{"guid": "0bd3decf-661b-4eb5-a51d-9c42e5b4e1ec:0f25894b-c38c-4bca-a864-5fbca5456830", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101780.2", "spisova_znacka": "2S/84/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 2S/84/2025 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. augusta 2026, sp. zn. 2S/84/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101780.2", "identifikacne_cislo": "0725101780", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f25894b-c38c-4bca-a864-5fbca5456830", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101780.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101780.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101780.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n2S/84/2025\n0725101780\n26. 08. 2026\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725101780.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8,\n831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2025/065671-005 zo dňa 28. októbra 2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície\nBratislava č. p. PPZ-HCP-BA2-2025/065671-005 zo dňa 28. októbra 2025 a rozhodnutie Oddelenia\ncudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. p. PPZ-HCP-BA8-1968-025/2025-PC zo dňa\n4. júna 2025 z r u š u j e a v e c v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA2-2025/065671-005 zo dňa 28. októbra 2025 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Oddelenia\ncudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. p. PPZHCP-BA8-1968-025/2025-PC zo dňa 4. júna 2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým\nprvostupňový orgán podľa § 48 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)\nzrušil trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi Ruskej federácie,\nktorým je žalobkyňa.\n2. Dôvodom zrušenia trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky bola skutočnosť,\nže bol dostatočne preukázaný a naplnený dôvod pre zrušenie takéhoto trvalého pobytu podľa § 50\nods. 1 písm. a) s poukazom na § 48 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko podnikateľská činnosť\nžalobkyne nebola prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.\n3. Žalobkyni bol dňa 10. januára 2019 udelený trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky\ns platnosťou do 10. januára 2024 podľa § 43 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov na základe\nstanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) č. MF/012512/201 8-2B zo\ndňa 1. októbra 2018 (ďalej len „stanovisko MF SR“), v ktorom bolo uvedené, že podnikateľská činnosť\nžalobkyne, ako konateľky spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 22B, 903 01\nSenec, IČO: 48 299 936 (ďalej len „D1 Leasing (49), s.r.o.“) je v záujme Slovenskej republiky. Dňa 8.\n\nmarca 2023 podala žalobkyňa na príslušnom správnom orgáne žiadosť o udelenie trvalého pobytu na\nneobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.\n4. Dňa 28. júna 2023 zaslal prvostupňový orgán žiadosť č. PPZ-HCP-BA8-2023/01 8633-013-PC\nna Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“) o zaujatie stanoviska, či\npodnikateľská činnosť žalobkyne bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, a to\npodľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 21.\naugusta 2023 bolo prvostupňovému orgánu doručené stanovisko MH SR č. 143761/2023-3120-354143\nzo dňa 28. júla 2023, v ktorom bolo uvedené, že MH SR posúdilo, že podnikateľská činnosť žalobkyne\nnebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.\n5. Správny orgán zaslal dňa 21. augusta 2023 žalobkyni podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku výzvu\nna vyjadrenie č. PPZ HCP-BA8-6906-001/2023-PC, nakoľko zistil skutočnosti, ktoré boli dôvodom na\nzrušenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa bola zároveň poučená o\ntom, že sa môže vyjadriť v lehote piatich dní od jej doručenia. Predmetná výzva bola žalobkyni doručená\ndňa 30. augusta 2023. Dňa 18. septembra 2023 bolo prvostupňovému orgánu doručené vyjadrenie\nžalobkyne, v ktorom namietala, že tvrdenie správneho orgánu je založené na jedinom dokumente, t. j.\nna stanovisku MH SR č. 143761/2023-3120-354143 zo dňa 28. júla 2023, čo neodôvodňuje zrušenie\ntrvalého pobytu žalobkyni na päť rokov podľa § 50 ods. 1 písm. a) s poukazom na § 48 ods. 2 písm.\nc) zákona o pobyte cudzincov. Po vyhodnotení listinných podkladov a dôkazov považoval prvostupňový\norgán zrušenie trvalého pobytu žalobkyne na päť rokov z dôvodov podľa § 50 ods. 1 písm. a) s poukazom\nna § 48 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov za opodstatnené. Prvostupňový orgán vydal dňa\n16. novembra 2023 rozhodnutie č. PPZ-FICP-BA8-6906-005/2023-PC o zrušení trvalého pobytu na päť\nrokov na území Slovenskej republiky podľa § 50 ods. 1 písm. a) s poukazom na § 48 ods. 2 písm. c)\nzákona o pobyte cudzincov.\n6. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že\ndňa 3. mája 2024 vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA2-2024/017243-004, ktorým potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového orgánu č. PPZ-HCP-BA8-6906-005/2023-PC zo dňa 16. novembra 2023, o zrušení\ntrvalého pobytu žalobkyni na päť rokov na území Slovenskej republiky.\n7. Následne žalobkyňa podala voči týmto rozhodnutiam správnu žalobu. Dňa 16. januára 2025 bol\nžalovanému doručený rozsudok Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sp. zn. 7S/4/2024\nzo dňa 13. novembra 2024 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“), ktorý rozhodnutie žalovaného č. PPZHCP-BA2-2024/017243-004 zo dňa 3. mája 2024 ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu č. PPZHCP-BA8-6906-005/2023-PC zo dňa 16. novembra 2023 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na\nďalšie konanie.\n8. Správny súd v rozsudku konštatoval, že z obsahu rozhodnutia prvostupňového orgánu, ako aj\nžalovaného bolo zrejmé, že vychádzali len zo stanoviska MH SR č. 143761/2023-3120-354143 zo dňa\n28. júla 2023. Po oboznámení sa s predmetným stanoviskom MH SR správny súd vyhodnotil, že táto\nlistina neobsahovala žiadne vecné odôvodnenie konštatovania, že podnikateľská činnosť žalobkyne\nnebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Z jej obsahu nebolo možné zistiť, z\nakých informácii MH SR vychádzalo a na základe akých hodnotiacich kritérií dospelo k spomínanému\nzáveru. Keďže stanovisko neobsahovalo žiadnu zrozumiteľnú, logickú a presvedčivú argumentáciu\nči preskúmateľnú správnu úvahu, bolo potrebné ho považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné. V\ntejto súvislosti správny súd ďalej uviedol, že prvostupňový orgán ani žalovaný nevzhliadli dôvod na\nspochybňovanie informácie získanej MH SR, či potrebu jej hlbšej analýzy. Správny súd v závere\nrozsudku nariadil príslušným orgánom zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom\nsi obstarať potrebné podklady (vyžiadať si vyjadrenie od príslušného orgánu na základe podkladov\nviažucich sa k podnikaniu žalobkyne), ktoré budú relevantné pre následné posúdenie otázky, či trvalý\npobyt žalobkyne na území Slovenskej republiky je aj naďalej v záujme Slovenskej republiky, a následne,\nči existujú dôvody na zrušenie jej trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň správny\nsúd považoval za potrebné sa dostatočným spôsobom vysporiadať aj s posúdením vplyvu rozhodnutia\nv súvislosti so zásahom do súkromného a rodinného života žalobkyne. V rámci zásady voľného\nhodnotenia dôkazov bolo potrebné posúdiť dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj neprospech\n\nžalobkyne, pričom analýzu svojej úvahy pri voľnom hodnotení dôkazov príslušné orgány mali riadne\nodôvodniť.