{"guid": "f42a8cbc-f115-4cb8-a389-339124d4c8d2:d2c9842f-290f-4bf0-be20-beaf915e45b0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201656.1", "spisova_znacka": "BA-1S/245/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/245/2022 z 4. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. apríla 2025, sp. zn. BA-1S/245/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201656.1", "identifikacne_cislo": "1022201656", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-04-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153", "nazov": "zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c9842f-290f-4bf0-be20-beaf915e45b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201656.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201656.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201656.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/245/2022\n1022201656\n04. 04. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022201656.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B., C. D. XX,\nXXX XX E., proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. Ei\n358/22/1000-7 zo dňa 23.11.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. Ei\n358/22/1000-7 zo dňa 23.11.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet súdneho prieskumu a priebeh administratívneho konania\n1. Žalobca svojou elektronickou žiadosťou zo dňa 14.10.2022 požiadal Úrad špeciálnej prokuratúra\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky o „sprístupnenie celého obsahu spisu sp. zn. VII/2 Gn\n573/21/1000“ podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2022\n(ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“).\n2. Prvostupňový orgán – Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej\nlen „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. VII Spr 392/22/1000 – 2 zo dňa 24.10.2022 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie a žiadané informácie\nodmietol sprístupniť.\n3. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č.\nEi 358/22/1000-7 zo dňa 23.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 59 ods. 2 a §\n61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie a rozklad podaný žalobcom zamietol.\n4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pokiaľ existuje popri sebe všeobecná\na osobitná úprava, potom osobitná úprava má prednosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Sži/4/2009). Osobitnou právnou úpravou informačnej povinnosti prokuratúry sa má\nna mysli § 55m zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no prokuratúre“). Toto ustanovenie v jednotlivých odsekoch vymedzuje, aké rozhodnutia je prokuratúra\n\npovinná zverejniť a sprístupniť. Žalovaný skonštatoval, že žalobcom požadované informácie nemožno\npodradiť pod § 55m zákona o prokuratúre.\n5. Ďalej uviedol, že žalobca požadoval sprístupniť registratúrne záznamy tvoriace spis vedený\nprokurátorom, do ktorého však nemá právny nárok nahliadať každý, ale podľa § 55 ods. 1 zákona o\nprokuratúre iba jeho nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.\nSpravovanie spisov na prokuratúre upravuje príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por.\nč. 6/19 zo 4. septembra 2019, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok prokuratúry v platnom znení.\nRegistratúrny poriadok je určený pre vnútornú potrebu a činnosť prokuratúry. Spisom, ktorý vedie\nprokurátor, je registratúrny záznam alebo súbor registratúrnych záznamov, ktoré vznikli v súvislosti\ns vybavovaním tej istej veci a sú evidované v spisovom prehľade každého spisu. Spis vedený na\nprokuratúre je vnútornou pracovnou pomôckou, ktorý nespĺňa znaky či už súdneho alebo vyšetrovacieho\nspisu, pričom obmedzujúce ustanovenie nazerania do spisu, najmä z uvedeného dôvodu, nemožno\nprelomiť ani aplikáciou zákona č. 211/2000 Z. z. Žalobca je tak neoprávnenou osobou na nazeranie do\nspisu. Ust. § 55 zákona o prokuratúre je tak lex specialis vo vzťahu k zákonu č. 211/2000 Z. z.\n6. Ďalej sa žalovaný venoval vymedzeniu pojmu informácia pričom uviedol, že pojmovým znakom\ninformácie je vždy jej konkrétnosť a individuálna identita. Za informáciu však nemožno považovať\nsprístupnenie obsahu celého spisu.\n7. Orgán rozhodujúci o rozklade, t. j. žalovaný, sa preto plne stotožnil s názorom prvostupňového orgánu\nv tom, že žalobca nepožiadal o sprístupnenie informácie, ktorú by bola povinná osoba povinná zverejniť\na sprístupniť.