{"guid": "6ce4dc24-ca00-4f88-b02e-ac42d88b3532:0a264095-21a3-42f3-9e80-c1fe65825bf7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101081.2", "spisova_znacka": "6S/68/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/68/2024 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. júna 2026, sp. zn. 6S/68/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101081.2", "identifikacne_cislo": "0724101081", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-125.odsek-6", "nazov": "§ 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-125.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/46", "nazov": "zákon č. 46/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej informačnej službe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/46-1993"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-24", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-125", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a264095-21a3-42f3-9e80-c1fe65825bf7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101081.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101081.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101081.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/68/2024\n0724101081\n23. 06. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724101081.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B. A. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: Mgr. Toni Khuri, advokát, so\nsídlom Dlhé diely II/13, 841 04 Bratislava, IČO: 30 789 311, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2024/019213-007 zo dňa 02.05.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2024/019213-007 zo dňa\n02.05.2024 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. p.: PPZ-HCPBA9-1771-011/2023-PC-SINT zo dňa 28.12.2023 a vec\nv r a c i a orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca podal dňa 06.02.2023 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Trnava (ďalej aj len\n„prvostupňový správny orgán“) žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.\n2. Prvostupňový správny orgán zaslal dňa 06.02.2023 žiadosť Slovenskej informačnej službe (ďalej aj\nlen „SIS“) o stanovisko k pobytu žalobcu, odkiaľ získal informáciu pod č. p.: SIS-69/76-V-23-1/2023-S zo\ndňa 17.02.2023, evidovanú na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá\nje utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia „Vyhradené“. Dňa 24.05.2023 bola na prvostupňový\nsprávny orgán doručená informácia, že\nSIS naďalej trvá na svojom nesúhlasnom stanovisku uvedenom v písomnosti č. p.: SIS-69/76V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023.\n3. Prvostupňový správny orgán výzvou č. PPZ-HCP-BA9-1771-011/2023-PC zo dňa 20.09.2023 vyzval\nžalobcu, aby využil právo vyjadriť sa ku konaniu pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti\no udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky do 5 dní od prevzatia výzvy. Dňa\n14.11.2023 sa predmetná zásielka vrátila prvostupňovému správnemu orgánu s poznámkou od\npoštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n\n4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA9-1771-011/2023-PC-SINT zo dňa\n28.12.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 54 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 125\nods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o pobyte cudzincov“) žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého\npobytu na území Slovenskej republiky zo dňa 06.02.2023 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,\nže obdržal stanovisko SIS č. p.: SIS-69/76-V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023, ktoré odôvodňuje postup\npodľa § 54 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. V danom prípade predmetné ustanovenie prvostupňový\nsprávny orgán uplatnil práve z dôvodu, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý napĺňa\nskutkovú podstatu odôvodňujúcu zamietnuť žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území\nSlovenskej republiky.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. PPZ-HCP-BA2-2024/019213-007 zo dňa 02.05.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia\nvyplýva, že žalobca nespĺňa podmienku na udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky,\nnakoľko je dôvodné podozrenie, že predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok\npodľa § 54 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. K námietke žalobcu\no nedoručení výzvy na vyjadrenie sa ku konaniu pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti uviedol,\nže prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) s tým, že zákon ukladá povinnosť doručiť\ninformáciu dôležitú pre správne konanie listovou zásielkou určenou do vlastných rúk účastníka konania\na nie je povinný telefonicky vyzývať účastníkov konania, aby si preberali poštu.\n6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že prvostupňový správny orgán využil všetky zákonné\nmožnosti na preverenie informácií, pričom opakovane žiadal SIS o poskytnutie informácií na objektívne\nposúdenie predmetnej žiadosti. Napriek tomu SIS žiadne bližšie informácie prvostupňovému správnemu\norgánu neposkytla. Prvostupňový správny orgán na preverenie osoby žalobcu a jeho skutkov využil aj\nmožnosti informačných systémov Policajného zboru a žiadal o spoluprácu Národnú ústredňu Interpol,\nÚrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru, ktorý v rámci správneho konania\nposkytol ďalšie podstatné informácie o žalobcovi. Ďalej žalovaný uviedol, že správny orgán nemá dosah\nani vplyv na to, ako SIS posudzuje žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín. Nemá zároveň vedomosť\no tom, aký skutok žalobcu vyhodnotila SIS ako hrozbu pre bezpečnosť štátu ani o tom, kedy ho žalobca\nspáchal. Zákon ukladá správnemu orgánu povinnosť zamietnuť žiadosť o dlhodobý pobyt na území\nSlovenskej republiky na základe stanoviska SIS. SIS v stanovisku prihliada na záujmy štátu v rozsahu\nsvojej pôsobnosti.