{"guid": "034d965f-1f43-4dd2-901e-d4d8025856c1:d3f5a9e9-dac8-4b5a-9dfb-68025f65df80", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201721.2", "spisova_znacka": "BA-5S/279/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/279/2022 z 19. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. augusta 2025, sp. zn. BA-5S/279/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201721.2", "identifikacne_cislo": "1022201721", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2025-08-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/79", "nazov": "zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/79-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3f5a9e9-dac8-4b5a-9dfb-68025f65df80", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201721.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201721.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201721.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/279/2022\n1022201721\n19. 08. 2025\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022201721.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: INGEMAR\ns.r.o., so sídlom Železničná 26A, 903 01 Senec, IČO: 34 117 300, právne zastúpený: SCHUBERT &\npartners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 34 117 709, proti žalovanému: Slovenská\ninšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 7152/5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156\n906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43 960 035 22/10346/24/2022-37422/2022\nzo dňa 26.10.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor\ninšpekcie odpadového hospodárstva (ďalej len „Inšpektorát životného prostredia Bratislava“) vykonala\ndňa 25.08.2020 v prevádzke zariadenia na zhodnocovanie plastových odpadov v Senci (na adrese\nA. XXX, XXX XX B.) prevádzkovanej žalobcom (ďalej len „prevádzka žalobcu“) kontrolu dodržiavania\npovinností podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) v nadväznosti na ďalšie všeobecne\nzáväzné právne predpisy na úseku odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie od 01.01.2019\ndo 25.08.2020. Z tejto kontroly vyhotovil Inšpektorát životného prostredia Bratislava protokol č. 58/2020\nzo dňa 17.09.2020 (ďalej len „protokol č. 58/2020“), v ktorom uviedol zistené nedostatky.\n2. Inšpektorát životného prostredia Bratislava listom č. 9299/34/2020-38123/2020 zo dňa 16.11.2020\nupovedomil žalobcu o začatí správneho konania vo veci porušenia povinností žalobcu špecifikovaných\nv tomto oznámení a vyplývajúcich zo zákona o odpadoch a z vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška,\nktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch“). Inšpektorát životného prostredia\nBratislava konštatoval, že porušenie povinností žalobcu bolo zistené kontrolou vykonanou v prevádzke\nžalobcu, pričom výsledky kontroly boli popísané v protokole č. 58/2020. Tento protokol spolu s prílohami\nmal byť podkladom pre predmetné správne konanie a vydanie rozhodnutia. Inšpektorát životného\nprostredia Bratislava zároveň oznámil žalobcovi, že v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) má\n\nmožnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia, prípadne\nnavrhnúť ich doplnenie, a to najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia.\n3. Inšpektorát životného prostredia Bratislava rozhodnutím č. 4396101120/9299/34/2020-43807/2020 zo\ndňa 18.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu podľa § 117 ods. 4 zákona\no odpadoch vo výške X XXX,XX eur za nedodržanie legislatívnych ustanovení zákona o odpadoch\nv nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy na úseku odpadového hospodárstva, ktoré\nbolo zistené kontrolou vykonanou v prevádzke žalobcu. Podľa prvostupňového rozhodnutia sa žalobca\nza kontrolované obdobie od 01.01.2019 do 25.08.2020 dopustil:\na) porušenia § 12 ods. 1 zákona o odpadoch v spojení s § 105 ods. 3 písm. d) zákona o odpadoch a\nv nadväznosti na § 6 ods. 1 vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch,\ntým, že neoznačil zariadenie na zhodnocovanie odpadov informačnou tabuľou s predpísanými údajmi\npodľa § 6 ods. 1 písm. a) až f) vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch,\nčím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch,\nb) porušenia § 14 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch v nadväznosti na § 1 ods. 2 a § 2 vyhlášky č.\n366/2015 Z.z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška o evidenčnej povinnosti“) tým, že neviedol evidenciu o druhu a množstve odpadu a o nakladaní\ns ním, ktorý mu vznikol ako pôvodcovi a držiteľovi odpadu a ktorý sa v čase výkonu kontroly nachádzal\nna prevádzke, a to odpad z dreva, papiera, kovu a plastu na ELO, ktorého vzor je uvedený v prílohe\nč. 1 k vyhláške o evidenčnej povinnosti, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu\npodľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch,\nc) porušenia § 17 ods. 1 písm. l) zákona o odpadoch tým, že nezverejnil všetky platné rozhodnutia,\nktoré mu boli vydané podľa zákona o odpadoch na svojom webovom sídle www.ingemar.sk., čím naplnil\nvšetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch,\nd) porušenia § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch tým, že nepožiadal príslušný „orgán štátnej\nsprávy v odpadovom hospodárstve“ o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia\nna zhodnocovanie odpadov, ktorého prevádzkovanie bolo povolené podľa § 97 ods. 1 písm. c) zákona\no odpadoch rozhodnutím č. OU-SC-OSZP-2018/011116/Ra, Ad zo dňa 23.07.2018, čím naplnil všetky\nznaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch.\n4. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 43 960 009 21/674/2021-12494/2021 zo dňa 13.04.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil\nv časti výroku, ktorým bola uložená pokuta tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 117 ods. 4 zákona\no odpadoch vo výške XX XXX,XX eur. Toto rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 2S/103/2021-185 zo dňa 30.03.2022 s tým, že Krajský súd v Bratislave vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozsudku Krajský súd v Bratislave\nkonštatoval, že vo veciach administratívneho trestania sa majú primerane uplatňovať zásady trestného\nkonania, a to vrátane zásady zákazu reformatio in peius. Ak orgán verejnej správy v konaní o opravnom\nprostriedku pristúpi k prelomeniu tejto zásady a dospeje k záveru, že je potrebné vydať rozhodnutie\nv neprospech účastníka konania, ktorý podal opravný prostriedok, je jeho nevyhnutnou povinnosťou\nvysvetliť okolnosti, ktoré boli dôvodom takéhoto postupu. V nadväznosti na uvedené potom Krajský\nsúd v Bratislave konštatoval nedostatky v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval za tak\nzásadné, že bránili riadnemu preskúmaniu jeho zákonnosti.\n5. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný opätovne rozhodujúc o odvolaní žalobcu rozhodnutím\nč. 43 960 035 22/10346/24/2022-37422/2022 zo dňa 26.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nodvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia\nžalovaný konštatoval, že sa stotožnil so závermi Inšpektorátu životného prostredia Bratislava uvedenými\nv prvostupňovom rozhodnutí, a že tento orgán verejnej správy riadne zistil a vyhodnotil skutkový\nstav veci a pri uložení pokuty postupoval v súlade so zákonom o odpadoch a správnym poriadkom.\nPrevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov bez súhlasu na vydanie prevádzkového\nporiadku takéhoto zariadenia, vydaného príslušným orgánom verejnej správy odpadového hospodárstva\npodľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, nebolo možné považovať za nezávažný formálny\nprehrešok. Prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie odpadov bol jedným z najdôležitejších\n\ndokumentov prevádzkovej dokumentácie zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorý odsúhlasoval\npríslušný orgán verejnej správy odpadového hospodárstva v súlade s § 97 ods. 1 písm. e) bod 2\nzákona o odpadoch. Udelenie súhlasu príslušným orgánom verejnej správy odpadového hospodárstva\nna vydanie prevádzkového poriadku pre zariadenie na zhodnocovanie odpadov podľa § 97 ods.\n1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch zabezpečovalo, že v procese zhodnocovania odpadov boli\ntieto činnosti vykonávané schváleným technologickým postupom, ktorý zaručoval súlad uvedených\npostupov s podmienkami uloženými povoľovacím orgánom na ochranu životného prostredia ako celku.\nTakýto súhlas orgánu verejnej správy odpadového hospodárstva zaručoval, že prevádzkový poriadok\nobsahoval všetky dôležité a zákonom predpísané údaje, podľa ktorých sa pri činnosti zhodnocovania\nodpadov prevádzkovateľ riadil tak, aby napríklad bola zabezpečená ochrana predmetnej prevádzky,\nplnenie povinností pri obsluhe a údržbe zariadenia, a aby boli navrhnuté primerané opatrenia pre prípad\nhavárie v predmetnej prevádzke. Dôležité tiež bolo, či bol správne určený spôsob vykonávania vstupnej\nkontroly odpadov prijímaných do zariadenia, a či bol správne nastavený rozsah analýz preberaných\ndruhov odpadov vo vzťahu k používanej technológii v zariadení. Žalovaný preto považoval porušenie §\n97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch za závažné protiprávne konanie. Pokiaľ išlo o poľahčujúce\nokolnosti, ktoré Inšpektorát životného prostredia Bratislava vzal do úvahy pri určení výšky pokuty,\nžalovaný sa s nimi stotožnil. Za priťažujúce okolnosti žalovaný považoval skutočnosť, že odvolateľ\nprevádzkoval zariadenie na zhodnocovanie odpadov bez súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku\ntakéhoto zariadenia podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, t.j. skutočnosť, že žalobca\nnezabezpečil vykonávanie činnosti v zariadení na zhodnocovanie odpadov v súlade so schválenými\npostupmi zo strany príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čím nepriamo ohrozil\nživotné prostredie a zdravie ľudí, ďalej dĺžku trvania protiprávneho stavu a tiež skutočnosť, že žalobca sa\ndopustil až štyroch rôznych porušení povinností, ktorých dodržiavanie mu vyplývalo priamo zo zákona\no odpadoch. Žalovaný vzhľadom na zistený skutkový stav a poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti\npovažoval výšku uloženej pokuty za primeranú.\nII.\nŽaloba\n6. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.12.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.12.2022,\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie orgánov inšpekcie životného\nprostredia“) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov konania.\n7. Rozhodnutie orgánov inšpekcie životného prostredia vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a zároveň bolo aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\n8. Nesprávne právne posúdenie veci spočívalo v tom, že orgány inšpekcie životného prostredia\nvychádzali pri právnom posúdení vyčítaného porušenia a určenia sankcie z § 97 ods. 1 písm.\ne) bod 2 zákona o odpadoch. Samotný § 97 zákona o odpadoch však mal názov „Udeľovanie\nsúhlasu“. Predmetné ustanovenie zákona o odpadoch zakotvovalo kompetencie orgánu štátnej správy\nodpadového hospodárstva udeľovať súhlas na úseku odpadového hospodárstva. Z uvedeného potom\nbolo zrejmé, že § 97 zákona o odpadoch upravoval správanie/konanie orgánov štátnej správy\nodpadového hospodárstva, ktorým zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach tejto právnej normy\nurčoval kompetencie a udeľoval oprávnenie udeľovať súhlasy vo vymenovaných oblastiach. Ani jedno\nustanovenie § 97 zákona o odpadoch nezakotvovalo povinnosť určitého subjektu požiadať o súhlas\ns prevádzkovým poriadkom. Žalobca teda nemohol porušiť ustanovenie § 97 ods. 1 písm. e) bod 2\nzákona o odpadoch tak, ako to uvádzali orgány inšpekcie životného prostredia, keďže z predmetného\nustanovenia žalobcovi nevyplývala žiadna povinnosť.\n9. Do zoznamu ustanovení uvedených v § 117 ods. 4 zákona o odpadoch, pri porušení ktorých bolo\nmožné uložiť pokutu, bol skutočne uvedený aj § 97 zákona o odpadoch. To však neznamenalo, že orgán\nverejnej správy mal „slepo“ nasledovať zákonné ustanovenia bez posúdenia materiálnej stránky veci.\nOrgány inšpekcie životného prostredia boli povinné posúdiť konanie žalobcu, ak v ňom videli porušenie\nzákona o odpadoch, podľa správnej právnej normy tak, aby neboli pochybnosti o správnosti postupu\norgánu verejnej správy pri ukladaní pokuty, a aby nebola porušená právna istota účastníkov konania.\n\n10. Orgány inšpekcie životného prostredia okrem nesprávneho právneho posúdenia veci nedostatočne\nodôvodnili svoje rozhodnutie a nepresvedčivo vysvetlili výšku uloženej pokuty.\n11. Inšpektorát životného prostredia Bratislava v prvostupňovom rozhodnutí len formálne konštatoval,\nže výška pokuty uložená vo výroku tohto rozhodnutia zodpovedala závažnosti protiprávneho konania,\nza ktoré sa ukladala pokuta, pričom ďalej uviedol, že mal za to, že v zákonom určenom rozpätí bola\npostačujúca. Následne Inšpektorát životného prostredia Bratislava vymenoval poľahčujúce okolnosti.\nZ odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia však vôbec nebolo jasné, prečo uvedený orgán verenej\nsprávy uložil za predmetné porušenie príslušnej povinnosti pokutu vo výške X XXX,XX eur. Zo stručného\nodôvodnenia nevyplývalo, že by malo dôjsť k závažným porušeniam záujmu chráneného zákonom\no odpadoch, ani k následkom vyčítaných porušení ako ani to, že by malo dôjsť k nepriamemu ohrozeniu\nzáujmu chráneného zákonom o odpadoch. Napriek tomu zo strany Inšpektorátu životného prostredia\nBratislava došlo k uloženiu pokuty vo výške X XXX,XX eur. Inšpektorát životného prostredia Bratislava\nmal za to, že takáto výška pokuty bola postačujúca pre naplnenie represívnej i preventívnej funkcie,\npričom tiež vymenoval poľahčujúce okolnosti. Vôbec však neuviedol, akými úvahami sa riadil pri uložení\nkonkrétnej výšky pokuty a z akého dôvodu uložil pokutu práve vo výške X XXX,XX eur, a teda v takmer\ntrojnásobnej výške oproti výške pokuty, ktorú bolo podľa použitej absorpčnej zásady možné uložiť za\nnajprísnejšie postihnuteľný správny delikt. Konštatovanie, že výška uloženej pokuty bola postačujúca,\npri uplatnení zásad materiálneho právneho štátu ako odôvodnenie rozhodnutia skutočne nemohlo\nobstáť. Zákon o odpadoch síce dával priestor na rozhodnutie o výške pokuty v rámci určených hraníc,\navšak i použitie správnej úvahy malo svoje pravidlá. Nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia orgánu\nverejnej správy spôsobovalo jeho nepreskúmateľnosť. Keďže orgány inšpekcie životného prostredia\nsvoje rozhodnutie riadne neodôvodnili, žalobcovi odňali možnosť skutkovo a právne argumentovať proti\nzáverom prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia.\n12. S poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku mal žalobca za to, že žalovaný nedostatočne\nodôvodnil svoje stotožnenie sa s výškou pokuty uloženou Inšpektorátom životného prostredia Bratislava,\nktorú ostatne tento prvostupňový orgán taktiež nezdôvodnil. Inšpektorát životného prostredia Bratislava\nsíce pokutu uložil v rozsahu, ktorý zákon o odpadoch pripúšťal, avšak dostatočne neodôvodnil, ktoré\nokolnosti ho viedli k tomu, aby uložil sankciu práve vo výške X XXX,XX eur, a prečo má byť práve suma\nX XXX,XX eur primeraná ako sankcia za vyčítané porušenie zákona o odpadoch, a nie napríklad suma\nX XXX,XX eur alebo X XXX,XX eur alebo dolná hranica sankcie podľa § 117 zákona o odpadoch.