Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18Sas/43/2024 z 18. 9. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. septembra 2026, sp. zn. 18Sas/43/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101652.1
Správny súd v Bratislave | 18Sas/43/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101652.1 | 2026-09-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 SSP, § 2 ods. 2 SSP, § 119 SSP, § 120a SSP, § 199 ods. 1 písm. a) SSP, § 202 ods. 2 SSP, § 203 ods. 1 SSP, § 203 ods. 2 SSP, § 190 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb., § 51f zákona č. 274/1994 Z. z., predpis č. 242/2001 Z. z., § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 285 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61a647f5-993f-49f1-8154-f34068c0de3f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101652.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
18Sas/43/2024
0724101652
18. 09. 2026
Mgr. Pavel Ištók
ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101652.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, so sídlom
Černyševského 26, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.10.2024, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne,
ústredie č. 43668-2/2024-BA zo dňa 01.10.2024 v spojení s rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 31.07.2024
z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Žalobca utrpel dňa 04.08.1993 závažný devastačný pracovný úraz pri plnení pracovných úloh v
pracovnom pomere u zamestnávateľa F. – F. D., G. H., v pracovnom zaradení elektrikár. Následkom
zásahu elektrickým prúdom v podlahe elektrickej rozvodne nízkeho napätia žalobca utrpel ťažké
devastačné poranenia tvárovej časti hlavy s celoživotnými následkami (strata nosa, pravého oka,
pravého líca vrátane lícnej kosti, kosti hornej čeľuste a dvoch tretín horného zubného oblúka vrátane
zubov, celej hornej pery a polovice dolnej pery, polovice ľavého líca a časti ľavej tvárovej kosti, celej
dolnej mihalnice a polovice hornej ľavej mihalnice, otvorená čeľustná, čelová a čuchová dutina, ako aj
rozsiahla strata kože a svalstva pravého ramena a pleca).
2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6Co/200/2007-376 zo dňa 28.05.2009 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11C/160/1996-295 zo dňa 08.12.2006 právoplatne
zaviazal právneho nástupcu pôvodného zamestnávateľa (spoločnosť H. F. I., J., predtým F. – F.,
J.) zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane
ich mimoriadneho zvýšenia v celkovej sume 3 477 502,36 Sk (115 431,93 €) s príslušenstvom a
trovami konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2009. Následné exekučné vymáhanie
judikovanej sumy bolo zastavené, nakoľko uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/29/2009
zo dňa 09.10.2009 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Konkurz na majetok úpadcu
bol zrušený uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-3K/29/2009 zo dňa 12.12.2023
(právoplatným dňa 06.01.2024) po splnení konečného rozvrhu výťažku, čím došlo k zániku
zamestnávateľa bez uspokojenia nárokov žalobcu.
3. Dňa 31.01.2024 doručil žalobca Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, žiadosť o uspokojenie
priznaného nároku na náhradu za bolesť štátom prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 31.07.2024 žiadosť
zamietla podľa § 99 a § 285 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení s § 51f

ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca si svoju
pohľadávku neprihlásil do konkurzu vedeného na majetok nástupcu zamestnávateľa, a preto nebola
naplnená zákonná podmienka, že nárok neuspokojil správca konkurznej podstaty. Proti prvostupňovému
rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie.
4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, vydala dňa 01.10.2024 rozhodnutie
č. XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietla a
prvostupňové rozhodnutie pobočky potvrdila. V odôvodnení uviedla, že na prípad žalobcu sa podľa §
259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vzťahuje § 51f ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. Hoci toto ustanovenie
explicitne neuvádza povinnosť podať prihlášku do konkurzu, táto povinnosť podľa žalovanej vyplýva zo
samotnej podstaty konkurzu a § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže
žalobca pohľadávku do konkurzu neprihlásil, správca o nej nekonal, a preto nemôže nastúpiť plnenie zo
strany Sociálnej poisťovne. Námietku žalobcu o ťažkej sociálnej situácii (stave biedy) žalovaná odmietla
s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/30/2016 s tým, že dôkazné bremeno znáša poistenec
a mal využiť pomoc Centra právnej pomoci. Pre úplnosť žalovaná uviedla, že v prípade novej bolesti
žalobcu, ktorá by súvisela s pracovným úrazom zo dňa 04.08.1993 (napr. reoperácia), má možnosť
si podaním novej žiadosti spolu s lekárskym posudkom o bolestnom uplatniť nárok na náhradu za
bolesť v lehote troch rokov od jej vytrpenia, avšak judikovaný nárok mu pre zmeškanie konkurzu vyplatiť
nemožno.
II. Žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika a duplika
5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia pobočky a vrátenia veci na ďalšie
konanie. V žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci a prepätý formalizmus. Uviedol, že z § 51f
ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. ani z § 285 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva povinnosť
podať prihlášku do konkurzu ako hmotnoprávna podmienka pre uplatnenie garancie štátu. Podľa § 28
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. neprihlásená pohľadávka nezaniká, iba ju nemožno uspokojiť v konkurze.
S odkazom na čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR zdôraznil, že nikoho nemožno nútiť konať niečo, čo zákon
neukladá. Ďalej poukázal na to, že v čase vyhlásenia konkurzu sa nachádzal v ťažkom zdravotnom stave
a stave biedy; účasť v konkurze by vyžadovala zálohy na trovy právneho zastúpenia, pričom vzhľadom
na nízku bonitu úpadcu a rozsah prihlásených prednostných pohľadávok bolo zrejmé, že by išlo o zjavne
márne uplatnenie práva s prakticky nulovým výťažkom.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu podľa § 190 SSP
ako nedôvodnú zamietol. Zotrvala na svojej argumentácii, že garančné uspokojenie nárokov štátom
cez Sociálnu poisťovňu je koncipované ako subsidiárne a predpokladá riadne uplatnenie pohľadávky v
konkurze prihláškou. Ak si žalobca pohľadávku neprihlásil, zavinil, že o nej správca nerozhodoval, čím
sa sám pripravil o možnosť domáhať sa plnenia od štátu.
7. Žalobca v podanej replike zotrval na žalobných bodoch a zdôraznil, že zákon nemožno vykladať
mechanicky a izolovane od ústavných princípov materiálneho právneho štátu. Poukázal na to, že štát
transformoval štátny podnik a privatizáciou vytvoril model, ktorý skončil úpadkom dlžníka. Poškodený
občan nesmie doplácať na formálne prekážky, ak preukázal svoj nárok právoplatnými súdnymi
rozhodnutiami a jeho neuspokojenie z majetku dlžníka je objektívnou skutočnosťou.
8. Žalovaná na repliku žalobcu reagovala podaním, v ktorom zopakovala svoje doterajšie stanovisko
a zdôraznila, že zákon neumožňuje správnemu orgánu udeliť výnimku z nesplnenia zákonných
podmienok.
III. Relevantná právna úprava
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
12. Podľa § 120 písm. a) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej
správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
15. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
16. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
17. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
18. Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.
19. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
20. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
21. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
22. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce (účinného v čase vzniku pracovného
úrazu) ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu
na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia,
v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere. Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu
zodpovedá, poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
23. Podľa § 51f ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 242/2001
Z. z. nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo
pri chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty a na ktorých
uspokojenie sa nevzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu alebo povinné zmluvné poistenie podľa
osobitných predpisov, uspokojí štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne z prostriedkov osobitného
účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Fondu národného
majetku Slovenskej republiky a z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky. Podľa § 51f ods.
3 tohto zákona prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky a z Fondu národného
majetku Slovenskej republiky sa použijú iba v prípadoch, ak o zrušení štátneho podniku alebo akciovej
spoločnosti likvidáciou bolo rozhodnuté alebo ak konkurz bol vyhlásený pred nadobudnutím účinnosti
zákona, ktorý upraví úrazové poistenie, a to až do úplného uspokojenia nárokov zamestnancov
uvedených v odseku 1.
24. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v
konaniach o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní,
odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolania, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
25. Podľa § 285 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení štát poskytuje finančné
prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov na odškodnenie pracovných
úrazov a chorôb z povolania zamestnancov zrušených zamestnávateľov, ktorých zakladateľom bol
štát alebo Fond národného majetku Slovenskej republiky. Podľa § 285 ods. 2 tohto zákona finančné
prostriedky na úhradu výdavkov na dávky a výdavkov spojených s ich výplatou uvedených v odseku 1
písm. a) až m) a o) sa poukazujú prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
26. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa zriadil Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle §
3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla na Správny súd v Bratislave pôsobnosť vo
veciach správneho súdnictva z krajských súdov. Predmetná vec bola náhodným výberom pridelená do
príslušného súdneho oddelenia Sas.
27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu existujúceho v čase jeho

vydania (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach
§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
28. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
01.10.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.
XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 31.07.2024 o nepriznaní nároku na náhradu za bolesť z titulu pracovného
úrazu zo dňa 04.08.1993.
