{"guid": "2a2aad41-c153-4884-9631-b1038010af6e:19f20c30-4452-436e-996a-a470ed37db5f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201084.1", "spisova_znacka": "BA-2S/167/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/167/2022 z 12. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. decembra 2025, sp. zn. BA-2S/167/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201084.1", "identifikacne_cislo": "1022201084", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2025-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-53d.odsek-4", "nazov": "§ 53d ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-53d.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-53d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/544", "nazov": "predpis č. 544/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/544", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/544-2021"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/408", "nazov": "predpis č. 408/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/408", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/408-2021"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/314", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/314", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/314-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-2", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-53d", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19f20c30-4452-436e-996a-a470ed37db5f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201084.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201084.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201084.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/167/2022\n1022201084\n12. 12. 2025\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022201084.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-2S/167/2022\nBA-2S/167/2022IČS:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\n(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci\nžalobcu: SteigenTech EE s.r.o., so sídlom Pohronská 403/5, 831 03 Bratislava, IČO: 47 561 394,\nzastúpeného Mgr. Barbora Hlavatá, advokátka, so sídlom SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, IČO:\n42 284 902, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101626878/2022 zo dňa 01.06.2022, takto\nrozhodol:\nBA-2S/167/2022\nBA-2S/167/2022IČS:\nECLI:\nI. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .\nII. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nIII.\n\nŽalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n\nBA-2S/167/2022\nBA-2S/167/2022IČS:\n\nECLI:\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobcovi bol od žalovaného doručený list - Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti č.\n101141645/2022 zo dňa 29.04.2022 (ďalej len „oznámenie“), v ktorom mu žalovaný s poukazom na § 2\npísm. h) a § 53d ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) oznámil určenie indexu daňovej\nspoľahlivosti (ďalej aj „IDS“) pre nespoľahlivé daňové subjekty. Ako dôvod takéhoto určenia indexu\ndaňovej spoľahlivosti uviedol nesplnenie týchto povinností voči finančnej správe:\n„BODY 15 - kritérium č.1 Nedoplatky za daňovú a colnú časť 628.61 eur, 31.07.2021, z toho daňová\nčasť 628.61 eur, colná časť 0.00 eur.\nBODY 10 - kritérium č.5 Podávanie - daň z pridanej hodnoty DPH, KV DPH, neskoro podané DP DPH\ndo 3 dní - ZO: 01.2020 neskoro podané DP DPH viac ako do 3 dní - ZO: 01.2019 neskoro podané KV\nDPH do 3 dní - ZO: 01.2020 neskoro podané KV DPH viac ako do 3 dní - ZO: 01.2019.\nBODY 9 - kritérium č.6 Podávanie - iné tlačivá, neskoro podané SVDPH do 3 dní - ZO: 01.2020 neskoro\npodané SVDPH viac ako do 3 dní - ZO: 01.2019,ZO: 05.2019“.\nZároveň uviedol, že na základe toho bude voči žalobcovi ako nespoľahlivému daňovému subjektu\nfinančná správa uplatňovať obmedzenia zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky (ďalej len „Finančné riaditeľstvo SR“) dovtedy, kým nedôjde k zmene indexu\ndaňovej spoľahlivosti.\n2. Voči uvedenému oznámeniu podal žalobca námietky zo dňa 16.05.2022, a to z dôvodov:\nnedostatočného odôvodnenia určenia indexu daňovej spoľahlivosti a nepreskúmateľnosti oznámenia\na postupu správcu dane, porušenia princípu ne bis in idem, porušenia princípu zákonnosti a vzniku\nškody na strane daňového subjektu.\n3. Žalovaný vydal rozhodnutie č. 101626878/2022 zo dňa 01.06.2022 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým námietke žalobcu proti oznámeniu nevyhovel. Uviedol, že podľa § 53d daňového\nporiadku oznámil v oznámení žalobcovi určenie IDS pre nespoľahlivé subjekty, a tiež že kritériá plnenia\ndaňového subjektu voči finančnej správe pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti upravuje vyhláška\nMinisterstva financií Slovenskej republiky č. 544/2021 Z. z. o kritériách na určenie indexu daňovej\nspoľahlivosti v relevantnom znení (ďalej len „vyhláška č. 544/2021 Z. z.“), podľa ktorej správca dane\npostupoval a len v rozsahu ktorej môže byť hodnotené plnenie povinností daňového subjektu. Zároveň\nuviedol, že Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle uverejnilo podrobnosti týkajúce sa\nnárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového\nsubjektu.\n4. Žalovaný pri každom hodnotenom kritériu podrobne rozpísal algoritmus jeho hodnotenia. Pri\nhodnotení Kritéria č.1 - Nedoplatky za daňovú časť a colnú časť žalovaný vysvetlil, že v prípade žalobcu\nalgoritmus vyhodnotil zo všetkých hodnotených období najvyšší nedoplatok na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie apríl 2021, v tomto prípade z nezaplatenej sumy 534,60 Eur včas (splatnej dňa\n25.05.2021, uhradenej po splatnosti dňa 07.09.2021), na základe čoho žalobca získal za porušenie\nvyššie uvedeného 15 bodov.