Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/30/2024 z 23. 6. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. júna 2026, sp. zn. 6S/30/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100454.2
Správny súd v Bratislave | 6S/30/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100454.2 | 2026-06-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 30 ods. 1 písm. h) SP, CSP, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd79188f-b943-48ff-9111-9fe68afffad1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100454.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
6S/30/2024
0724100454
23. 06. 2026
JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100454.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a
členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu:
Prešovský pokrový klub Happy poker, so sídlom Školská 88/2, 083 01 Jakubovany, IČO: 42 087 473,
právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, so sídlom Tyršovo nábrežie 7, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, právne
zastúpený: Mgr. Natália Ertl Štangová, advokátka, so sídlom Hlavná 709/10L, 900 29 Nová Dedinka, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. URHH/004461/2023-110 zo dňa 22.12.2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. URHH/004461/2023-110 zo dňa 22.12.2023
ako aj rozhodnutie Úradu pre reguláciu hazardných hier č. 000402/2023 zo dňa 19.10.2023 a vec v r
a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Správny súd žalobcovi
rozsahu.

priznáva

voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom

odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Úrad pre reguláciu hazardných hier, Pracovisko Prešov (ďalej aj len „úrad“) vykonal dňa 18.01.2022
v prevádzke žalobcu EUROGOLD GAME CLUB, Obchodná 2889/8, 080 06 Ľubotice podľa § 77 ods.
9 písm. e) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o hazardných hrách“) dozor za dozorované obdobie
od 01.01.2020 do 31.12.2020 a od 01.01.2021 do 31.12.2021. O výsledku dozoru úrad vyhotovil Správu
o výsledku dozoru na mieste č. URHH/002704/2022-176, 011761/2022 zo dňa 04.02.2022 (ďalej aj len
„Správa o výsledku dozoru na mieste“).
2. Dozorom na mieste vykonaným pracovníkmi úradu dňa 18.01.2022 bolo zistené, že žalobca predložil
Oznámenie o prijatých stávkach, vyplatených výhrach, poplatku a provízii za kartové hry mimo kasína
za mesiace január až december 2021 v nasledovných termínoch:
Mesiac roku 2021
Dátum doručenia oznámenia
Lehota na doručenie
Január
22.02.2021
25.02.2021

Február
22.02.2021
25.03.2021
Marec
24.02.2021
25.04.2021
Apríl
Apríl (opravné)
22.03.2021
18.05.2021
25.05.2021
Máj
21.06.2021
25.06.2021
Jún
19.07.2021
25.07.2021
Júl
Júl (emailom na ÚRHH)
30.08.2021
24.08.2021
25.08.2021
August
22.09.2021
25.09.2021
September
20.10.2021
25.10.2021
Október
18.11.2021
25.11.2021
November
20.12.2021
25.12.2021
December
04.01.2022
25.01.2022
3. Dozorom na mieste vykonaným pracovníkmi úradu dňa 18.01.2022 bolo taktiež zistené, že žalobca
predložil Vyúčtovania mesačného príspevku za kartové hry mimo kasína za mesiace január až december
2021 v nasledovných termínoch:
Mesiac roku 2021
Dátum doručenia oznámenia
Lehota na doručenie
Január
22.02.2021
25.02.2021
Február
22.02.2021
25.03.2021
Marec
24.02.2021
25.04.2021
Apríl
Apríl (opravné)
22.03.2021
18.05.2021

25.05.2021
Máj
21.06.2021
25.06.2021
Jún
19.07.2021
25.07.2021
Júl
Júl (emailom na ÚRHH)
30.08.2021
24.08.2021
25.08.2021
August
22.09.2021
25.09.2021
September
20.10.2021
25.10.2021
Október
18.11.2021
25.11.2021
November
20.12.2021
25.12.2021
December
04.01.2022
25.01.2022
4. Dozorom na mieste bolo zistené, že oznámenia za mesiace január až jún a august až december
2021 boli na úrad doručené v lehotách, ktoré ustanovuje zákon o hazardných hrách, vo forme, štruktúre
a spôsobom ustanoveným v § 74 ods. 8 a ods. 14 a § 99 ods. 41 zákona o hazardných hrách.
Oznámenie o prijatých vkladoch, vyplatených výhrach, poplatku a provízii za kartové hry za obdobie júl
2021 žalobca nedoručil prostredníctvom portálu slovensko.sk z dôvodu pobytu oprávneného zástupcu
združenia v zahraničí. Uvedený problém oznámil emailom na podateľňu úradu. Oznámenie za júl 2021
bolo doručené úradu emailom na adresu A.. Dozorom na mieste bolo taktiež zistené, že žalobca predložil
vyúčtovania mesačného príspevku za január až december 2020 a január až jún a august až december
2021 elektronickými prostriedkami v zákonom predpísanej forme. Vyúčtovanie mesačného príspevku
za obdobie mesiaca júl 2021 žalobca nedoručil úradu prostredníctvom portálu slovensko.sk z dôvodu
pobytu oprávneného zástupcu združenia v zahraničí. Uvedený problém oznámil úradu emailom na
podateľňu úradu.
5. Zo Správy o výsledku dozoru na mieste vyplýva, že predmetným dozorom bolo zistené porušenie §
78 ods. 7 v spojení s § 78 ods. 6 zákona o hazardných hrách tým, že žalobca nepredložil vyúčtovanie
mesačného príspevku za mesiace marec 2019, apríl 2019, júl 2019, august 2019 a september 2019
a júl 2021 spôsobom, ako to ustanovuje § 78 ods. 7 v spojení s § 78 ods. 6 zákona o hazardných
hrách v spojení s § 2 a § 4 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 134/2019 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „vyhláška MF SR č. 134/2019 Z. z.“), ktoré ustanovujú
povinnosť predkladať vyúčtovanie mesačného príspevku na elektronických formulároch doručením do
elektronickej schránky úradu kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou zaručenou
pečaťou s kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Taktiež bolo zistené porušenie
§ 74
ods. 8 v spojení s § 74 ods. 14 zákona o hazardných hrách tým, že žalobca nezaslal úradu oznámenia
o prijatých vkladoch a výhrach za mesiac júl 2021 v zákonnej lehote v zákonom predpísanej forme podľa
§ 3 a § 4 vyhlášky MF SR č. 134/2019 Z. z., nakoľko nepredložil tieto údaje na elektronických formulároch
doručením do elektronickej schránky úradu podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo
kvalifikovanou zaručenou pečaťou s kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou.

