Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sas/32/2024 z 24. 9. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. septembra 2026, sp. zn. 14Sas/32/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101201.1
Správny súd v Bratislave | 14Sas/32/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101201.1 | 2026-09-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., SSP, § 199 ods. 3 SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 175 ods. 1 SSP, § 167 SSP, § 175 ods. 2 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a70e5d5-9444-4ad7-b822-cc68f42785aa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101201.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
14Sas/32/2024
0724101201
24. 09. 2026
JUDr. Michaela Stankociová
ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101201.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:
A. B. C., narodený XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., F. G., zastúpený advokátom JUDr.
Júliusom Jánošíkom, so sídlom advokátskej kancelárie Klincová 35, Bratislava, zapísaným v zozname
SAK pod č. lic. 2493, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava,
o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 17. júla 2024, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X zo 17. júla 2024 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Dňa 29. mája 2024 žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“)
a § 259 ods. 1 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť žalobcu o zhodnotenie doby služby výkonného letca pre určenie
sumy starobného dôchodku zo 4. januára 2016, dôvodiac, že na vykonanie zmeny v priznanom nároku
na starobný dôchodok nie je zákonný dôvod, pretože žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z.,
ani druhej časti zákona č. 100/1988 Zb. neumožňuje na určenie sumy starobného dôchodku hodnotiť
doby zamestnania alebo doby poistenia vo väčšom rozsahu ako boli získané. Týmto rozhodnutím bol
realizovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Scud/9/2016 z 22. septembra 2020.
2. Na odvolanie žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej dňa 17. júla 2024 rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie
žalobcu zamietol v celom rozsahu.
3. Generálny riaditeľ úvodom ozrejmil skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu, podľa ktorého
bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 23. januára
2014 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 114 ods. 1, § 259 ods. 1, § 261 ods. 1 a § 82 zákona
č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 50 ods. 2 a 3 a článku 52 ods. 1 a 3 nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v sume 352,30 €
mesačne a to od 21. júna 2010. Žalobca žiadosťou zo 4. januára 2016 požiadal o zvýšenie sumy
starobného dôchodku zhodnotiac dobu služby výkonného letca od 1. októbra 1966 do 31. augusta 1974,
od 1. septembra 1976 do 31. decembra 1977, od 18. augusta 1978 do 2. júla 1990 a od 1. januára 1991
do 31. decembra 1991, celkovo v rozsahu 22 rokov 1 mesiac a 15 dní vo zvýhodnenom rozsahu, t. j.
dvojnásobne tak, ako to bolo zhodnotené pre účely výsluhového príspevku priznaného podľa zákona
č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“), ktorý sa

od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 127 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002
Z. z.“).
4. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej konštatoval, že pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho
sumy bola žalobcovi započítaná doba služby v rozsahu 31 rokov a 189 dní (od 1. septembra 1963 do 28.
februára 1995), doba poistenia získaná podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v rozsahu 3
roky (od 2. januára 1996 do 31. decembra 1998) a doba poistenia získaná podľa právnych predpisov
Českej republiky v rozsahu 10 rokov a 16 dní (od 15. februára 1999 do 28. februára 2009) a to
na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, potvrdení zamestnávateľmi a Vojenským
úradom sociálneho zabezpečenia. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. D.
z 18. apríla 2024 bol žalobcovi od 1. marca 1995 priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 zákona
č. 76/1959 Zb., pričom na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba
základnej vojenskej služby od 1. septembra 1963 do 31. augusta 1965, doba ďalšej vojenskej služby
od 1. septembra 1965 do 31. júla 1966 a doba služby vojaka z povolania od 1. augusta 1966 do 28.
februára 1995, spolu 31 rokov, 6 mesiacov a 9 dní v I. kategórii funkcií, pričom zvýhodnení, dvojnásobný,
zápočet dôb poistenia v I. kategórii funkcií v rozsahu 22 rokov, 1 mesiac a 15 dní sa týka obdobia od 1.
októbra 1966 do 31. augusta 1974, od 1. septembra 1976 do 31. decembra 1977, od 18. augusta 1978
do 2. júla 1990 a od 1. januára 1991 do 31. decembra 1991. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia tak
potvrdil, že na nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, a jeho výšku
bola žalobcovi zhodnotená doba služby v rozsahu 53 skončených rokov.