\n5. Pri hodnotení Kritéria č. 5 - Nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty a kontrolných\nvýkazov v zákonom stanovenej lehote uviedol, že v prípade žalobcu algoritmus vyhodnotil neskoro\npodané/nepodané: daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie: január 2019 ,\nlehota na podanie daňového priznania uplynula dňa 25.02.2019, predmetné daňové priznanie bolo\npodané dňa 25.03.2019, t. j. omeškanie viac ako 3 kalendárne dni (4 body); január 2020, lehota na\npodanie daňového priznania uplynula dňa 25.02.2020, predmetné daňové priznanie bolo podané dňa\n26.02.2020, t. j. omeškanie do 3 kalendárnych dní (1 bod); a kontrolný výkaz za január 2019, lehota\nna podanie kontrolného výkazu uplynula dňa 25.02.2019, predmetný kontrolný výkaz bol podaný dňa\n25.03.2020, t. j. omeškanie viac ako 3 kalendárne dni (4 body); kontrolný výkaz za január 2020, lehota\nna podanie kontrolného výkazu uplynula dňa 25.02.2020, predmetný kontrolný výkaz bol podaný dňa\n\n26.02.2020, t. j. omeškanie do 3 kalendárnych dní (1 bod), na základe čoho žalobca za vyššie uvedené\nporušenia získal 10 bodov.\n6. Ohľadom hodnotenia Kritéria č. 6 - Nepodanie iných daňových priznaní a daňových dokumentov v\nzákonom stanovenej lehote, ktoré hodnotí plnenie povinností podávania daňových priznaní resp. iných\ndaňových dokumentov za posledné 3 roky, uviedol, že v rámci tohto kritéria bolo hodnotené nepodanie\nsúhrnného výkazu v zákonom stanovenej lehote. Lehota na podanie súhrnného výkazu za január 2019\nuplynula dňa 25.02.2019, súhrnný výkaz za január 2019 bol podaný dňa 25.03.2019 t. j. omeškanie viac\nako 3 kalendárne dni (4 body). Lehota na podanie súhrnného výkazu máj 2019 uplynula dňa 25.06.2019,\nsúhrnný výkaz za máj 2019 bol podaný dňa 15.07.2019 t. j. omeškanie viac ako 3 kalendárne dni (4\nbody). Lehota na podanie súhrnného výkazu za január 2020 uplynula dňa 25.02.2020, súhrnný výkaz\nza január 2020 bol podaný dňa 26.02.2020 t. j. omeškanie do 3 kalendárnych dní (1 bod), na základe\nčoho žalobca za vyššie uvedené porušenie získal 9 bodov.\n7. Záverom napadnutého rozhodnutia uviedol, že daňovému subjektu je pridelený index daňovej\nspoľahlivosti - nespoľahlivý subjekt, ak má pridelených 25 bodov a viac, pričom žalobca mal v rámci\nuvedených kritérií hodnotenia – bodové hodnotenie 34 bodov, za čo mu je možné prideliť len index\ndaňovej spoľahlivosti: nespoľahlivý daňový subjekt. Žalovaný skonštatoval, že preveril vyššie uvedené\ndôvody a zistil, že námietky žalobcu sú neopodstatnené.\nII. Správna žaloba\n8. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.08.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj oznámenia, i vrátenia veci\nna ďalšie konanie žalovanému, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“).\n9. Žalobca odôvodňoval podstatné porušenie ustanovení o konaní ako prvým nedostatočným\nodôvodnením a nezrozumiteľnosťou indexácie. Mal za to, že ide o závažný zásah do sféry pôsobenia\ndaňového subjektu, ktorý má byť vystavený zhoršeným podmienkam vo vzťahu ku komunikácii\nso správcom dane a má byť zverejnený v zozname, ktorý bude dostupný širokej verejnosti, preto je\nnutné, aby žalovaný svoj postup dôsledne odôvodnil a to nielen samotné určenie indexu podľa\nkritérií, ale aj samotnú esenciálnu podstatu tohto inštitútu ako nástroja finančnej politiky štátu.\nOdôvodnenie oznámenia považoval za nezrozumiteľné a za veľmi stručnú skrumáž dát, pravdepodobne\nextrahovaných z interného systému správcu dane, pričom skratky, dátumy ani dopracovanie sa k určeniu\nbodového hodnotenia nie sú pre žalobcu jednoznačné ani zrejmé, práve naopak sú zmätočné. Uviedol,\nže žalovaný je zodpovedný za to, aby bol jeho písomnou formou vyjadrený postup pre daňový subjekt\npochopiteľný a aby vedel posúdiť jeho vecnú správnosť. Žalobca namietal, že sa nedozvedel ani to,\nv akom všeobecne záväznom právnom predpise a jeho ustanovení má význam či podklad pre postup\nsprávcu dane hľadať. Dodal, že predvídateľnosť postupu správcu dane je narušená aj tým, že jednotlivé\nvýhody nemajú oporu v zákone či podzákonnom predpise a daňový subjekt si nemôže byť istý, do akej\nmiery, kedy, v akom rozsahu a akým spôsobom sa budú meniť nevýhody vyplývajúce z jeho statusu\nnespoľahlivého daňového subjektu, ktoré sú uvedené len na webovom sídle finančnej správy.\n10. V rámci bodu o podstatnom porušení ustanovení o konaní žalobca namietal aj porušenie princípu\nne bis in idem, čo videl v tom, že daňový subjekt je niekoľko násobne perzekvovaný zo strany správcu\ndane, pretože okrem uloženia sankcie - pokuty za porušenie právnych predpisov na poli daní zo strany\ndaňového subjektu sa opätovne dostáva za rovnaké konanie pod tiaž penalizácie zo strany správcu\ndane vo forme upierania zákonných oprávnení vyplývajúcich z daňového poriadku ako aj verejného\npranierovania označením ako nespoľahlivý daňový subjekt.\n11. Za ďalšie žalobca namietal porušenie princípu zákonnosti z dôvodu, že žalovaný síce v napadnutom\npodaní uvádza, že podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu\nurčenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom\nwebovom sídle, avšak samotná indexácia žiadnym spôsobom neoznačuje ani neodkazuje na konkrétny\nprávny predpis, jeho konkrétne ustanovenia, ktoré sú právnym základom pre určenie indexu daňovej\nspoľahlivosti a najmä pre konanie - postup správcu dane pri vyhodnocovaní podkladov pre indexáciu.\nPodľa žalobcu s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) nie\n\nje v právnom štáte akceptovateľné, aby sa štátny orgán riadil akýmsi súborom usmernení uverejnených\nna webovom sídle Finančného riaditeľstva SR bez toho, aby konkrétny postup správcu dane mal základ\nvo všeobecne záväznom právnom predpise, a aby na základe toho svojvoľne podnikateľské subjekty\npenalizoval.