\n13. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia všetky námietky žalobcu odmietol ako\nneopodstatnené. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaný uviedol, že Inšpektorát životného prostredia\nBratislava určil pokutu v rámci zákonom stanoveného rozpätia od X XXX,XX eur do XXX XXX,XX eur,\npričom výška uloženej pokuty predstavovala len 2 % z maximálnej výšky pokuty, ktorú bolo možné uložiť\nza zistené porušenie zákona o odpadoch. Skutočnosť, že žalovaný matematicky prepočítaval uloženú\nvýšku pokuty v pomere k najvyššej možnej pokute, akú bolo možné uložiť, a hodnotil, že išlo „len“ o 2\n% z možnej celkovej pokuty, predstavovala len subjektívne a formalistického hodnotenie žalovaného,\nz ktorého bolo možné vyvodiť len to, že žalovaný považoval sumu uloženej pokuty vo výške X XXX,XX\neur za nízku. To však s odôvodnením rozhodnutia nesúviselo.\n14. Žalovaný vymenoval Inšpektorátom životného prostredia Bratislava uvedené poľahčujúce okolnosti,\navšak opomenul skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo o prvé porušenie povinnosti zo zákona\no odpadoch. V súvislosti s priťažujúcou okolnosťou spočívajúcou v porušení § 97 ods. 1 písm. e) bod 2\nzákona o odpadoch žalovaný tvrdil, že malo dôjsť nepriamo k ohrozeniu životného prostredia a zdravia\nľudí. Žalovaný však neuviedol, prečo práve absencie predmetného súhlasu by mala byť spôsobilá\nnepriamo ohroziť životné prostredie a zdravie ľudí, pričom taktiež neuviedol, akým spôsobom malo\nk takému nepriamemu ohrozeniu dôjsť. Žalovaný pochybil aj tým, že nevzal do úvahy zistenia v súvislosti\ns prevádzkovým poriadkom žalobcu uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.\n15. Účelom súhlasu s prevádzkovým poriadkom bolo zhodnotiť, či bol prevádzkový poriadok\nvyhotovený v súlade so zákonom a či obsahoval všetky náležitosti tak, aby bol zabezpečený proces\nzhodnocovania odpadov bezpečne pre životné prostredie a pre ľudí. Žalobca prevádzkovým poriadkom\ndisponoval, predložil ho inšpektorom a podľa zhodnotenia inšpektorov tento nevykazoval nedostatky.\nŽalovaný však na túto skutočnosť vôbec neprihliadal a len účelovo vyhodnocoval konanie žalobcu\nako závažné. Zo zistení uvedených v prvostupňovom rozhodnutí nevyplývalo, že by v dôsledku\n\nabsentujúceho súhlasu s prevádzkovým poriadkom nastal taký následok alebo iná okolnosť, ktorá by\nzávažnosť vyčítaného konania žalobcu odôvodňovala. Žalovaný taktiež nepresvedčivo zdôvodnil zmenu\nkvalifikácie vyčítaného porušenia na závažné.\n16. Pokuta vo výške X XXX,XX eur sa z pohľadu žalovaného nezdala byť vysoká, avšak pre žalobcu\nv jeho aktuálnom stave bola možno až likvidačná. Pri jej zaplatení by žalobca nemal na úhradu nákladov\nna spracovanie odpadu v rozsahu, na ktorý sa zaviazal voči Environmentálnemu fondu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.04.2023 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú\na neopodstatnenú.\n18. Žalobca sa v správnej žalobe zaoberal tým, či sa mohol vôbec dopustiť porušenia § 97 zákona\no odpadoch, keďže predmetné ustanovenie neobsahovalo žiadnu povinnosť. Hoci s uvedeným tvrdením\nbolo možné súhlasiť, zároveň ale bolo nutné zdôrazniť, že orgány inšpekcie životného prostredia\nneuložili žalobcovi pokutu podľa § 97 zákona o odpadoch, ale podľa § 117 zákona o odpadoch, ktorý\nbol nazvaný ako iné správne delikty. Z uvedeného dôvodu bola žalobcova polemika o štruktúre právnej\nnormy, a to § 97 zákona o odpadoch, značne irelevantná.\n19. Hoci § 97 zákona o odpadoch upravoval kompetencie orgánu verejnej správy, bolo potrebné na\npredmetné ustanovenie nazerať v spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, ktorý stanovoval\npovinnosť „prevádzkovať zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom, ak v § 97 ods. 1\npísm. e) druhom bode nie je ustanovené inak.“ Predmetná povinnosť bola následne bližšie špecifikovaná\nv § 23 vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Samotný § 17 ods. 1\npísm. b) zákona o odpadoch upravoval povinnosť prevádzkovať zariadenie na zhodnocovanie odpadov\nv súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom. Bolo zrejmé, že naplneniu predmetnej povinnosti\npredchádzalo jeho schválenie, keďže ak si prevádzkovateľ prevádzkový poriadok nedal schváliť, nebolo\nmožné vykonávať činnosť v súlade s ním. V tejto súvislosti žalovaný zopakoval svoju argumentáciu\ntýkajúcu sa významu prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov a udelenia\nsúhlasu na vydanie predmetného prevádzkového poriadku uvádzanú v napadnutom rozhodnutí.\n20. Uložená výška pokuty zodpovedala miere a rozsahu zistených nedostatkov. Inšpektorát životného\nprostredia Bratislava výšku uloženej pokuty riadne zdôvodnil, pričom s jeho zdôvodnením sa žalovaný\nstotožnil, čo uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. Orgány inšpekcie životného prostredia uviedli, akými\núvahami sa riadili pri určovaní výšky pokuty, pričom uviedli poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti.\nNebolo pravdivé tvrdenie, že žalovaný dopĺňal priťažujúce okolnosti, keďže priťažujúce okolnosti boli\nprítomné už počas prvostupňového správneho konania. Žalovaný predmetné okolnosti len zhrnul za\nsebou, avšak všetky vyplývali aj z prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný nedopĺňal ani dokazovanie,\nkeďže skutkový stav považoval za riadne zistený.\n21. Výška uloženej pokuty bola zákonná, nevybočovala z medzí stanovených zákonom a bola riadne\nodôvodnená. Výška uloženej pokuty bola vecou voľnej úvahy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal\nna stanoviská prezentované v správnej súdnej praxi, a to v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžo/11/2013 a sp. zn. 3Sžp/10/2011.\nIV.\nReplika žalobcu\n22. Žalobca v replike zo dňa 11.05.2023 zotrval na podanej žalobe.\n23. V zmysle § 97 zákona o odpadoch mohol protizákonne konať len príslušný orgán verejnej správy,\nkeďže v tejto právnej norme zákonodarca zakotvil podmienky udeľovania súhlasu orgánom verejnej\nsprávy odpadového hospodárstva. Napokon sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe ozrejmoval, že na § 97\nzákona o odpadoch bolo potrebné nazerať v spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, ktoré\nuž povinnosť subjektu odpadového hospodárstva ustanovovalo. Orgány inšpekcie životného prostredia\nvšak neuviedli vo svojom rozhodnutí, že by žalobca mal porušiť § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch.\n\nOrgány inšpekcie životného prostredia vo svojom rozhodnutí uviedli, že žalobca mal porušiť § 97\nods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch. Bolo povinnosťou príslušných orgánov verejnej správy\nvydať rozhodnutie, ktoré nevyvoláva pochybnosti o vyslovených porušeniach. Následné vysvetľovanie\nžalovaného v jeho vyjadrení k žalobe vo vzťahu k použitiu § 97 zákona o odpadoch v spojitosti\ns iným ustanovením tohto právneho predpisu nepredstavuje spôsob, akým by mali postupovať orgány\nverejnej správy pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Ak teda\norgány inšpekcie životného prostredia neuviedli určito, zrozumiteľne a presne, k porušeného ktorého\nustanovenia príslušného právneho predpisu malo dôjsť, porušili svoju povinnosť vydať rozhodnutie\ns určitým, zrozumiteľným a presným výrokom.