Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/86/2023 z 20. 1. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. januára 2026, sp. zn. 6S/86/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100861.2 Správny súd v Bratislave | 6S/86/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100861.2 | 2026-01-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 6a zákona č. 8/2009 Z. z., § 58 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., § 21 SP, SSP, predpis č. 68/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d66f51e-5660-441f-9b25-f3d567d0d18f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100861.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 6S/86/2023 0723100861 20. 01. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100861.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZBA-KDI21-69/2023-P zo dňa 23.06.2023, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) na základe zistenia pri kontrole vykonanej dňa 23.09.2022 rozkazom č. 0/22/032958-36/43/194396 zo dňa 26.09.2022 (ďalej aj len „rozkaz“) uložilo žalobcovi ako držiteľovi motorového vozidla evidenčné číslo D., značky Škoda pokutu za správny delikt vo výške 78 eur za porušenie § 6a písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o cestnej premávke“), ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ vozidla dňa 23.09.2022 v čase o 12:11 hod. na ulici Jungmannova v Bratislave porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri parkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej premávke, a to zákaz zastavenia a státia na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. Proti tomuto rozkazu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom žalobca za vodiča v čase porušenia pravidiel cestnej premávky označil osobu A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F.. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 0/22/032958-36/43/194396-002 zo dňa 29.11.2022 prerušil konanie o správnom delikte a vec postúpil Okresnému veliteľstvu Mestskej polície Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému orgánu podľa § 58 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o priestupkoch“) na objasnenie priestupku. Podľa § 139d ods. 5 zákona o cestnej premávke bol rozkaz podaním odporu zrušený. Dňa 19.12.2022 bol spisový materiál k predmetnému skutku vrátený prvostupňovému správnemu orgánu z dôvodu nemožnosti zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba (A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F.), nakoľko na základe vykonanej lustrácie nebol zistený žiadny trvalý alebo prechodný pobyt tejto osoby na území Slovenskej republiky a nebolo možné ho predvolať a vypočuť. Z tohto dôvodu nebolo možné skutok prejednať podľa osobitného predpisu. 3. Dňa 07.02.2023 bola žalobcovi doručená výzva s možnosťou oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia a možnosťou vyjadriť sa k nim. Žalobca sa k predmetnej výzve vyjadril podaním zo dňa 15.02.2023. 4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 0/22/059698-21/43/194396 zo dňa 17.03.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi ako držiteľovi motorového vozidla evidenčné číslo D., značky Škoda pokutu za správny delikt vo výške 78 eur za porušenie § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ uvedeného motorového vozidla na Jungmannovej ulici v Bratislave, na mieste určenom GPS súradnicami 48.1244411, 17.1138412, porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri parkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej premávke, a to zákaz zastavenia a státia na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie, ako aj to, aby boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, a to poslúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky „Parkovacia zóna“ s dodatkovou tabuľkou, ktorá obmedzuje možnosť parkovať len za úhradu v čase od 00 hodiny do 18 hodiny, okrem rezidentov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie považujúc ho za nezákonné. 5. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-69/2023-P zo dňa 23.06.