{"guid": "77086e35-18e6-407d-8a60-d864aceeb2b1:f6ef2edd-73d1-43a1-9e99-78c737aca80f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101267.2", "spisova_znacka": "3S/117/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/117/2024 z 13. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. februára 2026, sp. zn. 3S/117/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101267.2", "identifikacne_cislo": "0724101267", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-02-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/528-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6ef2edd-73d1-43a1-9e99-78c737aca80f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101267.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101267.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101267.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n3S/117/2024\n0724101267\n13. 02. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724101267.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:\nTrenčianske vodárne a kanalizácie, a. s., skratka obchodného mena: TVK, a. s., Trenčín, IČO:\n36 302 724, so sídlom Kožušnícka 4, Trenčín, zastúpený: inLEGAL, s. r. o., IČO: 52 645 991, so sídlom\nKamenárska 17/A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,\nso sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, za účasti: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová\ndolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4381/2024-9. (6/2023-rozkl.)\nzo dňa 21. júna 2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky\nč. 4381/2024-9. (6/2023 – rozkl.) zo dňa 21. júna 2024 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky č. konania 9167/2022-7., č. záznamu 74280/2022 zo dňa 20. decembra 2022\nzrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave Protokol Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania\nzákona o verejnom obstarávaní č. 7667-7000/2014-OK/9 zo dňa 30. septembra 2016 zrušuje.\nIII. Žalobcovi\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n\nIV. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Žalobca sa včas podanou žalobou (21.08.2024) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 4381/2024-9. (6/2023 – rozkl.) zo dňa 21.06.2024, ktorým bol zmenený výrok\nprvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 9167/2022-7.,\n74280/2022 zo dňa 20.12.2022 nasledovne:\n„Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia environmentálnych programov a\nprojektov, ako vecne príslušný správny orgán podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 16 zákona č. 575/2001 Z. z. o\norganizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, konajúci\nako riadiaci orgán v zmysle § 7 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov\nEurópskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov vo veci uloženia povinnosti prijímateľovi vrátiť\nsumu uvedenú v žiadosti o vrátenie poskytnutého príspevku na predmet zákazky podľa § 27a ods. 5 v\nspojení s § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho\nspoločenstva v znení neskorších predpisov rozhodol takto:\n\n1. Spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a. s., so sídlom Kožušnícka 4, 911 05 Trenčín,\nIČO: 36 302 724, ako verejný obstarávateľ porušila pravidlá a postupy verejného obstarávania pri\npostupe zadávania zákazky s názvom „Intenzifikácia ČOV, odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou\nv Trenčianskom regióne“, vyhlásenej v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 11.06.2011 pod značkou\n2011/S 112-184523 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 115/2011 dňa 14.06.2011 pod zn. 04416MSP. Spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a. s., ako verejný obstarávateľ stanovila v rámci\nbodu IV 3.3) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné\npodklady do 30.06.2011, pričom v rámci bodu IV. 3.4) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania\nstanovila lehotu na predkladanie ponúk do 08.08.2011. Spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie,\na. s. ako verejný obstarávateľ tak v rámci oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania stanovila o 39\ndní kratšiu lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady oproti lehote na predkladanie ponúk, čím\npostupovala v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne princípom nediskriminácie.\nUvedené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania na predmet zákazky „Intenzifikácia\nČOV, odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom regióne“ bolo konštatované Úradom\npre verejné obstarávanie v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní\nč. 7667-7000/2014-OK/9 zo dňa 30.09.2016 a mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,\n2. Listom č. SEF-464-2016 zo dňa 24.10.2016, doručeným dňa 26.10.2016, bola spoločnosti\nTrenčianske vodárne a kanalizácie, a. s. doručená Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č.\n24110110155/Z01. Spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a. s. v lehote stanovenej listom č.\nSEF-464-2016 zo dňa 24.10.2016, t. j. v lehote najneskôr do 15.12.2016, nevrátila finančné prostriedky\nvo výške 2.126.666,11 EUR,\n3. Spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a. s.\nso sídlom Kožušnícka 4, 911 05 Trenčín, IČO: 36 302 724\nje povinná\nv súlade § 27a ods. 5 v spojení s § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej\nz fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov vrátiť finančné prostriedky vo výške\n2.126.666,11 EUR poskytnuté na projekt „Intenzifikácia ČOV, odkanalizovanie a zásobovanie pitnou\nvodou v Trenčianskom regióne“ na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\nč. 134/1.2 MP/2010 zo dňa 29.11.2012 z Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 1.\nIntegrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, Opatrenie 1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych\nodpadových vôd v zmysle záväzkov SR voči EÚ, v členení:\n1.807.666,19 EUR zdroje Európskej únie na číslo účtu: A. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:\nXXXXXXXX vedeného v B. C. a\n318.999,92 EUR zdroje štátneho rozpočtu na číslo účtu: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:\nXXXXXXXX vedeného v B. C. do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n2. Rozdiel oproti prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu č. 9167/2022-7., 74280/2022 zo dňa\n20.12.2022 bol vo výške sumy, ktorú mal žalobca vrátiť. Podľa prvostupňového rozhodnutia to bola suma\n3.189.999,17 €, pričom rozdiel súm vo výške 1.063.333,06 € predstavoval pol násobok sumy uvedenej\nv žiadosti o vrátenie. Uvedenú zmenu vykonal žalovaný v súlade so zásadou hospodárnosti a zmenil\nvýrok prvostupňového rozhodnutia tak, že ho zosúladil so znením § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.\nz. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“). Žalovaný uviedol, že dňa 01.09.2023 nadobudla účinnosť novela\nzákona č. 528/2008 Z. z., v rámci ktorej bolo upravené znenie § 27a ods. 5 tohto zákona a bolo vypustené\nvrátenie jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie a nahradené vrátením sumy uvedenej\nv žiadosti o vrátenie.\nII. Priebeh administratívneho konania\n3. Dňa 29.11.2012 žalovaný ako poskytovateľ uzavrel so žalobcom ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku č. 134/1.2 MP/2012 (ďalej len „Zmluva o NFP“). K Zmluve o NFP\nboli vyhotovené 3 dodatky a v znení Dodatku č. 3 zo dňa 28.10.2015 sa žalovaný zaviazal poskytnúť\nžalobcovi nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) v maximálnej výške 46.437.925,68 € na\nprojekt „Intenzifikácia ČOV, odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom regióne“ (ďalej\n\nlen „Predmet zákazky“). Identifikované oprávnené náklady na Predmet zákazky predstavovali sumu\nv celkovej výške 45.261.345,47 €.\n4. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj „ďalší účastník“ alebo „ÚVO“) na základe podnetu Úradu\nvlády Slovenskej republiky č. 7236-26738/2014/OCKÚ OLAF zo dňa 03.07.2014 vykonal v čase od\n16.02.2015 do 30.09.2016 kontrolu dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 25/2006\nZ. z.“) pri zadávaní zákazky po uzavretí zmluvy na Predmet zákazky vyhlásenej v Úradnom vestníku\nEurópskej únie dňa 11.06.2011 pod značkou 2011/S 112-184523 a vo Vestníku verejného obstarávania\nč. 115/2011 dňa 14.06.2011 pod zn. 04416-MSP. V nadväznosti na vykonanú kontrolu ÚVO vyhotovil\nProtokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 7667-7000/2014-OK/9\nzo dňa 30.09.2016, ktorý bol prerokovaný dňa 18.10.2016 (ďalej len „Protokol“). V Protokole boli\nkonštatované viaceré porušenia zákona č. 25/2006 Z. z., pričom len jedno z nich mohlo mať vplyv\nna výsledok verejného obstarávania. Predmetné porušenie sa týkalo toho, že žalobca v oznámení\no vyhlásení verejného obstarávania stanovil o 39 dní kratšiu lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné\npodklady oproti lehote na predkladanie ponúk. Týmto mal žalobca postupovať v rozpore s § 9 ods. 4\nzákona č. 25/2006 Z. z., konkrétne s princípom nediskriminácie.\n5. Listom č. 7667-7000/2014-OK/16 zo dňa 18.10.2016 zaslal ďalší účastník Protokol Slovenskej\nagentúre životného prostredia ako Sprostredkovateľskému orgánu pod riadiacim orgánom pre operačný\nprogram Životné prostredie (ďalej len „SORO“). Na základe zistení uvedených v Protokole, SORO\nvyhotovil Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 21.10.2016 (ďalej len\n„Záznam zo dňa 21.10.2016“), Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21601880/S01 zo dňa 21.10.2016\na č. N1601881/S01 zo dňa 21.10.2016 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 24110110155/\nZ01 zo dňa 21.10.2016 (ďalej len „Žiadosť o vrátenie“). Tieto dokumenty boli doručené žalobcovi dňa\n26.10.2016.\n6. SORO identifikoval rovnaké porušenie zákona č. 25/2006 Z. z. ako ďalší účastník v rámci Protokolu\na stanovil výšku finančnej opravy v zníženej sadzbe 5 % z hodnoty oprávnených výdavkov na predmetnú\nzákazku na uskutočnenie stavebných prác, čo predstavovalo sumu 2.263.067,31 €. Žiadosťou o vrátenie\npožiadal SORO žalobcu o vrátenie časti NFP vo výške 2.126.666,11 €. Žiadosť o vrátenie bola vystavená\nvo vzťahu k identifikovaným oprávneným výdavkom na predmetnú zákazku vo výške 44.771.918,€, teda bez časti výdavkov, ktoré už boli krátené. Lehota na vrátenie márne uplynula 15.12.2016.\nSORO následne listom č. SEF-464-2016, 11355/2016 zo dňa 19.12.2016 postúpil správnemu orgánu\ndokumentáciu potrebnú na začatie správneho konania.\n7. Listom č. 2694/2019-7., 7359/2019 zo dňa 07.02.2019 označeným ako „Oznámenie o začatí\nsprávneho konania“, doručeným dňa 08.02.2019, bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania\no uložení povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v Žiadosti o vrátenie podľa § 27a ods.\n5 zákona č. 528/2008 Z. z. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, čo\naj využil.\n8. Dňa 02.05.2019 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie č. 2694/2019., 22419/2019 zo dňa 26.04.2019\n(ďalej len „prvé prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť sumu\n3.189.999,17 €. Žalobca podal voči uvedenému prvému prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom\nrozhodol Minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 8153/2019-9.2 (11/2019 –\nrozkl.) zo dňa 20.12.2019 (ďalej len „prvé druhostupňové rozhodnutie“) tak, že zmenil výrok prvého\nprvostupňového rozhodnutia len v časti týkajúcej sa vplyvu identifikovaného porušenia zákona č.\n25/2006 Z. z. na výsledok verejného obstarávania predmetnej zákazky.\n9. Žalobca napadol správnou žalobou prvé druhostupňové rozhodnutie, o ktorej rozhodol Krajský súd\nv Bratislave rozsudkom č. k. 1S/10/2020-110 zo dňa 24.09.2020 (ďalej len „rozsudok KS zo dňa\n24.09.2020“), ktorým zrušil tak prvé prvostupňové, ako aj prvé druhostupňové rozhodnutie žalovaného\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Voči rozsudku KS zo dňa 24.09.2020 podal žalovaný kasačnú\nsťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“) rozsudkom sp.\nzn. 1Sžfk/21/2021 zo dňa 31.03.2022 (ďalej len „rozsudok NSS zo dňa 31.03.2022“) tak, že kasačnú\nsťažnosť žalovaného zamietol.\n\n10. Krajský súd v Bratislave, ako aj NSS vo svojich rozsudkoch zo dňa 24.09.2020 a 31.03.2020\ndospeli k záveru, že uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť poskytnutý príspevok na podklade rozhodnutia\npodľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. má povahu sankcie za protiprávne konanie spočívajúce\nv porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, obzvlášť ak prišlo k navýšeniu sumy o jeden\na pol násobok oproti sume uvedenej v Žiadosti o vrátenie. Správne orgány zaviazali správne orgány\nk špecifikácii výroku administratívneho rozhodnutia o uloženej povinnosti vrátiť poskytnuté finančné\nprostriedky a k presvedčivému zdôvodneniu svojho rozhodnutia.\n11. Po vrátení veci žalovaný opätovne vydal rozhodnutie vo veci. Žalovaný vydal prvostupňové\nrozhodnutie č. 9167/2022-7., 74280/2022 zo dňa 20.12.2022 (ďalej aj „druhé prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým opätovne uložil žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške\n3.189.999,17 €, čo predstavuje jeden a pol násobok sumy na vrátenie v súlade s § 27a ods. 5 zákona\nč. 528/2008 Z. z. Žalovaný rozhodnutím o podanom rozklade č. 4381/2024-9. (6/2023 – rozkl.) zo\ndňa 21.06.2024 (ďalej aj „druhé druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktoré\nje predmetom súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní, zmenil druhé prvostupňové\nrozhodnutie len vo výške sumy, ktorú má žalobca vrátiť. Teda rozhodol, že žalobca je povinný v súlade s\n§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. vrátiť finančné prostriedky vo výške 2.126.666,11 €. Touto zmenou\nupravil výrok druhého prvostupňového rozhodnutia tak, že výrok rozhodnutia zosúladil so znením § 27a\nods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., účinným od 01.09.2023.\nIII. Žaloba\n12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 4381/2024-9. (6/2023 – rozkl.) zo dňa 21.06.2024 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva\nživotného prostredia Slovenskej republiky č. 9167/2022-7., 74280/2022 zo dňa 20.12.2022 a ich zrušenia\na vrátenia veci na ďalšie konanie. Podanou žalobou sa podľa § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhal aj preskúmania\nProtokolu Úradu pre verejné obstarávanie č. 7667-7000/2014-OK/9 zo dňa 30.09.2016 a jeho zrušenia.\nZároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n13. Uviedol, že podľa § 27 ods. 1 SSP napáda aj Protokol. Poukázal na to, že ÚVO listom č.\n7667-7000/2014-OK-2 zo dňa 11.02.2015 oznámil žalobcovi začatie výkonu kontroly postupu zadávania\npredmetnej zákazky, pričom oznámenie o začatí kontroly bolo žalobcovi doručené 16.02.2015. Kontrola\nbola začatá dňa 16.02.2015, pričom Protokol bol vyhotovený dňa 30.09.2016, z čoho vyplýva, že\nProtokol podľa neho nebol vyhotovený v zákonom stanovenej lehote, a teda postupom ÚVO došlo\nk porušeniu § 146c ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 17.04.2016 a tým i k\nporušeniu práv žalobcu na riadne a včasné vykonanie kontroly (prejedanie veci a rozhodnutie vo\nveci v primeranej lehote). Žalobca preto analogicky poukázal na rozhodovaciu súdnu prax vo veci\nzákonnosti daňových kontrol, kde je taktiež zákonom stanovená lehota na vykonanie kontroly, ktorá sa\nkončí doručením protokolu kontrolovanému subjektu. Žalobca má za to, že postup ÚVO pri vykonávaní\nkontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. je potrebné posudzovať analogicky, ako je posudzovaný\npostup správnych orgánov na úseku správy daní a nevykonanie kontroly, resp. nevypracovanie protokolu\no kontrole v súlade a v lehote určenej zákonom č. 25/2006 Z. z. má za následok porušenie zásady\nprimeranosti ako i zákonnosti postupu správneho orgánu voči žalobcovi, čo spôsobuje nezákonnosť\nzistení ÚVO a súčasne žalovaného. Žalobca ešte zdôraznil, že ÚVO vytýkané protiprávne konanie\nžalobcu (porušenie § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z.) taktiež neposudzoval podľa právneho stavu v\nčase jeho uskutočnenia (r. 2011), čo potvrdzuje Odpoveď ÚVO zo dňa 05.01.2017, kde ÚVO de facto\npotvrdil na str. 3 zmenu dovtedajšej rozhodovacej paradigmy a odvolal sa na rozhodnutie Komisie zo\ndňa 19.12.2013, ktoré v čase verejného obstarávania neexistovalo.\n14. Žalobca uviedol, že podľa platného práva v čase realizácie verejného obstarávania sa žiadneho\nprotiprávneho konania nedopustil (zo žiadneho právneho predpisu explicitne ani implicitne nevyplývala\nprotiprávnosť konania – postupu žalobcu vo verejnom obstarávaní a postup žalobcu bol plne v súlade\ns vtedy platným metodickým usmernením ÚVO z roku 2008, ako aj praxou vo verejnom obstarávaní).\nStanovením kratšej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov sa nezaložilo žiadne zvýhodnenie či\nznevýhodnenie niektorých záujemcov, keďže všetci záujemcovia mali na získanie súťažných podkladov\nrovnaké podmienky. ÚVO podľa názoru žalobcu neobjasnil, v čom by znevýhodnenie záujemcov\nmalo spočívať a predovšetkým podklady, z ktorých ÚVO vychádzalo, neodôvodňovali žiadny vplyv na\n\npriebeh či výsledok verejného obstarávania. Podľa žalobcu táto časť odôvodnenia Protokolu spôsobila\nnepreskúmateľnosť Protokolu. Samotné určenie lehoty na prijímanie žiadostí o súťažné podklady, ktorá\nuplynula pred uplynutím lehoty na prijímanie ponúk, nebolo spôsobilé privodiť neúčasť akéhokoľvek\nzáujemcu vo verejnom obstarávaní. Postupom žalobcu, ktorým určil kratšiu lehotu na prijímanie žiadostí\no súťažné podklady ako lehotu na prijímanie ponúk, nemohlo dôjsť k porušeniu zásady nediskriminácie,\npretože táto lehota bola určená rovnako voči všetkým uchádzačom, pričom žiadneho z uchádzačov\npriamo ani nepriamo nezvýhodňovala oproti iným uchádzačom.