{"guid": "be34a7a7-3ef6-4967-bd25-046c90afe94a:2ee81d70-7907-42ed-ac7d-a8af8a92ff24", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201968.2", "spisova_znacka": "BA-6S/335/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/335/2021 z 12. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. decembra 2025, sp. zn. BA-6S/335/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201968.2", "identifikacne_cislo": "1021201968", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2025-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/345", "nazov": "predpis č. 345/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/345", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/345-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/42", "nazov": "predpis č. 42/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/42", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/42-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ee81d70-7907-42ed-ac7d-a8af8a92ff24", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201968.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201968.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201968.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/335/2021\n1021201968\n12. 12. 2025\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201968.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-6S/335/2021\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\na členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci\nžalobcu: Obec Čerín, so sídlom Čerín 11, 974 01 Čerín, zastúpeného: JUDr. Bohumilom Novákom,\nadvokátom, so sídlom: Horná 27, 974 1 Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre verejné\nobstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 2891-P/2018 zo dňa 29.01.2018, takto\nrozhodol:\nBA-6S/335/2021\n\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nBA-6S/335/2021\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 12219-3000/2017 zo dňa 13.10.2017 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) bolo vydané ako výsledok správneho konania vo veci správneho deliktu\npodľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (v čase spáchania správneho deliktu, ďalej\nlen „zákon č. 25/2006 Z.z.“), ktorým žalovaný ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu\nvo výške 1 500,00 eur postupom podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom\nobstarávaní v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z.z.“), v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy\nSlovenskej republiky za to, že pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na\npredmet „Stavebné práce – Modernizácia verejného osvetlenia v obci Čerín – Čačín“, ktorej výzva na\npredkladanie ponúk bola zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/2015 dňa 29. 9. 2015\npod značkou 19612-WYP porušil:\n\n- princíp transparentnosti podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď vylúčil ponuku uchádzača\nALFEX, a.s., Zvolenská cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 035 947 (ďalej ako „ALFEX, a.s.“)\nbez toho, aby žalobca v dokumentácii z verejného obstarávania preukázal, že ponuka tejto obchodnej\nspoločnosti nespĺňa požiadavky na predmet zákazky uvedené v súťažných podkladoch alebo náležitosti\nponuky, pričom ako dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a.s. žalobca uviedol v liste „Vylúčenie ponuky\nuchádzača“ z 5. 11. 2015 iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu\npočtu položiek medzi výkazom výmer účastníka konania a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX,\na.s. a zároveň žalobca pre odstránenie nejasností v tejto súvislosti nepožiadal uchádzača ALFEX, a.s.\no vysvetlenie jeho ponuky, a to napriek tomu, že samotný žalobca v „Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z\nhľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 5. 11. 2015“ uviedol, že\nsvietidlá ponúkané uchádzačom ALFEX, a.s. spĺňajú požiadavky určené žalobcom a tiež napriek tomu,\nže ponuka uchádzača ALFEX, a.s. v sume 51 864,95 eur s DPH bola o 33 815,60 eur nižšia ako ponuka\núspešného uchádzača Infralux s.r.o., Františkánske námestie 7, 811 01 Bratislava, IČO: 48 241 806\n(ďalej ako „Infralux s.r.o.“) vo výške 85 680,55 eur s DPH, pričom v danom verejnom obstarávaní bola\njediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH,\n- princíp nediskriminácie podľa § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. tým, že záväzným podkladom pre\nrealizáciu predmetu zákazky v zmysle bodu 3.5 Návrhu Zmluvy o dielo ako neoddeliteľnej súčasti\nsúťažných podkladov bola aj svetelnotechnická štúdia, ktorá v bode „7.1 SVIETIDLÁ“ ako požiadavku\nna svietidlá vyžadovala minimálnu záručnú dobu 10 rokov danú výlučne od výrobcu,\na tieto porušenia princípov transparentnosti a nediskriminácie mali zásadný vplyv na výsledok verejného\nobstarávania.\n2. Žalobca žalovanému dňa 09.11.2017 doručil rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu.\nŽalovaný, predseda Úradu pre verejné obstarávanie ako druhostupňový správny orgán na podklade\nrozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu podaného žalobcom rozhodol rozhodnutím č. 2891-P/2018\nzo dňa 29.01.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n3. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že druhostupňový správny orgán sa v plnom rozsahu\nstotožnil so skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového orgánu, podľa ktorých sa žalobca\ndopustil porušenia princípov transparentnosti a nediskriminácie pri zadávaní podlimitnej zákazky na\nmodernizáciu verejného osvetlenia v obci Čerín – Čačín. Správny orgán konštatoval, že žalobca vylúčil\nponuku uchádzača ALFEX, a.s., bez toho, aby v dokumentácii verejného obstarávania preukázal,\nže ponuka nespĺňa požiadavky na predmet zákazky alebo formálne náležitosti ponuky, a zároveň\nuchádzača nepožiadal o vysvetlenie jeho ponuky podľa § 42 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z., hoci\nto bolo v daných okolnostiach vhodné a účelné. Týmto postupom žalobca podľa správneho orgánu\nvylúčil najnižšiu cenovú ponuku, ktorá spĺňala požadované technické parametre, a jeho konanie malo\nzásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Druhostupňový orgán poukázal na to, že žalobca\nako verejný obstarávateľ bol v plnej miere zodpovedný za zákonný priebeh obstarávania, a preto sa\nnemohol zbaviť tejto zodpovednosti s poukazom na časovú tieseň spôsobenú podmienkami výzvy\nMinisterstva hospodárstva SR. Správny orgán zdôraznil, že verejný obstarávateľ bol povinný dodržať\nvšetky ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní bez ohľadu na vonkajšie okolnosti a nemohol\nrezignovať na princípy zákonnosti, transparentnosti a hospodárnosti.\n4. Pri posudzovaní námietky žalobcu, že ponuka uchádzača ALFEX, a.s. bola nehodnotiteľná pre\nabsenciu materiálových podkladov, druhostupňový orgán dospel k záveru, že takéto tvrdenie je v rozpore\ns obsahom dokumentácie, keďže žalobca sám v zápisnici zo dňa 05.11.2015 konštatoval, že svietidlá\nponúkané týmto uchádzačom spĺňali technické požiadavky. Uviedol, že formálny nesúlad v označení\nalebo počte položiek výkazu výmer nepredstavoval dôvod na vylúčenie ponuky, ale bol odstrániteľný\nprostredníctvom inštitútu vysvetlenia. Druhostupňový orgán pritom odkázal na judikatúru Najvyššieho\nsúdu SR (rozsudok sp. zn. 2 Sžf/13/2011) a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej\nvylúčenie uchádzača pre nejasnosť ponuky prichádza do úvahy až vtedy, ak verejný obstarávateľ\npožiada uchádzača o vysvetlenie a nejasnosť pretrvá. V predmetnom prípade žalobca takúto žiadosť\no vysvetlenie v rozhodujúcej časti neadresoval, čím porušil zásadu proporcionality a transparentnosti.