Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 10S/30/2026 z 24. 6. 2026 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 24. júna 2026, sp. zn. 10S/30/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100413.1 Správny súd v Bratislave | 10S/30/2026 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100413.1 | 2026-06-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 185 SSP, § 13 zákona č. 17/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46c489e5-3133-4a92-8467-2d0e60756a68 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100413.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 10S/30/2026 0726100413 24. 06. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100413.1 Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, (P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava), IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, za ktorý zo zákona koná Úrad pre územné plánovanie výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16493/04165/2026-22.1.2/IVS zo dňa 22.01.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.03.2026 zamieta. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 26.03.2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „súd“ alebo aj „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16493/04165/2026-22.1.2/IVS zo dňa 22.01.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie stavebného úradu Obce Bernolákovo č. SU-2120/2021-00242/2024-PURpredl plat LL-JT zo dňa 15.01.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo výrokovej časti tak, že pôvodné znenie výroku o predĺžení platnosti územného rozhodnutia do 31.12.2025 sa mení na nové znenie: „predlžuje platnosť územného rozhodnutia vydaného tunajším stavebným úradom pod č. j. SÚ-4115-UR/2019 LL zo dňa 18.10.2019 a právoplatného dňa 12.11.2019 a Rozhodnutia o predĺžení č. SÚ-7371-UR-predl.plat/2021 LL zo dňa 16.11.2021 a právoplatného dňa 21.12.2021 do 31.12.2026“. 2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy na životnom prostredí (s poukazom na § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o životnom prostredí“) a tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia žalobca vyzdvihol najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, pri ktorom nie je potrebné preukázať vedomosť, ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. Uviedol, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania, sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí zrušujúcim rozsudkom, avšak toto administratívne rozhodnutie už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Poukázal na osobitný charakter správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018. Uviedol, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia totiž často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Konštatoval, že bez priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. Žalobca navrhol s prihliadnutím na § 19 zákona o životnom prostredí, ako aj s prihliadnutím na zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí, v zmysle záväzného výkladu Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä čl. 4 ods. 2 písm. k), čl. 11, čl. 168 ods. l a čl. 169 ods. 1, rozsudok Pezinská skládka, na základe ktorých sa ekonomický záujem navrhovateľa podriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti, priznať správnej žalobe odkladný účinok, keďže jeho nepriznaním hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Tvrdil, že normatívy uvedené v žalobe neboli dôsledne uplatnené, čo spôsobilo vecnú nesprávnosť a nezákonnosť napadnutých rozhodnutí s priamym a kauzálnym následkom predstavujúcim reálne ohrozenie záujmu životného prostredia, ak by prišlo k okamžitému výkonu stavebného povolenia z hľadiska verejných záujmov ochrany pred dôsledkami klimatickej krízy a vôd z hľadiska zabezpečenia prirodzeného vodného režimu. Dal do pozornosti, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žaloby podľa §178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom a táto žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené, z čoho vyplýva vždy splnenie dôvodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti. Dôvody na priznanie odkladného účinku sú podľa žalobcu splnené aj z toho dôvodu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje podmienky zo zisťovacieho konania, a tým je priamo ohrozené právo priaznivé životné prostredie. Žalobca uviedol, že rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa potreby osvedčenia existencie hrozby závažnej ujmy, priamej ujmy, nie len jej hypotetickej možnosti, sú nepoužiteľné na žalobcu zainteresovanej verejnosti, ale týkajú sa len žaloby fyzickej alebo právnickej osoby na ochranu subjektívnych záujmov vo verejnej sfére. 3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení z 28.05.2026. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca svoj návrh odôvodňuje všeobecným poukazom na princíp prevencie, princíp predbežnej opatrnosti, ako aj poukazom na § 13 zákona o životnom prostredí, čl. 191 ods. 2 ZFEÚ a poukazom na Aarhuský dohovor, čo však bez ďalšieho nenahrádza zákonnú požiadavku osvedčenia konkrétnej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného nenapraviteľného následku tak, ako ju vyžaduje § 185 písm. a) SSP. Namietal, že žalobca neuviedol, aká konkrétna zložka životného prostredia má byť bezprostredne ohrozená, akým konkrétnym spôsobom má dôjsť k jej ohrozeniu alebo poškodeniu, aký nenávratný následok má nastať, ani z akých odborných podkladov takáto hrozba vyplýva, v dôsledku čoho argumentácia žalobcu zostáva v rovine abstraktnej úvahy, že v environmentálnych veciach má byť odkladný účinok priznávaný spravidla, resp. automaticky, čo však nemá oporu v právnej úprave. Dodal, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku neoznačil konkrétnu podmienku rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktorá by nebola rešpektovaná, ani konkrétny následok, ktorý by mal bezprostredne viesť k závažnému alebo nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pri žalobách zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP je dôvodnosť priznania odkladného účinku splnená vždy, pretože takýto výklad popiera znenie § 185 SSP, ktoré vyžaduje individuálne posúdenie splnenia zákonných podmienok, ale zároveň by aj neprimerane zasahoval do princípu právnej istoty. Žalovaný navrhol návrh žalobcu zamietnuť. 