{"guid": "17f097b5-c5e7-49df-9e5a-4b989a558c6a:3d66f51e-5660-441f-9b25-f3d567d0d18f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100861.2", "spisova_znacka": "6S/86/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/86/2023 z 20. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. januára 2026, sp. zn. 6S/86/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100861.2", "identifikacne_cislo": "0723100861", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-6a", "nazov": "§ 6a zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-6a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-6a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-58.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 58 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-58.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/68", "nazov": "predpis č. 68/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/68", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/68-2012"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-6a", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-58", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d66f51e-5660-441f-9b25-f3d567d0d18f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100861.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100861.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100861.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/86/2023\n0723100861\n20. 01. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723100861.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a\nčlenov senátu JUDr. Róberta Jakubáča a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Beňo & partners advokátska\nkancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti\nžalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so\nsídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZBA-KDI21-69/2023-P zo dňa 23.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) na\nzáklade zistenia pri kontrole vykonanej dňa 23.09.2022 rozkazom č. 0/22/032958-36/43/194396 zo\ndňa 26.09.2022 (ďalej aj len „rozkaz“) uložilo žalobcovi ako držiteľovi motorového vozidla evidenčné\nčíslo D., značky Škoda pokutu za správny delikt vo výške 78 eur za porušenie § 6a písm. e) zákona\nč. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „zákon o cestnej premávke“), ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ vozidla dňa\n23.09.2022 v čase o 12:11 hod. na ulici Jungmannova v Bratislave porušil povinnosť zabezpečiť, aby\npri parkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm.\no) zákona o cestnej premávke, a to zákaz zastavenia a státia na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá\nzaplatený poplatok za parkovanie. Proti tomuto rozkazu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote\nodpor, v ktorom žalobca za vodiča v čase porušenia pravidiel cestnej premávky označil osobu A. D.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F..\n2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 0/22/032958-36/43/194396-002 zo dňa 29.11.2022\nprerušil konanie o správnom delikte a vec postúpil Okresnému veliteľstvu Mestskej polície Bratislava\nV ako vecne a miestne príslušnému orgánu podľa § 58 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o priestupkoch“) na objasnenie\npriestupku. Podľa § 139d ods. 5 zákona o cestnej premávke bol rozkaz podaním odporu zrušený. Dňa\n19.12.2022 bol spisový materiál k predmetnému skutku vrátený prvostupňovému správnemu orgánu\nz dôvodu nemožnosti zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba (A. D.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F.), nakoľko na základe vykonanej lustrácie nebol zistený žiadny\n\ntrvalý alebo prechodný pobyt tejto osoby na území Slovenskej republiky a nebolo možné ho predvolať\na vypočuť. Z tohto dôvodu nebolo možné skutok prejednať podľa osobitného predpisu.\n3. Dňa 07.02.2023 bola žalobcovi doručená výzva s možnosťou oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním\nrozhodnutia a možnosťou vyjadriť sa k nim. Žalobca sa k predmetnej výzve vyjadril podaním zo dňa\n15.02.2023.\n4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 0/22/059698-21/43/194396 zo dňa 17.03.2023 (ďalej aj\nlen „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi ako držiteľovi motorového vozidla evidenčné číslo D.,\nznačky Škoda pokutu za správny delikt vo výške 78 eur za porušenie § 6a písm. e) zákona o cestnej\npremávke, ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ uvedeného motorového vozidla na Jungmannovej\nulici v Bratislave, na mieste určenom GPS súradnicami 48.1244411, 17.1138412, porušil povinnosť\nzabezpečiť, aby pri parkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa §\n25 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej premávke, a to zákaz zastavenia a státia na platenom parkovisku,\nak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie, ako aj to, aby boli dodržiavané pravidlá cestnej\npremávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, a to poslúchnutie pokynu vyplývajúceho\nz dopravnej značky „Parkovacia zóna“ s dodatkovou tabuľkou, ktorá obmedzuje možnosť parkovať len\nza úhradu v čase od 00 hodiny do 18 hodiny, okrem rezidentov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nodvolanie považujúc ho za nezákonné.