{"guid": "4636bade-6277-4bf0-b53b-c49a1f4c3f5c:6c64bb79-286d-4d3b-b8a0-bfe68e9026e6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100274.2", "spisova_znacka": "13Sas/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Sas/3/2023 z 26. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. mája 2026, sp. zn. 13Sas/3/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100274.2", "identifikacne_cislo": "0723100274", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-169", "nazov": "§ 169 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-169", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-169"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-169"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c64bb79-286d-4d3b-b8a0-bfe68e9026e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100274.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100274.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100274.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Sas/3/2023\n0723100274\n26. 05. 2026\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723100274.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A.\nB. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Marek Morochovič,\nadvokát, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a\nrodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30 794 536, za účasti: F. E., so sídlom E. E. X, XXX\nXX E., IČO: 31 871 224, právne zastúpená: MÉSZÁROS Law Firm s. r. o., so sídlom Hlavná 21/1, 929\n01 Dunajská Streda, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. G./H. zo dňa 04. apríla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Prvostupňovým rozhodnutím E./F./XXXXX – XXXX/XXXXXX/XX zo dňa 28.12.2022 Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej aj ako „úrad“) udelil v zmysle § 66 zákona č. 311/2001\nZ. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákonník práce“) Zamestnávateľovi\npredchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce so Zamestnankyňou (žalobkyňou), ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.\n2. Svoje rozhodnutie úrad odôvodnil tým, že zamestnávateľ v zmysle § 66 Zákonníka práce požiadal úrad\no udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods.\n1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnankyňou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Žiadosť\no udelenie súhlasu bola dôvodená tým, že zamestnankyňa sa stala nadbytočnou z organizačných\ndôvodov.\n3. Úrad v odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal skutkový stav a priebeh správneho konania a\nďalej uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu viažuceho sa k danej veci dospel k záveru,\nže predloženými listinnými dôkazmi zamestnávateľa bolo dostatočne preukázané naplnenie skutkovej\npodstaty výpovedného dôvodu, pre ktorý sa má pracovný pomer so zamestnankyňou skončiť. Úrad mal\nza preukázané, že na základe rozhodnutia č. 1/2011 zo dňa 28.09.2011 „o racionalizačnom opatrení\nna zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce” s účinnosťou od 01.10.2011\nsa zrušilo pracovné miesto „vedúca školskej jedálne“, ktoré zastávala zamestnankyňa a zamestnávateľ\nju nemá možnosť ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté\nako miesto výkonu práce a zamestnankyňa sa so zamestnávateľom nedohodla inak. Rozhodnutie o\nudelení súhlasu bolo zamestnávateľovi doručené dňa 29.12.2022 a zamestnankyni bolo doručené dňa\n10.01.2023.\n\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie.\n5. Žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. G./H. zo dňa 04. apríla 2023 podľa\n§ 12 písm. t/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a § 58 ods. 1 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o správnom konaní“)\nodvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.\n6. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil právne podľa § 63 ods. 1 písm. b/, § 66 ods. 1, 2, § 66k, § 63 ods.\n2, § 74 Zákonníka práce, § 56, § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, § 70 ods. 10 zákona o službách\nzamestnanosti a vecne tým, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, administratívneho spisu a\nodvolania žalobkyne dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán dostatočne posúdil skutkový aj\nprávny stav veci a rozhodol v súlade so zákonom, keď zamestnávateľovi podľa § 66 Zákonníka práce\nudelil predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou podľa § 63 ods.\n1 písm. b) Zákonníka práce. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní žalovaný nepovažoval za právne\nrelevantné pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.