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Dospel k záveru, že k spáchaniu skutku žalobcom došlo, pričom prvostupňový správny orgán sa pri vydaní prvostupňového rozhodnutia nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. II. Žaloba 6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby ho správny súd v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. V rozhodnutí je uvedené, že spáchanie priestupku nebolo preukázané konkrétnej osobe, t. j. žalobcom uvedenému vodičovi A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, čo nie je právne relevantné, nakoľko podľa informácií žalobcu uvedený vodič napriek neuvedeniu zákonom požadovaných údajov dokonca priložil aj fotokópiu pasu v časti osobných údajov, hoci sa žalobca v podanom odpore pomýlil v dátume narodenia. Tento žalobcom uvedený vodič napriek tomu, že má prechodný pobyt na Slovensku, nebol kontaktovaný ani nebol vo veci vypočutý. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby správny orgán týmto neobjasnením skutku považoval spáchanie priestupku týmto vodičom za nepreukázané. 8. Namietal, že zadokumentovanie dopravných značiek, kde sa mal stať skutok, je nerelevantné a musí byť vylúčené z dôkazných prostriedkov, nakoľko v administratívnom spise sa nachádza fotografické zadokumentovanie dopravných značiek podľa lokalizácie GPS ulica Wolkerova a nie Jungmannova. Táto fotodokumentácia nedostatočne dokumentuje skutkový stav, nakoľko nie je zrejmé, kde sa dopravné značky nachádzajú v súvislosti s predchádzajúcou jazdou vodiča vozidla evidenčné číslo D., t. j. či sa nachádzajú v smere jeho príchodu na miesto parkovania alebo v protismere či z inej strany. Vzhľadom na to, že vodič mohol prísť s vozidlom aj po komunikácii, ktorá nebola označená týmito dopravnými značkami, resp. tieto dopravné značky mohli byť v tomto smere jazdy v čase skutku prikryté alebo poškodené alebo sa tam vôbec nemuseli nachádzať, mal žalobca za to, že takto zadokumentované dopravné značky dňa 23.09.2022 o 5:16 hod. nemôžu byť relevantným dôkazom v čase spáchania skutku, ktorý uviedol prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí (23.09.2022 o 12:11 hod.). Naopak, tento čas je výrazne rozdielny, a teda vôbec nie je jasné, či v čase skutku tam tieto dopravné značky boli, resp. či neboli prikryté alebo poškodené. 9. Prvostupňový správny orgán si zmätočne vysvetlil § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), na základe ktorého nemal nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko si vec vyžaduje ústne pojednávanie za účelom objasnenia veci vzhľadom na odstránenie rozporov, a to najmä vykonanie obhliadky miesta činu, ktorou by bolo objasnené umiestnenie dopravných značiek v nadväznosti na miesto údajného spáchania správneho deliktu, ktoré nie sú totožné. Žalobca zároveň trval na tom, že v prípade vedenia ďalšieho konania o správnom delikte si uplatňuje zásadu ústnosti a bezprostrednosti konania ako aj ďalších jeho práv v zmysle správneho poriadku v ústnom pojednávaní výpoveďou a objasnením náležitých skutočností. 10. Prvostupňový správny orgán úplne odignoroval žalobcom podané dve sťažnosti na postup a zákonnosť v správnom konaní s vyjadrením, že nejde o sťažnosti v zmysle zákona o sťažnostiach. Prvostupňový správny orgán už na žalobcovu prvú sťažnosť zo dňa 14.02.2023 vôbec nereagoval ani ho neupozornil pred vydaním rozhodnutia, že sťažnosť nepovažuje za sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach. Tento postup správneho orgánu odôvodňuje vylúčenie správneho orgánu z ďalšieho rozhodovania v predmetnej veci. 11. Žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkou dokumentovania dopravného značenia pri vstupe do zóny s plateným parkovaním, ktoré bolo zdokumentované 23.09.2022 o 5:16 hod. na ulici Wolkrova – 48.1248367,17.106361, ktorá je 1,3 km vzdialená od ulice G. – XX.XXXXXXX,XX.XXXXXX, kde sa mal skutok stať. K správnemu deliktu malo dôjsť 23.09.2022 o 12:11 hod., teda skoro po 7 hodinách od zdokumentovania dopravnej značky, ktorá je umiestnená na úplne inej ulici. Tvrdenie žalovaného o emailovej komunikácii medzi správnym orgánom a referátom parkovacej politiky je absurdná, prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nič také neuvádzal. Taktiež tvrdenie žalovaného, že pred dokumentáciou správnych deliktov je vykonaná kontrola dopravného značenia, je zavádzajúca, o čom jednoznačne svedčí zadokumentovanie dopravnej značky vstupu do zóny, ktorá je vyhotovená takmer 7 hodín skôr z úplne iného miesta. Tieto všetky skutočnosti bolo potrebné zistiť v rámci správneho konania, ktoré správne orgány odmietli vykonať, a to výsluch osoby, ktorá mala vozidlo zverené, ohliadka miesta vjazdu na ulicu G., výsluch zamestnancov parkovacej politiky a zaoberať sa ďalšími návrhmi žalobcu v rámci predmetného konania. Žalovaný spochybnil, že vodič vozidla sa nenachádza na fotografii v dokumentácii správneho deliktu, avšak v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, ako k takému záveru prišiel, keď nevykonal v predmetnej veci žiadne dokazovanie. Žalovaný nahrádza skutkový stav vlastnou úvahou, čo je v právnom štáte neprípustné. 