\nV súvislosti s požiadavkou žalobcu, aby svietidlá mali minimálne 10-ročnú záruku výlučne od výrobcu,\nsprávny orgán uviedol, že takáto podmienka bola neprimeraná, viedla k obmedzeniu hospodárskej\nsúťaže a nebola objektívne nevyhnutná na zabezpečenie účelu zákazky, záruka mohla byť rovnocenne\nposkytnutá aj samotným dodávateľom, pričom jej trvanie a predmet boli dostatočne kontrolovateľné\n\ninými prostriedkami. Správny orgán ďalej zdôraznil, že vylúčením uchádzača ALFEX, a.s., ktorého\nponuka bola o 33 815,60 eur nižšia ako ponuka úspešného uchádzača, došlo k neúčelnému vynaloženiu\nverejných prostriedkov. Tento postup bol preto hodnotený ako netransparentný a neproporcionálny.\n5. Na základe uvedeného druhostupňový orgán uzavrel, že prvostupňový orgán správne zistil skutkový\nstav a správne vyhodnotil, že žalobca porušil princípy transparentnosti a nediskriminácie podľa § 9 ods.\n3 zákona č. 25/2006 Z.z.. Zároveň konštatoval, že uložená pokuta vo výške 1 500,00 eur bola stanovená\nv súlade so zákonom a primerane závažnosti konania. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia\nvyplýva, že odvolací orgán sa v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty obmedzil na prevzatie a\npotvrdenie záverov správneho orgánu prvého stupňa, pričom sa s nimi v celom rozsahu stotožnil.\nII. Správna žaloba\n6. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 03.04.2018 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) dňa 01.06.2023 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho\nzrušenia a vrátenia veci druhostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z obsahu žaloby\nvyplýva, že žalobca považoval napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné\na nepreskúmateľné z dôvodu, že boli vydané v rozpore so zákonom, so skutkovým stavom veci a s\nprincípmi správneho trestania.\n7. Žalobca v prvom rade uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú všetky zákonom\nvyžadované náležitosti, keďže z ich odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre\nrozhodnutie, akými úvahami boli vedené správne orgány pri hodnotení dôkazov, ani ako sa vysporiadali\ns návrhmi účastníkov konania. Žalobca zdôraznil, že z obsahu rozhodnutí nie je možné preskúmať, čo\nbolo považované za dôkazy a akým spôsobom boli jednotlivé dôkazy hodnotené, a to ani jednotlivo,\nani vo vzájomnej súvislosti. Takýto nedostatok žalobca považuje za podstatné porušenie ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo\nveci samej.\n8. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, keď uviedol,\nže žalobca nepostupoval ako dobrý hospodár. Podľa žalobcu takéto tvrdenie nemá oporu v skutkovom\nstave, pretože všetky podmienky obstarávania boli nastavené v súlade so zásadami hospodárnosti,\nefektívnosti a transparentnosti. Tvrdil, že ponuka spoločnosti ALFEX a.s., ktorú správny orgán použil\nna porovnanie, nespĺňala požiadavky zadania, keďže neobsahovala predpísané materiálové podklady\na preto nebolo možné ju hodnotiť. Žalobca ďalej poukázal na to, že ceny z ponúk ostatných uchádzačov\nv súťaži boli porovnateľné s cenou víťazného uchádzača a práve ponuka spoločnosti ALFEX a.s.\nbola podľa žalobcu neprimerane nízka. Správny orgán preto podľa jeho názoru posúdil vec v\nrozpore so skutkovým stavom. Žalobca ďalej uviedol, že druhostupňový orgán nesprávne posúdil jeho\nnámietku, podľa ktorej nie je možné preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti. Zdôraznil, že nemožno\npožadovať, aby účastník konania preukazoval, že určitý uchádzač nespĺňa podmienky účasti. Podľa\nžalobcu správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho názoru, keď dospel k záveru, že žalobca\nnepreukázal nesplnenie podmienok spoločnosťou ALFEX a.s.. Vzhľadom na zjavné nedostatky ponuky\nnebolo podľa žalobcu potrebné uchádzača vyzývať na vysvetlenie, pretože išlo o podstatnú vadu\npredloženej ponuky, ktorú nebolo možné odstrániť. Žalobca tiež nesúhlasil s odkazom žalovaného na\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/103/2014. Podľa žalobcu v danom prípade ponuky\nALFEX a.s. nešlo o formálne pochybenie v ponuke uchádzača, ale o podstatné porušenie podmienok\nsúťaže, keďže ponuka spoločnosti ALFEX a.s. neobsahovala všetky požadované materiálové položky,\nvrátane materiálu na upevnenie výložníkov a montážnych spon. Z tohto dôvodu žalobca považuje\nzáver správneho orgánu, podľa ktorého sa dopustil porušenia princípu transparentnosti, za nesprávny\na nelogický.\n9. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.\nNamietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že obstarávateľ nemá povinnosť predvídať\nhypotetické závery kontrolných orgánov. Poukázal pritom na zásadu transparentnosti podľa smerníc\nEurópskej únie a zdôraznil, že tento princíp nemožno vykladať absolútne, ale vždy v závislosti\nod konkrétnych okolností prípadu. Tvrdil, že postupoval s náležitou starostlivosťou, pričom všetky\nrozhodnutia prijímal s cieľom dosiahnuť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.\n\n10. Žalobca tiež uviedol, že správny orgán nebral do úvahy osobitné okolnosti, za ktorých bolo verejné\nobstarávanie realizované. Poukázal na to, že proces verejného obstarávania a samotná realizácia diela\nprebiehali v časovej tiesni, keďže projekt musel byť ukončený do 31.12.2015. Vzhľadom na zimné\nobdobie, zložité poveternostné podmienky a viacnásobné staveniská nebolo podľa žalobcu reálne\nmožné využiť postupy vysvetľovania ponúk. Tieto okolnosti podľa neho správny orgán nesprávne označil\nza irelevantné, hoci mali priamy vplyv na priebeh obstarávania a na možnosti postupu v predmetnom\nverejnom obstarávaní.\n11. Vo vzťahu k záveru žalovaného o diskriminácii pri požiadavke desaťročnej záručnej doby od\nvýrobcu žalobca uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalobcu požiadavka\nna minimálnu desaťročnú záruku od výrobcu bola odôvodnená technickými parametrami a cieľom\nzabezpečiť dlhodobú spoľahlivosť svetelných zdrojov, poukázal na to, že táto požiadavka je v súlade\ns odbornými podkladmi a bežnou praxou na trhu. Uviedol, že všetci uchádzači túto podmienku splnili,\nnikto ju nenamietal a z toho dôvodu nebola diskriminačná. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu\nv tomto smere svojvoľné a arbitrárne.\n12. Žalobca v ďalšom žalobnom bode namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov v časti týkajúcej sa určenia výšky uloženej pokuty. Namietal, že správny orgán\nneuviedol, akými úvahami bol vedený pri určovaní konkrétnej výšky sankcie, nezohľadnil všetky zákonné\nkritériá podľa § 182 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z., najmä závažnosť, spôsob a následky porušenia, ani\nosobu a majetkové pomery verejného obstarávateľa. Uvedením iba všeobecného odkazu na zákonné\nustanovenie bez konkretizácie rozhodujúcich úvah správneho orgánu podľa žalobcu došlo k porušeniu §\n47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok),\nčo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“).\n13. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie povahy správneho deliktu a spôsob určenia\nvýšky uloženej pokuty. Tvrdil, že žalovaný nesprávne vychádzal z princípu objektívnej zodpovednosti,\nhoci zákon o verejnom obstarávaní nevylučuje analogické použitie zásad zákona o priestupkoch, ktoré\nupravujú aj zavinenie a zánik zodpovednosti. Žalobca poukázal na to, že správny orgán pri určovaní\nvýšky pokuty nezohľadnil všetky relevantné kritériá a svoje závery riadne neodôvodnil, v dôsledku čoho\nje napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Podľa žalobcu nie je zrejmé, aký vplyv mali na výšku\nsankcie počet obyvateľov obce, výsledok jej hospodárenia alebo hodnota predmetu zákazky.\n14. Na základe uvedených tvrdení žalobca navrhol, aby správny súd po preskúmaní zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil druhostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.03.2022 uviedol, že napadnuté rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonom, skutkový stav bol zistený riadne a v dostatočnom rozsahu a\nuložená sankcia bola primeraná. Žalobné dôvody považoval za nepravdivé, účelové a nepreukázané.\nZdôraznil, že porušenie princípov transparentnosti a nediskriminácie pri zadávaní zákazky malo zásadný\nvplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže žalobca vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a.s. bez\npreukázania, že nespĺňala požiadavky na predmet zákazky, a súčasne stanovil neprimeranú podmienku\núčasti spočívajúcu v požiadavke na desaťročnú záručnú dobu svietidiel priamo od výrobcu.\n16. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu namietajúcemu absenciu zákonných náležitostí rozhodnutia\nžalovaný uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí boli jasne identifikované skutočnosti tvoriace podklad\npre rozhodnutie, vrátane spôsobu, akým boli hodnotené dôkazy, a úvahy, ktorými sa správny orgán\nriadil, v bodoch 23 až 64 prvostupňového rozhodnutia boli uvedené skutkové zistenia a ich hodnotenie,\nako aj právne závery o naplnení znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, žalobca mal možnosť\noboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, čo aj využil a následne\nsa k nim písomne vyjadril.\n17. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že postupoval ako dobrý hospodár. Podľa\nžalovaného bolo preukázané, že ponuka spoločnosti ALFEX, a.s. bola o 33 815,60 eur nižšia ako\n\nponuka úspešného uchádzača Infralux, s.r.o., a teda nešlo o zanedbateľnú sumu verejných prostriedkov.\nŽalovaný poukázal na to, že jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia cena, žalobca teda\nmohol využitím postupu vysvetlenia ponuky dosiahnuť výraznú finančnú úsporu. Žalovaný zdôraznil,\nže žalobca mal v súlade s princípom transparentnosti požiadať uchádzača ALFEX, a.s. o odstránenie\nnejasností v jeho ponuke podľa § 42 ods. 2 zákona č. 42/2006 Z.z., čo neurobil. Na podporu svojho\nzáveru žalovaný odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/47/2012, podľa ktorého\nje povinnosťou verejného obstarávateľa v prípade pochybností umožniť uchádzačovi vysvetliť svoju\nponuku, a nie ho automaticky vylúčiť.\n18. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta nesprávne právne posúdenie a porušenie zásady\nnegatívneho dôkazu, žalovaný uviedol, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Tvrdil, že žalobca\nuchádzača ALFEX, a.s. o vysvetlenie ponuky požiadal, avšak len v obmedzenom rozsahu a nevyužil\ntento inštitút na objasnenie rozdielneho počtu položiek vo výkaze výmer. Zdôraznil, že žalobca vo svojej\nvlastnej zápisnici zo dňa 05.11.2015 uviedol, že svietidlá ponúkané spoločnosťou ALFEX, a.s. spĺňajú\npožiadavky obstarávateľa, pričom jediným dôvodom vylúčenia uchádzača bola podľa žalobcu formálna\nnezhoda v počte položiek. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžfk/13/2011, podľa ktorého\nje úlohou verejného obstarávateľa v prípade nejasností vyžiadať vysvetlenie, a nie uchádzača vylúčiť\nbez objasnenia sporných okolností. Vylúčenie uchádzača bez riadneho vysvetlenia predstavuje podľa\nžalovaného najzávažnejší zásah do jeho práv. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa vlastných zistení\nžalobcu ponuka uchádzača ALFEX, a.s. spĺňala technické požiadavky, a teda dôvod vylúčenia uvedený\nv zápisnici a liste o vylúčení uchádzača bol nepresný a formálny. Podľa žalovaného žalobca následne\nv žalobe uvádza nové dôvody vylúčenia, ktoré sa v dokumentácii verejného obstarávania nenachádzajú.\n19. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii, podľa ktorej žalovaný nezohľadnil osobitné okolnosti verejného\nobstarávania (časová tieseň, zimné obdobie, krátke lehoty na realizáciu diela), žalovaný uviedol, že\ntieto skutočnosti nie sú pre posúdenie porušenia zákona o verejnom obstarávaní právne relevantné.\nZdôraznil, že žalobca mal na realizáciu vysvetlenia ponúk uchádzačov dostatok času, čo dokazuje list\nadresovaný uchádzačom zo dňa 23.10.2015. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by časové\nobmedzenia objektívne bránili riadnemu postupu v súlade so zákonom.\n20. K žalobnej námietke smerujúcej proti záveru o diskriminácii pri požiadavke desaťročnej záruky\nžalovaný uviedol, že stanovenie takejto podmienky priamo od výrobcu, a nie od dodávateľa,\nbolo neprimerané, neodôvodnené a nemalo oporu v účele sledovanom predmetnou zákazkou.\nTakto nastavená podmienka podľa žalovaného mala na potenciálnych uchádzačov diskriminačný a\nodradzujúci účinok, čo viedlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania. Podľa žalovaného by cieľ\nzabezpečenia dlhšej životnosti svietidiel mohol byť dosiahnutý aj v prípade, ak by desaťročnú záruku\nposkytol samotný dodávateľ. Žalovaný zdôraznil, že požiadavka na záruku od výrobcu napokon nebola\nani premietnutá do zmluvy, ktorej uzatvorenie bolo výsledkom verejného obstarávania o dielo.\n21. K žalobnému bodu namietajúcemu nesprávne právne posúdenie otázky zavinenia pri správnom\ndelikte a stanovení výšky sankcie žalovaný uviedol, že právnické osoby majú za spáchanie správneho\ndeliktu objektívnu zodpovednosť a zákon č. 25/2006 Z.z. neumožňuje skúmať subjektívnu stránku\nzavinenia, výška pokuty bola riadne a dostatočne odôvodnená, bola uložená v zákonnom rozpätí 500\naž 30 000 eur a určená s prihliadnutím na povahu a závažnosť porušenia, ako aj na majetkové pomery\nobce tak, aby sankcia nebola likvidačná, ale citeľná.\n22. V závere žalovaný uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, skutkový stav riadne zistil a vec\nsprávne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutia považoval za zákonné, odôvodnené a preskúmateľné,\npričom uplatnená sankcia je primeraná a v súlade s cieľom zákona o verejnom obstarávaní. Navrhol\npreto, aby správny súd žalobu po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako nedôvodnú zamietol podľa\n§ 190 SSP a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n23. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.04.2022 uviedol, že na podanej žalobe\nv plnom rozsahu trvá. Poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení nevyjadruje k podstate\nžalobných námietok uvedených v žalobe, ktorými žalobca preukazuje zjavnú nezákonnosť postupu\nžalovaného v celom konaní. Žalobca osobitne zdôraznil, že žalovaný nerozumie podstate jeho námietky\nsmerujúcej k absencii obligatórnych náležitostí rozhodnutia, ktoré musí podľa § 47 ods. 1 a 2 správneho\nporiadku obsahovať označenie skutočností tvoriacich podklad pre rozhodnutie, opis spôsobu, akým\n\nsprávny orgán hodnotil dôkazy, a úvahy, ktorými bol vedený pri aplikácii právnych predpisov. Tvrdenia\nžalovaného, že cena bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk, označil za arbitrárne a zmätočné,\nkeďže o cene nemohlo byť vôbec rozhodované, ak ponuka uchádzača nebola prijatá. Závery žalovaného\nsú podľa žalobcu len špekulatívne a nemajú oporu v administratívnom spise.