{"guid": "0cdb8a6f-077b-4529-9fd2-a026ef1021e4:03ac315b-67a4-4c79-8cb7-6aa4de38d5b9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4023200215.1", "spisova_znacka": "NR-14Sa/14/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-14Sa/14/2023 z 2. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 2. decembra 2025, sp. zn. NR-14Sa/14/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:4023200215.1", "identifikacne_cislo": "4023200215", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Filip Hudec", "sudca_id": 968, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-filip-hudec-968", "datum_vydania": "2025-12-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03ac315b-67a4-4c79-8cb7-6aa4de38d5b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4023200215.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4023200215.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4023200215.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-14Sa/14/2023\n4023200215\n02. 12. 2025\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2025:4023200215.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, D., štátny občan SR, zast. JUDr. Helenou\nČerešňovou, advokátkou so sídlom Horné predmestie 216/16, Svätý Júr, proti žalovanému: Úrad\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, Bratislava, IČO: 00 607 223,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/1124/9466/2023 zo dňa 22.03.2023,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a rozhodnutie žalovanej\n1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach (ďalej len „prvostupňový správny\norgán“) ako správny orgán príslušný podľa § 6 ods. 3 písm. l) v spojení s prílohou č. 1 zákona č. 355/2007\nZ. z., § 55 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 372/1990 Zb.) v konaní o priestupku na úseku verejného zdravotníctva vydal podľa § 56 ods. 3 zákona\nč. 355/2007 Z. z. v spojení s § 77 a § 87 zákona č. 372/1990 Zb. ako aj § 46 a § 47 správneho poriadku\ndňa 28.07.2022 pod číslom: 1100/2022/138-10570/2022 rozhodnutie, ktorým žalobcu uznal vinným zo\nspáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva:\n- podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 14.06.2021, nakoľko sa\npriestupku dopustil tým, že dňa 25.03.2021 v čase o 16:05 hod. v predajni obchodného domu Lidl na\nul. Ľ. Štúra 488/49 v Leviciach tým, že nemal riadne prekryté horné dýchacie cesty respirátorom. Týmto\nkonal v rozpore s § 1 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 133 zo dňa\n19.03.2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných\ndýchacích ciest (ďalej len „vyhláška ÚVZ SR č. 133“) a porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 14.06.2021,\n- podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 14.11.2021 nakoľko\nsa priestupku dopustil tým, že dňa 04.11.2021 o 9.00 hod. v interiéri budovy Obvodného oddelenia\npolicajného zboru v Leviciach, Ul. Sv. Michala 35, 934 01 Levice tým, že nemal na verejnosti v interiéri\nbudovy riadne prekryté horné dýchacie cesty respirátorom, čím konal v rozpore s § 2 ods. 1 vyhlášky\nÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 250 zo dňa 01.10.2021, ktorou sa nariaďujú\nopatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej len\n„vyhláška ÚVZ SR č. 250“) a porušil tak ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. v\nznení účinnom do 14.11.2021,\n\n- podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 28.12.2021 nakoľko sa\npriestupku dopustil tým, že dňa 30.11.2021 v čase o 10:00 hod. v interiéri budovy Obvodného oddelenia\npolicajného zboru v Leviciach, Ul. Sv. Michala 35, 934 01 Levice nemal na verejnosti v interiéri budovy\nriadne prekryté horné dýchacie cesty respirátorom, čím konal v rozpore s § 2 ods. 1 vyhlášky Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 262 zo dňa 24.11.2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia\npri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej len „vyhláška ÚVZ\nSR č. 262“) a porušil tak ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom\ndo 28.12.2021.\nZa vyššie uvedené žalobcovi prvostupňový správny orgán uložil pokutu podľa § 56 ods. 3 zákona\nč. 355/2007 Z. z. vo výške 250 eur. Všetky uvedené priestupky boli na základe rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu č. 1100/2022/138-76548/2022 zo dňa 31.05.2022 prejednané\nv spoločnom administratívnom konaní podľa § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Žalobcovi bola\npodľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a § 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení\nneskorších predpisov, uložená aj povinnosť uhradiť trovy konania o priestupku vo výške 16 eur (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie. V odvolaní žalobca tvrdil, že neporušil žiadnu právnu povinnosť. Namietal, že predmetné\nvyhlášky žalovaného (č. 133, č. 250, č. 262) nemajú všeobecnú záväznosť, pretože neboli zverejnené\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky, pričom boli zverejnené len vo Vestníku vlády Slovenskej\nrepubliky. V tejto súvislosti konštatoval aj to, že ani uznesenie vlády Slovenskej republiky (č. 145 a č. 180)\nnie je normatívnym právnym aktom, a teda nemôže mať všeobecnú záväznosť. Poukazoval na Ústavu\nSlovenskej republiky, Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach, Chartu základných\npráv Európskej únie a Európsky dohovor o základných ľudských právach a slobodách. Bol toho názoru,\nže prvostupňové rozhodnutie má nulitný charakter a je výsledkom zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa. Predmetné konanie o priestupku navrhol zastaviť z toho dôvodu, že skutok, o ktorý sa jedná,\nnie je priestupkom.\n3. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) vydal dňa 22.03.2023\nrozhodnutie č. ÚVZSR/OLP/1124/9466/2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo odvolanie\nžalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnuté, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo\npotvrdené.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul dovtedajší priebeh administratívneho\nkonania a obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že žalobca v podanom\nodvolaní spáchanie priestupku žiadnym spôsobom nepoprel a taktiež neuviedol žiadne skutočnosti,\nz ktorých by bolo zrejmé, že sa priestupku podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.\nnedopustil; zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, že sa na neho vzťahovala niektorá z výnimiek\npodľa § 2 ods. 2 vyhlášky ÚVZ SR č. 133, vyhlášky ÚVZ SR č. 250 a vyhlášky ÚVZ SR č. 262 z\npovinnosti prekrytia horných dýchacích ciest. Konštatoval, že žalobca mal za to, že jeho nariadenia\nsú nezmyselné, nemedicínske, šikanóznej povahy. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že\nžalobca svojim konaním nerešpektoval nariadenú povinnosť prekryť si horné dýchacie cesty v interiéri\nrespirátorom podľa vyhlášky ÚVZ SR č. 133, vyhlášky ÚVZ SR č. 250 a vyhlášky ÚVZ SR č. 262, pričom\nbolo viacerými štúdiami preukázané, že ide o jeden z najúčinnejších nástrojov v boji proti ochoreniu\nCOVID-19. Konštatoval, že ochorenie COVID-19 sa šíri kvapôčkovo, častice vírusu sa nachádzajú\nv drobných kvapôčkach slín a hlienov, pričom tie sú v podobe aerosólu roznášané do okolia, a to\nhlavne počas kašľania, kýchania ale aj rozprávania. Tvrdil, že prekrytie horných dýchacích ciest je\njedným z dôležitých nástrojov na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, pričom rúško (resp. prekrytie\nhorných dýchacích ciest respirátorom alebo aj šatkou) predstavuje mechanickú bariéru, ktorá má znížiť\nriziko prenosu ochorenia na zdravého človeka - rúško zakrýva časť tváre, a teda najmä nos, ústa,\nčo sú hlavné brány pre vstup vírusov - čím viac ľudí rúško nosí, tým sa znižuje miera rizika šírenia\nvírusu z chorého človeka/nosiča na zdravých ľudí. Poukázal na to, že vírus totiž prenáša aj osoba\nbez príznakov ochorenia, ktorá nemusí vedieť, že je jeho nosičom, no je tiež infekčná - tvárové rúško\nnespôsobuje vdychovanie vysokej koncentrácie oxidu uhličitého a nemá dopad na zdravie osoby; táto\ndezinformácia môže vzniknúť z pocitu nedostatku vzduchu spojeného s nezvykom nosenia tvárového\nrúška. Konštatoval, že jednorazové i plátenné masky sú porézne, čo umožňuje normálne dýchacie\nfunkcie - tvárové rúško je preto kľúčovou ochrannou pomôckou, ktorou sa zabraňuje šíreniu nového\n\nkoronavírusu do okolia - rúška a respirátory sa vzhľadom na mód šírenia vírusu SARS-CoV-2 stali vo\nsvete základným pilierom pre boj s vírusom a predstavujú jednoduchú, účinnú, nenákladnú a minimálne\nlimitujúcu pomôcku pre obmedzenie šírenia vírusu od infikovanej osoby do okolia. Zároveň konštatoval,\nže prekrytie horných dýchacích ciest predstavuje bariéru chrániacu aj zdravú osobu, zvlášť pokiaľ obe\ntieto osoby majú s právne nasadené rúško/respirátor cez nos aj ústa - rúško/respirátor tak nechráni iba\nosobu, ktorá ho má nasadené, ale aj osoby v jeho okolí. Ďalej uviedol, že žalobca mal za to, že vydávané\nnariadenia sú nezákonné pre ich rozpor s ústavou a medzinárodnými dohovormi. K tomuto tvrdeniu\nžalobcu konštatoval, že jeho právomoc nariaďovať opatrenia je ustanovená v § 5 ods. 4 písm. k) zákona\nč. 355/2007 Z. z., podľa ktorého: „Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nariaďuje opatrenia\nna predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48\nods. 4, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva.\" V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že v zmysle § 48 ods. 4 písm. r) zákona č.\n355/2007 Z. z. on alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariadi\nopatrenie, ktorým je používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok - bližšiu špecifikáciu týchto\npreventívnych a iných ochranný pomôcok potom dáva vyhláška ÚVZ SR č. 133, vyhláška ÚVZ SR č.\n250 a vyhláška ÚVZ SR č. 262 vydané podľa § 5 ods. 4 písm. k) v spojení s § 59b zákona č. 355/2007\nZ. z., ktorými sa podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. nariadili opatrenia pri ohrození\nverejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest. Ďalej konštatoval, že v zmysle § 51\nods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. sú fyzické osoby povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam\npodľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4\npísm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva v prípade, ak osoba nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4\npísm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab) zákona č. 355/2007 Z. z., v zmysle § 56 ods. 1 písm. f)\nzákona č. 355/2007 Z. z. sa takýmto konaním dopustí priestupku na úseku verejného zdravotníctva. V\nsúvislosti s námietkou žalobcu ohľadne rozporu vydávaných nariadení s Ústavou Slovenskej republiky,\nodkázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky z nedávnych jeho uznesení sp. zn. PL ÚS\n10/2021 a sp. zn. PL ÚS 11/2021, ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky prijal na ďalšie konania\nnávrhy týkajúce sa prieskumu ústavnosti jeho vyhlášok ku karanténnym opatreniam po vstupe na územie\nSlovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky odvolávajúc sa aj na nález ústavného súdu sp.\nzn. PL ÚS 17/2014 z 22. júna 2016 prijatím návrhu na ďalšie konanie podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy\nvopred a definitívne uznal, že on je v súvislosti s tzv. pandemickou normotvorbou na úseku verejného\nzdravotníctva ústredným orgánom štátnej správy nadaným normotvornou právomocou. Konštatoval,\nže aj na tomto mieste je možné sa ďalej odvolať na právne závery ústavného súdu komunikované v\nnáleze sp. zn. PL ÚS 17/2014 z 22. júna 2016 (publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení ústavného\nsúdu pod č. 4/2016), konkrétne v bode 16.13. Ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. a vydávané jeho\nvyhlášky plne korešpondujú a konvenujú čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 122 a čl. 123 ústavy, keďže on\nako po materiálnej stránke ústredný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva vydáva\nvšeobecne záväzné právne predpisy (nazvané vyhlášky) na základe zákonného splnomocnenia (čl. 123\nústavy), ktoré určuje normotvorcovi medze tejto normotvorby – v tejto súvislosti poukázal na čl. 123 prvú\nvetu Ústavy Slovenskej republiky. Tvrdil, že obsah ľudských práv, tak ako je formulovaný v ustálenej\njudikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadruje pozitívny záväzok štátu aktívne chrániť ľudské\npráva a slobody, pričom v kontexte šírenia ochorenia COVID-19 to znamená povinnosť orgánov verejnej\nmoci aktívne prijímať opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej republiky - neprijatie\npredmetných opatrení by preto znamenalo porušenie čl. 15 a čl. 40 Ústavy SR, číže porušenie záväzku\nSlovenskej republiky chrániť život a zdravie osôb zdržujúcich sa na jej území Považoval za nepochybné,\nže pri zásahoch do základných ľudských práv a slobôd je potrebná obozretnosť, čo je priamo zakotvené\nv Ústave SR, a to v čl. 13 ods. 1 pism. a), podľa ktorého možno povinnosti ukladať zákonom alebo na\nzáklade zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, súčasne v zmysle čl. 13\nods. 4 Ústavy SR je pri obmedzovaní základných práv a slobôd dôležité dbať na ich podstatu a zmysel.\nBol toho názoru, že viaceré ustanovenia Ústavy SR, ako aj medzinárodných dokumentov prijatých na\nochranu základných práv a slobôd predpokladajú obmedzovanie základných práv a slobôd - napríklad čl.\n23 ods. 3 Ústavy SR predpokladá, že sloboda pohybu a pobytu môže byť obmedzená v záujme ochrany\nzdravia, ako aj práv a slobôd iných; aj čl. 2 ods. 3 Protokolu 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd uvádza možnosť obmedzenia slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu v\nzáujme ochrany zdravia. Konštatoval, že nepopiera, že v dôsledku opatrení vydaných v rámci prevencie\nšírenia vírusu COVID-19 došlo k negatívnemu zásahu do výkonu niektorých práv, napr. práva podnikať\npodľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky, keďže napríklad prevádzky a zariadenia boli na určitý čas\nuzatvorené, respektíve mohli fungovať iba v obmedzenom režime, no bol však toho názoru, že povinnosti\n\nvyplývajúce z opatrení boli na pandemickú situáciu uložené v nevyhnutnom rozsahu, pričom tento zásah\nsledoval legitímny cieľ a zároveň bola dodržaná aj spravodlivá rovnováha medzi sledovaným cieľom,\nktorým bola ochrana života a zdravia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 a právami dotknutých\nsubjektov. Konštatoval, že aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky kladie na ochranu verejného\nzdravia osobitný dôraz, čo vyplýva aj z úvodu rozhodnutia sp. zn. PL ÚS 4/2021 zo dňa 08.12.2021.