\n24. Pokiaľ ide o prevádzkový poriadok, ten mal žalobca vyhotovený. Inšpektori vykonávajúci kontrolu\npredchádzajúcu konaniu o uložení pokuty konštatovali, že tento prevádzkový poriadok žalobcu bol\nvyhotovený v súlade so zákonom. Bolo potom zrejmé, že žalobca sa spravoval pri svojej činnosti\nprevádzkovým poriadkom, ktorý bol súladný so zákonom o odpadoch. Orgány inšpekcie životného\nprostredia pristupovali k otázke vyčítaného porušenia chýbajúceho súhlasu s prevádzkovým poriadkom\npríliš formalisticky, keď nevzali do úvahy skutočnosť, že žalobca disponoval prevádzkovým poriadkom,\nktorý bol skontrolovaný inšpektormi, teda osobami povolanými na uskutočnenie takejto kontroly.\n25. Doplnenie priťažujúcich okolností v napadnutom rozhodnutí pôsobilo zmätočne, keďže jednou\nz priťažujúcich okolností, ktoré bez odôvodnenia doplnil žalovaný do napadnutého rozhodnutia\noproti prvostupňovému rozhodnutiu, bol vyčítaný nedostatok chýbajúceho súhlasu s prevádzkovým\nporiadkom, ktorý mal podľa žalovaného nepriamo ohroziť životné prostredie a zdravie ľudí. Uvedený\nnedostatok teda na jednej strane považoval žalovaný za porušenie právneho predpisu (pričom odkazoval\nna nesprávne ustanovenie zákona o odpadoch) a na druhej strane rovnaký vyčítaný nedostatok\npovažoval aj za priťažujúcu okolnosť, avšak bez toho, aby uvedené negatívne následky tohto porušenia\naj konkretizoval. Žalovaný vôbec nešpecifikoval, aký negatívny následok mal vzniknúť vyčítanými\nporušeniami, konkrétne vyčítaným chýbajúcim súhlasom s prevádzkovým poriadkom.\n26. Žalovaný ako priťažujúcu okolnosť uvádzal aj trvanie protiprávneho stavu. Naopak, Inšpektorát\nživotného prostredia v Bratislave v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca od samotného\nzačiatku kontroly až do jej ukončenia s orgánom verejnej správy spolupracoval, prejavil snahu o nápravu\nprotiprávneho stavu a okamžite pri zistených nedostatkoch z kontroly prijal opatrenia na nápravu. Bolo\npotom zjavné, že náhľady orgánov inšpekcie životného prostredia sa líšili, pričom ale žalovaný vôbec\nnezdôvodnil, prečo napriek tomu, že nedospel k iným skutkovým zisteniam, mal potrebu nazerať na\npredmetné skutkové zistenia ako na priťažujúce okolnosti, a to bez ohľadu na Inšpektorátom životného\nprostredia Bratislava uvedené poľahčujúce okolnosti.\nV.\nDuplika žalovaného\n27. Žalovaný v duplike zo dňa 28.04.2025 zotrval na stanovisku, že žaloba nie je dôvodná.\n28. Žalobca v replike neuviedol žiadne nové argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia\nžalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca opakoval argumenty\nuvedené už aj v rámci odvolacieho konania a v podanej žalobe, nebolo účelné sa k nim opakovane\nvyjadrovať. Predmetné tvrdenia žalobcu boli žalovaným už vyvrátené.\nVI.\nKonanie na správnom súde\n29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 5S/279/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným\nvýberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn. BA-5S/279/2022.\n\n30. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v\nspojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie,\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe\nrozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani\njeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného\nvyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke\nsprávneho súdu dňa 13.08.2025 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.08.2025.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n31. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023\nsa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie\n§ 493f\ntým nie je dotknuté.\n32. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n33. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n34. Podľa § 12 ods. 1 zákona o odpadoch, každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi\nzaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia vydaného na základe tohto\nzákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto\nrozhodnutím.\n35. Podľa § 14 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je povinný viesť a uchovávať evidenciu\no druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi.\n36. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie\nodpadov alebo zneškodňovanie odpadov (ďalej len „zariadenie“) je okrem plnenia povinností podľa § 14\npovinný prevádzkovať zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom, ak v § 97 ods. 1\npísm. e) druhom bode nie je ustanovené inak.\n37. Podľa § 17 ods. 1 písm. l) zákona o odpadoch, prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie\nodpadov alebo zneškodňovanie odpadov (ďalej len „zariadenie“) je okrem plnenia povinností podľa\n§ 14 povinný zverejniť všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa tohto zákona, na svojom\nwebovom sídle.\n38. Podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, orgány štátnej správy odpadového\nhospodárstva udeľujú súhlas na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie\nodpadov okrem zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene,\nak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych\nodpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton.\n39. Podľa § 105 ods. 3 písm. d) zákona o odpadoch, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá\nministerstvo, ustanoví podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie\ns odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi,\npodrobnosti o označovaní a zhromažďovaní odpadov v priestoroch prekládkovej stanice komunálneho\nodpadu a priestoroch skladovania výkopovej zeminy, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi,\nzhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na\nnakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie\nalebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti\no oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých\n\nzneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah\na spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad\nvypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich\npredchádzajúcej úpravy.\n40. Podľa § 112 ods. 2 zákona o odpadoch, ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba\nporušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na\njeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží\njej pokutu podľa § 117. Ak orgán štátneho dozoru zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný\ntrestný čin, vykoná jej oznámenie podľa osobitného predpisu.\n41. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch, pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah\na čas trvania protiprávneho konania.\n42. Podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch, pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán\nštátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá\nporuší povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. a), f), g), h), n); § 15 ods. 2, 18; § 16 ods. 1, 2; § 16 ods. 4;\n§ 16 ods. 8 písm. b), ods. 12; 16a ods. 1; § 17 ods. 1 písm. c), d), g), h), i), k), l), m); § 19 ods. 1 písm.