{"guid": "7cc172a0-a4f7-466a-a1e1-90baa6c0b5a1:dd79188f-b943-48ff-9111-9fe68afffad1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100454.2", "spisova_znacka": "6S/30/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/30/2024 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. júna 2026, sp. zn. 6S/30/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100454.2", "identifikacne_cislo": "0724100454", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2019/30", "nazov": "zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/30", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/30-2019"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. h) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd79188f-b943-48ff-9111-9fe68afffad1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100454.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100454.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100454.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/30/2024\n0724100454\n23. 06. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724100454.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a\nčlenov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu:\nPrešovský pokrový klub Happy poker, so sídlom Školská 88/2, 083 01 Jakubovany, IČO: 42 087 473,\nprávne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, so sídlom Tyršovo nábrežie 7, 040 01 Košice, proti\nžalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, právne\nzastúpený: Mgr. Natália Ertl Štangová, advokátka, so sídlom Hlavná 709/10L, 900 29 Nová Dedinka, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. URHH/004461/2023-110 zo dňa 22.12.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. URHH/004461/2023-110 zo dňa 22.12.2023\nako aj rozhodnutie Úradu pre reguláciu hazardných hier č. 000402/2023 zo dňa 19.10.2023 a vec v r\na c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad pre reguláciu hazardných hier, Pracovisko Prešov (ďalej aj len „úrad“) vykonal dňa 18.01.2022\nv prevádzke žalobcu EUROGOLD GAME CLUB, Obchodná 2889/8, 080 06 Ľubotice podľa § 77 ods.\n9 písm. e) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o hazardných hrách“) dozor za dozorované obdobie\nod 01.01.2020 do 31.12.2020 a od 01.01.2021 do 31.12.2021. O výsledku dozoru úrad vyhotovil Správu\no výsledku dozoru na mieste č. URHH/002704/2022-176, 011761/2022 zo dňa 04.02.2022 (ďalej aj len\n„Správa o výsledku dozoru na mieste“).\n2. Dozorom na mieste vykonaným pracovníkmi úradu dňa 18.01.2022 bolo zistené, že žalobca predložil\nOznámenie o prijatých stávkach, vyplatených výhrach, poplatku a provízii za kartové hry mimo kasína\nza mesiace január až december 2021 v nasledovných termínoch:\nMesiac roku 2021\nDátum doručenia oznámenia\nLehota na doručenie\nJanuár\n22.02.2021\n25.02.2021\n\nFebruár\n22.02.2021\n25.03.2021\nMarec\n24.02.2021\n25.04.2021\nApríl\nApríl (opravné)\n22.03.2021\n18.05.2021\n25.05.2021\nMáj\n21.06.2021\n25.06.2021\nJún\n19.07.2021\n25.07.2021\nJúl\nJúl (emailom na ÚRHH)\n30.08.2021\n24.08.2021\n25.08.2021\nAugust\n22.09.2021\n25.09.2021\nSeptember\n20.10.2021\n25.10.2021\nOktóber\n18.11.2021\n25.11.2021\nNovember\n20.12.2021\n25.12.2021\nDecember\n04.01.2022\n25.01.2022\n3. Dozorom na mieste vykonaným pracovníkmi úradu dňa 18.01.2022 bolo taktiež zistené, že žalobca\npredložil Vyúčtovania mesačného príspevku za kartové hry mimo kasína za mesiace január až december\n2021 v nasledovných termínoch:\nMesiac roku 2021\nDátum doručenia oznámenia\nLehota na doručenie\nJanuár\n22.02.2021\n25.02.2021\nFebruár\n22.02.2021\n25.03.2021\nMarec\n24.02.2021\n25.04.2021\nApríl\nApríl (opravné)\n22.03.2021\n18.05.2021\n\n25.05.2021\nMáj\n21.06.2021\n25.06.2021\nJún\n19.07.2021\n25.07.2021\nJúl\nJúl (emailom na ÚRHH)\n30.08.2021\n24.08.2021\n25.08.2021\nAugust\n22.09.2021\n25.09.2021\nSeptember\n20.10.2021\n25.10.2021\nOktóber\n18.11.2021\n25.11.2021\nNovember\n20.12.2021\n25.12.2021\nDecember\n04.01.2022\n25.01.2022\n4. Dozorom na mieste bolo zistené, že oznámenia za mesiace január až jún a august až december\n2021 boli na úrad doručené v lehotách, ktoré ustanovuje zákon o hazardných hrách, vo forme, štruktúre\na spôsobom ustanoveným v § 74 ods. 8 a ods. 14 a § 99 ods. 41 zákona o hazardných hrách.\nOznámenie o prijatých vkladoch, vyplatených výhrach, poplatku a provízii za kartové hry za obdobie júl\n2021 žalobca nedoručil prostredníctvom portálu slovensko.sk z dôvodu pobytu oprávneného zástupcu\nzdruženia v zahraničí. Uvedený problém oznámil emailom na podateľňu úradu. Oznámenie za júl 2021\nbolo doručené úradu emailom na adresu A.. Dozorom na mieste bolo taktiež zistené, že žalobca predložil\nvyúčtovania mesačného príspevku za január až december 2020 a január až jún a august až december\n2021 elektronickými prostriedkami v zákonom predpísanej forme. Vyúčtovanie mesačného príspevku\nza obdobie mesiaca júl 2021 žalobca nedoručil úradu prostredníctvom portálu slovensko.sk z dôvodu\npobytu oprávneného zástupcu združenia v zahraničí. Uvedený problém oznámil úradu emailom na\npodateľňu úradu.\n5. Zo Správy o výsledku dozoru na mieste vyplýva, že predmetným dozorom bolo zistené porušenie §\n78 ods. 7 v spojení s § 78 ods. 6 zákona o hazardných hrách tým, že žalobca nepredložil vyúčtovanie\nmesačného príspevku za mesiace marec 2019, apríl 2019, júl 2019, august 2019 a september 2019\na júl 2021 spôsobom, ako to ustanovuje § 78 ods. 7 v spojení s § 78 ods. 6 zákona o hazardných\nhrách v spojení s § 2 a § 4 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 134/2019 Z. z.,\nktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „vyhláška MF SR č. 134/2019 Z. z.“), ktoré ustanovujú\npovinnosť predkladať vyúčtovanie mesačného príspevku na elektronických formulároch doručením do\nelektronickej schránky úradu kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou zaručenou\npečaťou s kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Taktiež bolo zistené porušenie\n§ 74\nods. 8 v spojení s § 74 ods. 14 zákona o hazardných hrách tým, že žalobca nezaslal úradu oznámenia\no prijatých vkladoch a výhrach za mesiac júl 2021 v zákonnej lehote v zákonom predpísanej forme podľa\n§ 3 a § 4 vyhlášky MF SR č. 134/2019 Z. z., nakoľko nepredložil tieto údaje na elektronických formulároch\ndoručením do elektronickej schránky úradu podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo\nkvalifikovanou zaručenou pečaťou s kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou.\n\n6. Na základe vyššie uvedených zistení úrad zaslal žalobcovi Upovedomenie o začatí správneho\nkonania č. URHH/002704/2022-120, 021809/2022 zo dňa 25.04.2022 (ďalej aj len „Upovedomenie zo\ndňa 25.04.2022“) vo veci uloženia pokuty podľa § 92 ods. 1 písm. e)\na § 96 ods. 1 písm. b)\nzákona o hazardných hrách. Následne úrad rozhodnutím č. 000208/2022 zo dňa 11.07.2022 (ďalej aj\nlen „rozhodnutie úradu 1“) uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 3 000 eur podľa § 96 ods. 1 písm.