29. Medzi účastníkmi konania neboli sporné základné skutkové okolnosti: žalobca utrpel dňa 04.08.1993
u zamestnávateľa F. – F. D., G. H., uznaný pracovný úraz s ťažkými devastačnými následkami na
zdraví; rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/200/2007-376 zo dňa 28.05.2009 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11C/160/1996-295 zo dňa 08.12.2006 bolo žalobcovi
právoplatne priznané mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 3 477 502,36 Sk (115 431,93 €); na majetok právneho nástupcu zamestnávateľa (H. F. I., J.)
bol dňa 09.10.2009 vyhlásený konkurz; žalobca si pohľadávku do konkurzu neprihlásil; a uznesením
Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-3K/29/2009 zo dňa 12.12.2023 bol konkurz po splnení
konečného rozvrhu výťažku právoplatne zrušený, v dôsledku čoho zamestnávateľ zanikol.
30. Spornou otázkou v prejednávanej veci je právne posúdenie, či neprihlásenie judikovanej pohľadávky
žalobcu z titulu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia do konkurzu na majetok
právneho nástupcu zamestnávateľa predstavuje nesplnenie zákonnej podmienky podľa § 51f ods. 1
zákona č. 274/1994 Z. z. spočívajúcej v tom, že nároky „neuspokojil správca konkurznej podstaty“,
a či táto okolnosť vylučuje vznik povinnosti štátu uspokojiť nárok žalobcu prostredníctvom Sociálnej
poisťovne.
31. Správny súd pri posúdení veci vychádzal z teleologického a historického výkladu ustanovenia § 51f
zákona č. 274/1994 Z. z. a nadväzujúceho § 285 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. Ustanovenie
§ 51f bolo do zákona č. 274/1994 Z. z. vložené novelou – zákonom č. 242/2001 Z. z. – a prevzalo inštitút
predtým upravený v § 251c Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.. Cieľom tejto osobitnej právnej úpravy bolo
poskytnúť zákonnú garanciu štátu zamestnancom bývalých štátnych podnikov a akciových spoločností
zakladaných štátom alebo Fondom národného majetku SR v procese transformácie hospodárstva
v 90. rokoch, ktorí utrpeli pracovné úrazy pred zavedením zákonného poistenia zodpovednosti
zamestnávateľov (pred 26.11.1993). Zákonodarca v týchto prípadoch prebral priamu zodpovednosť
štátu za to, že poškodení zamestnanci nezostanú bez odškodnenia následkom privatizácie, platobnej
neschopnosti a zániku zamestnávateľa. Na tento účel vytvoril osobitný verejnofinančný mechanizmus
oddelený od bežného poistného rozpočtu Sociálnej poisťovne (§ 51f ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z.,
neskôr § 285 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z.), pričom v § 51f ods. 3 výslovne stanovil, že
prostriedky štátu sa použijú „až do úplného uspokojenia nárokov zamestnancov“. Sociálna poisťovňa
v tomto právnom vzťahu nevystupuje ako bežný poistiteľ, ale ako verejnoprávny vykonávateľ osobitnej
garančnej povinnosti štátu.
32. K otázke pasívnej vecnej legitimácie Sociálnej poisťovne a povahe tohto plnenia sa opakovane
vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj odvolacie súdy. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.
3Cdo/661/2015 zo dňa 22.03.2017 výslovne judikoval: „Právnym dôvodom je § 51f ods. 1 zákona č.
274/1994 Z. z. (zánik zamestnávateľa žalobcu) a jeho aktuálnym odrazom je § 285 ods. 1 písm. g/
zákona o sociálnom poistení. Je to osobitný nárok voči štátu, ktorý má na základe zákona plniť žalovaná
z osobitného na to vyčleneného účtu.“ Rovnako Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6Co/34/2011
zo dňa 20.02.2012 (potvrdenom v rozsudkoch sp. zn. 6Co/37/2014 a sp. zn. 6Co/336/2017) odmietol
obranu Sociálnej poisťovne o nedostatku jej pasívnej legitimácie a potvrdil, že pasívna vecná legitimácia
patrí priamo Sociálnej poisťovni ako inštitúcii vykonávajúcej výplatu za štát. Krajský súd v Žiline v
rozsudku sp. zn. 9Co/130/2012 zo dňa 20.12.2012 potvrdil, že Sociálna poisťovňa v prípadoch podľa §
285 ods. 1 písm. g) „vykonáva výplatu za štát, ktorý jej ňou vyplatené prostriedky refunduje z rozpočtovej
rezervy vlády“. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/75/2012 zo dňa 06.03.2014 zdôraznil, že
po zrušení konkurzu na majetok zamestnávateľa sú súdy a správne orgány povinné skúmať nároky
poškodeného zamestnanca z hľadiska § 51f ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z., resp. § 285 ods. 1 písm.
