{"guid": "a8453bbf-303f-4238-8abc-c815f6271a6b:6aeba999-7adf-45c0-8e98-59af5b61f87b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200051.4", "spisova_znacka": "BA-5S/7/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/7/2023 z 20. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. novembra 2025, sp. zn. BA-5S/7/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200051.4", "identifikacne_cislo": "1023200051", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2025-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6aeba999-7adf-45c0-8e98-59af5b61f87b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200051.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200051.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200051.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/7/2023\n1023200051\n20. 11. 2025\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2025:1023200051.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nJUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. XX, D., zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom so sídlom Košická 56, Bratislava,\nproti žalovanému: Centrum právnej pomoci – kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody\n2906/12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu KaBA/15622/2021,\nČRZ: 101534/2020 zo dňa 17.09.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 06.08.2021 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej\nveci spísania a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3451/20 zo dňa 08.07.2021,\nvydaného rozhodcom A. E. F., v konaní o zaplatenie 68,09 Eur s príslušenstvom.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. spisu KaBA/15622/2021, ČRZ: 101534/2020 zo dňa 17.09.2021 podľa §\n10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o\nzmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o\nživnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005\nZ. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej\nprávnej veci nepriznal z dôvodu, že nebola splnená podmienka hodnoty sporu v zmysle § 6a ods. 1 v\nspojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z.\nII.\nŽaloba\n3. Žalobou zo dňa 11.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.10.2021, doplnenou\npodaním zo dňa 06.02.2022, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa §\n191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2015\n(ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\n\n4. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože v ňom absentuje spôsob\nvýpočtu hodnoty sporu, a teda nie je možné overiť, ako žalovaný určil hodnotu sporu a ako dospel\nk záveru, že táto podmienka nebola splnená.\n5. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Mal za to, že predmetom\nkonania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom žiadal o poskytnutie právnej pomoci, nie je\nkonkrétna čiastka, ale posúdenie, či boli dodržané procesné podmienky na vydanie rozhodcovského\nrozsudku a či existovala právomoc rozhodcovského súdu. Žalovaný tak nesprávne aplikoval § 6 ods.\n1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z., pretože z povahy konania o zrušení rozhodcovského rozsudku\nnie je možné ustáliť konkrétnu hodnotu sporu, a preto je nutné ho považovať za konanie bez možného\nvyčíslenia hodnoty sporu.\n6. Pre prípad, že súd dospeje k záveru, že hodnotu sporu v rámci konania o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku je možné vyčísliť a zároveň bude názoru, že žalovaný túto hodnotu sporu v rozhodnutí uviedol,\npoukázal žalobca na to, že v rozhodcovskom konaní mal záujem nárokovať si od protistrany vzájomnou\nžalobou čiastku, ktorá prevyšuje sumu 68,09 eur. Žalovaný určil nesprávnu výšku hodnoty sporu, pretože\nneuviedol výšku trov rozhodcovského konania, nevyčíslil príslušenstvo a nezobral do úvahy výšku\nnároku uplatneného žalobcom vzájomnou žalobou.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.05.2025 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol,\nže aj keď konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá primárne za cieľ rozhodovanie o\npeňažnom plnení, jeho výsledok má priamy vplyv na majetkové práva strany, a preto ide o spor s\nmajetkovou povahou. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 327/2005 Z. z. neurčuje presne spôsob ako určiť\nvýšku hodnoty sporu. Žalovaný preto podporne využíva vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a\nSadzobník súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Z charakteru zložiek príslušenstva tak, ako sú\nuvedené v § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že majú charakter buď sankcie za neplnenie\nalebo za oneskorené plnenie istiny (úrok z omeškania, poplatok z omeškania, náklady na vymoženie\npohľadávky) alebo majú charakter odplaty, ktorú musí dlžník zaplatiť veriteľovi za to, že mu veriteľ\nposkytol na istý čas istinu v podobe peňažného plnenia (úrok), pričom ich suma sa iba mechanicky\nodvíja a je závislá od sumy istiny, ktorej hmotnoprávny titul nie je sporný. Ak je však hmotnoprávny\ntitul istiny sporný, právna pomoc sa týka práve obhajovania alebo popierania dôvodov vzniku a trvania\ntohto hmotnoprávneho titulu istiny, nie však právneho titulu príslušenstva tejto istiny, ktoré je odvodené\n(závislé) od istiny. Hodnota príslušenstva by predstavovala základ pre určenie hodnoty sporu iba v\nprípade, ak by bola samostatne predmetom sporu, a teda výhradne jej by sa týkala právna pomoc.