\ne) zákona o hazardných hrách. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol\nžalovaný rozhodnutím č. URHH/003542/2022-110 zo dňa 16.12.2022 tak, že rozhodnutie úradu 1 zrušil\na vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že v rozhodnutí úradu 1 bola\npokuta uložená aj podľa § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách, k čomu sa žalobca nemal\nmožnosť vyjadriť. Následne úrad vydal rozhodnutie č. 000151/2023 zo dňa 10.05.2023 (ďalej aj len\nrozhodnutie úradu 2“), ktorým uložil žalobcovi podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. b)\nzákona o hazardných hrách pokutu v sume 500 eur za spáchanie iného správneho deliktu, ktorého sa\nžalobca dopustil tým, že oznámenia o prijatých vkladoch a výhrach za mesiac júl 2021 nezaslal úradu\nv zákonnej lehote v zákonom predpísanej forme podľa § 4 vyhlášky MF SR č. 134/2019 Z. z., čím porušil\npovinnosť podľa § 74 ods. 8 v spojení s § 74 ods. 14 zákona o hazardných hrách.\n7. Upovedomením o začatí správneho konania č. URHH/001966/2023-120, 049504/2023 zo dňa\n07.08.2023 (ďalej aj len „Upovedomenie zo dňa 07.08.2023“) úrad upovedomil žalobcu o začatí\nsprávneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. e)\nzákona o hazardných hrách a vyzval ho na zaslanie vyjadrenia, ak to žalobca považuje za potrebné.\n8. K predmetnému Upovedomeniu zo dňa 07.08.2023 zaslal žalobca vyjadrenie označené ako\n„Vyjadrenie k začatiu správneho konania“ uvádzajúc, že postih za iný správny delikt sa mu javí ako\nneprimerane tvrdý, a to z dôvodu, že žalobca mal prevádzku zatvorenú kvôli opatreniam súvisiacim\ns pandémiou COVID 19; nezaslanie oznámenia o prijatých vkladoch a výhrach za mesiac júl 2021\núradu v zákonnej lehote v zákonom predpísanej forme považoval iba za formálne porušenie povinností.\nZároveň uviedol, že dňa 23.08.2021 a 24.08.2021 zaslal pracovníčkam úradu emaily, ktorými oznámil\nnemožnosť zaslania oznámenia do elektronickej schránky. Mal tiež za to, že subjektívna dvojročná\nprekluzívna lehota, v rámci ktorej možno ukladať sankcie, uplynula najneskôr dňa 24.08.2021. Navrhol\nsprávne konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“).\n9. Úrad rozhodnutím č. 000402/2023 zo dňa 19.10.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa\n§ 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách uložil žalobcovi\npokutu v sume 3 000 eur za spáchanie iného správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil tým,\nže vyúčtovanie mesačného príspevku za júl 2021 nezaslal v zákonnej lehote v zákonom predpísanej\nforme podľa § 4 vyhlášky MF SR č. 134/2019 Z. z., čím porušil povinnosť podľa § 78 ods. 6 a ods. 7\nzákona o hazardných hrách, ktoré mal úrad jednoznačne za preukázané. V odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia úrad uviedol, že tvrdenie žalobcu o neprimeranej tvrdosti postihu sú irelevantné vo\nvzťahu k porušenej zákonnej povinnosti. Ani jeho tvrdenie o zaslaní emailu o nemožnosti zaslania\nvyúčtovania mesačného príspevku za júl 2021 do elektronickej schránky úradu podľa názoru úradu\nnijakým spôsobom neznižuje mieru zodpovednosti žalobcu za porušenie danej zákonnej povinnosti.\nTvrdenie žalobcu o márnom uplynutí prekluzívnej subjektívnej lehoty na uloženie sankcie označil úrad\nza vecne nesprávne, a to s poukazom na § 83 ods. 11 a ods. 12 zákona o hazardných hrách. K výške\nuloženej pokuty úrad uviedol, že ju uložil v zmysle § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách\nv minimálnej dolnej hranici zo zákonného rozsahu (od 3 000 eur do 100 000 eur), majúc za to, že uložená\npokuta je dostatočnou a primeranou sankciou za uvedené porušenie a povedie k náprave.\n10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc, že prvostupňové\nrozhodnutie trpí vadami, je nezákonné a v rozpore s deliktuálnym konaním a úhrnným trestom, keďže\nžalobcovi bola už rozhodnutím úradu 2 uložená pokuta vo výške 500 eur za spáchanie iného správneho\ndeliktu.\n11. Žalovaný rozhodnutím č. URHH/004461/2023-110 zo dňa 22.12.2023 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení\nkonštatoval, že úrad v rámci výkonu dozoru postupoval v súlade so zákonom o hazardných hrách, zistil\na riadne preukázal porušenie tohto zákona, pričom rešpektoval všetky práva žalobcu ako účastníka\nkonania. K námietke žalobcu ohľadom rozhodnutia úradu 2 žalovaný dodal, že uvedeným rozhodnutím\n\nmu bola uložená pokuta vo výške 500 eur v rámci iného správneho konania pre iné porušenie zákona.\nÚrad sa pokúsil vydať jedno rozhodnutie, ktorým by žalobcovi uložil úhrnnú sankciu za obe porušenia\n(bolo vydané rozhodnutie úradu 1), avšak z dôvodu, že v Upovedomení zo dňa 25.04.2022 bol žalobca\nupovedomený výlučne o začatí správneho konania podľa § 96 ods. 1 písm. b) zákona o hazardných\nhrách, pričom sankcia bola uložená podľa § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách, žalovaný\nrozhodnutie úradu 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže po vrátení veci úrad nevedel právne\naprobovaným spôsobom odstrániť dané pochybenie a rozhodnúť o oboch porušeniach v rámci jedného\nsprávneho konania, v rámci nového rozhodnutia uložil žalobcovi sankciu iba za jedno porušenie, o\nktorom bol žalobca aj riadne upovedomený. Druhé porušenie, ktoré v Upovedomení zo dňa 25.04.2022\nabsentovalo, úrad vyňal na samostatné konanie. Výsledkom tohto vyňatého samostatného konania\nje vydanie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný bol toho názoru, že úrad postupoval v súlade so\nzákonom o hazardných hrách a odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné.\nII.\nŽaloba\n12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako\naj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie, resp. aby zmenil obe preskúmavané rozhodnutia tak, že upúšťa od uloženia sankcie v sume\n3 000 eur. V prípade, že správny súd dospeje k záveru, že sa v danom prípade neaplikuje § 198 ods. 1\npísm. b) CSP (pozn. správneho súdu: žalobca chcel pravdepodobne uviesť „SSP“ a nie „CSP“, nakoľko\ncituje ustanovenie SSP) a k odpusteniu uloženého trestu nepristúpi, žalobca navrhol, aby správny súd\nzmenil obe preskúmavané rozhodnutia tak, že zmení druh uloženej sankcie podľa § 198 ods. 1 písm.\na) SSP v spojení s § 92 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách tak, že „Mení rozhodnutie Úradu\npre reguláciu hazardných hier č. 000402/2023, zo dňa 19.10.2023 v spojení s rozhodnutím Rady Úradu\npre reguláciu hazardných hier, č. spisu URHH/004461/2023-110, zo dňa 27.11.2023, vyhotovené dňa\n22.12.2023 tak, že ukladá žalobcovi povinnosť prijať Opatrenie do budúcnosti na odstránenie zistených\nporušení podľa § 78 ods. 6 a 7 zákona 30/2019 Z. z. v predpísanej forme podľa § 4 vyhlášky MF SR\nč. 134/2019 Z .z.