\n24. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkou o nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia v časti, v ktorej žalovaný tvrdil, že väčšinu ceny zákazky tvorili svietidlá spĺňajúce podmienky\nsúťaže. Podľa žalobcu, bez zohľadnenia zvyšných položiek nebolo možné dielo vôbec uskutočniť.\nŽalobca uviedol, že jeho postup bol transparentný, zákonný a zameraný na realizáciu projektu v súlade\ns podmienkami súťaže. Zdôraznil, že žiadny orgán nemôže nútiť obstarávateľa, aby odstraňoval vady\nponuky, ktoré zjavne nespĺňajú podmienky účasti, pretože zodpovednosť za riadne vypracovanie ponuky\nnesie výlučne uchádzač.\n25. Žalovaný v duplike zo dňa 19.10.2023 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho\npredchádzajúceho vyjadrenia zo dňa 23. marca 2022, pričom replika žalobcu podľa neho neobsahuje\nžiadne nové skutkové ani právne tvrdenia, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých\nrozhodnutí. Opätovne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v replike zhodne\ns vyjadrením k žalobným bodom.\nIV. Relevantná právna úprava\n26. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne\n28. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. (v znení účinnom v čase spáchania skutku) pri zadávaní\nzákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov\nalebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n29. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. ( v znení účinnom v čase rozhodovania\nžalovaného), verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania,\nprincíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a\nprincíp hospodárnosti a efektívnosti\n30. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z., vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia\nvyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na\npredmet zákazky a náležitosti ponuky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet\nzákazky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako\nvýzva na súťaž a v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky; ak ide o zákazku v oblasti\nobrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu\nutajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú určené požiadavky.\nAk verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi\nzloženie zábezpeky a vylúči ponuku uchádzača, ktorý nezložil zábezpeku podľa určených podmienok.\nPri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje podľa § 37 ods. 3.\n31. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z., komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie\nponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie\nzrejmých chýb v písaní a počítaní.\n32. Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z., ak sa pri určitej zákazke objaví mimoriadne nízka ponuka\nvo vzťahu k tovaru, prácam alebo službám, komisia môže písomne požiadať uchádzača o podrobnosti\ntýkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Uchádzač musí doručiť odôvodnenie nízkej\nponuky do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, pokiaľ komisia neurčila dlhšiu lehotu. Tieto\npodrobnosti sa môžu týkať najmä:\n\na) hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti\nposkytovaných služieb,\nb) technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na\ndodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby,\nc) osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom,\nd) súladu so zákonmi, ktoré sa týkajú ochrany zamestnanosti a pracovných podmienok platných v mieste\ndodania tovaru, na mieste uskutočnenia stavebných prác alebo v mieste poskytnutia služby,\ne) možnosti uchádzača získať štátnu pomoc.\n33. Podľa § 42 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z., komisia zohľadní vysvetlenie ponuky uchádzačom v\nsúlade s požiadavkou podľa odseku 2 alebo odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky uchádzačom, ktoré\nvychádza z predložených dôkazov. Po písomnom odôvodnení mimoriadne nízkej ponuky môže komisia\nvyzvať uchádzača na osobnú konzultáciu na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia, ktorá sa\nnesmie konať skôr ako päť pracovných dní odo dňa doručenia pozvánky. Verejný obstarávateľ alebo\nobstarávateľ vylúči ponuku, ak uchádzač\na) nedoručí písomné vysvetlenie ponuky na základe požiadavky podľa odseku 2 v lehote piatich\npracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o vysvetlenie, ak komisia neurčí dlhšiu lehotu,\nb) predložené vysvetlenie ponuky nie je v súlade s požiadavkou podľa odseku 2,\nc) nedoručí písomné odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky v lehote podľa odseku 3,\nd) nedostaví sa po výzve komisie na osobnú konzultáciu na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia\nmimoriadne nízkej ponuky alebo\ne) predložené odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky nie je svojím obsahom v súlade s požiadavkou\npodľa odseku 3.\n34. Podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z.z., (znenie účinné v čase spáchania skutku)\núrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 1 000 eur do 30 000 eur, ak\nporušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania alebo princíp nediskriminácie okrem\nsprávnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až h) a medzi týmto porušením a vyhodnotením ponúk\nalebo výberom záujemcov alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť.\n35. Podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z. (znenie účinné v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia), úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30 000\neur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie alebo\nprincíp proporcionality okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až z) a porušenie mohlo\nmať alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n36. Podľa § 182 ods. 2 písm. p) zákona č. 343/2015 Z.z. (znenie účinné v čase vydania rozhodovania\nsúdu), úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30 000 eur, ak v\npostupe verejného obstarávania porušil pravidlá ustanovené týmto zákonom okrem správnych deliktov\npodľa odseku 1 a písmen a) až o) a toto porušenie mohlo mať alebo malo vplyv na výsledok verejného\nobstarávania.\n37. Podľa § 149 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z., pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na povahu,\nzávažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v\njednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny\ndelikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 1 písm.\nf). Pri ukladaní sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní podľa odseku 3 písm. b) prvého bodu\núrad vždy skúma, či bola referencia vystavená v súlade s týmto zákonom.\n38. Podľa § 182 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z., pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada\nnajmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo\nobstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu\nlen za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty\npodľa odseku 2 písm. b).