12. Žalobca tiež poukázal aj na zrozumiteľnosť parkovacieho systému v súvislosti s tým, že osoba, ktorá mala vozidlo v držbe, je cudzincom a na predloženej fotodokumentácii vjazdu z ulice Wolkrovej vyplýva, že dopravné značenie je uvedené len v slovenskom jazyku. Túto problematiku už skôr rozoberal prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave vo svojom rozhodnutí o proteste prokurátora sp. zn. Kd4/17/1100-3 zo dňa 11.05.2017. V rámci priestupkového konania žalobca už na začiatku v odpore proti rozkazu navrhoval preskúmanie všeobecne záväzného nariadenia mesta Bratislava ako prejudiciálnu otázku. Aj tento návrh správne orgány odignorovali namiesto toho, aby prerušili konanie do vyriešenia tejto otázky a v konaní ďalej pokračovali. 13. Nemožno súhlasiť s tým, že správny orgán v rámci objektívnej zodpovednosti nevykonáva ústne pojednávanie ani dokazovanie. V praxi by to znamenalo absolútnu svojvôľu pri objektívnej zodpovednosti ako v tomto prípade, napr. dokumentácia dopravného značenia parkovacej zóny je z iného miesta s časovým odstupom takmer sedem hodín. Takýto postup by znamenal porušenie ústavného princípu podľa čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.03.2024 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 15. Nie je pravda, že žalobca v odpore zo dňa 07.11.2022 zaslal fotokópiu identifikačnej karty občana Ukrajiny. Uvedené zaslal až dňa 16.02.2023 na základe výzvy správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia vo „Vyjadrení k začatiu konania o správnom delikte“. Možnosť uviesť správne identifikačné údaje vodiča vozidla, ktorý mal viesť motorové vozidlo v čase zistenia správneho deliktu držiteľa vozidla, má účastník konania presne stanovenú zákonom o cestnej premávke podaním odporu do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu o uložení pokuty za správny delikt. Uvedením nesprávnych náležitostí, ktoré zákon o cestnej premávke vyžaduje od držiteľa vozidla, nebolo možné osobu vodiča vozidla v čase zistenia správneho deliktu držiteľa vozidla stotožniť a následne vec vybaviť podľa zákona o priestupkoch. Dôsledky nesprávneho uvedenia dátumu narodenia vodiča musí znášať držiteľ motorového vozidla. V tomto prípade zákon neukladá povinnosť správnemu orgánu overovať a znova vyzývať účastníka konania, či náhodou pri písomnom vyhotovení odporu voči rozkazu o uložení pokuty za správny delikt nedošlo z jeho strany ku chybe. Správne konanie má byť rýchle a hospodárne. 16. H. D., v ktorej sa nachádzalo miesto parkovania motorového vozidla žalobcu vo vyššie uvedenom čase porušenia pravidiel cestnej premávky, je vymedzená na každom vstupe do tejto zóny dopravnými značkami podľa vyhlášky pod č. „Parkovacia zóna“, s dodatkovou tabuľou č. 533, umiestnenou pod značkou (platené parkovanie), okrem rezidentov. S poukazom na dokumentáciu miesta porušenia pravidiel cestnej premávky v zóne, ktoré je vymedzené GPS súradnicami, je zrejmé, že sa v zóne parkovania vozidlo nachádzalo, a teda vodič musel do nej vojsť vstupom označeným zónovou značkou regulujúcou parkovanie. Na celom území parkovacej zóny platia pravidlá uvedené na dopravnej značke umiestnenej pri vstupe do zóny, pokiaľ zóna nie je ukončená. 17. Ďalej žalovaný poukázal na inštitút tzv. „objektívnej zodpovednosti“ a tiež na to, že žalobca bol upovedomený o možnosti oboznámiť sa so spisovým materiálom pred vydaním rozhodnutia, čo nevyužil, len sa písomne vyjadril k veci. 18. Fotodokumentáciu vytvára prvostupňový správny orgán prostredníctvom vyškolených osôb – kontrolórov. Kontrolór zaznamená porušenie zákona o cestnej premávke, vytvorí fotodokumentáciu, zistí totožnosť držiteľa vozidla pomocou špecializovaných informačných systémov. Skutok je vždy overovaný dvojstupňovo. To znamená, že správny orgán overuje porušenie zákona o cestnej premávke zaznamenané v teréne kontrolórmi ešte raz. Až po druhej kontrole pristúpi k odoslaniu pokuty. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nemá dôvod pochybovať o oprávnení a správnosti umiestnenia dopravnej značky, umiestnenie ktorej žalobca v žalobe napáda. V prvostupňovom rozhodnutí o správnom delikte správny orgán dostatočne poukázal na umiestňovanie zónových dopravných značiek. 19. Na základe uvedených skutočností považoval žalovaný tvrdenia žalobcu za účelovú obranu s cieľom vyhnúť sa postihu za protiprávne konanie, resp. zo zodpovednosti za protiprávny stav. V tomto prípade ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, v rámci ktorej sa konštatuje protiprávny stav, pričom zodpovednosť za tento stav nesie osoba určená zákonom o cestnej premávke – držiteľ vozidla. Prvostupňový správny orgán si zaobstaral všetky podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci, presne zistil skutkový stav veci v súlade s § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku a dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca v replike zo dňa 29.04.2024, doplnenej podaním zo dňa 08.08.2025, zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby jej správny súd v celom rozsahu vyhovel. 21. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že predmetné konanie sa realizovalo v rámci objektívnej zodpovednosti. Objektívna zodpovednosť sa vždy zruší po podaní odporu účastníkom konania. Po podaní odporu sa musí vždy postupovať podľa správneho poriadku, nakoľko ide o konanie pred správnym orgánom. Aj pri použití objektívnej zodpovednosti je predpokladom spoľahlivo zisteného správneho deliktu povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Spáchanie správneho deliktu malo byť preukázané štyrmi fotografiami, kde na troch je odfotené predmetné vozidlo na konkrétnom mieste a jedna fotografia znázorňuje dopravné značenie na ulici Wolkrovej v úplne inom čase a na inom mieste, kde malo stáť vozidlo žalobcu. V spisovom materiáli absentuje dôkaz o tom, že vozidlo žalobcu parkovalo na predmetnom mieste. 22. Žalobca od začiatku konania poukazoval na skutočnosť, že vodič zastavil na uvedenom mieste za účelom odnesenia osobných vecí do paneláku a zdržal sa na danom mieste minimálny čas tri minúty. Správny orgán sa touto otázkou vôbec nezaoberal a neodôvodnil presvedčivo, v čom vodič porušil zákon o cestnej premávke. Vjazd do zóny s parkovaním nemožno považovať za parkovanie, keď vodič len vyloží veci z auta a zdrží sa na danom mieste len nevyhnutný čas, ktorý je nevyhnutný na vyloženie vecí alebo nákladu. Taktiež sa správne orgány vôbec nevysporiadali s návrhmi žalobcu na objasnenie skutkového stavu veci ako je dokumentácia vjazdu do danej lokality v danom čase, vypočutie vodiča, aby objasnil, za akým účelom bol na ulici G. a taktiež vypočutie žalobcu. 23. Odôvodnenie každého rozhodnutia má byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. Odôvodnenie, ktoré je len reprodukciou použitých právnych predpisov, bez vymedzenia dôkazov a ďalších relevantných skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, nemožno považovať za dostatočné a zákonné. 24. Žalobca tiež dal do pozornosti rozhodnutie Prezídia policajného zboru, odboru dopravnej polície, zaoberajúce sa podobnou problematikou. V. Duplika žalovaného 25. Žalovaný v duplike zo dňa 16.09.2025 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol konštatujúc, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 14.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.01.2026 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 29. Podľa § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú zákaz zastavenia a státia podľa § 25 alebo zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 30. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 31. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. 32. Podľa § 25 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. 33. Podľa § 139a ods. 7 písm. b) zákona o cestnej premávke, držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť podľa § 6a písm. e), orgán Policajného zboru alebo obec uloží pokutu 78 eur, ak bola porušená iná povinnosť podľa § 6a písm. e), ako je uvedené v písmene a). 34. Podľa § 139b ods. 2 veta druhá zákona o cestnej premávke, správny delikt podľa § 139a ods. 7 zákona o cestnej premávke možno prejednať aj vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva obec alebo obecná polícia. 