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-69/2023-P zo dňa 23.06.2023 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Dospel k záveru, že k\nspáchaniu skutku žalobcom došlo, pričom prvostupňový správny orgán sa pri vydaní prvostupňového\nrozhodnutia nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nII.\nŽaloba\n6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a\nnavrhol, aby ho správny súd v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie.\n7. V rozhodnutí je uvedené, že spáchanie priestupku nebolo preukázané konkrétnej osobe, t. j. žalobcom\nuvedenému vodičovi A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, čo nie je právne relevantné, nakoľko\npodľa informácií žalobcu uvedený vodič napriek neuvedeniu zákonom požadovaných údajov dokonca\npriložil aj fotokópiu pasu v časti osobných údajov, hoci sa žalobca v podanom odpore pomýlil v dátume\nnarodenia. Tento žalobcom uvedený vodič napriek tomu, že má prechodný pobyt na Slovensku, nebol\nkontaktovaný ani nebol vo veci vypočutý. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby správny orgán týmto\nneobjasnením skutku považoval spáchanie priestupku týmto vodičom za nepreukázané.\n8. Namietal, že zadokumentovanie dopravných značiek, kde sa mal stať skutok, je nerelevantné a musí\nbyť vylúčené z dôkazných prostriedkov, nakoľko v administratívnom spise sa nachádza fotografické\nzadokumentovanie dopravných značiek podľa lokalizácie GPS ulica Wolkerova a nie Jungmannova.\nTáto fotodokumentácia nedostatočne dokumentuje skutkový stav, nakoľko nie je zrejmé, kde sa\ndopravné značky nachádzajú v súvislosti s predchádzajúcou jazdou vodiča vozidla evidenčné číslo\nD., t. j. či sa nachádzajú v smere jeho príchodu na miesto parkovania alebo v protismere či z inej\nstrany. Vzhľadom na to, že vodič mohol prísť s vozidlom aj po komunikácii, ktorá nebola označená\ntýmito dopravnými značkami, resp. tieto dopravné značky mohli byť v tomto smere jazdy v čase\nskutku prikryté alebo poškodené alebo sa tam vôbec nemuseli nachádzať, mal žalobca za to, že takto\nzadokumentované dopravné značky dňa 23.09.2022 o 5:16 hod. nemôžu byť relevantným dôkazom\nv čase spáchania skutku, ktorý uviedol prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí\n(23.09.2022 o 12:11 hod.). Naopak, tento čas je výrazne rozdielny, a teda vôbec nie je jasné, či v čase\nskutku tam tieto dopravné značky boli, resp. či neboli prikryté alebo poškodené.\n9. Prvostupňový správny orgán si zmätočne vysvetlil § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), na základe ktorého\nnemal nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko si vec vyžaduje ústne pojednávanie za účelom objasnenia\n\nveci vzhľadom na odstránenie rozporov, a to najmä vykonanie obhliadky miesta činu, ktorou by bolo\nobjasnené umiestnenie dopravných značiek v nadväznosti na miesto údajného spáchania správneho\ndeliktu, ktoré nie sú totožné. Žalobca zároveň trval na tom, že v prípade vedenia ďalšieho konania\no správnom delikte si uplatňuje zásadu ústnosti a bezprostrednosti konania ako aj ďalších jeho práv\nv zmysle správneho poriadku v ústnom pojednávaní výpoveďou a objasnením náležitých skutočností.\n10. Prvostupňový správny orgán úplne odignoroval žalobcom podané dve sťažnosti na postup\na zákonnosť v správnom konaní s vyjadrením, že nejde o sťažnosti v zmysle zákona o sťažnostiach.\nPrvostupňový správny orgán už na žalobcovu prvú sťažnosť zo dňa 14.02.2023 vôbec nereagoval\nani ho neupozornil pred vydaním rozhodnutia, že sťažnosť nepovažuje za sťažnosť podľa zákona\no sťažnostiach. Tento postup správneho orgánu odôvodňuje vylúčenie správneho orgánu z ďalšieho\nrozhodovania v predmetnej veci.\n11. Žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkou dokumentovania dopravného značenia pri vstupe do\nzóny s plateným parkovaním, ktoré bolo zdokumentované 23.09.2022 o 5:16 hod. na ulici Wolkrova\n– 48.1248367,17.106361, ktorá je 1,3 km vzdialená od ulice G. – XX.XXXXXXX,XX.XXXXXX, kde\nsa mal skutok stať. K správnemu deliktu malo dôjsť 23.09.2022 o 12:11 hod., teda skoro po 7\nhodinách od zdokumentovania dopravnej značky, ktorá je umiestnená na úplne inej ulici. Tvrdenie\nžalovaného o emailovej komunikácii medzi správnym orgánom a referátom parkovacej politiky je\nabsurdná, prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nič také neuvádzal. Taktiež tvrdenie žalovaného,\nže pred dokumentáciou správnych deliktov je vykonaná kontrola dopravného značenia, je zavádzajúca,\no čom jednoznačne svedčí zadokumentovanie dopravnej značky vstupu do zóny, ktorá je vyhotovená\ntakmer 7 hodín skôr z úplne iného miesta. Tieto všetky skutočnosti bolo potrebné zistiť v rámci správneho\nkonania, ktoré správne orgány odmietli vykonať, a to výsluch osoby, ktorá mala vozidlo zverené,\nohliadka miesta vjazdu na ulicu G., výsluch zamestnancov parkovacej politiky a zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi žalobcu v rámci predmetného konania. Žalovaný spochybnil, že vodič vozidla sa nenachádza na\nfotografii v dokumentácii správneho deliktu, avšak v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, ako k takému\nzáveru prišiel, keď nevykonal v predmetnej veci žiadne dokazovanie. Žalovaný nahrádza skutkový stav\nvlastnou úvahou, čo je v právnom štáte neprípustné.