\n12. Žalobca v tomto smere považoval § 53d ods. 4 druhá veta daňového poriadku o tom, že podrobnosti\ntýkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti\ndaňového subjektu uverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle, za rozporný s\nÚstavou SR a dal podnet správnemu súdu na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia právneho\npredpisu a následne stratu účinnosti cestou preskúmania ústavnosti predbežnou otázkou formou\npodania návrhu na začatie konania podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nesporným dôvodom pre prieskum\nústavnosti systému indexácie je podľa žalobcu aj skutočnosť, že žalovaný posudzuje predpoklady pre\nuplatnenie jednotlivých kritérií pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti na základe plnenia povinností\ndaňovníka za 5 predchádzajúcich rokov, t. j. aj za obdobie roku 2017, teda v čase, keď koncept indexácie\nešte neexistoval, pôsobí teda retroaktívne, čo je v príkrom rozpore s nevyhnutnosťou zachovania zákazu\nretroaktivity, ktorá vychádza z požiadavky materiálneho právneho štátu, ako aj v rozpore s princípom\nlegitímneho očakávania prostredníctvom požiadaviek na konzistentnosť praxe a rozhodovacej činnosti\norgánov verejnej správy. Dodal, že žalovaný až v napadnutom rozhodnutí uviedol, že postupoval podľa\nvyhlášky č. 544/2021 Z. z. a tiež, že keďže sa oznámením a určením indexu de facto priznávajú\ndaňovému subjektu práva, resp. určujú povinnosti, malo by mať charakter rozhodnutia podľa § 63\ndaňového poriadku a malo byť voči nemu prípustné odvolanie.\n13. Nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho nezrozumiteľnosť, svojvoľnosť\nžalobca dôvodil tým, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedal odpoveď na žiadnu argumentáciu\nžalobcu uvedenú námietke. Uvedenie spôsobu výpočtu a aplikácie jednotlivých kritérií na skutkový\nstav žalobcu malo byť už súčasťou oznámenia, aby sa s výpočtom mohol žalobca oboznámiť,\npretože jeho uvedením až v napadnutom rozhodnutí bolo žalobcovi znemožnené efektívne sa brániť,\nkeďže proti napadnutému rozhodnutiu neexistuje riadny opravný prostriedok.\nIII. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalší priebeh súdneho konania\n14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.03.2023 uviedol širší kontext\nzavádzania a účelu indexu daňovej spoľahlivosti. Uviedol, že index daňovej spoľahlivosti bol s\núčinnosťou od 01.01.2018 zavedený do daňového poriadku zákonom č. 267/2017 Z. z. Cieľom\nbolo vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie subjektov, ktoré bude mať\npredovšetkým motivačný a preventívny charakter s ich využitím pri nastavení preferenčného režimu\npre spoľahlivé subjekty, ako aj indikáciou vykonania opatrení pri zvýšenej pravdepodobnosti rizikového\nsprávania subjektu. Daňovým subjektom, ktoré na základe plnenia povinností voči finančnej správe boli\nvyhodnotené ako spoľahlivé, boli poskytované benefity, nazvané ako osobitné daňové režimy, ktoré boli\nzverejnené na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Už pri jeho prvotnom zavedení sa nepočítalo\ns tým, že by bol index používaný ako sankčný nástroj, čo sa odráža aj na tom, že nebol začlenený\nv rámci daňového poriadku medzi sankcie. V zmysle programového vyhlásenia vlády na obdobie\nrokov 2020 – 2024 bol s cieľom zefektívnenia boja proti daňovým podvodom (podpora dobrovoľného\nplatenia daní, včasnosť podávania daňových priznaní a platenia daní, správnosť informácií uvedených\nv daňových priznaniach, zvýšenie transparentnosti, atď.) index daňovej spoľahlivosti transformovaný a\ns účinnosťou od 01.01.2022 sa zákonom č. 408/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok,\nzaviedol index daňovej spoľahlivosti nazývaný aj ako verejný index. Žalovaný tvrdil, že rozdiel medzi\nsúčasným indexom daňovej spoľahlivosti a indexom zavedeným do daňového poriadku s účinnosťou\nod 01.01.2018 je, že výsledok hodnotenia daňových subjektov indexom daňovej spoľahlivosti nebol\nverejne dostupný. Konštatoval, že finančná správa aplikuje platné všeobecne záväzné právne predpisy\n– daňový poriadok a vyhlášku č. 544/2021 Z. z. ako legislatívny rámec tohto inštitútu, pričom zdôraznil,\nže na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR sa nachádzajú len technické detaily určovania indexu\ndaňovej spoľahlivosti, ktoré vstupujú do postupu určovania indexu. Podľa žalovaného samotný index\ndaňovej spoľahlivosti je potrebné chápať ako zhrnutie/sumár disciplíny daňových subjektov vo vzťahu k\nplneniu ich zákonných povinností voči finančnej správe (za sledované obdobie), ktoré sú roky legislatívne\nzadefinované a nemenené.\n\n15. Nakoľko index daňovej spoľahlivosti bol zavedený do daňového poriadku s účinnosťou od\n01.01.2018 žalovaný zdôraznil, že ho nemožno v prípade žalobcovi hodnoteného nesplnenia povinností\nvoči finančnej správe, ktoré nastali v rokoch 2019, 2020 a 2021, považovať za retroaktívny, keďže\nide o porušenia po 01.01.2018. Povinnosti, ktorých plnenie sa hodnotí v zmysle kritérií ustanovených\nuvedenou vyhláškou, vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a platia pre všetky daňové\nsubjekty rovnako a zároveň platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje.\n16. Žalovaný uviedol, že odôvodnenie v oznámení aj v napadnutom rozhodnutí považuje za dostatočné,\npričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené všetky skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndaného IDS. Dodal, že vzhľadom na počet a rozsahovo obsiahle definovanie jednotlivých kritérií nie\nje možné uvádzať všetky podrobnosti v samotnom oznámení (pričom sú verejne dostupné). Zdôraznil,\nže index daňovej spoľahlivosti má nastavené jednotlivé kritériá, ktoré sú vyhodnocované automaticky na\nzáklade algoritmov a príslušné kritériá podrobne vysvetlil. Podľa názoru žalovaného je dostatočne jasné,\nna základe čoho boli žalobcovi udelené príslušné body. Žalovaný v súvislosti so zverejnením zoznamu\nprideleného indexu daňovej spoľahlivosti pre širokú verejnosť poznamenal, že zoznam daňových\nsubjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti doposiaľ nebol zverejnený a index daňovej\nspoľahlivosti je jednotlivým hodnoteným daňovým subjektom oznamovaný výlučne prostredníctvom\noznámenia. Finančná správa už v súčasnosti zverejňuje rôzne zoznamy, ktoré sú charakterovo podobné\nnamietanému zoznamu, avšak tieto zoznamy plnia hlavne informatívnu alebo preventívnu funkciu, t. j.