35. Podľa § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke, ak držiteľ vozidla v odpore proti rozkazu uvedie údaje o vodičovi motorového vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu, orgán Policajného zboru podľa odseku 1 alebo obec konanie o správnom delikte držiteľa vozidla preruší a vec postúpi na konanie podľa osobitného predpisu. Ak v konaní podľa osobitného predpisu príslušný orgán v lehote ustanovenej osobitným predpisom zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba, skutok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci nerozhodne podľa osobitného predpisu, vec postúpi orgánu Policajného zboru podľa odseku 1 alebo obci, ktorí pokračujú v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla. 36. Podľa § 139g zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla má voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej zveril motorové vozidlo v čase porušenia povinnosti podľa § 6a, nárok na náhradu ním uhradenej pokuty alebo jej časti, ktorú zaplatil na základe rozhodnutia o správnom delikte držiteľa vozidla. 37. Podľa § 141 ods. 1 zákona o cestnej premávke, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok. 38. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. 39. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 40. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „cestný zákon“), miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest. 41. Podľa § 6a ods. 1 cestného zákona, na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta a stanovištia vozidiel taxislužby musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. 42. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania spornou otázka, či správne orgány vydali napadnuté rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. 43. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že rozkazom bola žalobcovi ako držiteľovi motorového vozidla evidenčné číslo D., značky Škoda uložená pokuta vo výške 78 eur za porušenie § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ vozidla dňa 23.09.2022 v čase o 12:11 hod. na ulici Jungmannova v Bratislave porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri parkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej premávke, a to zákaz zastavenia a státia na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. Proti tomuto rozkazu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom žalobca za vodiča v čase porušenia pravidiel cestnej premávky označil osobu A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F.. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonanou lustráciou prostredníctvom dostupných informačných systémov sa správnemu orgánu nepodarilo zistiť žiaden trvalý alebo prechodný pobyt uvedenej osoby na území Slovenskej republiky, nebolo možné túto osobu predvolať a vypočuť a spis bol postúpený prvostupňovému správnemu orgánu na konanie o správnom delikte držiteľa vozidla. 44. Novela zákona o cestnej premávke, a to zákonom č. 68/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2012, zaviedla objektívnu zodpovednosť za dopravné priestupky držiteľa motorového vozidla. Účelom zavedenia objektívnej zodpovednosti, ako to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 68/2012 Z. z., bolo zvýšiť bezpečnosť čo najväčšieho počtu účastníkov cestnej premávky a zároveň zabezpečiť disciplinovanosť a ohľaduplnosť účastníkov cestnej premávky prostredníctvom vynútenia dodržiavania najmä tých ustanovení zákona o cestnej premávke, v dôsledku ktorých najčastejšie vznikajú dopravné nehody s následkom usmrtenia a ublíženia na zdraví. Zavedením novely sa sledovalo odstránenie obtiažneho preukazovania zodpovednosti za porušenie niektorých ustanovení zákona v prípadoch, ak páchatelia priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky neboli bezprostredne po spáchaní priestupku zastavení, identifikovaní a na mieste porušenia zákona bezprostredne prejednaní. Dôvodová správa predpokladá, že držiteľ vozidla bude môcť v rámci podaného odporu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt uviesť osobu, ktorá viedla jeho vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky, pričom v prípade úspešného ukončenia konania o priestupku vodiča nebude pokutou postihnutý držiteľ motorového vozidla. Dôvodová správa tiež poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej aj len „ESĽP“), z ktorej vyplýva, že neboli porušené ľudské práva majiteľov vozidiel, ak ich národná legislatíva nútila oznámiť, kto riadil ich automobily v čase, keď bolo kamerou zistené porušenie predpisov v rýchlosti jazdy, keď ESĽP konštatoval, že majitelia vozidiel „prijali určité povinnosti a záväzky“, ktoré zahŕňajú aj povinnosť pomôcť identifikovať vodiča ich vozidla, ktorým bolo spáchané porušenie pravidiel. 