\n9. Prvostupňový orgán si následne dňa 21. februára 2025 prostredníctvom informačného systému\nOVERSI preveril, či spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o., nemá nedoplatky po splatnosti na poistnom na\nverejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, daňový úrad a colný úrad. Výsledkom overenia bolo,\nže k dátumu overenia stavu Sociálna poisťovňa neevidovala tento subjekt v registri zamestnávateľov\nalebo v registri poistencov starobného dôchodkového sporenia. Z uvedeného dôvodu prvostupňový\norgán dňa 21. februára 2025 zaslal Sociálnej poisťovni dožiadanie č. PPZ-HCP-BA8-2025/020283-004\no poskytnutie informácie, či spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o., v ktorej je žalobkyňa konateľkou, má\nevidované nedoplatky po splatnosti, a či uvedená spoločnosť zamestnáva zamestnancov, a ak áno\nv akom počte. Prvostupňový orgán ďalej dňa 21. februára 2025 prostredníctvom portálu finstat.sk\npreveril hospodárenie spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o., v roku 2023, kde boli uvedené informácie,\nže sa spoločnosť v roku 2023 dostala do straty 3936,- eur a tržby jej narástli na 7200,- eur, čo podľa\nsmernice MH SR č. 1/2020 zo dňa 6. júla 2020 pre posudzovanie prínosu podnikateľskej činnosti pre\nhospodárske záujmy Slovenskej republiky (ďalej len „smernica MH SR“) znamenalo, že podnikateľská\nčinnosť žalobkyne nie je v záujme Slovenskej republiky. Dňa 26. februára 2025 bola doručená odpoveď\nzo Sociálnej poisťovne č. XXXXX-XX/XXXX-XX, v ktorej bolo skonštatované, že spoločnosť D1 Leasing\n(49), s.r.o., nie je ani nebola vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného podľa §\n128 ods. 8 až ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z\nuvedeného prvostupňový orgán vyvodil jednoznačný záver, že spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o., nikdy\nnezamestnávala žiadnych zamestnancov. Dňa 3. marca 2025 zaslal prvostupňový orgán na základe\nzáväzného právneho názoru správneho súdu na MH SR žiadosť č. PPZ-HCP-BA8-2025/020283-007\no zaujatie stanoviska, či podnikateľská činnosť žalobkyne bude prínosom pre hospodárske záujmy\nSlovenskej republiky.\n10. Dňa 7. apríla 2025 bolo prvostupňovému orgánu doručené stanovisko MH SR č.\n23182/2025-3214-17609 zo dňa 20. marca 2025 (ďalej len „stanovisko MH SR“), v ktorom bolo\nuvedené, že MH SR postupuje v zmysle zákona o pobyte cudzincov a v zmysle interných hodnotiacich\npostupov ustanovených v konsolidovanom znení smernice MH SR, na základe ktorých posudzuje prínos\nštátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V čl. 5 ods. 2 smernice MH\nSR sú uvedené hodnotiace kritéria pre určenie rozsahu podnikateľskej činnosti subjektu, a to počet\nzamestnancov, výška obratu, výška uhradenej dane. Pri hodnotení podnikateľskej činnosti D1 Leasing\n(49), s.r.o., MH SR vychádzalo z verejne dostupných databáz finančných a obchodných informácií\n(FinStat a Transparex), pričom bolo zistené, že spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o., nedosiahla minimálne\nurčené kritériá podľa smernice MH SR. Na základe uvedeného bolo MH SR toho názoru, že neboli\nsplnené minimálne podmienky podľa kritérií smernice MH SR, aby podnikateľská činnosť žalobkyne bola\nv záujme Slovenskej republiky.\n11. Dňa 17. marca 2025 zaslal prvostupňový orgán žalobkyni výzvu č. PPZ-HCP-BA8-1968-020/2025PC na doloženie dokladov, a to v zmysle rozsudku správneho súdu. Prvostupňový orgán pritom poukázal\nna informáciu zo žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Prvostupňový orgán na základe\nuvedeného vyzval žalobkyňu najmä na doloženie rodného listu dieťaťa, ktorým sa mal jednoznačne\npreukázať príbuzenský vzťah žalobkyne s dieťaťom. Dňa 7. júla 2025 bol prvostupňovému orgánu\ndoložený rodný list dieťaťa, ktorý preukazuje, že žalobkyňa je matkou dieťaťa: E. F. G., narodeného\nv Moskve dňa 29. septembra 2008.\n12. Prvostupňový orgán následne zaslal žalobkyni dňa 11. apríla 2025 výzvu na vyjadrenie č. PPZHCP-BA8-1968-023/2025-PC podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko zistil skutočnosti, ktoré\nboli dôvodom na zrušenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa bola\nzároveň poučená o tom, že sa môže vyjadriť do siedmich dní od jej doručenia. Predmetná výzva bola\nžalobkyni doručená dňa 13. mája 2025.\n13. Dňa 29. mája 2025 bolo na prvostupňový orgán doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom namietala,\nže prvostupňový orgán postupoval v rozpore s rozsudkom správneho súdu, keď namiesto náležitého\nzistenia skutkového stavu len adresoval opätovnú žiadosť MH SR, pričom k žiadosti na MH SR zo dňa 3.\nmarca 2025 nepripojil žiadne podklady viažuce sa k podnikaniu žalobkyne, ale len predošlé nesúhlasné\nstanovisko MH SR a rozsudok správneho súdu. Prvostupňový orgán mal podľa jej názoru priložiť k\n\nžiadosti o stanovisko MH SR podklady viažuce sa k podnikaniu žalobkyne, ako aj predošlé súhlasné\nstanovisko MF SR. Žalobkyňa ďalej namietala, že MH SR sa vo svojom stanovisku odvolávalo výhradne\nna verejne dostupné finančné databázy.\n14. Prvostupňový orgán sa dôsledne zoberal vyjadrením žalobkyne a konštatoval, že postupoval výlučne\npodľa rozsudku správneho súdu, pričom zastal názor, že presne a úplne zistil skutočný stav veci\nohľadom podnikateľskej činnosti žalobkyne. Prvostupňový orgán sa počas rozhodovania zaoberal aj\ntým, či nebudú porušené práva žalobkyne ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života,\nktoré jej vyplývajú z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),\nako aj či nebudú porušené jej práva, ktoré sú garantované čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nPrvostupňový orgán vyjadril názor, že zrušenie trvalého pobytu nemožno považovať za závažný zásah\ndo súkromného a rodinného života žalobkyne, keďže žalobkyňa má na území Slovenskej republiky\nmanžela, s ktorým rovnako prebieha správne konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na päť rokov na\núzemí Slovenskej republiky, a mladistvého syna, ktorý má udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas\nna území Slovenskej republiky. V prípade, ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu na päť rokov na území\nSlovenskej republiky žalobkyne a jej manželovi, obaja sa môžu vrátiť do domovskej krajiny, nakoľko\neurópske zatýkacie rozkazy na oboch boli vymazané a ich spoločný mladistvý syn môže naďalej zotrvať\nna území Slovenskej republiky ako študent strednej školy, ktorú navštevuje.