{"guid": "b8ee3102-3517-4ea4-8529-4605a1529617:e80f1e0f-9456-4c13-bce2-6287e688268d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101856.2", "spisova_znacka": "7S/107/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 7S/107/2025 z 19. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. augusta 2026, sp. zn. 7S/107/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101856.2", "identifikacne_cislo": "0725101856", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-08-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/211/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 211/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/211/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2006/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/543", "nazov": "Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy (543/2005 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/543", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/211#paragraf-16", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e80f1e0f-9456-4c13-bce2-6287e688268d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101856.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101856.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101856.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n7S/107/2025\n0725101856\n19. 08. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725101856.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v\nprávnej veci žalobcu: A. B., bytom C. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, proti žalovanému:\nKrajský súd v Trnave, so sídlom Vajanského 2, 918 70 Trnava, o preskúmanie opatrenia žalovaného č.\n1SprI/77/2025 zo dňa 04.12.2025, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého opatrenia\n1. Elektronickou žiadosťou zo dňa 11.11.2025 požiadal žalobca povinnú osobu – Okresný súd Galanta\no sprístupnenie informácie týkajúcej sa spôsobu umiestnenia kolízneho opatrovníka počas súdnych\npojednávaní na tomto súde, a to priamo:\n„1. Prosím o informáciu, či na Vašom súde kolízny opatrovník (zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany\ndetí a sociálnej kurately) počas pojednávaní vo veciach starostlivosti o maloletých sedí za súdnym stolom\nna opačnej strane ako asistent, v súlade s ustanovením časti III Prílohy č. 7 k vyhláške Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z.; Žiadam o odpoveď v nasledovnej forme: Krátke\npísomne vyjadrenie (napr. „áno – kolízny opatrovník sedí za súdnym stolom / nie – kolízny opatrovník\nje umiestnený inde“).\n2. Ak sa umiestnenie kolízneho opatrovníka odlišuje od znenia uvedenej vyhlášky, prosím o stručné\nuvedenie dôvodu alebo odôvodnenia zaužívanej praxe na Vašom súde.“\n2. Okresný súd Galanta ako povinná osoba poskytol žalobcovi informácie, a to odpoveďou č.\n1SprI/48/2025 zo dňa 14.11.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), pričom k otázke č. 1 uviedol\n– „nie – kolízny opatrovník je umiestnený inde.“ K otázke č. 2 povinná osoba uviedla odpoveď sudcov\nOkresného súdu Galanta, pričom uviedla: a) kolízny opatrovník obvykle sedí na lavici pre verejnosť\nv strede z priestorových dôvodov, pretože za súdnym stolom sudca z pohľadu sudcu potrebuje vpravo\nvoľný výhľad na duálny monitor a priestor na poznámky a v strede priestor na spis a nahrávacie\nzariadenie a vľavo priestor na rozloženie notebooku, ktorý je potrebné pripojiť do elektrickej zásuvky\nv stene; b) podľa preferencií kolízneho opatrovníka, niektorí sedia na lavičke oproti sudkyni, niektorí na\npravej strane, vedľa účastníka konania, ktorý inicioval konanie.\n\n3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 23.11.2025, pretože mal za to, že\nmu povinná osoba neposkytla požadovanú informáciu v zmysle jeho žiadosti.\n4. Krajský súd v Trnave vydal odpoveď č. 1SprI/77/2025 zo dňa 04.12.2025 (ďalej len „napadnuté\nopatrenie“), ktorým žalobcovi uviedol, že zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o slobode informácií“) nepripúšťa opravný prostriedok proti sprístupneniu informácie.\nŽalovaný uviedol, že vylúčenie opravného prostriedku sa vzťahuje len na situáciu, ak bola požadovaná\ninformácia poskytnutá v rozsahu a spôsobom podľa § 16 zákona o slobode informácií a súčasne\nv zákonnej lehote. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nesmerovalo proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby, ale voči rozhodnutiu, ktorým povinná\nosoba rozhodla o sprístupnení informácie a proti tomuto rozhodnutiu nebolo odvolanie prípustné.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n5. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 14.12.2025 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie.\n6. Žalobca namietol formalistický výklad žalovaného, ktorý posúdenie prípustnosti odvolania založil na\ntom, že proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie nemožno podať opravný prostriedok. Žalobca tento\nvýklad považuje za nesprávny, pretože, ak je informácia poskytnutá neúplne, nejednoznačne alebo bez\nzákonom požadovaného odôvodnenia, nejedná sa o sprístupnenie informácie a opravný prostriedok je\nprípustný.