\n7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež poukázal na to, že splnomocnený zástupca\nžalobcu sa bol na jeho žiadosť dňa 25.03.2024 oboznámiť s utajovanou písomnosťou na Úrade hraničnej\na cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Žalovaný mal za to, že žalobca v podanom odvolaní\nneuviedol podstatné skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na zrušenie prvostupňového rozhodnutia.\nPrvostupňový správny orgán riadne zdôvodnil a preukázal, že žalobca nespĺňa podmienky pre udelenie\ndlhodobého pobytu, čo vyplýva aj z administratívneho spisu.\nII.\nŽaloba\n8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\na navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n9. V prvom rade poukázal na konanie na prvom stupni ako aj na konanie na druhom stupni a následne\ncitoval § 3 ods. 4, ods. 5, § 32 ods. 1, ods. 2 a § 34 správneho poriadku. Správne orgány oboch stupňov\nzamietli žiadosť žalobcu len z jediného dôvodu, a to z dôvodu, že podľa prvostupňového správneho\norgánu existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako žiadateľ ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný\nporiadok, pričom prvostupňový správny orgán tento svoj právny záver a výrok uvedený v prvostupňovom\nrozhodnutí „odôvodňuje“ len odkazom na utajovanú písomnosť stupňa utajenia „Vyhradené“ SIS č.\np.: SIS-69/76-V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023. Predchádzajúca veta predstavuje kompletne celé\nodôvodnenie výroku prvostupňového rozhodnutia a odôvodnenie zamietnutia žiadosti žalobcu, teda\npredstavuje uvedenie všetkých a úplných dôvodov, pre ktoré prvostupňový správny orgán zamietol\n\njeho žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Každý správny orgán, teda\naj prvostupňový správny orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, je povinný uviesť konkrétne\noveriteľné skutočnosti, informácie, podklady a dôvody, z ktorých má vyplývať to, k akému právnemu\nzáveru správny orgán dospel a z ktorého bude následne vyplývať samotný výrok rozhodnutia správneho\norgánu. Z prvostupňového rozhodnutia sa nedá nijakým spôsobom, nijakou logickou či inou štandardnou\nmetódou výkladu, dokonca ani len čítaním textu zistiť ani jeden konkrétny a objektívne overiteľný\ndôvod, pre ktorý má žalobca predstavovať ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadok.\nRovnako sa z neho nedá zistiť, ktoré konkrétne konanie alebo činnosť (identifikované/á alebo aspoň\nidentifikovateľné/á) žalobcu má predstavovať ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.\nPrvostupňové rozhodnutie „sa opiera“ o (jediný) dôvod, ktorý nie je možné objektívne preskúmať,\nobjektívne verifikovať, dokonca nie je možné sa k nemu ani len vyjadriť, pretože predmetné prvostupňové\nrozhodnutie sa neopiera o žiadny konkrétny dôvod. V uvedenom rozhodnutí absentuje jasná, určitá,\nzreteľná, dostatočne identifikovateľná aj pre žalobcu a hlavne objektívne preskúmateľná odpoveď na\nto prečo, na základe konkrétne čoho a z akých konkrétnych dôvodov došlo k zamietnutiu jeho žiadosti.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie je ukážkovým prípadom nepreskúmateľnosti, a teda je\nnezákonné.\n10. Žalobca zastával právny názor, že nie je spravodlivé, aby vo veci bolo rozhodnuté v jeho neprospech\nako účastníka konania bez toho, aby mu bola daná možnosť vyjadriť sa k podstate utajenej informácie,\nktorej pôvodcom je SIS. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vytkol právnemu zástupcovi\nžalobcu len nasledovnú skutočnosť: „Podkladom napadnutého rozhodnutia je zistenie správneho\norgánu, že v prípade účastníka konania je dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu a správny\norgán má tak za preukázané získanou informáciou utajovaného charakteru so stupňom utajenia\n„Vyhradené“, ktorej pôvodcom je SIS. Vzhľadom na skutočnosť, že získaná informácia je utajovaného\ncharakteru, požívajúca ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností, nie je\nmožné uvedenú informáciu zverejniť.“ K tvrdeniu žalovaného, že advokát žalobcu bol s predmetnou\npísomnosťou riadne oboznámený na základe súhlasu SIS, tento uviedol, že s predmetnou písomnosťou\nsom sa oboznámil, avšak predložená písomnosť neobsahovala žiadnu konkrétnu informáciu, na ktorú\nsa dá kvalifikované reagovať.\n11. Žalobca tiež citoval § 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „SSP“) namietajúc, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa so skutočnou\nutajovanou informáciou a nemohol sa voči nej účinne brániť. Z uvedeného mal žalobca za to, že\nnapadnuté rozhodnutie je v príkrom rozpore so zákonom.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.11.2024 navrhol žalobu zamietnuť.\n13. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia konštatujúc, že obsahovalo adekvátne\nodôvodnenie a konkrétne úkony, ktoré predchádzali samotnému vydaniu rozhodnutia. V danom konaní\nprvostupňový správny orgán získal informáciu pod č.: SIS-69/76-V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023,\nktorá je utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia „Vyhradené“. Uvedená utajovaná písomnosť\nodôvodňuje zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.\nPrvostupňový správny orgán opakovane dňa 05.05.2023 žiadal SIS o vyjadrenie sa k predmetnej\nžiadosti s uvedením konkrétnych dôvodov týkajúcich sa bezpečnostného rizika, pre ktoré nie je možné\npredmetný pobyt udeliť. Dňa 24.05.2023 mu bola doručená informácia, že SIS naďalej trvá na svojom\nnesúhlasnom stanovisku uvedenom v písomnosti č.: SIS-69/76-V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023 bez\nnutnosti odôvodnenia svojho stanoviska.\n14. Bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je podložený vyjadrením orgánu presadzujúceho právo\nč.: SIS-69/76-V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023, ktorý je utajovanou písomnosťou podľa zákona č.\n215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“) so stupňom utajenia\n„Vyhradené“. Na tento účel podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov prvostupňový správny orgán\nobdržal stanovisko SIS č.: SIS-69/76-V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023, ktoré odôvodňuje postup podľa\n§ 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na to, že získané informácie sú utajovaného\n\ncharakteru požívajúce ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností, nie je možné\nuvedené informácie zverejniť.