\n15. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie. Poukázal na rozsudok NSS sp. zn. 3Sfk/29/2021\nzo dňa 12.06.2023 a uviedol, že v čase podania rozkladu platila pôvodná právna úprava. Až dňa\n01.09.2023 nadobudla účinnosť novela zákona o pomoci a podpore, v rámci ktorej bolo znenie § 27a\nods. 5 zákona 528/2008 Z. z. zmenené. Zákonodarca vypustil možnosť ukladania sankcie vo výške 1,5\nnásobku finančnej opravy, čo sa prejavilo v napadnutom rozhodnutí.\n16. Žalobca namietal tvrdenú možnosť diskriminácie účastníkov verejného obstarávania, keďže\npodklady k verejnému obstarávaniu si celkovo vyžiadalo 35 záujemcov a následne 9 uchádzačov\npredložilo ponuku. Počet 35 záujemcov podľa žalobcu svedčí o tom, že každý, kto mal záujem si\npodklady vyžiadať, si ich vyžiadal. Žalobca riadne odôvodnil, prečo lehota na predkladanie ponúk\nbola 60 dní, pričom lehota na vyžiadanie súťažných podkladov bola 21 dní. Žalobca postup pri\nstanovení lehôt riadne odôvodnil na základe toho, že záujemca, ktorý by predložil žiadosť o súťažné\npodklady neskôr (ako bolo stanovené žalobcom), by nebol schopný predložiť svoju ponuku v lehote\nmenej ako 39 dní, vzhľadom na mimoriadnu náročnosť, komplexnosť a komplikovanosť zákazky.\nVypracovanie ponúk na taký rozsiahly regionálny projekt bolo časovo, personálne a odborne vysoko\nnáročné. Taktiež bolo časovo náročné, vzhľadom na rozsah súťažných podkladov, vyhotovovanie týchto\npodkladov pre jednotlivých záujemcov tak, aby boli záujemcom zaslané v písomnej podobe. Súťažné\npodklady týkajúce sa predmetného verejného obstarávania boli pre všetkých záujemcov v dobrej viere,\nnad rámec povinností stanovených zákonom, nepretržite k dispozícii na internetovej stránke žalobcu\n(dôkazy predkladal žalobca už vo vyjadrení zo dňa 07.11.2016, opätovne k rozkladu proti napadnutému\nrozhodnutiu a sú súčasťou administratívneho spisu). Žalobca poukázal na to, že išlo o ojedinelé verejné\nobstarávanie z pohľadu objemu zákazky na stavebnom trhu, a preto mali informáciu o verejnom\nobstarávaní všetky relevantné podnikateľské subjekty. Nikto z potenciálnych záujemcov nenamietal, že\nby lehota na vyžiadanie súťažných podkladov bola nedostačujúca. Súťažné podklady boli poskytnuté\nzáujemcom v období od 15.06.2011 do 30.06.2011.\n17. Verejné obstarávanie bolo realizované od 30.04.2011. Žalovaný v roku 2013 kontroloval verejné\nobstarávanie ex ante, teda všetky súťažné kritériá vrátane lehôt vo verejnom obstarávaní, so\nzáverom o „neexistencii nedostatkov“ a „súlade so zákonom o VO“. Ako dôkaz žalobca priložil\nZáznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 24.04.2013 (ďalej len „ZAK zo dňa\n24.04.2013“). Žalobca poukázal na to, že ak raz orgán verejnej správy v postavení poskytovateľa\npríspevku rozhodne, že určitý postup je v súlade s príslušným zákonom, nemôže byť rozdielny výsledok\nkontroly iného orgánu verejnej správy v tej istej veci na ujmu prijímateľa príspevku. Napriek tomu,\nže na napadnuté rozhodnutie žalovaného sa má hľadieť ako na správne opatrenie, mal žalobca za\nto, že v konaní a pri rozhodovaní o správnom opatrení je potrebné aplikovať tak všeobecné princípy\nsprávneho konania (napr. princíp legality), ako aj tie prvky zásad správneho trestania, ktoré pramenia\nalebo sú odvodené zo všeobecných princípov správneho konania (napr. princíp zákazu retroaktivity).\nV neposlednom rade je potrebné zohľadniť ústavou zaručené práva, keďže akýkoľvek zásah orgánu\nverejnej moci do právneho postavenia fyzických alebo právnických osôb treba chápať ako zásah do\nústavných práv. Žalovaný ako aj ÚVO podľa žalobcu nerešpektovali z hľadiska zisteného skutkového\nstavu zásadu nullum crimen sine lege prameniacu zo všeobecnej zásady legality. Podľa uvedenej zásady\nmusí byť konanie, za ktoré má byť subjekt postihovaný, protiprávne, a to v priebehu celej doby, počas\nktorej dochádza k vytýkanému konaniu. Orgány verejnej správy, ako aj ÚVO neposudzovali vytýkané\nkonanie žalobcu podľa právneho stavu v čase uskutočnenia verejného obstarávania a plynutia lehôt\n(v roku 2011). Zo žiadnej európskej právnej úpravy nevyplývalo, že by bolo možné aplikovať zásadu\nretroaktivity v neprospech žalobcu. Orgány verejnej správy, ako i ÚVO svojím podkladovým rozhodnutím,\npostupovali v rozpore so zákonom, Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ako i Listinou základných práv a slobôd, ak postupovali a rozhodovali retroaktívne. ÚVO de\nfacto potvrdil v odpovedi zo dňa 05.01.2017 na str. 3 zmenu dovtedajšej rozhodovacej paradigmy,\nkeď sa odvolal na rozhodnutie Komisie zo dňa 19.12.2013, ktoré v čase žalobcom realizovaného\n\nverejného obstarávania neexistovalo. Teda ÚVO rozhodoval neprípustne retroaktívne a rovnako aj\nžalovaný. Svojím postupom podľa žalobcu porušili, okrem iného, aj zásadu právnej istoty ako i zásadu\npredvídateľnosti rozhodovania.\n18. V čase realizácie verejného obstarávania nebola lehota na prijímanie žiadostí o súťažné podklady,\nani lehota na prijímanie ponúk nijakým spôsobom regulovaná a nevyplývala ani zo žiadneho právne\nzáväzného alebo nezáväzného dokumentu orgánu verejnej moci. Žalobca sa mohol v tom čase (r. 2011)\nriadiť výlučne platným § 19 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že lehotu\nna predloženie súťažných podkladov a následne i lehotu na vypracovanie ponuky je oprávnený určiť\nverejný obstarávateľ pričom má prihliadať na zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie\nponúk. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako i na zložitosť predmetu zákazky, by v prípade dlhšej\nlehoty na vyžiadanie súťažných podkladov, nebolo možné v lehote na predkladanie ponúk vypracovať na\nzáklade súťažných podkladov relevantnú ponuku. V tejto súvislosti poukázal na to, že ponuku predložila\n1/4 záujemcov, t. j. 9 z 35 subjektov.\n19. ÚVO sa v Protokole pri posudzovaní stanovenia kratšej lehoty na prijímanie žiadostí o súťažné\npodklady oproti lehote na predkladanie ponúk spoločnosťou vôbec podľa žalobcu nezaoberal zákonnými\nkritériami § 19 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., a to: (i) zložitosťou predmetu zákazky a (ii) časom\npotrebným na vypracovanie ponúk, relevantnými pre stanovenie lehôt. Na uvedené kritériá bol ÚVO\npovinný prihliadať ex lege, pretože samotný zákon č. 25/2006 Z. z. uvádzal výlučne tieto kritériá ako\nkritériá na určenie lehoty na predkladanie ponúk a predloženie žiadosti o súťažné podklady. Tvrdenie\nžalovaného, že zo zákona č. 25/2006 Z. z. nevyplýva oprávnenie skrátiť lehotu na vyžiadanie si\nsúťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk, nemá podľa žalobcu oporu v príslušnej\nprávnej úprave (§ 19 ods. 4). Práve naopak, ak by zákon takýto postup nepripúšťal (zakazoval), zákon\nč. 25/2006 Z. z. by musel obsahovať výslovný zákaz skrátiť lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov\noproti lehote na predkladanie ponúk, a to aj s ohľadom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.\n20. Žalobca namietal, že žalovaný na jednej strane bagatelizoval Metodické usmernenie ÚVO zo dňa\n09.09.2008 (ďalej len „Metodické usmernenie zo dňa 09.09.2008“) a na druhej strane sa v napadnutom\nrozhodnutí odvolával na dokumenty z hľadiska záväznosti rovnakej právnej povahy, ktoré v čase\nvytýkaného protiprávneho konania (rok 2011) neexistovali - Výkladové stanovisko ÚVO č. 7/2013\nzo dňa 04.07.2013, Rozhodnutie Európskej komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013, List Úrady\nvlády SR č. 4693-31326/2013/SCKO zo dňa 06.12.2013, Metodický pokyn Centrálneho koordinačného\norgánu (ďalej len „CKO“) č. 11, aktualizácia č. 6, zo dňa 19.05.2015. Žalovaný ani ÚVO neuviedli\nžiadny relevantný dokument, z ktorého by vyplýval zákaz, resp. protiprávnosť skrátenia lehoty na\nvyžiadanie súťažných podkladov v čase realizácie verejného obstarávania žalobcom. ÚVO vydal až\ndňa 04.07.2013 Výkladové stanovisko č. 7/2013 k stanoveniu lehoty na prijímanie žiadostí o súťažné\npodklady, kde odporučil v súvislosti s poskytovaním súťažných podkladov neobmedzovať lehotu na\nprijímanie žiadostí o súťažné podklady. Ani toto výkladové stanovisko teda nevymedzilo povinnosti\nobstarávateľov vo vzťahu k určovaniu lehôt. Verejní obstarávatelia (vrátane žalobcu) pred vydaním\nVýkladového stanoviska ÚVO č. 7/2013 postupovali plne v súlade s praxou a výkladom zákona. V čase,\nkeď posudzované verejné obstarávanie prebehlo, nebolo možné predvídať zmenu výkladu zákona č.\n25/2006 Z. z. zo strany ÚVO a ani akýchkoľvek iných orgánov verejnej moci, a teda uvedené závery\nbolo možné aplikovať len do budúcna (pro futuro). Až Rozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa\n19.12.2013 o stanovení a schválení usmernení o určení finančných opráv, ktoré má Komisia uplatňovať\nna výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného\nobstarávania [ďalej len „Rozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013“] obsahovalo\nrozhodnutie č. 4 - nedostatočná doba na to, aby si potenciálni uchádzači vyžiadali súťažné podklady.\nVšetky uvedené skutočnosti potvrdzuje aj stanovisko Úradu vlády SR (CKO), ktorý dňa 24.06.2013\nvydal informáciu k určovaniu lehôt na poskytovanie súťažných podkladov, v ktorom sa okrem iného\nuvádza: „V prípadoch verejných obstarávaní, ktoré sú začaté, avšak pri ktorých nedošlo k predkladaniu\nponúk je potrebné, aby obstarávatelia opravou oznámení o vyhlásení verejného obstarávania resp.\nopravou výzvy na predloženie ponuky (vo vestníku ÚVO a pri nadlimitných zákazkách aj vo vestníku EÚ),\nkorigovali lehotu na požiadanie o vydanie súťažných podkladov v zmysle vyššie uvedenej informácie.\nPre monitorovanie uplatnenia a dosahu tohto opatrenia, požadujeme od riadiacich orgánov informáciu\no všetkých verejných obstarávaniach, ktoré takouto zmenou budú dotknuté.” Z uvedených skutočností\nvyplýva, že až v druhej polovici roku 2013 sa kompetentné orgány začali metodicky zaoberať lehotou na\nvyžiadanie súťažných podkladov, zatiaľ čo tieto lehoty v posudzovanom verejnom obstarávaní žalobcu\n\nplynuli v roku 2011. Metodické usmernenie zo dňa 09.09.2008 bolo v čase uskutočnenia posudzovaného\nverejného obstarávania jediným relevantným dokumentom, ktorým sa mohli riadiť obstarávatelia pri\nstanovení lehôt na poskytnutie súťažných podkladov. Tento dokument jednoznačne definuje oprávnenie\nverejných obstarávateľov určiť rôzne lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov a na predloženie\nponuky, a to výlučne v závislosti od druhu a zložitosti predmetu zákazky.\n21. Žalovaný ako aj ÚVO pri konštatovaní porušenia zákona zo strany žalobcu preukázateľne\nvychádzali a priamo sa odvolávali na Rozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013, ktoré\nspätne aplikovali na tento prípad. Priamo z tohto rozhodnutia Komisie vyplýva, že jej usmernenia\nsú aktualizáciou usmernení o finančných opravách pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania\nna programové obdobia rokov 2000 – 2006 a 2007 – 2013 (bod 5) a usmerneniami stanovenými\nv jeho prílohe sa nahrádzajú usmernenia o finančných opravách pri nedodržaní pravidiel verejného\nobstarávania na programové obdobia rokov 2000 – 2006 a 2007 – 2013, ako sa uvádza v odôvodnení.\nZ uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že nebol žiadny dôvod aplikovať závery Rozhodnutia Komisie č.\nC(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 na tento prípad, pretože verejné obstarávanie bolo realizované v rámci\nOperačného programu Životné prostredie, ktorý predstavoval programový dokument SR pre čerpanie\npomoci z fondov EÚ pre sektor životného prostredia na roky 2007 – 2013.\n22. Pre posudzovaný prípad, teda aj podľa Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013:\n„Tieto usmernenia sa budú uplatňovať na všetky fondy v rámci zdieľaného hospodárenia, ktoré sú\nsúčasťou viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, a to vrátane tých, ktoré nie sú\npokračovaním existujúcich fondov, ako je napríklad nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej\nspolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia v rámci\nFondu pre vnútornú bezpečnosť.“, boli relevantné predchádzajúce Usmernenia o určení finančných\nopráv COCOF 07 0037 03-SK z 29.11.2007, ktoré nevymedzovali vytýkané protiprávne konanie žalobcu\nako konanie nesúladné s pravidlami EÚ (tzv. nezrovnalosť).\n23. Porušenie pravidiel zo strany žalobcu nevyplýva ani zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2004/17/ES zo dňa 31.03.2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach\nvodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a Smernice Európskeho parlamentu a\nRady 2004/18/ES o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek\nna dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (ďalej len „Smernice“). Aj samotný Metodický pokyn\nCKO č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a\npostupov verejného obstarávania, aktualizácia č. 6 zo dňa 19.05.2015 (ďalej len „MP CKO č. 11“), ktorý\naplikoval žalovaný pri vymedzení nezrovnalosti (protiprávneho konania), ako aj výšky finančnej korekcie\nvo výške 2.126.666,11 €, výslovne vychádza zo záverov Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa\n19.12.2013, a teda s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri aplikácii na prípad žalobcu MP CKO\nč. 11 pôsobí retroaktívne.\n24. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\nPoukázal na napadnuté rozhodnutie žalovaného a na odôvodnenie porušenia princípu nediskriminácie:\n- účastník konania skrátením lehoty na poskytnutie súťažných podkladov obmedzil možnosť predloženia\nponuky zo strany záujemcov, ktorí mohli požiadať o súťažné podklady po uplynutí lehoty na vyžiadanie\nsi súťažných podkladov a nie je možné s určitosťou vylúčiť, že konkurencieschopnú ponuku by\npredložil uchádzač, ktorý z dôvodu uplynutia skrátenej lehoty na prijímanie žiadostí o súťažné podklady\nnepožiadal o ich poskytnutie;\n- uchádzači vo verejnom obstarávaní, ktorí by dokázali predložiť ponuku v neskoršom termíne, nemajú\nbyť znevýhodňovaní vo vzťahu k uchádzačom, ktorí o predloženie súťažných podkladov požiadali skôr.\n25. Podľa názoru žalobcu je uvedená argumentácia v rozpore s faktickým stavom a nezohľadňuje\nindividuálne okolnosti prejednávanej veci. Podstatou princípu nediskriminácie vo verejnom obstarávaní\nje, že žiadny zo záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo\nnevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Základným\nznakom princípu rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi, resp. záujemcami je, že verejný\nobstarávateľ a obstarávateľ posudzuje jednotlivých uchádzačov, resp. záujemcov v zásade podľa\nrovnakých kritérií, a teda nikoho úmyselne ani neúmyselne nezvýhodňuje. V tejto súvislosti poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 2 Sžo 69/2008 zo\ndňa 11.02.2009, podľa ktorého: „Princíp rovnakého zaobchádzania znamená, že každý záujemca alebo\n\nuchádzač dostáva informácie rovnakým spôsobom, v rovnakom čase a v rovnakom obsahu. Pre\nprincíp nediskriminácie platí, že nemôžu byť stanovené podmienky, ktoré by niektorého z uchádzačov\nalebo záujemcov zvýhodňovali a iného naopak znevýhodňovali, a pritom nemali objektívnu súvislosť s\npredmetom a realizáciou zákazky.“ Žalobca mal za to, že porušenie princípu nediskriminácie si správne\norgány vykladali účelovo a arbitrárne. Žalobca poukázal aj na predchádzajúci rozsudok KS zo dňa\n24.09.2020.\n26. Žalobca poukázal na to, že ani druhé prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie žalovaného,\nrovnako ako Protokol, mu nedávajú odpoveď na otázky: (i) aké konkrétne skutočnosti viedli žalovaného\nk záveru, že žalobca porušil princíp nediskriminácie podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. v r.\n2011, (ii) na základe čoho mal alebo mohol žalobca konajúci v dobrej viere vedieť, že vytýkané konanie\nje protiprávne, (iii) či existovala akákoľvek rozhodovacia prax ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci\nzakazujúca skracovanie lehôt na vyžiadanie súťažných podkladov oproti lehotám na predkladanie ponúk\ndo r. 2011.\n27. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že listom zo dňa\n24.04.2013 oznámil žalobcovi schválenie verejného obstarávania. Prílohou predmetného listu bol ZAK\nzo dňa 24.04.2013, v ktorom je konštatované, že neboli zistené žiadne nedostatky a nesúlad so\nzákonom č. 25/2006 Z. z. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo sa žalovaný v tejto súvislosti odvolával na\nustanovenia Zmluvy o NFP. Samotná Zmluva o NFP obsahuje celý rad súkromnoprávnych právnych\nprostriedkov, ktoré žalovaný ako poskytovateľ mohol využiť na účely uplatnenia súkromnoprávnych\nnárokov podľa Zmluvy o NFP uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka. Až do začatia konania\npodľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. celý predchádzajúci postup žalovaného (SORO) voči žalobcovi\nnepredstavoval rozhodovací proces vo verejnej správe. Začatím správneho konania sa vzťah žalobcu\na žalovaného transformoval do verejnoprávnej roviny s vrchnostenským (autoritatívnym) postavením\nžalovaného s decíznou právomocou. Až Výkladové stanovisko ÚVO č. 7/2013 zo dňa 04.07.2013\nodporučilo v súvislosti s poskytovaním súťažných podkladov neobmedzovať lehotu na prijímanie žiadostí\no súťažné podklady, teda ani žalovanému a ÚVO nebolo do tohto času zrejmé, že skracovanie lehôt\nbude môcť byť vnímané ako diskriminačné.