5. Žalovaná uviedla, že z dôvodu, že žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 9
zákona č. 67/1959 Zb., zvýhodnený zápočet doby služby bol použitý výlučne na účely nároku
a sumy tohto výsluhového príspevku. Dôchodkové zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu
v ozbrojených silách a sociálne zabezpečenie vojakov z povolania od 1. júla 1964 upravovali v osobitných
ustanoveniach všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení, a to zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom
zabezpečení, následne zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a od 1. októbra 1988 zákon
č. 100/1988 Zb. a vykonávacie vyhlášky k týmto zákonom. Nárok na starobný dôchodok a invalidný
dôchodok vznikal vojakom z povolania za iných podmienok ako u ostatných občanov. S účinnosťou od 1.
júla 2002 je dôchodkové zabezpečenie príslušníkov ozbrojených síl upravené zákonom č. 328/2002
Z. z.. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. sa doba služby vykonávanej v ozbrojených silách
od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 hodnotila ako výkon funkcie I. kategórie. Po 31. decembri
1964 sa služba vojakov z povolania zaraďovala do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných
funkcií, pričom takáto možnosť zaraďovania zamestnania do preferovaných kategórii funkcií na účely
dôchodkového zabezpečenia trvala až do 31. decembra 1999.
6. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej poukázal na § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. podľa
ktorého ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej
pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje, pričom môžu
určiť v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca, doba výkonu funkcií špeciálnej
povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania. Podľa § 85 vyhlášky
federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí ČSSR č. 128/1975 Zb. ktorou sa vykonáva zákon
o sociálnom zabezpečení č. 121/1975 Zb. je výkonným letcom ten, kto je zamestnaný ako veliteľ
lietadla, pilot, navigátor, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádio telefonista a palubný sprievodca.
Za výkonného letca sa považuje aj ten, kto je zamestnaný ako výsadkár - inštruktor vo Zväze
pre spoluprácu s armádou. zmienené ustanovenie sa vzťahovalo výlučne na posúdenie nároku
na dôchodok za výsluhu rokov podľa § 35 zákona č. 121/1975 Zb. pričom do okruhu osôb, ktorý mohol
vzniknúť nárok na dôchodok za výsluhu rokov patrili aj výkonní letci. Služba zaradená do I kategórie
funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2
písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb..
7. Podľa § 41 odseku 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa doba zamestnania výkonného letca započítava
do doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných
hodín v tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom 1 a pol násobne alebo dvojnásobne.
Keďže viacnásobné hodnotenie doby zamestnania výkonného letca § 41 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
umožňuje len na nárok na dôchodok za výsluhu rokov, takéto hodnotenie doby zamestnania výkonného
letca pri posúdení nároku na starobný dôchodok žiadny právny predpis neumožňuje. Ustanovenie
§ 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. na ktoré poukazuje žalobca je systematicky začlenená do piatej
časti tohto zákona, ktorá upravuje sociálne zabezpečenie vojakov z povolania. O dôchodkových
nárokoch príslušníkov ozbrojených síl podľa piatej časti zákona rozhodujú osobitné orgány sociálneho
zabezpečenia, a teda vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, nie žalovaná.

8. Žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., teda podľa druhej časti zákona
č. 100/1988 Zb., v dôsledku čoho bola žalovaná príslušná rozhodnúť o jeho nároku na starobný
dôchodok a určiť aj jeho sumu podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a takto určenú sumu
starobného dôchodku, za doby získané v civilnom zamestnaní, krátiť podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) (ďalej len „Dohovor č. 128“). Z uvedeného
dôvodu mal generálny riaditeľ žalovanej za to, že právnu úpravu uvedenú v § 130 ods. 2 zákona
č. 100/1988 Zb. nie je možné v prípade žalobcu aplikovať, pretože mu nebol starobný dôchodok priznaný
podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. orgánom sociálneho zabezpečenia.
9. Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II.
pracovnej kategórie, resp. I. kategórii funkcií na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa druhej
časti zákona č. 100/1988 Zb., a to podľa § 14 ods. 4 zákona. Podľa tohto ustanovenia ako zamestnanie
zaradené do I. či II. pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov
z povolania (§ 129) zaradená do I. resp. II. kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa
piatej časti tohto zákona. Pritom nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.
bol v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a) tohto zákona priznať a vyplácať príslušný osobitný
orgán sociálneho zabezpečenia. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí
ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb.
z uvedeného ustanovenia nevyplýva možnosť aplikovať v prípade nároku a určenia sumy starobného
dôchodku priznaného podľa druhej časti tohto zákona ustanovenia o hodnotení získané doby služby
žalovanou za určité obdobia dvojnásobne. Žalovaná pritom zachovala žalobcove nároky zo zaradenia
doby služby do I. kategórie znížením dôchodkového veku na 55 rokov a pri určení sumy starobného
dôchodku. Žalovaná totiž v prípade žalobcu aplikovala na účely určenia sumy starobného dôchodku
článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
10. Z uvedeného dôvodu považoval generálny riaditeľ žalovanej námietky žalobcu domáhajúceho
sa zhodnotenia doby služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy
v dvojnásobnom rozsahu za nedôvodné, pretože neexistuje na takúto úpravu zákonný rámec.
II. Správna žaloba
11. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
12. Žalobca namietal, že žalovaná nezákonne odmieta prihliadnuť pri hodnotení doby zamestnania
na zvýhodnený zápočet získaný podľa predchádzajúcich právnych predpisov o sociálnom zabezpečení.
V sociálnom poistení sa pritom uplatňuje zásada zachovania získaných nárokov čo znamená, že doby
zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky sa hodnotia podľa právnych predpisov v čase, keď sa
získali a nie je rozhodujúce podľa akých právnych predpisov sociálneho poistenia nárok na dôchodok
vznikol. Táto zásada je vyjadrená v § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa za obdobie
dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2004. Zvýhodnený zápočet bol pritom súčasťou zákonov o sociálnom zabezpečení a uplatňoval sa
pri priznávaní starobných dôchodkov, napríklad § 96 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb., § 120 ods. 2 zákona
č. 121/tisíc 975 Zb. a § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Podľa zmocnenia v uvedených zákonoch
vydával minister národnej obrany ČSSR príslušné vykonávacie rozkazy, napríklad rozkaz ministra
národnej obrany č. 1/1976 alebo č. 17/1988. Žalovaná pritom odmieta započítať do doby zamestnania
získaný zvýhodnený zápočet v rozpore s ustáleným právnym názorom kasačného súdu vyjadreným
napríklad v rozsudku sp. zn. 9So/255/2016Z 31. októbra 2018, sp. zn. 9So/30/2018 z 26. februára
2020, sp. zn. 7Ssk/29/2021 z 31. januára 2023, sp. zn. 7 Ssk 62/2021Z 29. februára 2023 a sp. zn.
10So/15/2014 z 15. apríla 2015.
III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu
13. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca v nej
podáva totožné námietky ako v skôr podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými
sa vysporiadala už v napadnutom rozhodnutí. Žalovaná s ohľadom na uvedené opätovne a v celosti
zrekapitulovala skutkový základ ako aj právne posúdenie ktoré bolo obsahom napadnutého rozhodnutia.
Záverom žalovaná zdôraznila, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený za všetky skutočne
získané doby poistenia, vrátane zamestnania vykonávaného v služobnom pomere za celé kalendárne
roky a nepresahujúce skutočne získanú dobu služobného pomeru. Zvýhodnenú dobu služby výkonného
letca v období od 1. októbra 1966 do 31. augusta 1974, od 1. septembra 1976 do 31. decembra 1977,
od 18. augusta 1978 do 2. júna 1990 a od 1. januára 1991 do 31. decembra 1991 nie je možné započítať
dvojnásobne tak, ako bola započítaná na nárok na výsluhový dôchodok, pretože žiaden právny predpis
neustanovuje takýto spôsob zápočtu rokov na nárok na starobný dôchodok. Vo vzťahu k rozhodovacej

praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
žalovaná dodala, že v rozsudkoch ide o rozhodnutia v individuálnych prípadoch. V právnom systéme
Slovenskej republiky iba rozsudky zverejnené v zbierke stanovísk týchto súdov sú zjednocujúcim
výkladom k právnym predpisom. Poukazovanie na rozsudky, ktoré nie sú uvedeným spôsobom
uverejnené je nedôvodné, pretože právny názor v nich uvedený doposiaľ nebol zovšeobecnený.
14. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej zdôraznil,
že žalovaná bola už skôr v minulosti zaviazaná Krajským súdom v Bratislave v rozsudku sp. zn.
