Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/170/2021 z 25. 3. 2025
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 25. marca 2025, sp. zn. BA-1S/170/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201056.2
Správny súd v Bratislave | BA-1S/170/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201056.2 | 2025-03-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, predpis č. 65/1978 Zb., SP, SSP, predpis č. 65/1978 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a41d763f-a386-4f18-b9eb-298d95f7c048
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201056.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-1S/170/2021
1021201056
25. 03. 2025
JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201056.2

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ppráp. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX
XX E., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. SELP-EDPV-360-2/2021 zo dňa 24.05.2021,
takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a súdneho konania
1. Žalovaný listom č. SELP-EDPV-360-2/2021 zo dňa 24.05.2021 označeným ako „Žiadosť
o prepustenie z armády – odpoveď“ (ďalej aj len „napadnutý list“) reagoval na podania žalobcu označené
ako „Žiadosť o prepustenie z armády“ zo dňa 21.02.2021 a 1. urgenciu zo dňa 03.05.2021. Uviedol,
že žalobca bol zo služobného pomeru vojaka z povolania prepustený rozkazom veliteľa Východného
vojenského okruhu (vo veciach kádrových) č. 0125 zo dňa 09.09.1980 (ďalej aj len „rozkaz zo dňa
09.09.1980“), a to ku 31.12.1980. Ako dôvod prepustenia je v predmetnom rozkaze výslovne uvedené,
že žalobca bol prepustený podľa čl. III. zákona č. 65/1978 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/1959
Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov z povolania v znení neskorších predpisov, pretože po
splnení povinnosti k ďalšej službe žalobca požiadal o prepustenie s odôvodnením, že do ČSĽA vstupoval
podľa predpisov platných pred 01.01.1979. Je nepochybné, že žalobca bol prepustený na základe jeho
žiadosti o prepustenie do zálohy zo dňa 23.01.1980, v ktorej sám špecifikoval dôvody prepustenia –
dôvody hodné osobitného zreteľa. Na základe týchto skutočností považoval žalovaný žiadosť žalobcu
zo dňa 21.02.2021 v spojení s 1. urgenciou zo dňa 03.05.2021 za nedôvodnú.
2. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.06.2021 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého listu
žalovaného navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný pri vydaní
napadnutého listu podľa názoru žalobcu zjavne pochybil, keď ho odmietol oficiálne prepustiť do zálohy
podľa predpisov fungujúcich v rovine správneho práva. Žalobca sa nazdával, že z dôvodu nesprávneho
administratívneho postupu žalovaného naďalej zostal vojakom z povolania, pretože dodnes nebol
oficiálne prepustený z jasných a nespochybniteľných dôvodov do civilu. Ďalej poukázal na § 1, § 2 a §
70 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len „správny poriadok“), § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj na ústavný princíp
právnej istoty, na zásadu „iura vigilantibus non dormientibus prosunt“, t. j. práva sú dané v prospech
bdelých a nie spiacich. Správny súd by mal dospieť k rovnakému záveru, že žalobcom podaná žaloba
je opodstatnená a mal by svojím rozhodnutím uložiť žalovanému povinnosť vydať kvalitné rozhodnutie
a osvedčenie (personálny rozkaz) o jeho prepustení z vojenskej služby. Správny poriadok neposkytuje

až takú účinnú ochranu účastníka konania, ktorý nemá k dispozícii žiadne iné efektívne donucovacie
prostriedky k ochrane pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Rozkazom zo dňa 09.09.1980 bolo
hromadne prepustených 16 vojakov z povolania, ale každý z iných dôvodov. Vysvetlenie žalovaného je
málo presvedčivé a málo vierohodné. Predmetný rozkaz bol utajovanou skutočnosťou a bol vyhotovený
len jeden výtlačok, čiže nemohol byť nijako doručený samostatne všetkým 16 hromadne prepusteným
vojakom z povolania. Zo služobného pomeru nie je možné podať výpoveď, ale vždy ide o správne
rozhodnutie, ktoré musí mať všetky náležitosti dané správnym poriadkom a malo by obsahovať aj
poučenie o odvolaní. Rozkaz zo dňa 09.09.1980 nebol podľa názoru žalobcu doteraz v zákonom
ustanovenej forme vydaný alebo vydaný bol, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok
jeho ničotnosť.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú, pokiaľ nebude podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“) odmietnutá.
