameníc a agátového lesa na viac ako 40 rokov
tvrdou prácou vytvorili vzornú záhradkársku osadu, vrátane oplotenia, vybudovania rozvodov vody,
elektrických rozvodov,... “.
Žalovaný poukázal na uvedené vyjadrenia, nakoľko obsah podaného odvolania v komparácii s týmito
vyjadreniami vyznieva účelovo. Citované vyjadrenia zástupcov záhradkovej osady Knižkova dolina
boli deklarované tak miestnou ohliadkou, ako aj návrhmi kúpnych zmlúv, ktoré zasielala záhradková

osada pôvodným vlastníkom pozemkov. Žalovaný zastáva názor, že tieto zmeny vyžadovali vydanie
územného rozhodnutia o využití územia, a preto považuje záhradkovú osadu Knižkova dolina za
nelegálne zriadenú.
14. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci je rozhodnutie žalovaného č. OU-BAOOP6-2019/086724-008/GBA zo dňa 18.10.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. OU-BAPLO-2019/59542-001-LZI zo dňa 26.4.2019.

II. Žaloba
15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-BA-OOP6-2019/086724-008/GBA zo dňa 18.10.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým
rozhodnutím č. OU-BA-PLO-2019/59542-001-LZI zo dňa 26.4.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a rozpor
skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia, s administratívnym
spisom, alebo v ňom nemá oporu; takisto namietal, že napadnuté rozhodnutia nerešpektujú názor
správneho súdu vyslovený v rozsudku č.k. 5S/215/2014-147 zo dňa 7.6.2016.
16. Žalobca namietal, že správne orgány oboch stupňov na zistený skutkový stav nesprávne
aplikovali § 32 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu
právnemu záveru o nelegálnosti záhradkovej osady. Podľa jeho názoru zákon č. 64/1997 Z.z.
neustanovuje podmienku nevyhnutnosti existencie územného rozhodnutia o využití územia pre zriadenie
záhradkových osád; poukázal na dôvodovú správu k zákonu, podľa ktorej predkladateľ návrhu zákona
nepovažoval za rozhodujúce, či bola záhradková osada zriadená na základe územného rozhodnutia.
Aj metodické usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva SR, Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR a Slovenského pozemkového fondu na realizáciu zákona č. 64/1997 Z.z. v čl. 1 ods. 2 určuje, že
nie je povinnosťou okresného úradu skúmať, či pre zriadenú záhradkovú osadu a stavby, ktoré boli
v záhradkovej osade postavené, bolo vydané územné rozhodnutie, stavebné povolenie a kolaudačné
rozhodnutie podľa vtedy platných právnych predpisov upravujúcich tieto konania.
17. Zákon č. 84/1958 Zb. ani neskorší zákon č. 50/1976 Zb., ich vykonávacie predpisy ani iné všeobecne
záväzné právne predpisy nikdy neobsahovali právnu normu, ktorá by výslovne ustanovovala, že pred
zriadením každej záhradkovej osady sa vyžaduje územné rozhodnutie o využití územia. Povinnosť vydať
územné rozhodnutie o využití územia sa vzťahovala iba na tie prípady, ak zriadením záhradkovej osady
malo dôjsť k podstatnej zmene vo využívaní pozemkov, ktoré ju mali tvoriť. Na druhej strane, povinnosť
vydať územné rozhodnutie o využití územia sa nevzťahovala na prípady, ak zriadením záhradkovej
osady nemalo dôjsť k podstatnej zmene vo využívaní pozemkov, ktoré ju mali tvoriť, čo je práve ich
prípad. Žalobca trvá na tom, že z ním predložených listín aj z vtedajšej evidencie nehnuteľností vyplýva,
že pozemky v záhradkovej osade boli pred jej zriadením poľnohospodárskymi pozemkami určenými
a využívanými ako záhrady, na ktorých sa pestuje zelenina, ovocie, kvetiny a iné poľnohospodárske
plodiny. Aj v súčasnosti sú v katastri nehnuteľností evidované ako poľnohospodárska pôda – záhrady.
Pozemky v záhradkovej osade boli aj pred jej zriadením určené a využívané na záhradkárske účely a z
tohto dôvodu pri vzniku záhradkovej osady nebolo potrebné územné rozhodnutie o využití územia podľa
vtedajších všeobecne záväzných právnych predpisoch.
18. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán účelovo odcitoval z judikatúry súdov iba to, čo sa mu
hodilo (napríklad sp. zn. 1Sžr/40/2013 a sp. zn. 1Sžr/178/2012). Aj z tejto judikatúry pritom vyplýva, že
pri každej záhradkovej osade je potrebné skúmať skutkové a právne okolnosti, za ktorých došlo k jej
zriadeniu, a teda či jej zriadením došlo k takej podstatnej zmene využitia územia, ktoré by odôvodňovalo
potrebu vydania územného rozhodnutia o využití územia.
19. Vybudovaním oplotenia na pozemku nedochádza k zmene vo využití pozemku. Účelové využitie
pozemku po vybudovaní oplotenia zostáva nezmenené, čím nie sú splnené hmotnoprávne podmienky
pre vydanie územného rozhodnutia o využití územia podľa § 32 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb.
Podmienky pre vydanie územného rozhodnutia o využití územia neboli a ani nemohli byť naplnené pri
chodníkoch v rámci záhradkovej osady, pretože nejde o stavbu a už vôbec nie o stavbu, ktorá by menila

využitie pozemkov. V záhradkovej osade sú vyšliapané chodníky, pričom iba na niektorých svahovitých
miestach sú na zemi položené tvárnice umožňujúce ich využívanie ako schody, ktoré však nie sú nijako
pevne spojené so zemou. Ani stĺpy elektrického vedenia nevybudovala a nevlastní záhradková osada.
20. Žalobca namietal, že ohliadka sa dňa 8.11.2018 uskutočnila len na časti záhradkovej osady Knižková
dolina (nebola vykonaná v lokalite Murínska záhrada – Fajdlpére), teda skutkový stav nebol zistený
dostatočne. Okrem toho, potrebu vydania územného rozhodnutia o využití územia je potrebné skúmať ku
dňu vzniku záhradkovej osady. Keďže záhradková osada nevznikla dňa 8.11.2018, kedy bola vykonaná
ohliadka, nešlo o adekvátne zvolený dôkazný prostriedok, ktorým by orgány verejnej správy získali dôkaz
o potrebe vydania územného rozhodnutia o využití územia.
21. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vo výrokovej časti podľa názoru žalobcu nezodpovedá § 47 ods.
2 SP a § 59 ods. 2 SP. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného síce vyplýva, že odvolanie
zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, avšak vo výrokovej časti to vôbec neuviedol, ale naopak
uviedol, že mení prvostupňové rozhodnutie.
III. Vyjadrenie žalovaného
22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v
napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán
v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/215/2014-147 zo dňa 7.6.2016 vykonával
šetrenie zamerané na to, či existovala potreba vydania územného rozhodnutia o využití územia a zistil,
že potreba vydania takéhoto rozhodnutia má skutkový základ. Žalobca pritom opomína fakt, že oplotenie
záhradkovej osady je vo viacerých prípadoch vybudované nad mieru stanovenú vyhláškou č. 83/1976
Zb. Vybudované sú aj vodovodné prípojky, pričom stavby nie sú len dočasného charakteru a nimi
zastavaná plocha presahuje vyhláškou povolenú výmeru.
23. Žalovaný pripomenul, že lokalita Murínska záhrada – Fajdlpére sa nenachádza v obvode riešenej
záhradkovej osady, preto tam nebolo potrebné vykonať ohliadku. Síce bola uvedená lokalita predmetom
hospodárskych zmlúv zo dňa 28.12.1981 a 31.3.1983, ale návrh na začatie konania bol podaný len
členmi Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 3-28 Knižkova dolina, ktorá sa v roku
1992 odčlenila od materskej Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 3-2, ktorej
súčasťou boli aj pozemky v lokalite Murínska záhrada – Fajdlpére a Nová hora.
IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov
24. Ďalší účastník 1/ Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že ponecháva
posúdenie žalobných dôvodov na úvahe súdu. Zároveň Slovenský pozemkový fond uviedol, že
nesúhlasí, aby bol ustanovený ako prípadný spoločný zástupca osôb zúčastnených na konaní.
25. Ďalší účastník 8/ J. N. I., H., vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa stotožňuje s napadnutými
rozhodnutiami a odporúča ich v plnom rozsahu potvrdiť. Podľa jeho vedomostí lokalita pred zriadením
záhradkovej osady nebola poľnohospodársky využívaná ako záhrady, ale bola husto porastená
drevinami, nakoľko JRD ČSSP Bratislava – Rača nemohlo pozemky hospodárne a účelne využiť
vzhľadom na nepriaznivé svahové pomery. Táto rekreačná lokalita vznikla ako súčasť plánovanej
výstavby vodnej nádrže, ktorá mala byť vybudovaná v tejto doline a mala zadržiavať vodu z Banského
potoka. K vybudovaniu vodnej nádrže nedošlo, ale rekreačné využívanie lokality zostalo zachované.
Vybudovaním lokality sa podstatne zmenil reliéf využitia krajiny, vybudovali sa terasy, príjazdové cesty,
vybudované rekreačné stavby boli napojené na novozriadenú elektrickú sieť. J. N. I., H., zastáva názor,
že majetkové vysporiadanie užívaných pozemkov v lokalite Murínska záhrada – Fajdlpére je možné len
podľa Občianskeho zákonníka.
26. Ďalší účastníci 94/ až 98/ G. L. H., J. V. M., V. M., I. G. a G. M. vo vyjadrení k žalobe uviedli, že sú
vlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/X o výmere 351 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 351 m2, parc.č.
XXXX/XX o výmere 351 m2, parc.č. XXXX/XX o výmere 352 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 214 m2,
všetky sú druhom záhradou, v k.ú. E. (lokalita Fajdlberg); pôvodne išlo o pozemky parc. č. XXXX/X-7 vo
výmere 511 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 173 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere 149 m2. Z uvedených
pozemkov je veľká časť cca 30 rokov neobrábaná, pozemky nie sú dlhé roky užívané, sú zapratané

dovezeným stavebným odpadom a iným priemyselným a odpadovým materiálom. Na pozemkoch sú
zdevastované pôvodné plochy. Časti skalnatého materiálu po výkopovej jame s nádržou pozemky
znehodnotili. Nachádzajú sa tu betónové základy a roztrúsený odpad nielen stavebného charakteru, ale
aj biologického po strihaní oviec, ktoré tu nejaký „záhradkár“ choval. Na pozemkoch je zdevastovaná
búda s otvorenými dverami a rôznym odpadom. Na pozemkoch v minulosti neznáme osoby vysadili
dreviny (brezy), ktoré sú obrovské a zmenili tým pôvodný charakter záhrady. Takéto neoprávnené zásahy
do súkromného majetku sa budú ťažko a zdĺhavo dávať do pôvodného stavu. Pôvodné pozemky parc.
č. XXXX/X-7 vo výmere 511 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 173 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere
149 m2 boli pridelené JRD ČSSP B. vtedajším pôvodným užívateľom: N. A., P. Y. a G. M.. Pán Q.
B. si v oplotení medzi ním užívaným pozemkom a ich vyššie uvedenými pozemkami zriadil vstupnú
bránku a vstupuje cez ňu na ich pozemky. Na ich pozemkoch chová ovce, včely, vyhadzuje kože z oviec
a podobne. V roku 2022 začal budovať oplotenie, aby zabránil ďalším účastníkom vo vstupe na ich
pozemky. Ďalej uviedli, že dňa 23.8.1975 pridelilo JRD ČSSP Bratislava-Rača J. E. M. parcelu č. X v hone
U., ktorý pozostával z 24 pozemkov určených predovšetkým na rekreáciu, pestovanie ovocia a zeleniny,
kvetov a podobne. V roku 2022 boli v uvedenej lokalite štyri pozemky majetkovoprávne vysporiadané
v súkromnom vlastníctve. Sedem až osem užívateľov obrába pridelené pozemky v súlade s pôvodnými
zmluvami o prenájme; ostatné pozemky sú neobrábané, zanedbané a zarastajú invazívnymi drevinami.
Od roku 2016 užívatelia pozemkov neplatia nájomné.
27. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. BA-5S/290/2019-192 zo dňa 2.10.2025 ustanovil ďalším
účastníkom 2/ až 8/, 11/ až 141/ spoločnú zástupkyňu G. L. H.. Krajský súd v Bratislave (ako právny
predchodca Správneho súdu v Bratislave) vyzval ďalších účastníkov výzvami č.k. 5S/290/2019-55 a č.k.