\nb), c), e), h), i); § 20 ods. 9; § 21 ods. 3 písm. b), c), e), h), j), o), p), q), r); § 26 ods. 2 písm. a), b); § 26\nods. 3, 4, 5, 6; § 27 ods. 4 písm. h); § 28 ods. 4 písm. h), i), k), n), o), p), s), t), ac), ad), ae); § 28 ods. 9\npísm. a), b), c),d), f), g), h), i), j), k), ods. 10, 11; § 29 ods. 1 písm. d), e), f), g), h), i), m); § 30 ods. 6, 7;\n§ 34 ods. 1 písm. l); § 38 ods. 1; § 39 ods. 4 písm. d), e); § 41 písm. a), b), c), d), m), n); § 44 ods. 8\npísm. f), g), h), j), k), l), n), o), u); § 44 ods. 12, 13, 14; § 46 ods. 2; § 50 ods. 4; § 51 písm. e), f), g), j);\n§ 53 ods. 7, 8; § 54 ods. 1 písm. f), ods. 5; § 55 ods. 3, 4, 5; § 56 ods. 4, 5, 9, 10; § 61 ods. 1 písm. h),\ni), j); § 61 ods. 2, 3, 6; § 62 ods. 2, 3, 4; § 64 ods. 2 písm. b), g), h); § 65 ods. 1 písm. e), f), o), p), q), r),\ns), v), w); § 67 ods. 1, 3, 4; § 74 ods. 1 písm. b); § 79 ods. 8, 10; § 81 ods. 2, 3, 4, 15, 25; § 82 ods. 3\npísm. a), b); § 92 ods. 4; § 93 ods. 1; § 103 ods. 7, 13, 19, 20; § 125 ods. 5.\n43. Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch, pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán\nštátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá\nporuší povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2, 6; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m); § 14 ods. 6;\n§ 15 ods. 13; § 16 ods. 3; § 16 ods. 8 písm. c), e), f), g); § 17 ods. 1 písm. f), n), o); § 21 ods. 3 písm.\ni), k), s); § 22; § 23; § 25 ods. 4, 6, 10, 12; § 26 ods. 1 písm. b); § 27 ods. 4 písm. a), b), c), d), i), l);\n§ 27 ods. 8, 12, 13, 17, 18, 19, 21; § 28 ods. 4 písm. a), b), f), g), m), q), r), u), v), w), x), y), z), aa), ab),\naf), ag),ah); § 28 ods. 5; § 28 ods. 12 písm. c); § 28 ods. 13; § 29 ods. 1 písm. a), c), d), h), j), k), l), o);\n§ 29 ods. 2; § 30 ods. 1, 2, 3, 4; § 31 ods. 6, ods. 11 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j), k), l), m), n),\no), p), r), s), 12, 13, 14, 15, 17 písm. c); § 31 ods. 8; § 34 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g), h), i), j), k);\n§ 34 ods. 3, 4, 5, 6; § 35; § 36; § 38 ods. 2, 3; § 39 ods. 1, 3; § 39 ods. 4 písm. a), b), c); § 39 ods. 5;\n§ 40 ods. 2; § 41 písm. g), h), i), j), k), l); § 44 ods. 3; § 44 ods. 8 písm. a), d), e), m), q), r), s),v),w); § 44\nods. 9; § 45; § 46 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 2 písm. d), e); § 49; § 50 ods. 1,\n2; § 51 písm. h), i); § 53 ods. 1, 5, 6; § 54 ods. 1 písm. a), b), c); § 57 ods. 1, 2, 4; § 59 ods. 1, 2, 3, 4,\n5, 6, 8, 9, 10; § 61 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), k); § 63 ods. 1; § 64 ods. 2 písm. c), d), e); § 65\nods. 1 písm. b), g), h), i), j), k), l), m), t); § 66 ods. 2, 3, 5; § 70; § 72; § 73 ods. 10; § 74 ods. 2 a 3; § 75\nods. 2, 3; § 76 ods. 6, 7, 8, 9, 10; § 77 ods. 3 a 4; § 78; § 79 ods. 15, 19; § 81 ods. 9; § 125 ods. 1, 2,\n3, 4, § 135ea ods. 3; § 135eb ods. 6, 7, 8; § 135ec; § 135k.\n44. Podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch, pokutu od 1 500 eur do 200 000 eur uloží príslušný orgán\nštátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá\nporuší alebo koná v rozpore s § 17 ods. 1 písm. a), b), j); § 19 ods. 1 písm. a), d); § 19 ods. 3; § 21\nods. 1; § 21 ods. 3 písm. a), l), m); § 26 ods. 1 písm. a); § 28 ods. 4 písm. c), d); § 29 ods. 1 písm. b);\n§ 44 ods. 8 písm. b), c); § 51 písm. a); § 64 ods. 1; § 65 ods. 1 písm. a); § 89 ods. 1; § 97.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n45. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie orgánov inšpekcie\nživotného prostredia, a to konkrétne rozhodnutie vo veci uloženia pokuty za správne delikty na úseku\nodpadového hospodárstva, t.j. vo veci správneho trestania. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či\n\norgány inšpekcie životného prostredia pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Správny\nsúd pritom venoval osobitnú pozornosť námietkam žalobcu týkajúcim sa právnej kvalifikácie skutku,\nktorého spáchaním sa mal dopustiť správneho deliktu najprísnejšie postihnuteľného spomedzi viacerých\nsprávnych deliktov, ktoré mal spáchať (ďalej len „námietky žalobcu týkajúce sa právnej kvalifikácie\nskutku“), a tiež námietkam žalobcu týkajúcim sa výšky uloženej pokuty, majúc zároveň na pamäti\npovinnosť preskúmať predmetnú právnu vec aj v intenciách § 195 SSP.\n46. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa právnej kvalifikácie skutku, správny súd prvotne pripomína,\nže fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bola uložená správna sankcia, má právo vedieť to, za\naký skutok je postihovaná (sankcionovaná), ako aj to, ako tento skutok orgán verejnej správy právne\nkvalifikuje. Samotná právna kvalifikácia skutku pritom musí byť vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy vo veci správneho trestania dostatočne určitá a musí z nej byť zrejmé, ktoré ustanovenia právnych\npredpisov páchateľ skutku porušil.\n47. Pri posudzovaní právnej kvalifikácie skutku zo strany orgánu verejnej správy z hľadiska vyššie\nuvedených požiadaviek, ktoré sa na ňu kladú, nemožno postupovať formalisticky, a teda nemožno\nakúkoľvek vadu právnej kvalifikácie skutku vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci\nsprávneho trestania považovať za dôvod na jeho zrušenie. Pokiaľ orgán verejnej správy vo výroku\nrozhodnutia vo veci správneho trestania napríklad neuvedie všetky ustanovenia, ktoré zakladajú\nporušenú právnu normu, je potrebné v každom jednotlivom prípade posúdiť závažnosť takéhoto\npochybenia. Pri úvahách, či je neuvedenie určitého ustanovenia vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy vo veci správneho trestania odstrániteľné interpretáciou rozhodnutia, je významné najmä to, či\njasné vymedzenie skutku vo výroku predmetného rozhodnutia dovoľuje urobiť jednoznačný záver o tom,\nakú právnu normu vlastne páchateľ príslušného skutku porušil.\n48. V preskúmavanej právnej veci bol jeden zo skutkov, ktorého spáchaním sa žalobca mal dopustiť\nsprávneho deliktu najprísnejšie postihnuteľného spomedzi viacerých správnych deliktov, ktoré mal\nspáchať (ďalej len „predmetný skutok“), vo výroku prvostupňového rozhodnutia vymedzený a právne\nkvalifikovaný tak, že žalobca nedodržal legislatívne ustanovenia zákona o odpadoch v nadväznosti\nna ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy na úseku odpadového hospodárstva, ktorá skutočnosť\nbola zistená kontrolou vykonanou v prevádzke žalobcu špecifikovanej vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia, a to konkrétnejšie tak, že za kontrolované obdobie od 01.01.2019 do 25.08.2020 sa žalobca\ndopustil porušenia § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch tým, že nepožiadal príslušný „orgán\nštátnej správy v odpadovom hospodárstve“ o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku\nzariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorého prevádzkovanie bolo povolené podľa § 97 ods. 1 písm. c)\nzákona o odpadoch rozhodnutím č. OU-SC-OSZP-2018/011116/Ra, Ad zo dňa 23.07.2018, čím naplnil\nvšetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch. Takýto popis\nskutku a jeho právna kvalifikácia vo výroku prvostupňového rozhodnutia zodpovedajú požiadavkám na\nurčitosť výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania. Ani žalobca ostatne\nnenamietal, že z popisu skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia by mu nebolo zrejmé miesto, čas,\nči spôsob jeho spáchania a vady takéhoto charakteru vo výroku prvostupňového rozhodnutia nevzhliadol\nani správny súd. Žalobca taktiež nepopieral, že v uvedenom období nepožiadal príslušný „orgán štátnej\nsprávy v odpadovom hospodárstve“ o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o\nodpadoch. Žalobca v podstate namietal „len“ právnu kvalifikáciu predmetného skutku.\n49. Vo väzbe na právnu kvalifikáciu predmetného skutku správny súd uvádza, že podľa § 97 ods.