\n7. Žalovaný poukázal na to, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím\nvýpoveď len s predchádzajúcim súhlasom úradu práce, pričom bez takéhoto súhlasu by bola výpoveď\nneplatná. Uviedol, že v konaní podľa § 66 Zákonníka práce je správny orgán povinný skúmať aj naplnenie\nskutkovej podstaty výpovedného dôvodu, pre ktorý sa má pracovný pomer skončiť.\n8. Ďalej konštatoval, že jedným z prípadov, keď je potrebný predchádzajúci súhlas úradu, je výpoveď\npodľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda situácia, keď sa zamestnanec stane nadbytočným\nvzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o organizačných\nzmenách. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že správny orgán je povinný zisťovať všetky skutočnosti\nrozhodné pre posúdenie veci, najmä či bolo prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene a či došlo\nk zrušeniu pracovného miesta zamestnanca so zdravotným postihnutím. Súčasne zdôraznil, že o\nnadbytočnosti zamestnanca rozhoduje výlučne zamestnávateľ a správne orgány nie sú oprávnené\npreskúmavať výber konkrétneho nadbytočného zamestnanca.\n9. Žalovaný uviedol, že v posudzovanom prípade preskúmal všetky podklady predložené\nzamestnávateľom aj žalobkyňou. Zo spisového materiálu mal za preukázané, že žalobkyňa je občanom\nso zdravotným postihnutím, čo bolo doložené rozhodnutím Sociálnej poisťovne a potvrdením o poklese\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Ďalej považoval za preukázané, že žalobkyňa\npracovala u zamestnávateľa na pracovnej pozícii „vedúca školskej jedálne“ na 0,4 úväzok na základe\nústnej dohody.\n10. Žalovaný konštatoval, že pracovné miesto žalobkyne bolo s účinnosťou od 01.10.2011 zrušené v\ndôsledku organizačných zmien prijatých rozhodnutím starostu obce E. E. X/XXXX zo dňa 28.09.2011,\nktoré bolo schválené obecným zastupiteľstvom. Organizačná zmena mala smerovať k zníženiu stavu\nzamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce. Túto skutočnosť mal žalovaný za preukázanú\naj organizačnými štruktúrami pred a po organizačnej zmene, z ktorých vyplývalo zrušenie pracovného\nmiesta „vedúca školskej jedálne“.\n11. Žalovaný ďalej uviedol, že zamestnávateľ splnil povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami\nzamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce, čo vyplývalo zo žiadosti o prerokovanie výpovede zo\ndňa 21.11.2022 a zo zápisu z prerokovania zo dňa 22.11.2022. Za preukázané považoval aj splnenie\npovinnosti zamestnávateľa podľa § 66 ods. 2 Zákonníka práce bezodkladne oznámiť žalobkyni podanie\nžiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu.\n12. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že zamestnávateľ dostatočne preukázal splnenie\npodmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 Zákonníka práce. Opätovne zdôraznil,\nže správny orgán vychádza zo skutočností preukázaných v administratívnom spise a nie je oprávnený\npreskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa o výbere konkrétneho nadbytočného zamestnanca.\n\n13. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce,\nžalovaný uviedol, že posúdenie tejto otázky patrí výlučne do právomoci súdu, a nie správnych orgánov\nrozhodujúcich o predchádzajúcom súhlase podľa § 66 Zákonníka práce.\n14. V závere žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi\npredpismi, nezistil žiadne vady odôvodňujúce jeho zmenu alebo zrušenie a mal za to, že zamestnávateľ\npreukázal naplnenie skutkovej podstaty výpovedného dôvodu. Z uvedených dôvodov rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.\nII. Žaloba a jej dôvody\n15. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 04. apríla 2023 podala žalobkyňa správnu žalobu a žiada, aby\nsúd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím úradu zo dňa 28.12.2022 zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Žalobu žalobkyňa odôvodnila podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona\nč. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“).\n16. V správnej žalobe žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o udelení predchádzajúceho súhlasu\nzamestnávateľovi na skončenie jej pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce. Uviedla, že žalovaný nesprávne dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie správneho orgánu boli\nvydané v súlade s právnymi predpismi a že zamestnávateľ dostatočne preukázal naplnenie skutkovej\npodstaty výpovedného dôvodu.\n17. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v podstate prevzal skutkové a právne závery\nprvostupňového správneho orgánu. Podľa žalobkyne bolo rozhodnutie založené na tvrdení, že\nrozhodnutím starostu obce E. E. X/XXXX zo dňa 28.09.2011, schváleným obecným zastupiteľstvom\ns účinnosťou od 01.10.2011, bolo zrušené pracovné miesto „vedúca školskej jedálne“, ktoré mala od\nfebruára 2006 vykonávať na 0,4 úväzok na základe ústnej dohody so zamestnávateľom. Žalobkyňa\nuviedla, že správne orgány vychádzali aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5\nCdo/14/2019 zo dňa 26.11.2020.\n18. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný nesprávne posúdil splnenie ponukovej povinnosti\nzamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa správnych orgánov mala obec po návrate\nžalobkyne z dlhodobej pracovnej neschopnosti dňa 01.06.2020 ponúknuť žalobkyni možnosť opätovne\nvykonávať prácu „vedúcej školskej jedálne“, čo žalobkyňa odmietla. Žalobkyňa však tvrdila, že išlo len\no formálnu a účelovú ponuku bez reálneho základu, keďže pracovné miesto bolo podľa organizačnej\nštruktúry obce zrušené a nebolo preukázané jeho opätovné zriadenie.\n19. Žalobkyňa poukázala aj na predchádzajúce konania vedené v roku 2012 vo veci udelenia\npredchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru z rovnakých dôvodov. Uviedla, že\nrozhodnutia správnych orgánov o udelení súhlasu boli v minulosti opakovane zrušené odvolacím\norgánom aj správnymi súdmi, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z týchto rozhodnutí\npodľa žalobkyne vyplývalo, že rozhodnutie o organizačnej zmene musí konkrétne identifikovať pracovné\nmiesto zamestnanca, ktoré sa ruší, a že neurčité označenie pracovného miesta spôsobuje nezákonnosť\nrozhodnutia.\n20. Žalobkyňa zdôraznila, že rozhodnutie starostu obce č. X/XXXX neobsahovalo konkrétne označenie\njej pracovného miesta podľa pracovnej zmluvy. Tvrdila, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.1993\nvykonávala administratívne, účtovné a ekonomické práce na obecnom úrade, pričom v rozhodnutí o\norganizačnej zmene bolo zrušené len „jedno pracovné miesto na úseku prevádzkových a pomocných\nčinností“. Takéto označenie podľa žalobkyne nezodpovedalo jej skutočne vykonávanej práci a bolo\nneurčité.\n21. Podľa žalobkyne správne orgány opomenuli skúmať, či v dôsledku organizačnej zmeny skutočne\ndošlo k zrušeniu pracovného miesta, ktoré vykonávala podľa pracovnej zmluvy, a či sa v dôsledku toho\nstala pre zamestnávateľa nadbytočnou. Namietala, že žalovaný sa nevysporiadal so zvyšnou časťou jej\n\npracovného úväzku vykonávaného pre obec, ktorá mala administratívny charakter a pri ktorej podľa nej\nneexistovalo právne účinné rozhodnutie o organizačnej zmene.\n22. Žalobkyňa označila záver žalovaného o dostatočnom preukázaní výpovedného dôvodu za arbitrárny,\nkeďže správne orgány sa podľa nej nevysporiadali s otázkou, či bolo vôbec zrušené pracovné miesto\nzodpovedajúce jej pracovnej náplni. Zároveň tvrdila, že správne orgány sa nedostatočne zaoberali\notázkou splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Namietala,\nže obec nepredložila žiadne relevantné dôkazy o reálnosti ponuky pracovného miesta „vedúca školskej\njedálne“, napríklad rozhodnutie o jeho opätovnom zriadení alebo schválenie obecného zastupiteľstva.\n23. Žalobkyňa ďalej uviedla, že povinnosťou správnych orgánov bolo skúmať aj skutočnú vôľu\nzamestnávateľa zamestnávať žalobkyňu na ponúkanom pracovnom mieste, najmä za situácie, keď\nčinnosti školskej jedálne mali byť zabezpečované dodávateľským spôsobom. Podľa žalobkyne správne\norgány nepostupovali v súlade so Zákonníkom práce ani so zásadou zisťovania skutočného stavu veci\npodľa § 32 Správneho poriadku.\n24. Žalobkyňa zastáva názor, že v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 Zákonníka\npráce je správny orgán povinný skúmať nielen splnenie podmienok podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce,\nale aj splnenie podmienok podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, vrátane riadneho splnenia ponukovej\npovinnosti zamestnávateľa. Keďže žalovaný ani prvostupňový správny orgán podľa nej tieto skutočnosti\nriadne nezistili a nevyhodnotili, považovala napadnuté rozhodnutie za skutkovo nesprávne a nezákonné.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n25. Vo vyjadrení žalovaný zdôraznil, že predmetom konania o udelenie predchádzajúceho súhlasu bolo\nskončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a Obcou E. v rozsahu 0,40 pracovného úväzku na\npracovnej pozícii „vedúca školskej jedálne“. Uviedol, že takéto nastavenie pracovnoprávnych vzťahov\nvzniklo na základe trojstrannej dohody z roku 2006 medzi žalobkyňou, Obcou E. a Základnou školou\ns materskou školou I. B. v E.. Podľa žalovaného túto skutočnosť potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v rozsudku sp. zn. 5 Cdo/14/2019 zo dňa 26.11.2020.