\nich účelom je motivácia na riadne plnenie daňových povinností daňovými subjektami.\n17. Ďalej žalovaný uviedol, že oznámenie o IDS nie je rozhodnutím vo veci samej, nakoľko sa ním\nneukladajú žiadne povinnosti ani sa ním nepriznávajú práva, má len deklaratórny charakter, tzv.\ncharakter „vysvedčenia“ daňového subjektu, pričom daňový subjekt má možnosť podania námietky,\navšak len v rozsahu samotného hodnotenia. Podľa názoru žalovaného, takúto formu oznámenia nie\nje možné napadnúť žalobou, nakoľko nejde o rozhodnutie, keďže nezakladá, nemení, nezrušuje ani\nnedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo\nani sa jej priamo nedotýka, pričom poukázal na § 7 písm. b) a § 178 ods. 1 SSP.\n18. Podľa žalovaného index daňovej spoľahlivosti nie je sankciou, keďže neukladá daňovým subjektom\nžiadnu povinnosť, pretože len konštatuje, ako sa konkrétny daňový subjekt voči finančnej správe v\nurčitom sledovanom období správal, t. j. či si plnil alebo neplnil povinnosti, resp. si plnil povinnosti\nlen čiastočne, a teda mu z neho nevyplýva žiaden postih, či už vo forme sankcie alebo vykonania\npovinnosti. Nakoľko určenie indexu daňovej spoľahlivosti nie je sankciou (tak vydanie oznámenia,\nako ani zverejnenie v zozname), nemôže ísť ani o porušenie zásady ne bis in idem. Uviedol, že\nzverejňovanie zoznamu daňových subjektov s prideleným indexom daňovej spoľahlivosti nemožno\npovažovať za opakované trestanie daňových subjektov, a to napr. aj z dôvodu zverejňovania iných\nzoznamov, ktoré taktiež nie sú posudzované za opakované trestanie daňových subjektov (napr. zoznam\ndaňových dlžníkov). Dodal, že index daňovej spoľahlivosti má predovšetkým motivačný charakter, ide\nvýlučne o hodnotenie daňového subjektu len voči finančnej správe, a to len z hľadiska plnenia daňových\npovinností, ktoré majú priamy alebo nepriamy dopad na štátny rozpočet, a nie je hodnotením rizikovosti\ndaňového subjektu, t. j. jeho účelom nie je ovplyvňovanie podnikateľskej činnosti daňového subjektu,\nnie je hodnotením daňového subjektu z pozície jeho kredibility alebo spoľahlivosti v rámci obchodných\nvzťahov. Žalovaný uviedol, že index daňovej spoľahlivosti pozná len jedno obmedzenie legislatívneho\ncharakteru (pričom však ani o ňom nemôžeme hovoriť ako o sankcii), ktoré je upravené v ustanovení\n§ 53d ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorého nespoľahlivému daňovému subjektu, správca dane\nurčí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly,\nvyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania, pričom na odôvodnenú žiadosť daňového\nsubjektu možno túto lehotu primerane predĺžiť (v zmysle § 28 daňového poriadku) a benefity vyplývajú\nbuď zo zákona alebo sú určené Finančným riaditeľstvom SR.\n19. Žalovaný napokon k žalobcom namietanému nevysporiadaniu sa s argumetnáciou žalobcu\nv napadnutom rozhodnutí uviedol, že v odôvodnení oznámenia a napadnutého rozhodnutia sú uvedené\nvšetky skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre zaradenie žalobcu medzi nespoľahlivé daňové subjekty.\nV napadnutom rozhodnutí je uvedené podrobné odôvodnenie, čo bolo podkladom pre vydanie IDS,\nkonkrétne popísané ako algoritmus vyhodnotil jednotlivé kritéria a ich popis, o akú daň a aké obdobie\nide a zároveň aj pridelený počet bodov za jednotlivé porušené kritéria. Takisto žalovaný v ňom uviedol,\nže postupoval podľa vyhlášky č. 544/2021 Z. z. a rovnako, že Finančné riaditeľstvo SR na svojom\n\nwebovom sídle (www.financnasprava.sk) uverejnilo podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických\nukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu. Žalovaný\nmal za to, že jednotlivé porušené kritéria boli vyhodnotené správne, čiže uvedené dôvody v námietke\nboli neopodstatnené a nebol zákonný dôvod na ich prehodnotenie. Zdôraznil, že pre dosiahnutie\nspoľahlivosti stačí, ak si daňový subjekt plní svoje povinnosti, platí dane, podával daňové priznania a\niné dokumenty v zákonom stanovenej lehote a pod., pričom ak v nasledujúcom hodnotenom období\n(kalendárny polrok) nastanú nové skutočnosti, ktoré vstupujú do hodnotenia, môže sa zmeniť index\ndaňovej spoľahlivosti žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že po uplynutí ďalšieho hodnotiaceho obdobia,\nktorým je kalendárny polrok došlo u žalobcu k zmene indexu daňovej spoľahlivosti, pričom žalobcovi\nbolo zaslané nové Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti č. 100182889/2023 zo dňa 17.01.2023,\nktorým bol žalobcovi určený index daňovej spoľahlivosti ako spoľahlivý daňový subjekt. Z uvedených\ndôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n20. V replike zo dňa 12.05.2023 žalobca poukázal na rozdiel v prístupe žalovaného k odôvodneniu svojho\npostupu, ktorý bol uvedený v oznámení (heslovité, skratkovité a neprehľadné odôvodnenie IDS) a ktorý\nprezentuje vo svojom vyjadrení k žalobe. Nesúhlasil s tým, že by nespochybnil správnosť vyhodnotenia\nplnenia povinností žalobcom voči finančnej správe na základe kritérií na určenie IDS, pretože žalobca\nnamietal, že odôvodnenie správcu dane nie je dostatočne zrozumiteľné, aby mohlo byť vôbec preverené\nzo strany daňového subjektu, ktorý si musí spätne v účtovnej evidencii vyhľadať namietané údajne\nporušené povinnosti. Podľa žalobcu uverejnenie na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR nie je\nmožné považovať za právne záväzný zdroj informácií. Nesúhlasil s tým, že by napadnuté rozhodnutie\nnebolo preskúmateľné súdom. Nesúhlasil ani s tým, že index daňovej spoľahlivosti nie je sankciou,\nnakoľko neukladá daňovým subjektom žiadnu povinnosť. Podľa žalobcu ako sankciu je možné chápať\nkaždý postup správneho orgánu, ktorým sa v dôsledku (údajného) porušovania zákonných povinností\nzhorší postavenie fyzickej či právnickej osoby (ako je analogicky napríklad aj uverejnenie v zozname\nnelegálnych zamestnávateľov), pričom nepeňažné sankcie sú častokrát horšie ako peňažné sankcie a\nmajú ďalekosiahle následky na povesť a tým aj cashflow podnikateľského subjektu.