\n15. Po vyhodnotení listinných podkladov a dôkazov považoval prvostupňový orgán zrušenie trvalého\npobytu na päť rokov žalobkyne z dôvodov podľa § 50 ods. 1 písm. a) s poukazom na § 48 ods. 2 písm. c)\nzákona o pobyte cudzincov za opodstatnené. Prvostupňový orgán vydal dňa 4. júna 2025 prvostupňové\nrozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky.\n16. Žalobkyňa podala voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\ntak, že napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a jeho rozhodnutie\npovažoval za zákonné, dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivo zdôvodnené.\n17. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že prvostupňový orgán v rozpore s rozsudkom správneho\nsúdu nezabezpečil žiadne podklady k podnikateľskej činnosti žalobkyne, pričom k žiadosti adresovanej\nMH SR pripojil len predošlé nesúhlasné stanovisko MH SR a predmetný rozsudok správneho súdu.\nPrvostupňový orgán tak v rozpore s rozsudkom správneho súdu nezabezpečil a na MH SR nepredložil\nžiadne podklady týkajúce sa podnikateľskej činnosti spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o., v ktorej\nje žalobkyňa konateľkou. Žalobkyňa ďalej vytýkala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a\nnesprávne skutkové závery. Záverom žalobkyňa poukázala na selektívnosť prístupu prvostupňového\norgánu k jej osobe, vzhľadom na skutočnosť, že v rámci projektu Centra kooperačných služieb bol\nv období od roku 2017 na podklade súhlasných stanovísk MF SR udelený trvalý pobyt v Slovenskej\nrepublike celkom 55 žiadateľom, pričom žiadnemu (s výnimkou žalobkyne) nebol trvalý pobyt v\nSlovenskej republike na päť rokov ani zrušený a ani nebolo o zrušení trvalého pobytu začaté konanie.\n18. V súvislosti s námietkami žalobkyne žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že preskúmal\nprvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, ako aj zákonnosť\na vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia po stránke právnej, ako aj skutkovej. Po preskúmaní\nprvostupňového rozhodnutia a administratívneho spisu žalovaný zistil, že dôvodom vydania rozhodnutia\no zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky bola skutočnosť, že podľa § 48\nods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny nesplnil podmienky na udelenie\ntrvalého pobytu. Zároveň podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov prvostupňový orgán\nzistil skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zrušenie trvalého pobytu.\n19. Prvostupňový orgán podľa žalovaného postupoval v ďalšom konaní v zmysle rozsudku správneho\nsúdu, ktorý bol pre neho záväzný. Žalovaný dal do pozornosti aj § 6 zákona č. 575/2001 Z. z. o\norganizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého je MH SR ústredným orgánom štátnej správy, okrem iného aj pre podporu malého a stredného\npodnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre\nvnútorný a zahraničný obchod. Z uvedeného vyplývalo, že MH SR má oprávnenie posudzovať dopad\nvykonávania podnikateľskej činnosti jednotlivých subjektov pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Na\nzáklade uvedeného bolo vyjadrenie MH SR dostatočným podkladom pre správnu úvahu prvostupňového\n\norgánu. MH SR disponovalo podkladmi a informáciami získanými z vlastného šetrenia vo veci posúdenia\nprínosu podnikania žalobkyne pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spôsob, akým MH SR\nspracovalo výstupy bolo len v kompetencii MH SR a nie je možné, aby iný orgán určoval rozsah alebo\nformu jeho stanoviska, alebo stanovil kritériá na posudzovanie žiadosti. V stanovisku MH SR bolo\njasne a zrozumiteľne vysvetlené, akým spôsobom MH SR hodnotilo podstatné údaje o hospodárení\nspoločnosti, v ktorej je žalobkyňa konateľkou, s použitím právnych predpisov aktuálnych a platných na\núzemí Slovenskej republiky.\n20. Keďže žalobkyňa nežiadala o prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov, nebola posudzovaná ako podnikateľ. Žalobkyňa žiadala o trvalý pobyt na\npäť rokov podľa § 43 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov a z toho dôvodu neboli zasielané\nžiadne podklady na MH SR za účelom ich posúdenia. V tomto prípade bola posudzovaná podnikateľská\nčinnosť žalobkyne v súvislosti so záujmami Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovaného malo MH\nSR k dispozícii všetky podstatné písomnosti potrebné na posúdenie podnikateľskej činnosti žalobkyne.\nPodľa žalovaného prvostupňový orgán postupoval v zmysle rozsudku správneho súdu, keď si zaobstaral\npotrebné dokumenty a doklady, ktoré tvorili podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Za týmto\núčelom bolo oslovené vecne príslušné MH SR, spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o., bola preverená\nprostredníctvom portálu OVERSI či má alebo nemá nedoplatky a bola tiež zaslaná žiadosť o súčinnosť\nSociálnej poisťovni. Výsledkom bolo, že spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o., nemala žiadne nedoplatky,\navšak ani nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Žalovaný nepoprel, že v minulosti bol žalobkyni\nudelený trvalý pobyt na obdobie piatich rokov na území Slovenskej republiky, a to na základe\nsúhlasného stanoviska MF SR, keďže v tom čase bola podnikateľská činnosť žalobkyne v záujme\nSlovenskej republiky. Uvedené však už s odstupom času neplatilo, keďže spoločnosť D1 Leasing (49),\ns.r.o., nevykazovala také výsledky hospodárenia, aby bola z objektívnych dôvodov považovaná za\nprínosnú pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o., nesplnila kritériá a\npodmienky pre vydanie súhlasného stanoviska MH SR, že podnikateľská činnosť žalobkyne je aj naďalej\nv záujme Slovenskej republiky. Žalovaný taktiež poukázal na vyjadrenie žalobkyne, že s manželom majú\nna Slovensku založenú firmu, ale z podnikateľskej činnosti momentálne príjem nemajú a žijú z úspor na\nosobnom účte. Žalovaný v tomto kontexte skonštatoval, že pri podnikateľskej činnosti spoločnosti D1\nLeasing (49), s.r.o., ktorá nemala žiaden zisk zo svojho podnikania, platila minimálne daňové odvody a\nneponúkala žiadne pracovné miesta, nemohol byť prijatý záver, že jej činnosť je v záujme Slovenskej\nrepubliky.\n21. Záverom žalovaný uviedol, že každé správne konanie je individuálne. Zároveň sa u každého\núčastníka konania posudzuje množstvo premenných a zistené skutočnosti môžu viesť v prospech, resp.\nv neprospech toho ktorého účastníka konania.\nII. Správna žaloba\n22. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj\nprvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n23. Žalobkyňa uviedla, že prvostupňový orgán postupoval v rozpore s rozsudkom správneho súdu,\nkeď namiesto náležitého zistenia skutkového stavu, obratom po vrátení spisu na ďalšie konanie,\nadresoval opätovnú žiadosť MH SR, pričom k žiadosti nepripojil žiadne podklady viažuce sa k podnikaniu\nžalobkyne. Prvostupňový orgán pritom bol zaviazaný „postupovať v naznačenom smere, zistiť presne\na úplne skutočný stav veci a za týmto účelom obstarať potrebné podklady (vyžiadať si vyjadrenia od\npríslušného orgánu na základe podkladov viažucich sa k podnikaniu žalobcu), ktoré budú relevantné\npre následné posúdenie otázky, či trvalý pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky je aj naďalej v\nzáujme Slovenskej republiky a následne, či existujú dôvody na zrušenie jeho trvalého pobytu na území\nSlovenskej republiky.