\nBol teda toho názoru, že žalobca tak svojím konaním porušil vyššie uvedenú povinnosť podľa § 51\nods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., a to tým, že porušil opatrenie podľa § 48 ods. 4 písm. r) nariadené a\nšpecifikované vo vyhláške ÚVZ SR č. 133, vyhláške ÚVZ SR č. 250 a vyhláške ÚVZ SR č. 262, a teda\nsvojim protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku na úseku verejného zdravotníctva\npodľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačne a bez\ndôvodných pochybností preukázané, že žalobca svojím konaním porušil povinnosť podľa § 51 ods. 1\npísm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a to tým, že porušil opatrenie podľa § 48 ods. 4 písm. r) nariadené a\nšpecifikované vo vyhláške ÚVZ SR č. 133 (§ 2 ods. 1), vyhláške ÚVZ SR č. 250 (§ 2 ods. 1) a vyhláške\nÚVZ SR č. 262 (§ 2 ods. 1), a teda svojím protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku na\núseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. Záverom konštatoval,\nže uložená pokuta má požadovaný sankčný aj represívny charakter a tak by mala splniť účel, aby sa\nžalobca vyvaroval v budúcnosti porušovania všeobecne záväzných právnych noriem v oblasti verejného\nzdravotníctva.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca v správnej žalobe doručenej Krajskému súdu v Nitre dňa 25.04.2023 namietal, že napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, že napadnuté rozhodnutie\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žiadal zrušil\nnapadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vrátiť vec prvostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie. Opätovne namietal, že predmetné vyhlášky žalovaného (č. 133, č. 250, č.\n262) nemajú všeobecnú záväznosť, pretože neboli zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,\npričom boli zverejnené len vo Vestníku vlády Slovenskej republiky – z uvedeného dôvodu bol preto toho\nnázoru, že predmetné vyhlášky nie sú vykonateľné voči jednotlivcovi (aj jemu) a nie je možné na ich\nzáklade ukladať jednotlivcovi žiadne povinnosti, ktorých plnenie by bolo možné vynucovať. Poukázal na\nto, že Vestník vlády nie je legálnym štátnym publikačným nástrojom, nakoľko nebol ustanovený zákonom\n(na rozdiel od Zbierky zákonom SR). Namietal aj neexistenciu všeobecne záväzného právneho základu\npre uloženie pokuty. Záverom vyhlásil, že zaplatenie pokuty nie je možné vykladať ako konkludentný\nsúhlas s napadnutým rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím, a to ani so žiadnou ich časťou\na uloženie pokuty považoval za arbitrárne. Nežiadal nariadenie pojednávania.\nIII.\nVyjadrenia účastníkov konania\n6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nPoukázal na to, že žalobca síce uviedol v úvode podanej žaloby, že túto smeruje voči napadnutému\nrozhodnutiu, avšak v odôvodnení žaloby v bode V. a VII. žalobca poukazuje na skutočnosť, že vyhlášky\nním vydávané (Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky) nie sú všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, a to aj z dôvodu absencie ich publikácie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,\na preto nemôžu zaväzovať každého. V tejto súvislosti považoval za potrebné zdôrazniť, že predmetom\ntohto konania nie je a ani nemôže byť záväznosť a ústavnosť vyhlášok, respektíve žaloba nesmeruje voči\nvyhláškam, ktoré žalobca svojím konaním porušil, ale predmetom tohto konania je zákonnosť žalobou\nnapadnutého rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení\ns § 11 ods. 1 písm. b) a § 13 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. uložená pokuta vo výške 250 eur, a\nto za priestupok na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007\nz. z. Konštatoval, že je tu zrejmý nedostatok právomoci správneho súdu na prieskum jeho vyhlášok,\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (aktívne legitimovaným na podanie žaloby na prieskum\nvšeobecne záväzného predpisu je len prokurátor v špecifických prípadoch), ako aj nedostatok jeho\n\npasívnej vecnej legitimácie (správny súd môže preskúmavať iba všeobecne záväzné predpisy územnej\nsamosprávy, nie orgánov štátnej správy). Tvrdil, že žalobca svojím konaním porušil povinnosti uvedené\nv ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., podľa ktorého sú fyzické osoby povinné\nplniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri\nohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f až i), n), r), t), u), y) až ab) nariadené\npríslušným orgánom verejného zdravotníctva. Bol toho názoru, že žalobca sa porušenia nariadených\nopatrení dopúšťal vedome a opakovane, hoci na porušovanie nariadených opatrení bol pri každom\nďalšom porušení upozornený, a napriek tomu z jeho strany dochádzalo k opakovanému nedodržiavaniu\npovinnosti prekrytia horných dýchacích ciest. Tvrdil, že žalobca si bol vedomý platných a účinných\nopatrení, ale ako viackrát v priebehu správneho konania uvádzal a zdôrazňoval, podľa jeho názoru nie\nje povinný žiadne opatrenie prekrytia horných dýchacích ciest dodržiavať. Z uvedeného je podľa jeho\nnázoru zrejmé, že žalobca vedome ignoroval opatrenia nariadené príslušnými jeho vyhláškami. Mal\nza to, že žalobca v podanej žalobe ako ani v jeho odvolaní spáchanie priestupku žiadnym spôsobom\nnepoprel a taktiež neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že sa priestupku podľa § 56\nods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. nedopustil; zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, že\nsa na neho vzťahovala niektorá z výnimiek podľa § 2 ods. 2 vyhlášky ÚVZ SR č. 133, vyhlášky ÚVZ\nSR č. 250 a vyhlášky ÚVZ SR č. 262 z povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest. Ďalej uviedol,\nže napriek tomu, že predmetom tohto konania nie je a ani nemôže byť záväznosť vyššie uvedených\njeho vyhlášok, tak k tomu uvádza, že Ústava SR dáva pomerne široký priestor zákonodarcovi aby\nurčil, akým spôsobom sa vyhlasujú všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a iných orgánov\nštátnej správy, pričom Ústava SR na žiadnom mieste neuvádza, že štátnym publikačným nástrojom pre\nvšeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a iných orgánov štátnej má alebo nemá byť napríklad\nZbierka zákonov Slovenskej republiky, na žiadnom mieste ani nelimituje zákonodarcu v tom, že by mal\nalebo nemal existovať jeden štátny publikačný nástroj, prípadne, že by mohli alebo nemohli existovať\nrôzne štátne publikačné nástroje pre všeobecne záväzné právne predpisy rôznej právnej sily zvlášť –\nÚstava SR dokonca ani v rámci článkov reglementujúcich vyhlasovanie zákonov neuvádza, že tieto sa\nmajú vyhlásiť v publikačnom nástroji, ktorý zákonodarca nazve Zbierka zákonov a že má byť jediným\nštátnym publikačným nástrojom. Inak povedané, ústavne nie je relevantné, ako konkrétny publikačný\nnástroj zákonodarca nazve a koľko ich zákonom zriadi, ústavnoprávna podstata leží najmä v dostupnosti\na prehľadnosti zákonom rozoznaných publikačných nástrojov pre adresátov tam vyhlásených všeobecne\nzáväzných právnych predpisov. Tento právny názor sa opiera aj o rozsudok Súdneho dvora Európskej\núnie (ESD) vo veci C161/06 z 11. decembra 2007, Skoma-Lux s. r. o./Celní ředitelství Olomouc, v\nktorom ESD vyslovil v rámci prejudiciálneho konania m. m. stanovisko, že právne normy sú vykonateľné\nvoči jednotlivcom, ak sú riadne uverejnené vo všeobecne záväzným právnym predpisom zriadenom\npublikačnom nástroji. Ďalej poukázal aj na zákon č. 355/2007 Z. z. a jeho § 59b ods. 1 a § 59b ods. 3.