\n21. Skutočnosť, či správca dane už uverejňuje alebo zatiaľ neuverejňuje „vysvedčenia“ disciplíny\ndaňových subjektov je podľa žalobcu bez relevancie, nakoľko k zverejneniu môže dôjsť kedykoľvek a\ntento zámer je legislatívne podchytený. Odmietol tvrdenia žalovaného, že index daňovej spoľahlivosti\nnemá slúžiť napr. ako podklad pre získanie zákaziek alebo vstupovať do podmienok verejného\nobstarávania a index daňovej spoľahlivosti nemal za cieľ hodnotiť daňové subjekty z pozície ich kredibility\nalebo spoľahlivosti v rámci obchodných vzťahov, keďže žalovaný v rozpore s týmto svojím tvrdením\nvytvoril ďalší nástroj práve pre vyhodnocovanie kredibility obchodných partnerov. V závere doplnil, že\ncieľom námietok ani žaloby nebolo a nie je zlepšenie indexu daňovej spoľahlivosti, ale dosiahnutie\ntoho, aby správca dane komunikoval s daňovým subjektom dôstojne, otvorene a zrozumiteľne tak, aby\nnemohli vznikať pochybnosti o správnosti postupu žalovaného.\n22. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa duplikou.\nIV. Relevantná právna úprava\n23. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“.\n24. Podľa § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30.06.2023), „Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.“\n25. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy, ak tento zákon neustanovuje inak.“.\n26. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“.\n\n27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, „Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“\n28. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“.\n29. Podľa § 2 písm. h) daňového poriadku, základné pojmy: „Na účely tohto zákona sa rozumie indexom\ndaňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu, ktorý je podnikateľom registrovaným na daň z\npríjmov, na základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona\nalebo podľa osobitných predpisov, a na základe jeho ekonomických ukazovateľov.“\n30. Podľa § 53d ods. 4 daňového poriadku, index daňovej spoľahlivosti: „Kritériá na určenie indexu\ndaňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosti\ntýkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti\ndaňového subjektu uverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.“\n31. Podľa § 53d ods. 6 daňového poriadku, „Daňovému subjektu podľa odseku 1, ktorý je na základe\nindexu daňovej spoľahlivosti nespoľahlivý daňový subjekt, správca dane určí lehotu osem dní na\nsplnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo\nvýkonom miestneho zisťovania; na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu možno túto lehotu primerane\npredĺžiť.“\n32. Podľa § 52 ods. 18 daňového poriadku (v znení účinnom od 01.01.2022), „Finančné riaditeľstvo\nna svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov, ktorým bol určený\nindex daňovej spoľahlivosti, v ktorom sa uvedie meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého\npobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, obchodné meno alebo názov\nprávnickej osoby a jej sídlo, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené,\na index daňovej spoľahlivosti.“\n33. Podľa § 1 písm. a), b) a f) vyhlášky č. 544/2021 Z. z., „Kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti\nsú:\na) plnenie povinnosti podať daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov,\nb) plnenie povinnosti podať súhrnný výkaz a kontrolný výkaz podľa osobitného predpisu,\nf) plnenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť v ustanovenej lehote daň podľa osobitných predpisov a iné\npeňažné plnenie.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n34. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 6. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nRozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025\nbola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.\n35. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom\n(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa\ns obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu\na podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,\nako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP),\nza splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení\n\ns § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval\nza potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n36. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nohľadom posúdenia žalobcu ako nespoľahlivého daňového subjektu a konanie mu predchádzajúce\nv medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca napádal nedostatočné odôvodnenie\na nezrozumiteľnosť čo do samotnej indexácie, podstaty tohto inštitútu a jeho právne zakotvenie,\nporušenie princípu ne bis in idem a princípu zákonnosti, ako aj nevysporiadanie sa s jeho odvolacími\nnámietkami.