{"guid": "f7c9eaac-cf69-4464-bf4a-3dff58aaa5f4:bc5e0448-6e59-444f-baef-771deb9d40ac", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100747.1", "spisova_znacka": "6S/72/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/72/2023 z 18. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. augusta 2026, sp. zn. 6S/72/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100747.1", "identifikacne_cislo": "0723100747", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-08-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-6", "nazov": "§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180", "nazov": "zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/97-2013/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14", "/SK/ZZ/1995/180#paragraf-7", "/SK/ZZ/2013/97#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc5e0448-6e59-444f-baef-771deb9d40ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100747.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100747.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100747.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/72/2023\n0723100747\n18. 08. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723100747.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Lesné\npozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, so sídlom Čsl. tankistov 134, 841 06 Bratislava, IČO:\n30 781 035, právne zastúpený: JUDr. Margita Medveczká, advokátka, so sídlom Drotárska cesta 68,\n811 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom\nRužová dolina 27, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 18/2023BPR zo dňa 20.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. Co 18/2023-BPR zo dňa 20.06.2023 a vec\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č.\nC-34/19/ROEP Záhorská Bystrica zo dňa 27.02.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v\nkonaní vo veci zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj len „ROEP“)\nv katastrálnom území A. B. z podnetu Družstva podielnikov Devín rozhodol tak, že nepriznal žalobcovi\npostavenie účastníka konania podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“). Prvostupňový orgán uviedol,\nže išlo o zmenu údajov schváleného registra podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon\nč. 180/1995 Z. z.“) - zápisu vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti k pozemkom evidovaným na\nlistoch vlastníctva č. XXXX, C. XXXX v katastrálnom území A. B. pod por. č. XXX v prospech A. D.,\nE. F. (po Jakubovi) vpodiele 1/1922, s titulom nadobudnutia B., C. XXXX/XXXX, G. C. XXX na základe\nrozhodnutia prvostupňového orgánu č. 1/2016/ROEP Záhorská Bystrica zo dňa 12.10.2016.\n2. Prvostupňový orgán poukázal na charakter pozemkových spoločenstiev, na výbor pozemkového\nspoločenstva a uviedol, že členom spoločenstva je každý vlastník spoločnej nehnuteľnosti, prípadne\nspoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Pozemkové spoločenstvo je vždy spoločenstvom vlastníkov\npodielov spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo nemá oprávnenie v otázke vlastníckych vzťahov k\nspoločnej nehnuteľnosti. Z hľadiska vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti náleží právo nakladať\ns týmto podielom len vlastníkovi, svojho určenia vlastníckeho práva sa môžu domáhať len vlastníci\n\na nie samotné spoločenstvo. Pozemkové spoločenstvo koná za členov spoločenstva pred súdmi a\norgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti, ich spoločného užívania a\nobstarávania spoločných vecí, vyplývajúcich z ich vlastníctva.\n3. Ďalej prvostupňový orgán citoval § 3 ods. 2, § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 a ods. 2, § 17 ods. 1 až ods. 4 a\n§ 33 ods. 2 správneho poriadku. Dospel k záveru, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci zmeny\núdajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom operáte, hoci jeho členovia\nsú spoluvlastníci pozemkov v spoločnej nehnuteľnosti v katastrálnom území A. B.. Predmetom tohto\nkonania je oprava údajov schváleného registra, ktorého účastníkmi sú podávateľ námietky - Družstvo\npodielnikov Devín a doterajší vlastníci podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo v zmysle dedičských konaní\nich oprávnení dedičia. Žalobca je len hospodáriaci subjekt, ktorý hospodári s majetkom svojich členov;\nkoná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej\nnehnuteľnosti, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí, vyplývajúcich z ich vlastníctva.