“.\n13. Žalobca v prvom rade popísal skutkový stav a ďalej citoval čl. 46 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „Dohovor“), čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 4, § 123 ods. 1, § 195 písm. a)\na písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“), § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1\nsprávneho poriadku, § 74 ods. 6 a ods. 8, § 78 ods. 6 zákona o hazardných hrách a § 4 ods. 1 vyhlášky\nMF SR č. 134/2019 Z. z.\n14. V súvislosti s prvým žalobným bodom týkajúcim sa úhrnného trestu žalobca poukázal na to, že\nsprávne konanie začalo na základe zistených nedostatkov uvedených v Správe o výsledku dozoru na\nmieste, a to za porušenie zákonnej povinnosti žalobcu: (i) zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej forme\nvyúčtovanie (§ 78 ods. 6 a 7 zákona o hazardných hrách); (ii) zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej\nforme oznámenie (§ 74 ods. 6 a 7 zákona o hazardných hrách).\n15. V rozhodnutí úradu 1 tento správne aplikoval absorpčnú zásadu pri ukladaní trestov a uložil žalobcovi\núhrnný trest v sume 3 000 eur. Úrad však pochybil, keď nesprávne právne posúdil výšku úhrnného trestu\na podradil túto pokutu pod § 96 ods. 1 písm. b) zákona o hazardných hrách, čo bolo dôvodom zrušenia\njeho rozhodnutia. V rozhodnutí úradu 2 bol žalobca postihovaný už iba za porušenie povinnosti zaslať\nv zákonnej lehote a v predpísanej forme oznámenie, za čo mu úrad uložil pokutu v sume 500 eur podľa\n§ 96 ods. 1 písm. b) zákona o hazardných hrách. Následne úrad začal ďalšie správne konanie, a to\nzaslaním Upovedomenia zo dňa 07.08.2023. Druhé správne konanie začal úrad pre porušenie zákonnej\npovinnosti zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej forme vyúčtovanie. Takýto postup vnímal žalobca\nako zmätočný a nezákonný, keď pri zistení dvoch správnych deliktov viedol úrad dve správne konania.\nNa základe takto začatého nezákonného správneho konania mu úrad prvostupňovým rozhodnutím uložil\npokutu v sume 3 000 eur a žalovaný to napadnutým rozhodnutím odobril. V tomto smere považoval\nžalobca úradný postup úradu aj žalovaného za nesprávny a nezákonný.\n\n16. Za nezákonné považoval žalobca aj to, že začatím nového správneho konania úrad obchádza zákon\nneaplikujúc absorpčnú zásadu pri ukladaní trestov, a teda žalobcovi neukladá úhrnný trest – pokutu\nza porušenie zákona vo vyššej sadzbe, pri aplikácii § 41 ods. 1 Trestného zákona, ale mu ukladá\ndva tresty za dva iné správne delikty v sume 500 eur a 3 000 eur, čo odobril žalovaný napadnutým\nrozhodnutím. Žalobca sa dopustil spáchania iných správnych deliktov viacčinným súbehom, a preto mu\nmal byť uložený úhrnný trest (bez ohľadu na druh trestu). V tejto súvislosti žalobca poukázal napríklad\nna rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 28/2007 zo dňa 06.08.2008 a sp. zn.\n8Sžo/40/2012 zo dňa 22.08.2013 alebo sp. zn. 6 Asan/16/2018 zo dňa 24.07.2019. Takisto poukázal na\nOdporúčanie Výboru ministrov RE č. R 91 (1), podľa ktorého sa zakazuje ukladanie prísnejšej správnej\nsankcie za čin, za ktorý v čase, keď bol spáchaný, bolo možné uložiť miernejšiu sankciu, a to i napriek\ntomu, že by predpisy platné v čase ukladania sankcie umožňovali vyššiu sankciu.\n17. K druhému žalobnému bodu týkajúcemu sa druhu a výšky trestu žalobca uviedol, že podľa § 92\nods. 1 zákona o hazardných hrách môže úrad postihovať kontrolovaný subjekt za porušenie zákonnej\npovinnosti rôznymi druhmi trestov, pričom najmenej postihujúcim trestom je trest podľa písm. a) uloženie\nopatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, prípadne úrad môže uložiť súbežne aj\nviac trestov. Najprísnejším trestom podľa tohto ustanovenie je pravdepodobne sankcia podľa písm.\nd), a to pozastavenie hazardnej hry. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na obdobie roku 2022 už\nz objektívnych dôvodov nepožiadal o vydanie všeobecnej licencie, je pre neho pokuta podľa písm. e)\nzákona o hazardných hrách najprísnejšou sankciou. Bol tiež toho názoru, že druh a výška sankcie\n(pokuta v sume 3 000 eur) nezodpovedá okolnostiam, za ktorých došlo k spáchaniu iného správneho\ndeliktu (prevádzka žalobcu bola zatvorená z dôvodu pandémie spôsobenej COVID-om 19); protiprávny\nstav trval päť dní, úradu nebola spôsobená žiadna škoda, keďže žalobca v rozhodnom období (júl\n2021) nemohol vykonávať činnosť prevádzkovateľa hazardných hier, a to na základe opatrení štátnej\nmoci (vyhlásený mimoriadny stav, stav núdze, zatváranie prevádzok z dôvodu vydaných vyhlášok\nÚradom verejného zdravotníctva – zákaz organizovania hromadných podujatí); žalobca je neziskovou\norganizáciou zriadenou vo forme občianskeho združenia za účelom organizovania stolovej hry poker.\nNa základe vyššie uvedeného považoval žalobca druh sankcie a jej výšku za neprimeranú okolnostiam\na spôsobu spáchania iného správneho deliktu a osobe žalobcu.\n18. Žalobca je občianskym združením, neziskovou organizáciou, ktorý pre záujemcov, hráčov (fyzické\nosoby) organizoval stolovú hru – poker. Zo všetkých vkladov hráčov následne vyplácal výhry\na samozrejme príspevok na financovanie úradu a uhrádzal režijné náklady. Z postavenia úradu vyplýva,\nže ako orgán dozoru nad hazardnými hrami má niekoľko možností, ako potrestať prevádzkovateľa\nhazardných hier pri porušení ustanovení zákona o hazardných hrách a druhy trestov sú upravené v\n§ 92 ods. 1 písm. a) až e) uvedeného zákona, pričom uloženie pokuty za porušenie zákona je až\nposlednou alternatívou trestu. Úrad mal možnosť uložiť žalobcovi trest podľa § 92 ods. 1 písm. a) zákona\no hazardných hrách. Úrad mu však uložil trest podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm.\ne) uvedeného zákona, kde spodná hranica uloženého peňažného trestu je 3 000 eur, teda je na spodnej\nhranici prípustnej sadzby. Uloženie sankcie podľa 92 ods. 1 písm. a) zákona o hazardných hrách nie je\nv záujme úradu, keďže ten je priamo financovaný aj z príspevkov prevádzkovateľov hazardných hier.