6. Na základe vyššie uvedených zistení úrad zaslal žalobcovi Upovedomenie o začatí správneho
konania č. URHH/002704/2022-120, 021809/2022 zo dňa 25.04.2022 (ďalej aj len „Upovedomenie zo
dňa 25.04.2022“) vo veci uloženia pokuty podľa § 92 ods. 1 písm. e)
a § 96 ods. 1 písm. b)
zákona o hazardných hrách. Následne úrad rozhodnutím č. 000208/2022 zo dňa 11.07.2022 (ďalej aj
len „rozhodnutie úradu 1“) uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 3 000 eur podľa § 96 ods. 1 písm.
e) zákona o hazardných hrách. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. URHH/003542/2022-110 zo dňa 16.12.2022 tak, že rozhodnutie úradu 1 zrušil
a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že v rozhodnutí úradu 1 bola
pokuta uložená aj podľa § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách, k čomu sa žalobca nemal
možnosť vyjadriť. Následne úrad vydal rozhodnutie č. 000151/2023 zo dňa 10.05.2023 (ďalej aj len
rozhodnutie úradu 2“), ktorým uložil žalobcovi podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. b)
zákona o hazardných hrách pokutu v sume 500 eur za spáchanie iného správneho deliktu, ktorého sa
žalobca dopustil tým, že oznámenia o prijatých vkladoch a výhrach za mesiac júl 2021 nezaslal úradu
v zákonnej lehote v zákonom predpísanej forme podľa § 4 vyhlášky MF SR č. 134/2019 Z. z., čím porušil
povinnosť podľa § 74 ods. 8 v spojení s § 74 ods. 14 zákona o hazardných hrách.
7. Upovedomením o začatí správneho konania č. URHH/001966/2023-120, 049504/2023 zo dňa
07.08.2023 (ďalej aj len „Upovedomenie zo dňa 07.08.2023“) úrad upovedomil žalobcu o začatí
správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. e)
zákona o hazardných hrách a vyzval ho na zaslanie vyjadrenia, ak to žalobca považuje za potrebné.
8. K predmetnému Upovedomeniu zo dňa 07.08.2023 zaslal žalobca vyjadrenie označené ako
„Vyjadrenie k začatiu správneho konania“ uvádzajúc, že postih za iný správny delikt sa mu javí ako
neprimerane tvrdý, a to z dôvodu, že žalobca mal prevádzku zatvorenú kvôli opatreniam súvisiacim
s pandémiou COVID 19; nezaslanie oznámenia o prijatých vkladoch a výhrach za mesiac júl 2021
úradu v zákonnej lehote v zákonom predpísanej forme považoval iba za formálne porušenie povinností.
Zároveň uviedol, že dňa 23.08.2021 a 24.08.2021 zaslal pracovníčkam úradu emaily, ktorými oznámil
nemožnosť zaslania oznámenia do elektronickej schránky. Mal tiež za to, že subjektívna dvojročná
prekluzívna lehota, v rámci ktorej možno ukladať sankcie, uplynula najneskôr dňa 24.08.2021. Navrhol
správne konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“).
9. Úrad rozhodnutím č. 000402/2023 zo dňa 19.10.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa
§ 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách uložil žalobcovi
pokutu v sume 3 000 eur za spáchanie iného správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil tým,
že vyúčtovanie mesačného príspevku za júl 2021 nezaslal v zákonnej lehote v zákonom predpísanej
forme podľa § 4 vyhlášky MF SR č. 134/2019 Z. z., čím porušil povinnosť podľa § 78 ods. 6 a ods. 7
zákona o hazardných hrách, ktoré mal úrad jednoznačne za preukázané. V odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia úrad uviedol, že tvrdenie žalobcu o neprimeranej tvrdosti postihu sú irelevantné vo
vzťahu k porušenej zákonnej povinnosti. Ani jeho tvrdenie o zaslaní emailu o nemožnosti zaslania
vyúčtovania mesačného príspevku za júl 2021 do elektronickej schránky úradu podľa názoru úradu
nijakým spôsobom neznižuje mieru zodpovednosti žalobcu za porušenie danej zákonnej povinnosti.
Tvrdenie žalobcu o márnom uplynutí prekluzívnej subjektívnej lehoty na uloženie sankcie označil úrad
za vecne nesprávne, a to s poukazom na § 83 ods. 11 a ods. 12 zákona o hazardných hrách. K výške
uloženej pokuty úrad uviedol, že ju uložil v zmysle § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách
v minimálnej dolnej hranici zo zákonného rozsahu (od 3 000 eur do 100 000 eur), majúc za to, že uložená
pokuta je dostatočnou a primeranou sankciou za uvedené porušenie a povedie k náprave.
10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc, že prvostupňové
rozhodnutie trpí vadami, je nezákonné a v rozpore s deliktuálnym konaním a úhrnným trestom, keďže
žalobcovi bola už rozhodnutím úradu 2 uložená pokuta vo výške 500 eur za spáchanie iného správneho
deliktu.
11. Žalovaný rozhodnutím č. URHH/004461/2023-110 zo dňa 22.12.2023 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení
konštatoval, že úrad v rámci výkonu dozoru postupoval v súlade so zákonom o hazardných hrách, zistil
a riadne preukázal porušenie tohto zákona, pričom rešpektoval všetky práva žalobcu ako účastníka
konania. K námietke žalobcu ohľadom rozhodnutia úradu 2 žalovaný dodal, že uvedeným rozhodnutím