\n12. Žalobca tiež poukázal aj na zrozumiteľnosť parkovacieho systému v súvislosti s tým, že osoba,\nktorá mala vozidlo v držbe, je cudzincom a na predloženej fotodokumentácii vjazdu z ulice Wolkrovej\nvyplýva, že dopravné značenie je uvedené len v slovenskom jazyku. Túto problematiku už skôr rozoberal\nprokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave vo svojom rozhodnutí o proteste prokurátora sp. zn.\nKd4/17/1100-3 zo dňa 11.05.2017. V rámci priestupkového konania žalobca už na začiatku v odpore proti\nrozkazu navrhoval preskúmanie všeobecne záväzného nariadenia mesta Bratislava ako prejudiciálnu\notázku. Aj tento návrh správne orgány odignorovali namiesto toho, aby prerušili konanie do vyriešenia\ntejto otázky a v konaní ďalej pokračovali.\n13. Nemožno súhlasiť s tým, že správny orgán v rámci objektívnej zodpovednosti nevykonáva\nústne pojednávanie ani dokazovanie. V praxi by to znamenalo absolútnu svojvôľu pri objektívnej\nzodpovednosti ako v tomto prípade, napr. dokumentácia dopravného značenia parkovacej zóny je\nz iného miesta s časovým odstupom takmer sedem hodín. Takýto postup by znamenal porušenie\nústavného princípu podľa čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.03.2024 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol\na napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n15. Nie je pravda, že žalobca v odpore zo dňa 07.11.2022 zaslal fotokópiu identifikačnej karty občana\nUkrajiny. Uvedené zaslal až dňa 16.02.2023 na základe výzvy správneho orgánu pred vydaním\nrozhodnutia vo „Vyjadrení k začatiu konania o správnom delikte“. Možnosť uviesť správne identifikačné\núdaje vodiča vozidla, ktorý mal viesť motorové vozidlo v čase zistenia správneho deliktu držiteľa vozidla,\nmá účastník konania presne stanovenú zákonom o cestnej premávke podaním odporu do 15 dní odo\ndňa doručenia rozkazu o uložení pokuty za správny delikt. Uvedením nesprávnych náležitostí, ktoré\n\nzákon o cestnej premávke vyžaduje od držiteľa vozidla, nebolo možné osobu vodiča vozidla v čase\nzistenia správneho deliktu držiteľa vozidla stotožniť a následne vec vybaviť podľa zákona o priestupkoch.\nDôsledky nesprávneho uvedenia dátumu narodenia vodiča musí znášať držiteľ motorového vozidla.\nV tomto prípade zákon neukladá povinnosť správnemu orgánu overovať a znova vyzývať účastníka\nkonania, či náhodou pri písomnom vyhotovení odporu voči rozkazu o uložení pokuty za správny delikt\nnedošlo z jeho strany ku chybe. Správne konanie má byť rýchle a hospodárne.\n16. H. D., v ktorej sa nachádzalo miesto parkovania motorového vozidla žalobcu vo vyššie uvedenom\nčase porušenia pravidiel cestnej premávky, je vymedzená na každom vstupe do tejto zóny dopravnými\nznačkami podľa vyhlášky pod č. „Parkovacia zóna“, s dodatkovou tabuľou č. 533, umiestnenou pod\nznačkou (platené parkovanie), okrem rezidentov. S poukazom na dokumentáciu miesta porušenia\npravidiel cestnej premávky v zóne, ktoré je vymedzené GPS súradnicami, je zrejmé, že sa v zóne\nparkovania vozidlo nachádzalo, a teda vodič musel do nej vojsť vstupom označeným zónovou značkou\nregulujúcou parkovanie. Na celom území parkovacej zóny platia pravidlá uvedené na dopravnej značke\numiestnenej pri vstupe do zóny, pokiaľ zóna nie je ukončená.\n17. Ďalej žalovaný poukázal na inštitút tzv. „objektívnej zodpovednosti“ a tiež na to, že žalobca bol\nupovedomený o možnosti oboznámiť sa so spisovým materiálom pred vydaním rozhodnutia, čo nevyužil,\nlen sa písomne vyjadril k veci.\n18. Fotodokumentáciu vytvára prvostupňový správny orgán prostredníctvom vyškolených osôb –\nkontrolórov. Kontrolór zaznamená porušenie zákona o cestnej premávke, vytvorí fotodokumentáciu,\nzistí totožnosť držiteľa vozidla pomocou špecializovaných informačných systémov. Skutok je vždy\noverovaný dvojstupňovo. To znamená, že správny orgán overuje porušenie zákona o cestnej premávke\nzaznamenané v teréne kontrolórmi ešte raz. Až po druhej kontrole pristúpi k odoslaniu pokuty. V tejto\nsúvislosti žalovaný uviedol, že nemá dôvod pochybovať o oprávnení a správnosti umiestnenia dopravnej\nznačky, umiestnenie ktorej žalobca v žalobe napáda. V prvostupňovom rozhodnutí o správnom delikte\nsprávny orgán dostatočne poukázal na umiestňovanie zónových dopravných značiek.