“ Argumentáciu, že stanovisko MF SR bolo už zaslané MH SR v predošlej žiadosti\nzo dňa 28. júna 2023, a teda MH SR malo k dispozícii všetky podstatné písomnosti pri posudzovaní\npodnikateľskej činnosti žalobkyne, považuje žalobkyňa za absurdnú.\n24. Stanovisko MH SR podnikateľskú činnosť spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o. hodnotilo samostatne a\nizolovane, t. j. nie v kontexte projektu Centra kooperačných služieb. Žalobkyňa skonštatovala, že takéto\nstanovisko nemôže byť pre rozhodovanie v konaní o zrušení trvalého pobytu relevantné a nemôže tvoriť\npodklad pre rozhodnutie vo veci. MH SR sa vo svojom stanovisku žiadnym spôsobom nevysporiadalo\n\ns predošlým kladným stanoviskom MF SR a ani so skutočnosťou, že spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o.,\nvykonáva svoju podnikateľskú činnosť v jeho intenciách.\n25. Žalobkyňa ďalej podotkla, že v potvrdení Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán\nobnovy a znalostnú ekonomiku č. 5220/500/2025/KŠT zo dňa 3. septembra 2025 (ďalej len „potvrdenie\núradu“) sa uvádza, že „záujem Slovenskej republiky v súlade s § 43 ods. (1) písm. e) zákona č.\n404/2011 Z.z . o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyslovený v rámcu projektu\n„Centra kooperačných služieb“ Ministerstvom financií Slovenskej republiky, na ktorý nadväzuje projekt\n„Regionálne inovačné a rozvojové centrá“ naďalej trvá a týka sa všetkých štátnych príslušníkov tretej\nkrajiny, u ktorých bolo vyslovené, že pobyt konateľov je v záujme Slovenskej republiky.“ Žalobkyňa má\nz uvedeného za celkom zjavné, že prvostupňový orgán nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav\nveci, keďže z uvedených dokumentov vyplýva, že dôvody, pre ktoré MF SR v roku 2018 považovalo\nudelenie trvalého pobyt na päť rokov v Slovenskej republike v záujme Slovenskej republiky, naďalej\ntrvajú a týkajú sa všetkých štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých bolo vyslovené, že pobyt\nkonateľov je v záujme Slovenskej republiky. Individuálna podnikateľská činnosť žiadneho príslušníka\ntretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt na päť rokov v Slovenskej republike na podklade\nstanoviska MF SR v rámci projektu Centra kooperačných služieb nedosahovala parametre požadované\nsmernicou MH SR. Za aplikovania rovnakých kritérií by musel byť trvalý pobyt na päť rokov v Slovenskej\nrepublike zrušený všetkým účastníkom projektu Centra kooperačných služieb. Navyše žalobkyňa\nzdôraznila, že pri posudzovaní jej podnikateľskej činnosti príslušným orgánom unikla skutočnosť, že\nvykonáva v Slovenskej republike podnikateľskú činnosť okrem spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o., tiež\nprostredníctvom obchodnej spoločnosti Campion Services s. r. o., so sídlom Trnková 4363/12, 903 01\nSenec, IČO: 52 520 285 (ďalej len „Campion Services s. r. o.“).\n26. Podľa žalobkyne je problémom stanoviska MH SR aj retroaktívna aplikácia smernice MH SR na jej\npodnikateľskú činnosť v spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o. Smernica MH SR je interným dokumentom\nMH SR, ktorý nebol a nie je verejne dostupný, pričom nebol pripojený ani k samotnému stanovisku\nMH SR a ani k výzve na vyjadrenie sa, preto sa k jej obsahu žalobkyňa nemala možnosť kvalifikovane\nvyjadriť. Smernica MH SR bola prijatá 6. júla 2020, teda v čase, kedy už žalobkyni plynul trvalý pobyt na\npäť rokov v Slovenskej republike, udelený na podklade kladného stanoviska MF SR. Žalobkyňa sa tak\ndomnieva, že posudzovanie kladne vyhodnotenej podnikateľskej činnosti spoločnosti D1 Leasing (49),\ns.r.o. v intenciách smernice MH SR je neprípustné, nakoľko je v rozpore so zákazom retroaktivity, a teda\nv rozpore so základnými princípmi právneho štátu.\n27. Žalobkyňa, ako aj jej rodina, majú skutočný záujem v Slovenskej republike žiť a integrovať sa\ndo spoločnosti, podnikať a byť prínosom pre Slovenskú republiku, pričom k naplneniu tohto záujmu\naktívne vykonávajú príslušné kroky. Žalobkyňa má za to, že prvostupňový orgán mal pri rozhodovaní\no jej veci brať na zreteľ aj záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, jej osobné a\nrodinné pomery, ako aj jej finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu. Prvostupňový orgán a ani\nžalovaný nepostupovali v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, nakoľko riadne nezistili skutkový\nstav vo vzťahu k pobytu rodinných príslušníkov žalobkyne v Slovenskej republike a pri posudzovaní jej\nžiadosti vôbec neprihliadli na záujmy jej maloletého syna, ktorého práva a právom chránené záujmy boli\nnapadnutým rozhodnutím žalovaného vážne ohrozené. V danom prípade jednoznačne došlo k stretu\nzáujmu súkromného (t. j. záujmu žalobkyne a analogicky k tomu, aj jej rodiny) a záujmu verejného, v\nnadväznosti na čo, žalobkyňa uvádza, že v prípadoch, keď príslušný správny orgán dospeje k záveru,\nže došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí vo svojom rozhodnutí v prípade,\nže uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu tak, aby bolo\nmožné jednoznačne z obsahu rozhodnutia posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k jej pobytu na\núzemí Slovenskej republiky za účelom podnikania, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo\ncudzinca podnikať na území Slovenskej republiky, a to v kontexte čl. 8 Dohovoru.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n28. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 9. februára 2026, žalobu považoval za\nnedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.\n29. Následne žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán preveril spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o. v\ndostupných informačných systémov OVERSI, konkrétne nedoplatky na daňovom úrade, colnom úrade,\n\nv zdravotných poisťovniach a v neposlednom rade Sociálnej poisťovni. Všetko bolo s negatívnym\nvýsledkom zaevidované pod č. PPZ-HCP-BA8-1968-018/2025-PC zo dňa 5. marca 2025. Ďalej\nprvostupňový orgán písomnosťou zaevidovanou pod č. PPZ-HCP-BA8-755-020/2025-PC zo dňa 21.\nfebruára 2025 oslovil aj Sociálnu poisťovňu, že ak má byť podnikateľská činnosť spoločnosti D1\nLeasing (49), s.r.o., v záujme Slovenskej republiky, či vôbec zamestnáva nejakých zamestnancov.\nPrvostupňovému orgánu však bola doručená odpoveď zo Sociálne poisťovne v znení: „právny subjekt\nD1 Leasing (49) s.r.o. IČO: 48 299 936 nie je ani nebol vedený v evidencii sociálnej poisťovne ako\nplatiteľ poistného v zmysle § 128 ods. 1 až 3, 8 až 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\na § 14 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov“. Z\nuvedeného jasne vyplývalo, že spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o., nikdy nezamestnávala žiadnych\nzamestnancov. Uvedené bolo zaevidované pod č. PPZ-HCP-BA8-1968-016/2025-PC. Čo sa týka\nvýsledkov hospodárenia spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o., prvostupňový orgán preveril aj rok 2023\nz verejne dostupných zdrojov, ktoré by mali vychádzať z daňových priznaní obchodných spoločností\na bolo zistené, že celkové výnosy predstavovali 7354,- eur a bola vykázaná strata 3936,- eur. Z\nuvedeného vyplýva, že podnikateľská činnosť spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o., nie je v záujme\nSlovenskej republiky, nakoľko neprináša žiadny prospech občanom tejto krajiny, nezamestnáva\nžiadnych zamestnancov, vykazuje mínusové tržby a platí zanedbateľnú daň z príjmu, prípadne žiadnu.