45. Žalobca mal možnosť podať právne kvalifikovaný odpor s účinkami zrušenia rozkazu smerujúcemu voči nemu, čo v dostatočnej miere nevyužil. Síce uviedol identifikačné údaje osoby, ktorú označil za vodiča, ale nie správne. Okrem týchto údajov neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by podporovali tvrdenie, že uvedená osoba skutočne motorové vozidlo v čase spáchania skutku viedla. Žalobca taktiež neuviedol, či sa jedná o osobu, s ktorou spolupracuje či spolupracoval a za akým účelom jej svoje motorové vozidlo prenechal. Uvedenie týchto skutočností síce zákon nevyžaduje, avšak bližšia špecifikácia daných okolností je v záujme samotného žalobcu, a to s ohľadom na charakter správneho deliktu, za ktorý mu bola preskúmavanými rozhodnutia uložená pokuta. Uvedený správny delikt sa totiž chápe ako delikt subsidiárny. Až v prípade, že nie je možné s určitosťou zistiť vodiča motorového vozidla, ktorý mal spáchať predmetný delikt, nastupuje zodpovednosť držiteľa motorového vozidla za to, že motorové vozidlo zveril inému a nezabezpečil, aby táto osoba dodržala povinnosti vodiča. 46. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že fotokópia identifikačnej karty občana Ukrajiny nebola zaslaná žalobcom už v odpore zo dňa 07.11.2022 tak, ako to tvrdil v podanej žalobe, ale až dňa 16.02.2023 na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia vo „Vyjadrení k začatiu konania o správnom delikte“. To znamená, že žalobca síce predložil fotokópiu dokladu občana Ukrajiny, ale až v štádiu po začatí konania o správnom delikte držiteľa vozidla. Táto skutočnosť však nemá žiaden vplyv na vyvodenie zodpovednosti žalobcu ako držiteľa motorového vozidla za porušenie ustanovenia § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke. 47. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. 48. Proces získavania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, najmä v porovnaní so súdnym konaním. Ak to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje osobitný právny predpis, správny orgán nariadi aj ústne pojednávanie alebo môže vykonať ďalšie dôkazy. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome, alebo nevedome. 49. Objasňovanie priestupkov sa uskutočňuje na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (v danom prípade policajných orgánov). Podľa názoru správneho súdu správne orgány v danej veci zistili úplne a presne skutočný stav veci a nimi vydané rozhodnutia považoval za správne. Ako podklad pre svoje rozhodnutie využili fotodokumentáciu zachytávajúcu dopravné značky označené ako „Parkovacia zóna“, s dodatkovou tabuľou č. 533 umiestnenou pod značkou (platené parkovanie v čase od 00:00 hod. do 18:00 hod.), okrem rezidentov a tri fotografie motorového vozidla žalobcu dňa 23.09.2022 o 12:11 hod. na ulici Jungmannova v Bratislave. 50. Parkovacia zóna predstavuje určité pásmo, teda širšiu oblasť, súvislú časť územia. To znamená, že zaberá väčší priestor ako je len jedna ulica. Z uvedeného dôvodu považoval správny súd námietku žalobcu ohľadom povinnosti správnych orgánov zisťovať, či dopravné značky neboli v smere jazdy vodiča motorového vozidla v čase skutku prikryté alebo poškodené, resp. či sa tam vôbec nachádzali, ako účelovú obranu. Žalobcom navrhované ústne pojednávanie by podľa odôvodnenia správnych orgánov neprispelo k lepšiemu objasneniu veci, resp. nemalo by žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 51. Bolo teda na žalobcovi, aby v rámci podaného odporu dostatočne identifikoval osobu, ktorá mala viesť jeho motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky, a to za účelom ukončenia konania o priestupku vodiča s tým, aby nebol následne sankcionovaný on ako držiteľ motorového vozidla. Okrem toho, je v záujme samotného žalobcu, aby v prípade, kedy zverí svoje motorové vozidlo do užívania inej fyzickej osoby, vedel bez akýchkoľvek pochybností uviesť údaje tejto osoby za účelom jej stotožnenia. Tento priestor mal žalobca v rámci podaného odporu proti rozkazu o uložení pokuty, čo žalobca nevyužil, keďže neuviedol správne údaje o údajnom vodičovi jeho motorového vozidla, čo malo za následok nemožnosť predvolať túto osobu na výsluch. Vzhľadom na nemožnosť preukázania spáchania priestupku osobe označenej žalobcom ako vodič, prvostupňový správny orgán pokračoval v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla. 52. Konanie o správnom delikte držiteľa vozidla je upravené v zákone o cestnej premávke. Jedná sa o tzv. „objektívnu zodpovednosť“, kde na samotné konanie o správnom delikte postačuje objektívne zistenie skutočnosti, že boli porušené pravidlá o cestnej premávke. 