\nMal za to, že on a regionálny úrad verejného zdravotníctva sú tiež povinní zabezpečiť, aby ich vyhláška\nbola uverejnená aj iným vhodným spôsobom, najmä na úradných tabuliach okresných úradov a obcí na\ndotknutom území a súčasne musí byť vyhláška prístupná na nazretie na orgáne, ktorý ju vydal, pričom\njeho vyhláška (ÚVZ SR) má byť aj na každom regionálnom úrade verejného zdravotníctva (§ 59b ods. 5\na 6 zákona č. 355/2007 Z. z.). Tvrdil, že nakoľko sú jeho vyhlášky uverejňované jednak vo Vestníku ale\naj „iným vhodným spôsobom“, vzhľadom na potrebu informovanosti obyvateľstva o právne záväzných\nopatreniach ide o „nadštandardné“ uverejnenie prostredníctvom rôznych publikačných a komunikačných\nprostriedkov - toto „dodatočné“ uverejnenie však nemá vplyv na platnosť a účinnosť vyhlášky, pričom ani\nčlánok 123 Ústavy SR nestanovuje, že by jeho vyhlášky nemohli byť uverejňované v inom publikačnom\nnástroji, ako je Zbierka zákonov Slovenskej republiky (žiadny právny predpis v právnom poriadku\nSlovenskej republiky takúto podmienku nestanovuje). K uvedenému považoval za potrebné uviesť, že\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 8/2021 rozhodol, že vyhlášky vydávané\núradmi verejného zdravotníctva môžu byť vyhlasované publikáciou vo Vestníku vlády - Ústavný súd\nSlovenskej republiky pri rozhodovaní vychádzal z čl. 123 Ústavy SR, podľa ktorého „ministerstvá a iné\norgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne\npredpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon. Orgány štátnej správy môžu na základe zákonného splnomocnenia\nvydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa musia vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\nKonštatoval, že podľa nálezu ústavného súdu sú úrady verejného zdravotníctva, tak ako to vyžaduje čl.\n123 ústavy, zákonom zriadené orgány štátnej správy, ktoré sú zákonom o ochrane verejného zdravia\nsplnomocnené k vydávaniu vyhlášok - vyhlášky sú v súlade s Ústavou SR vyhlasované spôsobom,\nktorý ustanovuje zákon, pričom týmto zákonom je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a\nrozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa vyhlášky úradu verejného\n\nzdravotníctva vyhlasujú publikáciou, uverejnením vo Vestníku vlády – mal za to, že publikácia vyhlášok\nvo Vestníku vlády je tiež v súlade s princípom právneho štátu, pretože vyhlášky sú formálne aj prakticky\ndostupné adresátom právnych noriem, pričom vyhlášky nemusia byť v zmysle ústavného zákona o\nbezpečnosti štátu publikované v Zbierke zákonov, pretože tento zákon má vlastný režim publikácie\nrozhodnutí - publikácia vyhlášok úradov verejného zdravotníctva vo Vestníku vlády tak nie je v nesúlade\ns týmto ústavným zákonom. Tvrdil, že § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. je preto v napadnutých častiach\nsúladný s referenčnými normami Ústavy SR, ktorými sú stanovené podmienky na vydávanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy. K tvrdeniu žalobcu, že povinnosti možno ukladať\niba zákonom, pričom v žiadnom zákone neexistuje povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest, uviedol,\nže v zmysle § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. on (ÚVZ SR) alebo regionálny úrad verejného\nzdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariadi opatrenie, ktorým je používanie preventívnych a\niných ochranných pomôcok - bližšiu špecifikáciu týchto preventívnych a iných ochranný pomôcok potom\ndáva v predmetnom prípade vyhláška ÚVZ SR č. 133, vyhláška ÚVZ SR č. 250 a vyhláška ÚVZ SR\nč. 262 vydané podľa § 5 ods. 4 písm. k) v spojení s § 59b zákona č. 355/2007 Z. z., ktorými sa podľa\n§ 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. nariadili opatrenia pri ohrození verejného zdravia k\npovinnosti prekrytia horných dýchacích ciest. Poukázal taktiež na to, že v zmysle § 51 ods. 1 písm.\na) zákona č. 355/2007 Z. z. sú fyzické osoby povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam\npodľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4\npísm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva\n- v prípade, ak osoba nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods.\n4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab) zákona č. 355/2007 Z. z., v zmysle § 56 ods. 1 písm.\nf) zákona č. 355/2007 Z. z. sa takýmto konaním dopustí priestupku na úseku verejného zdravotníctva.\nMal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade\ns platnými a účinnými právnymi predpismi, pri rozhodovaní vychádzal prvostupňový správny orgán\nz dostatočne a preukázateľne zisteného skutkového stavu veci, prvostupňové rozhodnutie, ako aj\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, skutkový\nstav bol dostatočne zistený a bez dôvodných pochybností na základe zistených skutočností bolo\npreukázané, že žalobca sa priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 of. 1 písm. f) zákona\nč. 355/2007 Z. z. dopustil. Zdôraznil, že väčšinu tvrdení uvedených v podanej žalobe už žalobca uviedol\nvo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa vysporiadal už v napadnutom\nrozhodnutí. Mal za to, že spáchanie skutku bolo žalobcovi jednoznačne preukázané a jeho tvrdenia\nohľadom neúčinnosti a nezáväznosti vyhlášok nemajú vplyv na skutočnosť, že sa svojím konaním\ndopustil priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.\nz. a zároveň žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že nedošlo k porušeniu\nvyhlášky ÚVZ SR č. 133, vyhlášky ÚVZ SR č. 250 a vyhlášky ÚVZ SR č. 262.\n7. Žalobca v replike zo dňa 02.05.2024 opätovne zopakoval všetky námietky, ktoré už vzniesol v podanej\nžalobe. Zotrval na podanej žalobe, ako aj na svojej žalobnej argumentácii. Žiadal, aby súd žalobe\nvyhovel.\n8. Žalovaný v duplike opätovne zopakoval všetky svoje argumenty, ktoré už skôr uviedol v napadnutom\nrozhodnutí, respektíve vo vyjadrení k žalobe. Žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a navrhol ju\nv celom rozsahu zamietnuť.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n12. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo\nveciach správneho trestania.\n13. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n14. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n15. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n16. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n17. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,\na nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\n18. Podľa článku 40 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia.\n19. Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z., úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny\núrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: používanie\npreventívnych a iných ochranných pomôcok.\n20. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2024, fyzické osoby sú\npovinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri\nohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab) nariadené\npríslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe\nkontraindikácie.\n21. Podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 14.06.2021, sa priestupku na\núseku verejného zdravotníctva dopustí ten, kto nesplní nariadené opatrenia pri ohrozeniach verejného\nzdravia podľa § 4 ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) a z.\n22. Podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 14.11.2021, sa priestupku na\núseku verejného zdravotníctva dopustí ten, kto nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného\nzdravia podľa § 4 ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až aa).\n23. Podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 28.12.2021, sa priestupku na\núseku verejného zdravotníctva dopustí ten, kto nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného\nzdravia podľa § 48 ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ac).\n\n24. Podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2024, sa priestupku na\núseku verejného zdravotníctva dopustí ten, kto nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného\nzdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab).\n25. Podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do\n1659 eur.\n26. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je\npríslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní, v jednom konaní však\nnemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a súčasne iný priestupok.