\n15. Splnomocnený zástupca žalobcu bol s predmetnou utajovanou písomnosťou č.: SIS-69/76V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023 riadne oboznámený na základe jeho žiadosti o jednorazové\noboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou, ktorej SIS vyhovelo. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie\npatrí k ťažiskovým činnostiam v správnom konaní, smerujúcim k zisteniu skutočného stavu. Výsledky\ntohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Získavania podkladov pre rozhodnutie sa\naktívne zúčastňuje aj žalobca, ktorý v procese dokazovania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti môže byť spojené s rôznymi následkami, kedy jedným z nich\nmôže byť vydanie rozhodnutia, ktorým sa žiadosť žalobcu zamietne. Správny orgán je povinný vykonať\ndôkaz, aj keď si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť.\n16. Priebeh samotného konania je v rukách správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k nazbieraniu\ndostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán objektívne\na správne rozhodnúť. K tomuto účelu má správny orgán viacero prostriedkov, ktoré môže v priebehu\nkonania využiť, a to v súlade so správnym poriadkom. Je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky\nna zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí.\n17. Žalovaný opätovne poukázal na zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o SIS“), kde podľa §\n1 ods. 2 uvedeného zákona je SIS štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach\nochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických\na hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Vo svojej činnosti sa spravuje\nústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle\n§ 2 ods. 1 písm. b) zákona o SIS táto v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje\ninformácie o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky.\n18. Nie je v kompetencii prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného zasahovať SIS do spôsobu\nzískania informácií. Správne orgány nemajú dôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto\nzískaných informácií vo vzťahu k žalobcovi. Zákon o pobyte cudzincov zveril právomoc SIS zaujať v\nrozsahu pôsobnosti, prihliadajúc najmä na bezpečnostné záujmy štátu, stanovisko k žiadosti zaslanej\nsprávnym orgánom. Žalovaný mal tiež za to, že SIS je kompetentným orgánom na posudzovanie a\nvyhodnocovanie miery ohrozenia bezpečnosti štátu a je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť\nžiadosť správnych orgánov o vydanie stanoviska podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, pričom\nmá oprávnenie a dostatočné prostriedky posudzovať takúto žiadosť a v prípade dôvodného podozrenia,\nže žalobca ohrozí bezpečnosť štátu, je plne kompetentným orgánom na vydanie takého stanoviska.\n19. Žalovaný preskúmal a prehodnotil všetky listinné dôkazy, ktoré sú uložené v administratívnom\nspise. Na základe uvedených skutočností žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, zastávajúc názor, že\nnedošlo k porušeniu zákonnosti ani vecnej správnosti rozhodnutia zo stránky právnej ani skutkovej. Na\nzáklade všetkých uvedených skutočností žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol\nvecne správne a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami dostatočne. Žalovaný sa s prvostupňovým\nrozhodnutím stotožnil, potvrdil ho a odvolanie žalobcu zamietol.\n20. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Žalovaný\npreskúmal okolnosti správnej žaloby a vyjadril sa k nim, nezistil dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté\nrozhodnutie zrušené. Obidva správne orgány rozhodli správne a v súlade so zákonom o pobyte\ncudzincov, ako aj v súlade so správnym poriadkom.\n21. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného, t. j. nevyužil právo podať repliku.\nIV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru,\n\nže žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky\npodľa § 107 ods. 2 SSP. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2026 (§ 137\nods. 4 SSP).\n23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n25. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n26. Podľa § 42 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej\nkrajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý\nmu bol policajným útvarom udelený, ak tento zákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 42 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, trvalý pobyt je\na) trvalý pobyt na päť rokov,\nb) trvalý pobyt na neobmedzený čas,\nc) pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom\nEurópskej únie (ďalej len „dlhodobý pobyt“).\n28. Podľa § 51 zákona o pobyte cudzincov, dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas.\n29. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie\nsú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na\núzemí Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred\npodaním žiadosti.\n30. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ndlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu\nalebo verejný poriadok.\n31. Podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm.\nb), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu\nspáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva\nhroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou\npôvodu.\n32. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri\nnesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od\ndoručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku\npodľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.\n33. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol\nžiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov.\n\n34. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že otázky týkajúce sa oboznamovania\nžiadateľa o pobyt s podkladmi pre rozhodnutie a náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy vo veciach pobytu v prípadoch, keď je podkladom rozhodnutia informácia v utajovanom režime,\nbola opakovane riešená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov\npodľa č. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n35. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL.ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018 vyslovil nesúlad\nprávnej úpravy ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení (v zmysle\nktorého policajný útvar uviedol v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky bez bližšieho odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí, prípadne zrušení určeného\ndruhu pobytu) s čl. 46 ods. 1 a 2, č. 47 ods. 3 a ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl.\n13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Ústavný súd\nSlovenskej republiky pristúpil k zrušeniu príslušného ustanovenia zákona z toho dôvodu, že sa cudzinec\nnedozvie ani podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ týchto rozhodnutí;\nsúdne preskúmanie tak nemožno považovať z hľadiska ochrany práv takejto osoby za efektívne. Súdne\npreskúmanie totiž nemohlo byť zárukou proti svojvôli orgánu verejnej správy a nemohlo reálne naplniť\nzákladné právo cudzinca na súdnu ochranu.\n36. Obdobné dôvody viedli Ústavný súd Slovenskej republiky aj k vydaniu nálezu sp. zn. PL.ÚS 17/2022\nzo dňa 13.12.2023, v ktorom vyslovil protiústavnosť ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2\npísm. h) zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení, z dôvodu ich rozporu s článkom 46 ods. 1 a 2\nv spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle § 33 ods. 6 písm. o) zákona o pobyte\ncudzincov v znení do 13.02.2024 mal policajný útvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu,\nak stanovisko podľa § 125 ods. 6 (teda napríklad aj stanovisko SIS) obsahovalo nesúhlas s udelením\nprechodného pobytu. Obdobne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) v znení do 13.02.2024 ustanovovalo,\nže policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6\nobsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu. V uvedenom náleze ústavný súd konštatoval, že „Je\nv rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu, aby rozhodovanie o udelení trvalého pobytu (jeho\nzrušení) alebo prechodného pobytu, teda rozhodovanie o verejných subjektívnych právach účastníka\nkonania, zákonom zverené správnemu orgánu, bolo založené výhradne na stanovisku spravodajskej\nslužby, ktoré musí správny orgán rešpektovať, a to dokonca bez znalosti jeho dôvodov.“\n37. Z argumentácie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vyššie uvedených nálezoch správny súd\nvychádzal aj pri vyhodnocovaní dôvodnosti správnej žaloby v tu súdenej veci. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“), napr.\nrozsudok Veľkého senátu ESĽP vo veci Muhammad a Muhammad v. Rumunsko zdôraznil, že účastníka\nkonania je v takýchto prípadoch potrebné oboznámiť aspoň s podstatou dôvodov týkajúcich sa verejnej\nbezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemožno\ndotknutému účastníkovi konania oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí týkajúcich\nsa pobytu. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane uviedol, že oboznámenie aspoň s podstatou\ndôvodov stanoviska spravodajských služieb, pre ktoré bol vyslovený nesúhlas s udelením žiadaného\npobytu, by žiadateľovi umožnilo posúdiť, či je pre neho vôbec užitočné obrátiť sa na správny súd.\nZákladné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve totiž predpokladá nielen formálne umožnenie\nprístupu preverovanej osoby k súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý bude znamenať efektívny\npokus o ochranu individuálnych záujmov takejto osoby. Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň uznal,\nže v určitých prípadoch nie je možné právo na kontradiktórne konanie realizovať v absolútnom rozsahu\na že rozsah realizácie tohto práva sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.\n38. Je potrebné vziať na zreteľ, že Ústavný súd Slovenskej republiky v už spomínanom náleze sp.\nzn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 skonštatoval protiústavnosť takej právnej úpravy, v zmysle\nktorej bola zamietnutá žiadosť o prechodný alebo trvalý pobyt, ak bolo v administratívnom konaní\npredložené orgánom cudzineckej a hraničnej polície nesúhlasné stanovisko SIS v utajovanom režime.\nV prejednávanej veci rozhodli orgány verejnej správy oboch stupňov o žiadosti žalobcu o dlhodobý pobyt\npodľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, teda podľa inej právnej úpravy ako tej, ktorej\nústavná udržateľnosť bola riešená v zmieňovanom náleze.\n\n39. Za podstatné však správny súd považuje to, že aj v tomto administratívnom konaní rovnako orgán\nverejnej správy žiadal o stanovisko SIS postupom podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov\n(ktorého protiústavnosť nebola Ústavným súdom Slovenskej republiky konštatovaná s tým, že regulačná\npodstata tohto ustanovenia spočíva výlučne v povinnosti správneho orgánu vyžiadať si stanovisko\nSIS a Vojenského spravodajstva, pričom oba orgány sú v prípade nesúhlasného stanoviska povinné\nzaslať policajnému útvaru v lehote 15 dní od doručenia žiadosti stanovisko, teda zákon o pobyte\ncudzincov nepredpokladá povinnosť spravodajských služieb formulovať rezultát stanoviska alternatívne\n[súhlas - nesúhlas], ale nevylučuje ani inú podobu stanoviska). Následne prvostupňový správny orgán\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol len tú skutočnosť, že „Na tento účel v zmysle\n§ 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov správny orgán obdržal stanovisko Slovenskej informačnej\nslužby č. p.: SIS-69/76-V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023, ktoré odôvodňuje postup podľa § 54 ods.