\nII. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania\n8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 30.11.2022 domáhal prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, pričom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie.\n9. Podľa žalobcu právna úprava nazerania do prokurátorského spisu podľa § 55 zákona o prokuratúre\nnevylučuje sprístupňovanie informácií v režime zákona č. 211/2000 Z. z. Poukázal preto na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sži 1/2010. Ďalej poukázal na text § 3 ods. 1 zákona\nč. 211/2000 Z. z., ako aj na ústavnoprávne vymedzenie práva na informácie podľa Ústavy Slovenskej\nrepubliky, kde podľa jeho názoru žalovaný ignoroval aj ústavnoprávne aspekty práva na informácie.\n10. Žalobca ďalej uviedol, že požadovaný spis sa týka ukončeného trestného konania, ktoré bolo vedené\nna základe trestného oznámenia žalobcu. Žalobca má ako oznamovateľ podľa § 69 ods. 1 zákona č.\n301/2000 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „trestný poriadok“)\nprávo nazrieť do vyšetrovacieho spisu. Nie je preto podľa neho odôvodnené odopierať mu sprístupnenie\ninformácií z dozorového spisu, pretože ide o spis vedený v tej istej veci.\n11. Uviedol, že snaha chrániť pred vyzradením informácie o výkone právomoci prokuratúry nepatrí medzi\nlegitímne záujmy umožňujúce obmedziť právo na informácie. Aj činnosť prokuratúry musí podliehať\nverejnej kontrole, čo platí osobitne pre činnosť prvostupňového orgánu „aktuálne vedenom bývalým\npolitikom Lipšicom, pred ním zasa odsúdeným zločincom Kováčikom“.\n12. Napokon uviedol, že teória implicitného obmedzenia práva na informácie bola ústavným súdom\nzrušená a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 522/2021.\n13. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril podaním z 27.04.2023 (ďalej len „vyjadrenie“).\nŽalovaný uviedol, že pri vybavovaní žiadosti vychádzal z ustálenej judikatúry súdov aj pri samotnom\nvymedzení pojmu informácia, s tým, že za informácie nemožno považovať sprístupnenie obsahu celého\nspisu povinných osôb. Pojmovým znakom každej informácie je jej konkrétnosť a individuálna identita.\nSúdna prax sa stavia reštriktívne k žiadostiam, ktoré nie sú konkrétne, v ktorých žiadatelia žiadajú\n„všetko“, vrátane sprístupnenia obsahu celého spisu alebo rôznych dokumentov a ich kópií. Žiadateľ by\nmal byť v zásade spôsobilý identifikovať a konkrétne popísať informáciu, ktorú požaduje sprístupniť.\n\n14. Podľa žalovaného sa žalovaný nijak nezbavuje informačnej povinnosti podľa všeobecnej aj osobitnej\nprávnej úpravy, tá sa však striktne týka informačnej povinnosti o výsledku rozhodovacej pôsobnosti\nprokuratúry, ako to bolo aj v tomto prípade.\n15. Nazeraním do spisu vedeného prokurátorom sa nedosiahne verejná kontrola postupu žalovaného,\npretože verejná kontrola rozhodovacej pôsobnosti prokuratúry sa uskutočňuje prostredníctvom\nzverejňovania a sprístupnenia rozhodnutí, ako výsledku zákonnej kompetencie prokuratúry. Žalovaný\ntiež nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ možno nazrieť a oboznamovať sa s obsahom\nvyšetrovacieho spisu v trestnej veci, rovnako by malo byť možné nazerať do spisu vedeného\nprokurátorom a uviedol, že zatiaľ čo spis vedený na prokuratúre je pracovnou pomôckou, vyšetrovací\nspis policajného orgánu, ktorý sa zakladá po prijatí prvého podania vo veci, tvoria všetky písomnosti,\nktoré sa vzťahujú na tú istú vyšetrovanú trestnú vec. Právo oboznamovať sa s obsahom tohto spisu\nvyplýva priamo z trestného poriadku.\n16. Žalovaný preto navrhol žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.\n17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.\nIII. Relevantná právna úprava\n18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n20. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n21. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n22. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n23. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n24. Podľa § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho\nnadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.\n25. Podľa § 55m ods. 1 zákona o prokuratúre prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia\nprokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.\n26. Podľa § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti\npodľa osobitného zákona všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú\nrozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.