4. Podľa § 185 písm. a) SSP, „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 5. Podľa § 188 SSP, „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“ 6. Podľa § 149 ods. 2 SSP, „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“ 7. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 8. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil princípom prevencie a predbežnej opatrnosti vo vzťahu k ochrane životného prostredia, nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, nenávratným zničením osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, vecnou nesprávnosťou a nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia, ďalej ho odôvodňoval tým, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa §178 ods. 3 SSP, čo je aj tento prípad. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy na životnom prostredí. 9. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke prevencie a predbežnej opatrnosti. Žalobca nekonkretizoval, v čom konkrétne má spočívať závažná ujma na životnom prostredí (na akých častiach životného prostredia, v akom rozsahu a pod.), ku ktorej by malo dôjsť výkonom napadnutých rozhodnutí, a už vôbec tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom, vrátane skutočnosti, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom tak, ako tvrdil. Nepredložením žiadnych dôkazov k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom nemohlo dôjsť k osvedčeniu existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí v spojení s okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí. Ako je uvedené vyššie, je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň tieto preukázal. Preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Správny súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je nepodložený a žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí či iného nenapraviteľného následku. 10. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladného účinku žalobe vyžaduje preukázanie iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu, resp. predbežnú opatrnosť. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť konkrétne riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako závažná). Žalobca sa nijako nevenoval rozdielu medzi ujmou na životnom prostredí a závažnou ujmou na životnom prostredí, a v podstate túto ujmu ani bližšie nešpecifikoval. Akákoľvek ujma na životnom prostredí nepredstavuje ihneď automaticky závažnú ujmu. Potrebu prevencie a opatrnosti pri ochrane životného prostredia žalobca interpretoval v podstate tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad hrozby závažnej ujmy na účely rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je dostatočný. Návrh žalobcu je preto treba považovať za neodôvodnený a vágny. 11. Rovnako sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že s poukazom na § 178 ods. 3 SSP a zásadu predbežnej opatrnosti a prevencie vyplýva vždy splnenie dôvodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti, a že na žalobcu zainteresovanú verejnosť sa nevzťahujú rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa potreby osvedčenia existencie hrozby závažnej ujmy, priamej ujmy, nie len jej hypotetickej možnosti, ale tieto sa týkajú len žaloby fyzickej alebo právnickej osoby na ochranu subjektívnych záujmov vo verejnej sfére. Uvedené závery žalobcu jednak nemajú oporu v ustanoveniach SSP, keďže jeho § 185 nerozlišuje medzi žalobcami (či ide o zainteresovanú verejnosť alebo nie) a zároveň v rámci podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výslovne uvedená aj hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, teda potreba osvedčenia takejto závažnej ujmy aj v prípade životného prostredia, ohľadom ktorého sú podávané žaloby zainteresovanej verejnosti. Žalobca zainteresovaná verejnosť je v prípade podávania návrhu v zmysle § 185 SSP povinný špecifikovať a osvedčiť hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí a to práve v spojení s výkonom napadnutého rozhodnutia, čo žalobca v tomto prípade neurobil. 12. Čo sa týka splnenia druhej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, súd musí konštatovať, že žalobca sa so splnením tejto podmienky nijako osobitne nezaoberal, taktiež ju považoval za naplnenú už len z dôvodu, že ide o akýkoľvek zásah do životného prostredia. Za danej situácie nemal súd za preukázané ani splnenie tejto druhej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a navyše keďže žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy ako prvého predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd neposudzoval ďalej otázku, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ako druhého z dvoch kumulatívnych predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 13. Súd dáva do pozornosti, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. Akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí je potom pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. 14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, či iný zákonom definovaný nenapraviteľný následok ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).