Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/245/2022 z 4. 4. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. apríla 2025, sp. zn. BA-1S/245/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201656.1
Správny súd v Bratislave | BA-1S/245/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201656.1 | 2025-04-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, SP, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c9842f-290f-4bf0-be20-beaf915e45b0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201656.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-1S/245/2022
1022201656
04. 04. 2025
JUDr. Ina Šingliarová
ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201656.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov
senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B., C. D. XX,
XXX XX E., proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. Ei
358/22/1000-7 zo dňa 23.11.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. Ei
358/22/1000-7 zo dňa 23.11.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet súdneho prieskumu a priebeh administratívneho konania
1. Žalobca svojou elektronickou žiadosťou zo dňa 14.10.2022 požiadal Úrad špeciálnej prokuratúra
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o „sprístupnenie celého obsahu spisu sp. zn. VII/2 Gn
573/21/1000“ podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2022
(ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“).
2. Prvostupňový orgán – Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. VII Spr 392/22/1000 – 2 zo dňa 24.10.2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie a žiadané informácie
odmietol sprístupniť.
3. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č.
Ei 358/22/1000-7 zo dňa 23.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 59 ods. 2 a §
61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. potvrdil prvostupňové
rozhodnutie a rozklad podaný žalobcom zamietol.
4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pokiaľ existuje popri sebe všeobecná
a osobitná úprava, potom osobitná úprava má prednosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Sži/4/2009). Osobitnou právnou úpravou informačnej povinnosti prokuratúry sa má
na mysli § 55m zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“). Toto ustanovenie v jednotlivých odsekoch vymedzuje, aké rozhodnutia je prokuratúra

povinná zverejniť a sprístupniť. Žalovaný skonštatoval, že žalobcom požadované informácie nemožno
podradiť pod § 55m zákona o prokuratúre.
5. Ďalej uviedol, že žalobca požadoval sprístupniť registratúrne záznamy tvoriace spis vedený
prokurátorom, do ktorého však nemá právny nárok nahliadať každý, ale podľa § 55 ods. 1 zákona o
prokuratúre iba jeho nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.
Spravovanie spisov na prokuratúre upravuje príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por.
č. 6/19 zo 4. septembra 2019, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok prokuratúry v platnom znení.
Registratúrny poriadok je určený pre vnútornú potrebu a činnosť prokuratúry. Spisom, ktorý vedie
prokurátor, je registratúrny záznam alebo súbor registratúrnych záznamov, ktoré vznikli v súvislosti
s vybavovaním tej istej veci a sú evidované v spisovom prehľade každého spisu. Spis vedený na
prokuratúre je vnútornou pracovnou pomôckou, ktorý nespĺňa znaky či už súdneho alebo vyšetrovacieho
spisu, pričom obmedzujúce ustanovenie nazerania do spisu, najmä z uvedeného dôvodu, nemožno
prelomiť ani aplikáciou zákona č. 211/2000 Z. z. Žalobca je tak neoprávnenou osobou na nazeranie do
spisu. Ust. § 55 zákona o prokuratúre je tak lex specialis vo vzťahu k zákonu č. 211/2000 Z. z.
6. Ďalej sa žalovaný venoval vymedzeniu pojmu informácia pričom uviedol, že pojmovým znakom
informácie je vždy jej konkrétnosť a individuálna identita. Za informáciu však nemožno považovať
sprístupnenie obsahu celého spisu.
7. Orgán rozhodujúci o rozklade, t. j. žalovaný, sa preto plne stotožnil s názorom prvostupňového orgánu
v tom, že žalobca nepožiadal o sprístupnenie informácie, ktorú by bola povinná osoba povinná zverejniť
a sprístupniť.
II. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania
8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 30.11.2022 domáhal prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, pričom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.