\n28. Žalobca namietal tiež nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci. K otázke\nsprístupnenia súťažných podkladov všetkým potenciálnym uchádzačom na webovom sídle žalobcu,\nmal žalovaný predvolať ako svedkov bývalého výkonného riaditeľa a bývalého generálneho riaditeľa.\nV tejto súvislosti žalobca navrhol, aby súd predvolal a vypočul uvedených svedkov, nielen vo vzťahu\nk čestným vyhláseniam, ale aj vo vzťahu k lehotám a účasti vo verejnom obstarávaní, keďže išlo o\nvedúcich pracovníkov žalobcu v čase realizácie verejného obstarávania.\n29. Žalobca namietal aj porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote. V tejto súvislosti\npoukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sž/20/2010. Žalobca bol povinný nepretržite počas niekoľkých\nrokov strpieť vykonanie kontrol viacerými oprávnenými orgánmi. Správne konanie voči účastníkovi\nbolo začaté približne 7 rokov po vyhlásení verejného obstarávania a 5 rokov po uzatvorení zmluvy s\núspešným uchádzačom. Postupom žalovaného dochádza k neoprávnenému zásahu do práva účastníka\nkonania na rozhodnutie a postup správneho orgánu v primeranej lehote (podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v\nspojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd). V súčasnosti vyvodzovanie\nzodpovednosti proti žalobcovi prebieha trinásty rok od údajného protiprávneho konania a ôsmy rok od\núspešnej realizácie projektu.\n30. Pre úplnosť žalobca dodal, že právnu úpravu zákona č. 528/2008 Z. z. považuje za ústavne\nnekonformnú, pretože umožňuje ukladanie finančných opráv prakticky nepretržite. Samotné Nariadenie\nRady (ES, Euratom) č. 2988/95 zo dňa 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych\nspoločenstiev (ďalej len „Nariadenie zo dňa 18.12.1995“), ktoré je stále platné a účinné, upravuje v\nčlánku 3 premlčacie lehoty na vyvodenie zodpovednosti za nezrovnalosti.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n31. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznať. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že rozhodovacia prax súdov\nSlovenskej republiky týkajúca sa zákonnosti daňový kontrol sa nevzťahuje na kontroly vykonávané zo\n\nstrany ÚVO, ale iba na daňové kontroly. Poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžd/14/2014 zo dňa\n24.09.2014 a na to, že zo zákona č. 25/2006 Z. z. nevyplýva prekluzívny charakter 90-dňovej lehoty na\nvypracovanie protokolu o výsledku vykonanej kontroly.\n32. K námietkam žalobcu ohľadom Protokolu ÚVO žalovaný odkázal na vyjadrenie ďalšieho účastníka\nkonania.\n33. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že toto bolo vydané dňa 21.06.2024\npodľa vtedy platnej a účinnej právnej úpravy zákona č. 528/2008 Z. z. (t. j. účinnej od 01.09.2023).\nUvedeným rozhodnutím žalovaný zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že\nvýrok rozhodnutia zosúladil s právnou úpravou § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. v znení účinnom\nod 01.09.2023. V čase konania a rozhodovania odvolacieho orgánu už existoval rozsudok NSS sp. zn.\n3Sfk/29/2021 zo dňa 12.06.2023.\n34. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na Nariadenie zo dňa 18.12.1995, z ktorého vyplýva, že pri\nnezrovnalostiach sa odňatie neprávom získanej výhody povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo\nneprávom získané sumy nepovažuje za správnu sankciu, ale za správne opatrenie (čl. 4 Nariadenia zo\ndňa 18.12.1995). Žalovaný poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“)\nv spojených veciach Judeţul Neamţ, C-260/14 a Judeţul Bacău, C-261/14 zo dňa 26.05.2016. Uloženú\npovinnosť vrátiť finančné prostriedky alebo ich časť vo výške sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie, tzn.\nbez ich navýšenia, nemožno považovať za správnu sankciu, ale za správne opatrenie. Ani zákon č.\n528/2008 Z. z. a ani nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 zo dňa 11.07.2006, ktorým sa ustanovujú\nvšeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a\nKohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, nepoužívajú pojem „sankcia“, ale\npoužívajú pojem „finančná oprava“.\n35. K námietke žalobcu, že postup verejného obstarávania bol predmetom posúdenia a kontroly\nzo strany poskytovateľa (žalovaného), ktorý voči uvedenému postupu najskôr nenamietal, žalovaný\nuviedol, že za vykonanie verejného obstarávania má výlučnú a konečnú zodpovednosť žalobca.\nAk sa aj pri akomkoľvek (prvotnom alebo neskoršom) overovaní súladu verejného obstarávania so\nzákonom č. 25/2006 Z. z. v rámci administratívnej kontroly verejného obstarávania alebo v rámci auditu\nneidentifikovali žiadne porušenia zákona č. 25/2006 Z. z. zo strany žalobcu, neznamená to automaticky,\nže k žiadnym takýmto porušeniam nedošlo a nezbavuje to žalobcu zodpovednosti za neskôr zistené\nporušenia. Žalovaný poukázal na čl. 2 ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“)\nZmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 134/1.2 MP/2012 zo dňa 29.11.2012 v znení\ndodatkov č. 1 až 3 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“) a na sprievodný list zo dňa 24.04.2013 k ZAK\nzo dňa 24.04.2013.\n36. Schválenie verejného obstarávania na základe ZAK zo dňa 24.04.2013 neznamená, že toto verejné\nobstarávanie bolo objektívne bez vád a že nie je daná možnosť opätovnej kontroly poskytovateľom alebo\nkontroly inými kontrolnými orgánmi, vykonanie ktorej vyplýva zo zmluvných dojednaní, z vnútroštátnej\nprávnej úpravy, ale aj z komunitárnej právnej úpravy. Právny vzťah medzi žalobcom a poskytovateľom\n(žalovaným) založený Zmluvou o poskytnutí NFP umožňuje vykonanie opakovanej kontroly nakladania\ns nenávratným finančným príspevkom (§ 24b až 24j zákona č. 528/2008 Z. z. a tiež čl. 13 ods. 2 a 5 VZP\nZmluvy o poskytnutí NFP). O tejto skutočnosti bol žalobca ako prijímateľ NFP výslovne upovedomený\na vzal ju na vedomie (čl. 3 ods. 3.6 Zmluvy o poskytnutí NFP).\n37. Prijímateľ (žalobca) sa v Zmluve o poskytnutí NFP zaviazal prijať poskytnutý nenávratný finančný\npríspevok a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve o poskytnutí NFP so všetkými\ndokumentmi, na ktoré Zmluva o poskytnutí NFP odkazuje a projekt realizovať riadne a včas (čl. 2 ods.\n2.4 Zmluvy o poskytnutí NFP). Podľa čl. 3 ods. 3.6 posledná veta Zmluvy o poskytnutí NFP „Prijímateľ\nsúčasne berie na vedomie, že podpisom tejto Zmluvy je povinný dodržiavať Systém finančného riadenia\nštrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 v platnom znení a\nSystém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 v\nplatnom znení.“\n38. Podľa kapitoly 4.2.3 bodu 50 Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na\nprogramové obdobie 2007 – 2013 „Činnosťou RO nie je dotknutá výlučná a konečná zodpovednosť\n\nprijímateľa ako verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7 zákona o verejnom\nobstarávaní za vykonanie verejného obstarávania pri dodržaní všeobecne záväzných právnych\npredpisov SR a EÚ, základných princípov verejného obstarávania a zmluvy o poskytnutí NFP.“\n39. Usmernenie pre prijímateľov o tejto zodpovednosti je uvedené aj v kapitole 2 bode 2.1 treťom odseku\nPríručky pre prijímateľa „Činnosťou poskytovateľa nie je dotknutá výlučná a konečná zodpovednosť\nprijímateľa ako verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7 zákona o VO za vykonanie\nverejného obstarávania pri dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov SR a ES, základných\nprincípov verejného obstarávania a zmluvy o poskytnutí NFP.“\n40. Podľa čl. 2 ods. 20 VZP Zmluvy o poskytnutí NFP „V prípade, ak Poskytovateľ identifikuje\nnedodržanie princípov a postupov verejného obstarávania, resp. porušenie pravidiel stanovených v\nlegislatíve SR a EÚ, až počas realizácie projektu, po úhrade oprávnených výdavkov v Žiadosti o platbu,\nvzťahujúcou sa k nákladom projektu, ktoré vyplývajú z realizácie verejného obstarávania (napr. na\nzáklade výsledkov kontroly v zmysle čl. 12 tejto Zmluvy), Poskytovateľ postupuje v zmysle zákona o\npomoci a podpore a ak to určí Poskytovateľ, Prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť.“ Podľa čl.\n11 ods. 1 písm. e) VZP Zmluvy o poskytnutí NFP „Prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť, ak\nPrijímateľ porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania.“\n41. Ďalej žalovaný poukázal tiež na rozsudok SD EÚ vo veci Eugénio Branco, Lda proti Komisii\nEurópskych spoločenstiev, T-347/03.\n42. K námietke retroaktívneho pôsobenia Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013\nžalovaný uviedol, že retroaktívne pôsobenie tohto rozhodnutia je upravené priamo v ňom a v jeho prílohe\nv Usmerneniach o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v\nrámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania (ďalej aj „Usmernenia“),\npretože podľa nich o protiprávnosti konania sa rozhoduje a finančné opravy sa ukladajú podľa normy\núčinnej v čase zistenia protiprávneho konania, nie v čase jeho spáchania. Žalovaný poukázal na čl. 2\ndruhú vetu Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013.\n43. Porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany žalobcu bolo žalovaným zistené\ndňa 21.10.2016 (ukončením administratívnej kontroly verejného obstarávania po doručení Protokolu),\nteda po dátume prijatia Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 z 19.12.2013 a Usmernení, a preto\nžalovaný aplikoval na tento prípad Rozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 a\nUsmernenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok SD EÚ v spojených veciach Judeţul\nNeamţ, C-260/14 a Judeţul Bacău, C-261/14, konkrétne na bod 3 výrokovej časti rozsudku.\n44. V súvislosti s vyššie uvedeným svoj záver k otázke, či sa majú zásady právnej istoty a legitímneho\nočakávania vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát uplatnil finančné opravy na\nzáklade vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý nadobudol účinnosť neskôr, ako malo dôjsť k\núdajnému porušeniu pravidiel v oblasti verejného obstarávania, v citovanom rozsudku SD EÚ vysvetľuje\nnasledovne: „V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že keď členské štáty prijímajú opatrenia,\nktorými vykonávajú právo Únie, musia dodržiavať všeobecné zásady tohto práva, medzi ktoré patrí\nnajmä zásada právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery (pozri najmä rozsudok z 3. septembra 2015,\nA2A, C-89/14, EU:C:2015:537, body 35 a 36 a citovanú judikatúru).“ SD EÚ ďalej v rozsudku konštatuje,\nže cit.: „Okrem toho treba pripomenúť, že podľa tej istej judikatúry hoci zásada právnej istoty bráni\nretroaktívnemu uplatneniu nariadenia, konkrétne na situáciu, ktorá nastala pred nadobudnutím jeho\núčinnosti, a to bez ohľadu na prípadné priaznivé alebo nepriaznivé účinky takéhoto uplatnenia pre\ndotknutú osobu, táto istá zásada vyžaduje, aby bol každý skutkový stav, ak nie je výslovne stanovené\ninak, riadne posúdený vo svetle účinných právnych noriem. Ak je však novoprijatý zákon účinný\nlen do budúcnosti, okrem výnimiek sa uplatní aj na budúce následky situácií, ktoré vznikli počas\núčinnosti predchádzajúceho zákona (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2015, A2A, C-89/14,\nEU:C:2015:537, bod 37 a citovanú judikatúru). Ako tiež vyplýva z tej istej judikatúry, rozsah pôsobnosti\nzásady ochrany legitímnej dôvery nemôže byť rozšírený do tej miery, aby vo všeobecnosti bránil\nuplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcej\nprávnej úpravy (pozri najmä rozsudok z 3. septembra 2015, A2A, C-89/14, EU:C:2015:537, bod 38\ncitovanú judikatúru).“\n\n45. Žalovaný uviedol, že žalobcom realizovaný projekt bol spolufinancovaný z Kohézneho fondu v\nrámci operačného programu Životné prostredie programového obdobia 2007 – 2013. Zo žiadnej časti\nRozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 nevyplýva a ani žalobca nepreukázal, že\nby sa na tento prípad nemalo vzťahovať Rozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013.\nŽalobca chcel podľa názoru žalovaného pravdepodobne naznačiť, že toto rozhodnutie je určené len pre\nprogramové obdobie 2014 – 2020, a nie pre programové obdobie 2007 – 2013. Žalovaný v tejto súvislosti\npoukázal na čl. 1 Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013, v ktorom je uvedené, že\n„Týmto rozhodnutím sa v prílohe stanovujú usmernenia o určení finančných opráv, ktoré má Komisia\nuplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia v programových obdobiach\nrokov 2007 – 2013 a 2014 – 2020 pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania.“\n46. Žalobca v podanej žalobe poukázal na bod 4 Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo\ndňa 19.12.2013, podľa ktorého „Tieto usmernenia sa budú uplatňovať na všetky fondy v rámci zdieľaného\nhospodárenia, ktoré sú súčasťou viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, (...).“, na bod\n5 Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013, podľa ktorého „Tieto usmernenia sú\naktualizáciou usmernení o finančných opravách pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania na\nprogramové obdobia rokov 2000 – 2006 a 2007 – 2013“ (pozn. COCOF 07/0037/03-SK z 29.11.2007)\na na čl. 2 prvá veta Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013, podľa ktorého\n„Usmerneniami stanovenými v prílohe sa nahrádzajú usmernenia o finančných opravách pri nedodržaní\npravidiel verejného obstarávania na programové obdobia rokov 2000 – 2006 a 2007 – 2013, ako\nsa uvádza v odôvodnení 5“, z ktorých je zrejmé, že Rozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa\n19.12.2013 a Usmernenia sú určené pre programové obdobie rokov 2000 – 2006, 2007 – 2013 a 2014\n– 2020. Zároveň v oddiele 1.2.1. prílohy Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013\n(Usmernenia) je uvedené, že „Rozhodnutie o finančných opravách sa týka programového obdobia rokov\n2007 – 2013 a stanovuje všeobecný rámec a tarify paušálnych finančných opráv, ktoré uplatňuje Komisia\nv rámci metódy zdieľaného hospodárenia na Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny\nfond a Kohézny fond.“\n47. Žalovaný uviedol, že porušenie pravidiel verejného obstarávania vyplýva z Rozhodnutia Komisie\nč. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 a Usmernení, ktoré vyplynulo o. i. z uvedených smerníc, z\nopakovaných zistení počas auditov Európskej komisie a z judikatúry SD EÚ. Podľa odseku 7 oddielu\n1.1. prílohy Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 „Typy nezrovnalostí opísané\nv oddiele 2 sú najčastejšie zistenými typmi nezrovnalostí.“ V rámci týchto typov nezrovnalostí je v\nbode 4 uvedená nezrovnalosť „Nedostatok času pre potenciálnych uchádzačov/záujemcov na získanie\nsúťažných podkladov“ ako „porušenie čl. 39 ods. 1 smernice 2004/18/ES a čl. 46 ods. 1 smernice\n2004/17/ES“, za ktoré sa ukladá finančná oprava vo výške 25 %, ak je čas, ktorý majú potenciálni\nuchádzači/záujemcovia na získanie súťažných podkladov, kratší ako 50 % lehoty na prijatie ponúk\n(v súlade s príslušnými ustanoveniami), vo výške 10 %, ak je čas, ktorý majú potenciálni uchádzači/\nzáujemcovia na získanie súťažných podkladov, kratší ako 60 % lehoty na prijatie ponúk (v súlade\ns príslušnými ustanoveniami), alebo vo výške 5 %, ak je čas, ktorý majú potenciálni uchádzači/\nzáujemcovia na získanie súťažných podkladov, kratší ako 80 % lehoty na prijatie ponúk (v súlade\ns príslušnými ustanoveniami). Opis uvedenej nezrovnalosti je nasledovný: „Čas pre potenciálnych\nuchádzačov/záujemcov na získanie súťažných podkladov je príliš krátky, čím vzniká neodôvodnená\nprekážka otvoreniu verejného obstarávania hospodárskej súťaži.“\n48. Žalovaný ďalej poukázal na oddiel 1.1. odsek 1 prílohy Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo\ndňa 19.12.2013 „Usmernenia o finančných opravách by sa mali uplatňovať predovšetkým v prípade\nnezrovnalostí, ktoré predstavujú porušenie pravidiel verejného obstarávania platných pre zákazky\nfinancované z rozpočtu Únie v rámci metódy zdieľaného hospodárenia. Tieto pravidlá verejného\nobstarávania sú stanovené v smerniciach o verejnom obstarávaní, ktoré sú uvedené v oddiele 1.2 (ďalej\nlen „smernice“), a v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch.“\n49. V oddiele 1.1. odsek 3 prílohy Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 je\nuvedené, že „Týmito usmerneniami sa nahrádzajú a aktualizujú predchádzajúce usmernenia týkajúce\nsa rovnakej témy (pozri odôvodnenie 5 tohto rozhodnutia). Aktualizované usmernenia odzrkadľujú\nskúsenosti získané pri uplatňovaní predchádzajúcich usmernení a ich cieľom je objasniť úroveň opráv,\nktoré sa majú uplatňovať v súlade so zásadou proporcionality a s ohľadom na príslušnú judikatúru.\nHlavnými rozdielmi v porovnaní s predchádzajúcimi usmerneniami sú: 1) objasnenie úrovne opráv,\n\nktoré sa majú uplatňovať v niektorých prípadoch, pričom sa zavádzajú jasnejšie kritériá; 2) zahrnutie\nďalších nezrovnalostí, ktoré neboli vymedzené v predchádzajúcich usmerneniach, ale ktoré sa zistili\npočas auditov Únie a na ktoré sa uplatnili finančné opravy; 3) harmonizácia úrovne opráv týkajúcich sa\nzákaziek, na ktoré sa vzťahujú smernice a zásady zmluvy.“\n50. Podľa oddielu 1.1. odsek 9 prílohy Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013\n„Nezrovnalosti môžu odhaliť aj členské štáty. V takom prípade sú povinné vykonať nevyhnutné opravy.\nPríslušným orgánom v členských štátoch v prípade opráv nezrovnalostí, ktoré zistili ich vlastné služby,\nsa odporúča uplatňovať rovnaké kritériá a sadzby, pokiaľ neuplatňujú prísnejšie normy.