mu bola uložená pokuta vo výške 500 eur v rámci iného správneho konania pre iné porušenie zákona.
Úrad sa pokúsil vydať jedno rozhodnutie, ktorým by žalobcovi uložil úhrnnú sankciu za obe porušenia
(bolo vydané rozhodnutie úradu 1), avšak z dôvodu, že v Upovedomení zo dňa 25.04.2022 bol žalobca
upovedomený výlučne o začatí správneho konania podľa § 96 ods. 1 písm. b) zákona o hazardných
hrách, pričom sankcia bola uložená podľa § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách, žalovaný
rozhodnutie úradu 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže po vrátení veci úrad nevedel právne
aprobovaným spôsobom odstrániť dané pochybenie a rozhodnúť o oboch porušeniach v rámci jedného
správneho konania, v rámci nového rozhodnutia uložil žalobcovi sankciu iba za jedno porušenie, o
ktorom bol žalobca aj riadne upovedomený. Druhé porušenie, ktoré v Upovedomení zo dňa 25.04.2022
absentovalo, úrad vyňal na samostatné konanie. Výsledkom tohto vyňatého samostatného konania
je vydanie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný bol toho názoru, že úrad postupoval v súlade so
zákonom o hazardných hrách a odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné.
II.
Žaloba
12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako
aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, resp. aby zmenil obe preskúmavané rozhodnutia tak, že upúšťa od uloženia sankcie v sume
3 000 eur. V prípade, že správny súd dospeje k záveru, že sa v danom prípade neaplikuje § 198 ods. 1
písm. b) CSP (pozn. správneho súdu: žalobca chcel pravdepodobne uviesť „SSP“ a nie „CSP“, nakoľko
cituje ustanovenie SSP) a k odpusteniu uloženého trestu nepristúpi, žalobca navrhol, aby správny súd
zmenil obe preskúmavané rozhodnutia tak, že zmení druh uloženej sankcie podľa § 198 ods. 1 písm.
a) SSP v spojení s § 92 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách tak, že „Mení rozhodnutie Úradu
pre reguláciu hazardných hier č. 000402/2023, zo dňa 19.10.2023 v spojení s rozhodnutím Rady Úradu
pre reguláciu hazardných hier, č. spisu URHH/004461/2023-110, zo dňa 27.11.2023, vyhotovené dňa
22.12.2023 tak, že ukladá žalobcovi povinnosť prijať Opatrenie do budúcnosti na odstránenie zistených
porušení podľa § 78 ods. 6 a 7 zákona 30/2019 Z. z. v predpísanej forme podľa § 4 vyhlášky MF SR
č. 134/2019 Z .z.“.
13. Žalobca v prvom rade popísal skutkový stav a ďalej citoval čl. 46 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1
písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „Dohovor“), čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 4, § 123 ods. 1, § 195 písm. a)
a písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“), § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1
správneho poriadku, § 74 ods. 6 a ods. 8, § 78 ods. 6 zákona o hazardných hrách a § 4 ods. 1 vyhlášky
MF SR č. 134/2019 Z. z.
14. V súvislosti s prvým žalobným bodom týkajúcim sa úhrnného trestu žalobca poukázal na to, že
správne konanie začalo na základe zistených nedostatkov uvedených v Správe o výsledku dozoru na
mieste, a to za porušenie zákonnej povinnosti žalobcu: (i) zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej forme
vyúčtovanie (§ 78 ods. 6 a 7 zákona o hazardných hrách); (ii) zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej
forme oznámenie (§ 74 ods. 6 a 7 zákona o hazardných hrách).
15. V rozhodnutí úradu 1 tento správne aplikoval absorpčnú zásadu pri ukladaní trestov a uložil žalobcovi
úhrnný trest v sume 3 000 eur. Úrad však pochybil, keď nesprávne právne posúdil výšku úhrnného trestu
a podradil túto pokutu pod § 96 ods. 1 písm. b) zákona o hazardných hrách, čo bolo dôvodom zrušenia
jeho rozhodnutia. V rozhodnutí úradu 2 bol žalobca postihovaný už iba za porušenie povinnosti zaslať
v zákonnej lehote a v predpísanej forme oznámenie, za čo mu úrad uložil pokutu v sume 500 eur podľa
§ 96 ods. 1 písm. b) zákona o hazardných hrách. Následne úrad začal ďalšie správne konanie, a to
zaslaním Upovedomenia zo dňa 07.08.2023. Druhé správne konanie začal úrad pre porušenie zákonnej
povinnosti zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej forme vyúčtovanie. Takýto postup vnímal žalobca
ako zmätočný a nezákonný, keď pri zistení dvoch správnych deliktov viedol úrad dve správne konania.
Na základe takto začatého nezákonného správneho konania mu úrad prvostupňovým rozhodnutím uložil
pokutu v sume 3 000 eur a žalovaný to napadnutým rozhodnutím odobril. V tomto smere považoval
žalobca úradný postup úradu aj žalovaného za nesprávny a nezákonný.

16. Za nezákonné považoval žalobca aj to, že začatím nového správneho konania úrad obchádza zákon
neaplikujúc absorpčnú zásadu pri ukladaní trestov, a teda žalobcovi neukladá úhrnný trest – pokutu
za porušenie zákona vo vyššej sadzbe, pri aplikácii § 41 ods. 1 Trestného zákona, ale mu ukladá
dva tresty za dva iné správne delikty v sume 500 eur a 3 000 eur, čo odobril žalovaný napadnutým
rozhodnutím. Žalobca sa dopustil spáchania iných správnych deliktov viacčinným súbehom, a preto mu
mal byť uložený úhrnný trest (bez ohľadu na druh trestu). V tejto súvislosti žalobca poukázal napríklad
na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 28/2007 zo dňa 06.08.2008 a sp. zn.
8Sžo/40/2012 zo dňa 22.08.2013 alebo sp. zn. 6 Asan/16/2018 zo dňa 24.07.2019. Takisto poukázal na
Odporúčanie Výboru ministrov RE č. R 91 (1), podľa ktorého sa zakazuje ukladanie prísnejšej správnej
sankcie za čin, za ktorý v čase, keď bol spáchaný, bolo možné uložiť miernejšiu sankciu, a to i napriek
tomu, že by predpisy platné v čase ukladania sankcie umožňovali vyššiu sankciu.
17. K druhému žalobnému bodu týkajúcemu sa druhu a výšky trestu žalobca uviedol, že podľa § 92
ods. 1 zákona o hazardných hrách môže úrad postihovať kontrolovaný subjekt za porušenie zákonnej
povinnosti rôznymi druhmi trestov, pričom najmenej postihujúcim trestom je trest podľa písm. a) uloženie
opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, prípadne úrad môže uložiť súbežne aj
viac trestov. Najprísnejším trestom podľa tohto ustanovenie je pravdepodobne sankcia podľa písm.
d), a to pozastavenie hazardnej hry. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na obdobie roku 2022 už
z objektívnych dôvodov nepožiadal o vydanie všeobecnej licencie, je pre neho pokuta podľa písm. e)
zákona o hazardných hrách najprísnejšou sankciou. Bol tiež toho názoru, že druh a výška sankcie
(pokuta v sume 3 000 eur) nezodpovedá okolnostiam, za ktorých došlo k spáchaniu iného správneho
deliktu (prevádzka žalobcu bola zatvorená z dôvodu pandémie spôsobenej COVID-om 19); protiprávny
stav trval päť dní, úradu nebola spôsobená žiadna škoda, keďže žalobca v rozhodnom období (júl
2021) nemohol vykonávať činnosť prevádzkovateľa hazardných hier, a to na základe opatrení štátnej
moci (vyhlásený mimoriadny stav, stav núdze, zatváranie prevádzok z dôvodu vydaných vyhlášok
Úradom verejného zdravotníctva – zákaz organizovania hromadných podujatí); žalobca je neziskovou
organizáciou zriadenou vo forme občianskeho združenia za účelom organizovania stolovej hry poker.
Na základe vyššie uvedeného považoval žalobca druh sankcie a jej výšku za neprimeranú okolnostiam
a spôsobu spáchania iného správneho deliktu a osobe žalobcu.
18. Žalobca je občianskym združením, neziskovou organizáciou, ktorý pre záujemcov, hráčov (fyzické
osoby) organizoval stolovú hru – poker. Zo všetkých vkladov hráčov následne vyplácal výhry
a samozrejme príspevok na financovanie úradu a uhrádzal režijné náklady. Z postavenia úradu vyplýva,
že ako orgán dozoru nad hazardnými hrami má niekoľko možností, ako potrestať prevádzkovateľa
hazardných hier pri porušení ustanovení zákona o hazardných hrách a druhy trestov sú upravené v
§ 92 ods. 1 písm. a) až e) uvedeného zákona, pričom uloženie pokuty za porušenie zákona je až
poslednou alternatívou trestu. Úrad mal možnosť uložiť žalobcovi trest podľa § 92 ods. 1 písm. a) zákona
o hazardných hrách. Úrad mu však uložil trest podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm.
e) uvedeného zákona, kde spodná hranica uloženého peňažného trestu je 3 000 eur, teda je na spodnej
hranici prípustnej sadzby. Uloženie sankcie podľa 92 ods. 1 písm. a) zákona o hazardných hrách nie je
v záujme úradu, keďže ten je priamo financovaný aj z príspevkov prevádzkovateľov hazardných hier.
19. Ako vyplýva z § 198 SSP, správnemu súdu patrí plná jurisdikcia pri rozhodovaní
o sankčnej
moderácii. Žalobca bol presvedčený, že trest uložený preskúmavanými rozhodnutiami, je neprimerane
tvrdý. Svoj návrh na sankčnú moderáciu odôvodnil nasledovne: (i) žalobca vykonával svoju činnosť ako
občianske združenie, nezisková organizácia; (ii) správne orgány pri uložení sankcie za iný správny delikt
mali aj inú možnosť trestania, napr. uloženie opatrenia podľa § 92 ods. 1 písm. a) zákona o hazardných
hrách; (iii) protiprávny stav trval od 25.08.2021 do 30.08.2021, teda len päť dní; (iv) uložená sankcia je
pre žalobcu likvidačná, keďže predmet jeho činnosti nie je založený na vytváraní zisku, všetky finančné
prostriedky získané z vkladov jednotlivých hráčov boli určené na výplatu výhier hráčov a uhrádzanie
mesačného príspevku správnemu orgánu; (v) správne orgány nebrali vôbec do úvahy situáciu, za
ktorej došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu, a to, že v rozhodnom čase na území SR platila
mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19
a táto situácia platila od 12.03.2020 do 15.09.2023; (vi) správne orgány nezohľadnili, že na území SR
v rozhodnom čase platil núdzový stav, (vii) správne orgány pri ukladaní druhu a výšky trestu vôbec
nezohľadnili závažnú skutočnosť, a to, že v rozhodnom období júl 2021 nemohol žalobca vykonávať
predmet svojej činnosti, za ktorým účelom bol zriadený; (viii) žalobca sa činnosťou organizovania stolovej
hry poker nezaoberá od januára 2022 a nepožiadal o predĺženie všeobecnej licencie; (ix) žalovaný