\n26. Žalovaný uviedol, že správny orgán je pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie predchádzajúceho\nsúhlasu povinný skúmať splnenie podmienok podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, pričom v\ndanom prípade mal ich splnenie za preukázané.\n27. K podmienkam podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalovaný uviedol, že zamestnávateľ\npredložil rozhodnutie starostu obce E. E. X/XXXX zo dňa 28.09.2011, schválené obecným\nzastupiteľstvom, ako aj zmenu organizačného poriadku a organizačnej štruktúry obecného úradu účinnú\nod 01.10.2011. Na základe týchto dokumentov mal žalovaný za preukázané, že žalobkyňa sa stala\nnadbytočnou zamestnankyňou.\n28. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, žalovaný\nuviedol, že zamestnávateľ nemal voľné pracovné miesto. Dodal, že zamestnávateľ žalobkyni navrhoval\nopätovné vytvorenie pracovnej pozície „vedúca školskej jedálne“, ktorej činnosti boli od roku 2011\nzabezpečované externe, avšak žalobkyňa s týmto návrhom nesúhlasila, čo malo vyplývať z jej e-mailu\nzo dňa 26.06.2020. Žalovaný zároveň zdôraznil, že podstatnou skutočnosťou bolo, že zamestnávateľ\nnedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom.\n29. K žalobkyňou namietaným rozhodnutiam správnych orgánov a súdov z rokov 2012 až 2015 žalovaný\nuviedol, že skutkový a právny stav bol v tom období odlišný, keďže v tom čase ešte neexistoval rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/14/2019 zo dňa 26.11.2020. Podľa žalovaného\nsa správne orgány ani správne súdy v predchádzajúcich konaniach nezaoberali otázkou zmeny obsahu\npracovnej zmluvy z roku 2006, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky v roku 2020 posúdil tak, že medzi\nžalobkyňou a Obcou E. existoval pracovný pomer v rozsahu 0,40 pracovného úväzku na pozícii „vedúca\nškolskej jedálne“.\n\n30. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že sa správne orgány nevysporiadali so zvyšnou časťou\njej pracovného úväzku. Uviedol, že podľa záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2020\nexistovali dva samostatné pracovné pomery, a to pracovný pomer medzi žalobkyňou a Obcou E.\nv rozsahu 0,40 pracovného úväzku a pracovný pomer medzi žalobkyňou a školou v rozsahu 0,60\npracovného úväzku. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nebolo možné ani potrebné zaoberať sa\npracovným pomerom v rozsahu 0,60 pracovného úväzku, keďže nebol predmetom žiadosti o udelenie\npredchádzajúceho súhlasu.\n31. Žalovaný zároveň poukázal na to, že samotná žalobkyňa po skončení dlhodobej pracovnej\nneschopnosti súhlasila so skončením pracovného pomeru so školou v rozsahu 0,60 pracovného úväzku\ndohodou, čo malo vyplývať z jej e-mailu zo dňa 26.06.2020.\nIV. Replika žalobkyne\n32. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného,\npodľa ktorej bol skutkový a právny stav v konaniach vedených v rokoch 2012 až 2015 odlišný z dôvodu\nneexistencie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/14/2019 zo dňa 26.11.2020.\n33. Žalobkyňa namietala, že od roku 2011 existuje bez zmeny rozhodnutie obce o organizačnej\nzmene, ktoré považuje za vadné z dôvodu neurčitosti označenia rušeného pracovného miesta. Podľa\nžalobkyne obec túto vadu doposiaľ neodstránila prijatím nového, určitého a zrozumiteľného rozhodnutia.\nZdôraznila, že táto vada existovala už od prijatia rozhodnutia v roku 2011 a nie je závislá od neskoršieho\nrozhodovania správnych orgánov alebo súdov.\n34. Žalobkyňa uviedla, že podstatou jej žalobných námietok je tvrdenie, že žalovaný sa nevysporiadal s\nvadou rozhodnutia Obce E., ktorú podľa nej konštatovali už správne súdy v predchádzajúcich konaniach.\nTáto vada mala spočívať v tom, že z rozhodnutia o organizačnej zmene nebolo zrejmé, ktoré konkrétne\npracovné miesto bolo zrušené. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodnutie označovalo rušené miesto\nlen ako „jedno pracovné miesto na úseku prevádzkových a pomocných činností“, a nie ako pracovné\nmiesto „vedúca školskej jedálne“.\n35. Podľa žalobkyne preto žalovaný nemohol považovať za preukázané, že zamestnávateľ predložil\nriadne a určité písomné rozhodnutie o organizačnej zmene podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.\nŽalobkyňa tvrdila, že predmetné rozhodnutie je pre neurčitosť neplatné, pričom na túto skutočnosť mali\npodľa nej poukázať už Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 14S/63/2012 a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sžo/68/2013.