\n37. Ako prvé sa správny súd zaoberal vyhodnotením splnenia podmienok konania, medzi ktoré patrí aj\nspôsobilý predmet prieskumu, teda či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým na prieskum v správnom\nsúdnictve v zmysle § 3 ods. 1 b) SSP a nie je z neho vylúčené niektorým z dôvodov nepreskúmateľnosti\nuvedených v § 7 SSP, ako naznačoval vo svojom vyjadrení žalovaný. Predmetom konania je napadnuté\nrozhodnutie týkajúce sa nevyhovenia námietke žalobcu proti oznámeniu žalovaného, ktorým oznámil\nžalobcovi určenie IDS pre nespoľahlivé daňové subjekty, ktoré podľa správneho súdu je možné pokladať\nza správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\nO tom, že sú určité práva žalobcu napadnutým rozhodnutím v spojení s oznámením priamo dotknuté,\nsvedčí aj argumentácia žalobcu, ktorý v rámci žalobných bodov poukázal na to, že v napadnutých\nrozhodnutiach bol vyhodnotený ako nespoľahlivý daňový subjekt v dôsledku určenia indexu daňovej\nspoľahlivosti, čo má za následok zverejnenie (alebo možnosť zverejnenia) tejto skutočnosti na webovom\nsídle Finančného riaditeľstva SR a teda aj možnosť oboznámiť sa s touto skutočnosťou širokou\nverejnosťou. Uvedené môže mať priamy či nepriamy dopad na podnikateľské aktivity a podnikateľskú\nčinnosť daňového subjektu, prípadne to môže mať vplyv aj na možnosť získať finančnú pomoc a\npríspevky z rôznych investičných fondov a grantov. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že v\ndôsledku vyhodnotenia indexu daňovej spoľahlivosti je daňový subjekt oprávnený čerpať a využívať\nviaceré konkrétne benefity zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR. V prípade\nvyhodnotenia ako nespoľahlivého daňového subjektu naopak tento subjekt stráca nárok na využívanie\nuvedených benefitov a vzťahujú sa naňho konkrétne obmedzenia. V konkurenčnom prostredí, kde\niné podnikateľské subjekty takýmito obmedzeniami netrpia, zjavne ide o nevýhodu, dôsledkom ktorej\nsa žalobca môže cítiť ukrátený na svojich právach. Práve s poukazom na uvedené možné a reálne\n(nielen potenciálne či hypotetické) dopady na podnikateľskú činnosť žalobcu, ako podnikateľského\nsubjektu, potom mal správny súd za to, že v prípade oznámenia o určení indexu daňovej spoľahlivosti\na rozhodnutia o námietkach proti nemu, ide o správny akt orgánu verejnej správy, ktorý má potenciál\nzasiahnuť do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Dospel teda k záveru,\nže napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné v správnom súdnictve a je daná právomoc správnych\nsúdov v merite takto podanej správnej žaloby konať a rozhodnúť. Uvedený záver o prípustnosti súdneho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia je plne v súlade aj s doterajšou rozhodovacou praxou súdov\nSR (napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. BA-5S/165/2022 z 29.05.2025, rozsudok Správneho súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/80/2022 z 09.11.2023, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 50/2023 z 02.02.2023).\n38. Ďalej žalobca vo svojej argumentácii uvádzal, že je týmto spôsobom penalizovaný, dokonca niekoľko\nnásobne perzekvovaný, lebo už pred určením tohto IDS mu bola za uvedené porušenie právnych\npredpisov uložená sankcia – pokuta, ako aj to, že takýto postup správcu dane (a inštitút ako nástroj\nfinančnej politiky štátu) je svojvoľným uzurpovaním si moci správneho orgánu, ktorý si sám stanovil\npravidlá bez splnomocnenia právnou normou a na základe nich svojvoľne penalizuje podnikateľské\nsubjekty. Správny súd sa preto musel vysporiadať s tým, či v danom prípade ide o vec správneho\ntrestania, teda či určenie IDS pre nespoľahlivé daňové subjekty je penalizáciou/sankciou. Správny súd\nteda v tejto otázke, od ktorej sa odvíja aj druh správnej žaloby - či ide o všeobecnú správnu žalobu alebo\nsprávnu žalobcu vo veciach správneho trestania, na ktorú sa osobitne vzťahujú ustanovenia § 194 - §\n198 SSP, uvádza, že vo všeobecnosti má za to, že určenie indexu daňovej spoľahlivosti nepredstavuje\nsankciu, hoci žalobca to môže subjektívne považovať za akúsi „sankciu/potrestanie“. Uvedené vyplýva\nnajmä z toho, že z určenia takéhoto indexu daňovej spoľahlivosti vyplýva jediné obmedzenie v zmysle\n§ 53d ods. 6 daňového poriadku, a to že správca dane určí takémuto daňovému subjektu lehotu\nosem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho\nkonania alebo výkonom miestneho zisťovania, ktorú možno na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu\n\nprimerane predĺžiť, a teda de facto nevyplývajú z toho žiadne sankcie, tresty. A tiež z toho, že účelom\ntakéhoto hodnotenia daňových subjektov je ich motivácia k riadnemu plneniu povinností voči finančnej\nspráve. Index daňovej spoľahlivosti vyjadruje, ako sa konkrétny daňový subjekt voči finančnej správe\nv určitom sledovanom období správal, t. j. či si plnil alebo neplnil povinnosti, resp. si plnil povinnosti\nlen čiastočne; má primárne motivačný charakter, a teda mu z neho nevyplýva žiaden postih, či už vo\nforme (legálnej) sankcie alebo vykonania povinnosti. Index daňovej spoľahlivosti teda nie je sankciou,\nneukladá daňovým subjektom žiadnu povinnosť. Pre úplnosť správny súd uvádza, že vyššie potvrdený\ndotyk na subjektívnych právach žalobcu je širší pojem a nie je ho možné stotožňovať so sankcionovaním\nosoby, k čomu v tomto prípade nedošlo.\n39. Ohľadom inštitútu indexu daňovej spoľahlivosti ako takého, správny súd pre úplnosť uvádza, že má\ncharakter osobitného právneho inštitútu, ktorý, tak ako uvádzal žalovaný, bol zavedený do daňového\nporiadku od 01.01.2018 a s novelou účinnou od 01.01.2022 sa zaviedla nová legislatívna úprava\ninštitútu indexu daňovej spoľahlivosti. Jeho zakotvenie je v § 53d daňového poriadku, kritériá pre\nurčenie IDS upravuje vykonávací predpis k daňovému poriadku - vyhláška č. 544/2021 Z. z. a to\nv súlade so zmocňovacím ustanovením § 53d ods. 4 daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo SR\nna svojom webovom sídle uverejňuje podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov,\nzásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu tak, ako vyplýva z dikcie\n§ 53d ods. 4 daňového poriadku. Vychádzajúc z opisu a charakteristiky tohto inštitútu obsiahnutého\nna webovom sídle Finančného riaditeľstva SR a ako uvádzal aj žalovaný, má byť tento index daňovej\nspoľahlivosti vnímaný ako motivačný nástroj finančnej správy, ktorého cieľom je