\n27. Podľa § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť\nzverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by\nzverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie\n\núčelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia\nmusí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.\n28. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n29. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\nIV. Právne hodnotenie správneho súdu\n30. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,\npôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/245/2022, bola na základe uvedenej\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení\nDodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu\nv Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/245/2022.\n31. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného je zaťažené vadou\nnezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\n32. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.04.2025 (§137 ods. 4 SSP).\n33. Zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva upravujúci povinnosti povinných osôb\npri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah\nmedzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je\nosobitným druhom administratívneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou\nenumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii,\nokrem tých, u ktorých to zákon neumožňuje. Toto obmedzenie nemusí byť explicitne ustanovené priamo\nzákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.\n34. Zákon č. 211/2000 Z. z. teda predstavuje právnu úpravu, ktorá ustanovuje povinnosť povinným\nosobám sprístupňovať informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 zákona č. 211/2000 Z. z.), a to ich aktívnym\nzverejňovaním (§ 5 až 5b zákona č. 211/2000 Z. z.) alebo na základe žiadosti (§ 14 zákona č. 211/2000\nZ. z.). Z uvedeného vyplýva základný princíp tohto zákona – čo nie je tajné, je verejné. Už priamo\nzákon č. 211/2000 Z. z. však formuluje aj výnimky z tohto pravidla, kedy možno rozhodnúť o odmietnutí\nsprístupnenia informácie, a to ak táto nie je k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) alebo ak\nje naplnený niektorý z dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám (§ 8 až 11a zákona č. 211/2000 Z.\nz. alebo podľa osobitného predpisu). V takom prípade povinná osoba vydá vo veci rozhodnutie (§ 18\nods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.).\n35. Vydané rozhodnutie vo veci musí spĺňať požiadavky podľa správneho poriadku (§ 46 a § 47\nsprávneho poriadku), a to vrátane riadneho výroku a odôvodnenia. Z výroku musí byť zrejmé,\nako správny orgán vo veci rozhodol, teda ako vec právne posúdil. Na výrok nadväzuje jeho\n\nodôvodnenie. Podľa správneho súdu predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden\nzo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má\nzaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania orgánov verejnej moci a vylúčiť ľubovôľu.\nV odôvodnení sa preto vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel príslušný orgán ku\nkonkrétnemu rozhodnutiu.\n36. Správny súd tu tiež poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorý zdôraznil, že „pokiaľ je povinnému subjektu doručená žiadosť o poskytnutie informácií podľa\nzákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jeho povinnosťou primárne vyvinúť\núsilie, aby požadovanú informáciu našiel a žiadateľovi ju poskytol. Pokiaľ zistí, že požadovanými\ninformáciami fakticky disponuje, je povinný ich žiadateľovi poskytnúť, okrem prípadu, že sa jedná o\nvýluky v zmysle zákona o slobode informácií“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6Sžo/44/2015).\n37. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie,\nktorým sa nesprístupnili požadované informácie z dôvodu, že žalobca nepožiadal o sprístupnenie\ninformácie, ktorú by bola povinná osoba povinná sprístupniť a na sprístupnenie informácie sa vzťahovali\nobmedzujúce ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, a\nto na podklade uplatnených žalobných bodov, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 211/2000\nZ. z., keď nevyhovel žalobcovej žiadosti.