53. V tomto prípade bolo jednoznačne určené, že motorové vozidlo žalobcu sa nachádzalo na mieste, na ktorom je zastavenie a státie umožnené len po splnení stanovených podmienok, avšak tieto podmienky splnené neboli. V rámci tzv. „objektívnej zodpovednosti“ sa objasňovanie nevykonáva, zavinenie sa neskúma, ale zodpovednosť vyplýva z objektívnych skutočností, v tomto prípade z držby motorového vozidla, kedy je postihovaný držiteľ motorového vozidla za protiprávne konanie – správny delikt, ktoré bolo zistené v súvislosti s používaním jeho motorového vozidla. V takomto prípade postačuje na konanie o správnom delikte skutočnosť, že bol zistený protiprávny stav v rámci regulácie parkovania, t. j. že motorové vozidlo stálo na mieste bez zaplatenia poplatku za parkovanie. 54. Je potrebné zdôrazniť, že konanie o správnom delikte držiteľa vozidla je upravené v zákone o cestnej premávke. Vzhľadom na to, že ide o tzv. „objektívnu zodpovednosť“, na samotné konanie o správnom delikte postačuje objektívne zistenie skutočnosti, že boli porušené pravidlá o cestnej premávke. V rámci tzv. „objektívnej zodpovednosti“ sa nevykonáva objasňovanie, nie je to priestupok podľa zákona o priestupkoch. Príslušný orgán pri aplikácii zodpovednosti za správny delikt držiteľa vozidla postupuje podľa zákona o cestnej premávke v subsidiárnom postavení správneho poriadku k zákonu o cestnej premávke. 55. Pri tzv. „subjektívnej zodpovednosti“ (priestupok) je nevyhnutne prítomné zavinenie konkrétnou osobou. Pri tzv. „objektívnej zodpovednosti“ sa splnenie požiadavky preukázania zavinenia nevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním protiprávny stav nezavinil. 56. Námietku žalobcu, že vodič motorového vozidla sa na danom mieste zdržal iba minimálny nevyhnutný čas (tri minúty) a nestál na ňom, vyhodnotil správny súd za účelovú a ničím nepreukázanú. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. y) zákona o cestnej premávke sa zastavením rozumie uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu. Zo samotnej citácie pojmu „zastavenie“ nepriamo vyplýva povinnosť pre vodiča zaistiť (napríklad aj svoju prítomnosť pri motorovom vozidle) neodkladné zastavenie vozidla vyžadované dopravnou situáciou. Pokiaľ toto vodič nezaistí a vozidlo ponechá v pokoji, už sa bude jednať o vozidlo stojace v zmysle § 2 ods. 2 písm. t) zákona o cestnej premávke. V kontexte vyššie uvedeného nie je potrebné, aby správne orgány zisťovali presný časový interval, počas ktorého bolo vozidlo nedovolene uvedené do pokoja. Postačuje len zistenie o konkrétnej dobe (napríklad uvedenie hodiny a minúty), v ktorej už uvedenie vozidla do pokoja prekročilo dobu povolenú pre zastavenie. 57. Je potrebné poznamenať, že tvrdenie žalobcu, čo sa týka doby parkovania, predstavuje skutočnosť, ktorá je v praxi ťažko zmerateľná, pokiaľ nejde o parkoviská, kde sú parkovacie hodiny. „Argumentum ad absurdum“ možno skonštatovať, že ak by osoba označená žalobcom ako vodič skutočne zastavila na danom mieste len na tri minúty za účelom odnesenia osobných vecí do paneláku, osoby kontrolujúce motorové vozidlo by ju minimálne videli alebo aj zachytili na fotografii. 58. Ak vodič vozidla zastavením v úseku platnosti dopravnej značky uvedie vozidlo do pokoja na čas nevyhnutne potrebný pre urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu a v rámci tejto činnosti sa vzdiali od vozidla, tak koná v rozpore s pravidlami cestnej premávky ustanovenými v zákone o cestnej premávke, nakoľko koná v rozpore s povinnosťou ustanovenou v § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, a to z dôvodu, že vozidlo svojím konaním uviedol do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie. Vodič vozidla pri jeho zastavení v úseku platnosti dopravnej značky musí nielen rešpektovať túto dopravnú značku upravujúcu cestnú premávku, ale musí konať aj v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 písm. y) zákona o cestnej premávke, t. j. vykonať predmetnú činnosť „urýchlené nastúpenie, alebo na urýchlené naloženie“. 