Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/6/2023 z 30. 7. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. júla 2025, sp. zn. BA-6S/6/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200045.1 Správny súd v Bratislave | BA-6S/6/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200045.1 | 2025-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd40785d-a891-40ff-ac9a-e8aa1d7449fe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200045.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-6S/6/2023 1023200045 30. 07. 2025 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200045.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., F. D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 2906/12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo spisu: KaBA 15001/2018 (8475/2016-KaBA), ČRZ: 95002/2018 zo dňa 13.07.2018, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Dňa 16.05.2016 podala žalobkyňa žiadosť o právnu pomoc v inom členskom štáte Európskej únie, a to na povahu sporu – podvedenie – uvedenie v omyle. V rámci popisu okolností sporu žalobkyňa uviedla: „v Poprade mi pred niekoľkými rokmi p. G. ponúkol zaistenie práce v USA. Ponúkol mi s vybavením víz pre celú rodinu, ale potom upustil od pomoci s vycestovaním. Náklady na víza a pod. boli zbytočné a veľmi zhoršili situáciu mojej rodiny. Svedok: H. A., E. G., korešpondencia.“ Žalobkyňa uviedla, že podala nekvalifikované dovolanie k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky – NcV18/2016. 2. Žalovaný (na prvom stupni rozhodovania) rozhodnutím zo dňa 26.08.2016 konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci zastavil – voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 12.09.2016, na podklade ktorého žalovaný vydal rozhodnutie zo dňa 25.10.2016, ktorým odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Na podklade podanej žaloby Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok č. k. 1S/318/2016-23 zo dňa 05.10.2017, ktorým rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 25.10.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Následne bolo Centrom právnej pomoci zrušené aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 26.08.2016 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. 3. Žalovaný vydal rozhodnutie číslo spisu: KaBA 15001/2018 (8475/2016-KaBA), ČRZ: 95002/2018 zo dňa 13.07.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalobkyni nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Po opise relevantných skutkových okolností žalovaný uzavrel, že na základe predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácii žalobkyne bolo preukázané, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovenú podmienku – stav materiálnej núdze. 4. Žalovaný na strane 4 a 5 napadnutého rozhodnutia opísal príjem žalobkyne v relevantných mesiacoch (11-12/2017 a 01-05/2018), pričom uviedol, že čistý priemerný príjem žalobkyne v období 6 mesiacov pred podaním žiadosti bol vo výške XXX,XX eur a presahoval X,X násobok sumy životného minima, t. j. sumu 319,17 eur, ktorá predstavovala hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX eur mesačne. Súčasne uviedol, že čistý príjem žalobkyne v mesiaci podania žiadosti bol vo výške XXX,XX eur a presahoval X,X násobok sumy životného minima, t. j. sumu 319,17 eur, ktorá predstavovala hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX eur. Nebolo tak preukázané, že žalobkyňa spĺňa zákonom stanovenú podmienku – stav materiálnej núdze. 5. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie právnej pomoci v konaní o náhradu škody – tu žalovaný uviedol, že právna vec, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na žalovaného, nepatrila medzi prípady hodné osobitného zreteľa a nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobkyni nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žalobkyne, alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na žalobkyňu. Žalovaný uzavrel, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne 6. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Bratislava správnu žalobu zo dňa 23.07.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa namietla, že žalovaný nevzal v úvahu jej čestné vyhlásenie o jej finančnom záväzku vo výške 469.200,00 Kč, ktorý jej vznikol v súvislosti so zabezpečením jej ťažko postihnutej matky. Žalobkyňa uviedla, že to bolo preto, že bola posudzovaná ako cudzinka. 7. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že je možnosť, aby znova získala aj občianstvo Slovenskej republiky – poukázala na novú informáciu, a na to, že má občianstvo Slovenskej republiky a nie je cudzinkou, narodila sa v A.. Ďalej poukázala na to, že vykonáva kroky k vydaniu dokumentu ohľadom slovenského štátneho občianstva. 8. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so záverom žalovaného, že nepriznanie právnej pomoci ešte neznamená neúspech v súdnom konaní. Jej zdravotný stav jej neumožňuje aktívne sa zúčastniť súdneho konania, takže bez zastupovania advokátom nemôže byť v spore úspešná, čo sa aj potvrdilo, keď jej súdy žalobu zamietli a zdôvodnili to jej pasivitou, Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky aj nekvalifikovaným podaním a absenciou samotného právneho zastúpenia. 9. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/121/2018-6 zo dňa 02.05.2019 bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie žaloby. Žalobkyňa žalobu doplnila podaním zo dňa 16.06.2019, pričom uviedla, že (i) žalovaný posudzoval jej žiadosť ako žiadosť cudzinky, (ii) žalovaný sa nezmienil o jej záväzku vo výške 469.200,00 Kč a (iii) nesúhlasí so záverom žalovaného, že nepriznanie právnej pomoci neznamená neúspech v súdnom konaní. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.08.2019, pričom zosumarizoval administratívne konanie a uviedol, že žalovaný pri posudzovaní podmienky materiálnej núdze posudzuje príjmy žiadateľov, pričom nezohľadňuje ich výdavky. Splnenie, resp. nesplnenie podmienky materiálnej núdze žalovaný vyhodnocuje bez ohľadu na štátnu príslušnosť žiadateľa. Súčasne uviedol, že informácia o dvojitom občianstve žalobkyne nijako neovplyvňuje vyhodnotenie podmienky materiálnej núdze žalobkyne. 11. Žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí o nepriznaní nároku, keďže príjmové pomery žalobkyne v mesiaci podania žiadosti (máj 2018) presahovali zákonom stanovenú hranicu X,X-XXXXXXX sumy životného minima, t. j. sumu 319,17 eur (platnú id 01.07.2017 do 30.06.2018) a žalovaný vyhodnotil príjmovú a majetkovú situáciu žalobkyne na základe žalobkyňou predložených dokladov. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe predložených dokladov vyhodnotil a v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil, že právna vec žalobkyne nepatrí medzi prípady hodné osobitného zreteľa a nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobkyne nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na právach žalobkyne alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na žalobkyňu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 13. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Priebeh súdneho konania 14. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/121/2018-50 zo dňa 04.12.2020 zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 13.01.2021, na podklade ktorej vydal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 1Sžk/12/2021 zo dňa 20.12.2022, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/121/2018-50 zo dňa 03.12.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 15. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/6/2023. 16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol. 17. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 18. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“), tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“). 22. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci, v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach. 23. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. 24. Podľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. 25. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 26. Podľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. 27. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, ktorými je správny súd s odkazom na § 134 ods. 1 SSP viazaný, preskúmať napadnuté rozhodnutie, pričom sa zameral na to, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci, či si za účelom vydania napadnutého rozhodnutia zaobstaral všetky potrebné doklady a či napadnuté rozhodnutie dáva odpovede na všetky relevantné skutočnosti. 