5S/290/2019-56 obe zo dňa 23.1.2020, aby si v lehote 30 dní od doručenia výzvy určili spoločného
zástupcu. Krajský súd ich vo výzvach zároveň poučil, že ak si v ustanovenej lehote neurčia spoločného
zástupcu, určí im ho súd podľa § 52 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len SSP). V určenej lehote reagoval Slovenský pozemkový fond, že nesúhlasí, aby
bol ustanovený za spoločného zástupcu ďalším účastníkom. Ďalší účastníci 9/ a 10/ predložili súdu
plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, ktoré udelili advokátovi JUDr. Marcelovi Blažovi. Ostatní
ďalší účastníci na výzvu súdu nereagovali a neurčili žiadneho spoločného zástupcu, preto Správny súd
v Bratislave postupom podľa 52 SSP určil ďalším účastníkom 2/ až 8/, 11/ až 141/ spoločnú zástupkyňu
G. L. H..
V. Replika žalobcu a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
28. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.
Žalovaný až vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že nerozhodoval o lokalite Murínska záhrada –
Fajdlpére, no z napadnutého rozhodnutia ani z prvostupňového rozhodnutia to nevyplýva. Žalovaný tým
teda dáva najavo, že nerozhodol o celom predmete.
29. Žalobca sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ (Slovenský pozemkový fond) bližšie nevyjadril.
30. Žalobca sa nestotožnil s vyjadrením ďalšieho účastníka 8/ (J. N. I., H.) a trvá na tom, že boli
splnené všetky zákonné podmienky na vysporiadanie pozemkov podľa tretej časti zákona č. 64/1997
Z.z. K vybudovaniu príjazdových ciest a k vybudovaniu rekreačných stavieb napojených k novozriadenej
elektrickej sieti došlo v blízkosti záhradkovej osady a nepatria do osady, z tohto dôvodu neboli
predmetom správneho konania.
31. K vyjadreniu ďalších účastníkov 94/ až 98/ žalobca uviedol, že sú pre vec nepodstatné, pretože sa
týkajú občianskoprávnych nárokov (nájomné, vypratanie).
32. Ďalší účastník 124/ (J. M. G., st.) vo vyjadrení uviedol, že pozemky v Knižkovej doline, na ktorých
sa nachádza záhradkárska osada, boli už pred vznikom využívané pôvodnými majiteľmi ako záhrady
z veľkej časti nemeckými obyvateľmi Rače, ktorí boli po druhej svetovej vojne odsunutí na základe
Benešových dekrétov a ich pozemky boli vedené ako konfiškáty. Neskôr začalo toto územie spravovať
miestne JRD, ktoré začalo prenajímať pozemky prvým záhradkárom. V roku 1959 bola legálne zriadená
záhradkárska osada ZO SZZ č. 3-2. Z dôvodu nadmernej veľkosti a pre ľahšiu spravovateľnosť osád
vznikla odčlenením v roku 1992 súčasná ZO SZZ č. 3-28. Záhradkárska osada ZO SZZ č. 3-28 sa stala
riadnym členom slovenskej záhradkárskej organizácie s príslušnými stanovami. Jej členovia riadne platia

členské príspevky a daň z užívania pozemkov. Vyhotovený bol geometrický plán s parcelami cca 400
m2, ktorý bol zapísaný na katastrálnom úrade. Nerozumie, ako mohlo prísť k spochybňovaniu legálnosti
existencie záhradkárskej osady ZO SZZ č. 3-28. Súhlasí s podanou správnou žalobou a argumentami
v nej uvedenými.
33. K replike žalobcu, k vyjadreniu ďalších účastníkov 8/, 94/-98/ a 124/ sa ostatní účastníci konania
nevyjadrili.
VI. Pojednávanie
34. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022
Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon správneho súdnictva od 1. júna 2023 z krajských
súdov na správne súdy, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5S/290/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/290/2019.
35. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s
§ 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol na pojednávaní dňa 17.júna 2026 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, štatutára žalobcu, právneho zástupcu
ďalších účastníkov 9/ až 10/, ďalších účastníkov 112/, 129/ a v neprítomnosti spoločnej zástupkyne
ďalších účastníkov 2/ až 8/, 11/ až 141/. Spoločná zástupkyňa ďalších účastníkov 2/ až 8/, 11/ až
141/ bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila ani nežiadala
o odročenie pojednávania. Ďalší účastník 112/ predložil správnemu súdu na pojednávaní osadový
poriadok záhradkových osád: Knižková dolina, Murínska záhrada a Feiglberg z februára 1993, ktorý
je aj súčasťou administratívneho spisu, a žiadal ho založiť do súdneho spisu; správny súd ho pripojil
k zápisnici o pojednávaní dňa 17.6.2026.
VII. Relevantné právne predpisy
36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková
osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom
užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho
organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou
organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia)
alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na
zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo.
37. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny
užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných
pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom
ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili
v lehote podľa odseku 2.
38. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. začatie konania oznámi obvodný pozemkový úrad verejnou
vyhláškou. Súčasťou oznámenia sú úvodné podklady (§ 8 ods. 2), proti ktorým možno podať námietky
do 30 dní od vyvesenia verejnej vyhlášky.
39. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. po začatí konania obvodný pozemkový úrad vyzve
Slovenský pozemkový fond, aby v primeranej lehote, ktorú mu zároveň určí, navrhol náhradné pozemky
v tom istom okrese, v ktorom sa nachádzala prevažná časť pôvodných pozemkov, spolu so znaleckým
posudkom na určenie ich hodnoty. Slovenský pozemkový fond pri výbere náhradných pozemkov
prihliada na potreby prevodu pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu.
40. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. k návrhu na začatie konania navrhovatelia priložia
geometrický plán zriadenej záhradkovej osady (§ 2).
41. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. na základe geometrického plánu uvedeného v odseku 1
obvodný pozemkový úrad zabezpečí zostavenie registra pôvodného stavu. Geometrický plán a register
pôvodného stavu tvoria úvodné podklady. Súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za
pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu, ktorú určí obvodný
pozemkový úrad na základe znaleckého posudku.

42. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. vlastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe, doručí
obvodný pozemkový úrad do vlastných rúk výpis z úvodných podkladov s uvedením pozemkov, ktoré sú
v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Ak
ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu, výpis doručí
Slovenskému pozemkovému fondu.
43. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. po rozhodnutí o námietkach obvodný pozemkový úrad
rozhodnutím úvodné podklady schváli.
44. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. obvodný pozemkový úrad pred vyhotovením projektu
pozemkových úprav (ďalej len „projekt“) a na základe oznámenia Slovenského pozemkového fondu (§
7 ods. 5) vyzve vlastníkov, aby sa v lehote 60 dní vyjadrili, či žiadajú ako vyrovnanie náhradné pozemky,
v hodnote pozemku podľa registra pôvodného stavu v obvode pozemkových úprav alebo či súhlasia s
poskytnutím náhrady v peniazoch (§ 11). Ak sa zriadená záhradková osada nachádza v zastavanom
území obce, môže vlastník žiadať náhradný pozemok v zastavanom území obce.
45. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový
fond podľa osobitného predpisu, obvodný pozemkový úrad vyzve Slovenský pozemkový fond, aby
sa vyjadril k spôsobu náhrady. Slovenský pozemkový fond môže súhlasiť s poskytnutím náhrady v
peniazoch (§ 11).
46. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. po preskúmaní žiadostí podľa odsekov 1 a 2 obvodný
pozemkový úrad (a) rozhodne, že vlastníkom, ktorí sa v lehote 60 dní nevyjadrili k spôsobu náhrady
alebo nesúhlasili s ponúknutým náhradným pozemkom podľa odseku 1 alebo Slovenský pozemkový
fond nespravuje podľa osobitného predpisu v okrese pozemky, ktoré môže poskytnúť ako náhradné
pozemky, náhrada sa poskytne v peniazoch, (b) rozhodne, že vlastníkom, ktorí napriek tomu, že nebola
splnená podmienka uvedená v § 8 ods. 5, trvajú na odkúpení stavieb, trvalých porastov a spoločných
zariadení, poskytne sa náhrada v pozemkoch, (c) určí obvod pozemkových úprav, ktorý tvorí samostatný
obvod zriadenej záhradkovej osady a samostatný obvod náhradných pozemkov.
47. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. obvodný pozemkový úrad zadá vypracovanie projektu.
48. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. obvodný pozemkový úrad vyvesí návrh projektu na 30 dní
na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti), v ktorej sa nachádza zriadená záhradková
osada, a zároveň doručí každému účastníkovi konania, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je
známe, výpis z návrhu projektu týkajúci sa pozemkov, ktoré sú alebo majú byť v jeho vlastníctve, spolu
s poučením o možnosti podať do 15 dní odo dňa doručenia výpisu alebo zverejnenia námietky proti
údajom v ňom uvedených.
49. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. obvodný pozemkový úrad prerokuje podané námietky
s účastníkmi konania do 30 dní odo dňa ich doručenia. Ak námietkam pri prerokovaní vyhovie, projekt
podľa nich upraví a schváli. Ak námietkam pri prerokovaní nevyhovie, obvodný pozemkový úrad ich
predloží krajskému pozemkovému úradu, ktorý o nich rozhodne.
50. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. po schválení projektu obvodný pozemkový úrad nariadi
rozhodnutím jeho vykonanie, v ktorého rámci sa na základe rozdeľovacieho plánu vytýčia pozemky v
samostatnom obvode náhradných pozemkov a vyhotoví sa geometrický plán.
51. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. vykonanie projektu sa nenariaďuje, ak sa náhrada
poskytuje len v peniazoch a v konaní nebol určený samostatný obvod náhradných pozemkov.
52. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. dňom vydania rozhodnutia o vykonaní projektu alebo
neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí sa nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode
zriadenej záhradkovej osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov.
53. Podľa § 32 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom od 1.10.1976 do 16.10.2015 umiestňovať
stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného
rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o využití územia.

54. Podľa § 30 ods. 1 písm. a/ SP správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že ten, kto podal návrh na
začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán.
55. Podľa § 59 ods. 1 a ods. 2 SP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak
je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (ods. 1). Ak sú pre to dôvody,
odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (ods. 2).
VIII. Posúdenie veci správnym súdom
56. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím, ktorým bolo zastavené konanie o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktoré sú súčasťou
Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 3-28 I. O. v katastrálnom území E. (I. O., G.
záhrada a U.). Spornou otázkou medzi účastníkmi je, či je Základná organizácia Slovenského zväzu
záhradkárov č. 3-28 Knižkova dolina legálne zriadenou záhradkovou osadou.
57. Správny súd na úvod uvádza k argumentu žalovaného uvedenému vo vyjadrení k správnej žalobe,
že lokality G. záhrada a U. neboli súčasťou napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia,
že táto skutočnosť z napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia nevyplýva. Návrh na
začatie konania dňa 9.9.1998 podali užívatelia pozemkov v záhradkových osadách Knižkova dolina,
Murínska Záhrada a Fajdlpére a v tomto rozsahu sa aj viedlo administratívne konanie, ktorého výsledkom
je napadnuté rozhodnutie. Ani z predchádzajúcich rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave vydaných
v predmetnej právnej veci (č.k. 1S/157/2007-60 zo dňa 3.4.2008, č.k. 3S/213/2010-66 zo dňa 29.3.2011 a
č.k. 5S/215/2014-147 zo dňa 7.6.2016) nevyplývajú pochybnosti o tom, že predmetom administratívneho
konania a rozhodnutia boli všetky tri lokality Knižkova dolina, Murínska Záhrada a Fajdlpére. Preto
správny súd považuje uvedený argument žalovaného obsiahnutý vo vyjadrení k správnej žalobe za
bezpredmetný s tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie sa týkajú
celého predmetu konania.