\n7. Žalobca mal za to, že povinná osoba neposkytla jednoznačný právny dôvod, pre ktorý sa prax súdu\nodchyľuje od časti III Prílohy č. 7 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z. z., ale len poskytla\nvyjadrenia dvoch sudcov, neposkytla právny dôvod a to, či sa jedná o systémovú prax súdu. Postupom\nžalovaného tak došlo k porušenia práva žalobcu na informácie, keďže mu bola odopretá vecná kontrola\nzákonnosti postupu súdu. Povinná osoba podľa žalobcu materiálne neposkytla požadovanú informáciu\nv celom rozsahu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.06.2026, pričom uviedol, že mal za to, že\npovinná osoba sprístupnila žalobcovi informáciu v celom rozsahu, pričom k otázke č. 1 povinná osoba\nodpovedala v znení tak, ako to žalobca požadoval. V otázke č. 2 povinná osoba taktiež odpovedala\nna otázku žalobcu v požadovanom rozsahu, pričom informácie získala od sudcov, ktorí sú zaradení na\nrodinnoprávnom úseku. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 01.07.2026, pričom zotrval na svojej\nargumentácii.\n10. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n11. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté opatrenie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znená neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.\n\n12. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má\nzároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín\nverejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle\nsúdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.08.2026 (§ 137\nods. 4 SSP).\n13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n14. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré\nmajú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré\nnie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných\nstanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n15. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,\nktorá požiada o sprístupnenie informácie.\n17. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované\ninformácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom\nv spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok\nVšeobecné východiská práva na informácie\n18. Správny súd prvotne poukazuje na to, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných\npilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie,\nprostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim\nkaždému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty\n(ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý\nustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie\ninformácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou\nprimárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej\nosoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto\núčelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť\nprofesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak,\naby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby\nčo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti\nnevyhovieť.\n19. Správny súd uvádza, že § 18 zákona o slobode informácií upravuje tri spôsoby vybavenia žiadosti o\ninformácie: (i) sprístupnenie informácie a vydanie rozhodnutia zápisom v spise, (ii) vydanie písomného\nnegatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie alebo (iii) vydanie tzv. fiktívneho negatívneho\nrozhodnutia o nesprístupnení informácie v prípade, že povinná osoba v lehote informáciu neposkytne,\nnesprístupní alebo nevydá rozhodnutie.\nK žiadosti žalobcu a k žalobným bodom\n20. Ako to už správny súd uviedol vyššie, účelom sprístupňovania informácií v režime zákona o slobode\ninformácií je umožnenie verejnosti získavať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, s ktorými disponujú\npovinné osoby. Ako vyplýva z administratívneho spisu, povinná osoba na žiadosť žalobcu a na všetky\njeho 2 otázky odpovedala, a to prvostupňovým rozhodnutím, a preto bola žiadosť žalobcu podľa\nsprávneho súdu vybavená postupom podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií.\n\n21. Po preskúmaní odpovede – prvostupňového rozhodnutia - má správny súd za to, že povinná\nosoba sprístupnila žalobcovi požadované informácie – v rámci odpovede povinná osoba zodpovedala\nna všetky 2 otázky žalobcu – (i) k prvej otázke povinná osoba odpovedala žalobcom požadovaným\nspôsobom – „nie, kolízny opatrovník je umiestnený inde“ a (ii) k druhej otázke poskytla povinná osoba\nstručné odôvodnenie zaužívanej praxe, ak sa umiestnenie kolízneho opatrovníka odlišuje od znenia\nžalobcom uvádzanej vyhlášky (tak ako to žalobca žiadal). Povinná osoba k druhej otázke poskytla\ndôvod / odôvodnenie zaužívanej praxe, a to s odkazom na tvrdenie dvoch sudcov, pôsobiacich na\nOkresnom súde Galanta.