\nHodnotou sporu je teda výška popieranej alebo obhajovanej istiny. Žalovaný tak zotrval na tom, že v\npredmetnej právnej veci nebola splnená podmienka hodnoty sporu, keď išlo o sumu 68,09 Eur a hodnota\nminimálnej mzdy v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného bola v sume 623 eur.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n8. Žalobca v replike zo dňa 27.06.2025 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.\n9. Žalovaný v duplike zo dňa 04.07.2025 zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k správnej\nžalobe.\nV.\nKonanie na správnom súde\n10. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným\n\nrozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená\ndo senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. BA-5S/7/2023.\nVI.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n11. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.\n1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a viazaný\nrozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n12. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 20.11.2025, pretože boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania\nvo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 30.09.2025 oznámené na\núradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.\nVzhľadom na avizovanú neprítomnosť predsedníčky senátu 3S, JUDr. Vladimíry Slobodovej, na základe\nčl. III a V Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025, upravujúcich Zásady zastupovania\npredsedov senátov a sudcov, bola predsedníčkou senátu JUDr. Lucia Tóth, predsedníčka zastupujúceho\nsenátu 4S. Senát správneho súdu tak vo veci rozhodol dňa 20.11.2025 v zložení uvedenom v záhlaví\ntohto rozsudku.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n13. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n14. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania\nprávnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám,\nktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie\na ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní\no administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o\nzaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej\nprotispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu\npodľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.\n15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a)\nobčianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych\nveciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve\na v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, b) v cezhraničných\nsporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v\nrodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o\nzaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto\nveciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky, d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného\npredpisu) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. sa účely tohto zákona je právnou pomocou\nposkytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním\njej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane\nsprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní\npred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým\nspojených.\n17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného\n\nosobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde\no zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v\nktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\n18. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej\núčasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej\npomoci.\n19. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy\nživotného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej\nsumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie\nprávnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20\n% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b)\na c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.\n20. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský\nrozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského\nkonania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského\nkonania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva\nnebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných\nstrán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho\nporiadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom\nkonaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským\nrozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie\nje v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi\nalebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach\npodrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré\nnie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol\nustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského\nkonania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh\nrozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať\nvplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie\na výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n21. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 10 ods. 5 zákona\nč. 327/2005 Z. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci spísania\na podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3451/20 zo dňa 08.07.2021, vydaného\nrozhodcom A. E. F., v konaní o zaplatenie 68,09 Eur s príslušenstvom.\n22. Za kľúčovú v danej veci považoval správny súd otázku právneho posúdenia potreby skúmania\npodmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to hodnoty sporu v zmysle § 6 ods.\n1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. v prípadoch, kedy žiadateľ žiada o priznanie nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci v konaniach pred súdom vo veci spísania a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku. Sporným je teda posúdenie, či v prípade konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide\no spor a či sa má skúmať splnenie podmienky minimálnej hodnoty sporu, resp. či je vôbec možné túto\nvyčísliť.\n23. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že základným účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je vytvoriť\nsystém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto\nzákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na\nriadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám\nresp. v prevažnej miere znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom\nprípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým\nosobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy.\n\n24. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. je vznik práva na poskytnutie právnej pomoci\npodmienený súčasným splnením troch podmienok, a to preukázaním, že (i) príjem žiadateľa nepresahuje\n1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a že si žiadateľ nemôže\nvyužívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, (ii) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\n(iii) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch. Zákonodarca v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. stanovil tieto\npodmienky kumulatívne, čo znamená, že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená\nkladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky. Dve z troch\npredmetných podmienok musia byť navyše splnené počas celého trvania poskytovania právnej pomoci\n(viď § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.). Jednou z takýchto podmienok je práve určenie hodnoty sporu,\nv rámci ktorého sa o právnu pomoc žiada. Hodnota takého sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej\nmzdy stanovenej v príslušnom období.\n25. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa ako žiadateľ obrátil na žalovaného so žiadosťou o\nprávnu pomoc vo veci spísania a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3451/20\nzo dňa 08.07.2021, vydaného rozhodcom A. E. F., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť\nspoločnosti Orange Slovensko, a.s. sumu 68,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od\n04.11.2018 až do zaplatenia a trovy konania v sume 81,83 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozhodcovského rozsudku. Žalovaný napadnutým rozhodnutím žalobcovi nárok na poskytnutie právnej\npomoci v predmetnej právnej veci nepriznal z dôvodu, že nebola splnená podmienka hodnoty sporu.\nŽalovaný ustálil, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca ako žiadateľ na žalovaného obrátil so žiadosťou\no právnu pomoc predstavuje sumu 68,09 Eur, ktorá neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy na rok\n2021 v sume 623,- Eur.\n26. Žalobca s uvedeným právnym posúdením veci žalovaným nesúhlasil. Mal za to, že predmetom\nkonania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konkrétna čiastka, ale posúdenie, či boli zachované\nprocesné podmienky pre vydanie rozhodcovského rozsudku a či bola daná právomoc rozhodcovského\nsúdu. Predmet takéhoto konania nie je podľa žalobcu možné vyčísliť.\n27. Po dôkladnom preskúmaní veci správny súd konštatuje, že je povinnosťou žalovaného pri\nposudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa § 6\nods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c) uvedeného zákonného\nustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci, ktorá musí\nprevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období.\nTáto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Účelom\nstanovenia takéhoto peňažného limitu je zabezpečiť, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s\nposkytovaním právnej pomoci, neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Medzi základné\nciele sledované ustanovením tejto podmienky patrí tiež snaha zamedziť zneužívaniu inštitútu právnej\npomoci osobami, ktoré sa neprimerane často obracajú na súdy.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019 konštatoval,\nže „Zákon č. 327/2005 Z. z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu\npôsobnosti tohto zákona podľa § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa § 4 ods.