posilniť dobrovoľné\nplnenie daňových povinností a zároveň odmeniť daňové subjekty za ich zodpovedné plnenie si\npovinností voči štátu. Finančná správa SR deklaruje, že hodnotenie daňových subjektov je založené na\nobjektívnom, transparentnom a nezávislom hodnotení a index daňovej spoľahlivosti má motivačný a nie\nsankčný charakter. Daňovým subjektom, ktoré na základe plnenia povinností voči finančnej správe boli\nvyhodnotené ako spoľahlivé, sú poskytované benefity, nazvané ako osobitné daňové režimy, ktoré sú\nzverejnené na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Už pri jeho prvotnom zavedení sa nepočítalo\ns tým, že by bol index používaný ako sankčný nástroj, čo sa odráža aj na tom, že nebol začlenený\nv rámci daňového poriadku medzi sankcie. Samotný index daňovej spoľahlivosti je potrebné chápať\nako zhrnutie/sumár disciplíny daňových subjektov vo vzťahu k plneniu ich zákonných povinností voči\nfinančnej správe (za sledované obdobie) za legislatívne zadefinované a nemenené obdobie.\n40. Čo sa týka žalobných námietok, správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nedostatočnej\nodôvodnenosti a nezrozumiteľnosti indexácie, a to jednak vo vzťahu k samotnému určeniu indexu\npodľa kritérií, ale aj k samotnej esenciálnej podstate tohto inštitútu, ako nedôvodnú. Za prvé\nžalobcova argumentácia smerovala hlavne proti odôvodneniu oznámenia, avšak odôvodnenie určenia\nIDS v oznámení bolo v zmysle námietok žalobcu v napadnutom rozhodnutí v podrobnostiach\ndoplnené, čo je v súlade so zásadou jednoty prvostupňového a odvolacieho administratívneho konania.\nPredmetom súdneho prieskumu je práve toto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako konečné v danej\nveci, preto námietky voči oznámeniu sú z podstaty veci nepriliehavé a nedôvodné (tie sú relevantné v\ndruhostupňovom administratívnom konaní). Navyše správny súd má za to, že akékoľvek nedostatky,\nktoré by bolo možné vyčítať oznámeniu (napr. jeho používanie skratiek, extrakcii dát z interného\nsystému finančnej správy a pod.), boli v napadnutom rozhodnutí odstránené a popis k prideleným\nbodom a hodnoteniu jednotlivých kritérií v ňom boli detailne rozpísané a odôvodnené, a pokiaľ\nžalobca mal voči týmto skutočnostiam (výpočtom, dátumom a podobne) nejaké výhrady, podotýka, že\ntieto v administratívnom konaní ani v súdnom konaní doposiaľ nepomenoval. Z uvedeného dôvodu\nnemožno prisvedčiť ani jeho námietke, že nemal možnosť sa brániť voči záverom o nesplnení/porušení\njednotlivých povinností voči finančnej správe, pretože pokiaľ nejaké nezrovnalosti našiel, tieto mal\nnajneskôr v lehote na podanie správnej žaloby, t. j. v rámci žalobných bodov uplatniť, pričom mal\npriestor si tieto skutočnosti skontrolovať a dohľadať na podklade podrobného vysvetlenia uvedeného\nv napadnutom rozhodnutí až do podania žaloby. Napokon, ako uviedol samotný žalobca v replike, cieľom\nžaloby nebolo zlepšenie IDS, ale dosiahnutie toho, aby správca dane komunikoval s daňovým subjektom\ndôstojne, otvorene a zrozumiteľne.\n41. Ohľadom žalobnej námietky nedostatočnej odôvodnenosti vo vzťahu k uvedeniu právneho základu\ndaného inštitútu ako nástroja finančnej politiky štátu, správny súd uvádza, že v oznámení žalobu sú\nuvedené príslušné ustanovenia daňového poriadku, z ktorých právny základ tohto inštitútu vyplýva a to\n§ 2 písm. h) a § 53d. Zároveň z citovaného ustanovenia § 53d ods. 4 daňového poriadku vyplýva odkaz\n\nna ďalší všeobecne záväzný predpis a spôsob určenia indexu, a teda že kritériá na určenie indexu\ndaňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo a podrobnosti\ntýkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti\ndaňového subjektu uverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. Takisto je tento právny\nzáklad vyplývajúci z daňového poriadku (§ 53d) uvedený aj v napadnutom rozhodnutí. Správny súd\npreto nemôže dať za pravdu názoru žalobcu, že tento sa z oznámenia či napadnutého rozhodnutia\nnedozvedel, v akom všeobecne záväznom právnom predpise a jeho ustanovení má hľadať význam\nči podklad pre postup správcu dane v danom prípade.\n42. Zároveň žalobca namietal vôbec legitimitu tohto inštitútu a jeho zákonnosť s poukazom na § 2 ods. 2\nÚstavy SR z dôvodu, že podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu\nurčenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom\nwebovom sídle. V tejto súvislosti správny súd uvádza s ohľadom na vyššie uvedené (bod 38. rozsudku),\nže určenie IDS nepredstavuje ukladanie sankcie daňovým subjektom, a jeho právny základ vyplýva\nz ustanovení daňového poriadku, v ktorom je aj zmocňovacie ustanovenie § 53d daňového poriadku, a to\npre ustanovenie kritérií na určenie IDS vyhláškou a pre uverejnenie podrobností týkajúcich sa nárokov,\nekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu\nna webovom sídle Finančného riaditeľstva SR. Nakoľko IDS nie je sankčným inštitútom (jediné zákonom\nstanovené obmedzenie v § 53d ods. 6 daňového poriadku nie je sankciou), nevyplýva to z jeho podstaty,\nnie je tak zatriedený ani v rámci členenia daňového poriadku, ale ide o tzv. motivačný nástroj finančnej\nsprávy s cieľom posilniť dobrovoľné plnenie daňových povinností a zároveň v pozitívnom zmysle\nodmeniť (benefitmi uverejnenými na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR) daňové subjekty za\nich zodpovedné plnenie si povinností voči štátu, nemožno hovoriť, že by jeho právne zakotvenie bolo\nnedostatočné alebo že by sa v prípade takéhoto (motivačného, preventívneho) inštitútu vyžadovalo\nstanovenie všetkých detailov minimálne zákonom, ako je to napríklad pri správnom trestaní. Tak to\nbolo koncipované a myslené už zákonodarcom, keď daný inštitút zaviedol do života a správny súd\nnevidí nič protiústavné alebo protizákonné na tom, aby štát a správca dane motivovali daňové subjekty\nk zodpovednému plneniu daňových povinností. Štátne orgány v danom prípade konali v rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanovil zákon, a teda v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\n43. Žalobcova námietka o porušení princípu ne bis in idem vyvstáva v kontexte vyššie uvedených\nzáverov neopodstatnene, keďže udelenie IDS nie je správnym trestaním, preto určením IDS nedochádza\nk opätovnému potrestaniu daňového subjektu a nemôže tak dôjsť ani k porušeniu uvedenej zásady.