\n19. Ako vyplýva z § 198 SSP, správnemu súdu patrí plná jurisdikcia pri rozhodovaní\no sankčnej\nmoderácii. Žalobca bol presvedčený, že trest uložený preskúmavanými rozhodnutiami, je neprimerane\ntvrdý. Svoj návrh na sankčnú moderáciu odôvodnil nasledovne: (i) žalobca vykonával svoju činnosť ako\nobčianske združenie, nezisková organizácia; (ii) správne orgány pri uložení sankcie za iný správny delikt\nmali aj inú možnosť trestania, napr. uloženie opatrenia podľa § 92 ods. 1 písm. a) zákona o hazardných\nhrách; (iii) protiprávny stav trval od 25.08.2021 do 30.08.2021, teda len päť dní; (iv) uložená sankcia je\npre žalobcu likvidačná, keďže predmet jeho činnosti nie je založený na vytváraní zisku, všetky finančné\nprostriedky získané z vkladov jednotlivých hráčov boli určené na výplatu výhier hráčov a uhrádzanie\nmesačného príspevku správnemu orgánu; (v) správne orgány nebrali vôbec do úvahy situáciu, za\nktorej došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu, a to, že v rozhodnom čase na území SR platila\nmimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19\na táto situácia platila od 12.03.2020 do 15.09.2023; (vi) správne orgány nezohľadnili, že na území SR\nv rozhodnom čase platil núdzový stav, (vii) správne orgány pri ukladaní druhu a výšky trestu vôbec\nnezohľadnili závažnú skutočnosť, a to, že v rozhodnom období júl 2021 nemohol žalobca vykonávať\npredmet svojej činnosti, za ktorým účelom bol zriadený; (viii) žalobca sa činnosťou organizovania stolovej\nhry poker nezaoberá od januára 2022 a nepožiadal o predĺženie všeobecnej licencie; (ix) žalovaný\n\nje rozpočtovou organizačnou jednotkou, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom\nMinisterstva financií SR. Preskúmavané rozhodnutia označil žalobca za neprimerane tvrdé s ohľadom\nna jeho osobu (neziskové občianske združenie) ako aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. V tejto\nsúvislosti vyjadril presvedčenie, že správny súd v rámci svojej plnej jurisdikcie je oprávnený využiť\noprávnenie sankčnej moderácie a odstrániť následky neprimeranej tvrdosti uloženej sankcie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.09.2024 navrhol žalobu zamietnuť.\n21. V prvom rade poukázal na to, že Rada úradu je uvedená ako žalovaný. Žalovaný bol toho názoru,\nže Rada úradu nie je správny orgán, ktorý by bol pasívne legitimovaný. Na podanie správnej žaloby je\nzákonom stanovená lehota dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, preto pokiaľ nebola zmena žalovaného subjektu\nvykonaná v uvedenej lehote, zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.\n22. Ďalej žalovaný zhrnul skutkový stav, na základe ktorého boli vydané preskúmavané rozhodnutia.\nŽalobca sám potvrdil, že správne konanie začalo na základe zistených nedostatkov, ktoré spočívali v\nporušení povinnosti zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej forme vyúčtovanie a zaslať v zákonnej\nlehote a v predpísanej forme oznámenie a zároveň potvrdil, že úrad správne právne posúdil a aplikoval\nabsorpčnú zásadu pri ukladaní trestov\na uložil žalobcovi úhrnný trest v sume 3 000 eur. Žalobca\nnerozporuje skutočnosť, že došlo\nk porušeniu uvedených zákonných povinností. Nemožno sa však\nstotožniť s jeho názorom, že by žalovaný pochybil a nesprávne určil výšku trestu.\n23. V rozhodnutí úradu 1 bol opísaný zistený skutkový stav a identifikované zákonné ustanovenia, ku\nktorých porušeniu došlo. V Upovedomení zo dňa 25.04.2022 došlo nedopatrením k neuvedeniu možnosti\nuložiť sankciu podľa § 96 ods. 1 písm. e) zákona\no hazardných hrách, a to napriek tomu, že je\nz neho zrejmé, ku akým zisteniam žalovaný dospel a aké porušenia odhalil. Žalobca podal proti tomuto\nrozhodnutiu odvolanie, pričom odvolací orgán akceptoval výhrady žalobcu, rozhodnutie úradu 1 zrušil a\nvrátil vec orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.\n24. Žalovaný preto v konaní pokračoval len v časti týkajúcej sa porušenia § 74 ods. 8 zákona o\nhazardných hrách a rozhodnutím úradu 2 bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 96 ods. 1 písm. b)\nzákona o hazardných hrách vo výške 500 eur, pričom konanie o porušení zákonnej povinnosti uvedenej\nv § 78 ods. 6 a ods. 7 zákona o hazardných hrách úrad vyčlenil na samostatné správne konanie,\nktoré sa začalo na základe Upovedomenia zo dňa 07.08.2023. Rozdelením zistených dvoch porušení\nzákonných povinností do dvoch osobitných konaní sa zmarila možnosť uložiť úhrnný trest za tieto dve\nporušenia, preto žalovaný ukladal sankcie za zistené porušenia osobitne v dvoch rozhodnutiach, za\nkaždé porušenie na spodnej hranici sadzby peňažnej sankcie za príslušné porušenie. Žalobca podal\ndňa 02.06.2023 odvolanie proti rozhodnutiu úradu 2, o ktorom odvolací orgán rozhodol rozhodnutím\nč. URHH/003546/2023-110, 045319/2023 zo dňa 21.07.2023 tak, že odvolanie zamietol\na\nrozhodnutie úradu 1 potvrdil.\n25. Žalovaný nemal záujem obchádzať aplikovanie absorpčnej zásady, práve naopak, žalovaný aplikoval\ntúto zásadu a uložil úhrnný trest za obe porušenia v rozhodnutí úradu 1, no po rozdelení správneho\nkonania na dve samostatné konania žalovaný absorpčnú zásadu použiť nemohol. Na to, aby mohol\nsprávny orgán aplikovať absorpčnú zásadu, sa vyžaduje splnenie troch kumulatívnych podmienok: (i) ide\no jedného páchateľa, ktorý sa dopustil viacerých priestupkov, (ii) o priestupkoch sa rozhoduje v konaní\njedinom, (iii) o priestupkoch rozhoduje rovnaký správny orgán. Žalovaný mal za to, že v danom prípade\nnedošlo k splneniu všetkých uvedených podmienok, teda absorpčnú zásadu nebolo možné použiť.\n26. V prvom rade, zo strany žalobcu skutočne došlo k porušeniu zákonných ustanovení tak, ako vyplýva\nzo zistení žalovaného, pričom nezohráva žiadnu rolu to, ako dlho protiprávny stav trval. Podstatné je, že\nprotiprávny stav vôbec nastal. V druhom rade, argument o tom, že žalovanému nebola spôsobená žiadna\nškoda, je pre uloženie pokuty za porušenie zákona nepodstatná. Zákon nepodmieňuje uloženie sankcie\nza porušenie zákona resp. spáchanie iného správneho deliktu vznikom škody - povinnosť správneho\norgánu vyvodiť dôsledok za zistené a preukázané protiprávne konanie účastníka správneho konania\n\nje daná už samotným porušením povinnosti bez ohľadu na to, či bola alebo nebola spôsobená týmto\nporušením nejaká škoda. Moment, pre ktorý môže byť výška spôsobenej škody alebo nespôsobenie\nžiadnej škody podstatný, prichádza so správnou úvahou pri určovaní výšky peňažnej sankcie v zákonom\nstanovenom rozmedzí. Zákon uvádza pre iný správny delikt riešený v tomto konaní rozmedzie sankcie od\n3 000 eur do 100 000 eur a žalovaný uložil pokutu vo výške 3 000 eur, teda mieru závažnosti spáchaného\nporušenia zákona žalovaný dostatočným spôsobom zohľadnil vo výške uloženej sankcie. Skutočnosť,\nže žalobca je neziskovou organizáciou zriadenou vo forme občianskeho združenia, nemá žiaden vplyv\nna povinnosť žalobcu ako dozorovaného subjektu dodržiavať zákonné povinnosti, ktoré mu\nz jeho\npozície vyplývajú zo zákona o hazardných hrách.\n27. K tvrdeniu žalobcu, že uloženie pokuty za porušenie zákona je až poslednou alternatívou trestu,\nktorý môže žalovaný uložiť, tento dal do pozornosti doslovné znenie § 92 ods. 1 zákona o hazardných\nhrách zdôrazniac, že zákon mu určuje povinnosť (nie možnosť) uložiť za zistené porušenie sankciu.