59. Pokiaľ ide o umiestnenie dopravných značiek, správny súd uvádza, že žalobca si protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie za účelom objasnenia veci, a to najmä za účelom vykonania obhliadky miesta údajného spáchania správneho deliktu, ktorou by podľa neho bolo objasnené umiestnenie dopravných značiek, a na strane druhej tvrdí, že z fotodokumentácie nie je zrejmé, či dopravné značky zadokumentované dňa 23.09.2022 o 5:16 hod. skutočne boli umiestnené na mieste v čase skutku, resp. či neboli prekryté alebo poškodené. Správnemu súdu nie je zrejmé, ako by vykonanie obhliadky s odstupom času od spáchania skutku preukázalo, či dopravné značky na mieste skutku v danom čase boli alebo nie. 60. V súvislosti s preukazovaním umiestnenia dopravnej značky správny súd podporne poukazuje na právne závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžd/30/2014 zo dňa 01.12.2015, v ktorom síce išlo o odlišnú situáciu, ale žalobca v danej veci argumentoval, že priestupok spáchal z dôvodu, že dopravná značka označujúca začiatok obce nebola dostatočne viditeľná: „Čisto gramatický výklad smerujúci k výsledku, že vodič je zaťažený povinnosťou znížiť rýchlosť svojho vozidla na max. 50 km/hod. iba v tom a jedinom prípade, keď mu to signalizuje dopravná značka IS 36a „Začiatok obce", je v rozpore s logickým výkladom „argumentum ad absurdum", t. j. interpretačné výstupy by umožňovali aj absurdné závery. Napríklad obyvateľ obce alebo iná osoba, ktorá by až v obci (napríklad z dôvodu, že sa tam dopravil pešo) nastúpila do svojho vozidla, by tým nebola vôbec zaťažená informáciou o existencii uvedenej dopravnej značky, lebo ju jednoducho neminula.“ 61. Možno skonštatovať, že na základe miesta vymedzeného v preskúmavaných rozhodnutiach GPS súradnicami je nespochybniteľné, že motorové vozidlo žalobcu sa nachádzalo v zóne regulovaného parkovania, a preto muselo vojsť vstupom do zóny označenej príslušnou zónovou dopravnou značkou. Je bezpredmetné, ktorým vstupom do regulovanej parkovacej zóny s vozidlom vošiel a či danú dopravnú značku videl alebo nie. Každý vodič je totiž povinný sledovať situáciu v cestnej premávke a dopravné značky a riadiť sa nimi. Na fotografiách dokumentujúcich zaparkované motorové vozidlo žalobcu sú uvedené GPS súradnice. Na celom území parkovacej zóny, na všetkých cestách v zóne v oboch smeroch platia pravidlá uvedené na dopravnej značke umiestnenej pri vstupe do zóny, pokiaľ zóna nie je ukončená. 62. Povinnosťou držiteľa vozidla je aj zabezpečiť, aby boli dodržiavané vymedzené pravidlá cestnej premávky aj tým spôsobom, že zverí vedenie vozidla osobe odborne spôsobilej na vedenie motorového vozidla, ktorá pravidlá cestnej premávky ako aj dopravné značky a ich význam ovláda. Túto skutočnosť žalobca zjavne opomenul, navyše, keď vedel, že osoba, ktorej motorové vozidlo zveril, nerozumie po slovensky. V Slovenskej republike platí tzv. prezumpcia znalosti práva a každý má možnosť sa oboznámiť s aktuálnymi, platnými a právne účinnými právnymi predpismi na príslušných verejných portáloch alebo na príslušnom obecnom úrade. Okrem toho, v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení sa nápisy na dopravných značkách uvádzajú v slovenskom jazyku. 63. Podľa podkladov obsiahnutých v spisovom materiáli je nesporné, že správne orgány v konaní vykonali potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, pričom bezpochyby žalobca mal možnosť využiť všetky svoje procesné práva. 64. Napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku a žalovaný ho riadne odôvodnil v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 241/07, sp. zn. I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. 65. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd Slovenskej republiky pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ustanovených v § 25 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej premávke na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie a postupoval v súlade s touto judikatúrou. 66. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 67. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že správne orgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 68. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 69. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.