{"guid": "589a61a9-f2c9-43a2-b141-0374520a575b:46c489e5-3133-4a92-8467-2d0e60756a68", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100413.1", "spisova_znacka": "10S/30/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 10S/30/2026 z 24. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 24. júna 2026, sp. zn. 10S/30/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100413.1", "identifikacne_cislo": "0726100413", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 17/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/17-1992/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-185", "/SK/ZZ/1992/17#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46c489e5-3133-4a92-8467-2d0e60756a68", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100413.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100413.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100413.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n10S/30/2026\n0726100413\n24. 06. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100413.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom\nRovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, (P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava), IČO: 31 820 174,\nzastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti\nžalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova\n12735/64, 831 04 Bratislava, za ktorý zo zákona koná Úrad pre územné plánovanie výstavby Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16493/04165/2026-22.1.2/IVS zo dňa 22.01.2026, o návrhu\nžalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto\nrozhodol:\nSprávny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.03.2026 zamieta.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 26.03.2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „súd“ alebo\naj „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 16493/04165/2026-22.1.2/IVS zo dňa 22.01.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým\nžalovaný zmenil rozhodnutie stavebného úradu Obce Bernolákovo č. SU-2120/2021-00242/2024-PURpredl plat LL-JT zo dňa 15.01.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo výrokovej časti tak, že\npôvodné znenie výroku o predĺžení platnosti územného rozhodnutia do 31.12.2025 sa mení na nové\nznenie: „predlžuje platnosť územného rozhodnutia vydaného tunajším stavebným úradom pod č. j.\nSÚ-4115-UR/2019 LL zo dňa 18.10.2019 a právoplatného dňa 12.11.2019 a Rozhodnutia o predĺžení č.\nSÚ-7371-UR-predl.plat/2021 LL zo dňa 16.11.2021 a právoplatného dňa 21.12.2021 do 31.12.2026“.\n2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\nPotrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy na životnom\nprostredí (s poukazom na § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov,\nďalej len „zákon o životnom prostredí“) a tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným\nporiadkom. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia žalobca vyzdvihol najmä princíp prevencie a\nprincíp predbežnej opatrnosti, pri ktorom nie je potrebné preukázať vedomosť, ale postačuje neistota\nv škodlivosti posudzovanej činnosti. Uviedol, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania, sa v\nprípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho\nrozhodnutia sa síce skončí zrušujúcim rozsudkom, avšak toto administratívne rozhodnutie už bolo\nmedzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Poukázal na osobitný\ncharakter správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Sžsk/17/2018. Uviedol, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného\nprostredia totiž často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie\nv konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského\ndohovoru. Konštatoval, že bez priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti\n„čo chrániť“. Žalobca navrhol s prihliadnutím na § 19 zákona o životnom prostredí, ako aj s prihliadnutím\n\nna zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí, v zmysle záväzného\nvýkladu Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä čl. 4 ods. 2 písm. k), čl. 11, čl. 168 ods. l a\nčl. 169 ods. 1, rozsudok Pezinská skládka, na základe ktorých sa ekonomický záujem navrhovateľa\npodriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti, priznať správnej žalobe odkladný účinok, keďže jeho\nnepriznaním hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré\nv rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Tvrdil, že normatívy uvedené\nv žalobe neboli dôsledne uplatnené, čo spôsobilo vecnú nesprávnosť a nezákonnosť napadnutých\nrozhodnutí s priamym a kauzálnym následkom predstavujúcim reálne ohrozenie záujmu životného\nprostredia, ak by prišlo k okamžitému výkonu stavebného povolenia z hľadiska verejných záujmov\nochrany pred dôsledkami klimatickej krízy a vôd z hľadiska zabezpečenia prirodzeného vodného režimu.