\n1 písm. a/ je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa\nuplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania,\nale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve.\nPojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane aj vo vzťahu k výkladu\npojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania\nv rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady\nv rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o\nposkytnutie právnej pomoci, potrebné posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v § 6 ods. 1\nzákona č. 327/2005 Z. z., a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za\npredpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu\npatrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nsprávnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti v presne stanovenej výške.“\n29. Uvedené závery možno podľa názoru správneho súdu aplikovať aj v prejednávanej veci. Keďže\naj konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno subsumovať pod pojem ,,spor“, je potrebné\n\nzaoberať sa v každom jednotlivom prípade otázkou, či je možné vyčísliť hodnotu takéhoto sporu. Aj\nnapriek tomu, že predmetom tohto typu ,,sporu“ je posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky na\nzrušenie rozhodcovského rozsudku alebo nie, ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, v konečnom\ndôsledku však nemožno opomenúť ani sekundárny aspekt tohto sporu, ktorým je vyčíslené peňažné\nplnenie v rozhodcovskom rozsudku, v danom prípade suma 68,09 Eur. Uvedené nemožno ignorovať\nalebo vnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať na oba tieto aspekty. Pokiaľ by bol žalobca\nv konaní, pre ktoré žiadal poskytnutie právnej pomoci úspešný a rozsudok rozhodcovského súdu by\nbol zrušený, nevznikol by mu úbytok na majetku v sume 68,09 Eur. Naopak, ak by úspešný nebol,\núbytok v sume 68,09 Eur by mu vznikol. Stále tak ide v konečnom dôsledku o to, či bude žalobca\nzaviazaný k peňažnému plneniu uvedenému vo výroku rozhodcovského rozsudku alebo nie, takže\nuloženú povinnosť zaplatiť sumu 68,09 Eur možno na účely aplikácie § 6 ods. 1 písm. c) zákona č.\n327/2005 Z. z. považovať za hodnotu sporu.\n30. Ani skutočnosť, že za žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa platí súdny poplatok podľa\npoložky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v jednotnej sume 331,50 Eur, sama o sebe nevyvracia\nskutočnosť, že určenie hodnoty sporu na účely poskytnutia právnej pomoci je v tejto veci možné.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžk/4/2020 zo dňa 26.02.2020 v tejto\nsúvislosti uviedol, že „...posúdenie hodnoty sporu, ak je táto vyčísliteľná, je prostriedkom pre\nzabezpečenie hospodárneho nakladania so štátnymi prostriedkami. Trovy právneho zastúpenia v\nprípade tzv. bagateľných sporov totiž spravidla značne prevyšujú hodnotu sporu tak, ako by tomu bolo\nv prejednávanom prípade. Je tak odrazom určitej racionality, že pri bagateľných sporoch sa právna\npomoc neposkytne. Orgány aplikujúce právo musia pri svojej činnosti postupovať tak, aby interpretačné\na aplikačné problémy riešili s maximálnou mierou racionality. Právny normatívny systém totiž predstavuje\niba jeden zo spôsobov riešenia spoločenských konfliktov, ktorý nie je možné od ostatných systémov\ncelkom oddeliť (a nebolo by to ani zmysluplné) a preto pri myšlienkových postupoch v oblasti práva\nnie je možné abstrahovať od všeobecne platných pravidiel a predstáv.“, a tiež že „Prílišný formalizmus\nby neodzrkadľoval požiadavku materiálneho právneho štátu. Pri riešení otázky hodnoty sporu sa treba\nzaoberať aj účelom resp. dôvodom potreby jej zistenia.“\n32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžk/58/2020 zo dňa 29.09.2021\ntiež uviedol, že „Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ negatívne zasiahnuť do\npráva žiadateľa na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo\nvzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Bolo by\ntotiž neúnosné, pokiaľ by sa právna pomoc v rozsahu, v akom ju v základnom rámci garantuje citovaný\nzákon, poskytovala v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia určitých racionálnych limitov,\nakým je napr. hranica odkázanosti, a bez presnejšej špecifikácie rozsahu konaní, v ktorých sa poskytuje.\nTento pozitívny záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa čl.\n46 Ústavy SR, a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva\nna súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v stanovených prípadoch.\nUstanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už len s prihliadnutím na samotné\nznenie čl. 46 Ústavy SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu predpokladá\nbližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona. Kasačný súd v tomto smere konštatuje, že neustanovenie\nprávneho zástupcu žalobcovi z dôvodu, že nie je dodržaná podmienka hodnoty sporu, nemá negatívny\ndopad na právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“ Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky v tomto rozsudku zároveň poukázal na prax Ústavného súdu Slovenskej republiky\npri bagateľných sporoch (uznesenie sp. zn. III. ÚS 122/2016 zo dňa 15.03.2016), kedy samotný Ústavný\nsúd Slovenskej republiky takéto spory spravidla nepreskúmava, pričom uvádza, že v prípadoch, keď\nsťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu,\nposkytuje ústavný súd ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak\nsťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom\nrozsahu.