\n39. Podľa Čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa\nzákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\n\n40. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n41. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n42. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n43. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 07.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom\npráce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec\nnáhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho\nsúdu.\n44. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6,\n§ 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), obsahovala\nzákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a\nadministratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žalobného návrhu a podstatných\nžalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP), ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu,\nzohľadňujúc § 195 SSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135\nods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia\nprocesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 12.12.2025.\nSprávny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie aj nad rámec žaloby v súlade s § 195 SSP.\n45. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n46. Predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby je rozhodnutie, ktorým žalovaný,\npredseda Úradu pre verejné obstarávanie ako druhostupňový správny orgán zamietol rozklad\nsťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi uložil\npokutu v súvislosti s porušením zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca sa podanou žalobou domáha\nsúdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy o správnom delikte, ide teda o žalobu vo veciach\nsprávneho trestania (§ 194 SSP). Úlohou správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach\nsprávneho trestania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rámci žalobných bodov\ns tým, že súd podľa § 195 SSP nad rámec žalobných bodov prihliada aj na také vady rozhodnutia a\nkonania, ktoré majú vplyv na zákonnosť výroku o vine alebo zákonnosť a primeranosť uloženej sankcie.\n47. Rozhodujúcou otázkou v danej veci je posúdenie, či správne orgány postupovali zákonne, keď\nkonanie žalobcu v postavení verejného obstarávateľa kvalifikovali tak, že týmto konaním nedodržal\nprincípy verejného obstarávania, a to zásadu transparentnosti a nediskriminácie, čo žalobca v žalobe\nnamietal a tvrdil, že sa nedopustil svojím konaním porušenia uvedených princípov, teda že ho nemožno\nsubsumovať pod skutkovú podstatu príslušného správneho deliktu. Podľa § 9 ods. 3 zákona č.\n25/2006 Z. z., verejný obstarávateľ je povinný pri postupe vo verejnom obstarávaní dodržiavať princípy\ntransparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Tieto zásady predstavujú základný\n\nrámec, ktorý má zabezpečiť hospodárne a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami a súčasne\nchrániť práva uchádzačov vo verejnom obstarávaní.\n48. Z obsahu administratívneho spisu, dokumentov k predmetnej zákazke a z napadnutého rozhodnutia\nsúd zistil, že žalobca ako verejný obstarávateľ vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a. s. z verejného\nobstarávania pre nezrovnalosti medzi výkazom výmer a predloženou ponukou. Žalovaný takýto\npostup kvalifikoval ako porušenie zásady transparentnosti podľa § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z.\nZ napadnutého rozhodnutia ako aj z dokumentácie k zákazke vyplýva, že ako dôvod vylúčenia žalobca\nv liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05.11.2015 uviedol len všeobecné tvrdenia o nezhode\nnázvov položiek a nesúlade počtu položiek medzi výkazom výmer pripraveným žalobcom a výkazom\nvýmer, ktorý bol súčasťou ponuky uchádzača ALFEX, a. s. Z obsahu dokumentácie je zrejmé, že\npo predložení ponuky uchádzačom ALFEX, a. s. žalobca tohto uchádzača listom zo dňa 23.10.2015\nvyzval na vysvetlenie ponuky. Z uvedenej výzvy však nevyplýva, že by žalobca uchádzača upozornil\nna nesprávne uvedený počet alebo názvy položiek vo výkaze výmer v jeho ponuke, ani že by sa ho\ndopytoval na vysvetlenie týchto konkrétnych rozdielov. Žalobca obmedzil svoju žiadosť na vysvetlenie\nponuky na iné skutočnosti a absentovala v nej otázka smerujúca k objasneniu rozdielov vo výkaze výmer,\nktoré následne použil ako dôvod vylúčenia uchádzača. Napriek tomu, že uchádzač ALFEX, a. s. na\nvýzvu žalobcu zareagoval a ponuku vysvetlil, bol následne vylúčený práve pre tie nedostatky, na ktoré\nnebol v žiadosti o vysvetlenie dotazovaný. Pri vyhodnocovaní ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na\npredmet zákazky a náležitosti ponúk (zápisnica zo dňa 05.11.2015) žalobca konštatoval, že uchádzač\nALFEX, a. s. predložil vzorky svietidiel, ktoré spĺňajú ním stanovené technické požiadavky. Zároveň\nvšak uviedol, že ponuka tohto uchádzača podľa jeho názoru nezodpovedá požiadavkám uvedeným v\nsúťažných podkladoch, keďže v cenovej ponuke boli uvedené názvy položiek, ktoré sa nezhodovali s\nnázvami položiek vo výkaze výmer predloženom verejným obstarávateľom a zverejnenom v jeho profile.\n49. Právna úprava verejného obstarávania je svojou povahou založená na transpozícii smerníc\nEurópskej únie upravujúcich postupy zadávania verejných zákaziek a súťaženia o verejné zdroje.\nUstanovenia zákona č. 25/2006 Z.z. a v ňom upravené základné princípy verejného obstarávania sú\nodrazom dlhodobo vyvíjaného európskeho právneho rámca, ktorého cieľom je zabezpečiť otvorenie\nvnútroštátnych trhov hospodárskej súťaži, rovnosť príležitostí dodávateľov a racionálne nakladanie\ns verejnými prostriedkami v celej Európskej únii. Z tohto dôvodu sú súčasťou vnútroštátnej úpravy\naj základné zásady, ktoré majú svoj pôvod v práve Európskej únie, najmä zásada transparentnosti,\nrovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a proporcionality. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie\ntieto zásady dôsledne vykladá a rozvíja, pričom jej závery sú záväzným interpretačným východiskom\naj pre vnútroštátne orgány verejnej správy a súdy pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní.\nPráve z tohto základu vyplýva povinnosť verejného obstarávateľa postupovať takým spôsobom, ktorý\nzabezpečí transparentnosť, predvídateľnosť a preskúmateľnosť celého procesu obstarávania a tým\nvytvorí podmienky pre existenciu skutočnej hospodárskej súťaže.\n50. Zásada transparentnosti predstavuje jeden zo základných pilierov právnej úpravy verejného\nobstarávania a jej zmyslom je zaručiť, aby proces zadávania verejných zákaziek prebiehal otvoreným,\nprehľadným, právne korektným a pre všetkých účastníkov predvídateľným spôsobom. Transparentný\npriebeh verejného obstarávania je nevyhnutným predpokladom existencie skutočnej a efektívnej\nhospodárskej súťaže medzi potenciálnymi dodávateľmi a zároveň podmienkou toho, aby sa s\nverejnými prostriedkami nakladalo hospodárne, účelne a efektívne. Iba za podmienok dodržania\nzásady transparentnosti možno hovoriť o tom, že verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky koná\nv súlade so zákonom a legitímnymi očakávaniami hospodárskych subjektov, ktoré majú záujem\nuchádzať sa o verejné zákazky. Akékoľvek správanie verejného obstarávateľa, ktoré vedie k tomu,\nže priebeh verejného obstarávania sa stáva neprehľadným, či už z pohľadu účastníkov alebo z\npohľadu následnej kontroly, a ktoré oslabuje možnosť spätne preskúmať zákonnosť jednotlivých\nkrokov obstarávateľa, je v rozpore so zásadou transparentnosti a tým aj so zákonom o verejnom\nobstarávaní. Za netransparentné je preto potrebné považovať každé konanie, ktoré robí rozhodovací\nproces verejného obstarávateľa „nečitateľným“, ťažšie kontrolovateľným alebo vzbudzuje racionálne\npochybnosti o skutočných dôvodoch prijatých rozhodnutí, hoci na formálnej úrovni môže byť odkazované\nna zákonné ustanovenia.