\n19. Na základe uvedených skutočností považoval žalovaný tvrdenia žalobcu za účelovú obranu s cieľom\nvyhnúť sa postihu za protiprávne konanie, resp. zo zodpovednosti za protiprávny stav. V tomto prípade\nide o tzv. objektívnu zodpovednosť, v rámci ktorej sa konštatuje protiprávny stav, pričom zodpovednosť\nza tento stav nesie osoba určená zákonom o cestnej premávke – držiteľ vozidla. Prvostupňový správny\norgán si zaobstaral všetky podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci, presne zistil skutkový stav veci\nv súlade s § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku a dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej\nsúvislosti v súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku.\nIV.\nReplika žalobcu\n20. Žalobca v replike zo dňa 29.04.2024, doplnenej podaním zo dňa 08.08.2025, zotrval na podanej\nžalobe a navrhol, aby jej správny súd v celom rozsahu vyhovel.\n21. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že predmetné konanie sa realizovalo v rámci objektívnej\nzodpovednosti. Objektívna zodpovednosť sa vždy zruší po podaní odporu účastníkom konania. Po\npodaní odporu sa musí vždy postupovať podľa správneho poriadku, nakoľko ide o konanie pred\nsprávnym orgánom. Aj pri použití objektívnej zodpovednosti je predpokladom spoľahlivo zisteného\nsprávneho deliktu povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom\nsi obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Spáchanie správneho deliktu malo byť preukázané\nštyrmi fotografiami, kde na troch je odfotené predmetné vozidlo na konkrétnom mieste a jedna fotografia\nznázorňuje dopravné značenie na ulici Wolkrovej v úplne inom čase a na inom mieste, kde malo\nstáť vozidlo žalobcu. V spisovom materiáli absentuje dôkaz o tom, že vozidlo žalobcu parkovalo na\npredmetnom mieste.\n22. Žalobca od začiatku konania poukazoval na skutočnosť, že vodič zastavil na uvedenom mieste za\núčelom odnesenia osobných vecí do paneláku a zdržal sa na danom mieste minimálny čas tri minúty.\nSprávny orgán sa touto otázkou vôbec nezaoberal a neodôvodnil presvedčivo, v čom vodič porušil zákon\no cestnej premávke. Vjazd do zóny s parkovaním nemožno považovať za parkovanie, keď vodič len\n\nvyloží veci z auta a zdrží sa na danom mieste len nevyhnutný čas, ktorý je nevyhnutný na vyloženie\nvecí alebo nákladu. Taktiež sa správne orgány vôbec nevysporiadali s návrhmi žalobcu na objasnenie\nskutkového stavu veci ako je dokumentácia vjazdu do danej lokality v danom čase, vypočutie vodiča,\naby objasnil, za akým účelom bol na ulici G. a taktiež vypočutie žalobcu.\n23. Odôvodnenie každého rozhodnutia má byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. Odôvodnenie,\nktoré je len reprodukciou použitých právnych predpisov, bez vymedzenia dôkazov a ďalších relevantných\nskutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, nemožno považovať za dostatočné\na zákonné.\n24. Žalobca tiež dal do pozornosti rozhodnutie Prezídia policajného zboru, odboru dopravnej polície,\nzaoberajúce sa podobnou problematikou.\nV.\nDuplika žalovaného\n25. Žalovaný v duplike zo dňa 16.09.2025 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol\nkonštatujúc, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §\n13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.\nz. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\ndospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko\nboli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 14.01.2026 (§ 137 ods. 4\nSSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.01.2026 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP.\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n28. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n29. Podľa § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri\nprevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona,\nktoré ustanovujú zákaz zastavenia a státia podľa § 25 alebo zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci\nz dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\n30. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný\nposlúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\n31. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu\nvozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.\n\n32. Podľa § 25 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na platenom\nparkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie.\n33. Podľa § 139a ods. 7 písm. b) zákona o cestnej premávke, držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť\npodľa § 6a písm. e), orgán Policajného zboru alebo obec uloží pokutu 78 eur, ak bola porušená iná\npovinnosť podľa § 6a písm. e), ako je uvedené v písmene a).\n34. Podľa § 139b ods. 2 veta druhá zákona o cestnej premávke, správny delikt podľa § 139a ods. 7\nzákona o cestnej premávke možno prejednať aj vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami,\nktoré používa alebo využíva obec alebo obecná polícia.