je rozpočtovou organizačnou jednotkou, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom
Ministerstva financií SR. Preskúmavané rozhodnutia označil žalobca za neprimerane tvrdé s ohľadom
na jeho osobu (neziskové občianske združenie) ako aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. V tejto
súvislosti vyjadril presvedčenie, že správny súd v rámci svojej plnej jurisdikcie je oprávnený využiť
oprávnenie sankčnej moderácie a odstrániť následky neprimeranej tvrdosti uloženej sankcie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.09.2024 navrhol žalobu zamietnuť.
21. V prvom rade poukázal na to, že Rada úradu je uvedená ako žalovaný. Žalovaný bol toho názoru,
že Rada úradu nie je správny orgán, ktorý by bol pasívne legitimovaný. Na podanie správnej žaloby je
zákonom stanovená lehota dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, preto pokiaľ nebola zmena žalovaného subjektu
vykonaná v uvedenej lehote, zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
22. Ďalej žalovaný zhrnul skutkový stav, na základe ktorého boli vydané preskúmavané rozhodnutia.
Žalobca sám potvrdil, že správne konanie začalo na základe zistených nedostatkov, ktoré spočívali v
porušení povinnosti zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej forme vyúčtovanie a zaslať v zákonnej
lehote a v predpísanej forme oznámenie a zároveň potvrdil, že úrad správne právne posúdil a aplikoval
absorpčnú zásadu pri ukladaní trestov
a uložil žalobcovi úhrnný trest v sume 3 000 eur. Žalobca
nerozporuje skutočnosť, že došlo
k porušeniu uvedených zákonných povinností. Nemožno sa však
stotožniť s jeho názorom, že by žalovaný pochybil a nesprávne určil výšku trestu.
23. V rozhodnutí úradu 1 bol opísaný zistený skutkový stav a identifikované zákonné ustanovenia, ku
ktorých porušeniu došlo. V Upovedomení zo dňa 25.04.2022 došlo nedopatrením k neuvedeniu možnosti
uložiť sankciu podľa § 96 ods. 1 písm. e) zákona
o hazardných hrách, a to napriek tomu, že je
z neho zrejmé, ku akým zisteniam žalovaný dospel a aké porušenia odhalil. Žalobca podal proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie, pričom odvolací orgán akceptoval výhrady žalobcu, rozhodnutie úradu 1 zrušil a
vrátil vec orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
24. Žalovaný preto v konaní pokračoval len v časti týkajúcej sa porušenia § 74 ods. 8 zákona o
hazardných hrách a rozhodnutím úradu 2 bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 96 ods. 1 písm. b)
zákona o hazardných hrách vo výške 500 eur, pričom konanie o porušení zákonnej povinnosti uvedenej
v § 78 ods. 6 a ods. 7 zákona o hazardných hrách úrad vyčlenil na samostatné správne konanie,
ktoré sa začalo na základe Upovedomenia zo dňa 07.08.2023. Rozdelením zistených dvoch porušení
zákonných povinností do dvoch osobitných konaní sa zmarila možnosť uložiť úhrnný trest za tieto dve
porušenia, preto žalovaný ukladal sankcie za zistené porušenia osobitne v dvoch rozhodnutiach, za
každé porušenie na spodnej hranici sadzby peňažnej sankcie za príslušné porušenie. Žalobca podal
dňa 02.06.2023 odvolanie proti rozhodnutiu úradu 2, o ktorom odvolací orgán rozhodol rozhodnutím
č. URHH/003546/2023-110, 045319/2023 zo dňa 21.07.2023 tak, že odvolanie zamietol
a
rozhodnutie úradu 1 potvrdil.
25. Žalovaný nemal záujem obchádzať aplikovanie absorpčnej zásady, práve naopak, žalovaný aplikoval
túto zásadu a uložil úhrnný trest za obe porušenia v rozhodnutí úradu 1, no po rozdelení správneho
konania na dve samostatné konania žalovaný absorpčnú zásadu použiť nemohol. Na to, aby mohol
správny orgán aplikovať absorpčnú zásadu, sa vyžaduje splnenie troch kumulatívnych podmienok: (i) ide
o jedného páchateľa, ktorý sa dopustil viacerých priestupkov, (ii) o priestupkoch sa rozhoduje v konaní
jedinom, (iii) o priestupkoch rozhoduje rovnaký správny orgán. Žalovaný mal za to, že v danom prípade
nedošlo k splneniu všetkých uvedených podmienok, teda absorpčnú zásadu nebolo možné použiť.
26. V prvom rade, zo strany žalobcu skutočne došlo k porušeniu zákonných ustanovení tak, ako vyplýva
zo zistení žalovaného, pričom nezohráva žiadnu rolu to, ako dlho protiprávny stav trval. Podstatné je, že
protiprávny stav vôbec nastal. V druhom rade, argument o tom, že žalovanému nebola spôsobená žiadna
škoda, je pre uloženie pokuty za porušenie zákona nepodstatná. Zákon nepodmieňuje uloženie sankcie
za porušenie zákona resp. spáchanie iného správneho deliktu vznikom škody - povinnosť správneho
orgánu vyvodiť dôsledok za zistené a preukázané protiprávne konanie účastníka správneho konania