“\n51. Podľa oddielu 1.2. odsek 1 prílohy Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 „Tieto\nusmernenia vychádzajú z článku 80 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových\npravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, predpisov platných pre spolufinancovanie\nÚniou v jednotlivých odvetviach v rámci metódy zdieľaného hospodárenia, zo smerníc a z referenčných\ndokumentov uvedených v oddieloch 1.2.1 a 1.2.2, konkrétne z rozhodnutia o finančných opravách,\nusmernení o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo a výkladového oznámenia Komisie 2006/C\n179/02 o právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na zadávanie zákaziek, na ktoré sa úplne\nalebo čiastočne nevzťahujú smernice o verejnom obstarávaní.“\n52. Podľa oddielu 1.2. odsek 2 prílohy Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013\n„Oddiel 2 obsahuje odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca\n2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva,\nenergetiky, dopravy a poštových služieb a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z\n31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek\nna dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby. Ak postup verejného obstarávania alebo zákazka\npodlieha skoršie uvedenej alebo nasledujúcej smernici, oprava sa vykoná v súlade s oddielom 2, pokiaľ\nje to možné, alebo analogicky s prípadmi opísanými v tomto oddiele. Pri analyzovaní predmetných\nnezrovnalostí by sa ako referencia mali zohľadniť aj rôzne vnútroštátne ustanovenia o verejnom\nobstarávaní, ktorými sa transponujú uvedené smernice.“\n53. Žalovaný zdôraznil, že Metodický pokyn CKO č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého\npríspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, aktualizácia č.\n6 zo dňa 19.05.20155 zohľadňuje Rozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013, ktorým\nEurópska komisia dňa 19.12.2013 schválila v rámci jeho prílohy usmernenie o určení finančných opráv\nuskutočňovaných Európskou komisiou, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky v rámci zdieľaného\nhospodárenia fondov EÚ na programové obdobie 2007 – 2013 pri nedodržaní pravidiel a postupov vo\nverejnom obstarávaní.\n54. Žalovaný tiež poukázal na to, že nemôže meniť závery ÚVO a tieto sú pre neho záväzné.\nUstanovenie § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. ukladá správnemu orgánu obligatórnu povinnosť\nv takomto prípade rozhodnúť o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.\nK namietanej povinnosti samostatne dôsledne vyhodnotiť, či konanie žalobcu bolo porušením pravidiel\na postupov verejného obstarávania, posúdiť jeho závažnosť a vyhodnotiť, či takéto porušenie malo\nalebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, žalovaný poukázal na skutočnosť, že ÚVO\nje kompetentný autoritatívne posúdiť, či skutočne došlo k porušeniu pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, a či toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.\nVýsledkom tohto posúdenia je potom rozhodnutie ÚVO alebo protokol, ktoré majú zase za následok\nrozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.\n55. Žalovaný nemá právomoc zasahovať do konania a rozhodovania ÚVO a ani sa vysporiadavať s\nnámietkami vznesenými voči Protokolu a ani ho právne hodnotiť. Výhrady voči Protokolu sa uplatňujú\nv priebehu konania a rozhodovania ÚVO. ÚVO ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť verejného\nobstarávania vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa a výsledky jeho\nkontroly sú pre poskytovateľa (žalovaného) záväzné, pretože tieto sú rozhodujúcou skutočnosťou pre\nzačatie správneho konania. Uvedené vyplýva pre toto konanie aj z § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008\nZ. z., podľa ktorého má poskytovateľ povinnosť podať podnet správnemu orgánu na konanie podľa §\n27a ods. 5 a z § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., podľa ktorého má správny orgán povinnosť\nvydať rozhodnutie o povinnosti žalobcu vrátiť poskytnutý príspevok vo výške sumy uvedenej v žiadosti\n\no vrátenie, ak boli splnené zákonné podmienky. Tieto podmienky na začatie správneho konania boli\nv tomto prípade splnené. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v štádiu správneho konania by bolo\nneúčelné, aby správny orgán opätovne predmetné zistenia porušenia zákona č. 528/2008 Z. z. právne\nposudzoval a opätovne vykonával skutkové zistenia k uvedeným porušeniam zákona č. 25/2006 Z. z.,\nkeďže ich už predtým vykonal ÚVO. Ak by tak aj správny orgán urobil, a mal by odlišný názor ako ÚVO,\nzákon nedáva správnemu orgánu možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť zistenia uvedené v Protokole\na s nimi súvisiaci nasledujúci postup v zmysle zákona.\n56. Pokiaľ ide o konanie správneho orgánu pri ukladaní povinnosti vrátiť finančné prostriedky podľa § 27a\nods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., žalovaný uviedol, že v tomto prípade ide o špecifický proces, na ktorý sa\nsíce vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Správny poriadok“), ale zároveň sa aplikujú aj príslušné ustanovenia zákona č. 528/2008 Z.\nz., podľa ktorých v rámci správneho konania o skutkovom stave rozhoduje jeden správny orgán (ÚVO) a\nna základe výsledku tohto rozhodovania o výške ukladanej povinnosti rozhoduje iný správny orgán. Na\nzáklade vyššie uvedeného správny orgán nie je oprávnený upustiť od uloženia finančnej opravy, pretože\nz dikcie zákona vyplýva, v prípade zisteného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania\nuvedeného v protokole a jeho vplyvu alebo možného vplyvu na výsledok verejného obstarávania,\npovinnosť uložiť finančnú opravu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozsudok NSS sp. zn.\n3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023.\n57. Na základe doručeného Protokolu, ktorý obsahoval zistenie porušenia pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, žalovaný v súlade s § 27a\nods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. vyzval žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov. Keďže žalobca tieto\nfinančné prostriedky nevrátil v lehote uvedenej v žiadosti o vrátenie, poskytovateľ bol povinný podať\npodnet správnemu orgánu na konanie a rozhodnutie a správny orgán mal zase v súlade s § 27a ods. 5\nzákona č. 528/2008 Z. z. povinnosť rozhodnúť o vrátení sumy.\n58. K otázke predvolania svedkov žalovaný poukázal na § 21 ods. 1 Správneho poriadku. V danej\nveci rozhoduje správny orgán na základe listinných dôkazov, predovšetkým na základe protokolu.\nUstanovenie § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. obligatórne ukladá správnemu orgánu povinnosť\nrozhodnúť o vrátení poskytnutého príspevku v prípade, ak príslušný orgán, ktorým je ÚVO, zistí\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo\nmať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Na tom by nemohli nič zmeniť ani výsluchy žalobcom\nuvádzaných svedkov. Žalobca mal právo vyjadriť svoje námietky k protokolu v čase, keď bol s ním\noboznámený. Žalovaný preto nepovažoval za potrebné v danej veci nariadiť pojednávanie.\nV. Replika žalobcu\n59. V podanej replike žalobca zotrval na tom, že podľa platného práva v čase realizácie predmetnej\nfázy verejného obstarávania v roku 2011 (plynutia lehôt na prijímanie žiadostí o predloženie súťažných\npodkladov a následne na predkladanie ponúk), sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania\nvyplývajúceho či už explicitne alebo implicitne zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo tzv.\nsoft law (metodických pokynov, usmernení a pod. príslušných orgánov).\n60. Žalobca zdôraznil, že verejné obstarávanie zverejnil nielen na základe riadneho oznámenia, ale\nna účely zvýšenia transparentnosti a informovanosti potencionálnych záujemcov o zákazke vopred na\nzáklade Predbežného oznámenia o verejnom obstarávaní - príloha č. 1 podľa nariadenia komisie (ES)\nc. 1564/2005 - Vestník č. 89/2011 - číslo oznámenia v Ú. v. EÚ: 2011/S 087-130657 z 05.05.2011 „Intenzifikácia ČOV, odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom regióne“. Zverejnenie\npredbežného oznámenia nebolo povinné. Až následne bolo zverejnené riadne Oznámenie o vyhlásení\nverejného obstarávania vo Vestníku č. 115/2011 dňa 14.06.2011.\n61. Žalobca sa mohol v tom čase (2011) riadiť výlučne platným ustanovením § 19 ods. 4 zákona\nč. 25/2006 Z. z. Metodické usmernenie zo dňa 09.09.2008 bolo v čase uskutočnenia posudzovaného\nverejného obstarávania jediným relevantným dokumentom, ktorým sa mohli riadiť obstarávatelia pri\nstanovení lehôt na poskytnutie súťažných podkladov. Ani jeden z potenciálnych záujemcov nenamietal,\nže by lehota na vyžiadanie súťažných podkladov bola nedostačujúca.\n\n62. Kľúčovou zásadou legality právneho poriadku je zásada, podľa ktorej „pravidlom prijatým dnes by\nsa malo riadiť to, čo sa stane zajtra, nie to, čo sa stalo včera...“. Inak povedané, vo funkčnom právnom\nrežime právne predpisy musia pôsobiť najmä do budúcnosti. Ústavný súd SR (ďalej len „ústavný súd“)\npočas svojej existencie vymedzil vo svojej judikatúre svoj postoj k zákazu retroaktivity, keď zdôraznil, že v\nústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada lex retro non agit, čiže zákon nemá spätnú\núčinnosť (porov. I. ÚS 238/04). Podľa ústavného súdu zákaz retroaktivity spočíva najmä v tom, že „podľa\nsúčasnej platnej právnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo\nprávne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy“ (pozri PL. ÚS 1/04). Na\nzáklade prezentovaného ústavný súd zovšeobecnil zásadu, podľa ktorej ten, „kto konal, resp. postupoval\nna základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho normy), nemôže byť vo svojej dôvere k\nnemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia“ (pozri PL.\nÚS 36/95). Ústavný súd rozlíšil v súlade s právnou teóriou medzi pravou a nepravou retroaktivitou.\nPravá retroaktivita právneho predpisu „predpokladá, že zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje\ndo už právne uzavretých minulých skutkových a právnych stavov (práv alebo povinností)“ (pozri PL.\nÚS 3/00). Ako nepravú retroaktivitu právneho predpisu ústavný súd hodnotí situáciu, „ak zákon uzná\nskutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne\nvšak prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase\nnadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali“ (pozri PL. ÚS 25/05). Platným zostáva v\ntejto súvislosti aj stanovisko ústavného súdu akcentujúce myšlienku, že „zákonodarca môže výnimočne\nuplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takomto\nprípade musí preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť\nprelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany\nzákonodarcu...“ (pozri PL. ÚS 67/07). Zákaz retroaktivity je jeden zo základných právnych princípov\ndemokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotu.\n63. Z právnej úpravy práva EÚ, ani rozhodovacej praxe orgánov EÚ nevyplýva, aby by bolo možné v\ntomto prípade prelomiť princíp zákazu retroaktivity (v neprospech žalobcu).\n64. Rozhodnutie Komisie C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2023 je v celom rozsahu neaplikovateľné\nna vyvodzovanie zodpovednosti a ukladanie akejkoľvek administratívnej povinnosti voči žalobcovi (a to\naj vo forme správneho opatrenia).\n65. Rozhodnutia Komisie sú záväzné výlučne pre tých, ktorým sú určené, a sú priamo uplatniteľné len\nvoči týmto subjektom.\n66. Rozhodnutie Komisie C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2023 je adresované členským štátom EÚ pri\nuplatňovaní finančných opráv voči členským štátom zo strany Komisie, t. j. pôsobí vo vertikálnej úrovni\n(Komisia – členský štát EÚ) tak, ako to vyplýva z úvodných ustanovení predmetného rozhodnutia\nKomisie:\n„(1) Účelom týchto usmernení je poskytnúť príslušným útvarom Komisie usmernenie o zásadách,\nkritériách a tarifách, ktoré je potrebné uplatňovať na finančné opravy uskutočnené Komisiou v súvislosti\ns výdavkami financovanými Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní príslušných pravidiel\nverejného obstarávania, ako sa uvádza v usmerneniach.\n(2) V súlade s článkom 80 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012\nz 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, je Komisia\npovinná: i) uplatňovať finančné opravy vo vzťahu k členským štátom s cieľom vylúčiť z financovania Únie\nvýdavky vzniknuté v rozpore s platným právom...\n(6) Tieto usmernenia by Komisia mala používať na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania vo\nvzťahu k jednotlivým členským štátom, zabezpečenie transparentnosti a proporcionality pri uplatňovaní\nfinančných opráv v súvislosti s výdavkami financovanými Úniou.“\n67. Žalovaný rozšíril osobnú, vecnú a časovú pôsobnosť Rozhodnutia Komisie C(2013) 9527 zo dňa\n19.12.2013, ktoré nie je možné aplikovať vo vzťahu k individuálnym subjektom, ale výlučne vo vzťahu\nk členským štátom (ide o vyvodzovanie zodpovednosti Komisie voči členskému štátu). Vo vertikálnej\nrovine (Komisia – členský štát EÚ) sa prirodzene neaplikujú všetky princípy, ktoré musia byť dodržané pri\nvyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni vo vzťahu k individuálnym\nsubjektom.\n\n68. Žalobca poukázal na Prílohu Rozhodnutia Komisie C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013, ktorou je\nUsmernenie o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v\nrámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania, ktorý nahradil do roku\n2013 platné Usmernenie o určení finančných opráv COCOF 07/0037/03-SK týkajúce sa Európskeho\nfondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „Usmernenia\nCOCOF“).\n69. Komisia je povinná pri zistených nezrovnalostiach voči členským štátom uplatniť predchádzajúce\nplatné Usmernenia COCOF, ak sú pre členský štát výhodnejšie. Nad rámec argumentácie o\nneaplikovateľnosti Rozhodnutia Komisie C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 preto dodal, že aj táto\nskutočnosť per se pri analogickom prístupe voči žalobcovi spochybňuje celý argumentačný základ\nžalovaného, pretože žalovaný by bol v prejednávanej veci voči žalobcovi povinný aplikovať Usmernenie\nCOCOF, ktoré nevymedzovalo postup žalobcu vo verejnom obstarávaní ako tzv. „nezrovnalosť“, teda\nbolo pre žalobcu výhodnejšie.\n70. Usmernenie COCOF platné v období 2007-2013 vôbec nevymedzovalo skrátenie lehôt na vyžiadanie\nsúťažných podkladov a lehôt na predkladanie ponúk ako nezrovnalosť tak, ako to neskôr vymedzovalo\nneskoršie Usmernenie o určení finančných opráv, ktoré je Prílohou Rozhodnutia Komisie C(2013) 9527\nzo dňa 19.12.2013.\n71. Žalobca zdôraznil, že porušenie pravidiel zo strany žalobcu nevyplýva (žalovaný to nekonštatuje)\nani zo Smerníc.\n72. Žalovaný a ÚVO pri konštatovaní protiprávneho konania žalobcu vychádzali a priamo sa odvolávali\nRozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 upravujúce nové usmernenia s novými\n„nezrovnalosťami“, ktoré retroaktívne aplikovali na tento prípad. Zodpovednosť za implementáciu\npravidiel smerujúcich voči členským štátom EÚ na vnútroštátnej (národnej) úrovni majú jednotlivé\nčlenské štáty, pričom tieto sú povinné pravidlá implementovať do vnútroštátneho právneho poriadku\ntak, aby bola dodržaná zákonnosť, ústavnoprávne zásady, ochrana práv a právom chránených záujmov\ndotknutých subjektov (v tomto prípade žalobcu), voči ktorým štát vrchnostensky uplatňuje svoju\nprávomoc s poukazom na princíp legality výkonu štátnej moci (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).\n73. Pre úplnosť žalobca zdôraznil, že aj samotný Metodický pokyn CKO č. 11 k určovaniu výšky vrátenia\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania,\naktualizácia č. 6 zo dňa 19.05.2015 (MP CKO č. 11), ktorý aplikuje žalovaný pri vymedzení nezrovnalosti\n(protiprávneho konania), ako aj výšky finančnej korekcie vo výške 2.126.666,11 EUR výslovne vychádza\nzo záverov Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013.\n74. Aj v prípade, ak by malo Rozhodnutie Komisie C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 účinok voči\njednotlivcom a predmetné rozhodnutie bolo aplikované s poukazom na povinnosť eurokonformného\nvýkladu vnútroštátneho práva (tento princíp bol rozšírený na celé právo EÚ, bez ohľadu na to,\nči prichádza vo forme, ktorá má alebo nemá priamy účinok), povinnosť eurokonformného výkladu\na uplatňovania relevantných ustanovení vnútroštátneho práva nie je absolútna – podlieha určitým\nobmedzeniam:\ni.) výsledkom uplatnenia nepriameho účinku nesmú byť narušené princípy právnej istoty, ochrany\nlegitímnych očakávaní a princíp zákazu retroaktivity;\nii.) nemôže slúžiť ako základ na výklad contra legem vnútroštátneho práva.\n75. SD EÚ výnimočne pripúšťa retroaktivitu právneho predpisu, ak si to vyžaduje ustanovený cieľ a\nlegitímne očakávania dotknutých osôb ostanú chránené. SD EÚ vo svojej judikatúre často uvádza, že\nnová právna úprava, ktorá má vplyv na budúce účinky situácií, sa za normálnych okolností neuplatňuje\nretrospektívne, teda nemá vplyv na práva alebo povinnosti vzniknuté pred jej účinnosťou. Účinky\nlegislatívy musia byť jednoznačné a predvídateľné pre tie subjekty, ktoré sú ich adresátmi. Preto vo\nvšeobecnosti platí princíp, podľa ktorého predpisy platia výlučne iba od okamihu ich publikovania\n(účinnosť). Tieto závery sú založené na princípe právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní.\n76. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na rozhodovaciu prax SD EÚ, podľa ktorej:\n\n„Okrem toho treba pripomenúť, že podľa tej istej judikatúry hoci zásada právnej istoty bráni\nretroaktívnemu uplatneniu nariadenia, konkrétne na situáciu, ktorá nastala pred nadobudnutím jeho\núčinnosti, a to bez ohľadu na prípadné priaznivé alebo nepriaznivé účinky takéhoto uplatnenia pre\ndotknutú osobu, táto istá zásada vyžaduje, aby bol každý skutkový stav, ak nie je výslovne stanovené\ninak, riadne posúdený vo svetle účinných právnych noriem. Ak je však novoprijatý zákon účinný\nlen do budúcnosti, okrem výnimiek sa uplatní aj na budúce následky situácií, ktoré vznikli počas\núčinnosti predchádzajúceho zákona (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2015, A2A, C-89/14,\nEU:C:2015:537, bod 37 a citovanú judikatúru). Ako tiež vyplýva z tej istej judikatúry, rozsah pôsobnosti\nzásady ochrany legitímnej dôvery nemôže byť rozšírený do tej miery, aby vo všeobecnosti bránil\nuplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcej\nprávnej úpravy (pozri najmä rozsudok z 3. septembra 2015, A2A, C-89/14, EU:C:2015:537, bod 38\ncitovanú judikatúru).“\n77. Závery predmetných rozhodnutí SD EÚ však nie sú podľa žalobcu aplikovateľné v tejto právnej veci,\na to z nasledovných dôvodov:\ni.) Podľa koncepcie spätnej účinnosti noriem vytvorenej SD EÚ:\n- je právny predpis považovaný za retroaktívny vtedy, ak upravuje právnu situáciu, ktorá existovala pred\njeho vydaním a bola ukončená ešte pred jeho vstupom do platnosti. Pojem „situácie existujúcej pred\nvyhlásením právneho predpisu“ zahŕňa ukončené právne alebo skutkové situácie, pri ktorých subjekt\nnemohol dopredu vedieť o norme, ktorou sa má jeho správanie regulovať (ukončená situácia je taká,\nktorá je úplne uzavretá a subjekt nemohol predvídať zmenu práva). Na základe predošlého možno\nkonštatovať, že podľa koncepcie SD EÚ je právny prepis retroaktívny, ak pôsobí na už ukončené, minulé\nprávne alebo minulé skutkové situácie s prihliadnutím na správanie subjektov práva. V tejto súvislosti\nžalobca poukázal na rozhodnutie vo veci Crispoltoni (SD EÚ, C-368/89), v ktorom súd konštatoval spätnú\núčinnosť nariadenia Komisie, ktorá stanovila tzv. maximálne zaručené množstvá pre určité odrody\ntabaku. Nadprodukcia tabaku mala mať za následok vrátenie časti poskytnutej dotácie na pestovanie\ndanej odrody. Cieľom predmetného nariadenia bolo postupné znižovanie produkcie určitých odrôd\ntabaku. Nariadenie síce bolo zverejnené pred zberom plodiny, ale až po jeho zasadení a následnom\npresadení. Formálne síce právny predpis reguloval produkciu pri zbere, v skutočnosti ale reguloval\nrozhodnutie pestovateľov pri presádzaní mladých rastlín na pole. SD EÚ vyhlásil toto nariadenie za\nretroaktívne.\n- ak právny predpis zasiahne do prebiehajúcej situácie, nebude považovaný za retroaktívny.\nPrebiehajúca situácia nemusí byť považovaná za retroaktívnu, pretože právne normy zasahujú do práva\nalebo skutku, ktorý ešte nie je ukončený, a teda subjekt ešte môže rozhodovať alebo sa jeho správanie\nešte môže meniť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie vo veci Rumi (SD EÚ, C-147/78):\nSúd konštatoval, že ak právny predpis zasahuje do právne relevantnej situácie, ktorá ešte prebieha\n(napríklad kvótna obdobie), tento zásah bude považovaný za novú úpravu s budúcim účinkom a nebude\nretroaktívny. To znamená, že postihnutá osoba má možnosť ešte primerane ovplyvniť svoju situáciu v\nčase, keď zákon nadobudne účinnosť, a jej práva z predchádzajúceho obdobia sú chránené.\n78. Oznámenia a posudzované lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov a predloženie ponúk\nvo verejnom obstarávaní plynuli v mesiacoch 05-08/2011. To znamená, že rozhodujúce právne\nskutočnosti v tejto veci nastali v roku 2011, plynuli určitý čas a skončením lehoty na predkladanie ponúk\n(08.08.2011, čas: 09.00h.) bola celá predmetná fáza verejného obstarávania ukončená a prebehla v\ntom čase v plnom súlade s platnými predpismi (ani ex ante kontrola verejného obstarávania nezistila\nnedostatky). Žiadne ďalšie „budúce účinky situácií, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcej právnej\núpravy“ preto vo vzťahu k posudzovanému konaniu žalobcu ani hypoteticky nemohli nastať po dátume\n08.08.2011. V zmysle uvedenej rozhodovacej praxe SD EÚ by v tomto prípade išlo o neprípustnú\nretroaktivitu.\n79. V súvislosti so Zmluvou o NFP č. 134/1.2 MP/2012 žalobca poukázal na to, že ani táto zmluva\nakýmkoľvek spôsobom v žiadnom svojom ustanovení, VZP alebo v prílohách nevymedzila zákaz alebo\nneprípustnosť skracovania lehôt na vyžiadanie súťažných podkladov oproti lehotám na predkladanie\nponúk. Na porovnanie žalobca predložil aktuálnu Zmluvu o NFP z roku 2025 uzatvorenú medzi žalobcom\na žalovaným, ktorej prílohou č. 4 s názvom: „Finančné opravy za porušenie pravidiel a postupov VO a\nobstarávania“, sú riadne vymedzené zakázané postupy vo verejnom obstarávaní, ktoré môžu viesť k\nuloženiu finančnej opravy, t. j. na rozdiel od Zmluvy o NFP č. 134/1.2 MP/2012 sú v prílohe č. 4 Zmluvy\no NFP z roku 2025 riadne vymedzené skutky a výška finančných opráv/sankcií s nimi spojených.\n\n80. Rozhodnutie Komisie C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 a Metodický pokyn CKO č. 11 zo dňa\n19.05.2015 sú na posudzovanie lehôt stanovených žalobcom vo verejnom obstarávaní v roku 2011\nneaplikovateľné, a to nielen z pohľadu neprípustnosti v kontexte vnútroštátneho práva, ale aj práva EÚ\na rozhodovacej praxe SD EÚ.\n81. Žalovaný nepreukázal existenciu akejkoľvek rozhodovacej praxe, ktoréhokoľvek orgánu verejnej\nmoci, zakazujúcej skracovanie lehôt na vyžiadanie súťažných podkladov oproti lehotám na predkladanie\nponúk vo verejných obstarávaniach prebiehajúcich v roku 2011.\nVI. Vyjadrenie ďalšieho účastníka\n82. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení poukázal na znenie prechodných ustanovení § 155p ods. 3, §\n155o ods. 3, § 155m ods. 4, § 155l ods. 3, § 155k ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., podľa ktorých bol\nÚVO pri výkone kontroly povinný postupovať podľa predpisov účinných v čase zadávania predmetnej\nzákazky, v nadväznosti na § 155k ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. podľa zákona č. 25/2006 Z. z. účinného\nk 09.06.2011. Zákon č. 25/2006 Z. z. účinný k 09.06.2011 nestanovoval lehotu, v ktorej bol ÚVO povinný\nvypracovať protokol o výsledku kontroly vo vzťahu k dátumu začatia výkonu kontroly. ÚVO zároveň\nuviedol, že 90-dňová lehota stanovená v § 146c ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. bola do neho zavedená\nzákonom č. 28/2013 Z. z. s účinnosťou od 18.02.2013, pričom táto lehota má poriadkový charakter.\nPoriadkový charakter lehoty stanovenej v § 146c ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. je možné analogicky\nodvodiť aj zo súdnej praxe. ÚVO v tomto kontexte poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/129/2013\nalebo Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/23/2013, sp. zn. 4S/133/2011 a sp. zn. 1S/244/2010.\n83. Ďalší účastník zotrval na správnosti kontrolného zistenia Protokolu a uviedol, že i napriek absencii\núpravy lehôt na prijímanie žiadostí o súťažné podklady, bol žalobca povinný v celom procese verejného\nobstarávania postupovať podľa zákona č. 25/2006 Z. z. a súčasne uplatňovať základné princípy\nverejného obstarávania obsiahnuté v § 9 ods. 4 tohto zákona (t. j. princíp rovnakého zaobchádzania,\nprincíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti\na efektívnosti) a nie na základe výkladových stanovísk, metodických usmernení či jednotlivých kontrol.\n84. Poukázal na to, že žalobca sa v správnej žalobe odvolával na Metodické usmernenie zo dňa\n09.09.2008. Z obsahu tohto metodického usmernenia je zrejmé, že žiadnym spôsobom nelegitimovalo\npostup žalobcu, ktorý skrátil lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie\nponúk o 39 dní. Predmetné metodické usmernenie uvádza len konštatovanie, že stanovenie lehoty\nna vyžiadanie si súťažných podkladov, ako aj lehoty na predkladanie ponúk je v kompetencii\nverejného obstarávateľa a uvedené údaje je povinný uviesť v oznámení o vyhlásení verejného\nobstarávania. Žiadnym spôsobom teda neoslobodzuje žalobcu od povinnosti dodržiavať princípy\nverejného obstarávania stanovené v § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. Navyše metodické usmernenia\nvydávané úradom nie sú právne záväzné.\n85. V súvislosti so žalobcom namietanou retroaktivitou vzhľadom na rozhodnutie Komisie č. C (2013)\nzo dňa 19.12.2013 ÚVO uviedol, že žalobca bol povinný dodržiavať princípy verejného obstarávania\npodľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. v celom postupe zadávania zákazky. Rovnako tiež skutočnosť,\nže výkladové stanovisko bolo zverejnené po vyhlásení daného verejného obstarávania, je irelevantná,\npretože povinnosť neobmedzovať súťaž vo verejnom obstarávaní vychádza zo základných princípov\nverejného obstarávania a nie z výkladového stanoviska a metodických usmernení.\n86. K samotnému postupu žalobcu, ktorý bol ÚVO vyhodnotený ako rozporný so zákonom č. 25/2006\nZ. z., ďalší účastník uviedol, že verejný obstarávateľ je povinný v rámci celého postupu zadávania\nzákazky vymedziť uplynutie lehoty na vyžiadanie si súťažných podkladov zo strany záujemcov tak, aby\nnedošlo k neodôvodnenému obmedzovaniu hospodárskej súťaže, a teda má zvoliť takú formu a spôsob\nsprístupnenia súťažných podkladov, pri uplatnení ktorej nedochádza k diskriminácii hospodárskych\nsubjektov, ktoré majú záujem zúčastniť sa na vyhlásenom verejnom obstarávaní. Stanovenie kratšej\nlehoty na vyžiadanie súťažných podkladov ako lehoty na predkladanie ponúk je obmedzujúce, pretože\nsa tým vylučuje prístup k súťažným podkladom všetkých potenciálnych uchádzačov k postupu verejného\nobstarávania, ktorí môžu mať záujem na predložení ponuky. Skrátenie tejto lehoty oproti lehote na\npredkladanie ponúk môže viesť k následku, ktorým môže byť neúčasť vo verejnom obstarávaní zo\n\nstrany potenciálnych záujemcov, ktorí si súťažné podklady do uplynutia skrátenej lehoty na vyžiadanie\nsi súťažných podkladov nestihnú prevziať, ale boli by spôsobilí predložiť verejnému obstarávateľovi\nponuku na obstarávaný predmet zákazky, dokonca možno aj najlepšiu (najvýhodnejšiu) ponuku.\nUvedené vyplýva aj zo záverov auditov Európskej komisie, v ktorých Európska komisia poukázala, že\nverejní obstarávatelia v Slovenskej republike stanovovali lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov\nkratšiu, ako bola lehota na predkladanie ponúk, a teda takýmto postupom zabránili uplatneniu zásad\nnediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, proporcionality a zásady transparentnosti, a tým riadnej\nsúťaži hospodárskych subjektov v rámci jednotného trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ“).\n87. Ďalší účastník uviedol, že podľa ustálenej judikatúry SD EÚ hlavným cieľom pravidiel práva EÚ\nv oblasti verejného obstarávania je zabezpečenie voľného pohybu služieb a otvorenie nenarušenej\nhospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch (rozsudok zo dňa 11.01.2005 Stadt Halle a RLP\nRecyclingpark Lichau proti Arbeitsgemeinschaft Thermishe Restabfall- und Energieverwertungsanlage\nTREA Leuna, C-26/03). Pri realizácii tohto dvojakého cieľa právo EÚ uplatňuje najmä zásadu\nrovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a z nej vyplývajúcu povinnosť transparentnosti (rozsudok zo\ndňa 19.06.2008 Pressetext Nachrichtenagentur GmbH proti Rakúsku, C-454/06). Daný právny názor\npotvrdzuje aj Rozhodnutie Komisie, ktorého príloha obsahuje konkrétne nezrovnalosti, ktoré predstavujú\nporušenie pravidiel verejného obstarávania, pričom jednou z nezrovnalostí je aj nedostatok v podobe\nurčovania tzv. skrátených lehôt na vyžiadanie súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk,\nčo smernica 2004/18/ES neumožňuje. Tak ako to vyplýva z čl. 2 Rozhodnutia Komisie, usmernenia v\nprílohe bude Komisia uplatňovať na finančné opravy, ktoré sa týkajú nezrovnalostí zistených po dátume\nprijatia tohto rozhodnutia.\n88. Z uvedeného podľa ďalšieho účastníka vyplýva, že pokiaľ by orgán verejnej moci Slovenskej\nrepubliky konštatoval, že určenie skrátenej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov oproti lehote na\npredkladanie ponúk nie je porušením práva EÚ, resp. zákona č. 25/2006 Z. z., voči Slovenskej republike\nby minimálne nasledovali finančné opravy (korekcie) zo strany EÚ, a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy\nbolo určité verejné obstarávanie vyhlásené a bez ohľadu na prípadnú prax verejných obstarávateľov\npri určovaní lehôt na vyžiadanie súťažných podkladov vo verejných súťažiach. Tieto pochybenia by\nmohli viesť k obrovským finančným škodám pre Slovenskú republiku v podobe korekcií finančných\nprostriedkov zo strany EÚ. Zároveň by však voči Slovenskej republike mohlo byť začaté konanie o\nzodpovednosti členského štátu podľa čl. 258 až 260 ZFEÚ z dôvodu nesprávnej aplikácie práva EÚ\nv Slovenskej republike.\n89. Ďalší účastník uviedol, že vnútroštátne súdne orgány nesmú aplikovať vnútroštátne ustanovenie,\nak by tým došlo k ohrozeniu účinkov úniového rozhodnutia (Albako, 249/85, 21.05.1987, Zb. s. 2345,\nbod 17; pozri tiež ČEZ, C-115/08, 27.10.2009, b 138; Simmenthal, 106/77, 09.03.1978, Zb. s. 629, body\n21 až 24). Článok 4 ods. 3 pododsek 2 Zmluvy o EÚ ukladá členským štátom povinnosť prijať všetky\nopatrenia potrebné na zabezpečenie účinnosti úniového práva, napríklad na účely vykonania povinností\nvyplývajúcich z aktov inštitúcií (Scheer, 17.12.1970, Zb. s. 1197, bod 8). Členské štáty nesmú prijať,\nani dovoliť vnútroštátnym orgánom s normatívnou právomocou, aby prijali akýkoľvek akt, ktorým by\nzakryli úniovú povahu a účinky právnej normy. Členské štáty nesmú priamo ani prostredníctvom nimi\nzriadených alebo uznaných orgánov porušiť alebo tolerovať porušenie práva EÚ alebo ohroziť jeho\núčinky (Amsterdam Bulb, 50-76, 02.02.1977, Zb. s. 137).\n90. Vzhľadom na uvedené, v súlade s povinnosťou zabezpečiť úplnú účinnosť práva EÚ, je vnútroštátny\nsúd, správny orgán alebo aj iný orgán, ktorý aplikuje vnútroštátne právo, povinný vykladať ho čo najviac\nv zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok (Impact, C-268/06,\n15.04.2008, Zb. s. I-2483, bod 98; Kofoed, C-321/05, 05.07.2007, Zb. s. I-5795, bod 45; Pfeiffer, C-397\na 403/01, 05.10.2004, Zb. s. I-8835, bod 113; Coote, C-185/97, 22.09.1998, Zb. s. I-5199, ods. 18; Miret,\nC-334/92, 16.12.1993, Zb. s. I-6911, ods. 20 a 21; Faccini Dori, C-91/92, 14.07.1994, Zb. s. I-3325,\nbod 26; Marleasing, C-106/89, 13.11.1990, Zb. s. I-4135, bod 8; Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 53;\nBeentjes, 31/87, 20.09.1988, Zb. s. 4635, bod 39). Zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho\npráva platí nielen v prípade vnútroštátnych ustanovení osobitne prijatých na vykonanie smernice, ale\nvzťahuje sa na vnútroštátne právo ako celok (Impact, C-268/06, 15.4.2008, Zb.s.I-2483, bod 115),\nvrátane vnútroštátnej judikatúry (Centrosteel, C-456/98, 13.7.2000, Zb. s. I-6007, bod 17).\n\n91. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam vyplývajúcim z judikatúry SD EÚ, že hlavným cieľom\npravidiel práva EÚ v oblasti verejného obstarávania je zabezpečenie voľného pohybu služieb a otvorenie\nnenarušenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch, ďalší účastník tiež poukázal na\npovinnosť výkladu vnútroštátneho práva v súlade s úniovým právom, ktorá vychádza z článku 4 ods. 3\nZmluvy o EÚ, pričom tá umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomocí zabezpečil plnú\núčinnosť práva EÚ pri rozhodovaní veci (Pfeiffer, C-397 a 403/01, 5.10.2004, Zb. s.I-8835, bod 113).\n92. V tejto súvislosti ďalší účastník poukázal na rozsudok SD EÚ zo dňa 16.10.2003, Írsko proti\nKomisii, C-399/00, podľa ktorého prípadná existencia nezrovnalostí, ktoré predtým neboli sledované\nalebo zistené, nemôže v žiadnom prípade založiť legitímnu dôveru. SD EÚ ďalej uviedol nasledovné:\nPokiaľ konanie inštitúcie alebo členského štátu nie je v súlade s úniovým právom, nemôže dôjsť k\nvzniku legitímnej dôvery (T-336/94, Efisol, 16.10.1996, Zb. s. II-1343, bod 36; Hauptzollamt Krefeld, 5/82,\n15.12.1982, Zb. s. 4601, bod 22). Na zásadu ochrany legitímnej dôvery sa nemožno odvolávať na účely\npotvrdenia alebo zopakovania nesprávneho výkladu aktu (OPTUC, T-142/01 a 283/01, 28.01.2004, Zb.\ns. II-329, bod 103).\nVII. Vyjadrenie žalovaného\n93. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.02.2026 zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo dňa\n05.05.2025 a stotožnil sa s vyjadrením ďalšieho účastníka.\nVIII. Vyjadrenie žalobcu\n94. Žalobca v podanom vyjadrení zo dňa 02.02.2026 zdôraznil, že jadrom tohto sporu je snaha ÚVO\na žalovaného retroaktívne sankcionovať žalobcu ako verejného obstarávateľa za postup realizovaný v\nroku 2011, a to na základe výkladových pravidiel, ktoré boli sformulované a publikované až v rokoch\n2013 a 2015.\n95. V podanom vyjadrení sa zameral na konflikt dvoch princípov práva EÚ a vnútroštátneho správneho\npráva: na jednej strane princípu efektivity práva EÚ a ochrany finančných záujmov EÚ, a na strane\ndruhej princípu právnej istoty, ochrany legitímnych očakávaní a zákazu pravej retroaktivity. ÚVO vo\nsvojom vyjadrení k správnej žalobe obhajuje postup, pri ktorom boli na skutkový stav z roku 2011\naplikované interpretačné závery a usmernenia [najmä Rozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa\n19.12.2013] prijaté až v roku 2013, pričom túto retroaktívnu aplikáciu odôvodňuje rozhodovacou praxou\nSD EÚ. V podanom vyjadrení žalobca uviedol rozbor rozhodnutí SD EÚ, na ktoré poukázal ďalší účastník\nkonania, pričom tieto rozhodnutia nie sú na prejednávanú právnu vec žalobcu podľa neho aplikovateľné.\n96. Kľúčové procesné lehoty stanovené žalobcom ako verejným obstarávateľom boli nasledovné:\n1. Lehota na prijímanie žiadostí o súťažné podklady: do 30.06.2011.\n2. Lehota na predkladanie ponúk: do 08.08.2011.\n97. Rozdiel medzi týmito dvoma lehotami predstavoval 39 dní. Práve táto skutočnosť – že lehota na\nvyžiadanie podkladov uplynula skôr než lehota na predkladanie ponúk – bola ÚVO a žalovaným v roku\n2016 kvalifikovaná ako porušenie princípu nediskriminácie podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z.