\n51. Tomuto výkladu zásady transparentnosti zodpovedá aj judikatúra správnych súdov iných členských\nštátov Európskej únie. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. 5 Afs 131/2007 zo\n\ndňa 12.05.2008 výslovne zdôraznil, že k porušeniu zásady transparentnosti dochádza vtedy, ak sú\nv postupe verejného obstarávateľa prítomné také prvky, ktoré spôsobujú, že verejné obstarávanie je\nnekontrolovateľné, neprehľadné, nejasné alebo ktoré objektívne vyvolávajú pochybnosti o skutočných\npohnútkach jednotlivých krokov verejného obstarávateľa. Z tohto hľadiska nemožno formalisticky\noddeľovať jednotlivé úkony obstarávateľa od celkového obrazu o priebehu verejného obstarávania.\nUvedený záver je plne konformný aj s ustáleným výkladom zásady transparentnosti v rozhodovacej\npraxi Súdneho dvora Európskej únie. Zo stanoviska generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci C-231/03\nConame, ktoré sumarizuje dovtedajšiu judikatúru Súdneho dvora, vyplýva, že transparentnosť pri\nverejnom obstarávaní nezahŕňa len povinnosti spojené so zverejňovaním informácií o konkrétnych\nverejných súťažiach, ale predstavuje všeobecnú zásadu, ktorá sa premieta do celého procesu zadávania\nzákaziek. Transparentnosť zahŕňa predovšetkým preskúmateľnosť postupov a rozhodnutí zadávateľa,\nako aj požiadavku objektívneho a nediskriminačného postupu v celom priebehu zadávacieho konania;\nsúčasťou tejto zásady je aj to, aby boli pravidlá a kritériá vopred jasne definované a následne dôsledne\ndodržiavané.\n52. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo dňa 07.12.2000 vo veci C-324/98, Telaustria Verlags\nGmbH a Telefonadress GmbH proti Telekom Austria AG, vyslovil, že zásada transparentnosti vyjadruje\npožiadavku, aby všetkým potenciálnym uchádzačom bol poskytnutý primeraný stupeň publicity o\npripravovanej zákazke, ako aj následnú kontrolu nestrannosti priebehu zadávacieho konania. K\nobdobným záverom dospel Súdny dvor aj v rozsudku zo dňa 13.11.2008 vo veci C-324/07, Coditel\nBrabant SA proti Commune d’Uccle a Région de Bruxelles-Capitale. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že\nzásada transparentnosti slúži primárne na dosiahnutie cieľov práva verejných zákaziek, ktorými sú\nhospodárne, efektívne a účelné vynakladanie verejných prostriedkov prostredníctvom vytvorenia takých\npodmienok, aby verejní obstarávatelia uzatvárali zmluvy s dodávateľmi v prostredí reálnej hospodárskej\nsúťaže.\n53. Žalovaný v tejto súvislosti správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2 Sžf/13/2011 zo dňa 21.11.2012, v ktorom bol vyslovený právny názor, že ponuku uchádzača, ktorá\nje nejasná alebo nepresná a ktorá zároveň nie je v súlade s technickými požiadavkami a špecifikáciami\nuvedenými v súťažných podkladoch, možno z verejného obstarávania vylúčiť spravidla až vtedy, ak\nverejný obstarávateľ predtým uchádzača vyzval na vysvetlenie ponuky a súčasťou tejto žiadosti bola aj\notázka smerujúca k odstráneniu predmetných nejasností a nepresností. Len pri takomto postupe možno\nvylúčenie uchádzača považovať za súladné so zásadami proporcionality a transparentnosti.\n54. Vylúčenie uchádzača z verejného obstarávania predstavuje zásah do jeho práv a oprávnených\nzáujmov, ktorý má z hľadiska dopadu na jeho postavenie v konaní ten najzávažnejší charakter,\nkeďže ho definitívne zbavuje možnosti uchádzať sa o predmet zákazky. Z tohto dôvodu musí byť\ndôvod vylúčenia nielen formálne založený na zákonnom ustanovení, ale musí byť aj vecne primeraný\nzistenému nedostatku v ponuke a musí zodpovedať účelu a cieľu verejného obstarávania. Pri hodnotení\nprimeranosti dôvodu vylúčenia je potrebné prihliadať na to, či zistený nedostatok je skutočne takého\ncharakteru, že tento zásah (vylúčenie ponuky uchádzača) odôvodňuje alebo ho bolo možné riešiť\nmiernejším postupom, najmä výzvou na vysvetlenie ponuky. Ak ponuka uchádzača obsahuje len\nformálne nedostatky, ako je nesprávne označenie niektorých položiek alebo ich nadbytočný počet vo\nvýkaze výmer, je povinnosťou verejného obstarávateľa v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 v spojení\ns § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. uplatňovať princíp transparentnosti a nediskriminácie a využiť\ninštitút vysvetlenia ponuky a posúdiť ju predovšetkým z materiálneho hľadiska, t. j. z hľadiska súladu\nobsahu ponuky s požiadavkami na predmet zákazky. Právna úprava verejného obstarávania vychádza\nz koncepcie, že pri vyhodnocovaní ponúk má verejný obstarávateľ posudzovať ich obsah prednostne s\nohľadom na požadovaný predmet zákazky, formálne chyby nemajú byť dôvodom na vylúčenie ponuky,\nak tieto chyby možno odstrániť a nemajú reálny dopad na porovnateľnosť ponúk alebo na súťaž medzi\nuchádzačmi.\n55. Aby verejné obstarávanie mohlo byť považované za transparentné, hospodárne, účelné a efektívne\nz pohľadu vynakladania verejných prostriedkov, bolo v danom prípade opodstatnené, aby žalobca\nzobral do úvahy, že uchádzač ALFEX, a. s. ponúkol plnenie za cenu o 33 815,60 eur nižšiu ako\núspešný uchádzač, a zároveň, že pri predložených vzorkách svietidiel žalobca sám konštatoval ich\nsúlad s technickými požiadavkami. Za tejto situácie bolo v súlade s princípom riadneho a zodpovedného\nnakladania s verejnými prostriedkami, aby žalobca uchádzača vyzval na vysvetlenie a odstránenie\n\nnejasností súvisiacich s označením a počtom položiek vo výkaze výmer. Žalobca však takýto postup\nnezvolil a obmedzil sa len na žiadosť o vysvetlenie technických špecifikácií vzťahujúcich sa k predmetu\nzákazky, hoci práve formálne rozdiely vo výkaze výmer použil ako dôvod na vylúčenie ponuky. Správny\nsúd považuje za potrebné zdôrazniť aj význam účelu predmetnej zákazky. Z administratívneho spisu\nvyplýva, že predmetom verejného obstarávania bola modernizácia verejného osvetlenia v obci. Cieľom\nverejného obstarávania nebolo zostavenie a kontrola určitého typu rozpočtu, pri ktorom by mohol\nbyť dôraz na absolútnu formálnu presnosť výkazu výmer opodstatnený. Z toho pohľadu sa vylúčenie\nekonomicky najvýhodnejšej ponuky uchádzača ALFEX, a. s. bez riadneho postupu spočívajúceho v\nadresnej a dostatočne konkrétnej výzve na vysvetlenie ponuky, pričom dôvodom vylúčenia boli prevažne\nformálne výhrady k výkazu výmer, javí ako neprimerané, neproporčné a netransparentné.\n56. Z vyššie uvedených východísk možno zhrnúť, že dodržanie zásady transparentnosti predpokladá,\naby celý postup verejného obstarávateľa pri zadávaní zákazky navonok pôsobil ako férový, riadny a\nobjektívny. Pri posudzovaní porušenia tejto zásady nie je rozhodujúce, aké subjektívne pohnútky mali\nosoby konajúce za verejného obstarávateľa (či išlo o úmyselné porušenie, alebo iba o neodbornosť\nči nešikovný postup), ale to, či výsledný priebeh obstarávania pôsobí vo svojom celku neprehľadne,\nnepreskúmateľne alebo vzbudzuje dôvodné pochybnosti. Porušenie zásady transparentnosti sa tak\nviaže na objektívny obraz o priebehu verejného obstarávania a nastáva aj vtedy, ak nie je možné priamo\npreukázať porušenie konkrétnej detailnej povinnosti, ale celkový spôsob postupu obstarávateľa vyvoláva\nnedôveru a nie je vnútorne konzistentný (porovnaj rozsudok NSS ČR č. j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa\n15.09.2010). Súd preto dospel k záveru, že správne orgány postupovali zákonne, keď toto konanie\nžalobcu vyhodnotili ako postup v rozpore so zásadou (princípom) transparentnosti, z ktorej je verejný\nobstarávateľ povinný vychádzať počas celého procesu zadávania zákazky.