\n27. Podľa § 57 ods. 43 zákona č. 355/2007 Z. z., orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty\nprihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení\nmožno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.\n28. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo\n§ 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako\njednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného\nzdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)]\nvšeobecne záväzným právnym predpisom.\n29. Podľa § 59b ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané\npodľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní\nprávnych predpisov; tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané\npodľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva.\n30. Podľa § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného\nzdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje\nnázvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.\n31. Podľa § 59b ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho\núradu verejného zdravotníctva nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší\ndeň nadobudnutia účinnosti.\n32. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky ÚVZ č. 133: podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám\nnariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo\nvšetkých priestoroch interiérov budov a prostriedkoch verejnej dopravy.\n33. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky ÚVZ č. 250: podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám\nnariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo\nvšetkých priestoroch interiérov budov, prostriedkoch verejnej dopravy, taxislužbách alebo inej preprave\ns osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.\n34. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky ÚVZ č. 262: podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám\nnariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo\nvšetkých priestoroch interiérov budov, prostriedkoch verejnej dopravy, taxislužbách alebo inej preprave\ns osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n35. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa\nokrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch\nuvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak\n§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\n\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n36. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Nitre pod\npridelenou spisovou značkou 14Sa/14/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny\nsúd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej\nrozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou NR-14Sa/14/2023.\n37. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane jeho postupu v administratívnom\nkonaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v ust. § 195 písm. a) až e)\nSSP, keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ust. § 194 a nasl. SSP)\na dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko\nboli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu\na zverejnené na web stránke dňa 22.09.2025.\n38. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (č. ÚVZSR/\nOLP/1124/9466/2023 zo dňa 22.03.2023), ktorým bolo odvolanie žalobcu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím bola\nžalobcovi uložená pokuta vo výške 250 Eur a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 Eur za\npriestupky kvalifikované podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. na tom skutkovom základe,\nže žalobca konal v rozpore s vyhláškami ÚVZ (č. 133, č. 250, č. 262) vydanými na základe § 48 ods.\n4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z.z. pretože:\n- dňa 25.03.2021 v čase o 16:05 hod. v predajni obchodného domu Lidl na ul. Ľ. Štúra 488/49 v Leviciach\nnemal riadne prekryté horné dýchacie cesty respirátorom. Tým konal v rozpore s § 2 ods. 1 vyhlášky\nÚVZ č. 133 zo dňa 19.03.2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti\nprekrytia horných dýchacích ciest;\n- dňa 04.11.2021 o 9.00 hod. v interiéri budovy Obvodného oddelenia policajného zboru v Leviciach,\nUl. Sv. Michala 35, 934 01 Levice nemal na verejnosti v interiéri budovy riadne prekryté horné dýchacie\ncesty respirátorom, čím konal v rozpore s § 2 ods. 1 vyhlášky ÚVZ č. 250 zo dňa 01.10.2021, ktorou sa\nnariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest;\n- dňa 30.11.2021 v čase o 10:00 hod. v interiéri budovy Obvodného oddelenia policajného zboru v\nLeviciach, Ul. Sv. Michala 35, 934 01 Levice nemal na verejnosti v interiéri budovy riadne prekryté horné\ndýchacie cesty respirátorom, čím konal v rozpore s § 2 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky č. 262 zo dňa 24.11.2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného\nzdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest.\n39. Sporným medzi účastníkmi konania v tomto prípade bolo to, či predmetné vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky (č. 133, č. 250, č. 262), z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádzalo\n(ako aj prvostupňové rozhodnutie), sú alebo nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom, a to aj\nz dôvodu absencie ich publikácie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\n40. Správny súd v nadväznosti na uvedené považuje za potrebné skonštatovať, že predmetom tohto\nkonania nie je a ani nemôže byť preskúmanie zákonnosti a ústavnosti predmetných vyhlášok Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky (č. 133, č. 250, č. 262), ale predmetom tohto konania je\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/1124/9466/2023 zo dňa\n22.03.2023 (nad rámec uvedeného správny súd ešte dopĺňa, že keďže žalobca sa domáha preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu údajnej nezákonnosti, všeobecnej nezáväznosti a\nneústavnosti predmetných vyhlášok, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie, teda\nžalobca sa touto správnou žalobou nedomáha preskúmania predmetných vyhlášok, tak preto nie je\ndôvod na odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v nadväznosti na § 7 písm. c)\nSSP).\n41. Vzhľadom na to, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bola namietaná z dôvodu jeho vydania\nna základe neústavných právnych predpisov, správny súd bol povinný vyhodnotiť, či nebol dôvod na\npostup v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) SSP, podľa ktorého „správny súd konanie uznesením preruší,\n\nak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych\npredpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu“.\nPokiaľ ide o uvedené žalobné námietky, tieto boli predmetom viacerých konaní pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky, ktorý k oprávneniam žalovaného a regionálnych úradov verejného zdravotníctva,\nnapr. v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2021 uviedol nasledovné (body 60 až 66 nálezu):\n„60. Článok 123 ústavy ustanovuje, že autoritami, ktoré môžu prijímať všeobecne záväzné právne\npredpisy na vykonanie zákona, môžu byť len orgány štátnej správy. Ústavný súd tak musí ustáliť, či\nÚVZ a RÚVZ sú orgánmi štátnej správy. Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného\nzdravotníctva sú podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochrane verejného zdravia orgánmi verejného\nzdravotníctva. Tento pojem je však podľa § 1 písm. f) cit. zákona len legislatívnou skratkou pre\n„orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva“, teda ÚVZ aj RÚVZ sú orgánmi štátnej\nsprávy (pre oblasť verejného zdravotníctva) [§ 1 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia: Tento\nzákon ustanovuje opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva (ďalej len „orgány\nverejného zdravotníctva“)].