\n36. Žalobkyňa zastávala názor, že ak žalovaný nemal za preukázanú existenciu riadneho rozhodnutia\nzamestnávateľa o organizačnej zmene a zrušení pracovného miesta, nemohol zákonne udeliť\npredchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.\n37. V ostatnom sa žalobkyňa pridržiavala argumentácie uvedenej v správnej žalobe, ako aj navrhnutého\npetitu.\nV. Duplika žalovaného\n38. V duplike žalovaný uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 26.11.2020, sp.\nzn. 5 Cdo 14/2019 ustálil záver, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a Obcou\nE. ako zamestnávateľom je v rozsahu 0,40 pracovného úväzku v pracovnej pozícii vedúca školskej\njedálne. Rozsudkom NS SR bolo zamietnuté dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave zo dňa 13.06.2018, sp. zn. 25Co/170/2017. Zohľadniac všetko uvedené, je zrejmé a nepochybné,\nže žalobkyňa pre Obec E. pracovala v pracovnej pozícii vedúca školskej jedálne. Žalovaný nemal a\nnemá pochybnosť o tom, že výsledkom rozhodnutia starostu Obce E. E. X/XXXX zo dňa 28.09.2011,\nschváleného obecným zastupiteľstvom v roku 2011 a potvrdeného obecným zastupiteľstvom v roku 2021\na s ním súvisiacej zmeny organizačného poriadku Obecného úradu E. vrátane schémy organizačnej\n\nštruktúry Obecného úradu E. od 01.10.2011 je zrušenie pracovného miesta vedúcej školskej jedálne,\nktoré zastávala žalobkyňa.\nVI. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania\n39. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení uvádza, že správnu žalobu žalobkyne považuje za nedôvodnú v\ncelom rozsahu. Zastáva názor, že tak žaloba, ako aj replika žalobkyne obsahujú tvrdenia, ktoré už boli\nvyvrátené v rámci prvo a druhostupňového správneho konania, ako aj v rámci vyjadrení žalovaného v\ntomto súdnom konaní.\n40. Ťažisko žalobnej argumentácie žalobkyne podľa ďalšieho účastníka spočíva v spochybňovaní\nrozhodnutia štatutárneho orgánu ďalšieho účastníka zo dňa 28.09.2011 o organizačnej zmene (ďalej\nlen „organizačné rozhodnutie“). Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/68/2013 zo dňa 20.05.2015, pričom jeho aplikáciu považuje ďalší\núčastník za nesprávnu a irelevantnú. Podľa jeho názoru žalobkyňa opomína skutočnosť, že skutkový\na právny stav posudzovaný v uvedenom rozhodnutí bol odlišný od skutkového stavu v prejednávanej\nveci, najmä z dôvodu, že v ďalších konaniach bola preukázaná zmena rozsahu pracovného úväzku\nžalobkyne.\n41. Ďalší účastník sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého z vykonaného\ndokazovania, najmä s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Cdo/14/2019 zo dňa 26.11.2020, vyplýva, že v dôsledku zmeny obsahu pracovnej zmluvy z roku 2006\nžalobkyňa vykonávala prácu pre obec v rozsahu 0,40 pracovného úväzku na pozícii vedúcej školskej\njedálne.\n42. K tvrdeniam žalobkyne o neurčitosti organizačného rozhodnutia z roku 2011 ďalší účastník uvádza,\nže predmetné rozhodnutie bolo v súdnej praxi opakovane posudzované a jeho určitosti bola priznaná\nrelevancia v kontexte záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v roku 2020. Podľa ďalšieho\núčastníka bolo zrušenie pracovného miesta „vedúca školskej jedálne“ dostatočne určité a preukázané,\npričom žalobkyňa svojou argumentáciou vytrháva jednotlivé časti predchádzajúcich rozhodnutí z\nkontextu.\n43. Ďalší účastník zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v minulosti sama deklarovala výkon\npráce pre obec ako vedúca školskej jedálne, čo vyplýva aj zo súdneho rozhodnutia Okresného súdu\nDunajská Streda sp. zn. 7C/148/2010 zo dňa 02.02.2012, v ktorom bolo konštatované jej vlastné\nvyjadrenie o rozsahu a povahe vykonávanej práce.\n44. Pokiaľ ide o ponukovú povinnosť zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ďalší účastník\nuvádza, že táto bola splnená, keďže žalobkyni bola ponúknutá jej pôvodná pracovná pozícia, pričom iné\nvoľné pracovné miesto neexistovalo. Zamestnávateľ nemá podľa jeho názoru povinnosť vytvárať nové\npracovné miesta, ale iba ponúknuť existujúce voľné pracovné miesta, čo bolo v danom prípade splnené.\n45. Ďalší účastník zároveň poukazuje na dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.07.2020\nmedzi žalobkyňou a H. J. D. C. J. K. E., z ktorej vyplýva, že žalobkyňa mala v čase skončenia tohto\npracovného pomeru pracovný úväzok v rozsahu 0,60. Táto skutočnosť podľa neho potvrdzuje rozdelenie\npracovného pomeru medzi jednotlivých zamestnávateľov v pomere 60 % a 40 %.\n46. Ďalší účastník uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za vecne správne,\ndostatočne odôvodnené a vydané v súlade so zákonom, pričom žalobkyňa svoje tvrdenia opiera len o\nsubjektívne interpretácie a právne závery, ktoré boli už v predchádzajúcich konaniach vyvrátené alebo\nprekonané ustálenou súdnou praxou.