je daná už samotným porušením povinnosti bez ohľadu na to, či bola alebo nebola spôsobená týmto
porušením nejaká škoda. Moment, pre ktorý môže byť výška spôsobenej škody alebo nespôsobenie
žiadnej škody podstatný, prichádza so správnou úvahou pri určovaní výšky peňažnej sankcie v zákonom
stanovenom rozmedzí. Zákon uvádza pre iný správny delikt riešený v tomto konaní rozmedzie sankcie od
3 000 eur do 100 000 eur a žalovaný uložil pokutu vo výške 3 000 eur, teda mieru závažnosti spáchaného
porušenia zákona žalovaný dostatočným spôsobom zohľadnil vo výške uloženej sankcie. Skutočnosť,
že žalobca je neziskovou organizáciou zriadenou vo forme občianskeho združenia, nemá žiaden vplyv
na povinnosť žalobcu ako dozorovaného subjektu dodržiavať zákonné povinnosti, ktoré mu
z jeho
pozície vyplývajú zo zákona o hazardných hrách.
27. K tvrdeniu žalobcu, že uloženie pokuty za porušenie zákona je až poslednou alternatívou trestu,
ktorý môže žalovaný uložiť, tento dal do pozornosti doslovné znenie § 92 ods. 1 zákona o hazardných
hrách zdôrazniac, že zákon mu určuje povinnosť (nie možnosť) uložiť za zistené porušenie sankciu.
Pokiaľ by mal zákonodarca zámer umožniť správnemu orgánu aj neuloženie sankcie alebo ponechanie
rozhodnutia o uložení/neuložení sankcie na konajúcom správnom orgáne, aj formulácia citovaných
ustanovení by bola iná.
28. Vytváranie prepojenia medzi činnosťou žalovaného a jeho údajnou „motiváciou” ukladať peňažné
pokuty z dôvodu, že je priamo financovaný aj z príspevkov prevádzkovateľov hazardných hier, považoval
žalovaný za absurdné. Žalovaný je v prvom rade správny orgán, ktorého úlohou je okrem iného
vykonávať dozor a kontrolu nad dodržiavaním zákona a iných súvisiacich všeobecne záväzných
právnych predpisov, podmienok prevádzkovania hazardných hier, ako aj ukladať sankcie podľa tohto
zákona za porušenia zákonných povinností patriacich pod jeho záštitu. Žalovaný nie je „podnikateľský
subjekt”, ktorý by ukladal pokuty za účelom zisku, ale v súlade s § 92 ods. 7 zákona
o hazardných
hrách sú pokuty, ktoré právoplatne uložil žalovaný, príjmom štátneho rozpočtu.
29. Žalovaný bol toho názoru, že žiaden z uvedených argumentov nie je spôsobilý docieliť sankčnú
moderáciu uloženej pokuty zo strany správneho súdu do tých rozmerov, ako požadoval žalobca. V
zmysle § 198 ods. 2 SSP môže správny súd vykonať sankčnú moderáciu len v takom rozsahu, ako
mohol v správnom konaní rozhodnúť orgán verejnej správy. V súvislosti s uvedeným dal žalovaný do
pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/17/2017 zo dňa 24.10.2018,
z ktorého vyplýva nasledovné: „Zákonodarca v § 198 ods. 2 SSP ustanovil pre rozhodovanie správneho
súdu
o sankčnej moderácii limit spočívajúci v tom, že správny súd môže rozhodnúť len tak, ako
mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. Inak povedané, správny súd bude pri
svojom rozhodovaní viazaný normatívnou úpravou v rovnakom rozsahu ako bol orgán verejnej správy...”.
30. Podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách má žalovaný
nie možnosť, ale povinnosť uložiť za zistený iný správny delikt (porušenie zákonnej povinnosti podľa § 78
ods. 6 a ods. 7 zákona o hazardných hrách), a to v rozmedzí od 3 000 eur do 100 000 eur. Žalovaný konal
v súlade so zákonom, keď uložil žalobcovi pokutu. Pokuta bola uložená na spodnej hranici zákonného
rozmedzia možnosti uloženia pokuty, teda žalovaný v tomto prípade ani nemohol uložiť nižšiu pokutu rovnaký limit má pri moderácii uloženej sankcie aj správny súd.
IV.
Replika žalobcu
31. Žalobca v replike zo dňa 15.10.2024 zotrval na podanej žalobe a na argumentoch v nej uvedených
zdôrazniac, že správny orgán sa pri ukladaní trestu neriadil zásadou pri ukladaní úhrnného trestu
a obchádzaním zákona začal dve správne konania v jednej veci za účelom dvojitého trestania žalobcu,
čo tento považoval za zásadný dôvod pre zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí.
32. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom vecnej pasívnej legitimácie žalobca uviedol,
že nesprávne alebo neúplné označenie žalovaného nemá za následok zamietnutie žaloby pre
nedostatok procesných podmienok, ale správny súd sám určí žalovaného a s takto určeným žalovaným
koná. Žalobca tiež vyjadril presvedčenie o dôvodnosti sankčnej moderácie, keďže žalovaný použil
neprimeranú sankciu za protiprávne konanie žalobcu.
V.