\n61. Skutočnosť, že zákon o ochrane verejného zdravia (§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1) označuje ÚVZ aj\nRÚVZ zároveň za rozpočtové organizácie, je z tohto hľadiska nepodstatná, pretože tým je určené\nlen ich rozpočtové postavenie na rozdiel napríklad od príspevkového hospodárenia. Ide o kategóriu\nhospodársku, nie o kategóriu typu právnej entity. Rozpočtovými organizáciami sú v zásade všetky\nštátne orgány vrátane ministerstiev (§ 21 ods. 1 a 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),\nnapriek tomu nikdy nebol sporný ich status orgánov štátnej správy. Zamieňanie jednotlivých vlastností\nverejnoprávnych entít samotných a taktiež verejnoprávnych a súkromnoprávnych entít navzájom (nositeľ\nmoci, rozpočtová organizácia, právna subjektivita) súvisí s teoreticky nedôslednou zmenou konceptu\norganizácii na štátne orgány a právnické osoby (porov. napr. II. ÚS 80/09, II. ÚS 152/2016, PL. ÚS\n19/2017 – poľovnícka komora).\n62. Úrad verejného zdravotníctva a RÚVZ boli riadne zriadené zákonom v súlade s čl. 122 ústavy, podľa\nktorého sa zákonom zriaďujú ústredné orgány a miestne orgány štátnej správy, a tiež v súlade s čl.\n86 písm. e) ústavy, podľa ktorého do pôsobnosti národnej rady patrí zriaďovať zákonom ministerstvá\na ostatné orgány štátnej správy. Ústavný súd už v čase pred prijatím posudzovanej novely, zákona\nč. 286/2020 Z. z., ktorým boli zavedené vyhlášky ÚVZ, v senátnom náleze sp. zn. IV. ÚS 249/2021\nnepochyboval, že ÚVZ je orgánom štátnej správy: Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona o ochrane zdravia úrad\nverejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky,\npričom tento úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik, ktorého vymenúva a odvoláva\nna návrh ministra zdravotníctva vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva. K povahe tohto\nsubjektu ústavný súd dodáva, že pojem „rozpočtová organizácia štátu“ znamená spôsob financovania\na iné okolnosti, ktoré nie sú pre riešenú problematiku podstatné. Zároveň však ide o „úrad“, teda orgán\nštátnej správy, ktorý je zriadený zákonom [aj keď nie je ústredným orgánom štátnej správy, keďže tak nie\nje označený v § 21 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej\nsprávy v znení neskorších predpisov. Je teda vybavený právomocou na vydávanie právnych aktov, a to\npokiaľ ide o vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, na základe čl. 123 ústavy (vydáva ich\nlen na základe zákonov a v ich medziach, pričom z hľadiska označeného ustanovenia ide o „iný“ orgán\nštátnej správy, teda iný než ministerstvo).\n63. K postaveniu úradu verejného zdravotníctva ako dekoncentrovaného orgánu štátnej správy s\npôsobnosťou pre celé územie a jeho pozícii z hľadiska ústavy možno uviesť, že ústava na viacerých\nmiestach zdôrazňuje osobitné postavenie „ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy“,\nktorým sa odlišujú od všetkých ostatných orgánov štátnej správy. Z čl. 80 ods. 1 (právo poslanca\ninterpelovať člena vlády alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy) a čl. 85 (právo žiadať účasť\nvedúceho ústredného orgánu štátnej správy na schôdzi národnej rady) možno vyvodiť, že ústredné\norgány štátnej správy sú v priamom vzťahu demokratickej zodpovednosti voči volenému parlamentu\npráve preto, že stoja na čele hierarchie orgánov štátnej správy. Z čl. 60 ods. 2 písm. a) ústavy (Kontrolná\npôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na vládu\nSlovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a na\norgány im podriadené) možno napríklad vyvodiť, že iné orgány štátnej správy sú spravidla podriadené\nniektorému ústrednému orgánu štátnej správy (ministerstvu alebo inému takému orgánu). Z uvedených\nustanovení ústavy možno potom vyabstrahovať záver, že orgány štátnej správy sa vždy členia na\nnajvyššie, ktoré ústava označuje ako „ústredné“, a ostatné, ktoré sú týmto orgánom podriadené a ktoré\nsa na niektorých miestach označujú ako „miestne“, a na iné orgány štátnej správy, ktoré sa osobitným\n\nprívlastkom neoznačujú. K dekoncentrovaným orgánom štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie\npatrí napríklad aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Ústredné riaditeľstvo Slovenskej obchodnej\ninšpekcie alebo Dopravný úrad. Už v čase prijatia ústavy existovala napríklad Štátna plavebná správa v\nBratislave s pôsobnosťou pre celé územie, ktorá nebola ústredným orgánom štátnej správy, ale výslovne\nbola oprávnená vydávať vyhlášky (§ 2 zákona č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe). Právny poriadok\npozná tento typ orgánov štátnej správy, ku ktorému patrí aj úrad verejného zdravotníctva a ústava ich\nnevylučuje.\n64. Z ústavy, ako bolo už uvedené, vyplýva, že jednotlivé orgány štátnej správy sú priamo\nalebo sprostredkovane podriadené orgánu s demokratickou legitimitou, typicky ministerstvu. Ide o\nvzťahy nadriadenosti a podriadenosti v rámci exekutívnej moci, a nie o vzťahy deľby moci medzi\njednotlivými mocami. K pozícii úradu verejného zdravotníctva je z tejto perspektívy potrebné uviesť,\nže ministerstvo zdravotníctva ako vládny ústredný orgán štátnej správy podľa § 4 ods. 1 zákona\no ochrane verejného zdravia určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na úseku\nverejného zdravia a kontroluje výkon verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. Podľa § 5 ods.\n2 hlavného hygienika vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva na\nnávrh ministra zdravotníctva a úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný\nhygienik Slovenskej republiky. Úrad verejného zdravotníctva je podľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane\nverejného zdravia zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva (nemá teda vlastnú rozpočtovú\nkapitolu). Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva sú na základe\ntýchto zákonných ustanovení síce v pozícii nepriamej podriadenosti ministerstvu zdravotníctva, avšak\nnepochybne ako integrálna súčasť štruktúry výkonnej moci. Zverenie kompetencie nariaďovať vyhlášky\núradu verejného zdravotníctva je v zásade vecou koncepcie verejného zdravotníctva, ktorú určuje\ndemokratický zákonodarca.\n65. Na základe čl. 123 ústavy je potom napadnuté ustanovenie § 59b ods. 1 zákona o ochrane\nverejného zdravia právnym základom, ústavou požadovaným zákonným splnomocnením, na základe\nktorého môžu ÚVZ a RÚVZ vydávať všeobecne záväzné právne predpisy. Zároveň toto ustanovenie\nurčuje aj medze, v rámci ktorých môžu tieto orgány štátnej správy všeobecne záväzné právne predpisy\nvydávať. Ide o nariadenie opatrení podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia,\na to buď na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako\njednotlivo určených osôb, čím je zároveň daná normatívna povaha týchto opatrení (na rozdiel od konania\no právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétnych fyzických a právnických\nosôb, kde orgány štátnej správy na úseku verejného zdravia postupujú podľa všeobecných predpisov o\nsprávnom konaní, a to aj pri nariaďovaní opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 – § 59 ods. 1).\n66. Ústavný súd preto konštatuje, že úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného\nzdravotníctva sú zákonom zriadené orgány štátnej správy oprávnené vydávať všeobecne záväzné\nprávne predpisy (vyhlášky ÚVZ).