\n35. Podľa § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke, ak držiteľ vozidla v odpore proti rozkazu uvedie\núdaje o vodičovi motorového vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej\npremávky v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu, orgán Policajného zboru podľa\nodseku 1 alebo obec konanie o správnom delikte držiteľa vozidla preruší a vec postúpi na konanie\npodľa osobitného predpisu. Ak v konaní podľa osobitného predpisu príslušný orgán v lehote ustanovenej\nosobitným predpisom zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala\nkonkrétna osoba, skutok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o\nktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci nerozhodne podľa osobitného predpisu, vec\npostúpi orgánu Policajného zboru podľa odseku 1 alebo obci, ktorí pokračujú v konaní o správnom delikte\ndržiteľa vozidla.\n36. Podľa § 139g zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla má voči fyzickej osobe alebo právnickej\nosobe, ktorej zveril motorové vozidlo v čase porušenia povinnosti podľa § 6a, nárok na náhradu ním\nuhradenej pokuty alebo jej časti, ktorú zaplatil na základe rozhodnutia o správnom delikte držiteľa\nvozidla.\n37. Podľa § 141 ods. 1 zákona o cestnej premávke, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie\npodľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.\n38. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.\n39. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n40. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „cestný zákon“), miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané\nulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené\ndo siete miestnych ciest.\n41. Podľa § 6a ods. 1 cestného zákona, na účely organizovania dopravy na území obce môže obec\nustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových\nvozidiel (ďalej len „parkovacie miesta) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť\na plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta a stanovištia vozidiel\ntaxislužby musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom\nnariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné\nparkovanie motorových vozidiel, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.\n42. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania spornou otázka, či správne orgány vydali\nnapadnuté rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.\n43. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že rozkazom bola žalobcovi ako\ndržiteľovi motorového vozidla evidenčné číslo D., značky Škoda uložená pokuta vo výške 78 eur za\nporušenie § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ vozidla\n\ndňa 23.09.2022 v čase o 12:11 hod. na ulici Jungmannova v Bratislave porušil povinnosť zabezpečiť,\naby pri parkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods.\n1 písm. o) zákona o cestnej premávke, a to zákaz zastavenia a státia na platenom parkovisku,\nak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. Proti tomuto rozkazu podal žalobca v zákonom\nstanovenej lehote odpor, v ktorom žalobca za vodiča v čase porušenia pravidiel cestnej premávky označil\nosobu A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F.. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonanou lustráciou\nprostredníctvom dostupných informačných systémov sa správnemu orgánu nepodarilo zistiť žiaden\ntrvalý alebo prechodný pobyt uvedenej osoby na území Slovenskej republiky, nebolo možné túto osobu\npredvolať a vypočuť a spis bol postúpený prvostupňovému správnemu orgánu na konanie o správnom\ndelikte držiteľa vozidla.\n44. Novela zákona o cestnej premávke, a to zákonom č. 68/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť\n01.07.2012, zaviedla objektívnu zodpovednosť za dopravné priestupky držiteľa motorového vozidla.\nÚčelom zavedenia objektívnej zodpovednosti, ako to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 68/2012\nZ. z., bolo zvýšiť bezpečnosť čo najväčšieho počtu účastníkov cestnej premávky a zároveň zabezpečiť\ndisciplinovanosť a ohľaduplnosť účastníkov cestnej premávky prostredníctvom vynútenia dodržiavania\nnajmä tých ustanovení zákona o cestnej premávke, v dôsledku ktorých najčastejšie vznikajú dopravné\nnehody s následkom usmrtenia a ublíženia na zdraví. Zavedením novely sa sledovalo odstránenie\nobtiažneho preukazovania zodpovednosti za porušenie niektorých ustanovení zákona v prípadoch,\nak páchatelia priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky neboli bezprostredne po\nspáchaní priestupku zastavení, identifikovaní a na mieste porušenia zákona bezprostredne prejednaní.\nDôvodová správa predpokladá, že držiteľ vozidla bude môcť v rámci podaného odporu proti rozkazu\no uložení pokuty za správny delikt uviesť osobu, ktorá viedla jeho vozidlo v čase porušenia pravidiel\ncestnej premávky, pričom v prípade úspešného ukončenia konania o priestupku vodiča nebude pokutou\npostihnutý držiteľ motorového vozidla. Dôvodová správa tiež poukazuje na judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej aj len „ESĽP“), z ktorej vyplýva, že neboli porušené ľudské práva\nmajiteľov vozidiel, ak ich národná legislatíva nútila oznámiť, kto riadil ich automobily v čase, keď bolo\nkamerou zistené porušenie predpisov v rýchlosti jazdy, keď ESĽP konštatoval, že majitelia vozidiel „prijali\nurčité povinnosti a záväzky“, ktoré zahŕňajú aj povinnosť pomôcť identifikovať vodiča ich vozidla, ktorým\nbolo spáchané porušenie pravidiel.