Napadnutý list je len obyčajnou odpoveďou, ktorá nepodlieha správnemu konaniu, a preto sa na ňu
nemôže vzťahovať správny poriadok ani lehoty z neho vyplývajúce tak, ako to tvrdil žalobca. Napadnutý
list neobsahuje dokonca ani len obsahové náležitosti rozhodnutia, resp. opatrenia podľa správneho
poriadku, čiže neobsahuje výrok, odôvodnenie a ani poučenie o opravnom prostriedku, keďže išlo len o
neformálnu reakciu na žiadosť žalobcu bez toho, aby sa na danú odpoveď mali vzťahovať ustanovenia
správneho poriadku. Neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti žalobcu. Napadnutým listom žalovaný detailne odpovedal na žiadosť žalobcu, pričom
túto odpoveď možno vyhodnotiť ako správny akt, ktorý jednoznačne nie je rozhodnutím v zmysle § 3 ods.
1 písm. b) SSP alebo opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Žalovaný sa napadnutým listom nedotkol
právnej sféry právneho postavenia žalobcu, a preto takáto odpoveď nie je spôsobilá vyvolať účinky ako
rozhodnutie, resp. opatrenie vydané správnym orgánom v správnom konaní, a teda nie je preskúmateľná
súdom. Žalovaný považoval žalobu za zmätočnú, nakoľko žalobca na jednej strane uviedol, že ide o
žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého listu a na strane druhej uviedol, že ide o podanie žaloby
proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nečinnosť orgánu verejnej
správy ako nezákonný, negatívny jav nastáva teda vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj
keď podľa zákona má povinnosť konať. Na rozhodnutie žalovaného sa nemôžu vzťahovať ustanovenia
správneho poriadku, nakoľko nebolo výsledkom administratívneho konania, a preto ani nemôže v tomto
zmysle ísť o žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Zákon je v právnom poriadku vždy základom
všetkej činnosti verejnej správy a žalovaný ako orgán verejnej správy vždy postupuje striktne podľa
platného zákona.
4. Žalobca v replike zo dňa 22.11.2021 zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že napadnutý list je
rozhodnutím vydaným príslušným orgánom verejnej správy. Predmetný list bol vydaný vo vzťahu ku
konkrétnej fyzickej osobe a autoritatívne sa v ňom konštatuje, že na základe právneho posúdenia veci
správnym orgánom účastníkovi konania zamieta vydanie iného oficiálneho rozhodnutia žalovaného o
prepustení žalobcu do zálohy, následkom čoho sa o jeho žiadosti vo veci nebude ani v budúcnosti
ďalej konať. Žalobca nedostal uspokojivé a seriózne vysvetlenie dôvodov odmietnutia vydania nového
personálneho rozkazu. Žalovaný nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom a nevydal rozhodnutie, hoci ho o to žalobca dňa 21.02.2021 písomne žiadal.
V napadnutom liste nie je uvedený nezameniteľný a nespochybniteľný dôvod prepustenia do civilu, ani
jeho skutočný obsah, ani žiadny konkrétny paragraf, ani konkrétny odsek, ani konkrétne písmeno atď.,
ani konkrétny dôvod, podľa ktorého bol žalobca oficiálne prepustený do civilu. Je v ňom uvedená iba
hypotetická domnienka a intuitívny názor žalovaného, čo je neprijateľné. Nie je predsa možné vojaka
z povolania prepustiť bez uvedenia konkrétneho dôvodu a presne vyznačeného konkrétneho právneho
predpisu, nestačí uviesť iba odkaz na existenciu zákona NZ ČSR č. 76/1959 Zb., alebo zákona FZ ČSSR
č. 65/1978 Zb. Žalobca bol presvedčený, že napadnutý list má byť posudzovaný ako spôsobilý predmet
súdneho prieskumu a je ho potrebné posúdiť ako rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy,
ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti žalobcu, alebo, ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Použitie žaloby navrhol samotný
žalovaný. Všeobecné súdy podľa SSP nepreskúmavajú akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú
výsledkom výkonu verejnej správy a v ktorých absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej
správy a adresátom daného aktu. Napadnuté rozhodnutie je aktom orgánu verejnej správy, pretože
žalovaný je orgánom verejnej správy a zároveň je aj ústredným orgánom štátnej správy. Napadnuté
oznámenie, resp. odpoveď žalovaného neboli vydané v administratívnom konaní, zákon NR SR č.