28. Z dôvodu, že v predmetnej veci je správny súd viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, správny súd v danom odkazuje na závery, ktoré Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vyslovil v rozsudku sp. zn. 1Sžk/12/2021 zo dňa 20.12.2022: „13.Kasačný súd sa zaoberal námietkou žalovaného, že správny súd nesprávne právne vyhodnotil, že žalovaný porušil zásady ustanovené v § 3 ods. 2 a ods. 4 SP a že toto porušenie malo za následok nezákonnosť rozhodnutia. Uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú, nestotožnil sa s právnym záverom správneho súdu a má za to, že žalovaný nekonal v rozpore so zásadami správneho konania, a teda že rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Svoj právny záver kasačný súd odôvodňuje nasledovne. 14. V zmysle zásady aktívnej súčinnosti podľa § 3 ods. 2 SP je správny orgán povinný zabezpečiť priestor na realizáciu práv a právom chránených záujmov účastníka konania, najmä umožniť mu navrhovať dôkazy či vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Zo spisového materiálu kasačnému súdu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala dostatočný priestor navrhovať dôkazy, ktoré v konaní aj predkladala, príkladmo: potvrdenie o zvýšení invalidného dôchodku, rozsudok o rozvode manželstva, čestné prehlásenie, že nepoberá prídavky na dieťa, príspevok na bývanie ani dávku v hmotnej núdzi, čestné prehlásenie o majetkových pomeroch, čestné prehlásenie o súhrnnom dlhu (všetky doručené žalovanému e-mailom dňa 18. júna 2018), predpis záloh na elektriku, zmluva o pôžičke (obe doručené žalovanému e-mailom dňa 9. mája 2018) a ďalšie. Súčasne je zo spisového materiálu zrejmé, že žalovaný zabezpečil žalobkyni priestor vyjadriť sa a uplatniť jej práva, čo vyplýva z podaní žalobkyne: vyjadrenie v e-maile doručenom žalovanému dňa 9. mája 2018, doplnenia žiadosti v e-mailoch zo dňa 5. júla 2016 a 5. októbra 2016, ako aj z rozhodnutia žalovaného, sp. zn. KaBA 15001/2018 (8475/2016), zo dňa 1. júna 2018 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení konania“). Týmto rozhodnutím vyzval žalobkyňu o doručenie potrebných dokladov pre riadne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v ňom na 3. strane tiež výslovne ponúkol žalobkyni možnosť kontaktovať ho telefonicky alebo osobne v prípade akýchkoľvek nejasností alebo otázok k dokladom, ktoré má žalobkyňa doložiť. Z vyššie uvedeného je kasačnému súdu zrejmé, že žalobkyňa mala v konaní dostatočný priestor vyjadrovať sa a predkladať dôkazy, a teda že žalovaný nekonal v rozpore s § 3 ods. 2 SP. 15. Druhou zložkou zásady aktívnej súčinnosti je povinnosť správneho orgánu poskytovať účastníkovi konania poučenia tak, aby účastník konania neutrpel na svojich hmotných právach v dôsledku neznalosti tých procesných. Kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný konal v súlade s touto zásadou, keď pred vydaním napadnutého rozhodnutia najprv rozhodnutím o prerušení konania vyzval žalobkyňu, aby žalovanému doručila potvrdenia preukazujúce jej finančnú situáciu a právnu stránku veci, v ktorej žiada poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný na 3. strane rozhodnutia o prerušení konania žalobkyni jasne vysvetlil, že bez uvedených dokladov nemôže o jej nároku riadne rozhodnúť. Žalovaný pritom vypísal zoznam vyžadovaných dokladov zrozumiteľne a tiež vysvetlil, že ich potrebuje za účelom vyhodnotenia finančnej situácie a možnej „zrejmej bezúspešnosti sporu“ podľa § 6 ods. 1 písm. b) Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Kasačný súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že predmetným rozhodnutím žalovaný tiež žalobkyňu informoval, že pokiaľ má k výzve alebo k dopytovaným dokladom akékoľvek otázky, môže sa na žalovaného obrátiť tak telefonicky ako aj osobne. Sprievodným listom zo dňa 13. júla 2018 zas žalovaný žalobkyni stručne a zrozumiteľne vysvetľoval, že v právnej veci o náhradu škody už využila všetky vnútroštátne prostriedky právnej ochrany a že žalovaný nemá pôsobnosť v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva. Vyhodnotením vyššie opísaného postupu žalovaného v konaní je nutné konštatovať, že nedošlo k porušeniu zásady aktívnej súčinnosti ani vo vzťahu k poučovacej povinnosti správneho orgánu. 