\nV čase vyhlásenia súťaže bol účinný zákon č. 25/2006 Z. z., ktorý explicitne neupravoval povinnosť\nzjednotiť lehotu na vyžiadanie podkladov s lehotou na predkladanie ponúk. Rozhodujúcim prvkom na\nposúdenie dobrej viery a legitímnych očakávaní žalobcu bolo Metodické usmernenie zo dňa 09.09.2008.\nToto usmernenie výslovne uvádzalo:\ni. Zákon o verejnom obstarávaní neustanovuje lehotu, v ktorej je potrebné podať žiadosť o poskytnutie\nsúťažných podkladov.\nii. Určenie tejto lehoty je v výlučnej kompetencii verejného obstarávateľa, ktorý ju určuje v závislosti od\ndruhu a zložitosti predmetu zákazky.\n98. Žalobca teda v roku 2011 postupoval v súlade s explicitným výkladom gestora legislatívy (ÚVO), ktorý\nmu priznával diskrečnú právomoc pri nastavovaní tejto lehoty. Žalobca v konaní opakovane poukazoval\nna to, že jeho postup bol v čase realizácie verejného obstarávania v súlade s vtedy platným Metodickým\nusmernením zo dňa 09.09.2008. ÚVO na túto námietku reagoval tvrdením, že jeho usmernenia nie\nsú záväzné a že žalobca mal postupovať podľa „fundamentálnych princípov“ vyjadrených v § 9 ods.\n\n4 zákona č. 25/2006 Z. z. Tento argument podľa názoru žalobcu neobstojí. Štátny orgán, ktorý je zo\nzákona povolaný na metodické usmerňovanie a dohľad nad verejným obstarávaním, vydá v roku 2008\noficiálny dokument a následne v roku 2016 ten istý orgán konštatuje, že toto usmernenie bolo v podstate\nirelevantné a obstarávateľ mal „predvídať“, že takýto postup je diskriminačný. Takýto prístup trestá\nprijímateľa za to, že dôveroval štátu. Je to v príkrom rozpore s judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej\nten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný predpis (vrátane jeho oficiálneho výkladu), nemôže\nbyť vo svojej dôvere sklamaný spätným pôsobením zmeny výkladu.\n99. K zmene v nazeraní na túto prax došlo až následne, pod vplyvom auditov Európskej komisie a prijatia\nnových usmernení:\n- Júl 2013: ÚVO vydáva nové Výkladové stanovisko č. 7/2013, v ktorom odporúča neobmedzovať lehotu\nna prijímanie žiadostí o súťažné podklady.\n- December 2013: Európska komisia prijíma Rozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013,\nktorým sa stanovujú usmernenia pre finančné opravy. Toto rozhodnutie prvýkrát explicitne definuje\n„nedostatočný čas na získanie súťažných podkladov“ (konkrétne skrátenie lehoty oproti lehote na\npredkladanie ponúk) ako nezrovnalosť, za ktorú sa ukladá finančná oprava vo výške 25 %.\n- September 2016: ÚVO vydáva Protokol, v ktorom aplikuje optiku roku 2013 na konanie z roku 2011\na konštatuje porušenie zákona.\nTento chronologický nesúlad je podľa žalobcu kľúčový pre posúdenie námietky retroaktivity.\n100. ÚVO sa bráni tvrdením, že Rozhodnutie Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 len „vysvetľuje“\nuž existujúce princípy. Avšak zavedenie novej skutkovej podstaty nezrovnalosti (špecifický pomer lehôt)\na priradenie konkrétnej percentuálnej sadzby korekcie nie je len výkladom, ale normatívnou novotou.\nAplikácia tejto novoty na uzavretý skutkový dej z roku 2011 je v rozpore s princípom právnej istoty, ako\nho definuje aj SD EÚ, ktorý vyžaduje, aby právne následky boli pre subjekty predvídateľné v čase ich\nkonania. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že porušenie pravidiel zo strany žalobcu nevyplývalo ani\nzo Smerníc.\n101. Žalobca ďalej vo vyjadrení uviedol analýzu rozsudkov SD EÚ, na ktoré poukázal ďalší účastník\nkonania a žalovaný. Išlo o rozsudky SD EÚ vo veci Stadt Halle C-26/03 zo dňa 11.01.2005, Pressetext\nC-454/06 zo dňa 19.06.2008, Írsko proti Komisii (C-332169/00), ČEZ C-115/08 zo dňa 27.10.2009,\nMarleasing C-106/89 zo dňa 13.11.1990, Simmenthal C-106/77 zo dňa 09.03.1978, Albako 249/85 zo\ndňa 21.05.1987, Amsterdam Bulb 50/76 zo dňa 02.02.1977, Scheer 30/70 zo dňa 17.12.1970, Impact\nC-268/06 zo dňa 15.04.2008, Pfeiffer C-397/01, 403/01 zo dňa 05.10.2004, Kofoed C-321/05 zo dňa\n05.07.2007, Faccini Dori C-91/92 zo dňa 14.07.1994, Centrosteel C-456/98 zo dňa 13.07.2000, Efisol\nT-336/94 zo dňa 16.10.1996, OPTUC T-142/01, 283/01 zo dňa 28.01.2004, Beentjes 31/87 zo dňa\n20.09.1988, Johnston 222/84, A2A C-89/14 zo dňa 03.09.2015.\n102. Žalobca poukázal na rozsudky SD EÚ, ktoré je podľa jeho názoru nutné aplikovať na prejednávaný\nprípad. Išlo o rozsudky Kolpinghuis Nijmegen 80/86 zo dňa 08.10.1987, Arcaro C-168/95 zo dňa\n26.09.1996, Adeneler C-212/04 zo dňa 04.07.2006, Crispoltoni C-368/89 zo dňa 11.07.1991, ktoré\nsa týkajú všeobecných právnych zásad, najmä právnej istoty a zákazu retroaktivity. Povinnosť\neurokonformného výkladu nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem\n(proti zneniu zákona) alebo na zhoršenie postavenia jednotlivca retroaktívne. Žalobca poukázal aj\nna judikatúru SD EÚ (Berlusconi, Pupino), z ktorej vyplýva, že eurokonformný výklad nemôže viesť\nk založeniu alebo sprísneniu administratívnej alebo trestnej zodpovednosti jednotlivca.\n103. Podľa názoru žalobcu ÚVO aplikoval rozsudky SD EÚ na skutkové okolnosti, na ktoré nedopadajú,\na ignoroval limity eurokonformného výkladu stanovené v rozsudkoch Kolpinghuis a Arcaro. ÚVO podľa\nžalobcu nesprávne aplikoval princíp z kauzy Írsko proti Komisii na situáciu žalobcu, kde existovalo\naktívne uistenie (Metodické usmernenie zo dňa 09.09.2008), čím poprel právo žalobcu na ochranu\nlegitímnej dôvery v akty orgánov verejnej moci.\n104. Cieľom finančných opráv je vylúčiť výdavky vzniknuté v rozpore s platným právom, ktoré majú\nvplyv na rozpočet. V prejednávanej veci bol projekt úspešne zrealizovaný a slúži verejnosti, cena bola\nvysúťažená v konkurenčnom prostredí 9 uchádzačov, nebola preukázaná žiadna konkrétna finančná\nškoda spôsobená rozpočtu EÚ alebo SR. Uložiť korekciu vo výške viac ako 2 milióny € za to, že „lehota na\n\npodklady bola o 39 dní kratšia“, pričom žiadny (ani potenciálny) uchádzač ju nenamietal a trh zareagoval\nmasívnou účasťou, je podľa žalobcu popretím princípu proporcionality vyjadreného v judikatúre SD EÚ.\n105. ÚVO vo svojom vyjadrení tvrdil, že vnútroštátne orgány sú povinné vykladať právo eurokonformne,\na preto museli konštatovať porušenie zákona aj spätne. Tento argument je podľa žalobcu zavádzajúci.\nPovinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva nie je absolútna. SD EÚ v rozsudku Impact\n(C-268/06) a Adeneler (C-212/04) jasne uviedol, že tento výklad (i.) nesmie viesť k výkladu contra legem\n(proti jasnému zneniu zákona) a (ii.) je obmedzený všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou\na zákazom retroaktivity.\nIX. Duplika žalovaného\n106. V podanej duplike žalovaný zdôraznil, že žalobca bol už v čase realizácie predmetného verejného\nobstarávania povinný uplatňovať základné princípy verejného obstarávania obsiahnuté v § 9 ods. 4\nzákona č. 25/2006 Z. z. – konanie žalobcu tak bolo posúdené ako rozporné s ustanovením, ktoré v\nčase konania žalobcu bolo platné a účinné. V súvislosti k zmene výkladu právnych noriem poukázal na\nuznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/198/2017 zo dňa 19.03.2018, z ktorého vyplýva, že pokiaľ dôjde k zmene\njudikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo\nvyjadrený jej obsah. Nový právny názor je potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým\nsa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia\nprávnych noriem. Podľa názoru žalovaného, nie je možné v prípade aplikácie Rozhodnutia Komisie č.\nC (2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 na právnu vec žalobcu hovoriť o neprípustnej retroaktivite právnej\nnormy, ale maximálne o retrospektívnom pôsobení jej výkladu (t. j. eurokonformného výkladu § 9 ods.\n4 zákona č. 25/2006 Z. z. v intenciách uvedeného rozhodnutia. Skutočnosť, že Rozhodnutia Komisie č.\nC (2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 je adresované členským štátom, nebráni jeho použitiu ako rámca pre\npostup žalovaného, keďže ide o výkon povinností členského štátu pri správe prostriedkov EÚ.\n107. Žalobca namietal, že aplikácia skorších usmernení Európskej Komisie – Usmernenia COCOF – by\nviedla k priaznivejšiemu posúdeniu jeho konania, pretože Usmernenia COCOF predmetný typ porušenia\nnevymedzovali. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že Usmernenia COCOF, rovnako ako Usmernenia,\nktoré sú prílohou k Rozhodnutiu Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013, nepredstavujú uzavretý\nzoznam všetkých možných porušení pravidiel verejného obstarávania. Oba dokumenty výslovne\nvychádzajú z toho, že tabuľka obsahuje najčastejšie druhy nezrovnalostí a že ostatné prípady sa\nposudzujú analogicky podľa najbližšieho typu porušenia pri zachovaní zásady proporcionality. Ide\nteda o systém typizácie porušení podľa ich závažnosti z hľadiska zásad transparentnosti, rovnakého\nzaobchádzania a hospodárskej súťaže, nie o vyčerpávajúci katalóg zákazov. Zmluva o poskytnutí NFP\nmá povahu právneho nástroja realizácie verejnej podpory a upravuje podmienky poskytnutia finančných\nprostriedkov, nie úplný a vyčerpávajúci katalóg porušení pravidiel verejného obstarávania. Zmluva o\nposkytnutí NFP preto nemusela osobitne vymenúvať každý konkrétny typ porušenia pravidiel verejného\nobstarávania, keďže tieto pravidlá existovali nezávisle od nej. Skutočnosť, že v novších zmluvách sú\njednotlivé typy porušení a výšky finančných opráv podrobnejšie špecifikované, neznamená, že ide o\nzavedenie novej povinnosti alebo nového zákazu. Tzn. nejde o dôkaz, že v minulosti takéto porušenia\nneboli relevantné len preto, že neboli explicitne uvedené v zmluvnej prílohe.\n108. Žalovaný uplatnil zníženú sadzbu 5 %, čím zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu v prospech\nžalobcu v súlade s usmernením CKO uvedeným v liste č. 4693-31326/2013/SCKO zo dňa 06.12.2013,\noznačenom ako Skrátené lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov – usmernenie, ktoré sa nachádza\nv administratívnom spise.\nX. Pojednávanie\n109. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci\nna nariadenom pojednávaní dňa 13.02.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho\nzástupcu žalobcu a poverených zástupcov žalovaného a ďalšieho účastníka konania.\n110. Na pojednávaní poverená zástupkyňa žalovaného, okrem iného, poukázala na rozsudok Správneho\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. BB-76S/55/2022, ktorý sa, okrem iného, týkal prípustnosti opakovaných\nadministratívnych kontrol prijímateľov pomoci a podpory podľa zákona č. 528/2008 Z. z.\n\n111. Právny zástupca žalobcu predniesol na pojednávaní svoju záverečnú reč, v ktorej zhrnul svoje\ndoterajšie argumenty a v písomnej forme ju krátkou cestou doložil do súdneho spisu a ostatným\núčastníkom konania.\n112. Člen senátu položil poverenému zástupcovi ďalšieho účastníka otázku: „Akým spôsobom Úrad pre\nverejné obstarávanie využíva metodické usmernenia v rámci svojej rozhodovacej činnosti?“ Poverený\nzástupca ďalšieho účastníka konania odpovedal, že metodickými usmerneniami sú vytvorené určité\nsmerovania, ako sa majú vykladať jednotlivé ustanovenia zákona. Dodal, že konkrétne metodické\nusmernenie nezakladalo možnosť pre žalobcu postupovať tým spôsobom, akým postupoval. Člen\nsenátu dodal, že teda Úrad pre verejné obstarávanie využíva metodické usmernenia v rámci\nrozhodovacej činnosti.\nXI. Relevantné právne predpisy\n113. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania druhého\nprvostupňového rozhodnutia správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4\nrozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo\nodseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na\npredmet zákazky.\n114. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého\nrozhodnutia správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení sumy\nuvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4.\n115. Podľa § 27a ods. 7 veta prvá zákona č. 528/2008 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého\nrozhodnutia na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak je viac\nsprávnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať\nako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je\na) riadiaci orgán alebo\nb) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5.\n116. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom v čase uskutočnenia verejného\nobstarávania pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp\nnediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a\nefektívnosti.\n117. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom v čase uskutočnenia verejného\nobstarávania pri určení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadostí o účasť verejný\nobstarávateľ a obstarávateľ prihliada na zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie\nponúk.\n118. Podľa § 112 písm. j) zákona č. 25/2006 Z. z. úrad metodicky usmerňuje účastníkov procesu\nverejného obstarávania.\n119. Podľa § 112 písm. k) zákona č. 25/2006 Z. z. úrad zverejňuje všetky svoje metodické usmernenia\npre účastníkov procesu verejného obstarávania a všetky svoje rozhodnutia o námietkach vrátane\nodôvodnenia.\n120. Podľa § 146c ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom v čase výkonu kontroly o výsledku\nvykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú zamestnanci úradu do 90 dní odo dňa\nzačatia kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä\na) identifikačné údaje kontrolovaného,\nb) meno, priezvisko, číslo služobného preukazu zamestnancov úradu, ktorí kontrolu vykonali,\nc) čas vykonania kontroly,\nd) predmet kontroly,\ne) kontrolované obdobie,\nf) preukázané kontrolné zistenia,\n\ng) označenie ustanovení zákona, ktoré boli porušené,\nh) údaj, či zistené porušenie zákona malo, mohlo mať alebo nemalo vplyv na výsledok verejného\nobstarávania,\ni) dátum vypracovania protokolu,\nj) podpisy zamestnancov úradu,\nk) podpis vedúceho kontrolovaného.\nXII. Posúdenie veci správnym súdom\n121. Pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný uložil žalobcovi\npovinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške 2.126.666,11 €, a to za porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania pri postupe zadávania zákazky s názvom „Intenzifikácia ČOV, odkanalizovanie\na zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom regióne“. Rozhodol tak podľa § 27a ods. 4 a ods. 5\nzákona č. 528/2008 Z. z. Žalobca, ako verejný obstarávateľ stanovil v bode IV 3.3) „Podmienky\nna získanie súťažných podkladov a doplňujúcich dokumentov alebo informatívnych dokumentov“\nOznámenia o vyhlásení verejného obstarávania lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady do\n30.06.2011 a v bode IV. 3.4) „Lehota na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť“ Oznámenia\no vyhlásení verejného obstarávania stanovil lehotu na predkladanie ponúk do 08.08.2011. Žalobca tak\nv rámci oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania stanovil o 39 dní kratšiu lehotu na prijímanie\nžiadostí o súťažné podklady oproti lehote na predkladanie ponúk, čím mal podľa žalovaného postupovať\nv rozpore s § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., konkrétne princípom nediskriminácie. Žalovaný odkázal\nna Protokol, v ktorom bolo konštatované rovnaké porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania\nna Predmet zákazky.\n122. V prvom rade správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanom prípade nejde\no výkon správneho trestania, napriek tomu, že v rozsudku NSS zo dňa 31.03.2022 je v bode 18 uvedené,\nže právny následok spočívajúci v porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a dobrovoľného\nnevrátenia poskytnutého NFP možno označiť za sankciu v zmysle správneho trestania. Rozsudok NSS\nzo dňa 31.03.2022 bol vydaný v tejto istej veci žalobcu, ktorým bolo v spojení s Rozsudkom KS zo\ndňa 24.09.2020 zrušené prvé prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie o vrátení poskytnutého NFP\nžalobcovi. Odvtedy došlo k judikatórnemu posunu a už z rozhodnutia NSS sp. zn. 2Sfk/25/2021 zo dňa\n22.07.2022 vyplýva záver, že uloženie povinnosti vrátiť NFP možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom\nslova zmysle, čo však bez ďalšieho neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bolo\nmožné aplikovať zákonné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania. NSS poukázal na rozsudok\nSD EÚ v spojených veciach Judeţul Neamţ, C-260/14 a Judeţul Bacău, C-261/14, kde SD EÚ najmä\nkonštatoval, že povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku nezrovnalosti nie je sankciou,\nale len jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z\nprávnej úpravy Európskej únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala neoprávnenou.\n123. K prvej námietke žalobcu, týkajúcej sa nedodržania lehoty na vyhotovenie Protokolu z kontroly\nsprávny súd poukazuje na § 146c ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z., z ktorého nevyplýva prekluzívny\ncharakter tejto lehoty. Zo znenia tohto ustanovenia možno vyvodiť, že ide o procesnú lehotu, majúcu\nlen poriadkový charakter. Jej účelom je vec vybaviť bez zbytočných prieťahov. Nedodržanie lehoty na\nvyhotovenie Protokolu nemožno teda považovať za takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a v zásade jej nedodržanie nepredstavuje ani taký zásah do\npráv a právom chránených záujmov, ktorým by vznikla ujma. Na dodržanie, resp. nedodržanie lehoty\nna vyhotovenie Protokolu nemožno aplikovať judikatúru vzťahujúcu sa na daňovú kontrolu, pretože\nustanovenia upravujúce lehotu na vykonanie daňovej kontroly určujú maximálnu možnú dĺžku daňovej\nkontroly. Procesný charakter lehoty na vypracovanie Protokolu pri verejnom obstarávaní vyplýva aj\nz rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/129/2013 zo dňa 25.11.2014.