\nPokiaľ by mal zákonodarca zámer umožniť správnemu orgánu aj neuloženie sankcie alebo ponechanie\nrozhodnutia o uložení/neuložení sankcie na konajúcom správnom orgáne, aj formulácia citovaných\nustanovení by bola iná.\n28. Vytváranie prepojenia medzi činnosťou žalovaného a jeho údajnou „motiváciou” ukladať peňažné\npokuty z dôvodu, že je priamo financovaný aj z príspevkov prevádzkovateľov hazardných hier, považoval\nžalovaný za absurdné. Žalovaný je v prvom rade správny orgán, ktorého úlohou je okrem iného\nvykonávať dozor a kontrolu nad dodržiavaním zákona a iných súvisiacich všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, podmienok prevádzkovania hazardných hier, ako aj ukladať sankcie podľa tohto\nzákona za porušenia zákonných povinností patriacich pod jeho záštitu. Žalovaný nie je „podnikateľský\nsubjekt”, ktorý by ukladal pokuty za účelom zisku, ale v súlade s § 92 ods. 7 zákona\no hazardných\nhrách sú pokuty, ktoré právoplatne uložil žalovaný, príjmom štátneho rozpočtu.\n29. Žalovaný bol toho názoru, že žiaden z uvedených argumentov nie je spôsobilý docieliť sankčnú\nmoderáciu uloženej pokuty zo strany správneho súdu do tých rozmerov, ako požadoval žalobca. V\nzmysle § 198 ods. 2 SSP môže správny súd vykonať sankčnú moderáciu len v takom rozsahu, ako\nmohol v správnom konaní rozhodnúť orgán verejnej správy. V súvislosti s uvedeným dal žalovaný do\npozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/17/2017 zo dňa 24.10.2018,\nz ktorého vyplýva nasledovné: „Zákonodarca v § 198 ods. 2 SSP ustanovil pre rozhodovanie správneho\nsúdu\no sankčnej moderácii limit spočívajúci v tom, že správny súd môže rozhodnúť len tak, ako\nmohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. Inak povedané, správny súd bude pri\nsvojom rozhodovaní viazaný normatívnou úpravou v rovnakom rozsahu ako bol orgán verejnej správy...”.\n30. Podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách má žalovaný\nnie možnosť, ale povinnosť uložiť za zistený iný správny delikt (porušenie zákonnej povinnosti podľa § 78\nods. 6 a ods. 7 zákona o hazardných hrách), a to v rozmedzí od 3 000 eur do 100 000 eur. Žalovaný konal\nv súlade so zákonom, keď uložil žalobcovi pokutu. Pokuta bola uložená na spodnej hranici zákonného\nrozmedzia možnosti uloženia pokuty, teda žalovaný v tomto prípade ani nemohol uložiť nižšiu pokutu rovnaký limit má pri moderácii uloženej sankcie aj správny súd.\nIV.\nReplika žalobcu\n31. Žalobca v replike zo dňa 15.10.2024 zotrval na podanej žalobe a na argumentoch v nej uvedených\nzdôrazniac, že správny orgán sa pri ukladaní trestu neriadil zásadou pri ukladaní úhrnného trestu\na obchádzaním zákona začal dve správne konania v jednej veci za účelom dvojitého trestania žalobcu,\nčo tento považoval za zásadný dôvod pre zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí.\n32. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom vecnej pasívnej legitimácie žalobca uviedol,\nže nesprávne alebo neúplné označenie žalovaného nemá za následok zamietnutie žaloby pre\nnedostatok procesných podmienok, ale správny súd sám určí žalovaného a s takto určeným žalovaným\nkoná. Žalobca tiež vyjadril presvedčenie o dôvodnosti sankčnej moderácie, keďže žalovaný použil\nneprimeranú sankciu za protiprávne konanie žalobcu.\nV.\n\nDuplika žalovaného\n33. Žalovaný v duplike zo dňa 28.11.2024 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n34. Je pravdou, že zákon o hazardných hrách umožňuje uloženie viacerých druhov sankcií, avšak pri ich\nukladaní treba dbať na to, aby bol naplnený účel správneho trestania. V zmysle ustálenej rozhodovacej\npraxe úradu bol ustálený právny názor, že za taxatívne uvedené porušenia zákona o hazardných hrách\n(§ 95 a § 96) úrad musí uložiť pokutu (peňažnú sankciu). Iný druh sankcie môže úrad uložiť popri\npeňažnej sankcii. Žiaden iný druh nepeňažnej sankcie v danom prípade ani nebolo možné v čase\nrozhodnutia aplikovať na porušenie zákona žalobcom, nakoľko žiadna z ostatných sankcií sama o sebe\nnebola spôsobilá naplniť účely správneho trestania. Je nesporné, že k porušeniu zákonom stanovenej\npovinnosti žalobcu jednoznačne došlo, teda porušenie takejto povinnosti prikazuje zákon sankcionovať.\nNakoľko pokuta bola žalobcovi uložená na spodnej hranici zákonného rozmedzia, nie je nevyhnutné\nodôvodňovať jej výšku, ktorá nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom uvedené\nnespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\n35. K námietke žalobcu týkajúcej sa úhrnného trestu žalovaný uviedol, že jeho postup, ktorým z dôvodu\nchyby v písaní bolo zrušené rozhodnutie úradu 2 aj napriek tomu, že z Upovedomenia zo dňa 25.04.2022\nje evidentné, ku akým zisteniam žalovaný dospel, nemožno označiť za obchádzanie zákona. Riešenie\noboch porušení zákona v správnom konaní je zákonnou povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu\nna úseku hazardných hier. Nejedná sa o „dve správne konania v jednej veci za účelom dvojitého trestania\nžalobcu“, ale o dve správne konania o dvoch rôznych iných správnych deliktoch.\n36. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadom aplikácie § 198 ods. 1 SSP, žalovaný zopakoval, že\nsprávny súd môže uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako mohol uložiť žalovaný. Rovnako upustiť\nod potrestania môže správny súd len vtedy, ak to zákon umožňoval aj žalovanému.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n37. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.\n1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, z dôvodov uplatnených\nv žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe\nrozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Deň\nvyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke\ntunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\n38. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n39. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných\nľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\n40. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n41. Podľa § 194 ods. 1 a ods. 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n42. Podľa § 195 písm. d) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa trestného zákona, ktoré je potrebné\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.\n\n43. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných\nčinov, uloží mu úhrnný trest podľa tohto zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich\nnajprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci\núhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich\nsa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou\nhranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.