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. Co 18/2023-BPR zo dňa 20.06.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol\na prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že účelom konania podľa zákona č.\n180/1995 Z. z. je zistenie údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ak tieto pozemky nie sú\nalebo sú neúplne evidované v katastri nehnuteľností a následný zápis do katastra nehnuteľností na\nzáklade rozhodnutia o schválení ROEP. Predmetom konania tak nie je určenie vlastníckeho práva osôb\nk nehnuteľnostiam, ale vydanie deklaratórneho rozhodnutia, ktorým sa na základe listín len deklaruje už\nexistujúci vzťah, a teda nekonštituuje sa nový právny stav. Rozhodnutie o schválení ROEP (§ 7 ods. 3\nzákona č. 180/1995 Z. z.) ako aj o zmene údajov ROEP (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.) nie sú\nrozhodnutiami určujúcimi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (konštitutívnymi rozhodnutiami), ale len\ndeklaratórnymi rozhodnutiami zostavením údajov o vlastníckych a iných právach osôb k pozemkom na\nzáklade podkladov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.\n6. Žalovaný ďalej citoval § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o pozemkových spoločenstvách“), pričom uviedol, že výbor\npozemkového spoločenstva koná za členov pozemkového spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej\nmoci v presne definovaných veciach. Konanie o ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z. z. nie je súdnym\nkonaním ani konaním pred orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti,\nich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí, vyplývajúcich z ich vlastníctva. Predmetom\nkonania podľa zákona č. 180/1995 Z. z. nie je a ani nemôže byť nadobúdanie vlastníckeho práva k\nsporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.\nII.\nŽaloba\n7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho\nzrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\n8. Po zhrnutí skutkového stavu žalobca uviedol, že dňa 31.01.2023 oznámil prvostupňovému orgánu\nskutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu pracovníčky - H. I. J. zo 144 konaní o zmene ROEP. Žalobca uviedol,\nže na túto námietku nedostal odpoveď, namiesto toho pracovníčka - H. I. J. - vydala 131 rozhodnutí,\nv ktorých nepriznala žalobcovi postavenie účastníka konania o zmene ROEP, vrátane prvostupňového\nrozhodnutia. Žalobca mal za to, že daná osoba nebola oprávnená vyhotoviť prvostupňové rozhodnutie,\npretože bola oprávnená vykonať iba úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, pričom vylúčenie účastníka\nkonania po viac ako troch rokoch konania takýmto úkonom nie je, a preto je prvostupňové rozhodnutie\nnezákonné. Toto rozhodnutie vydal zamestnanec orgánu verejnej správy, ktorého zaujatosť bola v\nkonaní namietaná, bez vyriešenia námietky zaujatosti.\n9. Žalobca namietal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nespĺňa zákonné štandardy, keďže\nide iba o citáciu právnych predpisov. Mal za to, že ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo v\npôvodom konaní ROEP v roku 2014 až 2016, ako aj v predmetnom konaní v rokoch 2019 a 2020 správny\norgán so žalobcom konal, ale v roku 2023 mu bolo odňaté postavenie účastníka konania.\n\n10. Ďalej žalobca uviedol, že v odvolaní poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj len „kasačný súd“) sp. zn. 6Sžrk/5/2017 zo dňa 18.10.2017, ktoré potvrdzovalo právo\nžalobcu zastupovať svojich členov, avšak z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo žalovaný svoj\nnázor po takmer 8 rokoch konania ROEP a konania o oprave ROEP zmenil. Konanie vo veci nemalo\nbyť začaté, a to s odkazom na § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.