Duplika žalovaného
33. Žalovaný v duplike zo dňa 28.11.2024 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
34. Je pravdou, že zákon o hazardných hrách umožňuje uloženie viacerých druhov sankcií, avšak pri ich
ukladaní treba dbať na to, aby bol naplnený účel správneho trestania. V zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe úradu bol ustálený právny názor, že za taxatívne uvedené porušenia zákona o hazardných hrách
(§ 95 a § 96) úrad musí uložiť pokutu (peňažnú sankciu). Iný druh sankcie môže úrad uložiť popri
peňažnej sankcii. Žiaden iný druh nepeňažnej sankcie v danom prípade ani nebolo možné v čase
rozhodnutia aplikovať na porušenie zákona žalobcom, nakoľko žiadna z ostatných sankcií sama o sebe
nebola spôsobilá naplniť účely správneho trestania. Je nesporné, že k porušeniu zákonom stanovenej
povinnosti žalobcu jednoznačne došlo, teda porušenie takejto povinnosti prikazuje zákon sankcionovať.
Nakoľko pokuta bola žalobcovi uložená na spodnej hranici zákonného rozmedzia, nie je nevyhnutné
odôvodňovať jej výšku, ktorá nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom uvedené
nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
35. K námietke žalobcu týkajúcej sa úhrnného trestu žalovaný uviedol, že jeho postup, ktorým z dôvodu
chyby v písaní bolo zrušené rozhodnutie úradu 2 aj napriek tomu, že z Upovedomenia zo dňa 25.04.2022
je evidentné, ku akým zisteniam žalovaný dospel, nemožno označiť za obchádzanie zákona. Riešenie
oboch porušení zákona v správnom konaní je zákonnou povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu
na úseku hazardných hier. Nejedná sa o „dve správne konania v jednej veci za účelom dvojitého trestania
žalobcu“, ale o dve správne konania o dvoch rôznych iných správnych deliktoch.
36. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadom aplikácie § 198 ods. 1 SSP, žalovaný zopakoval, že
správny súd môže uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako mohol uložiť žalovaný. Rovnako upustiť
od potrestania môže správny súd len vtedy, ak to zákon umožňoval aj žalovanému.
VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
37. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených
v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe
rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke
tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
38. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
40. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
41. Podľa § 194 ods. 1 a ods. 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
42. Podľa § 195 písm. d) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

43. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa tohto zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
44. Podľa § 198 ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.
45. Podľa § 78 ods. 6 zákona o hazardných hrách, mesačný príspevok sa uhrádza mesačne do 25. dňa
po skončení kalendárneho mesiaca na základe mesačného vyúčtovania príspevku predloženého v tej
istej lehote úradu, ak § 99 ods. 33 neustanovuje inak.
46. Podľa § 78 ods. 7 zákona o hazardných hrách, vyúčtovanie mesačného príspevku podáva
prevádzkovateľ hazardnej hry elektronickými prostriedkami v lehote podľa odseku 6. Vyúčtovanie
mesačného príspevku je podkladom na určenie povinnosti platby mesačného príspevku a úrokov
z omeškania a na zostavenie výkazu nedoplatkov. Vzor vyúčtovania mesačného príspevku ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií. Ak úrad zistí na základe výsledkov
dozoru, že vyúčtovanie mesačného príspevku nebolo predložené v lehote podľa odseku 6 alebo
obsahuje nesprávne údaje, do desiatich dní vyzve prevádzkovateľa hazardnej hry na predloženie
vyúčtovania alebo opravného vyúčtovania v určenej lehote.
47. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MF SR č. 134/2019 Z. z. účinnej od 01.06.2019, údaje podľa § 1 a 3
sa predkladajú na elektronických formulároch doručením do elektronickej schránky Úradu pre reguláciu
hazardných hier podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou zaručenou
pečaťou s kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou a zverejnených na webovom sídle Úradu pre
reguláciu hazardných hier vrátane údajov potrebných na vytvorenie elektronických formulárov.
48. Podľa § 92 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách, ak úrad pri výkone dozoru zistí, že
dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier,
podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené v individuálnej
licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu alebo nesplní povinnosti,
ktoré mu boli uložené právoplatným rozhodnutím úradu, uloží mu jednu alebo viacero z týchto sankcií:
pokutu.
49. Podľa § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách, úrad uloží za iný správny delikt
pokutu od 3 000 eur do 100 000 eur právnickej osobe, ktorá je dozorovaným subjektom podľa
§ 80 písm. a) alebo písm. b) za prevádzkovanie hazardnej hry, podieľanie sa na prevádzkovaní
hazardnej hry alebo vykonávanie činností potrebných na realizáciu hazardných hier alebo akýmkoľvek
spôsobom napomáhanie pri prevádzkovaní hazardných hier v rozpore s týmto zákonom, podmienkami
prevádzkovania hazardnej hry ustanovenými v tomto zákone, hernom pláne alebo určenými v licencii,
záznamom o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry alebo za nesplnenie povinnosti uloženej
právoplatným rozhodnutím úradu.
50. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je prvostupňové rozhodnutie, ktorým úrad uložil
žalobcovi podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách pokutu
v sume 3 000 eur za spáchanie iného správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil tým, že vyúčtovanie
mesačného príspevku za júl 2021 nezaslal v zákonnej lehote v zákonom predpísanej forme podľa § 4
vyhlášky MF SR č. 134/2019 Z. z., čím porušil povinnosť podľa § 78 ods. 6 a ods. 7 zákona o hazardných
hrách. Toto rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím.