10Scud/9/2016 z 22. septembra 2020 zohľadniť zvýhodnený zápočet výsadkára a takzvanú zostatkovú
dobu služby, pričom rozhodla opätovne v rozpore. V ďalšom odkázal na rozhodovaciu prax kasačného
súdu ktorú prezentoval už skôr v podanej správnej žalobe.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa zachovávajú.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan ma nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v §14 ods. 2 písm. b) až
h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i)
až I), alebo
d) 60 rokov.
Podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb.
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,
e) zamestnania členov posádok námorných lodí,
f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu
a výskumného reaktoru.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I.
(II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129)
zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.
Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej
kategórie uvedene v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Podľa § 120 ods. 2 z. č. 121/1975 Zb. v znení účinnom do 30.9.1988 ministri národnej obrany a vnútra
Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I.
kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby
výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti
do doby zamestnania.
Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ministri obrany, vnútra
a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do
I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba
služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti
do doby zamestnania.
Podľa § 125 zákona ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne
záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa pre priznanie príspevku za službu zvýhodnene
započítava služba výkonného letca a výkon funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti.
Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976, bod 1. písm. c/ bolo stanovené, že doba služieb
uvedených ad b/ (aj doba služby výkonného letca) sa pre účely dôchodkového zabezpečenia započítava

dvojnásobne (§ 120 ods. 2 z.č. 121/1975 Zb.). Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988
bola vydaná smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby (príloha 2 k rozkazu). Podľa písm. a),
bod 1 smernice pre nárok a výšku dôchodku sa započítava vojakom z povolania dvojnásobne (§ 130
ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení) doba služby strávená v mieri vo výkonnej leteckej službe.
Podľa § 85 Vyhlášky Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí a sociálnych vecí č. 128/1975
zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení výkonným letcom je ten, kto je zamestnaný
ako veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista a palubný
sprievodca. Za výkonného letca je považovaný aj ten, kto je zamestnaný ako výsadkár - inštruktor vo
Zväze pre spoluprácu s armádou.
15. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe
v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202
ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej
ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
16. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 24. septembra 2026, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle
správneho súdu.
17. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa
žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy starobného dôchodku zo 4. januára
2016. Generálny riaditeľ konštatoval nedôvodnosť námietky žalobcu týkajúcu sa potreby zhodnotenia
doby poistenia, počas ktorej vykonával službu výkonného letca, vo väčšom, dvojnásobnom rozsahu,
než ako bola pôvodne zhodnotená. Generálny riaditeľ žalovanej dospel k názoru, že žiadne ustanovenie
zákona č. 461/2003 Z. z. a ani druhej časti zákona č. 100/1988 Zb. neumožňuje na určenie sumy
starobného dôchodku hodnotiť doby zamestnania alebo doby poistenia vo väčšom rozsahu, než ako
boli reálne získané.
18. Správny súd úvodom konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol,
pričom tak z administratívneho ako aj súdneho spisu ustálili, že žalobca je na základe rozhodnutia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. 65210008453008 z 9. marca 1995
poberateľom výsluhového príspevku podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb., na ktorý mu bola zhodnotená
doba služby od 1. septembra 1963 do 28. februára 1995 v I. kategórii funkcií, celkovo 31 rokov 6
mesiacov a 0 dní, pričom zvýhodnený zápočet (kedy vykonával službu výkonného letca) tvorí 22 rokov
1 mesiac a 15 dní. Dňa 23. januára 2014 bol žalobcovi priznaný od 21. júna 2010 starobný dôchodok
v sume 352,20 eur mesačne podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 114 ods. 1, § 259 ods. 1,
§ 261 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., zvýšený v zmysle valorizačných ustanovení až na sumu
386,50 eur mesačne od 1. januára 2014. Na účely vzniku nároku a určenia sumy starobného dôchodku
bolo žalobcovi zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 37 rokov a 189 dní., t. j. 13 694
dní (pričom doba služby z toho činila 31 rokov).