\n44. Podľa § 198 ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania\nna návrh žalobcu rozsudkom\na) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného\nrámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu\nlikvidačný charakter,\nb) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním\nveci.\n45. Podľa § 78 ods. 6 zákona o hazardných hrách, mesačný príspevok sa uhrádza mesačne do 25. dňa\npo skončení kalendárneho mesiaca na základe mesačného vyúčtovania príspevku predloženého v tej\nistej lehote úradu, ak § 99 ods. 33 neustanovuje inak.\n46. Podľa § 78 ods. 7 zákona o hazardných hrách, vyúčtovanie mesačného príspevku podáva\nprevádzkovateľ hazardnej hry elektronickými prostriedkami v lehote podľa odseku 6. Vyúčtovanie\nmesačného príspevku je podkladom na určenie povinnosti platby mesačného príspevku a úrokov\nz omeškania a na zostavenie výkazu nedoplatkov. Vzor vyúčtovania mesačného príspevku ustanoví\nvšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií. Ak úrad zistí na základe výsledkov\ndozoru, že vyúčtovanie mesačného príspevku nebolo predložené v lehote podľa odseku 6 alebo\nobsahuje nesprávne údaje, do desiatich dní vyzve prevádzkovateľa hazardnej hry na predloženie\nvyúčtovania alebo opravného vyúčtovania v určenej lehote.\n47. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MF SR č. 134/2019 Z. z. účinnej od 01.06.2019, údaje podľa § 1 a 3\nsa predkladajú na elektronických formulároch doručením do elektronickej schránky Úradu pre reguláciu\nhazardných hier podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou zaručenou\npečaťou s kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou a zverejnených na webovom sídle Úradu pre\nreguláciu hazardných hier vrátane údajov potrebných na vytvorenie elektronických formulárov.\n48. Podľa § 92 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách, ak úrad pri výkone dozoru zistí, že\ndozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier,\npodmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené v individuálnej\nlicencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu alebo nesplní povinnosti,\nktoré mu boli uložené právoplatným rozhodnutím úradu, uloží mu jednu alebo viacero z týchto sankcií:\npokutu.\n49. Podľa § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách, úrad uloží za iný správny delikt\npokutu od 3 000 eur do 100 000 eur právnickej osobe, ktorá je dozorovaným subjektom podľa\n§ 80 písm. a) alebo písm. b) za prevádzkovanie hazardnej hry, podieľanie sa na prevádzkovaní\nhazardnej hry alebo vykonávanie činností potrebných na realizáciu hazardných hier alebo akýmkoľvek\nspôsobom napomáhanie pri prevádzkovaní hazardných hier v rozpore s týmto zákonom, podmienkami\nprevádzkovania hazardnej hry ustanovenými v tomto zákone, hernom pláne alebo určenými v licencii,\nzáznamom o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry alebo za nesplnenie povinnosti uloženej\nprávoplatným rozhodnutím úradu.\n50. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je prvostupňové rozhodnutie, ktorým úrad uložil\nžalobcovi podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. e) zákona o hazardných hrách pokutu\nv sume 3 000 eur za spáchanie iného správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil tým, že vyúčtovanie\nmesačného príspevku za júl 2021 nezaslal v zákonnej lehote v zákonom predpísanej forme podľa § 4\nvyhlášky MF SR č. 134/2019 Z. z., čím porušil povinnosť podľa § 78 ods. 6 a ods. 7 zákona o hazardných\nhrách. Toto rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím.\n\n51. Na úvod správny súd považoval za potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom\nnespochybňoval to, že sa dopustil predmetného iného správneho deliktu. Žalobca však v žalobe namietal\npostup správnych orgánov oboch stupňov pri ukladaní sankcie, a to jednak nesúhlasil s druhom\na výškou uloženého trestu a predovšetkým namietal, že správne orgány v danom prípade mali aplikovať\nabsorpčnú zásadu pri ukladaní trestu žalobcovi, t. j. mali mu podľa jeho názoru uložiť úhrnný trest za obe\nporušenia zistené v priebehu dozoru a uvedené v Správe o výsledku dozoru na mieste. V nadväznosti na\nto bolo tiež úlohou správneho súdu posúdiť, či v danom prípade prichádza do úvahy sankčná moderácia\nv zmysle § 198 ods. 1 SSP alebo nie.\n52. Skôr, ako správny súd pristúpil k vyššie uvedeným žalobným námietkam, považoval za potrebné\nvysporiadať sa s otázkou nastolenou žalovaným, t. j. s otázkou pasívnej legitimácie v konaní\no preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným)\nv správnom súdnictve je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku,\nak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa riadny\nopravný prostriedok, orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie, tak, ako to vyplýva\nz ustanovenia § 180 ods. 1 SSP. To znamená, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený\ntvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že správny súd nie je viazaný\noznačením žalovaného, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu\noznačeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám\nurčí žalovaného a s takto určeným žalovaným aj koná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/1/2025 zo dňa 23.10.2025, ods. 42, rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Asan/16/2019 zo dňa 05.05.2020, ods. 27, či komentárovú literatúru napr.\nBaricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Praha: C. H. Beck, 2018,\ns. 907).\n53. K nesprávnemu označeniu žalovaného v správnej žalobe sa vyjadril už Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení sp. zn. 4Sžo/19/2011 zo dňa 13.07.2011, publikovanom\nv Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012, pričom tento právny\nzáver je aplikovateľný nielen v podmienkach predchádzajúceho Občianskeho súdneho poriadku, ale\naj za účinnosti Správneho súdneho poriadku.\nV predmetnom uznesení najvyšší súd\nokrem iného konštatoval, že „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ\ntáto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby.“\n54. Správny súd, keďže nebol viazaný označením žalovaného v žalobe, vychádzajúc zo žalobcom\nvymedzeného predmetu správneho súdneho prieskumu a z prvostupňového rozhodnutia v spojení\ns napadnutým rozhodnutím ustálil, že žalovaným je Úrad pre reguláciu hazardných hier a s takto\nustáleným žalovaným potom v rámci tohto správneho súdneho konania aj konal. V opačnom prípade\nby tak odňal žalobcovi ústavné právo na súdnu ochranu.\n55. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že si je vedomý predmetu súdneho prieskumu v tomto\nsúdnom konaní, avšak s ohľadom na námietky žalobcu a predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že\nrozhodnutia úradu 1 a 2 ako aj preskúmavané rozhodnutia vychádzali z jednej kontroly, t. j. z jedného\ndozoru na mieste, ktorý je zadokumentovaný v Správe o výsledku dozoru na mieste, považoval správny\nsúd za potrebné v rámci časti tohto rozsudku - I. Priebeh administratívneho konania spomenúť aj tieto\nrozhodnutia.