58. Správny súd poukazuje na rozsiahlu a stabilnú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR aj
Najvyššieho správneho súdu SR týkajúcu sa legálnosti zriadenia záhradkových osád a príkladmo
poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžrk/5/2019 zo dňa 27.10.2021,
v zmysle ktorého:
„32. V právnej rovine predstavujú záhradkové osady zo súčasného pohľadu určitý relikt z obdobia
socializmu, ktorý bol dôsledkom oddelenia vlastníckeho a užívacieho práva k pozemkom. V rámci
socializácie poľnohospodárstva prešli do užívania poľnohospodárskych organizácií aj pozemky, ktoré sa
považovali za tzv. nevhodné pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu. Zabezpečenie využívania
pozemkov nevhodných pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu mohli v odôvodnených
prípadoch zabezpečiť rôznymi formami vrátene ich využitia spoločenskými organizáciami. Takouto
spoločenskou organizáciou bol aj Slovenský zväz záhradkárov, ktorého cieľom podľa stanov bolo
pomáhať zabezpečovať poľnohospodársku výrobu prostredníctvom svojich členov. Do roku 1989
boli Slovenskému zväzu záhradkárov prenechávané pozemky nevhodné na poľnohospodársku
veľkovýrobu, najmä pozemky malej výmery a nepravidelných tvarov, s nízkou produkčnou schopnosťou,
poškodené antropogénnou činnosťou, či už v okolí dobývacích priestorov, divokých skládok,
znehodnotené samonáletom, zamokrené a pod., t.j. pôdy vyžadujúce zúrodňovacie opatrenia. Zmluvy,
ktorými boli dané pozemky prenechané do dočasného užívania jednotlivým základným organizáciám
Slovenského zväzu záhradkárov upravovali aj otázky výstavby záhradkových chát, a to za predpokladu,
že tomu nebránili stavebné predpisy (napr. § 51 a § 58 vyhlášky 83/1976 Zb. o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu) a súčasne sa preukázalo, že podľa vtedajšieho stavu výrobných síl sa
pozemky nemali vrátiť poľnohospodárskej veľkovýrobe. Tieto tzv. veľké zmluvy podliehali schváleniu
príslušných orgánov predovšetkým okresného národného výboru (napr. § 40 zákona č. 122/1975 Zb.
o poľnohospodárskom družstevníctve, § 9 ods. 3 zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného
poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby). Po schválení zmluvy boli pozemky pridelené
do užívania základným organizáciám Slovenského zväzu záhradkárov, ktoré ich spravidla vo výmere
400 m2 tzv. malými zmluvami prideľovali jednotlivým svojim členom na základe rozdeľovacieho plánu.
33. Po roku 1990 začali vystupovať pri záhradkových osadách problémy spojené s absenciou
vyporiadania vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a ich užívateľmi - záhradkármi. Jadrom problému
bola predovšetkým skutočnosť, že zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov uzatvárali zväčša
poľnohospodárske organizácie alebo bývalé jednotné roľnícke družstvá, ktoré neboli ich vlastníkmi, so

základnými organizáciami Slovenského zväzu záhradkárov, avšak nie s konkrétnymi záhradkármi ako
užívateľmi týchto pozemkov. Následne preto bolo potrebné explicitne normatívne konštituovať vzťah
medzi vlastníkmi pozemkov v záhradkovej osade a ich užívateľmi (záhradkármi), k čomu došlo prijatím
záhradkového zákona. Tento zákon okrem úpravy uvedeného vzťahu normatívne upravil aj postup
správnych orgánov, vlastníkov, nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a
Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách na účely vyporiadania vlastníctva
k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, t.j. tzv. záhradkové pozemkové úpravy [§ 1 ods. 1
písm. b)].
34. Podstatou záhradkových pozemkových úprav je vykonať vyporiadanie vlastníctva k pozemkom
v zriadených záhradkových osadách, ktoré spočíva v uskutočnení pozemkových úprav k tým
pozemkom, ktoré ich vlastníci nepredali ich užívateľom. Záhradkové pozemkové úpravy potom
spočívajú v tom, že užívateľom sa prizná vlastníctvo k novovytvoreným pozemkom a pôvodným
vlastníkom sa prizná vyrovnanie buď v podobe náhradných pozemkov alebo v peniazoch. Záhradkové
pozemkové úpravy majú povahu administratívneho konania, na ktoré sa subsidiárne vzťahuje
všeobecná úprava pozemkových úprav daná zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách a následne aj správny poriadok. Záhradkové pozemkové úpravy pozostávajú zo štyroch
na seba nadväzujúcich etáp končiacich sa rozhodnutím, pričom ukončenie jednej etapy právoplatným
rozhodnutím je predpokladom začatia etapy nasledujúcej. (...)
39. Pojem "zriadená" záhradková osada sa vo vzťahu k legálnej definícií ako i judikatórnemu
vymedzeniu vníma cez prizmu legálnosti vzniku. Túto legálnosť možno vnímať v dvoch rovinách a to
súkromnoprávnej týkajúcej sa oprávnenia nájomcov a užívateľov (záhradkárov) užívať cudzie pozemky
a verejnoprávnej vzťahujúcej sa na využitie územia na účel záhradkovej osady.
40. Súkromnoprávny rozmer je explicitne upravený v legálnej definícii obsiahnutej v § 2 ods. 1
záhradkového zákona a týka sa vymedzenia subjektov, medzi ktorými mala byť uzavretá zmluva o
dočasnom užívaní pozemkov. Týmito mohli byť na strane užívateľov Slovenský zväz záhradkárov,
Slovenský zväz chovateľov alebo ich organizačné zložky (záhradkárske organizácie) alebo ich členovia
a na strane prenajímateľov poľnohospodárske alebo iné organizácie majúce ku pozemkom právo
užívania alebo správy vymedzené v písm. a) až e) daného zákonného ustanovenia.
41. Verejnoprávny rozmer legálneho zriadenia záhradkovej osady je obsiahnutý v legálne definícií
implicitne a je výsledkom jej ústavnekonformného výkladu majúceho základ v judikatúre Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Jeho podstata spočíva v tom, že len to územie, ktoré bolo územným
rozhodnutím určené na využitie na účel záhradkovej osady možno považovať za zriadenú záhradkovú
osadu. Z logiky veci súčasne vyplýva, že potreba územného rozhodnutia nebola daná, ak príslušné
pozemky už pred vznikom záhradkovej osady boli z pohľadu územného plánovania určené na využitie
v podobe záhrad.
42. Potreba trvania aj na uvedenom verejnoprávnom rozmere definície legálne zriadenej záhradkovej
osady a jej ústavnekonformnom výklade má svoj základ v povahe záhradkových pozemkových úprav.
Tieto totiž predstavujú výrazný normatívny "benefit" prijatý v prospech záhradkárov a to na úkor
vlastníkov pozemkov. Vlastníci pozemkov totiž formálne neboli účastníkmi zmlúv, ktorými záhradkári
dostali do dočasného užívania pozemky v záhradkových osadách, zároveň odmietli predať záhradkárom
tieto pozemky do ich vlastníctva a v dôsledku vykonania záhradkových pozemkových úprav v konečnom
dôsledku o vlastníctvo k týmto pozemkom majú prísť. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam sa javí preto ako
legitímnou tá požiadavka, aby sa "benefit" vyplývajúci zo záhradkových pozemkových úprav vzťahoval
výlučne na tie záhradkové osady, ktoré boli zriadené lege artis nielen z pohľadu súkromného ale i
verejného práva.