\n11. Najpodstatnejším pochybením správneho orgánu bolo nesprávne právne posúdenie práva\npozemkového spoločenstva zastupovať svojich členov. Žalobca zopakoval, že predložil uznesenie\nkasačného súdu sp. zn. 6Sžrk/5/2017 zo dňa 18.10.2017, v ktorom kasačný súd riešil oprávnenie\npozemkového spoločenstva podať správnu žalobu vo veci preskúmania rozhodnutia správneho orgánu,\ntýkajúceho sa pozemkových úprav a právomoc pozemkového spoločenstva zastupovať všetkých členov\nspoločenstva v tomto konaní. Žalovaný sa však s uvedeným rozhodnutím nevysporiadal.\n12. Žalobca mal za to, že vylúčením z konania budú porušené jeho povinnosti, a to nielen povinnosť\nzastupovať svojich členov, ale aj povinnosť viesť zoznam svojich členov. Pozemkové spoločenstvo\nzastupovalo svojich členov v konaní ROEP, správny orgán s ním predtým konal ako s účastníkom\nkonania a členovia pozemkového spoločenstva o tejto skutočnosti vedia, pretože Výbor ich o výsledku\nkonania ROEP informoval na Valnom zhromaždení a členovia sa na zastupovanie žalobcom aj\nspoliehajú.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2024 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu\nako nedôvodnú zamietol.\n14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zosumarizoval skutkový stav a uviedol, že žalobca dňa 28.10.2019\ndoručil stanovisko, ktorým vyjadril nesúhlas so zmenou vlastníckeho práva k podielu na spoločnej\nnehnuteľnosti v prospech Družstva podielnikov Devín. Prvostupňovým rozhodnutím nebolo žalobcovi\npriznané postavenie účastníka konania.\n15. Následne žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí konštatujúc, že\nžalobca neuviedol žiadne relevantné argumenty odôvodňujúce nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nIV.\nReplika žalobcu\n16. Žalobca v replike zo dňa 12.04.2024 zotrval na podanej žalobe ako aj na argumentácii v nej uvedenej.\nPodaním zo dňa 12.07.2024 oznámil správnemu súdu ďalšie skutočnosti.\n17. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §\n13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel\nk záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania podľa §\n107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.08.2026 (§ 137 ods.\n4 SSP).\n19. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n\n20. Podľa § 10 správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti\nnasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.\n21. Podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania\nvylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že\nzamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho\nuskutočnenia ďalšieho konania.\n22. Podľa § 12 ods. 2 správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu\nz konania nemožno podať samostatné odvolanie.\n23. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.\n24. Úlohou správneho súdu bolo, v rozsahu uplatnených žalobných námietok, preskúmať napadnuté\nrozhodnutie a postup orgánu verejnej správy, ktorý mu predchádzal. Správny súd sa zameral na to,\nči orgány verejnej správy postupovali v súlade so správnym poriadkom a či je napadnuté rozhodnutie\npreskúmateľné. Správny súd uvádza, že súdny prieskum smeroval výlučne vo vzťahu k otázkam\ntýkajúcim sa účastníctva konania, pričom samotné konanie vo veci údajov schváleného registra a\nnámietky smerujúce k tomuto konaniu správny súd neskúmal.\nK námietke žalobcu ohľadom nevyhodnotenia ním podanej námietky zaujatosti:\n25. Žalobca v žalobe namietol, že dňa 31.03.2023 oznámil prvostupňovému orgánu skutočnosti\nnasvedčujúce vylúčenie pracovníčky H. I. J., pričom však o tejto námietke nebolo rozhodnuté, a to ani\ndo času vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Uvedenú žalobnú námietku\nvyhodnotil správny súd ako dôvodnú.\n26. Vychádzajúc z preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov možno vyvodiť, že postavenie žalobcu\nako účastníka konania bolo vyhodnotené s odkazom na § 14 ods. 1 správneho poriadku. Správny súd\npovažuje za potrebné v prvom rade poukázať na základné východiská účastníctva konania podľa § 14\nods. 1 správneho poriadku.