19. Sporným zostalo zodpovedanie otázky, či dobu služby výkonného letca, ktorú žalobca vykonával
v období od 1. októbra 1966 do 31. augusta 1974, od 1. septembra 1976 do 31. decembra 1977, od 18.
augusta 1978 do 2. júla 1990 a od 1. januára 1991 do 31. decembra 1991, celkovo v rozsahu 22 rokov
1 mesiac a 15 dní, má žalovaná zhodnotiť vo zvýhodnenom rozsahu, t. j. dvojnásobne tak, ako bola
zhodnotená pre účely výsluhového príspevku priznaného podľa zákona č. 76/1959 Zb., ktorý sa od 1. júla
2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 127 zákona č. 328/2002 Z. z.. Zodpovedanie tejto otázky
nie je podstatné pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok, resp. či mu prislúcha
zníženie dôchodkového veku, keďže dôchodkový vek podľa rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X
z XX. XXXXXXX XXXX dosiahol podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 roku
veku, ale je podstatné pre ustálenie výšky sumy starobného dôchodku.
20. Správny súd konštatuje, že odpoveď na nastolenú otázku už poskytol Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky, či už čiastkovo sa ňou zaoberajúc, napríklad v rozsudku sp. zn. 7Ssk/29/2021
z 31. januára 2023, na ktorý správne poukázal sám žalobca v podanej žalobe alebo naposledy v
rozsudku sp. zn. 6Ssk/8/2024 z 28. augusta 2024, ktorý nadviazal na závery vyjadrené v rozsudku sp.
zn. 7Ssk/62/2021 z 27. februára 2023.
21. V prvom zmienenom rozsudku v bode 21 kasačný súd konštatoval, že „Možno súhlasiť s tým, že
dvojnásobné započítanie určitej doby služby ako doby zamestnania by logicky viedlo aj k predĺženiu doby
zamestnania v zmysle § 8 cit. zák. Potom by na základe § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo potrebné
za obdobie poistenia považovať takúto dlhšiu dobu zamestnania. Na vykonanie cit. § 130 ods. 2 zákona

č. 100/1988 Zb. vydal minister národnej obrany rozkaz z 23. septembra 1988 č. 17, v ktorého čl. 1 písm.
c) ustanovil, že doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcie osobitnej povahy alebo osobitného
stupňa nebezpečnosti uvedená v prílohe 2 sa do doby zamestnania započítava dvojnásobne. Podľa
čl. 2 tejto prílohy sa započítavanie malo vykonávať raz ročne za uplynulý kalendárny rok. V čl. 3 písm.
c), d) a e) prílohy 2 sa ustanovilo, že nárok na zvýhodnené započítanie majú pyrotechnici a pomocníci
pyrotechnikov, ktorý vykonávajú určité nebezpečné práce, ďalej vojaci z povolania, ktorí vykonávajú
určité nebezpečné práce, ako aj vojaci z povolania, ktorí vykonávajú funkcie zahŕňajúce bezprostrednú
prácu s niektorými nebezpečnými látkami. Podľa čl. 4 sa však čl. 3 písm. c) a e) vzťahujú len na vojakov
z povolania, ktorí vykonávajú funkcie, v ktorých náplni tieto pracovné činnosti trvalo prevažujú. Navyše,
podľa čl. 5 tejto prílohy možno zvýhodnený zápočet podľa cit. ustanovení povoliť len za dobu výkonu
funkcie I. kategórie.“.
22. V rozsudku sp. zn. 6Ssk/8/2024 z 28. augusta 2024 kasačný súd riešil obdobnú situáciu poistenca
žiadajúceho priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktorému bol zároveň
priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 76/1959 Zb., na ktorý mu bola zhodnotená doba
služobného pomeru aj so zvýhodnenou dobou (dvojnásobne), a v bode 30 konštatoval: „Rozkazom
ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988 z 23. septembra 1988 bola vydaná smernica k vykonaniu
zákona č. 100/1988 Zb. v odbore patriacom do pôsobnosti federálneho ministerstva národnej obrany
(príloha č. 1 rozkazu) a smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v odbore patriacom do
pôsobnosti federálneho ministerstva národnej obrany (príloha č. 2 rozkazu). Podľa písm. A, bod 1
smernice pre zvýhodnený zápočet služobnej doby sa pre nárok a výšku dôchodku započítava vojakom
z povolania dvojnásobne (§ 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.) doba služby strávená v mieri vo výkonnej
leteckej službe. Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti
Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie
a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby
výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do
doby zamestnania (obdobne porovnaj znenie § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb.). S ohľadom na
uvedené, je potrebné do doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii funkcií započítať aj túto dobu.