\nPrvostupňový orgán okrem sporného stanoviska MH SR preveril spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o., aj\nv dostupných systémoch Policajného zboru Slovenskej republiky.\n30. Podľa žalovaného žalobkyňa opomenula uviesť celé znenie stanoviska MH SR, na základe\nktorého MH SR posudzovalo podnikateľskú činnosť spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o. Žalovaný\nje presvedčený o tom, že stanovisko MH SR je zrozumiteľné, jasné a pochopiteľné, tým pádom\npreskúmateľné. Prvostupňový orgán postupoval výslovne na základe rozsudku správneho súdu,\nkonkrétne podľa bodu 41 odôvodnenia, keď opätovne oslovil MH SR, ktoré je jedinou kompetentnou\norganizáciou verejnej správy k posudzovaniu podnikateľskej činnosti obchodných spoločností. K\nopätovnej žiadosti prvostupňový orgán pripojil predošlé stanovisko MH SR, ako aj rozsudok správneho\nsúdu. Žalobkyňa nenamietala postup prvostupňového orgánu s opätovným oslovením MH SR, avšak\nnamietala a napádala len samotné stanovisko MH SR pre jeho nepreskúmateľnosť. Správny súd pritom\njasne uviedol, že „úlohou orgánov verejnej správny bude postupovať v naznačenom smere, zistiť presne\na úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať podklady (vyžiadať si vyjadrenie od príslušného\norgánu na základe podkladov viažucich sa k podnikaniu žalobkyne), ktoré budú relevantné pre následné\nposúdenie otázky, či trvalý pobyt žalobkyne na území Slovenskej republiky je aj naďalej v záujme\nSlovenskej republiky a následne, či u nej existujú dôvody na zrušenie jej trvalého pobytu na území\nSlovenskej republiky.“\n31. Žalovaný ďalej skonštatoval, že v roku 2019, keď bol žalobkyni udelený trvalý pobyt na päť rokov\nna území Slovenskej republiky, neposudzoval podnikateľskú činnosť spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o.,\nnakoľko to nespadalo do jeho právomoci. Riadil sa stanoviskom MF SR a súhlasným stanoviskom\nÚradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „ÚHCP PPZ“). Na základe\ntýchto súhlasných stanovísk bol žalobkyni udelený trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej\nrepubliky. Z uvedeného dôvodu žalovaný stále trvá na tom, že nemal a dodnes nemá vedomosť a\nznalosť o tom, na základe čoho vtedy príslušné MF SR usúdilo, že podnikateľská činnosť spoločnosti D1\nLeasing (49), s.r.o., bude v záujme Slovenskej republiky a hlavne z akého dôvodu, resp. čím konkrétne\nžalobkyňa prispeje k podnikateľskej činnosti spoločnosti D1 Leasing (49), s.r,o., tak, že to bude v záujme\nSlovenskej republiky. Navyše žalovaný a ani prvostupňový orgán nie sú kompetentnými orgánmi na\nposudzovanie podnikateľských činností ktorýchkoľvek obchodných spoločností. Túto kompetenciu a\nprávomoc má výučne iba MH SR. V prípade, ak by bol známy dôvod MF SR, na základe ktorého bol\nžalobkyni udelený trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky, ani vtedy žalovanému či\nprvostupňovému orgánu neprislúcha spochybňovať hodnotenie a uváženie podnikateľských činností\nobchodných spoločností. Z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán nepovažoval za dôvodné zaobstarať\nsi odôvodnenie súhlasného stanoviska MF SR. V neposlednom rade podnikateľská činnosť bola\nposudzovaná v roku 2018 a v tom čase podľa platnej legislatív a interných smerníc MF SR bolo\npodnikanie žalobkyne vyhodnotené ako podnikateľská činnosť v záujme Slovenskej republiky. Podľa\nnázoru žalovaného sa však nepočítalo s minimálnymi tržbami, mínusovými ziskami a nulovou daňou z\npríjmu. Taktiež Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku\n(ďalej len „ÚPV SR“) podľa názoru žalovaného nemá v kompetencii posudzovanie podnikateľskej\nčinnosti obchodných spoločností a žalovaný nemá vedomosť, na základe čoho dospel k tomu, že\n\nvyhodnotil i napriek nesúhlasnému stanovisku kompetentnej organizácie (MH SR), že podnikateľská\nčinnosť spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o., je v záujme Slovenskej republiky. Na základe uvedeného\nÚHCP PPZ požiadal vyššie uvedený ÚPV SR o objasnenie, či bolo vydané potvrdenie preukazujúce\nzáujem Slovenskej republiky aj pre žalobkyňu. Dňa 8. januára 2026 bolo doručená odpoveď z ÚPV SR,\nže potvrdenie preukazujúce záujem Slovenskej republiky pre žalobkyňu nebolo ÚPV SR nikdy vydané.\nŽalovaný zdôraznil, že pri posudzovaní žiadostí štátnych príslušníkov o ktorýkoľvek druh pobytu sa\nrozhoduje jednotlivo, pričom sa skúmajú všetky doklady osobitne.\n32. Žalobkyňa má na území Slovenskej republiky mladistvého syna (17 rokov), ktorý študuje na\nsúkromnej škole a po opustení územia Slovenskej republiky žalobkyňou s jej manželom môže mladistvý\nsyn zotrvať aj naďalej na území Slovenskej republiky. Žalovaný má z rozhodovacej činnosti vedomosť,\nže takýmto mladistvým štátnym príslušníkom tretích krajín boli udelené prechodné pobyty na účel\nštúdia a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky bez rodinných príslušníkov. Mladistvý syn\nžalobkyne podľa predložených dokladov dovŕši plnoletosť dňa 29. septembra 2026. Žalovaný mal za\nzrejmé, že trvalý pobyt v záujme Slovenskej republiky by mal byť udelený len štátnemu príslušníkovi\ntretej krajiny, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky\na jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Vzhľadom na zistené\nskutočnosti prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, dospeli k záveru, že v danom prípade došlo k stretu\nsúkromného záujmu s verejným záujmom, pričom je dôvodné uprednostniť záujem verejný. Zákon o\npobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem. Jedná sa o pojem, ktorý platná úprava výslovne\nobsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa.\nVerejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký\nzáujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie\nneurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť.\nTieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s\nrežimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. V zmysle platnej právnej\núpravy na udelenie, či už prechodného pobytu alebo trvalého pobytu na území Slovenskej republiky\nnie je právny nárok. Automatickým udeľovaním akéhokoľvek pobytu cudzincom po predložení všetkých\npožadovaných dokumentov by štát stratil možnosť regulovať počty cudzincov na svojom území. Pri\nposudzovaní žiadosti o udelenie trvalého pobytu v záujme Slovenskej republiky je príslušný správny\norgán, ako aj žalovaný, povinný zohľadňovať stanovisko MH SR a takýmto stanoviskom je viazaný.