\n1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch „orgány štátnej správy odpadového hospodárstva“ udeľujú\nsúhlas na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem zariadenia\nna zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita\nneprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná\nkapacita neprevyšuje 50 ton. Túto právnu normu pochopiteľne nie je možné vykladať uplatnením výlučne\njazykového výkladu. Jazykový výklad totiž predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej\nnorme a je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie\npostupy ako napríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy\npritom nie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je\npotrebné obsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami\nprávneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého\n\nprávneho systému (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž 36/2006\nzo dňa 15.2.2007). Jednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom\ndopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\n50. Vychádzajúc z vyššie uvedených pravidiel výkladu právnych noriem správny súd uvádza, že\nzákonodarca v § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch skutočne explicitne upravuje kompetenciu\n„orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva“, a to kompetenciu udeliť súhlas na vydanie\nprevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov s výnimkami stanovenými v tejto\nprávnej norme. Na druhej strane tejto kompetencii „orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva“\nlogicky zodpovedá povinnosť príslušného subjektu požiadať o udelenie predmetného súhlasu. Ak by\ntotiž žiadny subjekt nemal povinnosť požiadať o udelenie predmetného súhlasu, daná kompetencia\nby nemala žiadny zmysel, a teda by bola nezmyselná. Pokiaľ ide o subjekt, ktorý by mal o udelenie\npredmetného súhlasu požiadať, logicky ním je prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov,\nna ktoré sa nevzťahuje výnimka uvedená v § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, s tým, že\no udelenie predmetného súhlasu má požiadať skôr, ako začne takéto zariadenie prevádzkovať. Tieto\nzávery vyplývajú z logického výkladu § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch. Uvedené závery\npritom vyplývajú aj zo systematického výkladu § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch, t.j.\nz výkladu § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch zohľadňujúceho § 17 ods. 1 písm. b) zákona\no odpadoch. Ak má totiž prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov prevádzkovať takéto\nzariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom, pokiaľ v § 97 ods. 1 písm. e) bod 2\nzákona o odpadoch nie je ustanovené inak, ako to vyplýva z § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch,\npochopiteľne musí najprv požiadať o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku takéhoto\nzariadenia.\n51. Aj keď je normatívna úprava ustanovená v § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch a v\n§ 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch vzájomne úzko previazaná, pre prevádzkovateľa zariadenia\nna zhodnocovanie odpadov z nich vyplývajú rozdielne povinnosti. Kým z § 97 ods. 1 písm. e) bod 2\nzákona o odpadoch vyplýva povinnosť prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov požiadať\no udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov,\npokiaľ nejde o výnimku stanovenú v tejto právnej norme, zatiaľ z § 17 ods. 1 písm. b) zákona\no odpadoch vyplýva povinnosť prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov prevádzkovať\ntakéto zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom. Vo veciach správneho trestania\nje preto potrebné dôsledne rozlišovať, či prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov svojím\nopomenutím alebo konaním porušil povinnosť vyplývajúcu z § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona\no odpadoch alebo povinnosť vyplývajúcu z § 17 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch.\n52. Z administratívneho spisu vyplýva, že orgány inšpekcie životného prostredia zistili, že žalobca\nprevádzkoval zariadenie na zhodnocovanie odpadov, a že o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového\nporiadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov nepožiadal príslušný „orgán štátnej správy odpadového\nhospodárstva“. Ak potom orgány inšpekcie životného prostredia konštatovali, že žalobca porušil §\n97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch tým, že nepožiadal príslušný „orgán štátnej správy\nv odpadovom hospodárstve“ o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na\nzhodnocovanie odpadov, ktorého prevádzkovanie bolo povolené podľa § 97 ods. 1 písm. c) zákona\no odpadoch rozhodnutím č. OU-SC-OSZP-2018/011116/Ra, Ad zo dňa 23.07.2018, čím naplnil všetky\nznaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch, v intenciách vyššie\nuvedených záverov správneho súdu vec správne právne posúdili.\n53. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že popis predmetného skutku a vymedzenie\njeho právnej kvalifikácie vo výroku prvostupňového rozhodnutia zodpovedajú požiadavkám na určitosť\nvýroku rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania, a že orgány inšpekcie životného\nprostredia predmetný skutok správne právne kvalifikovali a jeho správnu právnu kvalifikáciu aj náležite\nvymedzili.\n54. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa výšky uloženej pokuty, správny súd prvotne pripomína,\nže výška uloženej pokuty vo veciach správneho trestania je spravidla primárne vecou správnej úvahy\norgánu verejnej správy, a že správny súdny prieskum tejto úvahy sa obmedzuje len na posúdenie toho,\nči je záver orgánu verejnej správy dostatočne odôvodnený a či nevybočuje z medzí správnej úvahy,\nt. j. či úvahy orgánu verejnej správy neodporujú právnym predpisom, obsahu administratívneho spisu,\n\nskutkovým zisteniam a zásadám logického myslenia. Inými slovami, z hľadiska správneho súdneho\nprieskumu správnej úvahy orgánu verejnej správy týkajúcej sa výšky uloženej pokuty je rozhodujúce\nposúdenie toho, či výška pokuty bola stanovená v zákonom určenom rozmedzí, či bolo prihliadnuté\nk všetkým zákonným hľadiskám, či sa úvahy orgánu verejnej správy pohybujú v medziach správnej\núvahy, a či sú v tomto smere úvahy orgánu verejnej správy riadne odôvodnené. Pri posudzovaní správnej\núvahy orgánu verejnej správy týkajúcej sa výšky uloženej pokuty pritom nemožno opomenúť, že jej\npodstatou je skutočnosť, že s ohľadom na pestrosť do úvahy prichádzajúcich životných situácií nie je\nmožné nastaviť žiadny univerzálny vzorec pre výpočet konkrétnej výšky pokuty.\n55. V preskúmavanej právnej veci nebolo sporné, že výška žalobcovi uloženej pokuty bola stanovená\nv zákonom určenom rozmedzí, keď zákonodarca za správne delikty uvedené v § 117 ods. 4 zákona\no odpadoch stanovil sankciu v podobe pokuty v sume minimálne vo výške X XXX,XX eur a maximálne\nvo výške XXX XXX,XX eur. Žalobcovi totiž bola uložená pokuta vo výške X XXX,XX eur. Inými\nslovami, pri určení konkrétnej výšky pokuty orgány inšpekcie životného prostredia nevybočili zo zákonom\nstanovených medzí. Po ustálení tohto záveru správny súd pristúpil k posúdeniu úvah a záverov, ktorými\norgány inšpekcie životného prostredia odôvodnili uvedenú konkrétnu výšku pokuty.\n56. Z rozhodnutia orgánov inšpekcie životného prostredia je zrejmé, že pri určení výšky pokuty prihliadali\nna zákonodarcom explicitne stanovené kritériá závažnosti, rozsahu a času trvania protiprávneho konania\ns tým, že sa neobmedzili „iba“ na konštatovanie zohľadnenia týchto kritérií a ich výpočet. V tomto smere\nsprávny súd osobitne poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v ňom prezentované\nzávery žalovaného, ktorý vymedzil, v čom videl závažnosť predmetného skutku a takisto vymedzil rozsah\na čas trvania protiprávneho konania.