{"guid": "dcb3fd36-426b-43df-b600-b90f9758bf95:a41d763f-a386-4f18-b9eb-298d95f7c048", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201056.2", "spisova_znacka": "BA-1S/170/2021", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/170/2021 z 25. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 25. marca 2025, sp. zn. BA-1S/170/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201056.2", "identifikacne_cislo": "1021201056", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1959/76", "nazov": "zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1959/76", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/76-1959"}, {"iri": "/SK/ZZ/1978/65", "nazov": "predpis č. 65/1978 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1978/65", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/65-1978"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1978/65", "nazov": "predpis č. 65/1978 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1978/65", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/65-1978"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a41d763f-a386-4f18-b9eb-298d95f7c048", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201056.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201056.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201056.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/170/2021\n1021201056\n25. 03. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201056.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ppráp. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX\nXX E., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. SELP-EDPV-360-2/2021 zo dňa 24.05.2021,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu o d m i e t a.\nII. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a súdneho konania\n1. Žalovaný listom č. SELP-EDPV-360-2/2021 zo dňa 24.05.2021 označeným ako „Žiadosť\no prepustenie z armády – odpoveď“ (ďalej aj len „napadnutý list“) reagoval na podania žalobcu označené\nako „Žiadosť o prepustenie z armády“ zo dňa 21.02.2021 a 1. urgenciu zo dňa 03.05.2021. Uviedol,\nže žalobca bol zo služobného pomeru vojaka z povolania prepustený rozkazom veliteľa Východného\nvojenského okruhu (vo veciach kádrových) č. 0125 zo dňa 09.09.1980 (ďalej aj len „rozkaz zo dňa\n09.09.1980“), a to ku 31.12.1980. Ako dôvod prepustenia je v predmetnom rozkaze výslovne uvedené,\nže žalobca bol prepustený podľa čl. III. zákona č. 65/1978 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/1959\nZb. o niektorých služobných pomeroch vojakov z povolania v znení neskorších predpisov, pretože po\nsplnení povinnosti k ďalšej službe žalobca požiadal o prepustenie s odôvodnením, že do ČSĽA vstupoval\npodľa predpisov platných pred 01.01.1979. Je nepochybné, že žalobca bol prepustený na základe jeho\nžiadosti o prepustenie do zálohy zo dňa 23.01.1980, v ktorej sám špecifikoval dôvody prepustenia –\ndôvody hodné osobitného zreteľa. Na základe týchto skutočností považoval žalovaný žiadosť žalobcu\nzo dňa 21.02.2021 v spojení s 1. urgenciou zo dňa 03.05.2021 za nedôvodnú.\n2. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.06.2021 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého listu\nžalovaného navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný pri vydaní\nnapadnutého listu podľa názoru žalobcu zjavne pochybil, keď ho odmietol oficiálne prepustiť do zálohy\npodľa predpisov fungujúcich v rovine správneho práva. Žalobca sa nazdával, že z dôvodu nesprávneho\nadministratívneho postupu žalovaného naďalej zostal vojakom z povolania, pretože dodnes nebol\noficiálne prepustený z jasných a nespochybniteľných dôvodov do civilu. Ďalej poukázal na § 1, § 2 a §\n70 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\naj len „správny poriadok“), § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj na ústavný princíp\nprávnej istoty, na zásadu „iura vigilantibus non dormientibus prosunt“, t. j. práva sú dané v prospech\nbdelých a nie spiacich. Správny súd by mal dospieť k rovnakému záveru, že žalobcom podaná žaloba\nje opodstatnená a mal by svojím rozhodnutím uložiť žalovanému povinnosť vydať kvalitné rozhodnutie\na osvedčenie (personálny rozkaz) o jeho prepustení z vojenskej služby. Správny poriadok neposkytuje\n\naž takú účinnú ochranu účastníka konania, ktorý nemá k dispozícii žiadne iné efektívne donucovacie\nprostriedky k ochrane pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Rozkazom zo dňa 09.09.1980 bolo\nhromadne prepustených 16 vojakov z povolania, ale každý z iných dôvodov. Vysvetlenie žalovaného je\nmálo presvedčivé a málo vierohodné. Predmetný rozkaz bol utajovanou skutočnosťou a bol vyhotovený\nlen jeden výtlačok, čiže nemohol byť nijako doručený samostatne všetkým 16 hromadne prepusteným\nvojakom z povolania. Zo služobného pomeru nie je možné podať výpoveď, ale vždy ide o správne\nrozhodnutie, ktoré musí mať všetky náležitosti dané správnym poriadkom a malo by obsahovať aj\npoučenie o odvolaní. Rozkaz zo dňa 09.09.1980 nebol podľa názoru žalobcu doteraz v zákonom\nustanovenej forme vydaný alebo vydaný bol, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok\njeho ničotnosť.