“\n42. Vo vyššie citovanom náleze sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril aj k otázke právnej\nzáväznosti vyhlášok ÚVZ SR (žalovaného), hoci nie sú vyhlasované v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky (body 74 až 80 nálezu):\n„74. Ústava na viacerých miestach ustanovovala a ustanovuje, že právne predpisy majú byť vyhlásené\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 87 ods. 5, čl. 120 ods. 3, čl. 123). Pri zákonoch podmieňuje\nvyhlásením ich platnosť. Pri žiadnom druhu predpisu ústava neustanovuje priamo spôsob vyhlásenia\nani platformu vyhlásenia. Ústava od času jej prijatia nepredpisovala ani jednotný spôsob vyhlásenia\nprávnych predpisov, ani jednotný publikačný nástroj. Možno sa domnievať, že dôvodom bolo vznikanie\nnového štátu a pravdepodobne formulačná nadväznosť na ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o\nčeskoslovenskej Federácii (čl. 45 ods. 3).\n75. Znenie čl. 87 ods. 4, čl. 120 a čl. 123 ústavy v platnom znení zveruje úpravu spôsobu vyhlásenia\nprávnych predpisov prijímaných národnou radou (čl. 87 ods. 4), vládou (čl. 120) a orgánmi štátnej správy\n(čl. 123) zákonu, teda norme prijatej národnou radou podľa čl. 86 písm. a) ústavy. „Národná rada sa môže\nrozhodnúť, či zriadi jeden alebo viac publikačných nástrojov, či a ako upraví ich vydávanie (elektronicky\nči listinne), ako sa budú právne predpisy do nich zaraďovať. Toto svoje rozhodnutie môže národná rada\nrovnako, teda zákonom, aj zmeniť.“ Prijatím zákona č. 400/2015 Z. z. sa národná rada rozhodla, že\nprávne predpisy vymedzené v § 1 [„Tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorými sú (...) vyhlášky iných orgánov štátnej správy (...) a ich vyhlasovanie\nv Zbierke zákonov.“] a v § 12 tohto zákona sa budú vydávať v elektronickej a v listinnej podobe v\npublikačnom prostriedku – Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To však nevylučovalo a nevylučuje,\n\naby národná rada prijatím iného zákona toto svoje rozhodnutie zmenila alebo zrušila, ako sa to stalo\nprijatím napadnutej úpravy v § 59b zákona o ochrane verejného zdravia, ktorá výslovne vylúčila Zbierku\nzákonov z tvorby a vyhlasovania vyhlášok (napadnuté ustanovenie § 59b ods. 2) a výslovne stanovila, že\nvyhlášky sa budú vyhlasovať uverejnením vo Vestníku vlády (napadnuté ustanovenie § 59b ods. 3 a 5).\nZákon č. 400/2015 Z. z. je (ako uvádza navrhovateľ) predĺženou rukou ústavy (body 7 a 43 a 83), ústavný\nsúd však dodáva, že v nižšej právnej sile zákona a s možnosťou jeho zmeny. Podľa aktuálneho právneho\nstavu je zákonom, ktorý ustanovuje spôsob vyhlásenia prijatých zákonov (čl. 87 ods. 4) a nariadení\nvlády (čl. 120) zákon č. 400/2015 Z. z. Článok 123 ústavy, ktorý upravuje normotvorbu orgánov štátnej\nsprávy je z hľadiska spôsobu vyhlasovania predpisov vykonaný viacerými zákonmi. Vyhlasovanie noriem\nministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov štátnej správy vykonáva\nzákon č. 400/2015 Z. z. Vo zvyšnej časti (normotvorba ďalších iných orgánov štátnej správy) je čl. 123\nústavy vykonaný jednak ustanovením § 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy,\nako aj napadnutými ustanoveniami § 59b ods. 2, 3 a 5 zákona o ochrane verejného zdravia (možno\nešte dodať, že na základe čl. 56 ods. 1 ústavy môže Národná banka Slovenska vydávať všeobecné\nprávne predpisy, ktoré sa na základe zákona publikujú v Zbierke zákonov a vo Vestníku Národnej banky\nSlovenska). Vyhlasovanie vyhlášok ÚVZ je tak upravené zákonom stanoveným spôsobom.\n76. Ústava Zbierku zákonov výslovne zmieňuje, ale nie v súvislosti s normotvorbou. Zbierka zákonov\nje výslovne uvedená iba v čl. 115 ods. 3 ako miesto, kde má byť uverejnené rozhodnutie prezidenta o\npoverení vykonávania pôsobnosti vlády do vymenovania novej vlády, ak táto stratí dôveru v národnej\nrade.\n77. Z uvedeného vyplýva, že ústava explicitne neustanovuje, že sa vyhlášky (iných) správnych orgánov\nmajú vyhlasovať, resp. publikovať v Zbierke zákonov. V referenčnom čl. 123 je stanovené, že iné orgány\nštátnej správy môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.\nNapadnuté ustanovenie § 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia zreteľne splnomocnilo orgány\nštátnej správy na úseku verejného zdravotníctva vydávať všeobecne záväzné právne predpisy („Ak\nje potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky,\nurčitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo\nzdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny\núrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom“) a zároveň\nv právnej sile zákona stanovil spôsob publikácie. Ústavná podmienka výhrady zákona z čl. 123 bola\ntak splnená.\n78. Ústava teda nevylučuje viacero publikačných nástrojov. Z koncepčného hľadiska, teda mimo ústavný\nprieskum možno uviesť, že obidva publikačné nástroje majú vo vzťahu ku publikácii vyhlášok ÚVZ\nodlišné vlastnosti. Voľbou koncepcie publikácie v Zbierke zákonov by sa akcentoval význam vyhlášok,\nich celoštátne pôsobenie a ich vzťah k ľudským právam. Na druhej strane normotvorba vyhlášok musí\noperatívne reagovať na meniace sa podmienky (z týchto dôvodov napadnuté ustanovenie § 59b ods.\n2 vylučuje pri tvorbe vyhlášok aplikáciu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov) a\núrad verejného zdravotníctva je vláde nepriamo podriadená zložka exekutívy – dekoncentrovaný orgán\nštátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, čomu viac vyhovuje publikácia vo Vestníku vlády. Z\nhľadiska evidenčnej funkcie zbierok môže byť rozumné uverejňovať vo Vestníku vlády všetky normy\nÚVZ – celoštátne aj regionálne (porov. napr. vyhlášku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so\nsídlom v Nitre č. 1/2021 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okres\nNitra) a neštiepiť ich medzi Zbierku zákonov a Vestník vlády. Zákonodarca si v demokratickom procese\nvybral jednu z týchto koncepcií a v dôvodovej správe ju riadne vysvetlil (porov. bod 54). Z hľadiska\nuž zmieneného vývoja publikačného práva (body 67 – 70) možno uviesť, že zmyslom zbierky nie je\njednota zbierky, ale idea jednoty štátu. Tá zaiste nie je oslabená, ak má štát dve zbierky, ktorých obsah\nsa vzájomne dopĺňa. Zbierka môže byť dvojkoľajná, pretože ide stále o jednu trať. Ústavný súd tým\nnespochybňuje istú exkluzivitu Zbierky zákonov.\n79. Vestník vlády nie je novou publikačnou platformou pre právne predpisy, pretože má zákonný základ\nod 1. júla 1992 (bod 73). Zákonodarca teda nezvolil úplne nový nástroj, ktorý by mohol komplikovať\norientáciu v právnom poriadku. Tým, že zákony, zvlášť zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej\nštátnej správy a čl. V zákona č. 295/1992 Zb. o niektorých opatreniach v miestnej samospráve a\nv štátnej správe Vestník vlády poznajú, tak má Vestník vlády zákonnú oporu, aj keď podrobnejšia\nprávna úprava je stanovená uznesením vlády (aktuálne zásady vydávania Vestníka vlády Slovenskej\nrepubliky schválené uznesením vlády č. 180/2021 7. apríla 2021uverejnené pod č. 185/2021 V. v.). Vo\nvzťahu k preskúmavanému § 59b zákona o ochrane verejného zdravia vyplýva priamo zo samotného\nnapadnutého zákona, aký všeobecne záväzný právny predpis má byť vyhlásený – vyhláška (§ 59b\nods. 3), ďalej ako nadobúda platnosť a účinnosť (§ 59b ods. 3 a 4), a čo je osobitne dôležité, že\n\nvyhlásenie sa uskutočňuje uverejnením (§ 59b ods. 5). Podľa ústavného súdu sú takto strohým, ale\nv zásade dostatočným spôsobom splnené ústavné požiadavky vyhlásenia „spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon“. Ústavný súd nad rámec ústavného prieskumu dodáva, že by považoval za vhodné podrobnejšie\nustanoviť kontúry tvorby a spôsobu vyhlasovania noriem vo Vestníku vlády, a to predpisom s právnou\nsilou zákona. Pre prerokúvanú vec je relevantné, že Vestník vlády je zákonným publikačným nástrojom\nkomunikujúcim právne normy navonok, a nie obežníkom niektorého z ministerstiev.