\n27. Správny poriadok v § 14 ods. 1 stanovuje, že účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Čo sa týka účastníctva, tak postavenie účastníka\nsa priznáva z časového hľadiska, a to odvtedy, ako sa za účastníka konania „prihlásia“ a len dovtedy,\nkým sa nepreukáže opak (opak sa preukázať nemusí). Správny orgán má teda možnosť rozhodnúť o\nnepriznaní postavenia účastníka konania, ak sa preukáže, že ich práva, právom chránené záujmy a\npovinnosti nemôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\n28. S odkazom na už ustálenú judikatúru je potrebné uviesť, že podľa § 14 ods. 1 správneho\nporiadku je účastníkom konania (nielen) ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť\nrozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa nepreukáže opak.\nTomu, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý vo svojom právnom postavení, musí sa\npostavenie účastníka konania priznať a za účastníka konania ho treba považovať až do času, kým\nsa nepreukáže opak, a to rozhodnutím správneho orgánu. Treba ho teda považovať za účastníka\nkonania až do právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníkom konania nie je. O tom, že niekto,\nkto sa domáha účastníctva v konaní, nie je účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť v správnom\nkonaní rozhodnutím so všetkými náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku s tým, že proti tomuto\n\nrozhodnutiu možno podať odvolanie. Účastníkom je však až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\no tom, že účastníkom konania nie je. Či ide o účastníka konania, skúma správny orgán z úradnej\npovinnosti počas celého konania. Ak zistí, že niekto účastníkom nie je, vydá o tom rozhodnutie. Naopak,\nak zistí, že niekomu patrí postavenie účastníka konania, začne s ním ihneď jednať ako s účastníkom,\nuskutoční nevyhnutné procesné úkony a oboznámi ho s doterajším priebehom konania. O tom, že\nďalšej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bolo priznané postavenie účastníkov konania, sa nevydáva\nsprávne rozhodnutie (obdobne nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 22/02 zo\ndňa 16.04.2003 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/1/2010 zo dňa\n14.05.2013).\n29. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žalobca do konania\nvstúpil podaním zo dňa 28.10.2019, pričom z administratívneho spisu nevyplynulo, že by správne\norgány so žalobcom nekonali. Koniec koncov to, že vydali prvostupňové rozhodnutie a napadnuté\nrozhodnutie, potvrdzuje, že bolo potrebné sa vysporiadať s postavením žalobcu. Ako to správny súd\nuviedol vyššie, aj napriek tomu, že bolo vydané prvostupňové rozhodnutie (bez vylúčenia odkladného\núčinku), žalobcu bolo potrebné považovať za účastníka konania až do nadobudnutia právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Je tak nesprávne tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí,\nktorý uviedol, „že je vo veci potrebné rozhodnúť najprv o priznaní resp. nepriznaní postavenia účastníka\nkonania pozemkovému spoločenstvu a až následne bude o námietke zaujatosti rozhodovať najbližšie\nnadriadený vedúci zamestnanca správneho orgánu.“ Uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore so\nsprávnym poriadkom a judikatúrou - ako to správny súd uviedol, rozhoduje sa o nepriznaní účastníctva\nkonania, nie o priznaní, pretože subjekt sa účastníkom konania stáva samotným prihlásením sa, a to v\nprípade žalobcu podaním zo dňa 28.10.2019.\n30. Správne orgány tak pochybili, ak nerozhodli o námietke zaujatosti, ktorú žalobca podal dňa\n31.01.2023, teda pred samotným vydaním prvostupňového rozhodnutia, pričom táto námietka\nsmerovala voči pracovníčke H. I. J., ktorá, ako to vyplýva aj z prvostupňového rozhodnutia, toto\nrozhodnutie vypracovala. Správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy pochybili, ak sa s touto\nnámietkou nezaoberali, nevyhodnotili ju a nevydali o nej rozhodnutie, ale na túto námietku neprihliadli s\nodôvodnením, ktoré, ako to už správny súd uviedol vyššie, neobstojí.\n31. Vychádzajúc z § 12 ods. 1 správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu\nvylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené; pričom s odkazom na § 12 ods.