\n22. Správny súd sa nestotožnil so žalobcom v tom, že by došlo k odmietnutiu sprístupniť požadované\ninformácie k otázke č. 2 – podľa názoru správneho súdu došlo k poskytnutiu informácií zo strany\npovinnej osoby, pričom z odpovede vyplýva, že sa povinná osoba venovala jednotlivo každému okruhu\npožadovaných informácií. Správny súd súčasne uvádza, že povinná osoba poskytla informácie tak, ako\nto žalobca v žiadosti požadoval. Ak žalobca namietol, že povinná osoba (i) neposkytla jednoznačný\nprávny dôvod, (ii) poskytla len vyjadrenia dvoch sudcov a (iii) neuviedla, či sa jedná o systémovú prax\nsúdu, nemožno s daným súhlasiť. Povinná osoba poskytla žalobcovi odpoveď tak, ako to žalobca žiadal stručné uvedenie dôvodu alebo odôvodnenia zaužívanej praxe. Keďže povinná osoba poskytla žalobcovi\npožadované informácie, voči prvostupňovému rozhodnutiu nebolo možné podať opravný prostriedok\ntak, ako to správne uviedol aj žalovaný.\n23. Tu je potrebné uviesť, že za nesprístupnenie informácie (alebo za vydanie fiktívneho rozhodnutia)\nnemožno považovať skutočnosť, ak sprístupnená informácia nespadá presne do predstáv a očakávaní\nžalobcu. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 184/03 zo dňa 01.10.2003, ktorý judikoval, že obsahom základného práva na prijímanie\ninformácií podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd nie je právo žiadateľa o informácie dostávať informácie podľa jeho\npredstáv a očakávaní, a skutočnosť, že sa žiadateľ informácie nestotožňuje s obsahom zverejnenej\ninformácie, bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona o slobode informácií a ani\nporušenie práva žalobcu na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\n(obdobne uvedené judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. II. ÚS 514/2010\nzo dňa 07.12.2010 alebo Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžik/4/2010\nzo dňa 14.12.2021).\n24. Po tom, ako správny súd podrobil správnemu súdnemu prieskumu prvostupňové rozhodnutie,\nmusí konštatovať, že povinná osoba zodpovedala na položené okruhy, pričom nevydala rozhodnutie,\nktorým by odmietla poskytnúť informáciu a ani nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Voči\nprvostupňovému rozhodnutiu tak nebolo možné podať opravný prostriedok, keďže podľa § 19 ods. 1\nzákona o slobode informácií možno odvolanie podať proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí\npožadovanej informácie. Keďže v danej veci k odmietnutiu informácií nedošlo, nebol prípustný opravný\nprostriedok, a preto nemohlo dôjsť ani k fiktívnemu rozhodnutiu.\n25. Správny súd uvádza, že po správnych orgánoch nemožno vo všeobecnosti požadovať, aby\nautomaticky, bez akejkoľvek žiadosti, žiadateľom o informácie poskytovali všetky informácie / všetky\nprílohy požadovaných dokumentov. Takýto záver by totiž v praktickom živote mohol viesť k zahlteniu\nsubjektov poskytujúcich informácie, pretože tieto subjekty by poskytli veľké množstvo informácií.\nŽiadateľovi o informácie by sa tak mohlo dostať informácií, ktoré ho nezaujímajú a ktoré ani nepožadoval.\nAko omnoho schodnejší sa správnemu súdu javí postup, kedy žiadateľ o informácie na základe\ninformácií už poskytnutých zistí, že ho zaujímajú aj ďalšie informácie, o ktorých predtým nevedel a novou\nžiadosťou o poskytnutie informácií si požiada o nové informácie. Takýto postup by bol podľa správneho\nsúdu vhodný a správny, a to aj v prejednávanej veci (k tomu obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 8As/34/2005 zo dňa 28.03.2006 alebo sp. zn. 4As/45/2010 zo dňa\n28.02.2011).\n26. V danej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalobcovi nemožno prisvedčiť, že by mu zo strany\npovinnej osoby neboli poskytnuté informácie v tom rozsahu, ako ich požadoval. Povinná osoba žalobcovi\nfakticky úplne vyhovela, požadované informácie poskytla. Pokiaľ teda neboli žalobcovi poskytnuté\ninformácie nad rámec toho, čo bolo žalobcom požadované, nič mu nebránilo požiadať povinnú osobu\no poskytnutie doplňujúcich informácií. Je tak treba zohľadniť to, že správny orgán (povinná osoba)\n\nsa pri poskytovaní informácií a v súlade s právnymi predpismi musí vysporiadať s obsahom žiadosti\no informácie a na túto reagovať. Povinnej osobe nie sú známe žiadne ďalšie okolnosti, pohnútky, dôvody\nalebo príčiny, ktoré viedli žiadateľa o informácie k podaniu žiadosti, nie je mu známa situácia žiadateľa,\npokiaľ sám žiadateľ o informácie tieto skutočnosti v žiadosti neuvedie. Povinné osoby nie sú schopné\npoznať alebo odhaľovať zámery a úmysly žiadateľa a nezostáva im nič iné, než vychádzať výlučne\nz obsahu žiadosti a nemôžu si čokoľvek domýšľať alebo poskytovať informácie nad jej rámec.\n27. V prípade, ak tak žalobca nebol spokojný s odpoveďou povinnej osoby, mohol adresovať novú\nžiadosť s tým, že by uviedol, ktoré konkrétne ďalšie informácie od povinnej osoby požaduje.\n28. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.\n29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu\nv súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}