43. Inak povedané ochrana práv v podobe možnosti získania vlastníctva k pozemku by sa mala
poskytovať len takým užívateľom pozemkov, ktorí boli združení v záhradkovej osade vzniknutej v súlade
s územným konaním a rozhodovaním. Vo svojej podstate sa totiž jedná o premietnutie právneho princípu
„nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho
konania).“
59. Rovnaké závery vyplývajú aj z rozsudkov Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí Ústavného súdu SR,
napríklad:
a. sp.zn. 1Sžr/40/2013 zo dňa 10.6.2013: „Na to, aby záhradková osada vznikla legálne, v súlade s
právnymi predpismi platnými a účinnými v rozhodnom období, bolo nevyhnutné, aby príslušný orgán
vydal rozhodnutie o využití územia podľa § 52 až § 58 vyhlášky č. 83/1976 Zb. o všeobecných
požiadavkách na výstavbu a podľa § 32 písm. b/, § 37, § 38 a § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku; na jeho základe by sa určil územný obvod záhradkovej osady.
Záhradkové osady bez územného rozhodnutia sú považované za nelegálne“,
b. sp.zn. 1Sžr/178/2012 zo dňa 8.10.2013: „Na to, aby záhradková osada vznikla legálne, v súlade s
právnymi predpismi platnými a účinnými v rozhodnom období, bolo nevyhnutné, aby príslušný orgán
vydal rozhodnutie o využití územia; na jeho základe by sa určil územný obvod záhradkovej osady.
Žalobcovia v konaní nepopierali, že uvedené rozhodnutie nikdy vydané nebolo, naopak - tvrdili, že
územné rozhodnutie sa nevyžadovalo a argumentovali predovšetkým faktickou existenciou záhradkovej
osady a potrebou rešpektovania prirodzeného vývoja pri jej vzniku. (...) Aj pred 1. októbrom 1976 aj
po tomto dátume sa vždy pri zmene využitia určitého územia vyžadovalo územné rozhodnutie vydané
príslušným štátnym orgánom. Preto pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že do roku 1976 nebolo potrebné územné
rozhodnutie na zriadenie záhradkovej osady, takéto jeho tvrdenie nemá oporu v zákone. Dokonca sa
vyžadovalo aj územné vyčlenenie územia záhradkovej osady v evidencii nehnuteľností“,
c. sp. zn. 10Sžo/110/2015 zo dňa 28.9.2016: „Podľa názoru odvolacieho súdu je vždy potrebné a
nevyhnutné v správnom konaní podľa ustanovenia § 7 a nasl. zákona na preukázanie skutočnosti, či
navrhovatelia sú zriadenou záhradkovou osadou, t. j. či bola záhradková osada zriadená podľa práva,
skúmať, či pri jej zakladaní nedošlo k porušeniu územnoprávnych predpisov. Teda je potrebné nie len
po roku 1976 skúmať, či územie, o ktoré v konaní ide, bolo určené na základe rozhodnutia o využití
územia v zmysle ustanovenia § 32 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. na účely zriadenia záhradkovej osady,
ale aj pred rokom 1976 toto skúmanie bolo správnym orgánom realizované v kontexte s vtedy platnými
predpismi – zákonom č. 92/1950 Zb. alebo zákonom č. 87/1958 Zb.“,
d. sp. zn. 3Sžr/8/2016 zo dňa 26.4.2017: „Aj v prípade, ak by zriadením novej ZO nedošlo k zmene
využitia územia, na ktoré bolo potrebné v čase vzniku žalobcu aplikovať príslušné ustanovenie zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, bolo potrebné skúmať zákonnosť zriadenia
materskej ZO, podľa ustanovení zákonov účinných v čase jej vzniku, t.j. zákona č. 84/1958 Zb. o
územnom plánovaní. Žiaden doklad – rozhodnutie o využití územia, predložené neboli, t.j. nebolo
preukázané legálne zriadenie pôvodnej záhradkárskej osady ani záhradkárskej osady v užívaní žalobcu.
Predmetné rozhodnutie nemožno nahradiť vyjadrením správneho orgánu z r. 1978 (na ktoré poukazoval
žalobca), v ktorom tento uviedol, že nemá námietky (z hľadiska územného plánovania) proti dočasnému
využívaniu pozemkov v lokalite Strmé Vŕšky na záhradkárske účely“,
e. sp. zn. 2Sžo/82/2010 zo dňa 23.6.2010: „Pojem záhradková osada uvedený v zák. č. 229/1991 Zb.
je možné vykladať v zmysle tohto zákona len podľa právnych predpisov účinných v čase, keď táto
mala byť zriadená. Akýkoľvek iný výklad, ba dokonca analogický postup, ktorý uvádza navrhovateľ,
je v správnom práve neprípustný a bol by v priamom rozpore so zmyslom a účelom tohto zákona. Z
uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že aj pred 1.októbrom 1976 aj po tomto dátume sa vždy pri
zmene využitia určitého územia vyžadovalo územné rozhodnutie vydané príslušným štátnym orgánom.
Dokonca sa vyžadovalo aj územné vyčlenenie územia záhradkovej osady v evidencii nehnuteľností.
Územné rozhodnutie ako základný predpoklad pre zmenu využitia územia vydané nebolo a ani v
evidencii nehnuteľností nebolo toto územie vyčlenené ako záhradková osada“,
f. sp. zn. 10Sžr/170/2011 zo dňa 27.2.2013: „Pojem záhradková osada uvedený v zákone č. 229/1991
Zb. je možné vykladať v zmysle tohto zákona len podľa právnych predpisov účinných v čase, keď táto
mala byť zriadená. Aj pred 1.10.1976, aj po tomto dátume, sa vždy pri zmene využitia určitého územia
vyžadovalo územné rozhodnutie vydané príslušným štátnym orgánom“,
g. č.k. III. ÚS 260/2014-19 zo dňa 24.4.2014 a č.k. II. ÚS 50/2014-14 zo dňa 23.1.2014: „Jeho závery
o zastavení správneho konania o návrhu sťažovateľov na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v
záhradkárskej osade podanom podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených
záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 64/1997 Z. z.“) sú (v spojení so závermi krajského súdu) zrozumiteľné a primerane odôvodnené, aj
keď nedávajú všetky odpovede na všetky námietky sťažovateľov podané v odvolaní, najmä preto, že
rešpektujú aj osobitosti reštitučných vzťahov, ku ktorým v tejto súvislosti zaujal stanovisko už najvyšší
súd v rozsudku sp. zn. 2 Sžo/82/2010 z 23. júna 2010 a tiež ústavný súd, ak odmietol sťažnosť jedného
zo sťažovateľov vo vzťahu k tomuto rozsudku najvyššieho súdu. S týmito dôvodmi sa ústavný súd
plne stotožňuje a výklad a aplikácia relevantných ustanovení zákona č. 64/1997 Z.z. vykazuje znaky
logického výkladu rešpektujúceho požiadavku na ústavne konformný výklad zákonov (čl. 152 ods. 4
ústavy). Samotná skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom všeobecných súdov v ich právnej
veci nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru.“
60. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného v predmetnej právnej veci pritom jednoznačne
vyplýva, že Obvodný výbor Slovenského zväzu záhradkárov listom zo dňa 30.3.1987 adresovaným

všetkým základným organizáciám Slovenského zväzu záhradkárov v obvode Bratislava III (teda aj
právnemu predchodcovi žalobcu) informoval svoje základné organizácie o potrebe vydania územného
rozhodnutia o využití územia v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.: „každá záhradkárska osada v priebehu
budovania má charakter stavby a preto jednou z prvých najnákladnejších povinností každej ZO
SZZ je dôsledné dodržiavanie platných príslušných zákonných ustanovení, najmä však ustanovení
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyhlášky č.