\n56. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že postupom správnych orgánov oboch stupňov,\nktoré vychádzali z jednej kontroly, t. j. z jedného dozoru na mieste vykonanom v prevádzke žalobcu\ndňa 18.01.2022, a ktorých postup vyústil do vedenia dvoch samostatných správnych konaní zavŕšených\nvydaním dvoch rozhodnutí o uložení pokuty, došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu tým, že\nsprávne orgány pri súbehu iných správnych deliktov analogicky nezohľadnili trestnoprávnu zásadu\nukladania trestov, tzv. absorpčnú zásadu.\n57. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné\nčiny, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\n\nzákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť\n(tak ako to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve\npriestupkom v oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania o postih správnym orgánom za\nurčité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu\nprotispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, či iné\nsprávne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania, či už ide\no oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflekcia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Z týchto hľadísk\nje potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí.\n58. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať\nv špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver\nje vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku.\n59. Zo Správy o výsledku dozoru na mieste jednoznačne vyplýva, že úrad zistil u žalobcu dve porušenia,\na to jednak (i) porušenie zákonnej povinnosti žalobcu zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej forme\nvyúčtovanie (§ 78 ods. 6 a ods. 7 zákona o hazardných hrách); a jednak (ii) porušenie zákonnej\npovinnosti žalobcu zaslať v zákonnej lehote a v predpísanej forme oznámenie (§ 74 ods. 6 a ods.\n7 zákona o hazardných hrách). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že je nesporné, že v danom\nprípade ide o súbeh dvoch iných správnych deliktov (viacčinný súbeh), a preto bolo potrebné použiť\nanalógiu legis, tzv. absorbčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorbcii sadzieb, teda prísnejší trest pohlcuje\nmiernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuteľné len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri\nrovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží\npodľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pri tom treba posudzovať predovšetkým\ns ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku\nktorému je ochrana právnym predpisom určená).\n60. V súvislosti s analógiou v správnom práve, ako jedným z interpretačných postupov, bola doktrína dosť\nnejednoznačná, čo zhrnul Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. Pl. ÚS 21/04 zo dňa 26.04.2005:\n„Absenci procesní úpravy správního řízení lze rozhodovací činností správních orgánů a judikaturou\nsoudů kompenzovat použitím analogie. Doktrína zastává ale v této souvislosti velmi nejednoznačná\nstanoviska. A. A. analogii\nv obecnosti odmítá: „Pro aplikaci a interpretaci norem správního\npráva platí, že použití analogie u nich nepřichází v úvahu, což svým způsobem vyplývá přímo z jejich\npovahy.“\n(P. Průcha, Správní právo. Obecná část. Brno 2003, s. 70). Zdrženlivý postoj k analogii\nve správním právu zastává i Petr Hajn: „analogie jakožto právní institut slouží k vykrývání mezer v\nprávu a uplatní se zejména v právu soukromém. Ve veřejném právu a ve správním řízení si při použití\ntohoto institutu musíme ukládat značnou rezervovanost.“ (P. Hajn, Analogie jako právní institut a jako\nzpůsob usuzování. Několik poznámek k analogii v právu (nejen) správním. Právník, č. 2, 2003, s. 123).\nS ohledem na čl. 2 odst. 3 Ústavy a čl. 2 odst. 2 Listiny B. C. formuluje zásadu, dle níž „analogie ve\nveřejném právu nelze použít\nv neprospěch toho, kdo vykonavatelem veřejné moci není„, z čehož\nplyne, že „jí může být užito v jeho prospěch“ (B. C., Malá úvaha o analogii ve veřejném právu. Právník, č.\n2, 2003, s. 133). Obdobné stanovisko zastává i D. E.: „Může se zdát, že prostor pro použití analogie ve\nsprávním, resp. veřejném právu je beznadějně omezen či spíše zcela vyprázdněn zakotvením ústavních\nprincipů - limitů uplatňování veřejné (státní) moci (zejm. čl. 2 odst. 3 Ústavy, čl. 2 odst. 2 a čl. 4 odst. 1\nListiny) …, to však neznamená holou nemožnost její aplikace, byť by se patrněne mělo jednat o úkaz\nčastý.. použití analogie zákona nebo analogie práva ve správním právu (ať již hmotném nebo procesním)\npřichází v úvahu, jestliže přinese (jednoznačný) prospěch účastníku řízení či právního vztahu správního\npráva.“ (D. E., Obecné správní právo. Praha 2005, s. 130). Dle D. D. „pokud je úprava nedostatečná,\nnezbývá než se opřít podle analogie i o některé instituty správního řádu, pokud to ovšem povaha věci\nnevylučuje, a o obecné zásady správního (procesního) práva (F. G. a kol., Správní právo. Obecná část.\n5. vyd., Praha 2003, s. 359).“\n61. Analógiou v správnom trestaní sa zaoberal aj Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku\nsp. zn. 1As/27/2008 zo dňa 16.04.2008, ktorý uviedol, že: „Použití analogie ve správním trestání je\npřípustné, a to v omezeném rozsahu, pouze tam, kdy to, co má být aplikováno, určitou otázku vůbec\n\nneřeší, nevede-li takový výklad k újmě účastníka řízení a ani k újmě na ochraně hodnot, na jejichž\nvytváření a ochraně je veřejný zájem.“\n62. Na použitie analógie v správnom trestaní by teda mali existovať tri kumulatívne podmienky:\nmedzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň jej použitím neutrpí príslušný\nchránený záujem. (C., Ľ.: Správne trestanie v judikatúre NS SR (súčasný vývoj). In: Správne\nsúdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva\nv Slovenskej republike. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava, Univerzita\nKomenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, s. 327 - 336.).\n63. Na tomto základe teda bolo v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného\ntrestu, t. j. prvostupňový správny orgán (úrad) mal uložiť za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení\nvzťahujúcich sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Správny súd zdôrazňuje, že\nnevyhnutnosť aplikácie absorpčnej zásady na daný prípad si uvedomuje aj samotný úrad, ktorý\nv rozhodnutí úradu 1 túto zásadu aplikoval a žalobcovi uložil podľa § 92 ods. 1 písm. e) zákona\no hazardných hrách úhrnnú pokutu (čo vo výroku tohto rozhodnutia ešte aj zvýraznil) v sume 3 000 eur\nza obe porušenia.