\nDal do pozornosti, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok\nžaloby podľa §178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného\nprostredia v rozpore so zákonom a táto žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené,\nz čoho vyplýva vždy splnenie dôvodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe v prípade žaloby\nzainteresovanej verejnosti. Dôvody na priznanie odkladného účinku sú podľa žalobcu splnené aj z toho\ndôvodu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje podmienky zo zisťovacieho konania, a tým je priamo\nohrozené právo priaznivé životné prostredie. Žalobca uviedol, že rozhodnutia ústavného súdu týkajúce\nsa potreby osvedčenia existencie hrozby závažnej ujmy, priamej ujmy, nie len jej hypotetickej možnosti,\nsú nepoužiteľné na žalobcu zainteresovanej verejnosti, ale týkajú sa len žaloby fyzickej alebo právnickej\nosoby na ochranu subjektívnych záujmov vo verejnej sfére.\n3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení\nz 28.05.2026. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca svoj návrh odôvodňuje\nvšeobecným poukazom na princíp prevencie, princíp predbežnej opatrnosti, ako aj poukazom na § 13\nzákona o životnom prostredí, čl. 191 ods. 2 ZFEÚ a poukazom na Aarhuský dohovor, čo však bez\nďalšieho nenahrádza zákonnú požiadavku osvedčenia konkrétnej hrozby závažnej ujmy na životnom\nprostredí alebo iného nenapraviteľného následku tak, ako ju vyžaduje § 185 písm. a) SSP. Namietal,\nže žalobca neuviedol, aká konkrétna zložka životného prostredia má byť bezprostredne ohrozená,\nakým konkrétnym spôsobom má dôjsť k jej ohrozeniu alebo poškodeniu, aký nenávratný následok má\nnastať, ani z akých odborných podkladov takáto hrozba vyplýva, v dôsledku čoho argumentácia žalobcu\nzostáva v rovine abstraktnej úvahy, že v environmentálnych veciach má byť odkladný účinok priznávaný\nspravidla, resp. automaticky, čo však nemá oporu v právnej úprave. Dodal, že žalobca vo svojom návrhu\nna priznanie odkladného účinku neoznačil konkrétnu podmienku rozhodnutia zo zisťovacieho konania,\nktorá by nebola rešpektovaná, ani konkrétny následok, ktorý by mal bezprostredne viesť k závažnému\nalebo nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s tvrdením\nžalobcu, že pri žalobách zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP je dôvodnosť priznania\nodkladného účinku splnená vždy, pretože takýto výklad popiera znenie § 185 SSP, ktoré vyžaduje\nindividuálne posúdenie splnenia zákonných podmienok, ale zároveň by aj neprimerane zasahoval do\nprincípu právnej istoty. Žalovaný navrhol návrh žalobcu zamietnuť.\n4. Podľa § 185 písm. a) SSP, „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na\nnávrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by\nokamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy\nalebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná\nškoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie\nodkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“\n5. Podľa § 188 SSP, „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“\n6. Podľa § 149 ods. 2 SSP, „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže\nobsahovať iba stručné odôvodnenie.“\n7. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie\nžiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia\nukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby\nvymedzené v § 185 SSP a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že\nnepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či\nfinančnú škodu, závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.\n\nOsvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a\nnesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri\nuznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č.\nk. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za\nosobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je\nna žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného\nnásledku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť.\nPri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým\nsa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť\nmiera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného\nnenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z\nhľadiska rozporu s verejným záujmom.\n8. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či\nsú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh na\npriznanie odkladného účinku odôvodnil princípom prevencie a predbežnej opatrnosti vo vzťahu k\nochrane životného prostredia, nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, nenávratným zničením\nosobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, vecnou nesprávnosťou a nezákonnosťou\nnapadnutého rozhodnutia, ďalej ho odôvodňoval tým, že dôvodnosť priznania odkladného účinku\nsprávnej žaloby je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa §178 ods. 3 SSP,\nčo je aj tento prípad. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov\nmožnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom\ntvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy na životnom\nprostredí.\n9. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne\na pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke prevencie\na predbežnej opatrnosti. Žalobca nekonkretizoval, v čom konkrétne má spočívať závažná ujma na\nživotnom prostredí (na akých častiach životného prostredia, v akom rozsahu a pod.), ku ktorej by\nmalo dôjsť výkonom napadnutých rozhodnutí, a už vôbec tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym\nsúdu predloženým dôkazom, vrátane skutočnosti, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom tak, ako tvrdil. Nepredložením žiadnych dôkazov k návrhu na priznanie odkladného\núčinku žalobcom nemohlo dôjsť k osvedčeniu existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy na životnom\nprostredí v spojení s okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí. Ako je uvedené vyššie, je výlučne\nna žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň tieto preukázal.\nPreukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného\núčinku. Správny súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je nepodložený a žalobca hodnoverne neosvedčil\ntvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí či iného nenapraviteľného následku.\n10. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladného účinku žalobe vyžaduje preukázanie\niba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu,\nresp. predbežnú opatrnosť. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší.\nHrozbou je treba rozumieť konkrétne riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho\nšpecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej\nzávažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako závažná). Žalobca sa nijako nevenoval rozdielu medzi\nujmou na životnom prostredí a závažnou ujmou na životnom prostredí, a v podstate túto ujmu ani bližšie\nnešpecifikoval. Akákoľvek ujma na životnom prostredí nepredstavuje ihneď automaticky závažnú ujmu.\nPotrebu prevencie a opatrnosti pri ochrane životného prostredia žalobca interpretoval v podstate tak, že\nakákoľvek činnosť, ktorá má potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou\npreň. Takýto výklad hrozby závažnej ujmy na účely rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej\nžalobe nie je dostatočný. Návrh žalobcu je preto treba považovať za neodôvodnený a vágny.\n11. Rovnako sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že s poukazom na § 178 ods. 3 SSP a zásadu\npredbežnej opatrnosti a prevencie vyplýva vždy splnenie dôvodnosti priznania odkladného účinku\nsprávnej žalobe v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti, a že na žalobcu zainteresovanú verejnosť\nsa nevzťahujú rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa potreby osvedčenia existencie hrozby závažnej\nujmy, priamej ujmy, nie len jej hypotetickej možnosti, ale tieto sa týkajú len žaloby fyzickej alebo\n\nprávnickej osoby na ochranu subjektívnych záujmov vo verejnej sfére. Uvedené závery žalobcu\njednak nemajú oporu v ustanoveniach SSP, keďže jeho § 185 nerozlišuje medzi žalobcami (či ide\no zainteresovanú verejnosť alebo nie) a zároveň v rámci podmienok pre priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe je výslovne uvedená aj hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, teda potreba\nosvedčenia takejto závažnej ujmy aj v prípade životného prostredia, ohľadom ktorého sú podávané\nžaloby zainteresovanej verejnosti. Žalobca zainteresovaná verejnosť je v prípade podávania návrhu\nv zmysle § 185 SSP povinný špecifikovať a osvedčiť hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí a to\npráve v spojení s výkonom napadnutého rozhodnutia, čo žalobca v tomto prípade neurobil.\n12. Čo sa týka splnenia druhej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, že jeho\npriznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, súd musí konštatovať, že žalobca sa so splnením\ntejto podmienky nijako osobitne nezaoberal, taktiež ju považoval za naplnenú už len z dôvodu, že ide\no akýkoľvek zásah do životného prostredia. Za danej situácie nemal súd za preukázané ani splnenie\ntejto druhej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a navyše keďže žalobca\nneosvedčil hrozbu závažnej ujmy ako prvého predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe, správny súd neposudzoval ďalej otázku, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom, ako druhého z dvoch kumulatívnych predpokladov pre priznanie odkladného účinku.\n13. Súd dáva do pozornosti, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku\nžalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale prioritne posudzuje\nlen splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. Akákoľvek argumentácia žalobcu o\nnezákonnosti napadnutých rozhodnutí je potom pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná.\n14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil\nzákladné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, či\niný zákonom definovaný nenapraviteľný následok ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli\nnaplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie\nodkladného účinku správnej žalobe zamietol.\n15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP\nv spojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4ed2f8c-e3d4-4551-9e92-b32d0f28dd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.364.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 364/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 646, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.364.2017.1"}], "citovane_v": []}