85/1976 Zb. Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o podrobnejšej úprave konania
a stavebnom poriadku, vyhlášky č. 105/1981 Zb. Federálneho ministerstva pre technický a investičný
rozvoj o dokumentácii stavieb, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a ďalších
stavebnej činnosti sa dotýkajúcich zákonných ustanovení. Je potrebné konštatovať, že i napriek platnosti
citovaných zákonov a vyhlášok, ZO SZZ i v našom obvode Bratislava III pri budovaní záhradkárskych
osád postupovali spôsobom, ktorý nie vždy rešpektoval ich dôsledné dodržiavanie. Podľa paragrafu 32
stavebného zákona v spojení najmä s paragrafom 10 vyhl. č. 85/1976 Zb. možno meniť doterajší účel
využívania územia na záhradkové osady a chrániť dôležité záujmy v území len na základe územného
rozhodnutia o zmene vo využívaní územia z doterajšieho na záhradkovú osadu. V prípade, že sa
v záhradkovej osade uvažuje so stavbami záhradkárskych chatiek, je potrebné aj územné rozhodnutie
o umiestnení stavieb záhradkárskych chatiek v novouvažovanej záhradkovej osade. (...) Zákonné
ustanovenia pri budovaní záhradkárskej osady boli uplatnené len v ZO SZZ „Februárového víťazstva“,
č.org. 3-25, ktorá vznikla až po vydaní uznesenia č. 29/2 rady NVB 4.2.1986“. Z citovaného listu teda
vyplýva, že právny predchodca žalobcu ZO SZZ č. 3-2 a neskôr ani samotný žalobca ZO SZZ č. 3-28
podmienku vydania územného rozhodnutia o zmene využitia územia nesplnili. Túto skutočnosť potvrdil
aj sám žalobca, ktorý tvrdí, že územné rozhodnutie vydané nebolo a podľa jeho názoru ani nebolo
potrebné ho vydať. Obsah administratívneho spisu, znenie citovaných právnych predpisov v tom čase
účinných a aj usmernenie Obvodného výboru Slovenského zväzu záhradkárov listom zo dňa 30.3.1987
však preukazujú opak.
61. Z obsahu administratívneho spisu teda vyplýva, že absentuje územné rozhodnutie o využití
územia. Obvodný národný výbor Bratislava III následným listom č. VÚP-696/1989 zo dňa 10.5.1989
prekvalifikoval záhradkové a rekreačné lokality tak, že za rekreačné lokality považuje lokalitu Rača
– Knižková dolina: prevažná časť stavieb má charakter rekreačných chát, pozemky sú upravované
zmluvne. V citovanom liste sú za záhradkárske lokality označené (i) plocha „za železničnou stanicou
Vajnory“, (ii) Nad Bielym krížom, (iii) lokality „Močiar“ – plocha oproti DPMB, (iv) plocha „severne nad
DPMB“ a (v) plocha „pozdĺž železničnej trate oproti BEZ“. Z uvedeného vyplýva, že lokalita Rača –
Knižková dolina bola rekreačnou lokalitou a nebola zahrnutá medzi záhradkárske lokality.
62. Potvrdzuje to aj vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava III č. ŠSS-327-42/95 zo
dňa 5.9.1995, ako reakcia na žiadosť ZO SZZ č. 3-28 o predĺženie užívacích povolení na záhradkárske
chatky v lokalitách Knižková dolina a Murínska záhrada – Fajdlpére, že predmetné lokality nie sú a ani
neboli záhradkárskymi osadami, nakoľko pre dané lokality nebolo vydané územné rozhodnutie pre daný
účel.
63. Aj žalobca vo svojich vyjadreniach potvrdzuje, že územné rozhodnutie o využití územia nebolo
vydané ani v minulosti, ani v súčasnosti; žalobca trvá dokonca na tom, že vydanie takého rozhodnutia
nebolo potrebné. Vzhľadom na uvedený nedostatok nemožno konštatovať, že záhradková osada spĺňa
definičné znaky vyplývajúce z § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z.
64. Nie je možné si zamieňať súkromnoprávny a verejnoprávny rozmer zriadenia záhradkovej
osady. Veľká zmluva zo dňa 28.12.1981 a následne malá zmluva zo dňa 31.3.1983 predstavujú len
súkromnoprávne oprávnenie užívať dané pozemky, ale nemôžu v rovine verejného práva mať za
následok zmenu v užívaní územia ako záhradkovej osady. Takouto zmenou mohlo byť jedine rozhodnutie
o využití územia podľa § 32 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom od 1.10.1976 do 16.10.2015
(teda v čase uzatvorenia veľkej a malej zmluvy, ako aj v čase vzniku žalobcu) a § 52 až § 58 vyhlášky
č. 83/1976 Zb. o všeobecných požiadavkách na výstavbu, ktoré však vydané nebolo. Faktické užívanie
určitého územia ako záhradkovej osady totiž nemalo za následok automatickú zmenu v rámci územného
plánovania či rozhodovania, na čo upozorňoval aj Obvodný výbor Slovenského zväzu záhradkárov v
liste zo dňa 30.3.1987 s tým, že je nevyhnutné požiadať o vydanie územného rozhodnutia o využití
územia, čo žalobca ani jeho právny predchodca neurobili.