9. Podľa žalobcu právna úprava nazerania do prokurátorského spisu podľa § 55 zákona o prokuratúre
nevylučuje sprístupňovanie informácií v režime zákona č. 211/2000 Z. z. Poukázal preto na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sži 1/2010. Ďalej poukázal na text § 3 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z. z., ako aj na ústavnoprávne vymedzenie práva na informácie podľa Ústavy Slovenskej
republiky, kde podľa jeho názoru žalovaný ignoroval aj ústavnoprávne aspekty práva na informácie.
10. Žalobca ďalej uviedol, že požadovaný spis sa týka ukončeného trestného konania, ktoré bolo vedené
na základe trestného oznámenia žalobcu. Žalobca má ako oznamovateľ podľa § 69 ods. 1 zákona č.
301/2000 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „trestný poriadok“)
právo nazrieť do vyšetrovacieho spisu. Nie je preto podľa neho odôvodnené odopierať mu sprístupnenie
informácií z dozorového spisu, pretože ide o spis vedený v tej istej veci.
11. Uviedol, že snaha chrániť pred vyzradením informácie o výkone právomoci prokuratúry nepatrí medzi
legitímne záujmy umožňujúce obmedziť právo na informácie. Aj činnosť prokuratúry musí podliehať
verejnej kontrole, čo platí osobitne pre činnosť prvostupňového orgánu „aktuálne vedenom bývalým
politikom Lipšicom, pred ním zasa odsúdeným zločincom Kováčikom“.
12. Napokon uviedol, že teória implicitného obmedzenia práva na informácie bola ústavným súdom
zrušená a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 522/2021.
13. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril podaním z 27.04.2023 (ďalej len „vyjadrenie“).
Žalovaný uviedol, že pri vybavovaní žiadosti vychádzal z ustálenej judikatúry súdov aj pri samotnom
vymedzení pojmu informácia, s tým, že za informácie nemožno považovať sprístupnenie obsahu celého
spisu povinných osôb. Pojmovým znakom každej informácie je jej konkrétnosť a individuálna identita.
Súdna prax sa stavia reštriktívne k žiadostiam, ktoré nie sú konkrétne, v ktorých žiadatelia žiadajú
„všetko“, vrátane sprístupnenia obsahu celého spisu alebo rôznych dokumentov a ich kópií. Žiadateľ by
mal byť v zásade spôsobilý identifikovať a konkrétne popísať informáciu, ktorú požaduje sprístupniť.

14. Podľa žalovaného sa žalovaný nijak nezbavuje informačnej povinnosti podľa všeobecnej aj osobitnej
právnej úpravy, tá sa však striktne týka informačnej povinnosti o výsledku rozhodovacej pôsobnosti
prokuratúry, ako to bolo aj v tomto prípade.
15. Nazeraním do spisu vedeného prokurátorom sa nedosiahne verejná kontrola postupu žalovaného,
pretože verejná kontrola rozhodovacej pôsobnosti prokuratúry sa uskutočňuje prostredníctvom
zverejňovania a sprístupnenia rozhodnutí, ako výsledku zákonnej kompetencie prokuratúry. Žalovaný
tiež nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ možno nazrieť a oboznamovať sa s obsahom
vyšetrovacieho spisu v trestnej veci, rovnako by malo byť možné nazerať do spisu vedeného
prokurátorom a uviedol, že zatiaľ čo spis vedený na prokuratúre je pracovnou pomôckou, vyšetrovací
spis policajného orgánu, ktorý sa zakladá po prijatí prvého podania vo veci, tvoria všetky písomnosti,
ktoré sa vzťahujú na tú istú vyšetrovanú trestnú vec. Právo oboznamovať sa s obsahom tohto spisu
vyplýva priamo z trestného poriadku.
16. Žalovaný preto navrhol žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.
III. Relevantná právna úprava
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.
20. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
21. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
22. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.
23. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
24. Podľa § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.
25. Podľa § 55m ods. 1 zákona o prokuratúre prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia
prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
26. Podľa § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti
podľa osobitného zákona všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú
rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.