\n57. Čo sa týka hodnotenia závažnosti predmetného skutku, správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil\ns argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v rámci ktorej vymedzil, v čom videl závažnosť\npredmetného skutku a prečo považoval tento skutok za závažné protiprávne konanie (s. 7 – 8\nnapadnutého rozhodnutia). Správny súd preto v plnom rozsahu odkazuje na túto argumentáciu\nžalovaného v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný stručne, ale jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo\nje dôležité udelenie súhlasu príslušného „orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva“. V tejto\nsúvislosti správny súd poznamenáva, že námietka žalobcu, podľa ktorej žalovaný zmenil kvalifikáciu\npredmetného skutku na závažné porušenie zákonom stanovenej povinnosti oproti jeho kvalifikácii\nrealizovanej Inšpektorátom životného prostredia Bratislava v prvostupňovom rozhodnutí, nebola\ndôvodná. Inšpektorát životného prostredia Bratislava sa totiž v prvostupňovom rozhodnutí priamo\nnevyjadril k závažnosti predmetného skutku.\n58. Čo sa týka rozsahu a času trvania protiprávneho konania, z rozhodnutia orgánov inšpekcie životného\nprostredia je zrejmé, že predmetný skutok sa týkal jedného zariadenia na zhodnocovanie odpadov\nprevádzkovaného žalobcom, a že protiprávne konanie trvalo počas celého kontrolovaného obdobia,\nt. j. viac ako rok a pol. Samotné kontrolované obdobie bolo vo výroku prvostupňového rozhodnutia\nvymedzené ako obdobie od 01.01.2019 do 25.08.2020.\n59. Z napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný v ňom vymedzil, ktoré okolnosti boli\nzohľadnené ako poľahčujúce a tiež to, ktoré okolnosti boli zohľadnené ako priťažujúce. Samotné\npoľahčujúce ako aj priťažujúceho okolnosti žalovaný jasne a zrozumiteľne zhrnul v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že\nžalovaným konštatované prevádzkovanie zariadenia na zabezpečenie odpadov bez súhlasu na vydanie\nprevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona\no odpadoch, čím nepriamo ohrozil životné prostredie a zdravie ľudí, ako aj konštatovaná dĺžka trvania\nprotiprávneho konania a tiež konštatované dopustenie sa štyroch rôznych porušení povinností zo strany\nžalobcu má oporu v administratívnom spise. Inými slovami, správny súd z obsahu administratívneho\nspisu zistil, že žalovaným konštatované priťažujúce okolnosti majú oporu v administratívnom spise.\n60. V nadväznosti na námietku žalobcu, že „hneď prvá priťažujúca okolnosť predstavuje údajné\nporušenie § 97 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o odpadoch“ (ods. 28 žaloby), správny súd uvádza,\nže táto námietka nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný totiž ako prvú priťažujúcu\nokolnosť v napadnutom rozhodnutí uvádza to, že žalobca prevádzkoval zariadenie na zhodnocovanie\nodpadov bez súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov\n\nv zmysle zákona o odpadoch, a že tým nepriamo ohrozil životné prostredie a zdravie ľudí. Žalovaný\ntak v napadnutom rozhodnutí považoval za priťažujúcu okolnosť takú okolnosť, ktorá bola odlišná\nod okolnosti napĺňajúcej skutkovú podstatu správneho deliktu spočívajúceho v porušení § 97 ods. 1\npísm. e) bod 2 zákona o odpadoch, keď poukázal na prevádzkovanie predmetného zariadenia bez\nsúhlasu na vydanie prevádzkového poriadku na zhodnocovanie odpadov podľa uvedenej právnej normy.\nZároveň žalovaný poukázal na potenciál prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie odpadov bez\npredmetného súhlasu nepriamo ohroziť životné prostredie a zdravie ľudí. O tom, že prevádzkovanie\nzariadenia na zhodnocovanie odpadov bez predmetného súhlasu má potenciál nepriamo ohroziť životné\nprostredie a zdravie ľud, nemôže byť žiadna pochybnosť, a preto je skutočne potrebné takúto okolnosť\npovažovať za priťažujúcu. Pre úplnosť správny súd uvádza, že potenciál prevádzkovania zariadenia na\nzhodnocovanie odpadov bez predmetného súhlasu nepriamo ohroziť životné prostredie a zdravie ľudí\nvyplýva z okolností popísaných žalovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti, ktorá sa týka\nvýznamu procesu udeľovania predmetného súhlasu.\n61. Sumarizujúc uvedené právny súd dospel k záveru, že rozhodnutie orgánov inšpekcie životného\nprostredia, t.j. napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako celok obsahuje\ndostatočné odôvodnenie správnej úvahy vo vzťahu k stanoveniu výšky ukladanej pokuty, ktorá\nbola uložená v zákonnom stanovenom rozpätí. Správny súd v tomto smere osobitne poukazuje na\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že žalovaný sa materiálne zaoberal\nkritériami určovania výšky pokuty a zohľadnil ich pri určení výšky pokuty, svoje úvahy v tomto smere\njasne a zrozumiteľne zhrnul, pričom jeho úvahy nevybočili z medzí logického myslenia.\n62. Správny súd považuje za príhodné v súvislosti s výškou žalobcovi uloženej pokuty poznamenať,\nže realizovanie povinnosti zaplatiť predmetnú pokutu nepochybne zasahuje majetkovú sféru žalobcu.\nTo však súvisí so samotnou podstatou správnej sankcie ako trestu. Správna sankcia musí pôsobiť\nna páchateľa správneho deliktu výchovne, aby sa v budúcnosti vyvaroval ďalšieho protiprávneho\nkonania (tzv. preventívna funkcia) a súčasne musí spôsobiť citeľnú ujmu, aby sa nevytratil jej výchovný\núčinok (tzv. represívna funkcia). Správna sankcia teda musí plniť nielen preventívnu, ale aj represívnu\nfunkciu, čo znamená, že uloženú správnu sankciu musí páchateľ správneho deliktu pociťovať ako\nnezanedbateľnú ujmu, a teda ako negatívny zásah do svojej majetkovej sféry. V tomto kontexte je potom\npotrebné zdôrazniť, že ani nízka ziskovosť či priamo stratovosť páchateľa správneho deliktu pritom bez\nďalšieho neoprávňuje orgán verejnej správy k tomu, aby neuložil pokutu alebo k tomu, aby uložil pokutu\nv minimálnej výške, pretože tým by došlo k úplnému popretiu zmyslu správneho trestania (porovnaj napr.\nrozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5As/47/2019 zo dňa 09.04.2020).\n63. Pokiaľ žalobca vzniesol námietky voči odôvodneniu výšky pokuty v prvostupňovom rozhodnutí,\nresp. pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty v prvostupňovom rozhodnutí,\nsprávny súd pripomína, že administratívne konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok.\nRozhodnutie orgánu verejnej správy vydané na prvom stupni preto nemožno vnímať izolovane bez\nprihliadnutia k rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému na druhom stupni, pokiaľ samozrejme\nv príslušnej právnej veci bolo rozhodované o riadnom opravnom prostriedku. Ak teda v príslušnej právnej\nveci bolo rozhodované o riadnom opravnom prostriedku a v danej právnej veci bola uložená správna\nsankcia, odôvodnenie jej uloženia a jej výšky je potrebné vnímať vo vzájomnom prepojení odôvodnenia\nrozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného na prvom stupni a odôvodnenia rozhodnutia orgánu\nverejnej správy vydaného na druhom stupni s tým, že orgánu verejnej správy rozhodujúcemu o riadnom\nopravnom prostriedku je daná možnosť doplniť ako aj prípadne modifikovať odôvodnenie rozhodnutia\norgánu verejnej správy vydaného na prvom stupni. Samotné zistenie nedostatkov v odôvodnení\nrozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného na prvom stupni tak bez ďalšieho nie je automaticky\ndôvodom brániciam tomu, aby ho orgán verejnej správy rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku\nmohol potvrdiť. Inými slovami, orgán verejnej správy rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku môže\npotvrdiť týmto opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie aj vtedy, ak zistí vady v odôvodnení\nrozhodnutia orgánu verejnej správy vydanom na prvom stupni, pričom v takom prípade je povinný\nidentifikované vady odstrániť v odôvodnení svojho vlastného rozhodnutia, t. j. v odôvodnení rozhodnutia\no riadnom opravnom prostriedku. Je tak zrejmé, že námietka nedostatočného odôvodnenia výšky\nžalobcovi uloženej pokuty by mohla byť vyhodnotená ako dôvodná iba v tom prípade, ak by\nnebola dostatočne odôvodnená vo vzájomnom prepojení odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia\na napadnutého rozhodnutia. O takýto prípad ale v preskúmavanej právnej veci v intenciách vyššie\nuvedenej argumentácie správneho súdu nejde.