\n45. Žalobca mal možnosť podať právne kvalifikovaný odpor s účinkami zrušenia rozkazu smerujúcemu\nvoči nemu, čo v dostatočnej miere nevyužil. Síce uviedol identifikačné údaje osoby, ktorú označil za\nvodiča, ale nie správne. Okrem týchto údajov neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by podporovali\ntvrdenie, že uvedená osoba skutočne motorové vozidlo v čase spáchania skutku viedla. Žalobca\ntaktiež neuviedol, či sa jedná o osobu, s ktorou spolupracuje či spolupracoval a za akým účelom jej\nsvoje motorové vozidlo prenechal. Uvedenie týchto skutočností síce zákon nevyžaduje, avšak bližšia\nšpecifikácia daných okolností je v záujme samotného žalobcu, a to s ohľadom na charakter správneho\ndeliktu, za ktorý mu bola preskúmavanými rozhodnutia uložená pokuta. Uvedený správny delikt sa totiž\nchápe ako delikt subsidiárny. Až v prípade, že nie je možné s určitosťou zistiť vodiča motorového vozidla,\nktorý mal spáchať predmetný delikt, nastupuje zodpovednosť držiteľa motorového vozidla za to, že\nmotorové vozidlo zveril inému a nezabezpečil, aby táto osoba dodržala povinnosti vodiča.\n46. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že fotokópia identifikačnej karty občana Ukrajiny\nnebola zaslaná žalobcom už v odpore zo dňa 07.11.2022 tak, ako to tvrdil v podanej žalobe, ale až\ndňa 16.02.2023 na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia vo\n„Vyjadrení k začatiu konania o správnom delikte“. To znamená, že žalobca síce predložil fotokópiu\ndokladu občana Ukrajiny, ale až v štádiu po začatí konania o správnom delikte držiteľa vozidla. Táto\nskutočnosť však nemá žiaden vplyv na vyvodenie zodpovednosti žalobcu ako držiteľa motorového\nvozidla za porušenie ustanovenia § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke.\n47. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku patrí k ťažiskovým\nčinnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých\npredmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako\npodklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav\nveci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy.\n\n48. Proces získavania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, najmä v\nporovnaní so súdnym konaním. Ak to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje osobitný právny predpis,\nsprávny orgán nariadi aj ústne pojednávanie alebo môže vykonať ďalšie dôkazy. Správny poriadok\nukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov\nznamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam.\nPresnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú\nskutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome, alebo nevedome.\n49. Objasňovanie priestupkov sa uskutočňuje na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo\norgánov oprávnených objasňovať priestupky (v danom prípade policajných orgánov). Podľa názoru\nsprávneho súdu správne orgány v danej veci zistili úplne a presne skutočný stav veci a nimi vydané\nrozhodnutia považoval za správne. Ako podklad pre svoje rozhodnutie využili fotodokumentáciu\nzachytávajúcu dopravné značky označené ako „Parkovacia zóna“, s dodatkovou tabuľou č. 533\numiestnenou pod značkou (platené parkovanie v čase od 00:00 hod. do 18:00 hod.), okrem rezidentov\na tri fotografie motorového vozidla žalobcu dňa 23.09.2022 o 12:11 hod. na ulici Jungmannova\nv Bratislave.\n50. Parkovacia zóna predstavuje určité pásmo, teda širšiu oblasť, súvislú časť územia. To znamená,\nže zaberá väčší priestor ako je len jedna ulica. Z uvedeného dôvodu považoval správny súd námietku\nžalobcu ohľadom povinnosti správnych orgánov zisťovať, či dopravné značky neboli v smere jazdy\nvodiča motorového vozidla v čase skutku prikryté alebo poškodené, resp. či sa tam vôbec nachádzali,\nako účelovú obranu. Žalobcom navrhované ústne pojednávanie by podľa odôvodnenia správnych\norgánov neprispelo k lepšiemu objasneniu veci, resp. nemalo by žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci\nsamej.\n51. Bolo teda na žalobcovi, aby v rámci podaného odporu dostatočne identifikoval osobu, ktorá mala\nviesť jeho motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky, a to za účelom ukončenia\nkonania o priestupku vodiča s tým, aby nebol následne sankcionovaný on ako držiteľ motorového\nvozidla. Okrem toho, je v záujme samotného žalobcu, aby v prípade, kedy zverí svoje motorové vozidlo\ndo užívania inej fyzickej osoby, vedel bez akýchkoľvek pochybností uviesť údaje tejto osoby za účelom\njej stotožnenia. Tento priestor mal žalobca v rámci podaného odporu proti rozkazu o uložení pokuty,\nčo žalobca nevyužil, keďže neuviedol správne údaje o údajnom vodičovi jeho motorového vozidla, čo\nmalo za následok nemožnosť predvolať túto osobu na výsluch. Vzhľadom na nemožnosť preukázania\nspáchania priestupku osobe označenej žalobcom ako vodič, prvostupňový správny orgán pokračoval\nv konaní o správnom delikte držiteľa vozidla.