27. Podľa § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť
zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by
zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie

účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia
musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
29. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
IV. Právne hodnotenie správneho súdu
30. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,
pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/245/2022, bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení
Dodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/245/2022.
31. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného je zaťažené vadou
nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
32. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2
SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom
sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.04.2025 (§137 ods. 4 SSP).
33. Zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva upravujúci povinnosti povinných osôb
pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah
medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je
osobitným druhom administratívneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii,
okrem tých, u ktorých to zákon neumožňuje. Toto obmedzenie nemusí byť explicitne ustanovené priamo
zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.
34. Zákon č. 211/2000 Z. z. teda predstavuje právnu úpravu, ktorá ustanovuje povinnosť povinným
osobám sprístupňovať informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 zákona č. 211/2000 Z. z.), a to ich aktívnym
zverejňovaním (§ 5 až 5b zákona č. 211/2000 Z. z.) alebo na základe žiadosti (§ 14 zákona č. 211/2000
Z. z.). Z uvedeného vyplýva základný princíp tohto zákona – čo nie je tajné, je verejné. Už priamo
zákon č. 211/2000 Z. z. však formuluje aj výnimky z tohto pravidla, kedy možno rozhodnúť o odmietnutí
sprístupnenia informácie, a to ak táto nie je k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) alebo ak
je naplnený niektorý z dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám (§ 8 až 11a zákona č. 211/2000 Z.
z. alebo podľa osobitného predpisu). V takom prípade povinná osoba vydá vo veci rozhodnutie (§ 18
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.).
35. Vydané rozhodnutie vo veci musí spĺňať požiadavky podľa správneho poriadku (§ 46 a § 47
správneho poriadku), a to vrátane riadneho výroku a odôvodnenia. Z výroku musí byť zrejmé,
ako správny orgán vo veci rozhodol, teda ako vec právne posúdil. Na výrok nadväzuje jeho

odôvodnenie. Podľa správneho súdu predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania orgánov verejnej moci a vylúčiť ľubovôľu.
V odôvodnení sa preto vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel príslušný orgán ku
konkrétnemu rozhodnutiu.
36. Správny súd tu tiež poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý zdôraznil, že „pokiaľ je povinnému subjektu doručená žiadosť o poskytnutie informácií podľa
zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jeho povinnosťou primárne vyvinúť
úsilie, aby požadovanú informáciu našiel a žiadateľovi ju poskytol. Pokiaľ zistí, že požadovanými
informáciami fakticky disponuje, je povinný ich žiadateľovi poskytnúť, okrem prípadu, že sa jedná o
výluky v zmysle zákona o slobode informácií“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Sžo/44/2015).
37. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie,
ktorým sa nesprístupnili požadované informácie z dôvodu, že žalobca nepožiadal o sprístupnenie
informácie, ktorú by bola povinná osoba povinná sprístupniť a na sprístupnenie informácie sa vzťahovali
obmedzujúce ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, a
to na podklade uplatnených žalobných bodov, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 211/2000
Z. z., keď nevyhovel žalobcovej žiadosti.
38. Správny súd zistil, že obdobná právna vec bola už predmetom správneho súdneho prieskumu, a to
v konaní vedenom Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/299/2022, pričom správny súd
nezistil dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od tam uvedeného právneho názoru. S odkazom na uvedené
rozhodnutie správny súd konštatuje, že: „37. Z dôvodu, že žalobca namietol nesprávnu aplikáciu § 55
Zákona o prokuratúre zo strany žalovaného, správny súd v prvom rade zameral svoj súdny prieskum na
zodpovedanie tejto otázky, a teda, či aplikácia § 55 Zákona o prokuratúre predstavuje legitímny dôvod
na nesprístupnenie informácie zo spisu prokurátora. Po posúdení tohto žalobného bodu správny súd
uvádza, že tento vyhodnotil ako dôvodný.