\n124. Námietka žalobcu, ktorú správny súd taktiež vyhodnotil ako neopodstatnenú, sa týkala možnosti\nopakovaných kontrol. Žalobca namietal, že žalovaný už v roku 2013 kontroloval predmetné verejné\nobstarávanie ex ante, teda všetky súťažné kritériá vrátane lehôt vo verejnom obstarávaní, so záverom\no „neexistencii nedostatkov“ a „v súlade so zákonom o VO“. Ako dôkaz žalobca priložil Záznam\nz administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 24.04.2013. Správny súd uvádza, že možnosť\nvykonania opakovanej kontroly vyplýva z čl. 2 ods. 3 VZP Zmluvy o NFP. Správny súd poukazuje na\nSystém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2007 – 2013, verzia 4.5 zo dňa 30.03.2012,\n\nktorá bola platná v čase vypracovania záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania,\nkonkrétne na časť 4.2.3 Realizácia projektov ods. 46, ktorý znie: „Vykonávanie administratívnej\nkontroly je možné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu, pričom\npredmetom kontroly môže byť aj overenie výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré riadiaci orgán vykonal\nu prijímateľa.“ Správny súd poukazuje aj na Sprievodný list č. 2655/2013-5.5, 23249/2012 zo dňa\n24.04.2013 k ZAK zo dňa 24.04.2013, adresovaný žalobcovi, v ktorom je na záver uvedené: „Zároveň\nsi Vás však dovoľujeme upozorniť, že toto overenie nekonštituuje v zmysle zmluvy o NFP právny nárok\nna preplatenie a overenie oprávnenosti akýchkoľvek platieb/čiastok realizovaných v rámci tejto zmluvy o\ndielo. Všetky platby žiadané na preplatenie zo zdrojov KF budú posudzované v zmysle platných pravidiel\npriebežne. Rovnako Vás toto overenie nezbavuje právnej zodpovednosti za verejné obstarávanie a\nprípadné dôsledky vyplývajúce pre Vás z následných kontrol vykonaných inými kontrolnými orgánmi.“\nV neposlednom rade správny súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci Eugénio Branco, Lda proti\nKomisii Európskych spoločenstiev, T-347/03 zo dňa 30.06.2005, ktorý sa týkal Európskeho sociálneho\nfondu a možnosti Komisie znížiť finančnú pomoc aj po tom, čo už prebehla prvotná kontrola na národnej\núrovni. SD EÚ v bode 103 uviedol: „Okolnosť, že vnútroštátny orgán v prejednávanej veci najskôr\nosvedčil vecnú a účtovnú správnosť žiadosti o vyplatenie zostatku, nemôže vytvoriť na strane príjemcu\npomoci legitímnu dôveru vo vyplatenie tohto zostatku.“ Z uvedeného možno vyvodiť, že prvoradým\ncieľom je ochrana rozpočtu EÚ pred neoprávnenými výdavkami a skutočnosť, že už prebehla kontrola,\nnezakladá legitímnu dôveru, že pomoc z prostriedkov EÚ, nebude znížená, ak sa neskôr preukáže, že\nzo strany žiadateľa boli porušené pravidlá.\n125. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že podľa čl. 2, bod 2.4. Zmluvy o NFP\nsa žalobca ako prijímateľ „zaväzuje prijať poskytnutý nenávratný finančný príspevok a použiť ho v súlade\ns podmienkami stanovenými v tejto Zmluve, so všetkými dokumentami, na ktoré zmluva odkazuje\na Projekt realizovať riadne a včas...“ Podľa čl. 3, bod 3.6. Zmluvy o NFP „Prijímateľ súčasne berie na\nvedomie, že podpisom tejto Zmluvy je povinný dodržiavať Systém finančného riadenia štrukturálnych\nfondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 v platnom znení a Systém riadenia\nštrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 — 2013 v platnom znení.“\n126. Podľa čl. 2 ods. 3 VZP Zmluvy o NFP: „Činnosťou Poskytovateľa nie je dotknutá výlučná a konečná\nzodpovednosť Prijímateľa ako verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7 zákona\nč. 25/2006 Z. z. za vykonanie verejného obstarávania pri dodržaní všeobecne záväzných právnych\npredpisov SR a ES, základných princípov verejného obstarávania a Zmluvy o poskytnutí NFP.“\n127. Vzhľadom na uvedené ustanovenia Zmluvy o NFP, ktorú sa žalobca dobrovoľne rozhodol uzavrieť\na rešpektovať prísne podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku, správny súd dospel k\nzáveru, že námietka žalobcu ohľadom nedostatku oprávnenia na vykonanie opakovanej administratívnej\nkontroly nie je dôvodná. Podľa názoru správneho súdu obstojí argumentácia žalovaného, podľa ktorej\nSlovenská agentúra životného prostredia, ako sprostredkovateľský orgán, bola oprávnená vykonať\nadministratívnu kontrolu opakovane podľa časti 4.2.3 Realizácia projektov, ods. 46 a 37 Systému\nriadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2007 – 2013 verzia 4.5 zo dňa 30.03.2012, ktorá bola\nplatná v čase vypracovania záznamu z administratívnej kontroly (24.04.2013).\n128. Každý prijímateľ pomoci a podpory, na ktorú nie je právny nárok a poskytuje sa len za splnenia\nkonkrétnych stanovených podmienok, si musí byť vedomý toho, že podpisom zmluvy sa zaväzuje\nakceptovať povinnosti a častokrát prísnu úpravu vzájomných vzťahov, čo je dané predovšetkým tým,\nže ide o prijatie verejných prostriedkov, za hospodárenie s ktorými je SR, ako členský štát, zodpovedná\nEÚ. Týchto skutočností si musí byť vedomý každý žiadateľ o nenávratný finančný príspevok.\n129. Žalobca poukázal na Protokol, s tým, že samostatne nie je spôsobilý na preskúmanie v správnom\nsúdnom konaní. Tento protokol mal byť posudzovaný najskôr v správnom konaní a následne v správnom\nsúdnom konaní. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie NSS sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo\ndňa 12.07.2023:\n„77. Po vydaní protokolu podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore už príslušný orgán nevykonáva\nposudzovanie otázky porušenia pravidiel verejného obstarávania, ale iba rozhodne o povinnosti vrátiť\njeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti. Závery uvedené v protokole tak už príslušný orgán\nneposudzuje a nekontroluje, teda v tomto smere nerealizuje správnu úvahu. Tak žalovaný, ako ani\nprvostupňový správny orgán potom nemohli autonómne posudzovať to, či zo strany sťažovateľa došlo k\n\nporušeniu právnej úpravy na úseku verejného obstarávania. Tento záver sa odvíja nielen od toho, že by\ntým vstúpili do zákonných právomocí iného orgánu verejnej správy (t. j. Úradu pre verejné obstarávanie),\nale najmä od toho, že by sa tak dialo v čase, kedy bola otázka nezákonnosti postupu (v rámci verejného\nobstarávania) už príslušným orgánom verejnej správy s konečnými účinkami ustálená, a to práve v\npodobe vydania predmetného protokolu orgánom na to určeným. Ak by zákonodarca predpokladal,\nže riadiaci orgán bude sám posudzovať porušovanie predpisov na úseku verejného obstarávania, je\nnesporné, že by nevytvoril procesný postup, v rámci ktorého by zveril posúdenie týchto odborných\notázok najskôr na to odborne spôsobilému orgánu, pričom na jeho zistenia (protokol) naviazal povinnosť\npodania podnetu práve týmto osobitným orgánom podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci. Rovnako, ak\nby mal porušenie pravidiel verejného obstarávania posudzovať priamo riadiaci orgán, vytvorila by sa\ndvojkoľajnosť posudzovania týchto otázok a - okrem iných - by mohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej\nistoty.\n78. Rozhodujúci orgán podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore tak koná jedine na základe\npodkladu, ktorý mu predložil špecializovaný orgán v oblasti verejného obstarávania, pričom len tento\nrobí záver o porušení pravidiel verejného obstarávania, a preto je jeho záver potrebné považovať za\nzáväzný podklad pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.“\n130. Z tohto rozhodnutia NSS ďalej vyplýva, že Protokol je podkladovým rozhodnutím, ktoré je možné v\nkonaní pred správnym súdom preskúmať len postupom podľa § 27 ods. 1 SSP, a to len na výslovný návrh\ndotknutého subjektu, ktorý sa prejaví aj v žalobnej žiadosti, pričom účastníkom konania pred súdom je\nv takomto prípade aj ÚVO (§ 32 ods. 3 písm. c/ v spojení s § 27 ods. 1 SSP). V prejednávanej veci\ntakýto návrh bol podaný, a preto námietky žalobcu smerujúce k správnosti Protokolu boli predmetom\npreskúmania v konaní pred správnym súdom.\n131. Podstatnou námietkou žalobcu v tejto veci je, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania,\npretože v čase realizácie verejného obstarávania zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala\nprotiprávnosť jeho konania. Správny súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako dôvodnú. Žalovaný, ako aj\nďalší účastník mu kládli za vinu, že stanovil o 39 dní kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov\noproti lehote na predkladanie ponúk. Týmto mal žalobca postupovať v rozpore s § 9 ods. 4 zákona č.\n25/2006 Z. z., konkrétne s princípom nediskriminácie.\n132. Správny súd dospel k záveru, že skrátenie lehoty na prijímanie žiadostí o súťažné podklady\noproti lehote na prijímanie ponúk nebolo v čase realizovania verejného obstarávania výslovne\nupravené v žiadnom právnom predpise a na účely vyvodenia zodpovednosti a povinnosti vrátenia\nfinančných prostriedkov nie je možné takúto konkrétnu povinnosť vyvodiť len zo všeobecného princípu\nnediskriminácie.\n133. Z Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013, konkrétne z odseku 7 oddielu 1.1\nPrílohy k tomuto rozhodnutiu vyplýva ako nezrovnalosť „Nedostatok času pre potenciálnych uchádzačov/\nzáujemcov na získanie súťažných podkladov“. Teda až v roku 2013 je formulovaná konkrétne uvedená\nnezrovnalosť, ktorá sa žalobcovi kladie za vinu. Žalovaný argumentoval článkom 2 druhá veta\nRozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 „Usmernenia stanovené v prílohe bude\nKomisia uplatňovať na finančné opravy, ktoré sa týkajú nezrovnalostí zistených po dátume prijatia tohto\nrozhodnutia.“ V oddiele 1.1. odsek 4 prílohy Rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 z 19.12.2013 je\nuvedené, že „Tieto usmernenia by sa mali uplatňovať na finančné opravy, ktoré sa týkajú nezrovnalostí\nzistených po dátume prijatia týchto usmernení.“ Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že retroaktívne\npôsobenie tohto rozhodnutia je upravené priamo v ňom, a preto ho bol žalovaný povinný aplikovať aj na\nverejné obstarávanie, ktoré sa uskutočnilo pred dátumom prijatia tohto rozhodnutia.\n134. Správny súd v tejto veci aplikoval aj závery SD EÚ z rozsudku v spojenej veci Judeţul Neamţ,\nJudeţul Bacău, C-260/14 a C-261/14, kde je vo výroku uvedené, že zásady právnej istoty a legitímneho\nočakávania sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát uplatnil finančné opravy\nna základe vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý nadobudol účinnosť neskôr, ako malo dôjsť k\núdajnému porušeniu pravidiel v oblasti verejného obstarávania, ak ide o uplatnenie novej právnej úpravy\nna budúce účinky situácií, ktoré vznikli za pôsobnosti predchádzajúceho pravidla, čo prináleží overiť\nvnútroštátnemu súdu s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti vo veci samej.\n\n135. Z výroku tohto rozhodnutia je potrebné vziať do úvahy formuláciu – budúce účinky situácií, ktoré\nvznikli za pôsobnosti predchádzajúceho pravidla. Pravidlá súťaže verejného obstarávania musia byť\nznáme v momente jeho vyhlásenia. Lehota na vyžiadanie si podkladov a predloženie ponúk bola\nstanovená v roku 2011. Nastavenie lehôt v súťažných podkladoch je jednorazovým úkonom, ktorý\nvyvolal svoje právne účinky dňom vyhlásenia verejného obstarávania a skončil uplynutím lehoty na\npredkladanie ponúk dňa 08.08.2011. Aplikácia výkladu z roku 2013 na úkon z roku 2011 nie je úpravou\nbudúcich účinkov, ale nepredvídateľným spätným výkladom, ktorá zasahuje do právnej istoty žalobcu.\nRozhodujúce právne skutočnosti nastali v roku 2011. Prvou skutočnosťou bolo stanovenie lehôt na\nvyžiadanie si súťažných podkladov a predloženie ponúk. Druhou skutočnosťou bolo plynutie týchto lehôt.\nTreťou skutočnosťou bolo márne uplynutie oboch lehôt 08.08.2011. Týmto okamihom nastala ukončená\nsituácia ktorá nevyvolala žiadne budúce účinky. Nešlo o situáciu, ktorá by v roku 2013 prebiehala.\n136. SD EÚ v tomto rozsudku tiež uviedol, že vnútroštátny súd má prihliadnuť na všetky relevantné\nskutočnosti vo veci samej. Takýmito relevantnými skutočnosťami sú § 19 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z.\npodľa ktorého pri určení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadosti o účasť verejný\nobstarávateľ prihliada na zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk. Skrátenie\nlehôt nebolo v danom ustanovení žiadnym spôsobom upravené. Ďalšou relevantnou skutočnosťou\nje existencia Metodického usmernenia zo dňa 09.09.2008, v ktorom je uvedené, že zákonom č.\n25/2006 Z. z. nie je ustanovená lehota, v ktorej je potrebné podať žiadosť o poskytnutie súťažných\npodkladov vo verejnej súťaži. Určenie lehoty je v kompetencii verejného obstarávateľa, určuje ju v\nzávislosti od druhu a zložitosti predmetu zákazy. Podľa názoru správneho súdu predmetné ustanovenia\nmetodického usmernenia založili legitímne očakávanie jeho adresátom (vrátane žalobcu), ako bude\nÚVO posudzovať verejné obstarávania v rozhodnom čase, t. j. v čase verejného obstarávania. V tejto\nsúvislosti tiež správny súd poukazuje na § 31 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády\na organizácii ústrednej štátnej správy, podľa ktorého Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným\norgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie. Rovnako tak tiež poukazuje na § 112 písm. b),\nj) a k) zákon č. 25/2006 Z. z., podľa ktorých Úrad vykonáva štátnu správu v oblasti verejného\nobstarávania (písm. b/), metodicky usmerňuje účastníkov procesu verejného obstarávania (písm. j/),\nzverejňuje všetky svoje metodické usmernenia pre účastníkov procesu verejného obstarávania a všetky\nsvoje rozhodnutia o námietkach vrátane odôvodnenia (písm. k/). Z uvedených ustanovení vyplýva, že\nmetodické usmernenia síce nepožívajú právnu záväznosť, na strane druhej však nie sú len obyčajnými\ndokumentami, ale dokumentami, ktoré majú svojich adresátov a ako už bolo uvedené, zakladajú u nich\nlegitímne očakávanie.\n137. Za takýchto relevantných skutočností nemohol žalobca predpokladať porušenie princípu\nnediskriminácie tým, že lehota na prijímanie žiadostí o súťažné podklady bude o 39 dní kratšia oproti\nlehote na predkladanie ponúk s následkom uloženia povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Z uvedeného\ndôvodu správny súd dospel k záveru, že na predmetné verejné obstarávanie, nemožno po zohľadnení\nvšetkých relevantných skutočností vo veci samej, aplikovať usmernenia uvedené v Rozhodnutí Komisie\nč. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013.\n138. Žalovaný, ako aj ďalší účastník konania zdôraznili, že verejní obstarávatelia majú povinnosť\nneobmedzovať súťaž vo verejnom obstarávaní, čo vychádza zo základných princípov verejného\nobstarávania a nie z výkladových stanovísk alebo metodických usmernení, preto bol žalobca povinný\nv celom procese verejného obstarávania dodržiavať § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. Žalovaný, ako\naj ďalší účastník opomenuli na vtedy platný a účinný § 19 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., ktorý lehoty\nna predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadosti o účasť žiadnym spôsobom neobmedzoval a\nverejným obstarávateľom ukladal povinnosť prihliadať na zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na\nvypracovanie ponúk.\n139. Správny súd nerozporuje povinnosť verejných obstarávateľov postupovať primárne podľa zákona\na princípov verejného obstarávania; ide o základné povinnosti verejných obstarávateľov. Podľa názoru\nsprávneho súdu však využívanie princípov verejného obstarávania v rozsahu, v akom ho uplatnil\nžalovaný a ÚVO, v konečnom dôsledku poprelo jasnú a jednoznačnú (a tým aj predvídateľnú) formuláciu\npriamo zákonných ustanovení § 19 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., ktorá bola podporená aj výkladom\nďalšieho účastníka poskytnutého v metodickom usmernení.\n\n140. K problematike metodických usmernení správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn.\n2Sžo/39/2008 zo dňa 11.02.2009 cit.: „...ide o vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra\nurčitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov\n(normatívne inštrukcie, usmernenia, služobné pokyny). Tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú\nprameňom správneho práva, a preto nemôžu byť pre súd záväzné. Úrad pre verejné obstarávanie\nposkytuje v súvislosti s aplikáciou zákona o verejnom obstarávaní metodické usmernenie pre verejných\nobstarávateľov a obstarávateľov, čo jednoznačne vyjadruje charakter usmernení ako vnútorného aktu.“\nZ uvedeného záveru vyplýva, že metodické usmernenia nie sú záväzné pre súd, avšak ÚVO poskytuje\nmetodické usmernenia v súvislosti s aplikáciou právnych predpisov o verejnom obstarávaní pre\nverejných obstarávateľov a iné subjekty. Uvedené potvrdil aj poverený zástupca ďalšieho účastníka na\npojednávaní dňa 13.02.2026, keď na otázku člena senátu: „Akým spôsobom využíva ÚVO metodické\nusmernenia v rámci svojej rozhodovacej činnosti?“ uviedol, že metodickými usmerneniami sú vytvorené\nurčité smerovania, ako sa majú vykladať jednotlivé ustanovenia zákona. Síce dodal, že konkrétne\nmetodické usmernenie nezakladalo možnosť pre žalobcu postupovať tým spôsobom, akým postupoval,\navšak týmto nepoprel, že ÚVO využíva metodické usmernenia v rámci svojej činnosti. Správny súd\ndospel k záveru, že metodické usmernenia nepredstavujú záväzný výklad všeobecne záväzných\nprávnych predpisov o verejnom obstarávaní, avšak ÚVO ich využíva ako vnútorný akt verejnej správy\na predstavujú usmernenia pre verejných obstarávateľov. Súd nie je nimi viazaný a môže dospieť aj\nk inému výkladu, než aký bol prezentovaný v metodickom usmernení. ÚVO vykonáva metodickú činnosť\nna základe zákonného splnomocnenia (§ 112 písm. j/ zákona č. 25/2006 Z. z.) a jeho výstupy vytvárajú\npre účastníkov procesu verejného obstarávania legitímne očakávanie o zákonnosti ich postupu.