\n57. K námietke žalobcu, že z dôvodu časovej tiesne nebolo možné požiadať o vysvetlenie ponuky,\nsúd uvádza, že zákon č. 25/2006 Z.z. výnimku z povinnosti dodržiavania princípov a pravidiel\nverejného obstarávania nepozná. Povinnosť zabezpečiť riadne a transparentné preskúmanie ponúk\na odstrániť pochybnosti o ich obsahu prostredníctvom mechanizmu žiadosti o vysvetlenie ponuky\nvyplývala žalobcovi priamo zo zákona a jej splnenie nebolo možné podmieňovať subjektívne vnímanou\nnaliehavosťou situácie alebo nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Zákonodarca neumožňuje,\naby sa verejný obstarávateľ odchýlil od zákonom stanovených postupov len preto, že sám nastolil\nalebo dopustil vznik časovej tiesne. Časová tieseň nemôže legitimizovať obchádzanie základných\nprincípov a postupov verejného obstarávania, ktorých účelom je zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie\nso všetkými hospodárskymi subjektmi, vylúčiť arbitrárnosť a garantovať, aby zákazka bola zadaná v\nsúlade so zásadami transparentnosti a hospodárnosti. Žalovaný preto správne túto námietku žalobcu\nv napadnutom rozhodnutí posúdil tak, že ide o argument stojaci mimo rámca zákona č. 25/2006 Z. z.,\nktorý zo svojej povahy od verejného obstarávateľa vyžaduje, aby svojím konaním neoslaboval záruky\ntransparentného a nediskriminačného priebehu verejného obstarávania.\n58. Súd sa ďalej zaoberal žalobnou námietku smerujúcou proti posúdeniu konania žalobcu ako\nporušujúceho princíp nediskrimácie. Zásada nediskriminácie, ktorá ďalším základným princípom\nverejného obstarávania, spočíva v požiadavke, aby žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov\nnebol voči iným subjektom v porovnateľnom postavení zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný, či už\npriamo alebo nepriamo, zámerne alebo aj bez vedomého úmyslu. Pojem diskriminácia nie je v zákone o\nverejnom obstarávaní osobitne definovaný, preto je potrebné vykladať ho v kontexte príslušných smerníc\nEurópskej únie a tiež s prihliadnutím na úpravu v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, ktorá je obsahovo\nblízka právu verejných zákaziek. V práve hospodárskej súťaže sa za diskrimináciu považuje najmä\nuplatňovanie rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri porovnateľných plneniach,\nktoré vedie k ich znevýhodneniu v súťaži. V stručnosti možno zásadu nediskriminácie charakterizovať\nako zásadu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a záujemcami o verejnú zákazku. Porušením tejto\nzásady môže byť aj také vymedzenie predmetu zákazky alebo podmienok účasti, ktoré objektívne bráni\nrovnakému prístupu všetkých potenciálnych uchádzačov, ktorí by inak boli schopní predmet zákazky\nrealizovať. Špecifikácie predmetu zákazky stanovené verejným obstarávateľom musia primerane\nreflektovať všetky okolnosti dôležité pre plnenie predmetu zmluvy, ale zároveň nesmú byť formulované\ntak, aby neodôvodnene vylučovali časť hospodárskych subjektov z účasti na súťaži. Zvolený spôsob\nopisu predmetu zákazky nesmie diskriminovať hospodárske subjekty, ktoré sú schopné dodať plnenie\nv požadovanej kvalite a rozsahu, a má vytvárať predpoklady na účasť takého počtu uchádzačov, ktorý\numožní reálnu hospodársku súťaž.\n\n59. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že záväzným podkladom pre realizáciu predmetu zákazky\nv zmysle bodu 3.5 - návrh zmluvy o dielo - ako neoddeliteľnej súčasti súťažných podkladov, bola\naj svetelnotechnická štúdia, ktorá v bode „7.1 SVIETIDLÁ“ určovala požiadavku na svietidlá tak, že\nsa vyžadovala minimálna záručná doba 10 rokov poskytnutá výlučne od výrobcu. S poukazom na\nzásadu nediskriminácie vo verejnom obstarávaní súd uvádza, že požiadavka desaťročnej záručnej doby\nposkytnutej priamo od výrobcu musí byť v rámci verejného obstarávania vo vzťahu k predmetu zákazky\nvecne odôvodnená. Ak obstarávateľ požaduje dlhšiu záruku na výrobok priamo od výrobcu, musí\npreukázať, že táto požiadavka má svoje opodstatnenie. V opačnom prípade môže ísť o nepriamu formu\ndiskriminácie, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž. Na tento aspekt opakovane upozorňuje aj judikatúra\nSúdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok C-513/99 Concordia Bus Finland Oy Ab), podľa ktorej\ntechnické špecifikácie a podmienky účasti musia byť primerané cieľu obstarávania a nesmú bezdôvodne\nznevýhodňovať určitú skupinu uchádzačov. Správne orgány preto nepochybyli, keď požiadavku žalobcu\nna poskytnutie desaťročnej záruky priamo od výrobcu, a nie od dodávateľa, posúdili tak, že nebola\ndôvodná a mohla odradiť časť uchádzačov, ktorí by inak boli schopní predmet zákazky plniť. Žalovaný\npreto aj v tomto smere v napadnutom rozhodnutí nepostupoval nezákonne, keď konanie žalobcu posúdil\ntak, že ho považoval za konanie v rozpore s princípom nediskriminácie.\n60. K žalobnej námietke smerujúcej k skúmaniu zavinenia v prípade spáchania správneho deliktu\nsúd pripomína, že skutková podstata správnych deliktov je konštruovaná na princípe objektívnej\nzodpovednosti. Na vznik zodpovednosti postačuje zistenie porušenia zákonnej povinnosti a príčinnej\nsúvislosti s následkom; zavinenie sa v prípade zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu\nnevyžaduje a neskúma. Podľa § 182 ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. má verejný obstarávateľ\nobjektívnu zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní, a\nto bez ohľadu na zavinenie. Súd preto nemohol prisvedčiť ani tejto žalobnej námietke. Pri posudzovaní\nsprávnych deliktov právnických osôb zákonodarca výslovne vychádza z toho, že zodpovednosť\nprávnickej osoby je objektívna; to znamená, že jej existencia nie je viazaná na skúmanie zavinenia.\nZodpovednosť vzniká už samotným porušením zákonnej povinnosti, pričom zavinenie nie je právne\nrelevantné ani pri úvahách o druhu a výmere ukladanej sankcie. Možnosť liberácie musí byť založená\npriamo v zákone upravujúcom daný správny delikt, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (napr. sp. zn. 8Sžf/111/2013, R 99/2015). Správne orgány preto postupovali v\nsúlade so zákonom, keď zavinenie žalobcu pri určovaní sankcie nezohľadňovali. Z uvedených dôvodov\nsprávny súd hodnotí námietky žalobcu smerujúce k požiadavke dokazovať zavinenie a k aplikácii zákona\no priestupkoch ako nedôvodné.\n61. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti a je preto nepreskúmateľné. Z obsahu napadnutého rozhodnutia\njednoznačne vyplýva, že správny orgán v ňom riadne identifikoval účastníka konania, presne vymedzil\npredmet rozhodovania, uviedol výrok rozhodnutia, ako aj jeho právny základ, a zároveň v odôvodnení\nzrozumiteľným, logickým a preskúmateľným spôsobom rozvinul skutkové a právne úvahy, na základe\nktorých dospel k prijatému záveru. Napadnuté rozhodnutie obsahuje opis rozhodujúcich skutkových\nokolností, hodnotenie vykonaných dôkazov, aplikáciu relevantných právnych predpisov na zistený\nskutkový stav a zároveň sa v potrebnom rozsahu vysporiadava aj s námietkami uplatnenými žalobcom\nv podanom rozklade, na ktoré žalovaný poskytol konkrétne a vecné odpovede, vyplývajúce zo zisteného\nskutkového stavu a právnej úpravy. Skutočnosť, že žalobca s týmito odpoveďami nesúhlasí alebo ich\npovažuje za nedostatočné, sama osebe neznamená, že by napadnuté rozhodnutie postrádalo zákonom\nvyžadované náležitosti alebo že by bolo nepreskúmateľné.