16. S ohľadom na porušenie § 3 ods. 4 SP, správny súd vyčítal žalovanému, že sa nedostatočne zaoberal vecou. Žalovaný sa na 4. a 5. strane napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal s dokladmi preukazujúcimi príjem žalobkyne za obdobie od novembra 2017 do mája 2018, uviedol výpočet mesačného príjmu žalobkyne, ako aj presné sumy presahujúce hornú hranicu materiálnej núdze za jednotlivé mesiace. Zo 4. strany napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že žalovaný zobral do úvahy aj čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa 8. júna 2018 o tom, že nepoberá žiadne prídavky na deti, príspevky na bývanie či iné dávky v hmotnej núdzi, a to napriek tomu že v rozhodnutí o prerušení konania žalobkyňu za účelom preukázania uvedeného vyzýval na predloženie potvrdenia od príslušného orgánu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa riadne zaoberal vecou s ohľadom na vyhodnotenie, či žalobkyňa spĺňa zákonnú podmienku materiálnej núdze, ktorá je jednou z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie právnej pomoci. Nie je preto možné stotožniť sa s názorom správneho súdu o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nezákonnosť v dôsledku porušenia zásady ustanovenej v § 3 ods. 4 SP. 17. Kasačný súd na záver posúdil kasačnou sťažnosťou namietaný právny záver správneho súdu, že sa žalovaný riadne nezaoberal vecou a okolnosťami prípadu vo vzťahu k možnosti aplikácie § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa touto možnosťou zaoberal. Je pravdou, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa otázky aplikácie citovaného ustanovenia mohlo byť podrobnejšie. Žalovaný totiž nekonkretizoval všetky úvahy o všetkých okolnostiach uvádzaných žalobkyňou, ako jej dlh, rozvod, starostlivosť a zabezpečenie pohrebu svojej ťažko chorej matke atď. Nemožno však konštatovať, že by sa žalovaný predmetnou vecou svedomite a zodpovedne nezaoberal, že by porušil zásady ustanovené v § 3 SP a že by napadnuté rozhodnutie bolo preto nezákonné. 18. To, že sa žalovaný nevyjadril ku každej jednej okolnosti tvrdenej žalobkyňou nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, pokiaľ existujú iné, závažnejšie okolnosti, v dôsledku ktorých poskytnutie právnej pomoci priznať nemožno. Kasačný súd nerozporuje, že pri vyhodnocovaní, či je možné aplikovať ustanovenie § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, je potrebné do úvahy brať práve okolnosti, aké sú dané v prejednávanom prípade (t.j. zdravotný stav žiadateľa, finančné záväzky aj v podobe dlhov, rozvod, starostlivosť o ťažko chorého člena rodiny, právne povedomie žiadateľa a jeho schopnosť domáhať sa svojich práv pred súdmi bez právneho zastúpenia atď.) Súčasne však upozorňuje, že tieto nie sú jediné a že (ako žalovaný správne vyhodnotil) aj pri posudzovaní možnosti aplikácie § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci je potrebné sledovať podmienku zrejmej bezúspešnosti sporu. Pokiaľ je daná zrejmá bezúspešnosť sporu, nie je možné priznať právo na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Takéto poskytnutie právnej pomoci by totiž bolo absolútne bezúčelové, vytvárajúce zbytočné trovy konania a bezdôvodne zaťažujúce potenciálnych žalovaných. Ako konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky na 11. strane rozsudku, sp. zn. 5Sžo/66/2015, zo dňa 28. apríla 2016, štát na seba prebral pozitívny záväzok zabezpečenia uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, ale v obmedzených prípadoch. Bolo by neúnosné poskytovať právnu pomoc v úplne všetkých prípadoch (t. j. systémom „každému vo všetkom“). Účelom ustanovenia § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci nepochybne je, aby sa právna pomoc dostala aj tým, ktorí nespĺňajú zákonné predpoklady na jej poskytnutie, ale sa nachádzajú v nepriaznivej finančnej, sociálnej, zdravotnej, či inak vážnej situácii. Zároveň však toto ustanovenie neotvára možnosť automaticky priznať predmetný nárok všetkým osobám v ťažkej životnej situácii, ktoré o právnu pomoc požiadajú. 19. To, že sa žalovaný nevyjadril ku každej jednej okolnosti tvrdenej žalobkyňou nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia aj preto, lebo procesné chyby majú negatívny vplyv na zákonnosť rozhodnutia najmä v prípade, že v ich dôsledku je nesprávny aj výsledok rozhodovacej činnosti s ohľadom na hmotnoprávnu stránku rozhodnutia. V prejednávanom prípade však správny orgán, rovnako ako kasačný súd, dospeli k totožnému záveru a právnemu posúdeniu, že žalobkyňa nemala právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Dovolacie konanie, do ktorého o právnu pomoc požiadala bolo v čase rozhodovania o jej žiadosti už právoplatne skončené, bez možnosti podať ďalšie opravné prostriedky. Okresný súd Prešov o jej žalobe pritom rozhodol rozsudkom, sp. zn. 14C/170/2011-113, zo dňa 23. januára 2015 tak, že žalobu zamietol, nakoľko mal súd za preukázané, že žalobkyňa nepreukázala splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to: porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení a preukázania základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a z týchto dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Prešove uvedené rozhodnutie potvrdil rozsudkom sp. zn. 5Co/328/2015-142, zo dňa 1. decembra 2015. Pri vyhodnocovaní zrejmej bezúspešnosti sporu pritom žalovaný musel prihliadnuť aj na uvedené závery súdov, keďže mu zákonodarca v ustanovení § 8 Zákona o poskytovaní právnej pomoci uložil povinnosť prihliadať na to, či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. To, že sa žalovaný zrejmou bezúspešnosťou sporu zaoberal, vyplýva aj zo skutočnosti, že v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) Zákona o poskytovaní právnej pomoci, v zmysle ktorého nemožno priznať poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, pokiaľ je daná zrejmá bezúspešnosť sporu a § 8 Zákona o poskytovaní právnej pomoci upravujúceho jej posudzovanie. 20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem poukazu na zrejmú bezúspešnosť sporu tiež vysvetlil, že podľa neho nie sú dané také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ustanovenia § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Týmito okolnosťami sú napríklad skutkový stav či sociálna situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa. Žalovaný stručne a jasne vysvetlil, že okolnosti dané v predmetnom prípade nie sú okolnosťami spĺňajúce vyššie uvedené kritériá. v ktorých by žalovaný využíval svoju možnosť priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa možnosťou aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci zaoberal, a to vo vzťahu k zrejmej bezúspešnosti sporu a vo vzťahu k osobitosti okolnostiam prejednávaného prípadu a že záver správneho súdu bol teda nesprávny. 21. Nad rámec kasačný súd uvádza, že s ohľadom na zásady hospodárnosti a efektívnosti konania nie je účelné zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného len z toho dôvodu, že sa žalovaný v rozhodnutí dopodrobna nezaoberal všetkými okolnosťami uvádzanými žalobkyňou (dlh, rozvod, starostlivosť a zabezpečenie pohrebu pre matku). Vyhodnotením skutočností: a) záver súdov o neschopnosti žalobkyne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, b) úzko ohraničených možností podania dovolania a dôvodov jeho úspešnosti, c) právoplatného skončenia dovolacieho konania a d) následkov neposkytnutia právnej pomoci, by žalovaný opätovne musel dospieť k záveru o nemožnosti priznať žalobkyni právo na právnu pomoc.“ 29. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že nie je možné súhlasiť so žalobnou námietkou žalobkyne o tom, že žalovaný posudzoval žiadosť žalobkyne ako žiadosť cudzinky, a preto dospel k negatívnemu/zamietavému záveru. Tieto svoje tvrdenia žalobkyňa nijako nepreukázala, no ani nepodložila detailnejšími informáciami a relevantnými tvrdeniami. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že sa v ňom nenachádza ani zmienka o tom, že byť žalovaný pristupoval k žalobkyni odlišne z dôvodu, že by bola cudzinkou. Naopak, žalovaný k jej žiadosti postupoval v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a skutočnosť, že žalobkyňa bola cudzinkou bola pre žalovaného irelevantná. Súčasne, ako to uviedol aj kasačný súd, pričom relevantné časti záverov kasačného súdu sú citované vyššie, žalovaný posudzoval situáciu žalobkyne dostatočne, zaobstaral si dostatok dôkazov k vydaniu rozhodnutia a nemožno hovoriť o tom, že by žalobkyňu akokoľvek diskriminoval z dôvodu, že je cudzinkou. 30. Súčasne je potrebné súhlasiť so žalovaným v tom, že s odkazom na § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 a § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci sa prihliada na príjem žiadateľa – žalovaný tak nemohol prihliadať na výdavky žalobkyne, na ktoré v žalobe poukazovala. Žalovaný tak nepochybil, ak neprihliadal na čestné vyhlásenie žalobkyne o jej finančnom záväzku vo výške 469.200,00 Kč. Je však potrebné uviesť, že žalovaný riadne preveroval príjmovú a majetkovú situáciu žalobkyne (uvedené je podrobne rozpísané na strane 3 až 5 napadnutého rozhodnutia, spolu s príjmom žalobkyne, ktorý bol posudzovaný), pričom na základe riadneho posúdenia veci dospel k správnym záverom o tom, že žalobkyňa nesplnila zákonom stanovenú podmienku – stav materiálnej núdze. 31. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 33. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).