\n2 zákona o pobyte cudzincov. (...) V danom prípade predmetné ustanovenie uplatnil správny orgán\npráve z dôvodu, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý napĺňa skutkovú podstatu\nodôvodňujúcu zamietnuť žiadosť účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej\nrepubliky v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) s poukázaním na § 125 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov.“\n40. Na túto správu poukazoval aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s tým, že považuje\nexistenciu informácií týkajúcich sa a potvrdzujúcich naplnenie dôvodu zamietnutia žiadosti žalobcu\no udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov za preukázanú.\nVzhľadom na uvedené, procesný postup a posúdenie veci je teda vo svojich dôsledkoch obdobné, ako\npri aplikácii ustanovení § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, ktorých\nprotiústavnosť Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil v zmieňovanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022\nzo dňa 13.12.2023.\n41. Správny súd poukazuje na to, že na administratívne konanie vo veciach pobytu cudzincov\npodľa zákona o pobyte cudzincov sa vzťahuje správny poriadok, ktorý zakotvením základných zásad\nsprávneho konania zabezpečuje realizáciu práva ustanoveného v čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR,\npodľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho\nprítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ako to konštatoval aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky, právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom ako súčasť práva na\nspravodlivý proces je úzko prepojená so zásadou kontradiktórnosti konania, ktorej aspekty sú súčasťou\nzásady ústnosti, ale aj princípu rovnosti pred súdom výslovne zaručeným v podobe individuálneho\nverejného práva upraveného v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Obsahom zásady kontradiktórnosti konania je,\naby sa stranám sporu umožnilo oboznámiť sa a mať možnosť vyjadriť sa - podať stanovisko ku všetkým\ndôkazom, ktoré boli predložené protistranou, alebo ktoré boli obstarané a vykonané z iniciatívy orgánu\nverejnej správy, pred ktorým sa vedie konanie. V zmysle judikatórnych záverov možno konštatovať, že\nprávo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od osobitosti\nkonkrétneho prípadu, avšak jeho dôležitosť je umocnená predovšetkým v situáciách, keď je dôkaz,\nku ktorému sa účastník konania nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konania, pričom toto platí aj\nv prípade, pokiaľ záväzný podklad rozhodnutia tvoria utajované informácie v zmysle zákona o ochrane\nutajovaných skutočností.\n42. V prejednávanej veci je z obsahu odôvodnenia oboch rozhodnutí zrejmé, že orgány verejnej správy\nzamietli žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu výlučne z dôvodu, že SIS zotrvala na svojom\npôvodnom stanovisku (č. p.: SIS-69/76-V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023) o tom, že v prípade žalobcu\nexistuje dôvodné podozrenie, že pri dlhodobom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Nesúhlasné stanovisko\nSIS, ktoré bolo poskytnuté orgánom verejnej správy v utajovanom režime, teda predstavovalo zásadný\na jediný podklad pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území\nSlovenskej republiky.\n43. Správny súd uznal za dôvodnú námietku žalobcu, že sa jeho právny zástupca nemohol vyjadriť\nk odôvodneniu nesúhlasného stanoviska SIS, lebo síce sa jednorazovo oboznámil so správou SIS, ale\npredmetná správa neobsahovala žiadne odôvodnenie. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že\nby v ňom bol založený úradný záznam svedčiaci o tom, že je osobitne mimo administratívneho spisu\nzaložené písomné negatívne stanovisko SIS vzhľadom na utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia\n„Vyhradené“. Správny súd však vychádzal z obsahu samotného vyjadrenia žalovaného k žalobe a ustálil\nsi, že nesúhlasné stanovisko neobsahovalo odôvodnenie.\n\n44. Správny súd vidí nezákonnosť postupu správnych orgánov v tom, že v správnom konaní nebola\nzabezpečená rovnosť zbraní, pretože jednému účastníkovi konania (žalobcovi) nebol známy ani len\nobsah podkladu negatívneho stanoviska SIS.\n45. V súvislosti s ústavou garantovaným právom na spravodlivý proces v konaní pred súdom alebo\nv administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) poukazuje\nsprávny súd na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018\nvo vzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim\nochrany utajovaných skutočností podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, kde ústavný súd\nvyslovil nasledovný právny názor: „122. Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve\npredpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých\nosôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu\nich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov,\npredovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok,\nčo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od\npríslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov\ntýkajúcich verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy\na tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd.\nIba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup\npríslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy\nvo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo)\nmusí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa\nverejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu\nochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ\nrozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy.“\n46. V kontexte okolností prejednávaného prípadu správny súd považuje za potrebné dodať, že ústavné\nprávo na spravodlivý proces nachádza svoje reálne kontúry v zákonných úpravách konkrétnych zásad\nsprávneho konania, ako aj konkrétnych procesných práv účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem\niného premietnuté do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods.\n1 správneho poriadku), ako aj do procesného práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo\nveci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k\nspôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných\npre meritórne rozhodnutie vo veci samej. Hoci je pre správne konanie typické vrchnostenské postavenie\nkonajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k účastníkovi správneho konania, kedy orgán verejnej\nsprávy autoritatívne, avšak limitovaný v súlade so zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), upravuje\nformou rozhodovania a vydávania iných opatrení práva a povinnosti účastníka konania, jednotlivé\nfragmenty tvoriace sumu procesných práv garantujúcich účastníkovi konania právo na spravodlivý\nproces, vytvárajú podmienky na uplatnenie zásady rovnosti zbraní. Právo účastníka konania na\nvyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu\nv rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky a účinne\nrealizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku. Preto i v správnych konaniach o žiadostiach podľa zákona o pobyte cudzincov, ktorí\n„a priori“ bez splnenia zákonom stanovených podmienok nemajú právny nárok na vyhovenie žiadostiam\no udelenie v tomto prípade dlhodobého pobytu, je nevyhnutné pri skúmaní existencie podmienok na\njeho udelenie, prípadne neudelenie dodržať procesné zásady v rámci príslušného administratívneho\nkonania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv dotknutého účastníka konania. Zákonnosť\ntakého postupu, výsledkom ktorého má byť zákonné rozhodnutie vo veci samej, determinuje aj zákonná\naplikácia súvisiacich právnych predpisov vzťahujúcich na predmetný prípad spôsobom, ktorý bez\ndôvodov osobitného zreteľa absolútne nevylúči účinné uplatňovanie procesných práv účastníka konania\ngarantovaných právom na spravodlivé konanie.\n47. Je povinnosťou správneho orgánu, aby od pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad\npre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu\ndôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení o existencii dôvodného podozrenia, že\nžalobca predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. Zabezpečenie\nuvedených podkladov je potrebné nie len z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho\n\norgánu s účastníkom konania a z hľadiska zabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie\nprostredníctvom vytvorenia zo strany správneho orgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných\npráv účastníka konania, ale je potrebné aj z hľadiska zabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia\npredmetného rozhodnutia pokiaľ ide o otázku riadneho a úplného zistenia skutkového stavu a jeho\nzákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky udelenia dlhodobého pobytu, resp. hmotnoprávne\npodmienky na zamietnutie žiadosti o jeho udelenie, a to predovšetkým v kontexte správnosti posúdenia\nproporcionality medzi protichodnými právami a povinnosťami, reprezentovanými na jednej strane\nzáujmom a povinnosťou správneho orgánu na zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej\nzáujmom žalobcu.\n48. Vzhľadom na to, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahovalo negatívne stanovisko\nSIS, s ktorým bol jednorazovo oboznámený právny zástupca žalobcu, bolo povinnosťou prvostupňového\nsprávneho orgánu poskytnúť žalobcovi aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa hrozby ohľadom\nbezpečnosti štátu zo strany osoby žalobcu, ktoré tvoria podklad pre zamietnutie jeho žiadosti. Vzhľadom\nk tomu, že žalovaný v rámci konania po podaní odvolania žalobcu vo vzťahu k preukázaniu hrozby\npre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky v osobe žalobcu neodstránil vady konania\nzabezpečením sprístupnenia aspoň podstatných dôvodov vyplývajúcich z utajovaných informácií\nohľadom bezpečnostného rizika žalobcu pre štát, ktorých pôvodcom bola SIS, tak možno konštatovať,\nže napadnuté rozhodnutia oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu\nnedostatočného zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, ako aj z dôvodu\npodstatného porušenia procesných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n49. Správny súd ďalej uvádza, že súdny prieskum zákonnosti žalobcom napadnutých rozhodnutí\nmá vo vzťahu k správnemu konaniu subsidiárnu povahu, pričom účelom správneho súdnictva nie je\nodstraňovať procesné vady správneho konania, dopĺňať dokazovanie, či zabezpečovať a vyhodnocovať\npodklady potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci samej namiesto príslušného orgánu verejnej\nsprávy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyabstrahoval\npodstatu utajovaných skutočností, majúcich vplyv na prijatie záveru o naplnení podmienky na neudelenie\ndlhodobého pobytu žalobcovi, správny súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia nemal možnosť konfrontovať obsah utajovaných skutočností (ako jedného z podkladov\nnapadnutého rozhodnutia) so správnou úvahou konajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu\nk vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu (vrátane požiadavky na dostatočné zistenie skutkového\nstavu) a k správnosti jeho aplikácie na hmotnoprávne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov vo\nveci predmetnej žiadosti žalobcu. Za daných okolností prípadu, spočívajúcich v nepreskúmateľnosti\nnapadnutých rozhodnutí oboch stupňov, spôsobenej aj nedostatočným zistením skutkového stavu veci\nv dôsledku porušenia práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci, správny\nsúd nevzhliadol potrebu doplniť dokazovanie obsahom spisov obsahujúcimi utajované skutočnosti,\nkeďže nemal obsahom napadnutého rozhodnutia vytvorený základ na overenie tvrdení žalovaného.\nV danom prípade nie je úlohou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného vyabstrahovať utajované informácie pre potreby odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia (vrátane potreby poskytnutia možnosti žalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom rozhodnutia)\na tak dopĺňať za žalovaného a prvostupňový správny orgán administratívne konanie a podklady pre\nrozhodnutie vo veci samej, pretože to bolo úlohou správnych orgánov konajúcich o žiadosti žalobcu.