\n\nVII. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu ďalšieho účastníka\n\n47. Žalovaný sa s vyjadrením ďalšieho účastníka stotožnil.\nVIII. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu ďalšieho účastníka\n48. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podaniu ďalšieho účastníka uvádza, že naďalej trvá na svojej\nsprávnej žalobe v celom rozsahu a považuje obranu žalovaného aj ďalšieho účastníka za nedôvodnú.\n49. K argumentácii založenej na rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/14/2019\nzo dňa 26.11.2020 žalobkyňa uvádza, že tento rozsudok sa týkal odlišného predmetu konania (nárok\nna doplatok mzdy), pričom jeho závery nemožno automaticky prenášať na posúdenie zákonnosti\norganizačného rozhodnutia z roku 2011. Zdôrazňuje, že záväzný je výrok rozhodnutia, nie jeho\nodôvodnenie, a preto tento rozsudok nemôže odstrániť vady organizačného rozhodnutia č. 1/2011.\nŽalobkyňa zároveň poukazuje na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/68/2013 zo\ndňa 20.05.2015, ktorý mal podľa nej jednoznačne konštatovať neurčitosť a nezákonnosť predmetného\norganizačného rozhodnutia. Nesúhlasí s tvrdením ďalšieho účastníka, že uvedený rozsudok je\n„irelevantný“, keďže podľa nej ide o rozhodnutie, ktoré sa priamo týka posudzovanej právnej otázky.\n50. Pokiaľ ide o tvrdenú zmenu pracovného pomeru, žalobkyňa uvádza, že pracovná zmluva a jej\nzmena musia byť v súlade s § 43 a § 54 Zákonníka práce uzatvorené písomne, pričom druh práce\npredstavuje podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy. Samotný fakt vyplácania mzdy zodpovedajúcej\nurčitému percentuálnemu úväzku podľa nej nepreukazuje platnú dohodu o zmene druhu práce. Rozsah\npracovného času nemožno zamieňať s druhom práce, pričom žalobkyňa popiera, že by došlo k platnej\ndohode o zmene pracovnej zmluvy.\n51. K organizačnému rozhodnutiu z roku 2011 žalobkyňa uvádza, že medzi týmto rozhodnutím a\nvýpoveďou v roku 2023 uplynula neprimerane dlhá doba, ktorá vylučuje existenciu bezprostrednej\npríčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a tvrdenou nadbytočnosťou. Organizačné opatrenie\nnemôže byť podľa nej len formálnym a historickým základom výpovede po viac ako desiatich rokoch.\nTakýto postup považuje za účelový a odporujúci § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.\n52. K ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce žalobkyňa uvádza, že ponuka pracovného\nmiesta „vedúca školskej jedálne“ bola len formálna, keďže toto pracovné miesto malo byť podľa\nsamotného zamestnávateľa zrušené od roku 2011. Ponúkať neexistujúce pracovné miesto nemožno\npovažovať za riadne splnenie zákonnej ponukovej povinnosti. Zároveň považuje argumentáciu týkajúcu\nsa jej pracovného pomeru so základnou školou za právne irelevantnú vo vzťahu k posúdeniu postupu\nF. E..\n53. Zásadné námietky žalobkyňa smeruje aj k procesnému postupu správnych orgánov. Namieta, že v\nkonaní o udelení predchádzajúceho súhlasu nebola ako účastníčka konania vôbec oslovená ani vyzvaná\nna vyjadrenie sa, pričom rozhodnutie bolo vydané bez jej účasti len na základe podkladov predložených\nzamestnávateľom. Tým podľa nej došlo k porušeniu jej procesných práv, najmä podľa § 3 ods. 2 a § 33\nods. 2 Správneho poriadku, keď jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho\nvydaním.\n54. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že správny orgán sa uspokojil len s formálnym predložením viac ako desať\nrokov starého organizačného rozhodnutia bez toho, aby skúmal jeho aktuálnosť, reálnosť a príčinnú\nsúvislosť s tvrdenou nadbytočnosťou. Takýto postup považuje za nedostatočný, formalistický a vedúci\nk nezákonnému rozhodnutiu, ktoré podľa nej legitimizuje zneužitie práva zo strany zamestnávateľa.\n55. Na záver žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov považuje za nezákonné,\nnavrhuje ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, pričom trvá na všetkých svojich žalobných\ntvrdeniach a návrhu v plnom rozsahu.\nIX. Relevantné právne predpisy\n\n56. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať\nzamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi,\nktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods.\n1 písm. a) a e).\n57. Podľa § 66 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ bezodkladne oznámi zamestnancovi so\nzdravotným postihnutím podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 prvej\nvety.\n58. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi\nvýpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie\nzamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o\nznížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných\nzmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane\nnadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú\nbol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.\n59. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde\no výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa\n§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre\nneuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z\ndôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f),\niba vtedy, ak\na/ zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v\nmieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,\nb/ zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol\nv mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave\nna túto inú prácu.\n60. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany\nzamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú\nvýpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný\nprerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej\nžiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa\ndoručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,\nže k prerokovaniu došlo.\nX. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n61. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o\nsprávnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj\nadministratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a\nadministratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná\n62. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.\n4 SSP.\n63. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.04.2023, ktorým zamietol\nodvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa zo dňa 28.12.2022, ktorým tento udelil\nzamestnávateľovi predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63\nods. 1 písm. b/ Zákonníka práce so zamestnankyňou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím\n(žalobkyňou). Žalobkyňa namietala, že správne orgány nezákonne potvrdili splnenie výpovedného\n\ndôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keďže rozhodnutie o organizačnej zmene neurčito\noznačovalo rušené pracovné miesto a nezodpovedalo jej skutočnej pracovnej náplni administratívnych,\núčtovných a ekonomických prác. Tvrdila, že nebolo preukázané, že došlo k zrušeniu pracovného miesta,\nktoré vykonávala podľa pracovnej zmluvy, ani že sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou. Zároveň\nnamietala nesplnenie ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, keďže ponuka práce\n„vedúcej školskej jedálne“ mala byť len formálna a účelová, bez preukázania reálneho existovania tohto\npracovného miesta.\n64. Správny súd na úvod poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv\nobčanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len\npreskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení\nkonkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu\nje posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou\npostupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp.\nzn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).\n65. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa\nvo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych\nnoriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo\nskutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový\nstav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza\nk nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,\nale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne\nzávery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad\na aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či\nmechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,\nnemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol\na zvolil výklad v duchu zákona.\n66. Vo veci žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky, svojím rozsudkom sp. zn. 5Cdo/14/2019 zo\ndňa 26.11.2020 ustálil, že zmenou obsahu pracovnej zmluvy z roku 2006 bol pracovný pomer žalobkyne\nnastavený nasledovne:\n- pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a Obcou E. ako zamestnávateľom, a to v\nrozsahu 0,40 pracovného úväzku v pracovnej pozícii vedúca školskej jedálne\n- pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a Základnou školou s Materskou školou I. B.\ns vyučovacím jazykom maďarským ako zamestnávateľom, a to v rozsahu 0,60 pracovného úväzku.