V prípade žalobcu po pripočítaní tejto navýšenej doby do doby služby I. kategórie funkcií nie je táto
doba 16 rokov a 155 dní, ale viac ako 31 rokov. Uvedené má vplyv na splnenie jednej z podmienok pre
vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., pretože žalobca
získal viac ako 20 rokov doby služby I. kategórie funkcií, ktorá sa v zmysle vyššie citovaného § 14
ods. 4 menovaného zákona považuje za zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo inak
povedané, služba zaradená do I. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie
uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Uvedené nie je ani v rozpore s § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988
Zb., podľa ktorého sa profesionálnemu vojakovi do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný
dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol
priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom priznaným
podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.; je naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za
výsluhový dôchodok sa podľa zákona č. 114/1998 Z.z. a podľa zákona č. 328/2002 Z.z. iba považuje,
najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich
predpisov a jej výplatu. Keďže z titulu služby vojaka z povolania (profesionálneho vojaka) žalobcovi
nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevznikol a jeho výsluhový príspevok sa
za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/ 2002 Z.z. iba považuje, v zmysle § 274 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. nie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku
nároku na starobný dôchodok. Výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac
ako 20 rokov v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1
písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. podľa názoru najvyššieho správneho súdu žalobcovi zachoval nárok
na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov (podporne pozri rozsudok najvyššieho správneho
súdu z 27. februára 2023, sp. zn. 7Ssk/62/2021).“.
23. Vychádzajúc z uvedených záverov, pokiaľ žalovaná žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy starobného
dôchodku posúdila tak, že žiaden právny predpis neumožňuje na účely nároku na starobný dôchodok
(ako aj na účely určenia jeho sumy) zhodnotiť dobu výkonného letca dvojnásobne, s takýmto právnym
posúdením skutkového stavu sa správny súd nemôže stotožniť. Správny súd zastáva názor, že
žalovaná dospela k nesprávnemu záveru, že dvojnásobné započítanie doby služby I. kategórie funkcií
je relevantné len na výsluhový dôchodok. V zmysle § 130 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. takto
navýšená doba služby sa započítava do doby zamestnania a preto je potrebné do doby zamestnania
vykonávaného v I. kategórii funkcií započítať túto dobu výkonného letca dvojnásobne (nie len jedenkrát),

čo má vplyv na splnenie jednej z podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1
písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. a prirodzene aj na následné určenie jeho sumy. V tejto časti tvrdené
nesprávne právne posúdenie veci, správny súd vyhodnotil ako dôvodné.
24. Čo sa týka samotného výpočtu výšky starobného dôchodku, s poukazom na judikáty Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky R 83/2013 a R 48/2015 a ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 1So/15/2015
z 16. novembra 2016, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017, 9So/15/2014 z 25. februára
2018, sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019 a v neposlednom rade rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/18/2025 z 29. mája 2025, odkazujúci aj na rozsudok Veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19Svs/7/2023 z 5. júna 2024) sa
žiada predovšetkým uviesť, že žalobca získal aj dobu služby, aj dobu zamestnania vo všeobecnom
systéme, a preto bolo potrebné najskôr vypočítať tzv. teoretickú výšku starobného dôchodku aj so
zohľadnením období služby, ktoré by inak nemali byť vôbec zohľadnené, ako aj so zohľadnením
hrubých zárobkov, ktoré počas doby služby žalobca dosiahol. Z takto zisteného teoretického starobného
dôchodku bolo následne potrebné vypočítať v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach samotný starobný dôchodok vo výške, ktorá pripadá pomerne
na doby zamestnania s vylúčením doby služby (ktorá bola zhodnotená na určenie sumy výsluhového
dôchodku), a tak dospieť k sume starobného dôchodku na ktorú mal žalobca nárok zo všeobecného
systému. Správny súd však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že v tomto rozsahu generálny
riaditeľ žalovanej postupoval správne a zákonne, aplikujúc postup v súlade s prezentovanou ustálenou
rozhodovacou praxou.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie postupom podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude v súlade
s vyššie uvedeným právnym názorom ustáliť obdobie dôchodkového poistenia žalobcu a následne pri
určení výšky starobného dôchodku postupovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky a na základe uvedeného vydať nové rozhodnutie o žiadosti
žalobcu o zhodnotenie doby služby výkonného letca pre určenie sumy starobného dôchodku zo 4.
januára 2016.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal
právo na ich náhradu v plnom rozsahu.
27. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť
advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.