281/2015 Z. z. takéto osobitné správne konanie ani neupravuje, a na iný predpis v tomto smere ani
neodkazuje.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 20.10.2023 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú, pokiaľ nebude podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnutá. Pridržiaval sa argumentácie
uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Zároveň zdôraznil, že vo veci nevykonal žiadne administratívne konanie,
ale len neformálne odpovedal žalobcovi na jeho žiadosť. Napadnutým listom sa nedotkol právnej sféry
právneho postavenia žalobcu a takáto odpoveď nie je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a nie
je spôsobilá vyvolať účinky ako rozhodnutie, a teda nie je preskúmateľný súdom.
II.
Právne posúdenie veci správnym súdom
6. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon
súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 1S/170/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety
v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným
výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na Správnom súde v Bratislave vedená
pod sp. zn. BA-1S/170/2021.
7. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej
správy akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po
vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej
zmene okolností.
12. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

13. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").
15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
16. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku, ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v
odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a
iných podobných opatrení.
17. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia,
nezákonného zásahu) a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy predchádzajúca jeho vydaniu a
ochrana pred nečinnosťou a iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
Základnou procesnou podmienkou na konanie je právomoc súdu v správnom súdnictve.
18. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP
negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú,
ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo
súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení,
iných zásahov, nečinnosti a ďalších veci orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 v zásade týkajú
činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v §
7 zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady
subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy
dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.
19. V zmysle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 354/08-50 zo dňa 22.01.2007, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/196/01 zo dňa 29.04.2002) môžu byť predmetom preskúmania súdom
aj rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú
alebo ak sa môžu dotknúť práva, právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna
prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia,
rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb. S účinnosťou od
01.07.2016, teda s účinnosťou Správneho súdneho poriadku, bola táto ustálená judikatúra premietnutá
do právneho poriadku tak, že spôsobilým predmetom prieskumu sú aj tzv. opatrenia v zmysle § 3 ods.
1 písm. c) SSP. Pojmové znaky opatrenia majú charakter subsidiárnej formy vo vzťahu k rozhodnutiu.
Ide o "zberný kôš" pre všetky nepomenované akty orgánov verejnej správy, ktoré v prípade pochybností
o ich právnej povahe nebude možné právne kvalifikovať ako rozhodnutie. Opatrenie sa týmto stáva
všeobecnou formou súdneho prieskumu zákonnosti. Zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva
nedošlo k situácii „denegatio iustitiae“ pri poskytovaní právnej ochrany.
20. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané
príslušným orgánom verejnej správy ako právno - aplikačný akt správnych orgánov uvedené v § 3 ods. 7
správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné
pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania) platí, že ustanovenie o základných
pravidlách konania uvedených v odseku 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydaní osvedčení, posudkov,
vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.
21. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny
vzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom
takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii
oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overenia a
podobne. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na variabilitu býva
niekedy problematické bližšie vymedziť znaky úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú.

22. Predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého listu žalovaného,
ktorým generálny riaditeľ sekcie legislatívy a práva Ministerstva obrany Slovenskej republiky reagoval
na podanie žalobcu označené ako „Žiadosť o prepustenie z armády“ zo dňa 21.02.2021, v ktorom žiadal
„vydať také rozhodnutie, v ktorom prepustenie do civilu bude naozaj korektné a perfektné, a nebude ma
už traumatizovať“ a na 1. urgenciu zo dňa 03.05.2021. V napadnutom liste žalovaný detailne odôvodnil,
že žalobca už bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania rozkazom zo dňa 09.09.1980,
a to ku dňu 31.12.1980. V predmetnom rozkaze bolo ako dôvod prepustenia uvedené, že žalobca
bol prepustený podľa čl. III. zákona č. 65/1978 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/1959 Zb.
o niektorých služobných pomeroch vojakov z povolania v znení neskorších predpisov, pretože po splnení
povinnosti k ďalšej službe žalobca požiadal o prepustenie s odôvodnením, že do ČSĽA vstupoval podľa
predpisov platných pred 01.01.1979.