51. Na úvod správny súd považoval za potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom
nespochybňoval to, že sa dopustil predmetného iného správneho deliktu. Žalobca však v žalobe namietal
postup správnych orgánov oboch stupňov pri ukladaní sankcie, a to jednak nesúhlasil s druhom
a výškou uloženého trestu a predovšetkým namietal, že správne orgány v danom prípade mali aplikovať
absorpčnú zásadu pri ukladaní trestu žalobcovi, t. j. mali mu podľa jeho názoru uložiť úhrnný trest za obe
porušenia zistené v priebehu dozoru a uvedené v Správe o výsledku dozoru na mieste. V nadväznosti na
to bolo tiež úlohou správneho súdu posúdiť, či v danom prípade prichádza do úvahy sankčná moderácia
v zmysle § 198 ods. 1 SSP alebo nie.
52. Skôr, ako správny súd pristúpil k vyššie uvedeným žalobným námietkam, považoval za potrebné
vysporiadať sa s otázkou nastolenou žalovaným, t. j. s otázkou pasívnej legitimácie v konaní
o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným)
v správnom súdnictve je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku,
ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie, tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 180 ods. 1 SSP. To znamená, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený
tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že správny súd nie je viazaný
označením žalovaného, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu
označeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám
určí žalovaného a s takto určeným žalovaným aj koná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/1/2025 zo dňa 23.10.2025, ods. 42, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/16/2019 zo dňa 05.05.2020, ods. 27, či komentárovú literatúru napr.
Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Praha: C. H. Beck, 2018,
s. 907).
53. K nesprávnemu označeniu žalovaného v správnej žalobe sa vyjadril už Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 4Sžo/19/2011 zo dňa 13.07.2011, publikovanom
v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012, pričom tento právny
záver je aplikovateľný nielen v podmienkach predchádzajúceho Občianskeho súdneho poriadku, ale
aj za účinnosti Správneho súdneho poriadku.
V predmetnom uznesení najvyšší súd
okrem iného konštatoval, že „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ
táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby.“
54. Správny súd, keďže nebol viazaný označením žalovaného v žalobe, vychádzajúc zo žalobcom
vymedzeného predmetu správneho súdneho prieskumu a z prvostupňového rozhodnutia v spojení
s napadnutým rozhodnutím ustálil, že žalovaným je Úrad pre reguláciu hazardných hier a s takto
ustáleným žalovaným potom v rámci tohto správneho súdneho konania aj konal. V opačnom prípade
by tak odňal žalobcovi ústavné právo na súdnu ochranu.
55. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že si je vedomý predmetu súdneho prieskumu v tomto
súdnom konaní, avšak s ohľadom na námietky žalobcu a predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že
rozhodnutia úradu 1 a 2 ako aj preskúmavané rozhodnutia vychádzali z jednej kontroly, t. j. z jedného
dozoru na mieste, ktorý je zadokumentovaný v Správe o výsledku dozoru na mieste, považoval správny
súd za potrebné v rámci časti tohto rozsudku - I. Priebeh administratívneho konania spomenúť aj tieto
rozhodnutia.
56. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že postupom správnych orgánov oboch stupňov,
ktoré vychádzali z jednej kontroly, t. j. z jedného dozoru na mieste vykonanom v prevádzke žalobcu
dňa 18.01.2022, a ktorých postup vyústil do vedenia dvoch samostatných správnych konaní zavŕšených
vydaním dvoch rozhodnutí o uložení pokuty, došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu tým, že
správne orgány pri súbehu iných správnych deliktov analogicky nezohľadnili trestnoprávnu zásadu
ukladania trestov, tzv. absorpčnú zásadu.
57. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné
činy, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny

zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti
je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných
správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť
(tak ako to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve
priestupkom v oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania o postih správnym orgánom za
určité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu
protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, či iné
správne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania, či už ide
o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflekcia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Z týchto hľadísk
je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí.
58. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať
v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver
je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku.
59. Zo Správy o výsledku dozoru na mieste jednoznačne vyplýva, že úrad zistil u žalobcu dve porušenia,
a to jednak (i) porušenie zákonnej povinnosti žalobcu zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej forme
vyúčtovanie (§ 78 ods. 6 a ods. 7 zákona o hazardných hrách); a jednak (ii) porušenie zákonnej
povinnosti žalobcu zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej forme oznámenie (§ 74 ods. 6 a ods.
7 zákona o hazardných hrách). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že je nesporné, že v danom
prípade ide o súbeh dvoch iných správnych deliktov (viacčinný súbeh), a preto bolo potrebné použiť
analógiu legis, tzv. absorbčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorbcii sadzieb, teda prísnejší trest pohlcuje
miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuteľné len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri
rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží
podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pri tom treba posudzovať predovšetkým
s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku
ktorému je ochrana právnym predpisom určená).
60. V súvislosti s analógiou v správnom práve, ako jedným z interpretačných postupov, bola doktrína dosť
nejednoznačná, čo zhrnul Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. Pl. ÚS 21/04 zo dňa 26.04.2005:
„Absenci procesní úpravy správního řízení lze rozhodovací činností správních orgánů a judikaturou
soudů kompenzovat použitím analogie. Doktrína zastává ale v této souvislosti velmi nejednoznačná
stanoviska. A. A. analogii
v obecnosti odmítá: „Pro aplikaci a interpretaci norem správního
práva platí, že použití analogie u nich nepřichází v úvahu, což svým způsobem vyplývá přímo z jejich
povahy.“
(P. Průcha, Správní právo. Obecná část. Brno 2003, s. 70). Zdrženlivý postoj k analogii
ve správním právu zastává i Petr Hajn: „analogie jakožto právní institut slouží k vykrývání mezer v
právu a uplatní se zejména v právu soukromém. Ve veřejném právu a ve správním řízení si při použití
tohoto institutu musíme ukládat značnou rezervovanost.“ (P. Hajn, Analogie jako právní institut a jako
způsob usuzování. Několik poznámek k analogii v právu (nejen) správním. Právník, č. 2, 2003, s. 123).
S ohledem na čl. 2 odst. 3 Ústavy a čl. 2 odst. 2 Listiny B. C. formuluje zásadu, dle níž „analogie ve
veřejném právu nelze použít
v neprospěch toho, kdo vykonavatelem veřejné moci není„, z čehož
plyne, že „jí může být užito v jeho prospěch“ (B. C., Malá úvaha o analogii ve veřejném právu. Právník, č.
2, 2003, s. 133). Obdobné stanovisko zastává i D. E.: „Může se zdát, že prostor pro použití analogie ve
správním, resp. veřejném právu je beznadějně omezen či spíše zcela vyprázdněn zakotvením ústavních
principů - limitů uplatňování veřejné (státní) moci (zejm. čl. 2 odst. 3 Ústavy, čl. 2 odst. 2 a čl. 4 odst. 1
Listiny) …, to však neznamená holou nemožnost její aplikace, byť by se patrněne mělo jednat o úkaz
častý.. použití analogie zákona nebo analogie práva ve správním právu (ať již hmotném nebo procesním)
přichází v úvahu, jestliže přinese (jednoznačný) prospěch účastníku řízení či právního vztahu správního
práva.“ (D. E., Obecné správní právo. Praha 2005, s. 130). Dle D. D. „pokud je úprava nedostatečná,
nezbývá než se opřít podle analogie i o některé instituty správního řádu, pokud to ovšem povaha věci
nevylučuje, a o obecné zásady správního (procesního) práva (F. G. a kol., Správní právo. Obecná část.
5. vyd., Praha 2003, s. 359).“
61. Analógiou v správnom trestaní sa zaoberal aj Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku
sp. zn. 1As/27/2008 zo dňa 16.04.2008, ktorý uviedol, že: „Použití analogie ve správním trestání je
přípustné, a to v omezeném rozsahu, pouze tam, kdy to, co má být aplikováno, určitou otázku vůbec