\n62. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkami žalobcu smerujúcimi proti uloženej sankcii, najmä\nvo vzťahu k primeranosti jej výšky a uplatneniu zásady proporcionality. Vo vzťahu k výške uloženej\npokuty súd uvádza, že pri uložení sankcie musí byť rešpektovaná zásada proporcionality, ktorá patrí\nmedzi základné princípy správneho trestania. Ustanovenie § 182 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. ukladá\nsprávnemu orgánu pri určení výšky pokuty povinnosť zohľadniť najmä závažnosť, spôsob, trvanie a\nnásledky porušenia. Uložená sankcia musí byť primeraná cieľu sledovanému zákonom a nesmie viesť\nk neprimeranému zásahu do práv sankcionovaného subjektu. Práve táto zásada má za cieľ zabrániť\nsvojvôli a zabezpečiť individualizáciu sankcie podľa okolností prípadu. Z odôvodnenia druhostupňového\nrozhodnutia vyplýva, že odvolací orgán sa v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty obmedzil na\nprevzatie a potvrdenie záverov správneho orgánu prvého stupňa, pričom sa s nimi v celom rozsahu\n\nstotožnil. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán sa s otázkou určenia\nvýšky pokuty zaoberal podrobne a pri jej stanovení postupoval v súlade so zákonom. V bodoch 71\naž 76 prvostupňového rozhodnutia podrobne vyhodnotil závažnosť, spôsob a následky porušenia\npovinností, zohľadnil poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti a vysvetlil, prečo považuje uloženie pokuty\nna dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby za primerané. Odôvodnenie prvostupňového orgánu\nje preto dostatočné a preskúmateľné, v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Prvostupňový\nsprávny orgán pri ukladaní pokuty zohľadnil, že v danom prípade išlo o jednorazové konanie bez\númyslu získať neoprávnený prospech, pričom žalobca v priebehu konania poskytoval správnemu orgánu\npotrebnú súčinnosť. Pri hodnotení následkov porušenia prvostupňový správny orgán poukázal na to,\nže vylúčením uchádzača s ekonomicky výhodnejšou ponukou došlo k nehospodárnemu vynaloženiu\nverejných prostriedkov vo výške 33 815,60 eur, čo považoval za závažný dôsledok porušenia zákona.\nNa základe uvedených skutočností správny orgán stanovil pokutu vo výške 1 500 eur, teda na dolnej\nhranici zákonom určeného rozpätia (500 – 30 000 eur), pričom uviedol, že takto určená pokuta primerane\nzohľadňuje všetky poľahčujúce okolnosti prípadu, napĺňa preventívny účel správneho trestania a nie\nje pre žalobcu likvidačná. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej\nodôvodnenie výšky uloženej sankcie musí byť výsledkom individualizovaného posúdenia konkrétneho\nprípadu a musí byť zrejmé, aké okolnosti správny orgán považoval za poľahčujúce a aké za priťažujúce,\nako aj akými úvahami bol vedený pri určení konkrétnej výšky pokuty (porov. rozsudok Najvyššieho súdu\nSR, sp.zn. 5Sžo/204/2010 a sp.zn. 8Sžo/37/2012, R 69/2014). Správny súd po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia a administratívneho spisu dospel k záveru, že správny orgán pri určení výšky uloženej\npokuty nevybočil z medzí zákonom zverenej správnej úvahy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nvyplýva, že správny orgán pri hodnotení závažnosti protiprávneho konania, jeho následkov a miery\nzavinenia žalobcu zohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu a svoje úvahy náležite odôvodnil.\nSprávny súd preto nezistil, že by správny orgán pri uplatnení správnej úvahy prekročil zákonom\nustanovené medze, vybočil z hľadísk, ktoré bolo potrebné zohľadniť, alebo že by jeho úvaha bola\nzjavne neprimeraná. Napadnuté rozhodnutie tak nevykazuje v tomto smere znaky nepreskúmateľnosti\na zodpovedá zásadám správneho trestania.\n63. Správny súd nad rámec žalobných bodov skúmal uplatnenie zásady lex mitior, ktorá predstavuje\njeden zo základných princípov správneho trestania. V súlade s touto zásadou sa v prípade zmeny\nprávnej úpravy medzi spáchaním správneho deliktu a rozhodovaním správneho orgánu použije tá\nprávna úprava, ktorá je pre sankcionovaný subjekt priaznivejšia (nepravá retroaktivita); toto pravidlo sa\nprimerane uplatní aj v konaní pred správnym súdom.\n64. Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že ku spáchaniu skutku, za ktorý bola žalobcovi\nuložená pokuta, došlo v čase účinnosti zákona č. 25/2006 Z. z., preto žalovaný právne posúdil skutok\nako správny delikt podľa § 149 ods. 2 písm. i) citovaného zákona v znení účinnom do 30. októbra 2015.\nPri určení sankcie však žalovaný aplikoval už zákon č. 343/2015 Z. z., účinný v čase rozhodovania\nžalovaného, keďže jeho sankčná úprava bola pre žalobcu priaznivejšia vo vzťahu k stanoveniu spodnej\nhranice rozpätia pre ukladanie pokuty. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné uložiť pokutu v\nrozpätí od 1 000 € do 30 000 €. Zákon č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného\nustanovoval rozpätie pokuty od 500 € do 30 000 € (§ 182 ods. 2 písm. aa)), pričom horná hranica zostala\nnezmenená. Žalovaný preto postupoval v súlade so zásadou uplatnenia priaznivejšej právnej úpravy a\nrozhodol o uložení pokuty vo výške 1 500 €, t. j. v dolnej hranici rozpätia. Takto určenú sankciu správny\nsúd považuje za uloženú na základe zákona a v súlade so zásadami správneho trestania.\n65. Správny súd ďalej preskúmal, či pre žalobcu nie je priaznivejšia ďalšia zmena právnej úpravy\núčinná v čase rozhodovania súdu, a to s poukazom na čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky\na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6Asan/9/2017, 10Asan/18/2017). Po porovnaní\nznenia zákona účinného v čase rozhodovania žalovaného a znenia účinného v čase rozhodovania\nsúdu, súd dospel k záveru, že došlo len k formulačnému spresneniu a prečíslovaniu skutkovej podstaty\ntohto správneho deliktu bez zmeny jej vecného obsahu. Právna zodpovednosť za porušenie princípov\na pravidiel verejného obstarávania zostala zachovaná (§ 182 ods. 2 písm. p/ zákona č. 343/2015\nZ. z.) a výška sankcie bola upravená v rovnakom rozpätí ako podľa právnej úpravy účinnej v čase\nrozhodovania žalovaného. Novšia právna úprava preto nie je v porovnaní s právnou úpravou účinnou\nv čase rozhodovania žalovaného pre žalobcu priaznivejšia a zásada lex mitior sa pre rozhodovanie súdu\nna daný prípad neuplatní.\n\n66. Súd z uvedených dôvodov žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú\nzamietol.\n67. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,\npričom takéto dôvody súd nevzhliadol.\n68. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-6S/335/2021\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti\ntomuto rozsudku má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "e6560732-c287-4c5f-b281-3c4c8d92c0a7:d2e49baa-55d7-482b-b612-15728f09bcf3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6017200007.1", "spisova_znacka": "10Asan/18/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/18/2017 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200007.1"}], "citovane_v": []}