\n67. Teda pracovný pomer, kde vystupoval ďalší účastník, ako zamestnávateľ žalobkyne, ktorý\npožiadal o udelenie súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou (obec E.) bol pracovný\npomer žalobkyne v rozsahu 0,4 pracovného úväzku, žalobkyňa bola v pracovnej pozícii vedúcej\nškolskej jedálne. Ďalej bolo v súdnom konaní preukázané, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako\nzamestnankyňou a Základnou školou s Materskou školou I. B. s vyučovacím jazykom maďarským\nako zamestnávateľom, v rozsahu 0,60 pracovného úväzku bol aj skončený a to dohodou o skončení\npracovného pomeru zo dňa 27.07.2020. Teda je zrejmé, že orgán prvého stupňa ani žalovaný sa so\nzvyšnou časťou pracovného úväzku žalobkyne v rozsahu 0,60 nemuseli zaoberať, keďže táto nebola\npredmetom žiadosti Obce E. o udelenie súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.\n68. Z obsahu administratívneho spisu má tunajší súd za preukázané splnenie podmienok\nzamestnávateľom na udelenie súhlasu v zmysle § 66 Zákonníka práce.\n69. Zamestnávateľ, Obec E. predložil rozhodnutie starostu obce E. X/XXXX zo dňa 28.09.2011,\nschválené obecným zastupiteľstvom, spolu so zmenou organizačného poriadku a organizačnej štruktúry\n\nobecného úradu účinnou od 01.10.2011, z ktorých vyplývalo zrušenie pracovného miesta žalobkyne pre\njej nadbytočnosť. Rozhodnutie starostu obce č. 1/2011 obsahuje jednoznačné vymedzenie zrušovaných\npracovných miest, ako aj dôvod ich zrušenia.\n70. Zároveň bolo preukázané aj splnenie ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka\npráce. Zamestnávateľ nedisponoval voľným pracovným miestom, pričom žalobkyňa nesúhlasila so\nzaradením na novovytvorenú pracovnú pozíciu vedúcej školskej jedálne, ktorej činnosti boli od roku 2011\nzabezpečované externe (mail žalobkyne zo dňa 26.06.2020 nachádzajúci sa v administratívnom spise).\nPodstatné taktiež bolo, že zamestnávateľ v relevantnom období nemal žiadne voľné pracovné miesto\nvhodné pre žalobkyňu.\n71. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného\nskutočného stavu veci, obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne\nposúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy\nnetrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a\nzákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.\n72. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne\nprávne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol\npodľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).\n73. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP tak, že žalovanému\nani ďalšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo\nveci. Keďže žalovanému ani ďalšiemu účastníkovi voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy\nkonania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná\nna kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\n\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "0d9595fb-eb7a-45ec-b0e1-9eb83814cafa:ed353820-4796-4a66-a312-3e578057a966", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2210206776.1", "spisova_znacka": "5Cdo/14/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/14/2019 z 25. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2210206776.1"}, {"guid": "78b91796-67b5-4c36-9ab6-37363c2ae14c:00c56a10-23f3-4dc9-be79-27da3877db3c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4216217885.2", "spisova_znacka": "25Co/170/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/170/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4216217885.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:276ab76c-7feb-4358-abca-5088c334be85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.469.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 469/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 469/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.469.2025.1"}, {"guid": "3764cbf9-5923-49f3-a6d4-5dcc38e053dd:c0297ca0-126b-4cd1-a3a2-43aa0a80c95d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100351.1", "spisova_znacka": "6Ssk/84/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/84/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100351.1"}, {"guid": "91a3ad01-3d28-4958-b416-fe6e776ed5c1:4917ba42-e022-443b-9751-b501494f67d9", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100490.2", "spisova_znacka": "20Sas/11/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 20Sas/11/2025 z 15. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-10-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100490.2"}, {"guid": "15cb1f55-159a-4640-a793-77441c76b1b9:e3cf9939-19ba-419a-b5e4-0e07137b46db", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100490.1", "spisova_znacka": "20Sas/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 20Sas/2/2023 z 31. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100490.1"}]}