\n\n64. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa vymedzenia okruhu poľahčujúcich a priťažujúcich\nokolností, správny súd v prvom rade pripomína, že zákonodarca stanovil povinnosť prihliadnuť pri\nurčení výšky pokuty za správny delikt podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch na závažnosť, rozsah\na čas trvania protiprávneho konania. Týmito obligatórnymi kritériami určovania výšky pokuty sa žalovaný\nv preskúmavanej právnej veci materiálne zaoberal a zohľadnil ich pri určení výšky pokuty, ako to už\nbolo uvedené. Správny súd nijako nespochybňuje, že zákonodarca pri rozhodovaní o konkrétnej výške\npokuty vytvoril priestor aj na zohľadnenie ďalších kritérií použitím slova „najmä“ v príslušnej právnej\nnorme upravujúcej okruh kritérií, ktoré má orgán verejnej správy pri rozhodovaní o konkrétnej výške\npokuty za správny delikt podľa § 117 ods. 4 zákona o odpadoch zohľadniť. Na druhej strane správny\nsúd ale zdôrazňuje, že dôsledky explicitného neuvedenia určitej okolnosti nevyplývajúcej z tých kritérií,\nktoré má orgán verejnej správy v zmysle príslušnej právnej normy obligatórne zohľadniť pri rozhodovaní\no konkrétnej výške pokuty za určitý správny delikt, v odôvodnení rozhodnutia vo veci správneho trestania\nje potrebné posudzovať v skutkových a právnych okolnostiach konkrétnej právnej veci so zreteľom\nna celkovú výšku uloženej pokuty a jej „pozíciu“ v rámci zákonom stanoveného rozpätia, pričom je\nzároveň potrebné zvážiť potenciál danej okolnosti vyvolať rozumné pochybnosti o súlade konkrétnej\nvýšky uloženej pokuty so všeobecnou predstavou o jej adekvátnosti a spravodlivosti. V nadväznosti na\nuvedené správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške XXXX,XX\neur. To znamená, že žalobcovi bola pokuta uložená blízko dolnej hranice zákonom stanoveného rozpätia\npohybujúceho sa od X XXX,XX eur do XXX XXX,XX eur. Vzhľadom na výšku pokuty stanovenú blízko\ndolnej hranice zákonodarcom relatívne široko stanoveného rozpätia, v rámci ktorého sa mohla stanoviť\nkonkrétna výška pokuty, podľa správneho súdu ani prihliadnutie na okolnosť, že zo strany žalobcu\nišlo o prvé porušenie povinnosti zo zákona o odpadoch, v celkovom kontexte ostatných poľahčujúcich\nokolností a priťažujúcich okolností uvedených žalovaným v napadnutom rozhodnutí a v celkovom\nkontexte závažnosti, rozsahu a času trvania protiprávneho konania žalobcu by nebolo spôsobilé vyvolať\nrozumné pochybnosti o súlade výšky žalobcovi uloženej pokuty so všeobecnou predstavou o jej\nadekvátnosti a spravodlivosti. To isté platí aj o námietke žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy zistenie\nv rámci vykonanej kontroly v súvislosti s prevádzkovým poriadkom žalobcu, podľa ktorého nebol zistený\njeho nedostatok. Žalobca navyše ani neozrejmil, prečo by takéto zistenie malo predstavovať poľahčujúcu\nokolnosť, keď predmetný skutok spočíval v tom, že žalobca nepožiadal príslušný „orgán štátnej správy\nv odpadovom hospodárstve“ o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na\nzhodnocovanie odpadov.\n65. Pre úplnosť správny súd záverom k odôvodneniu výšky pokuty uloženej žalobcovi v rozhodnutí\norgánov inšpekcie životného prostredia uvádza, že aj keby pripustil, že odôvodnenie jednotlivých kritérií,\nz ktorých orgány inšpekcie životného prostredia pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzali, mohlo\nbyť dôkladnejšie, z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozsudku by nemohol prisvedčiť\nzáveru, ku ktorému smeruje argumentácia žalobcu, že totiž toto odôvodnenie je natoľko povrchné, že je\nspôsobilé vyvolať rozumné pochybnosti o tom, že uložená pokuta zodpovedá konkrétnym okolnostiam\nposudzovaného prípadu. Aj keď sú úvahy orgánov inšpekcie životného prostredia v prvostupňovom\nrozhodnutí a napadnutom rozhodnutí relatívne stručné, sú podľa správneho súdu celkom jasné\na zrozumiteľné a smerujú ku konkrétnym skutkovým zisteniam majúcim oporu v administratívnom spise,\npričom ako celok dostatočne odôvodňujú konkrétnu výšku pokuty uloženej žalobcovi.\n66. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na pristúpenie k sankčnej moderácii zo strany správneho súdu, správny\nsúd dospel k záveru, že podmienky na takýto postup splnené neboli. K sankčnej moderácii by totiž\nsprávny súd mohol pristúpiť vtedy, ak by sankcia bola neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre\nžalobcu likvidačný charakter.\n67. Neprimeraná povahe skutku je taká sankcia, ktorá je neadekvátna okolnostiam konkrétneho prípadu.\nO takúto situáciu pritom ide vtedy, ak sankcia, vzhľadom ku konkrétnemu porušeniu zákona, vybočuje\nzo všeobecnej predstavy o jej adekvátnosti a spravodlivosti, napriek tomu, že bola uložená v zákonom\nstanovenom rozpätí, a že orgán verejnej správy dodržal všetky zásady pre ukladanie sankcie a zvážil\nvšetky hľadiská pre jej individualizáciu. O takúto situáciu ale v preskúmavanej právnej veci v intenciách\nvyššie uvedenej argumentácie správneho súdu nejde.\n68. Čo sa týka likvidačného charakteru sankcie ako dôvodu na pristúpenie k sankčnej moderácii, správny\nsúd nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by žalobcovi uložená pokuta mohla mať pre neho\n\nlikvidačný charakter. O likvidačnom charaktere pokuty by pritom bolo možné uvažovať, ak by pokuta bola\nneprimeraná osobným a majetkovým pomerom žalobcu do tej miery, že by bola spôsobilá sama osebe\nprivodiť žalobcovi platobnú neschopnosť či donútiť ho ukončiť podnikateľskú činnosť alebo vytvoriť stav,\nkedy by sa na dlhú dobu v podstate jediným zmyslom jeho podnikateľskej činnosti stalo splácanie\npredmetnej pokuty, a zároveň by tu bolo reálne riziko, že žalobca sa dostane do existenčných problémov.\nŽalobca síce na podporu svojho tvrdenia o likvidačnom charaktere uloženej pokuty pripojil k žalobe\nurčité písomnosti, ktoré sa však týkajú iba určitých čiastkových aspektov jeho ekonomickej situácie\nv určitom časovom období. Predmetné písomnosti nemali taký charakter, že by umožňovali správnemu\nsúdu utvoriť si komplexný úsudok o celkovej majetkovej situácii žalobcu. Dôkazné bremeno ohľadne\npreukázania likvidačného charakteru uloženej pokuty preto žalobca neuniesol.\n69. Na základe vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby,\na preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.\n70. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n71. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení\ns § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.\nc/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\n\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}