\n64. Správnemu súdu je na jednej strane zrejmý dôvod, pre ktorý žalovaný vydal rozhodnutie č.\nURHH/003542/2022-110 zo dňa 16.12.2022, ktorým zrušil rozhodnutie úradu 1 a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Týmto dôvodom bol nesprávny procesný postup úradu pri vydaní Upovedomenia zo\ndňa 25.04.2022, ktorým bola žalobcovi znemožnená účinná ochrana jeho práv a záujmov ako účastníka\nkonania vyjadriť sa ku všetkým podkladom. Na strane druhej, správne orgány nemôžu v dôsledku\npochybenia v Upovedomení zo dňa 25.04.2022 vylúčiť zistenia z jedného dozoru na mieste na dve\nsamostatné konania a o jednom konaní začať druhýkrát správne konanie zaslaním Upovedomenia zo\ndňa 07.08.2023 a vydaním preskúmavaných rozhodnutí a úplne opomenúť zásady ukladania trestov,\nkonkrétne absorpčnú zásadu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca spáchal viacero iných správnych\ndeliktov (dva iné správne delikty) zistených jedným správnym orgánom v rámci jedného dozoru na\nmieste, mali správne orgány pri ukladaní pokuty za tieto delikty uložiť sankciu za správny delikt\nnajprísnejšie postihnuteľný.\n65. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych\ndeliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné\nzaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu\njeho spáchania tak, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným. Bolo teda povinnosťou úradu vydať\nprvostupňové rozhodnutie obsahujúce vo výroku presne opísané dva skutky, ktorých sa mal žalobca\ndopustiť a uložiť mu zaň sankciu, ktorá by bola založená na tzv. absorpčnej zásade.\n66. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu i ústavného súdu týkajúcej sa správneho trestania vyplýva,\nže pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich\nsa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú\nsankciu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. Ukladanie pokút za správne\ndelikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc) zákonom dovoleného\nrozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju\nprávomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického\nuvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto uváženia musí byť náležite odôvodnené.\n67. Účelom absorpčnej zásady je eliminácia neprimerane vysokých sankcií. Je potrebné brať do\núvahy množstvo spáchaných administratívnych deliktov a adekvátne podľa toho uložiť výšku sankcie.\nZ hľadiska rozhodovacej praxe je potrebné posudzovať, či bol naplnený účel absorpčnej zásady\ntak, aby výsledná sankcia neprekročila hornú hranicu zákonného rozmedzia sankcie za delikt, ktorý\nbol najzávažnejší. Z hľadiska posudzovania obdobia, ktoré je relevantné v prípade zohľadňovania\npredchádzajúceho právoplatného rozhodnutia na iné následné správne konania, správny súd uvádza, že\nabsorpčnú zásadu je možné aplikovať najmä v prípadoch, keď boli viaceré porušenia právnych predpisov\nzistené jednou kontrolou daného subjektu. Zákon nevyžaduje, aby správne orgány pri správnom trestaní\na aplikácii absorpčnej zásady zohľadňovali staršie rozhodnutia z predchádzajúceho obdobia. Takéto\nobdobie by nebolo možné v praxi správneho trestania ani jednoznačne vymedziť. Ak boli jednou\nkontrolou zistené viaceré porušenia zákona, je namieste uložiť úhrnnú sankciu za všetky spáchané\n\ndelikty. Týmto nie je narušená ani povinnosť orgánu dozoru postihovať každé zistené porušenie\npovinnosti v intenciách porušeného zákona. Uložením úhrnnej sankcie nemožno dospieť k záveru, že\nmenej závažné delikty nebudú sankcionované na základe aplikácie absorpčnej zásady.\n68. Keďže v prípade žalobcu úrad zistil tou istou kontrolou (dozorom na mieste) dve porušenia zákona\no hazardných hrách, mal o týchto porušeniach viesť spoločné administratívne konanie a nevylučovať\njednotlivé porušenia na samostatné konanie. Vylúčením skutkov na samostatné konanie sa stráca\npohľad na komplexný skutok, pričom len za komplexne posúdený skutok môže byť uložená primeraná\nsankcia, ktorá zodpovedá viacerým porušeniam zákona.\n69. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd pristúpil k zrušeniu oboch preskúmavaných rozhodnutí\nz dôvodu, že správne orgány mali analogicky zohľadniť trestnoprávnu zásadu ukladania trestov, tzv.\nabsorpčnú zásadu, nezaoberal sa návrhom žalobcu na sankčnú moderáciu. V tejto súvislosti správny\nsúd dodáva, že je potrebné prisvedčiť žalovanému, že zákonodarca v § 198 ods. 2 SSP ustanovil\npre rozhodovanie správneho súdu o sankčnej moderácii limit spočívajúci v tom, že správny súd\nmôže rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. Inak\npovedané, správny súd je pri svojom rozhodovaní viazaný normatívnou úpravou v rovnakom rozsahu\nako bol orgán verejnej správy a napríklad nemôže upustiť od uloženia sankcie, ak takto nemohol\nrozhodnúť orgán verejnej správy v administratívnom konaní.\n70. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože\nvychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd rozhodol vec vrátiť úradu ako orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie,\nv ktorom bude úrad viazaný vysloveným právnym\nzáverom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a rozhodnúť\ntak, že zohľadní súvisiace porušenie zákona o hazardných hrách, za ktoré bol žalobca sankcionovaný\nrozhodnutím úradu 2 a túto skutočnosť zohľadní aj vo výroku o uložení sankcie. Inak povedané, úrad\nv ďalšom konaní v prípade ukladania úhrnného trestu zohľadní právoplatne uloženú sankciu za iný\nsprávny delikt.\n71. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443\nods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\n\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "2a1efabe-f954-46d5-a0aa-bed0fada8414:eafaae29-a772-4f26-8cd9-919b6f2a9c7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017200129.1", "spisova_znacka": "4Asan/16/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/16/2019 z 4. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-04", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017200129.1"}, {"guid": "bd44da69-2c24-437c-b84f-d242c14c72c9:c37b7256-767e-496f-9c59-ba41de7bcaa3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6017200108.1", "spisova_znacka": "3Asan/17/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/17/2017 z 23. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200108.1"}, {"guid": "accdf3ed-8eda-4cfa-9566-57fcbee9c1c7:975be6a0-095b-4aa7-a8a8-c337162687ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1021202011.1", "spisova_znacka": "1Svk/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/1/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021202011.1"}], "citovane_v": []}