\n33. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že pokiaľ výrok rozhodcovského rozsudku\nobsahuje jasne určenú a fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno na účely aplikácie § 6 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 327/2005 Z. z. vnímať ako hodnotu sporu. Na podporu svojej argumentácie poukazuje\nsprávny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa\n29.11.2016, v ktorom bola posudzovaná obdobná vec.\n\n34. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, keď z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný ustálil, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca\nako žiadateľ na žalovaného obrátil so žiadosťou o právnu pomoc, predstavuje sumu 68,09 Eur, ktorá\nneprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy na rok 2021 v sume 623,- Eur.\n35. Zákon č. 327/2005 Z. z. neurčuje presný spôsob, ako určiť výšku hodnoty sporu. Správny súd\ndáva v tejto súvislosti do pozornosti uznesenie sp. zn. 2MCdo/13/2014 zo dňa 29.10.2015, v ktorom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky\n(t. j. veci hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené\nspolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí.“\nV zmysle takého výkladu možno uzavrieť, že hodnotou sporu nie je cena príslušenstva, ale iba istina.\nCena príslušenstva by mohla byť hodnotou sporu iba v prípade, ak je príslušenstvo samostatným\npredmetom konania. Takto by sa pri peňažných pohľadávkach do hodnoty sporu započítavali úroky,\núroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s ich uplatnením len vtedy, ak sú ustálené,\nvyčíslené a samostatne uplatňované.\n36. Žalobca tiež namietal, že v rozhodcovskom konaní mal záujem nárokovať si od protistrany\nvzájomnou žalobou podľa § 20 zákona č. 244/2002 Z. z. čiastku, ktorá prevyšuje sumu 68,09 Eur\nuvedenú v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Pre posúdenie tejto konkrétnej veci však bolo pre\nsprávny súd kľúčové, že zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nevyplýva, že žalobca žiadal\nposkytnutie právnej pomoci vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávky formou vzájomnej žaloby. Hodnotu\ntejto protipohľadávky žalobca nijako nešpecifikoval a ani nevyčíslil. Pokiaľ teda žalovaný vychádzal pri\nurčení hodnoty sporu z údajov uvedených v žiadosti, vrátane príloh, jednou z ktorých bol aj rozhodcovský\nrozsudok, správny súd nevidí pochybenie žalovaného, tvrdené žalobcom. Správny súd v tejto súvislosti\npoznamenáva, že žalobca neuviedol hodnotu protipohľadávky, ktorú (údajne) hodlal uplatniť vzájomnou\nžalobou ani v správnej žalobe a ani v jej doplnení.\n37. Pre úplnosť poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Svk/26/2023 zo dňa 27.09.2023, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu ako\nsťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/148/2020-57 zo dňa 02.03.2023,\nktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu:\nKaBA/15548/2020, ČRZ: 59992/2020 zo dňa 25.05.2020 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej\npomoci v právnej veci o zaplatenie 68,09 Eur s príslušenstvom, vedenej rozhodcom A. E. F. pod sp. zn.\n3451/20. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nebola splnená podmienka minimálnej hodnoty\nsporu v zmysle § 6a ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky v tomto rozsudku konštatoval, že „Tvrdenie sťažovateľa o zmarení účinnej obrany\njeho práv je treba posudzovať aj v kontexte toho, že v konkrétnom rozhodcovskom konaní sa bránil\nsťažovateľ voči žalobe, ktorá znela na značne nižšiu sumu (68,08 €) ako bola suma minimálnej mzdy\n(580,- €), ktorá bola rozhodujúca pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona\no poskytovaní právnej pomoci.“ Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v predmetnej veci, v ktorej\nžalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci v dotknutom rozhodcovskom konaní, takisto vychádzal pri\nurčení hodnoty sporu z istiny v sume 68,09 Eur.\n38. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že vo veci, s\nktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, nebola splnená\npodmienka hodnoty sporu podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z., ako jedna z troch\npodmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona\nč. 327/2005 Z. z., a ktoré musia byť pre úspešné priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci\nsplnené súčasne. Za takéhoto stavu už nebolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa splnením ďalších\npodmienok, vyplývajúcich z uvedeného zákonného ustanovenia. Správny súd preto žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP,\navšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si\nani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}