\n44. Napokon súd nevzhliadol ani namietané nedostatky v napadnutom rozhodnutí v jeho odôvodnení v\ntom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedal odpoveď na žiadnu argumentáciu žalobcu uvedenú\nv námietke, pričom námietky sú takmer totožné so žalobnými bodmi (obsahujú 4 body: nedostatočné\nodôvodnenie určenia IDS, porušenie princípu ne bis in idem, porušenie princípu zákonnosti, vznik\nškody daňového subjektu). Správny súd dáva do pozornosti, že žalobca jednak túto námietku\nformuloval príliš všeobecne a nekonkretizoval, na ktoré jednotlivé námietky nedostal odpoveď, len\nvšeobecne uviedol, že sa žalovaný nevysporiadal so žiadnou jeho argumentáciou uvedenou v námietke.\nTakto uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, pretože prevažná časť jeho námietok smerovala\nvoči nezrozumiteľnosti v oznámení uvedených skratiek a potrebe vysvetlenia jednotlivých porušení jeho\npovinností vyplývajúcich z predpisov daňového práva a ich obodovanie, čo žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí veľmi detailne vysvetlil. Čo sa týka teda merita veci, vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia\nžalovaný hodnotenia jednotlivých kritérií vyčerpávajúco odôvodnil. Zároveň v napadnutom rozhodnutí\nžalovaný komplexne zhrnul právny základ pre inštitút indexu daňovej spoľahlivosti, a to že je spočívajúci\nv ustanoveniach daňového poriadku, a že kritériá plnenia daňového subjektu voči finančnej správe\npre určenie IDS upravuje vyhláška a plnenie povinností daňového subjektu, ktoré sú hodnotené na účely\nindexu daňový spoľahlivosti, môže byť len v rozsahu kritérií určených v samotnom vyhláškou. Taktiež\nuviedol, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom sídle uverejnilo podrobnosti\ntýkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad, spôsob určenia IDS daňovému subjektu,\nktoré v rámci hodnotenia jednotlivých kritérií popísal. Vyššie uvedeným žalovaný v podstate reagoval\nna žalobcom namietaný právny základ pre daný inštitút, na namietanú nezákonnosť postupu správnych\norgánov. Je pravdou, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí osobitne nevenoval námietkam o\nporušení princípu ne bis in idem (ktorá s vecou samotnou nesúvisí, keďže nejde o správne trestanie)\nči vzniku škody na strane daňového subjektu (ktorá bola zo strany žalobcu uvedená viac-menej\ninformatívne), avšak tieto neboli pre vec samotnú podstatné. V rámci odôvodňovania rozhodnutí\n\nvšeobecne platí, že správne orgány či súdy sa nemusia vysporiadať sa s každou jednou námietkou\nžalobcu/účastníka konania, ale majú povinnosť vysporiadať s tými podstatnými, čo v danom prípade\nmožno považovať za dostatočné, za splnené. Súd má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nuviedol podstatné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia.\n45. Súd zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie súdneho konania (podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP),\npretože nemá za potrebné podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o\nsúlade právnych predpisov podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky v relevantnom znení, a to § 53d ods. 4 druhá veta daňového poriadku s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, ako navrhoval žalobca v žalobe. Na to, aby súd konanie prerušil a podal návrh na konanie\npred Ústavným súdom, musí sám dospieť k záveru, že aplikovateľné ustanovenie právneho predpisu\nvykazuje také pochybnosti o súlade s právnym poriadkom, že ho nie je možné ústavne konformným\nspôsobom vykladať a aplikovať. Žalobca jednak v návrhu nekonkretizoval, s ktorým článkom Ústavy\nmá byť uvedené ustanovenie daňového poriadku nesúladné a správny súd (s odkazom aj na bod 42.\nrozsudku) jeho rozpor s Ústavou SR nezistil.\n46. Podobne k (v tejto súvislosti) žalobcom namietanej retroaktivite, správny súd uvádza, že\nz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný pre určenie IDS posudzoval\nsplnenie povinností žalobcu za predchádzajúcich 5 rokov, t. j. aj za obdobie roku 2017 - teda v čase, keď\nneexistoval koncept indexácie (ako namietal žalobca). Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný\nposudzoval v prípade dvoch kritérií č. 5 a 6 najstaršie obdobie január 2019, teda nehodnotil obdobie\nroku 2017. Index daňovej spoľahlivosti bol do daňového poriadku zavedený od roku 2018. Správny súd\nteda namietanú retroaktivitu spočívajúcu v posudzovaní u žalobcu obdobia roku 2017 nezistil.\n47. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\nneprisvedčil námietkam žalobcu, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení\nzákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.\n48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému\ntrovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom\ntakéto dôvody súd nevzhliadol.\n49. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-2S/167/2022\nBA-2S/167/2022IČS:\nECLI:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa\njeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/\nSSP v znení účinnom do 30.06.2025).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\n\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e20837c9-b06d-4999-b990-47a83296fa7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.50.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2023 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.50.2023.1"}], "citovane_v": []}