\nIV. Replika žalobcu a duplika žalovaného\n33. V replike zo dňa 27. mája 2026 žalobkyňa uviedla, že zotrváva na podanej správnej žalobe. Ďalej\npoukázala na skutočnosť, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nesnaží interpretovať, argumentačne\npodporiť alebo vysvetliť stanovisko MH SR. Pokiaľ sú kritériá hodnotenia podnikateľskej činnosti v zmysle\nsmernice MH SR interné, tak ako môže akákoľvek obchodná spoločnosť aktívne plniť kritéria, o ktorých\nnesmie mať pre ich interný charakter vedomosť.\n34. Žiaden správny orgán nemôže nahradiť odôvodnenie svojho rozhodnutia odkazom na stanovisko\niného orgánu, bez prezentovania preskúmateľnej správnej úvahy. Z argumentácie žalovaného je pritom\nzjavné, že žalovaný síce ani netuší, na základe akých kritérií dospelo MF SR v roku 2018 k záveru,\nže podnikateľská činnosť žalobkyne prostredníctvom spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o., je v záujme\nSlovenskej republiky, avšak zároveň celkom arbitrárne tvrdí, že tieto neznáme kritériá dnes už nie sú\nnaplnené. Navyše v žalobkyňou predloženom potvrdení ÚPV SR je zrozumiteľne a bez akýchkoľvek\npochybností uvedené, že: „záujem Slovenskej republiky v súlade s § 43 ods. (1) písm. e) zákona č.\n404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyslovený v rámcu projektu\n„Centra kooperačných služieb“ Ministerstvom financií Slovenskej republiky, na ktorý nadväzuje projekt\n„Regionálne inovačné a rozvojové centrá“ naďalej trvá a týka sa všetkých štátnych príslušníkov tretej\nkrajiny, u ktorých bolo vyslovené, že pobyt konateľov je v záujme Slovenskej republiky.“ Hoci nie je v\ndoloženom potvrdení ÚPV SR výslovne uvedené meno žalobkyne, z kontextu je však zjavné, že sa týka\nvšetkých štátnych príslušníkov tretích krajín zapojených do projektu Centra kooperačných služieb, u\nktorých bolo vyslovené, že pobyt konateľov je v záujme Slovenskej republiky, teda sa týka aj žalobkyne.\n35. Žalovaný v duplike zo dňa 28. mája 2026 uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia k správnej\nžalobe zo dňa 9. februára 2026.\n\n36. Uznesením č. k. 2S/84/2025 zo dňa 9. marca 2026 bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok,\na to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.\nV. Relevantná právna úprava\n37. Podľa § 43 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť\nrokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov štátnemu\npríslušníkovi tretej krajiny, ak je to v záujme Slovenskej republiky.\n38. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar na žiadosť štátneho príslušníka\ntretej krajiny udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48\nods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt podľa § 43.\n39. Podľa § 48 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ntrvalého pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu\n40. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak zistí\nskutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu.\n41. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie.\n42. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\n43. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n44. Podľa § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný\nstav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len\nnávrhmi účastníkov konania.\n45. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVI. Pojednávanie\n46. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v\npredmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového\nstavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 26. augusta 2026 žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Správny súd rozhodol na pojednávaní\nrozsudkom, ktorý vyhlásil postupom podľa ust. § 137 ods. 3 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v prítomnosti žalobkyne, jej právneho\nzástupcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju\nneúčasť na pojednávaní ospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania.\nVII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty\n47. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia,\nadministratívneho spisu a po oboznámení sa s obsahom žalobných námietok dospel k záveru, že\nsprávna žaloba je dôvodná.\n48. Podstatou prejednávanej veci bolo posúdenie, či boli v konaní dostatočne a spoľahlivo preukázané\nskutočnosti odôvodňujúce zrušenie trvalého pobytu žalobkyne na päť rokov podľa § 50 ods. 1 písm.\n\na) zákona o pobyte cudzincov, v spojení s § 48 ods. 2 písm. c) a § 43 ods. 1 písm. e) citovaného\nzákona, a to najmä z hľadiska záveru správnych orgánov, že podnikateľská činnosť žalobkyne už nie\nje v záujme Slovenskej republiky. Súčasne bolo potrebné posúdiť, či správne orgány v ďalšom konaní\nrešpektovali záväzný právny názor vyslovený v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu a či sa\nnáležite vysporiadali s dopadom rozhodnutia do súkromného a rodinného života žalobkyne.\n49. Z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že samotné zistenie nepriaznivých ekonomických\nvýsledkov podnikateľskej činnosti ešte bez ďalšieho neznamená naplnenie dôvodu na zrušenie už\nudeleného trvalého pobytu. Príslušný správny orgán je povinný zistiť a preukázať také skutočnosti, z\nktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že podmienka, na základe ktorej bol pobyt udelený, už nie je splnená,\nteda že pobyt žalobkyne už nie je v záujme Slovenskej republiky.\n50. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetom správneho konania nebolo posúdenie, či\nspoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o., dosahuje určité ekonomické parametre, ale posúdenie, či v čase\nvydania rozhodnutia existovali skutočnosti odôvodňujúce záver, že pobyt žalobkyne už nie je v záujme\nSlovenskej republiky. Ekonomické výsledky predmetnej obchodnej spoločnosti preto predstavujú iba\njeden z podkladov, z ktorých bolo možné takýto záver vyvodzovať, ale nemohli samostatne automaticky\nzakladať zákonný dôvod na zrušenie trvalého pobytu. V prejednávanej veci pritom nemožno opomenúť,\nže žalobkyni bol v roku 2019 udelený trvalý pobyt na päť rokov podľa § 43 ods. 1 písm. e) zákona o\npobyte cudzincov práve na základe stanoviska MF SR, podľa ktorého podnikateľská činnosť žalobkyne\nako konateľky spoločnosti D1 Leasing (49), s.r.o., bola v záujme Slovenskej republiky. Samotná táto\nskutočnosť však neznamená, že pôvodné stanovisko MF SR je pre správne orgány záväzné aj pri\nneskoršom posudzovaní pobytového statusu žalobkyne. Správne orgány však boli povinné náležite\nvyhodnotiť jeho význam v rámci celkovej správnej úvahy a najmä vysvetliť, aké konkrétne okolnosti v\nčase rozhodovania viedli k záveru, že verejný záujem, ktorý bol podkladom pre udelenie pobytu, už\nnetrvá. Z administratívneho spisu ani z vyjadrenia žalovaného však nevyplýva, že by správne orgány\ntakúto úvahu v potrebnom rozsahu vykonali. Žalovaný na jednej strane uvádza, že nepozná dôvody,\nna základe ktorých MF SR v roku 2018 dospelo k záveru o existencii záujmu Slovenskej republiky, na\ndruhej strane však bez dostatočného skutkového základu konštatuje, že tento záujem už netrvá. Takýto\npostup nemožno považovať za dostatočné vysporiadanie sa s pôvodným podkladom rozhodnutia, na\nzáklade ktorého žalobkyňa pobyt nadobudla.