\n80. Oficiálna zbierka má podľa teórie vychádzajúcej z ústavného textu plniť tri funkcie: (a) funkciu\nnormotvornú – na základe publikácie sa norma stáva platnou, (b) funkciu informačnú – adresáti\npráva musia mať možnosť oboznámiť sa s tým, čo je právom, a (c) funkciu evidenčnú, ktorej\nzmyslom je prehľadnosť v usporiadaní právnych predpisov. Ako podporu doterajšej argumentácie možno\nkonštatovať, že Vestník vlády tieto požiadavky spĺňa. Vestník vlády sa na základe čl. 1 ods. 4 a čl. 3\nods. 1 uznesenia vlády čl. 185/2021 uverejňuje na internetovej stránke ministerstva vnútra, kde je riadne\ndohľadateľný. Z praktických skúseností vyplýva, že cez obvyklé internetové vyhľadávače sa zadaním\nslov „vestník vlády“ možno dostať priamo k Vestníku vlády, kým zadaním slov „Zbierka zákonov“ sa\nužívateľ niekedy presmeruje na elektronickú stránku, a až následne na stránku „slov-lexu“, ktorý je podľa\n§ 12 zákona č. 400/2015 Z. z. webovým sídlom zbierky. Pri zadaní hesla „vyhlášky ÚVZ“ internetový\nvyhľadávač nájde vyhlášky na stránke úradu verejného zdravotníctva. Navrhovateľ tiež argumentuje\ntým, že technicky by boli splnené kritéria ústavy v čl. 123 ústavy aj vtedy, ak by každý predpis disponoval\nsvojou vlastnou zbierkou. Tento argument však neobstojí v prípade riadne dostupných predpisov v dvoch\nrozumne rozlíšených tradičných zbierkach, teda v situácii, keď sú splnené zároveň kritériá čl. 123 aj čl.\n1 ods. 1 ústavy.“\n43. Z citovaného znenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, s ktorým sa správny súd plne\nstotožňuje bez potreby ďalšieho odôvodnenia vyplýva, že všetky žalobné námietky v tejto súvislosti\nneboli dôvodné a ani nezakladajú dôvod na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych\npredpisov.\n44. Vzhľadom na to, že ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, bol správny súd povinný\npreskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj bez návrhu z hľadiska dôvodov vymedzených v\nustanovení § 194 a nasl. SSP. Správny súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v §\n195 písm. a) až e) SSP, ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zistenie skutkového\nstavu bolo dostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový základ napadnutého rozhodnutia je v súlade\ns obsahom administratívneho spisu, nakoľko z podkladov rozhodnutia je možné spoľahlivo dospieť k\npreukázanému záveru, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (predmetných troch\npriestupkov) podľa § 48 ods. 4 písm. r) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Pokuta vo výške\n250,00 Eur bola uložená v zákonnom rozpätí, ktoré je v zmysle § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.\ndo 1.659,00 Eur. Správne konanie o priestupku (predmetných troch priestupkoch) na úseku verejného\nzdravotníctva bolo začaté včas, pričom v súlade s § 57 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. boli predmetné\npriestupky prejednané v jednom konaní. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, postupovali pri\nurčení výšky pokuty v súlade s § 57 ods. 43 zákona č. 355/2007 Z. z. a okrem iného správne prihliadli aj\nna to, že žalobca spáchal predmetný priestupok na úseku verejného zdravotníctva opakovane (spáchal\nho trikrát). Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania, pretože správne\nkonanie o priestupku (predmetných troch priestupkoch) na úseku verejného zdravotníctva bolo začaté,\nvedené a napadnutým rozhodnutím skončené na základe preukázaného porušenia zákona, ktoré bolo\nzistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobcu. Správny\nsúd nezistil ani porušenie zásad ukladania trestov, ktoré boli uplatniteľné aj pri posudzovaní sankcie\nuloženej za predmetné priestupky, ktorých sa žalobca preukázateľne dopustil a ktorých neodvratným\nprávnym následkom v zmysle príslušného právneho predpisu bola práve pokuta uložená v primeranej\na odôvodnenej výške.\n45. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov\nuvedených v žalobe, ale aj po posúdení kritérií uvedených v § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy\nsprávny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru,\nže žaloba nie je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v\nsúlade so zákonom, sú riadne odôvodnené a preskúmateľné, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol.\n\n46. Obiter dictum správny súd uvádza, že akcentuje (iura novit curia) uznesenie vlády Slovenskej\nrepubliky č. 682, ktoré bolo zverejnené pod číslom 286/2024 Z. z., v ktorom je uvedené v článku I,\nže „odpúšťajú sa doteraz nevykonané sankcie alebo ich zvyšky uložené právoplatným rozhodnutím za\npriestupky spáchané v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do 15. septembra 2023 do 06.00 hod.\nv súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného\nkoronavírusom SARS-CoV-2.“, avšak predmetné uznesenie vlády nemá žiadny vplyv na tento prípad\nprejednávaný správnym súdom (žalobca predmetnú pokutu už zaplatil). Citovaný článok z uznesenia\nvlády má za následok to, že ak bola niekomu uložená sankcia za priestupok v súvislosti s ochorením\nCOVID-19 a táto sankcia (napr. pokuta) nebola doposiaľ vykonaná (napr. zaplatená), tak už páchateľ\ntohto priestupku nemusí vykonať sankciu, prípadne jej zvyšok. Uvedené navyše nemá vplyv na súdny\nprieskum napadnutého rozhodnutia.\n47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal,\nkeďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal v\nkonaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.\nŽalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny\nsúd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému\nžalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanému nemožno od žalobcu spravodlivo\npožadovať (§ 168 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e1c494eb-fc62-40c8-b41b-62a9d0101660", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.10.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2021 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.10.2021.1"}, {"guid": "ussr:8c2681be-db07-4d57-9a04-2b6d1efd23ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 1. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-01", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2"}, {"guid": "ussr:75f2386e-1479-413d-980f-8b5d608f0ef0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.11.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2021 z 29. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.11.2021.2"}, {"guid": "ussr:aab0fbdb-0ddb-42c5-b653-980b2e0d8b43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.249.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 249/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 249/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.249.2021.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:38d2980c-233a-4c1e-8d09-b149d0043597", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.152.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.152.2016.1"}, {"guid": "ussr:0c0208b6-1e43-4935-851c-acf8914fba8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c0208b6-1e43-4935-851c-acf8914fba8d"}, {"guid": "26f26d9f-3945-41e6-9dd8-a8447a7029e1:ca297a00-f2d9-48ba-ad21-21bab3f67578", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101071.2", "spisova_znacka": "14Sa/14/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sa/14/2023 z 28. 8. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-08-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101071.2"}], "citovane_v": []}