neřeší, nevede-li takový výklad k újmě účastníka řízení a ani k újmě na ochraně hodnot, na jejichž
vytváření a ochraně je veřejný zájem.“
62. Na použitie analógie v správnom trestaní by teda mali existovať tri kumulatívne podmienky:
medzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň jej použitím neutrpí príslušný
chránený záujem. (C., Ľ.: Správne trestanie v judikatúre NS SR (súčasný vývoj). In: Správne
súdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva
v Slovenskej republike. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava, Univerzita
Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, s. 327 - 336.).
63. Na tomto základe teda bolo v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného
trestu, t. j. prvostupňový správny orgán (úrad) mal uložiť za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení
vzťahujúcich sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Správny súd zdôrazňuje, že
nevyhnutnosť aplikácie absorpčnej zásady na daný prípad si uvedomuje aj samotný úrad, ktorý
v rozhodnutí úradu 1 túto zásadu aplikoval a žalobcovi uložil podľa § 92 ods. 1 písm. e) zákona
o hazardných hrách úhrnnú pokutu (čo vo výroku tohto rozhodnutia ešte aj zvýraznil) v sume 3 000 eur
za obe porušenia.
64. Správnemu súdu je na jednej strane zrejmý dôvod, pre ktorý žalovaný vydal rozhodnutie č.
URHH/003542/2022-110 zo dňa 16.12.2022, ktorým zrušil rozhodnutie úradu 1 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Týmto dôvodom bol nesprávny procesný postup úradu pri vydaní Upovedomenia zo
dňa 25.04.2022, ktorým bola žalobcovi znemožnená účinná ochrana jeho práv a záujmov ako účastníka
konania vyjadriť sa ku všetkým podkladom. Na strane druhej, správne orgány nemôžu v dôsledku
pochybenia v Upovedomení zo dňa 25.04.2022 vylúčiť zistenia z jedného dozoru na mieste na dve
samostatné konania a o jednom konaní začať druhýkrát správne konanie zaslaním Upovedomenia zo
dňa 07.08.2023 a vydaním preskúmavaných rozhodnutí a úplne opomenúť zásady ukladania trestov,
konkrétne absorpčnú zásadu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca spáchal viacero iných správnych
deliktov (dva iné správne delikty) zistených jedným správnym orgánom v rámci jedného dozoru na
mieste, mali správne orgány pri ukladaní pokuty za tieto delikty uložiť sankciu za správny delikt
najprísnejšie postihnuteľný.
65. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych
deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania tak, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným. Bolo teda povinnosťou úradu vydať
prvostupňové rozhodnutie obsahujúce vo výroku presne opísané dva skutky, ktorých sa mal žalobca
dopustiť a uložiť mu zaň sankciu, ktorá by bola založená na tzv. absorpčnej zásade.
66. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu i ústavného súdu týkajúcej sa správneho trestania vyplýva,
že pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich
sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú
sankciu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. Ukladanie pokút za správne
delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc) zákonom dovoleného
rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju
právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického
uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto uváženia musí byť náležite odôvodnené.
67. Účelom absorpčnej zásady je eliminácia neprimerane vysokých sankcií. Je potrebné brať do
úvahy množstvo spáchaných administratívnych deliktov a adekvátne podľa toho uložiť výšku sankcie.
Z hľadiska rozhodovacej praxe je potrebné posudzovať, či bol naplnený účel absorpčnej zásady
tak, aby výsledná sankcia neprekročila hornú hranicu zákonného rozmedzia sankcie za delikt, ktorý
bol najzávažnejší. Z hľadiska posudzovania obdobia, ktoré je relevantné v prípade zohľadňovania
predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia na iné následné správne konania, správny súd uvádza, že
absorpčnú zásadu je možné aplikovať najmä v prípadoch, keď boli viaceré porušenia právnych predpisov
zistené jednou kontrolou daného subjektu. Zákon nevyžaduje, aby správne orgány pri správnom trestaní
a aplikácii absorpčnej zásady zohľadňovali staršie rozhodnutia z predchádzajúceho obdobia. Takéto
obdobie by nebolo možné v praxi správneho trestania ani jednoznačne vymedziť. Ak boli jednou
kontrolou zistené viaceré porušenia zákona, je namieste uložiť úhrnnú sankciu za všetky spáchané

delikty. Týmto nie je narušená ani povinnosť orgánu dozoru postihovať každé zistené porušenie
povinnosti v intenciách porušeného zákona. Uložením úhrnnej sankcie nemožno dospieť k záveru, že
menej závažné delikty nebudú sankcionované na základe aplikácie absorpčnej zásady.
68. Keďže v prípade žalobcu úrad zistil tou istou kontrolou (dozorom na mieste) dve porušenia zákona
o hazardných hrách, mal o týchto porušeniach viesť spoločné administratívne konanie a nevylučovať
jednotlivé porušenia na samostatné konanie. Vylúčením skutkov na samostatné konanie sa stráca
pohľad na komplexný skutok, pričom len za komplexne posúdený skutok môže byť uložená primeraná
sankcia, ktorá zodpovedá viacerým porušeniam zákona.
69. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd pristúpil k zrušeniu oboch preskúmavaných rozhodnutí
z dôvodu, že správne orgány mali analogicky zohľadniť trestnoprávnu zásadu ukladania trestov, tzv.
absorpčnú zásadu, nezaoberal sa návrhom žalobcu na sankčnú moderáciu. V tejto súvislosti správny
súd dodáva, že je potrebné prisvedčiť žalovanému, že zákonodarca v § 198 ods. 2 SSP ustanovil
pre rozhodovanie správneho súdu o sankčnej moderácii limit spočívajúci v tom, že správny súd
môže rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. Inak
povedané, správny súd je pri svojom rozhodovaní viazaný normatívnou úpravou v rovnakom rozsahu
ako bol orgán verejnej správy a napríklad nemôže upustiť od uloženia sankcie, ak takto nemohol
rozhodnúť orgán verejnej správy v administratívnom konaní.
70. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože
vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd rozhodol vec vrátiť úradu ako orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie,
v ktorom bude úrad viazaný vysloveným právnym
záverom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a rozhodnúť
tak, že zohľadní súvisiace porušenie zákona o hazardných hrách, za ktoré bol žalobca sankcionovaný
rozhodnutím úradu 2 a túto skutočnosť zohľadní aj vo výroku o uložení sankcie. Inak povedané, úrad
v ďalšom konaní v prípade ukladania úhrnného trestu zohľadní právoplatne uloženú sankciu za iný
správny delikt.
71. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom
v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.