\n50. Niet pochýb o tom, že informácie, ktoré sú obsahom vyjadrenia SIS, na ktorých SIS v ďalšom\nkonaní zotrvala tak, ako to uviedli orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach, sú utajovanou\nskutočnosťou s príslušným stupňom utajenia. Nemožno spochybniť ani to, že v prípade sprístupnenia\nutajovaných informácií nepovolanej osobe by mohlo dôjsť k zmareniu aktivít vykonávaných v súvislosti\ns dotknutou osobou, ktorej sa informácie týkajú a zároveň by mohlo dôjsť aj k odhaleniu používaných\nforiem, metód a prostriedkov získavania informácií. Preto možno akceptovať, že nie vždy prichádza\ndo úvahy úplné a presné oboznámenie účastníka konania s podkladom rozhodnutia, ktoré má podobu\nutajeného režimu, čo možno odôvodniť práve ochranou záujmov týkajúcich sa verejného poriadku\na národnej bezpečnosti. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné, aby v kontexte konkrétneho prípadu\ns ohľadom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností boli zvolené také postupy a realizované\ntaké úkony, ktorých preskúmateľnosť je obmedzená tak, aby sa sledovaný cieľ - zabezpečenie určitej\nmiery kontradiktórnosti konania mohol dosiahnuť aj bez ohrozenia bezpečnostných záujmov štátu a aby\nnevznikali s tým spojené ujmy.\n\n51. V opačnom prípade, kedy účastníkovi konania nie je sprístupnená ani podstata obsahu, resp.\ndôvodov stanoviska vydaného SIS, v jeho veci by „suverénom“ pri rozhodovaní o žiadosti účastníka\nkonania (v tomto prípade o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu) nebol správny orgán,\nale SIS, ktorá fakticky vydaním svojho stanoviska „rozhoduje“ o výsledku žiadosti o udelenie\npobytu cudzincovi, a to bez toho, aby jej zákon rozhodovanie o verejných subjektívnych právach\nfyzických osôb v tejto oblasti verejnej správy zveroval. „Pretože spravodajskej službe rozhodovanie\no týchto verejných subjektívnych právach cudzinca zákon nezveruje, niet ani zákonnej úpravy, ktorá\nby dotknutým fyzickým osobám garantovala potrebné procesné práva pri ochrane ich práv voči\nspravodajskej službe (jej negatívnemu stanovisku). Takéto skryté odňatie právomoci správnemu orgánu\nnapriek jeho deklarovaniu zákonom o pobyte cudzincov je v podmienkach právneho štátu ústavne\nneprijateľné, pretože robí iluzórnou právnu ochranu, ktorej poskytovanie je formálne zverené správnemu\norgánu bezvýhradne viazanému stanoviskom iného orgánu verejnej moci (spravodajská služba), ktorý\nzákonodarca na účel poskytovania právnej ochrany vo vymedzenom okruhu právnych vzťahov neurčil.\nJe preto ústavne neprijateľné a v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu, aby rozhodovanie\no udelení trvalého pobytu (jeho zrušení) alebo prechodného pobytu, teda rozhodovanie o verejných\nsubjektívnych právach účastníka konania, zákonom zverené správnemu orgánu (policajnému útvaru),\nbolo založené výhradne na stanovisku spravodajskej služby, ktoré musí správny orgán rešpektovať, a to\ndokonca bez znalosti jeho dôvodov. Aj z týchto dôvodov ústavný súd konštatuje nesúlad § 33 ods. 6\npísm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov s čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 13\nods. 4 ústavy.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sak/2/2021 zo dňa\n29.02.2024). Vzhľadom na totožnosť dôvodu, pre ktorý bola žiadosť žalobcu zamietnutá, t. j. existencia\nnegatívneho stanoviska SIS, je podľa názoru správneho súdu právny záver Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky plne aplikovateľný aj na prejednávanú vec.\n52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že orgány verejnej správy oboch stupňov\nnedostatočne zistili skutkový stav veci, keď rozhodli výlučne na základe jedného dôkazu - zamietavého\nstanoviska SIS (č. p.: SIS-69/76-V-23-1/2023-S zo dňa 17.02.2023).\n53. Napriek tomu, že právny zástupca mal formálnu možnosť jednorazovo sa oboznámiť s negatívnym\nstanoviskom SIS, žalobca nemal materiálne možnosť oboznámiť sa aspoň s podstatou dôvodov, ktoré\nviedli SIS k vydaniu negatívneho stanoviska, resp. nesúhlasného stanoviska, a teda materiálne nemal\nmožnosť na tento podklad rozhodovania žalovaného procesným spôsobom reagovať. Podstatu dôvodov\nnegatívneho stanoviska SIS, resp. nesúhlasného stanoviska SIS žalovaný neuviedol ani v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia a ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n54. Uvedeným konaním bol porušený princíp právneho štátu uvedeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR,\npretože jedna zo základných definičných znakov právneho štátu je, aby rozhodnutia orgánov verejnej\nmoci boli spravodlivé resp. aby neboli arbitrárne, formalistické, svojvoľné a nedostatočne odôvodnené.\nSprávny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia oboch stupňov sú svojvoľné a nedostatočne\nodôvodnené, keďže z nich nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutočností žalobca predstavuje\nhrozbu pre štát. Správne orgány nie sú viazané len zákonmi SR, ale predovšetkým Ústavou SR a v rámci\nrozhodovania o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb musia tiež dbať na to, aby ich\npostup pri rozhodovaní a samotné rozhodnutie bolo v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach, ktorými je SR viazaná a majú vyššiu právnu silu ako zákony SR. Z porušenia\nprincípu právneho štátu (arbitrárnym a nedostatočne odôvodneným rozhodnutím správneho orgánu)\nnevyhnutne vyplývajú aj ďalšie porušenia základných práv, a to porušenie práva na súdnu a inú právnu\nochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, rovnosti účastníkov v konaní v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a tiež\npráva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.