23. Napadnutý list vyhodnotil správny súd ako správny akt, ktorý jednoznačne nie je rozhodnutím v
zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP a do úvahy by pripadalo jeho posúdenie ako opatrenia v zmysle § 3 ods.
1 písm. c) SSP za predpokladu splnenia pojmových znakov vymedzených v citovanom ustanovení.
24. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že týmto neformálnym oznámením (listom) sa
žalovaný správny orgán nedotkol právnej sféry žalobcu. Ide o vysvetlenie, ktorým žalovaný nespôsobil
žiadnu zmenu právneho postavenia žalobcu, a preto takéto oznámenie nie je spôsobilé vyvolať účinky
ako opatrenie vydané správnym orgánom v správnom konaní, a teda nie je preskúmateľné súdom.
Zároveň je potrebné dodať, že napadnutý list žalovaného nebol vydaný v rámci administratívneho
konania tak, ako ho vymedzuje § 3 ods. 1 písm. a) SSP. Žalovaný pri jeho vydávaní postupoval
neformálne s tým, že podľa správneho súdu bol zachovaný minimálny štandard procesných práv žalobcu
(§ 3 ods. 7 správneho poriadku), bolo adekvátne odôvodnené, poskytlo žalobcovi odpoveď na jeho
žiadosť.
25. Žalovaný ani nemal inú možnosť ako reagovať na predmetnú žiadosť žalobcu napadnutým listom
s neformálnou odpoveďou, nakoľko žalobca už bol raz z armády prepustený, a to rozkazom zo dňa
09.09.1980.
26. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobu vyhodnotil s poukazom na § 55 ods. 3 SSP ako
všeobecnú správnu žalobu, nakoľko táto skutočnosť vyplýva jednak z obsahu žaloby, a jednak aj zo
samotného petitu, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého listu. Napriek tomu, že žalovaný
označil predmetnú žalobu za zmätočnú s ohľadom na skutočnosť, že žalobca sa opakovane zmieňuje
aj o nečinnosti žalovaného, správny súd nevzhliadol dôvod na pochybnosť o tom, že ide o všeobecnú
správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého listu. Samotný žalobca v replike uviedol, že „...
O žiadosti účastníka je treba viesť správne konanie a rozhodnúť o nej, teda buď žalobcovej žiadosti
vyhovie a príjme niektoré z opatrení proti nečinnosti, alebo ju ako nedôvodnú odmietne. MO bolo
voči osobe žalobcu činné, to znamená, že na jeho žiadosť reagovalo písomnou formou (odpoveďou).“
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca sa nedomáhal odstránenia nečinnosti, nakoľko sám
konštatoval, že žalovaný bol činný, teda konal a vydal vo veci napadnutý list, ktorý však nemožno
považovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu.
27. Aj samotný žalobca v žalobe poukázal na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantubis iura
scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí
sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas,
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sžf/65/2011 zo dňa 19.07.2012).
28. Aj s ohľadom na uvedenú zásadu správny súd nevzhliadol dôvod na posúdenie predmetnej žaloby
ako žaloby proti nečinnosti. Zásada „právo patrí bdelým“ je rešpektovaná naprieč celým právnym
poriadkom. Táto zásada má opodstatnenie v tom, že subjekty práva podporuje v aktívnom uplatňovaní
svojich subjektívnych práv (vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov), keďže je práve
na ich zodpovednosti, ak zanedbajú alebo podcenia plynutie času, s ktorým právny poriadok spája určité
právne následky. Inými slovami, každý by si mal počínať tak, aby riadne a včas uplatnil svoje práva, inak
bude sám zodpovedný za vzniknuté následky.

29. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalobcom napadnutý list nepodlieha súdnemu
prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP, nakoľko jeho vydanie nemalo za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu, a preto žalobu ako neprípustnú aplikujúc § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Napriek tomu, že žalobca
procesne zavinil odmietnutie žaloby tým, že sa domáhal preskúmania a zrušenia takého rozhodnutia
žalovaného, ktoré nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu, správny súd vychádzajúc z § 168 SSP
v predmetnej právnej veci nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti odôvodňujúce priznanie práva na
náhradu trov konania žalovanému a na aplikáciu § 171 SSP.
31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.