{"guid": "6188dc4b-8d91-43b7-9993-76e3bb52a0ee:30bbcc70-f257-4e8d-9fa8-ea3fd59f481a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101751.2", "spisova_znacka": "5S/99/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/99/2025 z 16. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 16. apríla 2026, sp. zn. 5S/99/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101751.2", "identifikacne_cislo": "0725101751", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-1.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 525/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-1.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/525-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-2013/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-18", "nazov": "§ 29 ods. 18 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 17/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/17-1992/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-184", "nazov": "§ 184 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-184", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-184"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/525#paragraf-1", "/SK/ZZ/2013/180#paragraf-4", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-29", "/SK/ZZ/1992/17#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-184"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30bbcc70-f257-4e8d-9fa8-ea3fd59f481a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101751.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101751.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101751.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5S/99/2025\n0725101751\n16. 04. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725101751.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,\no. z., so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného:\nTkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, IČO:\n53 929 691, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad\nTrnava, so sídlom Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TTOOP3-2025/063516-002 zo dňa 19.09.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,\ntakto\nrozhodol:\nSprávny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa\n20.09.2025 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou podanou na Správnom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 20.09.2025\nspolu s jej doplnením doručeným dňa 24.02.2026 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2025/063516-002 zo dňa 19.09.2025, ktorým žalovaný ako\npríslušný odvolací orgán štátnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej\nspráve starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov v nadväznosti na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej\nštátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 29 ods. 18 zákona č. 24/2006 Z. z. o\nposudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) v konaní o odvolaní žalobcu proti záväznému\nstanovisku vydanému v zisťovacom konaní Okresného úradu Hlohovec, odboru starostlivosti o životné\nprostredie č. OU-HC-OSZP-2025/000799 zo dňa 05.08.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\nprvostupňové rozhodnutie (záväzné stanovisko) potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“).\n2. Súčasťou správnej žaloby (bod 8.) bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe. Návrh odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky - najmä prvostupňového\nrozhodnutia - hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, pričom priznanie odkladného účinku nie\nje v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť návrhu ďalej odvodzoval z § 13 zákona č. 17/1992\nZb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“). Vo\nvzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, a to\nnajmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany\nnevyhnutné prepojiť\ns inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia §\n184 a nasl. zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) (prípadne i odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 446 a 447 SSP),\nresp.\ns inštitútom dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia v zmysle\nustanovenia § 362 a nasl. SSP. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom\nprostredí. Táto ujma však nesmie byť nepatrná. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v\n\nprípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho\nrozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre\nnezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné\nprostredie. Aj keď ustanovenie § 13 zákona o životnom prostredí neobsahuje pojem princíp predbežnej\nopatrnosti, zreteľne vyjadruje jeho priamu podstatu. Z jeho právnej úpravy vyplýva, že ak nie je isté či\nsa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti odstavia alebo nie, je potrebné predpokladať, že\nmôžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné poškodenie životného prostredia, a to aj napriek\ndôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom k posudzovanej činnosti. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto\nnie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. Aj\nkeď princíp predbežnej opatrnosti má ideovo veľmi blízko k princípu prevencie, pretože oba smerujú\nk zabráneniu určitého škodlivého následku, nemožno si ich však zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v\nzásade v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa už raz preukáže riziko potencionálnej ujmy,\nvtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia.\nAvšak\nv prípade, kedy riziko nemožno považovať za preukázané, a to z dôvodu vyššie zmienenej\nvedeckej neistoty resp. keď vzťah príčinnej súvislosti a škodlivého následku nie je úplne preukázaný,\nvtedy sa musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z vyššie zvedeného potom vypláva, že princíp\npredbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia\nči ohrozenia životného prostredia či ľudského zdravia.\n3. Ďalej žalobca v návrhu poukázal na to, že aj keď princíp predbežnej opatrnosti má ideovo veľmi\nblízko k princípu prevencie, pretože oba smerujú k zabráneniu určitého škodlivého následku, nemožno\nsi ich však zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v zásade\nv určitosti potenciálneho vzniku ujmy.\nAkonáhle sa už raz preukáže riziko potencionálnej ujmy, vtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom\nobmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia. Avšak v prípade, kedy riziko nemožno považovať\nza preukázané, a to z dôvodu vyššie zmienenej vedeckej neistoty resp. keď vzťah príčinnej súvislosti a\nškodlivého následku nie je úplne preukázaný, vtedy sa musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z\nvyššie zvedeného potom vypláva, že princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje\nurčité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia či ľudského zdravia.\n4. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní\ndoručenom správnemu súdu dňa 26.03.2026 v tom zmysle, že navrhovanou činnosťou nehrozí závažná\nujma na životnom prostredí. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania neoprávňuje navrhovateľa vykonávať\nčinnosť, ale oprávňuje ho len podať návrh na začatie povoľovacieho konania.\n5. Administratívny spis žalovaného bol správnemu súdu doručený dňa 26.03.2026.\n6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu\na po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým\nvýkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná\nškoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie\nodkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.\n8. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od\ndoručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh\npodaný súčasne so správnou žalobou.\n9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n10. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS\n326/2024 (body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe\npodľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné\na nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako\nrozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022,\nII. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie\n\nodkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu\nreálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej\nžaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom\npre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené\nzákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta\nverejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za\nkumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným\nzáujmom.“\n11. Zákonným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe\nje návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi\nnásledkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy\nmu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom\nprostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné\ndôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z\ntýchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného\núčinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný\nvážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.\nNie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už\nreálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú\nintenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok).\nHrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie\nbyť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8).\n12. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS\n132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej\nžalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na\npriznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr\nso správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia\nsprávneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu\npodania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal\nnávrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)\nalebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)\ndostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia\nnakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj\nBaricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C.\nH. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“\n13. Žalobca svoj návrh, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval najmä hrozbou závažnej ujmy\nna životnom prostredí, nezvratným zásahom do životného prostredia a jeho nenávratným poškodením s\npoukazom na zákon o životnom prostredí a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny\nsúd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané\nv návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú\nsa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného\nprostredia a s tým súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp.\nvymedzenia ich priameho príčinného vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového stavu. Žalobca vo\nsvojom návrhu nešpecifikoval, v čom má spočívať závažná ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo\nnapadnutým rozhodnutím dôjsť. Žalobca svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým\ndôkazom.\n14. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladných účinkov vyžaduje preukázanie iba\nhroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu.\nIde o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť riziko,\nnebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho\ndôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná. Žalobca však potrebu prevencie\npri ochrane životného prostredia interpretoval tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má čo i len teoretický\npotenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad na účely\nrozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe však nie je prípustný. Návrh žalobcu je preto\n\ntreba považovať za nedostatočne odôvodnený a nepodložený, keďže žalobca neuniesol tak povinnosť\ntvrdenia, ako ani dôkaznú povinnosť. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu\npodľa § 185 písm. a) SSP nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto\npovinnosť, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie.\nJe v záujme samotného žalobcu, ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje\npostup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou\npredmetného ustanovenia, riadne osvedčil. V opačnom prípade sám nesie procesné následky v podobe\nzamietnutia jeho návrhu.\n15. Na základe vyššie uvedeného správny súd sumárne uzatvára, že žalobca dostatočne nevymedzil\na následne ani neosvedčil existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej\nškody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, vyžadovaného zákonom, keďže svoje\ntvrdenia neprecizoval a ani ničím nepodložil. Žalobcovi v konaní podľa § 185 písm. a) SSP\nprislúcha povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná, teda povinnosť svoje tvrdenia komplexne, riadne\na dostatočne preukázať, pričom v tomto prípade nedošlo ani k riadnej artikulácii či vymedzeniu dôsledkov\nnapadnutého rozhodnutia na žalobcu a k osvedčeniu existencie zákonom predvídaných následkov\nrozhodnutia.\n16. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým\nje osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa nálezu Ústavného súdu\nSR sp. zn. III. ÚS 479/2017 „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by\nbolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený\ns činnosťami, ktorých výsledkom\nje čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,\naktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je\nvytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov.\nOsobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho\nindividuálneho prínosu.“ Správny súd uvádza, že žalobca sa k tomuto splneniu predpokladu žiadnym\nspôsobom nevyjadril.\n17. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti uznesenia.\n18. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení\ns § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP]", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f4839219-fe27-4c13-b498-962141fdf63e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.326.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.326.2024.1"}, {"guid": "ussr:3abe1e74-a6b4-452b-9f4f-487266503588", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.231.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.231.2024.1"}, {"guid": "ussr:6b9e31da-35ec-40c4-b9cc-567cac8a6cbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.181.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.181.2024.1"}, {"guid": "ussr:ff1a0ed3-939b-4204-b2e9-a7d11d93db0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.457.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 457/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 457/2022 z 13. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-13", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.457.2022.1"}, {"guid": "ussr:12850f06-8021-4c77-b53f-4d9eff8c3846", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.135.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 135/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 135/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.135.2022.1"}, {"guid": "ussr:6923d0bd-768e-4d23-8791-ed458ec220e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.132.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 132/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 627, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.132.2022.1"}, {"guid": "ussr:cae0482b-5ccb-4e48-bf19-1b6dd37637bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.158.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.158.2020.1"}, {"guid": "ussr:bf304925-e218-4b30-b081-173dbf225963", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 468/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:6679fc11-3bc1-40eb-b0c0-27b1242131d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.479.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 479/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.479.2017.2"}], "citovane_v": []}