38. Správny súd konštatuje, že žiadosť o informáciu, pokiaľ je táto informácia súčasťou / obsahom
spisu prokuratúra (bez bližšej špecifikácie – napr. dozorový spis, osobný spis a pod., pretože Zákon o
prokuratúre hovorí o spise prokurátora, bez bližšej špecifikácie) je potrebné vybaviť v režime ustanovení
Zákona o slobode informácií, pričom § 55 Zákona o prokuratúre nie je v tomto prípade sám o sebe
kľúčovým pre posúdenie žiadosti o sprístupnenie takejto informácie. Keďže je potrebné žiadosť vybaviť
na základe Zákona o slobode informácií, povinná osoba musí v tomto prípade zvážiť, či a v akom
rozsahu sa uplatní prípadné obmedzenie v súvislosti s požadovanou informáciou (k tomu pozri rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžik/3/2020 zo dňa 14.12.2021). Súčasne
je potrebné uviesť, že § 55 Zákona o prokuratúre upravuje okruh osôb oprávnených výlučne nazerať
do prokurátorského spisu, ktorý však nezakladá bez ďalšieho legitímny dôvod pre nesprístupnenie
informácií (listín) tvoriacich súčasť spisu prokurátora. Napriek tomu, že § 55 Zákona o prokuratúre
predstavuje, podľa názoru správneho súdu špeciálnu úpravu nahliadania do spisu prokurátora,
neznamená to, že je tým automaticky vylúčené použitie iných spôsobov sprístupnenia informácií podľa
Zákona o slobode informácií. Samotný Zákon o slobode informácií nepoužíva v § 16 ods. 1 taxatívny
výpočet všetkých spôsobov sprístupnenia informácií. Naopak, využíva demonštratívny výpočet, ktorý
je vyjadrený slovom „najmä“ (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011 alebo uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Svk/23/2022 zo dňa 03.08.2022).
39. Na podklade vyššieho uvedeného tak správny súd dospel k záveru, že existenciu špecifického
režimu nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy podľa Zákona o prokuratúre
(teda špeciálna úprava nahliadania do spisov prokurátora) nemožno automaticky spájať s nemožnosťou
sprístupnenia informácií zo spisov prokurátora podľa Zákona o slobode informácií. Bolo tak potrebné
zo strany povinnej osoby skúmať, či jestvujú obmedzenia na sprístupnenie informácií – v danom
prípade žalovaný správne odkázal na to, že v predmetnom prípade sa nejedná o informácie, na ktoré
by bolo možné aplikovať obmedzenia uvedené v § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií,
pretože sa nejedná o rozhodovaciu činnosť OČTK alebo § 55m Zákona o prokuratúre, ktorý upravuje

zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí, týkajúcich sa konaní uvedených v tomto ustanovení.
Prvostupňový orgán a žalovaný tak mali vyhodnotiť, či sa v spise vedenom pod sp. zn. 1/2 Spr
256/22/4400 (teda v spise, týkajúcom sa nevyhoveniu žiadosti žalobcu o vykonanie študentskej stáže na
Okresnej prokuratúre Komárno, a teda v spise vedenom prokurátorom) nachádzajú informácie, na ktoré
by sa aplikovali výnimky zo sprístupnenia informácií uvedené v § 8 až 11 Zákona o slobode informácií a
v prípade, ak sa nenachádzali, mali sprístupniť tieto informácie. Len všeobecný odkaz na § 55 Zákona
o prokuratúre neobstojí, pretože uvedené samo o sebe nezakladá dôvod na nesprístupnenie informácií
(listín) tvoriacich súčasť osobného spisu, o aký išlo v posudzovanom prípade. Zo strany prvostupňového
orgánu a žalovaného tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Správny súd súčasne uvádza,
že žalobca nežiadal o možnosť nahliadnutia do tohto spisu.“
39. Správny súd preto zhrňujúco konštatuje, že žiadosť o informáciu, pokiaľ je táto informácia súčasťou
alebo obsahom spisu prokuratúra je potrebné vybaviť v režime ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z.,
pričom § 55 zákona o prokuratúre nie je v tomto prípade sám o sebe kľúčovým na posúdenie žiadosti o
sprístupnenie takejto informácie, ktorú je potrebné vybaviť primárne na základe zákona č. 211/2000 Z. z.