65. Ak aj žalobca a Krajský súd v Bratislave v rozsudkoch vydaných v predmetnej veci uvádzajú, že
zmluva bola Okresným súdom Bratislava III vyhlásená za platnú, správny súd upriamuje pozornosť
na celý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 13C 31/00-132 zo dňa 10.12.2003, ktorým bol
zamietnutý návrh na určenie neplatnosti zmlúv uzavretých (i) dňa 28.12.1981 medzi bývalým JRD ČSSP
Bratislava – Rača a Slovenským zväzom záhradkárov, ZO SZZ 3-17 pri JRD ČSSP Bratislava – Rača
a (ii) dňa 31.3.1983 medzi Základnou organizáciou Slovenského zväzu záhradkárov 3-17 a Slovenským
zväzom záhradkárov – Obvodný výbor Bratislava – Rača. Dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť,
že žalobkyne G. Q. a Y. H. nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, keďže
nepreukázali, či niektoré z pozemkov v ich podielovom spoluvlastníctve, ktoré sú zapísané na LV č.
XXXX v k.ú. E., v čase vydania rozsudku užívali členovia Slovenského zväzu záhradkárov, ZO SZZ
3-2 alebo Slovenského zväzu záhradkárov, ZO SZZ 3-17 (záhradkári), prípadne v akom rozsahu a na
základe akého právneho titulu. Preto nebolo možné určiť, či vôbec a akým spôsobom sa dotýkajú
žalobou napadnuté zmluvy právneho postavenia a majetkovej sféry žalobkýň. Žalobkyne neuniesli
v konaní pred okresným súdom dôkazné bremeno s ohľadom na to, že v zmluve zo dňa 28.12.1981
sa žiaden z pozemkov žalobkýň alebo ich právneho predchodcu neuvádza; okresný súd sa meritórne
nezaoberal platnosťou alebo neplatnosťou zmlúv. Okresný súd sa vyjadril aj k námietke záhradkárov
o premlčaní práva na určenie neplatnosti napadnutých zmlúv a vyhodnotil ju ako irelevantnú, pretože
právo na dovolanie sa absolútnej neplatnosti právnych úkonov na súde premlčaniu nepodlieha a podľa
súčasnej právnej úpravy ho na súde možno uplatniť kedykoľvek. Rozsudok okresného súdu je
právoplatný, keďže odvolacie konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku uznesením
č.k. 13C 31/00-154 zo dňa 16.6.2004.
66. K námietke žalobcu, že ohliadka vykonaná dňa 8.11.2018 je neadekvátne zvolený dôkazný
prostriedok, pretože záhradková osada nevznikla dňa 8.11.2018, správny súd uvádza, že orgán verejnej
správy postupoval len v intenciách záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/215/2014-147
zo dňa 7.6.2016, ktorými bol viazaný. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o otázku právneho posúdenia veci
z hľadiska existencie alebo neexistencie územného rozhodnutia o zmene využitia územia, a vzhľadom
na listinné dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise, je takéto dokazovanie pre vec nadbytočné.
67. Žalobca tiež namieta nesprávnosť výroku druhostupňového rozhodnutia, v ktorom bolo zmenené
prvostupňové rozhodnutie, no podľa jeho názoru ide o zamietnutie odvolania a potvrdenie
prvostupňového rozhodnutia, čo však nie je vo výroku napadnutého rozhodnutia vyjadrené. Správny
súd poukazuje na § 59 ods. 1 a ods. 2 SP, ktoré odvolaciemu orgánu umožňujú opraviť chyby
prvostupňového konania alebo rozhodnutia. Zmena odvolaním napadnutého rozhodnutia je vyjadrením
princípu jednotnosti správneho konania od jeho začatia až po právoplatné skončenie, pričom vady
možno odstrániť aj v odvolacom konaní. S tým ráta inštitút zmeny rozhodnutia v odvolacom konaní,
v ktorom odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 SP preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak
je to nutné, konanie doplní a vady odstráni; nie je teda viazaný dôvodmi odvolania a môže rozhodnutie
zmeniť, ak zistí na to dôvody. Výrok odvolacieho orgánu obsahuje rozhodnutie o tom, či sa výrok
prvostupňového rozhodnutia potvrdzuje a odvolanie zamieta, či výrok mení a ako a či sa výrok ruší a vec
sa vracia prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Ak ustanovenie § 59 ods. 2 SP predpokladá, že
odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, ide o tri
možné alternatívy rozhodnutia, ktoré sa navzájom vylučujú. Ak odvolací orgán niektoré z týchto alternatív
spojí, ide o nezrozumiteľné rozhodnutie trpiace logickým rozporom. V odvolacom konaní nemožno teda
súčasne zamietnuť odvolanie a výrok prvostupňového rozhodnutia zmeniť (pozri napríklad rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7A 124/2000 zo dňa 28.5.2003 publikovaný v Zbierke pod č.
5/2003). K zmene rozhodnutia môže prísť napríklad po zistení odvolacieho orgánu, že prvostupňový
správny orgán nesprávne uviedol vo výroku ustanovenie, podľa ktorého rozhodol, no skutkový stav je
zistený dostatočne a správne pre rozhodnutie a z odôvodnenia rozhodnutie niet pochybností o tom,
podľa akého ustanovenia prvostupňový správny orgán rozhodol.
68. V predmetnej právnej veci bol výrok prvostupňového rozhodnutia chybný v tom, že v ňom
absentovalo uvedenie ustanovenia, podľa ktorého prvostupňový orgán konanie zastavil; toto
ustanovenie však bolo uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný preto
druhostupňovým rozhodnutím chybu opravil a doplnil ustanovenie § 30 ods. 1 písm. a/ SP do výroku,
a to zákonom predpokladaným postupom. Žalovaným formulovaný výrok nevzbudzuje pochybnosti
o spôsobe rozhodnutia o odvolaní a nespôsobuje zmätočnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

69. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí vyšších súdnych
inštancií správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj orgánu verejnej správy prvého
stupňa sú v súlade so zákonom č. 64/1997 Z.z., č. 50/1976 Zb. aj Správnym poriadkom, a preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
70. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu
náhradu trov konania žalovaného.
71. O náhrade trov konania ďalších účastníkov 1/ až 141/ rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak,
že im právo na náhrad trov nepriznal, pretože im súd neuložil takú povinnosť, pre ktorú by im vznikli
trovy konania.
72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).