\n52. Konanie o správnom delikte držiteľa vozidla je upravené v zákone o cestnej premávke. Jedná sa\no tzv. „objektívnu zodpovednosť“, kde na samotné konanie o správnom delikte postačuje objektívne\nzistenie skutočnosti, že boli porušené pravidlá o cestnej premávke.\n53. V tomto prípade bolo jednoznačne určené, že motorové vozidlo žalobcu sa nachádzalo na mieste, na\nktorom je zastavenie a státie umožnené len po splnení stanovených podmienok, avšak tieto podmienky\nsplnené neboli. V rámci tzv. „objektívnej zodpovednosti“ sa objasňovanie nevykonáva, zavinenie sa\nneskúma, ale zodpovednosť vyplýva z objektívnych skutočností, v tomto prípade z držby motorového\nvozidla, kedy je postihovaný držiteľ motorového vozidla za protiprávne konanie – správny delikt, ktoré\nbolo zistené v súvislosti s používaním jeho motorového vozidla. V takomto prípade postačuje na konanie\no správnom delikte skutočnosť, že bol zistený protiprávny stav v rámci regulácie parkovania, t. j. že\nmotorové vozidlo stálo na mieste bez zaplatenia poplatku za parkovanie.\n54. Je potrebné zdôrazniť, že konanie o správnom delikte držiteľa vozidla je upravené v zákone o cestnej\npremávke. Vzhľadom na to, že ide o tzv. „objektívnu zodpovednosť“, na samotné konanie o správnom\ndelikte postačuje objektívne zistenie skutočnosti, že boli porušené pravidlá o cestnej premávke. V\nrámci tzv. „objektívnej zodpovednosti“ sa nevykonáva objasňovanie, nie je to priestupok podľa zákona\no priestupkoch. Príslušný orgán pri aplikácii zodpovednosti za správny delikt držiteľa vozidla postupuje\npodľa zákona o cestnej premávke v subsidiárnom postavení správneho poriadku k zákonu o cestnej\npremávke.\n\n55. Pri tzv. „subjektívnej zodpovednosti“ (priestupok) je nevyhnutne prítomné zavinenie konkrétnou\nosobou. Pri tzv. „objektívnej zodpovednosti“ sa splnenie požiadavky preukázania zavinenia nevyžaduje\na zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním protiprávny stav nezavinil.\n56. Námietku žalobcu, že vodič motorového vozidla sa na danom mieste zdržal iba minimálny\nnevyhnutný čas (tri minúty) a nestál na ňom, vyhodnotil správny súd za účelovú a ničím nepreukázanú.\nV zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. y) zákona o cestnej premávke sa zastavením rozumie\nuvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie\nprepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu. Zo samotnej citácie pojmu\n„zastavenie“ nepriamo vyplýva povinnosť pre vodiča zaistiť (napríklad aj svoju prítomnosť pri motorovom\nvozidle) neodkladné zastavenie vozidla vyžadované dopravnou situáciou. Pokiaľ toto vodič nezaistí a\nvozidlo ponechá v pokoji, už sa bude jednať o vozidlo stojace v zmysle § 2 ods. 2 písm. t) zákona o\ncestnej premávke. V kontexte vyššie uvedeného nie je potrebné, aby správne orgány zisťovali presný\nčasový interval, počas ktorého bolo vozidlo nedovolene uvedené do pokoja. Postačuje len zistenie o\nkonkrétnej dobe (napríklad uvedenie hodiny a minúty), v ktorej už uvedenie vozidla do pokoja prekročilo\ndobu povolenú pre zastavenie.\n57. Je potrebné poznamenať, že tvrdenie žalobcu, čo sa týka doby parkovania, predstavuje skutočnosť,\nktorá je v praxi ťažko zmerateľná, pokiaľ nejde o parkoviská, kde sú parkovacie hodiny. „Argumentum\nad absurdum“ možno skonštatovať, že ak by osoba označená žalobcom ako vodič skutočne zastavila\nna danom mieste len na tri minúty za účelom odnesenia osobných vecí do paneláku, osoby kontrolujúce\nmotorové vozidlo by ju minimálne videli alebo aj zachytili na fotografii.\n58. Ak vodič vozidla zastavením v úseku platnosti dopravnej značky uvedie vozidlo do pokoja na čas\nnevyhnutne potrebný pre urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na\nurýchlené naloženie alebo zloženie nákladu a v rámci tejto činnosti sa vzdiali od vozidla, tak koná v\nrozpore s pravidlami cestnej premávky ustanovenými v zákone o cestnej premávke, nakoľko koná v\nrozpore s povinnosťou ustanovenou v § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, a to z dôvodu, že\nvozidlo svojím konaním uviedol do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie. Vodič vozidla\npri jeho zastavení v úseku platnosti dopravnej značky musí nielen rešpektovať túto dopravnú značku\nupravujúcu cestnú premávku, ale musí konať aj v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 písm. y) zákona o\ncestnej premávke, t. j. vykonať predmetnú činnosť „urýchlené nastúpenie, alebo na urýchlené naloženie“.\n59. Pokiaľ ide o umiestnenie dopravných značiek, správny súd uvádza, že žalobca si protirečí, keď na\njednej strane tvrdí, že bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie za účelom objasnenia veci, a to najmä\nza účelom vykonania obhliadky miesta údajného spáchania správneho deliktu, ktorou by podľa neho\nbolo objasnené umiestnenie dopravných značiek, a na strane druhej tvrdí, že z fotodokumentácie nie je\nzrejmé, či dopravné značky zadokumentované dňa 23.09.2022 o 5:16 hod. skutočne boli umiestnené na\nmieste v čase skutku, resp. či neboli prekryté alebo poškodené. Správnemu súdu nie je zrejmé, ako by\nvykonanie obhliadky s odstupom času od spáchania skutku preukázalo, či dopravné značky na mieste\nskutku v danom čase boli alebo nie.