40. Na druhej strane sa však správny súd nestotožnil so žalobným bodom žalobcu, v ktorom uviedol,
že v prípade, ak mu bolo umožnené nahliadať do vyšetrovacieho spisu, tak nie je dôvod na odmietnutie
prístupu k informáciám z dozorového spisu. Správny súd je toho názoru, že medzi uvedeným treba
rozlišovať, čo podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá k tomu uvádza:
„Vo vzťahu k poskytovaniu informácií o trestnom konaní je potrebné uviesť, že režim zverejňovania a
režim sprístupňovania sú upravené primárne v Trestnom poriadku prostredníctvom § 6, ktorý upravuje
poskytovanie informácií verejnosti a prostredníctvom § 69, upravujúceho právo na nazeranie do spisov,
ktoré prináleží procesným stranám a iným osobám, participujúcim na trestnom konaní, ktorým je
priznané určité procesné postavenie (napr. opatrovník, poškodený a pod.). Takáto úprava v Trestnom
poriadku reflektuje zásady špecifické pre trestné konanie, ako napr. prezumpciu neviny, či neverejnosť
prípravného konania a súčasne sa týka aj trestného konania, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené.
23. Predmetná úprava obsiahnutá v Trestnom poriadku spĺňa požiadavky komplexnosti a preto je v
prejednávanej veci potrebné považovať ju za osobitnú úpravu prístupu k informáciám, ktorá v tomto
prípade vylučuje aplikáciu zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý predstavuje všeobecnú úpravu prístupu k
informáciám. Uvedené je potrebné zohľadniť pri časti žiadosti sťažovateľky, ktorá sa týkala sprístupnenia
vyšetrovacieho spisu. V súvislosti so sprístupnením vyšetrovacieho spisu kasačný súd poukazuje aj
na skutočnosť, že tento z hľadiska svojho obsahu bude úzko súvisieť s činnosťou orgánov činných
v trestnom konaní, pri ktorej vzniká potreba implicitného obmedzenia informácií, ktoré majú svoj pôvod
v operatívno-pátracej činnosti, a ktorú potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sži/16/2014 z
1. apríla 2015. Vyzradením informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou vo veci, ktorá naviac
nebola ešte právoplatne skončená by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu ako aj
zmareniu účelu samotného trestného konania. Z uvedeného dôvodu je v tomto prípade obmedzenie
prístupu k informáciám legitímne a je automaticky reflektované aj vo všeobecnej úprave prístupu k
informáciám v § 11 že v danom prípade nemožno takúto informáciu požadovať na základe žiadosti o
informáciu podľa a v režime zákona č. 211/2000 Z.z. a pre sprístupnenie informácie je potrebné splniť
podmienky uvedené v osobitnej úprave, ktorú predstavuje § 69 Trestného poriadku. Podľa kasačného
súdu nemožno prijať záver, v zmysle ktorého by bolo možné prostredníctvom zákona č. 211/2000
Z.z. vyhnúť sa resp. obísť Trestným poriadkom stanovené podmienky pre možnosť nahliadania do
vyšetrovacieho spisu, tak ako sú uvedené v § 69 Trestného poriadku.“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžik/3/2020).
41. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí
vadou nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a preto ho bolo potrebné
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
42. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy
podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Úlohou žalovaného bude svoje rozhodnutie nanovo
právne posúdiť a v nadväznosti na to ho presvedčivo a dostatočne odôvodniť. Správny súd však
zároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude, resp. či má byť tá-ktorá
informácia sprístupnená alebo nie, ale orgán verejnej správy bude povinný svoj záver (či už pozitívny

alebo negatívny) dostatočne odôvodniť v súlade s aplikáciu právnych predpisov tak, ako to uviedol
správny súd v tomto rozsudku.
43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).