\n38. Správny súd zistil, že obdobná právna vec bola už predmetom správneho súdneho prieskumu, a to\nv konaní vedenom Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/299/2022, pričom správny súd\nnezistil dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od tam uvedeného právneho názoru. S odkazom na uvedené\nrozhodnutie správny súd konštatuje, že: „37. Z dôvodu, že žalobca namietol nesprávnu aplikáciu § 55\nZákona o prokuratúre zo strany žalovaného, správny súd v prvom rade zameral svoj súdny prieskum na\nzodpovedanie tejto otázky, a teda, či aplikácia § 55 Zákona o prokuratúre predstavuje legitímny dôvod\nna nesprístupnenie informácie zo spisu prokurátora. Po posúdení tohto žalobného bodu správny súd\nuvádza, že tento vyhodnotil ako dôvodný.\n38. Správny súd konštatuje, že žiadosť o informáciu, pokiaľ je táto informácia súčasťou / obsahom\nspisu prokuratúra (bez bližšej špecifikácie – napr. dozorový spis, osobný spis a pod., pretože Zákon o\nprokuratúre hovorí o spise prokurátora, bez bližšej špecifikácie) je potrebné vybaviť v režime ustanovení\nZákona o slobode informácií, pričom § 55 Zákona o prokuratúre nie je v tomto prípade sám o sebe\nkľúčovým pre posúdenie žiadosti o sprístupnenie takejto informácie. Keďže je potrebné žiadosť vybaviť\nna základe Zákona o slobode informácií, povinná osoba musí v tomto prípade zvážiť, či a v akom\nrozsahu sa uplatní prípadné obmedzenie v súvislosti s požadovanou informáciou (k tomu pozri rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžik/3/2020 zo dňa 14.12.2021). Súčasne\nje potrebné uviesť, že § 55 Zákona o prokuratúre upravuje okruh osôb oprávnených výlučne nazerať\ndo prokurátorského spisu, ktorý však nezakladá bez ďalšieho legitímny dôvod pre nesprístupnenie\ninformácií (listín) tvoriacich súčasť spisu prokurátora. Napriek tomu, že § 55 Zákona o prokuratúre\npredstavuje, podľa názoru správneho súdu špeciálnu úpravu nahliadania do spisu prokurátora,\nneznamená to, že je tým automaticky vylúčené použitie iných spôsobov sprístupnenia informácií podľa\nZákona o slobode informácií. Samotný Zákon o slobode informácií nepoužíva v § 16 ods. 1 taxatívny\nvýpočet všetkých spôsobov sprístupnenia informácií. Naopak, využíva demonštratívny výpočet, ktorý\nje vyjadrený slovom „najmä“ (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011 alebo uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 4Svk/23/2022 zo dňa 03.08.2022).\n39. Na podklade vyššieho uvedeného tak správny súd dospel k záveru, že existenciu špecifického\nrežimu nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy podľa Zákona o prokuratúre\n(teda špeciálna úprava nahliadania do spisov prokurátora) nemožno automaticky spájať s nemožnosťou\nsprístupnenia informácií zo spisov prokurátora podľa Zákona o slobode informácií. Bolo tak potrebné\nzo strany povinnej osoby skúmať, či jestvujú obmedzenia na sprístupnenie informácií – v danom\nprípade žalovaný správne odkázal na to, že v predmetnom prípade sa nejedná o informácie, na ktoré\nby bolo možné aplikovať obmedzenia uvedené v § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií,\npretože sa nejedná o rozhodovaciu činnosť OČTK alebo § 55m Zákona o prokuratúre, ktorý upravuje\n\nzverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí, týkajúcich sa konaní uvedených v tomto ustanovení.\nPrvostupňový orgán a žalovaný tak mali vyhodnotiť, či sa v spise vedenom pod sp. zn. 1/2 Spr\n256/22/4400 (teda v spise, týkajúcom sa nevyhoveniu žiadosti žalobcu o vykonanie študentskej stáže na\nOkresnej prokuratúre Komárno, a teda v spise vedenom prokurátorom) nachádzajú informácie, na ktoré\nby sa aplikovali výnimky zo sprístupnenia informácií uvedené v § 8 až 11 Zákona o slobode informácií a\nv prípade, ak sa nenachádzali, mali sprístupniť tieto informácie. Len všeobecný odkaz na § 55 Zákona\no prokuratúre neobstojí, pretože uvedené samo o sebe nezakladá dôvod na nesprístupnenie informácií\n(listín) tvoriacich súčasť osobného spisu, o aký išlo v posudzovanom prípade. Zo strany prvostupňového\norgánu a žalovaného tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Správny súd súčasne uvádza,\nže žalobca nežiadal o možnosť nahliadnutia do tohto spisu.“\n39. Správny súd preto zhrňujúco konštatuje, že žiadosť o informáciu, pokiaľ je táto informácia súčasťou\nalebo obsahom spisu prokuratúra je potrebné vybaviť v režime ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z.,\npričom § 55 zákona o prokuratúre nie je v tomto prípade sám o sebe kľúčovým na posúdenie žiadosti o\nsprístupnenie takejto informácie, ktorú je potrebné vybaviť primárne na základe zákona č. 211/2000 Z. z.