g) zákona č. 461/2003 Z. z..“
33. Správny súd sa ďalej zaoberal gramatickým a systematickým rozborom zákonnej podmienky „ktoré
neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty“ (§ 51f ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z.). V
slovenskom právnom poriadku existuje celý rad objektívnych zákonných dôvodov, pre ktoré likvidátor
alebo správca konkurznej podstaty pohľadávku neuspokojí: a) Na strane likvidátora (podľa § 70 až
§ 75j Obchodného zákonníka): Likvidátor pohľadávku neuspokojí pri zistení predĺženia spoločnosti,
kedy je zo zákona povinný podať návrh na konkurz a zastaviť uspokojovanie veriteľov (§ 72 ods. 2
ObchZ), pri úplnej nemajetnosti a zrušení spoločnosti súdom bez likvidačného zostatku (§ 75k ObchZ),

pri spornosti nároku (§ 74 ods. 2 ObchZ) alebo pri zmeškaní lehoty v likvidácii (§ 75 ods. 1 ObchZ).
Skutočnosť, že zákonodarca postavil likvidátora a správcu konkurznej podstaty na rovnakú úroveň
ako rovnocenné alternatívy, jednoznačne vyvracia tézu žalovanej, že podmienkou plnenia je podanie
konkurznej prihlášky, keďže v likvidácii inštitút konkurznej prihlášky vôbec neexistuje. b) Na strane
správcu konkurznej podstaty (podľa zákona č. 7/2005 Z. z., resp. zákona č. 328/1991 Zb.): Správca
neuspokojí pohľadávku z dôvodu nedostatku výťažku na nezabezpečené pohľadávky v rozvrhu (§ 95
ZKR), vyčerpania celého výťažku na pohľadávky proti podstate a oddelené uspokojenie zabezpečených
veriteľov (§ 74 a § 96 ZKR), zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku pred rozvrhom (§ 102 ZKR),
zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku pred vyhlásením konkurzu (§ 19 a § 22 ZKR),
popretia pohľadávky správcom (§ 32 ZKR), formálnych vád prihlášky (§ 31 ZKR), či zákonného vylúčenia
pohľadávky z uspokojenia (§ 100 ZKR). Ak by zákonodarca zamýšľal ako podmienku garancie štátu
výlučne situáciu, že veriteľ musí podať prihlášku do konkurzu a správca mu nevyplatí plnenie len pre
nedostatok výťažku v konečnom rozvrhu, musel by to v texte zákona výslovne zakotviť (napr. formuláciou
„nároky riadne prihlásené, ktoré neboli uspokojené rozvrhom výťažku“). Zákonodarca však zámerne
zvolil širokú formuláciu pokrývajúcu každú situáciu, kedy nárok z dôvodu nemajetnosti a zániku dlžníka
nebol uspokojený z jeho majetku.
34. Tento záver potvrdzuje aj porovnanie s inými prípadmi prechodu práv, povinností a garančných
mechanizmov v právnom poriadku SR :
- Garančné poistenie (§ 102 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.): Pri platobnej neschopnosti
zamestnávateľa uspokojí neuspokojené mzdové nároky Sociálna poisťovňa priamo a prechádza na ňu
nárok voči zamestnávateľovi; zamestnanec nemusí čakať na ukončenie konkurzu ani znášať náklady
účasti v konkurze.
- Poistný garančný fond Slovenskej kancelárie poistiteľov (§ 24 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP):
Poškodený pri škode spôsobenej nepoisteným vozidlom alebo poistiteľom v úpadku uplatňuje nárok
priamo voči SKP; zákon ho nenúti viesť neúspešnú a nákladnú exekúciu proti nemajetnému vinníkovi.
- Fond ochrany vkladov (§ 8 a nasl. zákona č. 118/1996 Z. z.): Náhrada za nedostupný vklad sa vypláca
priamo vkladateľovi a do konkurzu na banku sa ako veriteľ prihlasuje samotný Fond ochrany vkladov.
- Odškodňovanie obetí násilných trestných činov (zákon č. 274/2017 Z. z.): Štát poskytuje odškodnenie
obeti priamo a sám si uplatňuje regres voči páchateľovi. V žiadnom porovnateľnom garančnom
inštitúte slovenský právny poriadok nepodmieňuje ochranu poškodeného občana vykonaním márneho,
finančne zaťažujúceho a bezvýsledného procesného úkonu voči platobne neschopnému dlžníkovi.