\n2 správneho poriadku proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno\npodať odvolanie. V prípade, ak účastník konania podal oznámenie, musí správny orgán rozhodnúť\nformou rozhodnutia. Vydaniu rozhodnutia predchádza povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci\na za tým účelom si správny orgán obstaráva potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia. Správny orgán\nsi spravidla vyžiada najmä stanovisko zamestnanca, voči ktorému námietka predpojatosti smeruje.\n32. Možno síce, aj na základe ustálenej judikatúry, konštatovať, že rozhodnutie o (ne)vylúčení\nzamestnanca prvostupňového orgánu (v spojení s rozhodnutím žalovaného), na základe námietky\núčastníka konania podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, má charakter procesného rozhodnutia,\nktorým sa upravuje vedenie konania. Nepredstavuje definitívne, konečné rozhodnutie vo veci samej,\nale rieši len jednu čiastkovú procesnú otázku, konkrétne otázku okruhu zamestnancov orgánu verejnej\nsprávy zúčastňujúcich sa na rozhodovaní (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Sž/2/2010 zo dňa 17.03.2010, sp. zn. 5/Sž/77/2008 zo dňa 13.04.2010, sp. zn. 3Sž/77/2008\nzo dňa 30.10.2008, sp. zn. 3Sž/62/2007 zo dňa 28.01.2008 alebo uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/36/2021 zo dňa 30.03.2022). Až po vydaní konečného\nrozhodnutia, na základe preskúmania jeho obsahu, možno vykonať hodnotenie celého procesného\npostupu a vyhodnotenie vplyvu prípadne identifikovaných procesných nedostatkov na výrok a zákonnosť\nrozhodnutia vo veci samej. Aj v tomto smere je pritom relevantné, že po vydaní meritórneho\nrozhodnutia je prípustný aj súdny prieskum otázky zákonnosti (ne)vylúčenia zamestnanca správneho\norgánu z pohľadu zákonnosti meritórneho rozhodnutia. Preto „... i keď je takéto rozhodnutie vylúčené\nzo samostatného súdneho prieskumu, je možné ho napadnúť spolu s meritórnym rozhodnutím vo\nveci, kde môže byť prípadne zistená vada konania spočívajúca v nesprávnom posúdení námietky\nzaujatosti“(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/36/2021 zo dňa\n30.03.2022). Rozhodnutie o námietke zaujatosti sa stáva predmetnom prieskumu správnym súdom\nlen počas preskúmavania meritórneho správneho rozhodnutia na základe správnej žaloby účastníka\n\nkonania v intenciách namietaných procesných vád konania s vplyvom na zákonnosť rozhodnutia vo veci\nsamej podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n33. Správne orgány preto pochybili, ak nevydali rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti, ale\nrovno vydali prvostupňové rozhodnutie. Orgány verejnej správy tak konanie zaťažili vadou, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Úlohou orgánu verejnej správy je, okrem\niného, aj vysporiadanie sa s podstatnými námietkami účastníka konania, pričom v prípade riešenej\nproblematiky namietanej zaujatosti zamestnankyne správneho orgánu, prvotne riešenej procesným\nrozhodnutím bez možnosti podania opravného prostriedku, sa vo fáze prieskumu na základe podaného\nopravného prostriedku (odvolania) proti meritórnemu rozhodnutiu nerieši len procesná otázka vylúčenia\nči nevylúčenia zamestnanca z úkonov do budúcnosti, ale aj prípadný následok konania zaujatého\nzamestnanca v súvislosti so zákonnosťou konania a vydania meritórneho rozhodnutia správneho orgánu\nvo veci.\nK námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia:\n34. Ako dôvodnú ďalej správny súd vyhodnotil námietku, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s\nargumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, a to najmä s odkazom na ním prezentované rozhodnutie\nkasačného súdu - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/5/2017. Žalobca\npráve s odkazom na toto rozhodnutie argumentoval, že je účastníkom konania. Z napadnutého\nrozhodnutia však nemožno ani v náznakoch vyvodiť, ako sa žalovaný vysporiadal s touto argumentáciou\nžalobcu, a prečo na ním odkazované rozhodnutia neprihliadal (ktoré sa týkali postavenia pozemkového\nspoločenstva). V tejto časti je tak napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Správnemu súdu preto nie\nje zrejmé, v čom nebolo možné toto rozhodnutie aplikovať, resp. či sú vôbec závery tohto rozhodnutia\nvo vzťahu k žalobcovi aplikovateľné.