\n141. V čase vyhlásenia verejného obstarávania na predmet zákazky „Intenzifikácia ČOV,\nodkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom regióne“ existovalo metodické usmernenie\nč. 729-2000/2008 zo dňa 09.09.2008, v ktorom je výslovne uvedené: „...Vzhľadom na skutočnosť,\nže predmetom zákazky môžu byť tovary, služby alebo stavebné práce a čas potrebný na posúdenie\nsúťažných podkladov a spracovanie ponuky v požadovanej kvalite pre jednotlivé predmety zákazky\nsa môžu diametrálne líšiť, zákonom o verejnom obstarávaní nie je ustanovená lehota, v ktorej je\npotrebné podať žiadosť o poskytnutie súťažných podkladov vo verejnej súťaži. Určenie tejto lehoty je\nv kompetencii verejného obstarávateľa, určuje ju v závislosti od druhu a zložitosti predmetu zákazky.\nÚčelom je zabezpečiť pre všetkých rovnaké podmienky v súvislosti s vypracovaním ich ponúk, teda\nvypracovaním porovnateľných ponúk na základe jednoznačného zadania a dostatočného času..“\nZa situácie, keď v čase vyhlásenia verejného obstarávania existovalo metodické usmernenie, týkajúce\nsa lehoty na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov a platnosti § 19 ods. 4 zákona č.\n25/2006 Z. z., nemožno verejnému obstarávateľovi, v tomto prípade žalobcovi, pričítať na ťarchu, že\npodľa nich postupoval a lehotu na podanie žiadosti o súťažného podklady skrátil oproti lehote na\npredkladanie ponúk o 39 dní. Tento svoj postup žalobca odôvodnil (t. j. neponechal ho bez reakcie,\nneopomenul ho) tým, že išlo o mimoriadne náročnú, komplexnú a komplikovanú zákazku, pričom\nvypracovanie ponúk na taký rozsiahly regionálny projekt, bolo časovo, personálne a odborne vysoko\nnáročné. Odôvodnenie skrátenia lehoty zo strany žalobcu preto vyhodnotil správny súd ako dostatočné.\nÚVO vydal dňa 04.07.2013 výkladové stanovisko č. 7/2013, v ktorom odporučil neobmedzovať lehotu\nna prijímanie žiadostí o súťažné podklady. Dovtedy mali verejní obstarávatelia k dispozícii metodické\nusmernenie zo dňa 09.09.2008, ktoré určovalo, že lehoty na vyžiadanie si súťažných podkladov a na\npredloženie ponuky sú v dispozícií verejných obstarávateľov, ktorí mali prihliadať len na druh a zložitosť\nzákazky.\n142. Možnosť odradiť potencionálnych uchádzačov, príp. záujemcov diskriminačnými podmienkami\núčasti, resp. inými diskriminačnými požiadavkami a možný vplyv tohto porušenia na výsledok verejného\nobstarávania, je judikovaná aj NS SR, avšak v prejednávanom prípade nemožno spájať porušenie\nprincípu nediskriminácie s určením kratšej lehoty na prijímanie žiadostí o súťažné podklady s následkom\nvyvodenia zodpovednosti a uloženia povinnosti vrátiť časť poskytnutého NFP. Ako už správny súd\nuviedol vyššie, výklad (resp. závery výkladu) poskytnuté žalovaným a ÚVO za pomoci princípu\ndiskriminácie tu boli formulované napriek jednoznačnej formulácii § 19 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z.\nNesprávne transponovanie smernice nemôže ísť na ťarchu fyzických a právnických osôb.\n143. V čase vyhlásenia verejného obstarávania bol platný a účinný § 19 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z.,\nktorý ukladal verejným obstarávateľom povinnosť pri určení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na\npredloženie žiadostí o účasť prihliadať na zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie\n\nponúk. Žiadnym spôsobom neurčoval, že majú byť obe lehoty rovnaké, resp. že lehotu na predloženie\nžiadostí o účasť nie je možné skrátiť.\n144. Žalobca navrhol vypočuť ako svedkov bývalého výkonného riaditeľa a bývalého generálneho\nriaditeľa žalobcu vo vzťahu k čestným vyhláseniam a k lehotám v predmetnom verejnom obstarávaní.\nSprávny súd nepovažoval za potrebné vypočuť uvedených svedkov z dôvodu, že náležité zistenie\nskutkového stavu patrí do právomoci orgánu verejnej správy a na posúdenie a rozhodnutie predmetnej\nprávnej veci správnym súdom postačovali vyjadrenia účastníkov konania a obsah administratívneho\nspisu.\n145. Žalobca vzniesol v podanej žalobe aj námietku premlčania na uloženie povinnosti vrátiť NFP\nv správnom konaní. Táto námietka má zásadný charakter, keďže smeruje k preskúmaniu práva vydať\nrozhodnutie vzhľadom na plynutie času. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k lehote, v rámci\nktorej je správny orgán povinný začať správne konanie o vrátenie finančných prostriedkov, uviedol,\nže v slovenskom právnom poriadku zákonodarca neupravil prekluzívne lehoty na začatie správneho\nkonania o uložení povinnosti vrátiť sumu uvedenú v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Poukázal\nna to, že z hľadiska postupu podľa § 27a ods. 5 v spojení s § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z.\nSORO vedel objektívne identifikovať porušenie zákona č. 25/2006 Z. z. až po vykonaní administratívnej\nfinančnej kontroly verejného obstarávania a po oboznámení sa so závermi vyplývajúcimi z Protokolu.\nAž na základe záverov predmetnej administratívnej finančnej kontroly verejného obstarávania, ktorá\nbola zachytená v rámci záznamu, mohol následne vyhotoviť žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov\ntak, ako to predpokladá zákonodarca v § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. Na základe uvedeného\na v nadväznosti na znenie § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. mohol SORO podať podnet na začatie\nsprávneho konania po márnom uplynutí lehoty stanovenej na vrátenie finančných prostriedkov, t. j. po\ndátume 15.12.2016.\n146. Takéto odôvodnenie vo vzťahu k premlčaniu, resp. uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie\nprocesného úkonu, považuje správny súd za nedostatočné. Žalovaný poukázal na dátum, kedy mohol\nprvýkrát začať správne konanie, avšak neuviedol, ktorý dátum považuje za vznik nezrovnalosti. Z\nrozsudku NSS sp. zn. 3Sfk/89/2023 zo dňa 27.03.2025 body 37 – 43 vyplýva, že je povinnosťou\nsprávneho orgánu posúdiť premlčanie, resp. preklúziu vykonať namietaný procesný úkon. V tejto\nsúvislosti je potrebné prihliadnuť aj na únijné právo.\n147. Predmetný NFP bol poskytnutý aj z prostriedkov EÚ, čo vyplýva aj zo samotného textu uzavretej\nzmluvy o jeho poskytnutí. Za tejto situácie bolo potrebné vo veci z úradnej povinnosti zohľadniť\naj európsku úpravu, ktorá vyplýva z príslušných nariadení, ktoré sú na vec priamo aplikovateľné.\nÚnijné nariadenia sú za splnenia všetkých podmienok priamo použiteľnými právnymi predpismi, ktoré\nvyvolávajú právne účinky a majú aplikačnú prednosť pred vnútroštátnymi normami. Uvedené vyplýva aj\nz čl. 288 druhého pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe zásady prednosti únijného\npráva tak majú priamo použiteľné akty únijného práva vo vzťahu k vnútroštátnemu právu členských\nštátov za následok nielen vylúčenie akéhokoľvek ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by s nimi bolo\nv rozpore, ale aj bránia použitiu tých ustanovení zákona členského štátu, ktoré by boli nezlučiteľné s\nnormami EÚ.\n148. V prejednávanej veci je takýmto priamo použiteľným právnym predpisom únijného práva aj\nnariadenie č. 2988/95, ktoré stanovuje prekluzívne lehoty na začatie konania o nezrovnalosti, ako aj\npre vydanie meritórneho rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že aj keď toto nariadenie označuje\nlehoty ako premlčacie, zo znenia čl. 3 vyplýva že ide o lehoty prekluzívne. Tento výklad potvrdzuje\nnapríklad aj stanovisko generálneho advokáta Manuela Campos Sánchez-Bordonu zo dňa 8.9.2016, vo\nveci C-584/15, Glencore Céréales France, body 24 až 26.\n149. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodovaciu činnosť SD EÚ vo veci výkladu vyššie\nuvedeného čl. 3 nariadenia a jeho uplatnenia. Konkrétne vo veci C-383/14, Sodiaal International, SD\nEÚ výslovne uviedol, že čl. 3 sa má uplatniť tak na nezrovnalosti vedúce k uloženiu správnej sankcie\npodľa čl. 5 nariadenia (napr. správnej pokuty), ako aj na nezrovnalosti, ktoré sú predmetom správneho\nopatrenia podľa čl. 4 uvedeného nariadenia, ktorého cieľom je odňatie neoprávnene získanej výhody,\nktorá však nevykazuje povahu sankcie.\n\n150. Preklúzia je právny inštitút, ktorého hlavným účelom je zaistenie právnej istoty a sekundárne\naj ochrana povinného subjektu. Jej predmetom môže byť aj možnosť vykonať určitý procesný úkon.\nSprávny orgán musí prihliadať na preklúziu ex offo. V zmysle uvedeného bolo povinnosťou žalovaného\nzaoberať sa preklúziou aj bez námietky žalobcu.\n151. Podľa čl. 3 Nariadenia zo dňa 18.12.1995\n„1. Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1.\nOdvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V\nprípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď\nsa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného\nskončenia programu. Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je\ndaná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou.\nPremlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným\nnajneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu,\ns výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1.\n2. Lehota na vykonanie rozhodnutia ukladajúceho správnu sankciu je tri roky. Toto obdobie sa začína\ndňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným. Prípady prerušenia premlčacej doby a prerušenia správneho\nkonania sú upravené príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva.\n3. Členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať obdobie dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú\nustanovené v odsekoch 1 a 2 v tomto poradí.“\n152. Hlavným cieľom pravidiel práva EÚ v oblasti verejného obstarávania je zabezpečenie voľného\npohybu služieb a otvorenie nenarušenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch (rozsudok\nzo dňa 11.01.2005 Stadt Halle a RLP Recyclingpark Lichau proti Arbeitsgemeinschaft Thermishe\nRestabfall- und Energieverwertungsanlage TREA Leuna, C-26/03). Pri realizácii tohto dvojakého\ncieľa právo EÚ uplatňuje najmä zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a z nej vyplývajúcu\npovinnosť transparentnosti (rozsudok z 19.06.2008 Pressetext Nachrichtenagentur GmbH proti\nRakúsku, C-454/06).\n153. V bode 52 rozsudku SD EÚ zo dňa 11.01.2005 vo veci Stadt Halle, C-26/03 je uvedené, že ak\nverejný obstarávateľ zamýšľa uzavrieť odplatnú zmluvu o poskytnutí služieb, na ktorú sa vzťahuje vecná\npôsobnosť Smernice 92/50, musia sa vždy použiť postupy verejného obstarávania stanovené v Smernici\n92/50. V tomto rozsudku SD EÚ išlo o situáciu, či verejný obstarávateľ môže zadať zákazku priamo, bez\nverejnej súťaže, spoločnosti, v ktorej mal verejný obstarávateľ väčšinový podiel. SD EÚ rozhodol, že\ntakáto výnimka sa nemôže uplatniť, ak v subjekte figuruje súkromný kapitál, pretože by ho to zvýhodnilo\noproti ostatným konkurentom na trhu. V prejednávanom prípade žalobca vyhlásil verejné obstarávanie\nna predmet zákazky „Intenzifikácia ČOV, odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom\nregióne“, oznámenie bolo riadne zverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 11.06.2011 a vo Vestníku\nverejného obstarávania dňa 14.06.2011, čím bola podmienka otvorenej súťaže zabezpečená. Z 35\nzáujemcov predložilo svoju ponuku 9 uchádzačov. SD EÚ v rozsudku Stadt Halle C-26/03, okrem\niného, uviedol že cieľom smerníc o verejnom obstarávaní je zabezpečiť voľnú hospodársku súťaž\na transparentnosť (body 37, 39, 44, 51 tohto rozsudku), čo v prípade žalobcu bolo zabezpečené.\nPostup žalobcu bol transparentný a predvídateľný, pretože postupoval podľa vtedajšieho výkladu ÚVO,\nuvedeného v Metodickom usmernení zo dňa 09.09.2008. Určenie kratšej lehoty na prijímanie žiadostí\no súťažné podklady oproti lehote stanovenej na predkladanie ponúk sa opieralo aj o znenie § 19 ods. 4\nzákona č. 25/2006 Z. z., podľa ktorého mal verejný obstarávateľ prihliadať na zložitosť predmetu zákazky\na čas potrebný na vypracovanie ponúk. V rozsudku SD EÚ Pressetext C-454/06 išlo o zmenu podmienok\nsúťaže a SD EÚ v ňom definoval, čo možno považovať za zmenu zmluvy. V prejednávanom prípade\nžalobcu išlo o prvotné nastavenie podmienok verejného obstarávania, ktoré bolo v súlade s Metodickým\nusmernením zo dňa 09.09.2008.\n154. Vnútroštátne orgány majú povinnosť vykladať národné právo v súlade s cieľom smerníc (rozsudok\nSD EÚ ČEZ C-115/08 zo dňa 27.10.2009, rozsudok SD EÚ Simmenthal C-106/77 zo dňa 09.03.1978),\navšak eurokonformný výklad má svoje limity v podobe všeobecných právnych zásad, najmä právnej\nistoty, čo vyplýva z bodu 13 rozsudku SD EÚ vo veci Kolpinghuis Nijmegen (80/86) zo dňa 08.10.1987.\nPrincíp právnej istoty predpokladá, že adresát právnej normy bude vedieť, čo je považované za\nprotiprávne, pričom práve z Metodického usmernenia zo dňa 09.09.2008 vyplývalo, že určenie lehôt\nje v kompetencii verejného obstarávateľa. Eurokonformný výklad nemôže byť použitý na prelomenie\n\nzásady právnej istoty. Podstata právnej istoty spočíva v tom, že právny poriadok má byť dostatočne\njasný, prehľadný a zrozumiteľný, aby mohli jednotlivé subjekty predvídať a poznať dôsledky svojho\nkonania. ÚVO mal zo zákona č. 25/2006 Z. z. kompetenciu metodicky usmerňovať účastníkov procesu\nverejného obstarávania a Metodické usmernenie zo dňa 09.09.2008 predstavovalo pre žalobcu právnu\nistotu, že postupuje v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. Ak subjekt postupuje podľa návodu, ktorý mu\ndal štátny orgán, nemôže mu to byť neskôr na ujmu, aj v prípade, ak by sa neskôr ukázalo, že výklad,\npodľa ktorého postupoval, bol nesprávny.\n155. Z rozsudku SD EÚ vo veci OPTUC T-142/01 a T 283/01 zo dňa 28.01.2004, na ktorý poukázal\nďalší účastník, vyplýva, že na zásadu legitímnej dôvery sa nemožno odvolávať na účely potvrdenia\nalebo zopakovania nesprávneho výkladu aktu. Žalobca však práve disponoval legitímnou dôverou, ktorá\nspočívala v Metodickom usmernení zo dňa 09.09.2008 a v znení § 19 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.\nz. a nemohol predpokladať neskoršiu zmenu výkladu § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., konkrétne\nprincípu nediskriminácie. Taktiež aj z rozsudku SD EÚ vo veci Crispoltoni C-368/89 zo dňa 11.07.1991\nz bodu 21 vyplýva, že zmena pravidiel a výkladu je možná, ale adresáti týchto pravidiel musia byť\nvčas o týchto zmenách informovaní. Legitímna dôvera neznamená, že pravidlá nebudú nikdy zmenené,\nale táto zmena nesmie byť nepredvídateľná. Metodické usmernenie zo dňa 09.09.2008 tak u žalobcu\nzakladalo legitímnu dôveru, že určenie lehoty na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov\nje plne v kompetencii verejného obstarávateľa a určuje ju v závislosti od druhu a zložitosti predmetu\nzákazky.\n156. Ďalší účastník poukázal aj na rozsudok SD EÚ vo veci Faccini Dori C-91/92 zo dňa 14.07.1994,\nz ktorého vyplýva povinnosť zabezpečiť úplnú účinnosť práva EÚ tak, že vnútroštátny orgán, ktorý\naplikuje vnútroštátne právo, je povinný vykladať ho čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby\nsa dosiahol smernicou sledovaný výsledok. Z bodu 20 a 25 tohto rozsudku však vyplýva, že smernica\nnemá priamy účinok, a teda ňou nemožno ukladať povinnosti priamo jednotlivcom.\n157. Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd konštatoval dôvodnosť námietok žalobcu, a preto\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a Protokol\nďalšieho účastníka konania podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) a b)\nSSP, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia a podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n158. Vzhľadom na to, že Protokol ďalšieho účastníka konania je potrebné považovať za záväzný podklad\npre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., správny súd rozhodol tak, že zrušil\naj Protokol ďalšieho účastníka konania.\n159. Správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného a Protokol\nďalšieho účastníka konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia postupu žalobcu pri verejnom\nobstarávaní. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov postupovať spôsobom prezentovaným\nv tomto rozsudku.\n160. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n161. Správny súd nepriznal náhradu trov ďalšiemu účastníkovi konania podľa § 169 SSP a contrario,\npretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.\n162. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\n\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee62843c-bd12-4fca-bd04-62e43f4aae0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/05 z 7. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-07", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee62843c-bd12-4fca-bd04-62e43f4aae0f"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:b12a3aab-92b7-4077-be1a-ff8f96a5c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-31", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1"}, {"guid": "ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-24", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "6e538ab0-b910-4302-bb35-2c1647aec1a6:be851230-d249-453e-b31e-07870f802f9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200282.1", "spisova_znacka": "3Sfk/89/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/89/2023 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200282.1"}, {"guid": "1d409670-037a-4672-97d0-b2ec5d50204c:a3f20251-3ebd-45af-80bf-0011c2e57169", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1", "spisova_znacka": "2Sfk/25/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/25/2021 z 22. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1"}], "citovane_v": []}