\n55. Uvedené porušenia sú zakotvené aj v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a predmetné\nrozhodnutie správneho orgánu porušuje právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces\nv čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a tiež čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne\nkonanie a čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok uvedených v Dohovore o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Možno povedať, že uvedené nerešpektovanie vyššie uvedených práv sa\ntýka práva na súdnu a inú právnu ochranu. Právo na spravodlivý proces či už pred súdom alebo pred\niným orgánom verejnej moci je zakotvené v čl. 46 až 50 Ústavy SR a niet pochýb, že subkategóriou\npráva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia\n\nsprávneho orgánu musí byť zrejmé, akými úvahami bol vedený správny orgán pri rozhodovaní o danej\nveci a tiež, na základe akých konkrétnych podkladov rozhodol, pričom nestačí iba uvedenie daných\npodkladov. Podklady musia byť špecifikované a hlavne ich obsah musí byť prístupný aj účastníkovi\nkonania, ktorý má právo sa k takýmto podkladom vyjadriť.\n56. Správne orgány uviedli, že skutočnosť, že žalobca môže predstavovať hrozbu pre štát, vyplýva zo\nstanoviska SIS, avšak k obsahu podkladov k stanovisku nemal žalobca prístup, a preto sa nemohol\nvyjadriť k stanovisku a nemohol sa účinne brániť v správnom konaní, čím mu nebolo zabezpečené právo\nna spravodlivý proces. Okrem porušenia práva na spravodlivý proces nebolo rešpektované ani právo\nna dobrú správu v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktoré bližšie špecifikuje Európsky\nkódex dobrej správnej praxe nasledovne v čl. 18 ods. 1 a 2: „1. Každé rozhodnutie orgánu, ktoré\nmôže nepriaznivo ovplyvniť práva alebo záujmy súkromnej osoby, obsahuje dôvody, na ktorých sa\nzakladá, s jasným uvedením podstatných skutočností a právneho základu rozhodnutia. 2. Úradník\nnesmie vydávať rozhodnutia, ktoré sú založené na stručných alebo vágnych dôvodoch, alebo ktoré\nneobsahujú individuálne odôvodnenie“.\n57. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, ako aj na subsidiárny charakter súdneho prieskumu\nzákonnosti napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k preskúmavanému administratívnemu konaniu, správny\nsúd nepovažoval za potrebné nechať si predložiť utajované informácie, ktorých pôvodcom bola\nSIS a vychádzajúc z jeho viazanosti v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej stavom v čase\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 a ods. 2 a contrario SSP), správny\nsúd nevykonal dokazovanie oboznámením utajovaných skutočností, keďže v ďalšom administratívnom\nkonaní po vrátení veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, bude jeho úlohou vyššie\nvytýkané vady konania a nedostatky preskúmavaných rozhodnutí odstrániť v intenciách naznačených\npostupov a vyššie uvedeným spôsobom.\n58. Inými slovami, prvostupňový správny orgán za súčinnosti so žalobcom (§ 3 ods. 2\nv spojení s § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku) zabezpečí dostatok dôkazov potrebných pre posúdenie\nexistencie dôvodného podozrenia, že žalobca pri udelení dlhodobého pobytu ohrozí verejný poriadok\nalebo bezpečnosť Slovenskej republiky v takej predpokladanej miere, že záujem štátu na zachovaní\nbezpečnosti prevyšuje právo žalobcu na udelenie dlhodobého pobytu, alebo správny orgán zabezpečí\ndostatok dôkazov a vyhodnotenie každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov a okolností prípadu\nvo vzájomných súvislostiach, na základe čoho bude možné dospieť k záveru o splnení podmienok na\nvyhovenie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.\n59. Úlohou prvostupňového správneho orgánu v ďalšom konaní bude s prihliadnutím na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018, aby žalobcu primeraným\nspôsobom oboznámil s obsahom stanoviska SIS za účelom zachovania práva na spravodlivý proces\na aby sa žalobca mohol účinne brániť. Vzhľadom na utajované skutočnosti nemusia správne orgány\noboznamovať žalobcu presne, akým spôsobom získali tieto skutočnosti, ale samotný primeraný obsah\nstanoviska, ktorý tvorí podklad rozhodnutia správneho orgánu o neudelení dlhodobého pobytu musí byť\nžalobcovi prístupný v takej miere, aby síce chránil zdroje informácií, ale umožnil žalobcovi reagovať na\nkonkrétne závery (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/70/2015 zo dňa 30.05.2017).\n60. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že konajúce orgány\nverejnej správy pri nedostatočne zistenom skutkovom stave, nedodržaním zásady úzkej súčinnosti\nsprávneho orgánu s účastníkom konania porušili jeho právo na spravodlivé konanie vedené pred\norgánom verejnej správy, a zároveň napadnuté rozhodnutia oboch stupňov nedostatočne odôvodnili, čo\npodľa § 191ods. 1 písm. d), e) a g) SSP zakladá dôvod na zrušenie oboch napadnutých rozhodnutí.\nSprávny súd zároveň podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie, pričom tento je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd\nv zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade\ns právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých\ndôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným\nzákonným ustanovením.\n61. Úlohou prvostupňového správneho orgánu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť s tým,\nže svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby z neho bola zrejmá\n\naspoň podstata dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, ako aj posúdenie okolností v zmysle § 54\nods. 3 zákona o pobyte cudzincov s tým, že pred rozhodnutím žalobcovi umožní vyjadriť sa k podkladu\nrozhodnutia.\n62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443\nods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:2267ae28-188b-49d8-8844-3d2be1b356a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.17.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.17.2022.1"}, {"guid": "ussr:0d4df2d9-9fb2-4685-96bc-2b3de4e93517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1"}, {"guid": "aa64fb67-6e22-4284-b1ea-bbb811cf5249:b006b3d8-8807-4428-a0a6-bafdc5414709", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200264.3", "spisova_znacka": "2Sak/2/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/2/2021 z 29. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200264.3"}], "citovane_v": []}