Výklad presadzovaný žalovanou predstavuje systémovú anomáliu, ktorá odporuje celkovej koncepcii
ochranných inštitútov.
35. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že právny výklad prijatý žalovanou v
napadnutom rozhodnutí je prejavom neprijateľného prepätého formalizmu, ktorý sa prieči ústavným
princípom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), princípu zákonnosti (čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR) a
základnému právu na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu (čl. 39 ods. 1 Ústavy
SR). Samotný text § 51f ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. ani § 285 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003
Z. z. nestanovuje povinnosť veriteľa podať prihlášku do konkurzu ako hmotnoprávnu podmienku vzniku
nároku voči štátu. Ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. spája s neprihlásením pohľadávky iba
ten následok, že pohľadávku nemožno uspokojiť v konkurze. Neprihlásením do konkurzu pohľadávka
nezanikla. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Správny orgán preto nemôže dotvárať zákon na ťarchu poškodeného občana kladením dodatočných
procesných prekážok, ktoré v texte hmotnoprávnej normy absentujú.
36. Ako opakovane judikoval Ústavný súd SR (napr. nálezy sp. zn. I. ÚS 26/2010, III. ÚS 341/07, IV.
ÚS 1/07), podstatou súdneho a správneho rozhodovania v materiálnom právnom štáte je poskytovanie
skutočnej ochrany právam a presadzovanie materiálnej spravodlivosti, a nie mechanická aplikácia práva
cez prepätý formalizmus. V súlade so všeobecnou právnou zásadou lex non cogit ad impossibilia /
inutilia (zákon nenúti k nemožnému alebo nezmyselnému) nemožno po poškodenom v stave sociálnej
a zdravotnej núdze spravodlivo požadovať, aby vynakladal neúmerné finančné prostriedky na trovy
právneho zastúpenia v často dlhoročnom konkurze, pri ktorom môže byť často už od počiatku zrejmé,
že nezabezpečení veritelia nezískajú žiadne reálne plnenie. Trvať na podaní prihlášky len preto, aby
vznikol formálny dôkaz o neuspokojení správcom, je v príkrom rozpore s ochranným a sociálnym účelom
zákona.
37. V prejednávanej veci žalobca disponuje právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6Co/200/2007 zo dňa 28.05.2009, ktorým mu bol nárok na odškodnenie za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia autoritatívne a v plnej výške priznaný ešte pred vyhlásením
konkurzu. Neexistoval žiadny iný spoludlžník a dlžník po splnení rozvrhu výťažku dňa 06.01.2024

zanikol. Stav, že nárok žalobcu z pracovného úrazu nebol a objektívne nemohol byť uspokojený
správcom konkurznej podstaty z majetku úpadcu, je nezvratnou realitou. Negatívna podmienka § 51f
ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. bola preto splnená.
38. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2013)
zdôraznil, že nielen súd, ale aj orgán verejnej správy je pri aplikácii práva povinný rešpektovať právne
názory a ustálenú rozhodovaciu prax súdov, pretože tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR záväzné
pre správny orgán i konajúci súd. Pokiaľ žalovaná v rozpore s teleologickým zmyslom § 51f zákona
č. 274/1994 Z. z. a § 285 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. odmietla odškodniť žalobcu za
bolesť spôsobenú devastačným poškodením zdravia, zaťažená prepätým formalizmom, jej rozhodnutie
nemožno považovať za zákonné.
38. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaná i prvostupňový
orgán vec nesprávne právne posúdili (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), keď žiadosť žalobcu zamietli z
formálneho dôvodu bez vecného posúdenia. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovanej č.
XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.10.2024, ako aj prvostupňové rozhodnutie pobočky č. XXXXX-X/XXXXXXX zo dňa 31.07.2024 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).
39. V ďalšom konaní je žalovaná (ako aj prvostupňový orgán) v zmysle § 191 ods. 6 SSP
viazaná právnym názorom správneho súdu. Žalovaná nemôže nárok žalobcu na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia odmietnuť z dôvodu neprihlásenia pohľadávky do konkurzného konania na
majetok zaniknutého zamestnávateľa. Žalovaná je povinná žiadosť žalobcu posúdiť vecne ako nárok
krytý štátnou garanciou podľa § 51f zákona č. 274/1994 Z. z. a § 285 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003
Z. z. a rozhodnúť o jeho uspokojení v súlade s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 6Co/200/2007 zo dňa 28.05.2009.
40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu (100 %). O konkrétnej výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).