\n35. Nad rámec uvedeného správny súd odkazuje na aktuálnu judikatúru kasačného súdu (napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžrk/8/2019 zo dňa 30.11.2022), ktorý\nuviedol:\n„21. Kasačný súd poukazuje na to, že podstatou ROEP je zápis vlastníctva k pozemkom, ktoré nemajú v\nkatastri nehnuteľností evidované vlastníctvo alebo toto nie je evidované úplne. Ako už uviedol kasačný\nsúd vo svojej rozhodovacej praxi cit: „Schválený ROEP je výsledkom síce administratívneho konania a\nprijíma sa v podobe rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok), avšak toto rozhodnutie má špecifickú povahu. Rozhodnutie o schválení ROEP\ntotiž nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemkom. Titulom zostáva naďalej pôvodná právna\nskutočnosť, na podklade ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníctva, ktoré sa však nezapísalo do pôvodného\npozemkového registra, resp. súčasného katastra nehnuteľností. Inými slovami ROEP predstavuje len\nformalizovaný postup, výsledkom ktorého je zápis vlastníckeho a prípadne aj iného vecného práva k\npozemkom do katastra nehnuteľností.“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sžrk/2/2020 zo dňa 28.2.2022).\nRozhodnutie o schválení ROEP teda nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemku, ale má len\ndeklaratórne účinky.\n22. Súčasne však platí, že v priebehu konania o ROEP sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch\na právnych vzťahoch k nim, pričom môže dôjsť k tomu, že určité skutočnosti budú nejasné alebo\nsporné, resp. budú mať vplyv na to, ako budú vlastnícke a iné práva k pozemkom zapísané v katastri\nnehnuteľností. Zákon č. 180/1995 Z. z. preto zakotvuje na toto konanie použitie všeobecných predpisov\no správnom konaní, spolu so špeciálnou úpravou v tomto zákone tak, aby všetci účastníci tohto konania\nmohli plnohodnotne uplatniť svoje procesné práva. Súčasťou týchto práv je možnosť podávať námietky\nk zostavenému návrhu registra, ako aj možnosť domáhať sa potvrdenia, že k nadobudnutiu pozemku\ndošlo vydržaním. Porušenie týchto práv môže mať závažné dôsledky vo vzťahu k evidencii vlastníckych\npráv alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Hoci zákon č. 180/1995 Z. z. nepripúšťa možnosť\nodvolania voči rozhodnutiu o schválení ROEP, toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom\nsúdnictve.\n23. Konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. teda nepredstavuje opravný prostriedok voči\nrozhodnutiu o schválení ROEP (ako je vysvetlené v predchádzajúcom texte, voči rozhodnutiu o schválení\nROEP nie je možné podať odvolanie), ale slúži len na zmenu takých údajov schváleného registra, ktoré\n\nsú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 tohto zákona, t.j. s údajmi poskytnutými nájomcami, pozemkov,\npozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, s údajmi z katastrálneho operátu,\nštátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania z výpovedí svedkov a z iných dôkazov\nzískaných najmä pri prešetrovaní v obci.“\n36. S odkazom na uvedené správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, a preto napadnuté\nrozhodnutie s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n37. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom tunajšieho súdu vysloveným v tomto\nrozsudku, pričom sa v ďalšom konaní vysporiada s podanou námietkou zaujatosti. Správny súd\nneprejudikuje, či pani H. I. J. je alebo nie je zaujatá (uvedené nemá správny súd ani v kompetencii), ale\nje povinnosťou žalovaného o tejto námietke konať a rozhodnúť tak, aby neboli pochybnosti o „čistote“\nkonania. Súčasne sa žalovaný dostatočne vysporiada s námietkami žalobcu a ak dospeje k záveru, že\nžalobca nie je účastníkom konania, toto svoje rozhodnutie dostatočne odôvodní.\n38. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6522ddce-67bf-4af9-aed3-d2e65ab0b4ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 z 16. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-16", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6522ddce-67bf-4af9-aed3-d2e65ab0b4ce"}], "citovane_v": []}