\n51. Správny súd zároveň prihliadol na obsah predchádzajúceho rozsudku správneho súdu. V uvedenom\nrozsudku bolo výslovne konštatované, že pôvodné stanovisko MH SR neobsahovalo odôvodnenie\nzáveru, prečo podnikateľská činnosť žalobkyne nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej\nrepubliky, pričom z neho nebolo možné zistiť, z akých informácií MH SR vychádzalo a na základe\nakých hodnotiacich kritérií dospelo k svojmu záveru. Správnemu súdu v uvedenej veci preto nezostávalo\niné, ako uvedené stanovisko vyhodnotiť ako arbitrárne a nepreskúmateľné. V ďalšom konaní bol\npreto prvostupňový orgán povinný rešpektovať záväzný právny názor správneho súdu a vykonať také\ndokazovanie, ktoré by umožnilo spoľahlivo posúdiť aktuálnu existenciu záujmu Slovenskej republiky na\npobyte žalobkyne.\n52. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán preveril hospodárenie spoločnosti\nD1 Leasing (49), s.r.o., za rok 2023, zistil, že spoločnosť vykázala výnosy vo výške 7354,- eur a\nstratu vo výške 3936,- eur, a ďalej zistil, že spoločnosť nebola evidovaná Sociálnou poisťovňou ako\nplatiteľ poistného a nezamestnávala zamestnancov. Na základe týchto skutočností následne požiadal\nMH SR o nové stanovisko. MH SR v doručenom stanovisku uviedlo, že pri posudzovaní prínosu\npodnikateľskej činnosti postupovalo podľa interných hodnotiacich postupov obsiahnutých v smernici\nMH SR a vychádzalo najmä z kritérií počtu zamestnancov, výšky obratu a výšky uhradenej dane. Na\nzáklade údajov z verejne dostupných databáz dospelo k záveru, že spoločnosť D1 Leasing (49), s.r.o.,\nnedosiahla minimálne kritériá podľa smernice MH SR. Súd konštatuje, že nové stanovisko MH SR je\noproti pôvodnému stanovisku z roku 2023 podrobnejšie a uvádza základné kritériá, z ktorých MH SR\nvychádzalo. Samotná existencia takéhoto stanoviska však nezbavovala prvostupňový orgán povinnosti\nvykonať vlastné dokazovanie a vlastnú správnu úvahu o tom, či boli splnené zákonné podmienky\nna zrušenie trvalého pobytu. Správny orgán nemôže svoju rozhodovaciu činnosť založiť výlučne na\nstanovisku iného orgánu bez toho, aby posúdil všetky ostatné relevantné dôkazy a okolnosti prípadu.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci\na za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku\n\nje zároveň povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania.\nUvedené požiadavky však správne orgány v prejednávanej veci v celom rozsahu nesplnili.\n53. Za významnú považuje správny súd aj skutočnosť, že žalobkyňa v priebehu konania poukázala\nna potvrdenie ÚPV SR, podľa ktorého záujem Slovenskej republiky vyslovený v rámci projektu Centra\nkooperačných služieb, na ktorý nadväzuje projekt Regionálne inovačné a rozvojové centrá, naďalej trvá\na týka sa všetkých štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých bolo vyslovené, že pobyt konateľov je\nv záujme Slovenskej republiky. Hoci uvedené samotné potvrdenie nepredstavuje záväzné stanovisko\npríslušného orgánu pre posúdenie podnikateľskej činnosti žalobkyne, ide nepochybne o dôkaz, ktorý\nje relevantný pre posúdenie otázky, či verejný záujem, na ktorom bolo založené pôvodné udelenie\npobytu žalobkyni, naďalej existuje. Príslušné správne orgány sa však s obsahom tohto dôkazu náležite\nnevysporiadali. Žalovaný v zásade odmietol jeho význam poukazom na nedostatok kompetencie ÚPV\nSR posudzovať podnikateľskú činnosť obchodných spoločností. Takéto odôvodnenie však neodpovedá\nna otázku, aký význam má predmetné potvrdenie pri posúdení trvania verejného záujmu spojeného s\nprojektom, v rámci ktorého bol žalobkyni pobyt pôvodne udelený.\n54. Za nedostatočné považuje správny súd aj zistenie skutkového stavu vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne,\nže podnikateľskú činnosť vykonáva aj prostredníctvom spoločnosti Campion Services s. r. o. Ak správne\norgány pri rozhodovaní vychádzali zo všeobecne formulovaného záveru o podnikateľskej činnosti\nžalobkyne, bolo ich povinnosťou toto tvrdenie preveriť a následne ho vo svojom rozhodnutí vysvetliť, či\na z akých dôvodov je podnikateľská činnosť prostredníctvom uvedenej spoločnosti pre posúdenie veci\nrelevantná alebo nie. Z napadnutého rozhodnutia ani z prvostupňového rozhodnutia takáto úvaha však\nnevyplýva.\n55. Správny súd zároveň nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku založenú výlučne na tvrdenej\nretroaktivite smernice MH SR. Samotná skutočnosť, že predmetná smernica bola prijatá v roku 2020,\nteda po udelení trvalého pobytu žalobkyni na päť rokov, ešte neznamená, že jej použitie pri posudzovaní\naktuálneho stavu v roku 2025 predstavuje neprípustnú retroaktivitu. Ak sa má však takáto interná\nmetodika použiť ako významný podklad pre záver o zániku verejného záujmu, správny orgán musí\ntransparentne uviesť, aké konkrétne kritériá boli použité, aké konkrétne skutkové údaje boli na tieto\nkritériá aplikované a prečo ich nesplnenie vedie k záveru, že pobyt žalobkyne už nie je v záujme\nSlovenskej republiky. V tejto súvislosti treba prehliadnuť na to, že smernica MH SR je interným\nnormatívnym aktom správneho orgánu. Nemôže preto vytvárať nové zákonné podmienky na zrušenie\ntrvalého pobytu nad rámec zákona. Jej význam môže spočívať iba v metodickom usmernení odbornej\núvahy príslušného orgánu, pričom konečný záver správneho orgánu musí mať oporu v zákone a\nmusí byť individuálne odôvodnený. Súd preto uzatvára, že správne orgány síce doplnili dokazovanie\noproti predchádzajúcemu konaniu, avšak nevykonali ho v rozsahu potrebnom na spoľahlivé zistenie\nskutkového stavu a na vytvorenie presvedčivej správnej úvahy o tom, že podmienka záujmu Slovenskej\nrepubliky, na základe ktorej bol žalobkyni trvalý pobyt udelený, v čase rozhodovania už nebola splnená.\n56. Za samostatne závažný nedostatok považuje súd spôsob, akým správne orgány posúdili zásah\ndo súkromného a rodinného života žalobkyne. Pri rozhodovaní o zrušení už existujúceho pobytového\noprávnenia preto správny orgán nemôže zostať iba pri konštatovaní, že na udelenie pobytu cudzincovi\nneexistuje právny nárok. Absencia právneho nároku na pobyt totiž nevylučuje aplikáciu čl. 8 Dohovoru.\nSprávny orgán musí posúdiť, či konkrétny zásah do súkromného a rodinného života žalobkyne sleduje\nlegitímny cieľ, či je založený na dostatočnom skutkovom základe a najmä či je vzhľadom na všetky\nokolnosti prípadu primeraný sledovanému cieľu. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobkyňa\nsa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe povolenia k trvalého pobytu od roku 2019,\nmá tu manžela a maloletého syna, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt na\nneobmedzený čas a navštevuje strednú školu. Z rodného listu predloženého v správnom konaní vyplýva,\nže syn žalobkyne sa narodil XX. XXXXXXXXX XXXX, pričom plnoletosť dosiahne až 29. septembra\n2026. Správne orgány sa uvedenými okolnosťami zaoberali iba v obmedzenom rozsahu. Prvostupňový\norgán dospel k záveru, že zrušenie trvalého pobytu nebude predstavovať závažný zásah do súkromného\na rodinného života žalobkyne, keďže jej manžel sa nachádza v obdobnej situácii a maloletý syn môže\nzostať na území Slovenskej republiky a pokračovať v štúdiu. Takýto záver však podľa názoru správneho\nsúdu nepredstavuje dostatočné posúdenie proporcionality zásahu do ich rodinného života. Skutočnosť,\nže maloletý syn môže formálne zostať na území Slovenskej republiky totiž neznamená, že nedôjde k\n\nzásahu do jeho rodinného života, resp. rodinného života žalobkyne. Naopak, pri posudzovaní tejto otázky\nbolo potrebné zohľadniť vek syna žalobkyne, jeho konkrétnu závislosť od rodičov, spôsob zabezpečenia\nstarostlivosti o neho, jeho osobné a sociálne väzby na území Slovenskej republiky, pokračovanie v štúdiu\na dôsledky prípadného odlúčenia od rodičov. Správne orgány pritom vychádzali v zásade z abstraktnej\nmožnosti, že maloletý syn môže na území Slovenskej republiky zotrvať bez rodičov, pričom bližšie\nnezisťovali a nehodnotili konkrétne okolnosti jeho života a závislosti od žalobkyne ako matky. Takýto\npostup nemožno považovať za dostatočný z hľadiska požiadavky na individuálne posúdenie zásahu\ndo rodinného života. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že pri rozhodovaní, ktoré sa dotýka pobytu\nrodiča maloletého dieťaťa, je potrebné venovať osobitnú pozornosť najlepšiemu záujmu maloletého\ndieťaťa. Tento záujem nemožno redukovať iba na možnosť formálneho zotrvania dieťaťa na území\nSlovenskej republiky. Je potrebné skúmať, aký konkrétny vplyv bude mať rozhodnutie na rodinné väzby\na každodenný život maloletého.\n57. Rovnako nedostatočne bola posúdená dĺžka pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky a\nintenzita jej väzieb k tomuto územiu. Žalobkyňa sa na Slovensku zdržiava od roku 2019 na základe\ntrvalého pobytu, pričom v priebehu konania poukazovala na svoj záujem pokračovať v podnikateľskej\nčinnosti, integrovať sa do spoločnosti a na rodinné väzby vytvorené na území Slovenskej republiky.\nSprávne orgány síce konštatovali, že verejný záujem treba uprednostniť pred súkromným záujmom\nžalobkyne, avšak neuviedli dostatočné konkrétne úvahy, na základe ktorých dospeli k záveru, že práve\nzrušenie trvalého pobytu je v danom prípade nevyhnutným a primeraným prostriedkom na ochranu\nhospodárskeho záujmu Slovenskej republiky. Verejný záujem na tom, aby trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1\npísm. e) zákona o pobyte cudzincov bol zachovaný iba v prípadoch, keď je splnená zákonná podmienka\nzáujmu Slovenskej republiky, je legitímnym cieľom. Z toho však nemožno vyvodiť, že pri každom zistení\nnedostatočných ekonomických výsledkov obchodnej spoločnosti je automaticky primerané zrušiť pobyt\nosobe, ktorá na území Slovenskej republiky žije niekoľko rokov a má tu rodinné väzby vrátane maloletého\ndieťaťa. Úlohou správnych orgánov bolo preto vykonať skutočné vyváženie verejného záujmu na\nregulácii pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín a súkromného a rodinného záujmu žalobkyne. Takéto\nvyváženie však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v potrebnej miere nevyplýva.\n58. Za relevantnú považuje správny súd aj námietku žalobkyne týkajúcu sa rozdielneho postupu\nvoči iným osobám, ktorým bol v rámci projektu Centra kooperačných služieb udelený trvalý pobyt\nna päť rokov na základe súhlasných stanovísk MF SR. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že za obdobných\nskutkových okolností nebolo voči iným účastníkom projektu vedené konanie o zrušení pobytu, správne\norgány boli povinné toto tvrdenie preveriť v rozsahu potrebnom na posúdenie jeho relevancie. Samotné\nkonštatovanie, že každé správne konanie je individuálne, nie je dostatočným vysporiadaním sa s\nkonkrétnou námietkou možného rozdielneho prístupu, ak žalobkyňa tvrdí existenciu porovnateľnej\nskupiny osôb a aplikáciu rovnakých hodnotiacich kritérií. Správny súd pritom nevyvodzuje, že žalobkyňa\nmá automaticky nárok na rovnaké rozhodnutie ako iné osoby. Správny orgán však musí byť schopný\nvysvetliť, prečo sú skutkové okolnosti porovnávaných prípadov odlišné alebo prečo odlišný postup\nodôvodňujú konkrétne okolnosti daného prípadu.\n59. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami\nspočívajúcimi v nedostatočne zistenom skutkovom stave, nedostatočnom vyhodnotení vykonaných\ndôkazov a nedostatočnom odôvodnení správnej úvahy. Súčasne správne orgány v ďalšom konaní\nnerešpektovali v celom rozsahu záväzný právny názor vyslovený v predchádzajúcom rozsudku\nsprávneho súdu, keď síce zabezpečili nové stanovisko MH SR, avšak neobstarali a nevyhodnotili\nvšetky podklady relevantné pre posúdenie aktuálneho trvania verejného záujmu a nevykonali dostatočné\nproporcionálne posúdenie zásahu do súkromného a rodinného života žalobkyne. Za daného skutkového\na právneho stavu preto nemožno uzavrieť, že bolo dostatočne preukázané naplnenie zákonného dôvodu\npodľa § 50 ods. 1 písm. a) v spojení s § 48 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Súd preto\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d),\ne) a f) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n60. V ďalšom konaní bude prvostupňový orgán viazaný právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods.\n6 SSP). Bude preto povinný doplniť dokazovanie tak, aby bol spoľahlivo zistený skutočný stav veci,\nnajmä vo vzťahu k aktuálnemu rozsahu a charakteru podnikateľskej činnosti žalobkyne, k relevantnosti\nčinnosti spoločnosti Campion Services s. r. o., k významu pôvodného stanoviska MF SR a potvrdenia\nÚPV SR, ako aj k podkladom a kritériám, z ktorých vychádzalo MH SR pri vydaní svojho stanoviska.\n\nPrvostupňový orgán zároveň riadne vyhodnotí všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a\nv odôvodnení rozhodnutia uvedie konkrétne úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o existencii\nalebo neexistencii záujmu Slovenskej republiky na pobyte žalobkyne. Osobitnú pozornosť bude potrebné\nvenovať proporcionalite zamýšľaného zásahu do práva žalobkyne na rešpektovanie súkromného a\nrodinného života podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to so zreteľom\nna dĺžku pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky, jej rodinné väzby, postavenie a vek jej\nmaloletého syna, jeho štúdium a konkrétne dôsledky prípadného odlúčenia od rodičov. Správny orgán\npritom posúdi nielen existenciu verejného záujmu, ale aj jeho intenzitu a nevyhnutnosť zvoleného\nopatrenia v porovnaní s intenzitou zásahu do práv žalobkyne a jej rodiny. Až na základe takto doplneného\ndokazovania a riadne odôvodnenej správnej úvahy bude možné zákonným spôsobom rozhodnúť, či sú\nv prípade žalobkyne splnené podmienky na zrušenie trvalého pobytu podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona\no pobyte cudzincov.\n61. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1\nSSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP\no výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným\nuznesením.\n62. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.), ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods.\n1 SSP účinného do 30. júna 2023)\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}