\n60. V súvislosti s preukazovaním umiestnenia dopravnej značky správny súd podporne poukazuje na\nprávne závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžd/30/2014\nzo dňa 01.12.2015, v ktorom síce išlo o odlišnú situáciu, ale žalobca v danej veci argumentoval,\nže priestupok spáchal z dôvodu, že dopravná značka označujúca začiatok obce nebola dostatočne\nviditeľná: „Čisto gramatický výklad smerujúci k výsledku, že vodič je zaťažený povinnosťou znížiť\nrýchlosť svojho vozidla na max. 50 km/hod. iba v tom a jedinom prípade, keď mu to signalizuje dopravná\nznačka IS 36a „Začiatok obce\", je v rozpore s logickým výkladom „argumentum ad absurdum\", t. j.\ninterpretačné výstupy by umožňovali aj absurdné závery. Napríklad obyvateľ obce alebo iná osoba, ktorá\nby až v obci (napríklad z dôvodu, že sa tam dopravil pešo) nastúpila do svojho vozidla, by tým nebola\nvôbec zaťažená informáciou o existencii uvedenej dopravnej značky, lebo ju jednoducho neminula.“\n61. Možno skonštatovať, že na základe miesta vymedzeného v preskúmavaných rozhodnutiach GPS\nsúradnicami je nespochybniteľné, že motorové vozidlo žalobcu sa nachádzalo v zóne regulovaného\nparkovania, a preto muselo vojsť vstupom do zóny označenej príslušnou zónovou dopravnou značkou.\nJe bezpredmetné, ktorým vstupom do regulovanej parkovacej zóny s vozidlom vošiel a či danú dopravnú\nznačku videl alebo nie. Každý vodič je totiž povinný sledovať situáciu v cestnej premávke a dopravné\n\nznačky a riadiť sa nimi. Na fotografiách dokumentujúcich zaparkované motorové vozidlo žalobcu sú\nuvedené GPS súradnice. Na celom území parkovacej zóny, na všetkých cestách v zóne v oboch\nsmeroch platia pravidlá uvedené na dopravnej značke umiestnenej pri vstupe do zóny, pokiaľ zóna nie\nje ukončená.\n62. Povinnosťou držiteľa vozidla je aj zabezpečiť, aby boli dodržiavané vymedzené pravidlá cestnej\npremávky aj tým spôsobom, že zverí vedenie vozidla osobe odborne spôsobilej na vedenie motorového\nvozidla, ktorá pravidlá cestnej premávky ako aj dopravné značky a ich význam ovláda. Túto skutočnosť\nžalobca zjavne opomenul, navyše, keď vedel, že osoba, ktorej motorové vozidlo zveril, nerozumie\npo slovensky. V Slovenskej republike platí tzv. prezumpcia znalosti práva a každý má možnosť sa\noboznámiť s aktuálnymi, platnými a právne účinnými právnymi predpismi na príslušných verejných\nportáloch alebo na príslušnom obecnom úrade. Okrem toho, v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení sa nápisy na dopravných značkách\nuvádzajú v slovenskom jazyku.\n63. Podľa podkladov obsiahnutých v spisovom materiáli je nesporné, že správne orgány v konaní\nvykonali potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, pričom bezpochyby žalobca mal možnosť\nvyužiť všetky svoje procesné práva.\n64. Napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku a žalovaný ho riadne\nodôvodnil v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr.\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 241/07, sp. zn. I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny\nrámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy\nSlovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd),\nktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne\nvyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej\nmiere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá.\n65. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z\n21.01.1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd Slovenskej republiky pritom nevyžadujú,\naby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na\ntaký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V\ntomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ustanovených v § 25 ods. 1 písm.\no) zákona o cestnej premávke na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie a postupoval v súlade\ns touto judikatúrou.\n66. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v\nrozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené\nv § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom\nžaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne\nposúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nje v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v\nktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie\nžiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania\ntrestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí\nnezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n67. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že správne\norgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,\nriadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených\nskutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n68. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n\n69. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443\nods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}