\n40. Na druhej strane sa však správny súd nestotožnil so žalobným bodom žalobcu, v ktorom uviedol,\nže v prípade, ak mu bolo umožnené nahliadať do vyšetrovacieho spisu, tak nie je dôvod na odmietnutie\nprístupu k informáciám z dozorového spisu. Správny súd je toho názoru, že medzi uvedeným treba\nrozlišovať, čo podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá k tomu uvádza:\n„Vo vzťahu k poskytovaniu informácií o trestnom konaní je potrebné uviesť, že režim zverejňovania a\nrežim sprístupňovania sú upravené primárne v Trestnom poriadku prostredníctvom § 6, ktorý upravuje\nposkytovanie informácií verejnosti a prostredníctvom § 69, upravujúceho právo na nazeranie do spisov,\nktoré prináleží procesným stranám a iným osobám, participujúcim na trestnom konaní, ktorým je\npriznané určité procesné postavenie (napr. opatrovník, poškodený a pod.). Takáto úprava v Trestnom\nporiadku reflektuje zásady špecifické pre trestné konanie, ako napr. prezumpciu neviny, či neverejnosť\nprípravného konania a súčasne sa týka aj trestného konania, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené.\n23. Predmetná úprava obsiahnutá v Trestnom poriadku spĺňa požiadavky komplexnosti a preto je v\nprejednávanej veci potrebné považovať ju za osobitnú úpravu prístupu k informáciám, ktorá v tomto\nprípade vylučuje aplikáciu zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý predstavuje všeobecnú úpravu prístupu k\ninformáciám. Uvedené je potrebné zohľadniť pri časti žiadosti sťažovateľky, ktorá sa týkala sprístupnenia\nvyšetrovacieho spisu. V súvislosti so sprístupnením vyšetrovacieho spisu kasačný súd poukazuje aj\nna skutočnosť, že tento z hľadiska svojho obsahu bude úzko súvisieť s činnosťou orgánov činných\nv trestnom konaní, pri ktorej vzniká potreba implicitného obmedzenia informácií, ktoré majú svoj pôvod\nv operatívno-pátracej činnosti, a ktorú potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sži/16/2014 z\n1. apríla 2015. Vyzradením informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou vo veci, ktorá naviac\nnebola ešte právoplatne skončená by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu ako aj\nzmareniu účelu samotného trestného konania. Z uvedeného dôvodu je v tomto prípade obmedzenie\nprístupu k informáciám legitímne a je automaticky reflektované aj vo všeobecnej úprave prístupu k\ninformáciám v § 11 že v danom prípade nemožno takúto informáciu požadovať na základe žiadosti o\ninformáciu podľa a v režime zákona č. 211/2000 Z.z. a pre sprístupnenie informácie je potrebné splniť\npodmienky uvedené v osobitnej úprave, ktorú predstavuje § 69 Trestného poriadku. Podľa kasačného\nsúdu nemožno prijať záver, v zmysle ktorého by bolo možné prostredníctvom zákona č. 211/2000\nZ.z. vyhnúť sa resp. obísť Trestným poriadkom stanovené podmienky pre možnosť nahliadania do\nvyšetrovacieho spisu, tak ako sú uvedené v § 69 Trestného poriadku.“ (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sžik/3/2020).\n41. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí\nvadou nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a preto ho bolo potrebné\nzrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n42. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy\npodľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Úlohou žalovaného bude svoje rozhodnutie nanovo\nprávne posúdiť a v nadväznosti na to ho presvedčivo a dostatočne odôvodniť. Správny súd však\nzároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude, resp. či má byť tá-ktorá\ninformácia sprístupnená alebo nie, ale orgán verejnej správy bude povinný svoj záver (či už pozitívny\n\nalebo negatívny) dostatočne odôvodniť v súlade s aplikáciu právnych predpisov tak, ako to uviedol\nsprávny súd v tomto rozsudku.\n43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal\núspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f3eacf75-5565-4b05-b9fa-4bff018fc77e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 522/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2021 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2021.1"}, {"guid": "1a1363c1-f268-478f-a7df-88248753556d:1b836575-5f7c-4e1d-9384-9c4b6d62a1ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201680.1", "spisova_znacka": "4Svk/23/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/23/2022 z 3. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201680.1"}], "citovane_v": []}