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako\nnedôvodnú, pokiaľ nebude podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“) odmietnutá.\nNapadnutý list je len obyčajnou odpoveďou, ktorá nepodlieha správnemu konaniu, a preto sa na ňu\nnemôže vzťahovať správny poriadok ani lehoty z neho vyplývajúce tak, ako to tvrdil žalobca. Napadnutý\nlist neobsahuje dokonca ani len obsahové náležitosti rozhodnutia, resp. opatrenia podľa správneho\nporiadku, čiže neobsahuje výrok, odôvodnenie a ani poučenie o opravnom prostriedku, keďže išlo len o\nneformálnu reakciu na žiadosť žalobcu bez toho, aby sa na danú odpoveď mali vzťahovať ustanovenia\nsprávneho poriadku. Neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti žalobcu. Napadnutým listom žalovaný detailne odpovedal na žiadosť žalobcu, pričom\ntúto odpoveď možno vyhodnotiť ako správny akt, ktorý jednoznačne nie je rozhodnutím v zmysle § 3 ods.\n1 písm. b) SSP alebo opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Žalovaný sa napadnutým listom nedotkol\nprávnej sféry právneho postavenia žalobcu, a preto takáto odpoveď nie je spôsobilá vyvolať účinky ako\nrozhodnutie, resp. opatrenie vydané správnym orgánom v správnom konaní, a teda nie je preskúmateľná\nsúdom. Žalovaný považoval žalobu za zmätočnú, nakoľko žalobca na jednej strane uviedol, že ide o\nžalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého listu a na strane druhej uviedol, že ide o podanie žaloby\nproti nečinnosti orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nečinnosť orgánu verejnej\nsprávy ako nezákonný, negatívny jav nastáva teda vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj\nkeď podľa zákona má povinnosť konať. Na rozhodnutie žalovaného sa nemôžu vzťahovať ustanovenia\nsprávneho poriadku, nakoľko nebolo výsledkom administratívneho konania, a preto ani nemôže v tomto\nzmysle ísť o žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Zákon je v právnom poriadku vždy základom\nvšetkej činnosti verejnej správy a žalovaný ako orgán verejnej správy vždy postupuje striktne podľa\nplatného zákona.\n4. Žalobca v replike zo dňa 22.11.2021 zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že napadnutý list je\nrozhodnutím vydaným príslušným orgánom verejnej správy. Predmetný list bol vydaný vo vzťahu ku\nkonkrétnej fyzickej osobe a autoritatívne sa v ňom konštatuje, že na základe právneho posúdenia veci\nsprávnym orgánom účastníkovi konania zamieta vydanie iného oficiálneho rozhodnutia žalovaného o\nprepustení žalobcu do zálohy, následkom čoho sa o jeho žiadosti vo veci nebude ani v budúcnosti\nďalej konať. Žalobca nedostal uspokojivé a seriózne vysvetlenie dôvodov odmietnutia vydania nového\npersonálneho rozkazu. Žalovaný nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným\nprávnym predpisom a nevydal rozhodnutie, hoci ho o to žalobca dňa 21.02.2021 písomne žiadal.\nV napadnutom liste nie je uvedený nezameniteľný a nespochybniteľný dôvod prepustenia do civilu, ani\njeho skutočný obsah, ani žiadny konkrétny paragraf, ani konkrétny odsek, ani konkrétne písmeno atď.,\nani konkrétny dôvod, podľa ktorého bol žalobca oficiálne prepustený do civilu. Je v ňom uvedená iba\nhypotetická domnienka a intuitívny názor žalovaného, čo je neprijateľné. Nie je predsa možné vojaka\nz povolania prepustiť bez uvedenia konkrétneho dôvodu a presne vyznačeného konkrétneho právneho\npredpisu, nestačí uviesť iba odkaz na existenciu zákona NZ ČSR č. 76/1959 Zb., alebo zákona FZ ČSSR\nč. 65/1978 Zb. Žalobca bol presvedčený, že napadnutý list má byť posudzovaný ako spôsobilý predmet\nsúdneho prieskumu a je ho potrebné posúdiť ako rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy,\nktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti žalobcu, alebo, ktorými môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Použitie žaloby navrhol samotný\nžalovaný. Všeobecné súdy podľa SSP nepreskúmavajú akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú\nvýsledkom výkonu verejnej správy a v ktorých absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej\nsprávy a adresátom daného aktu. Napadnuté rozhodnutie je aktom orgánu verejnej správy, pretože\nžalovaný je orgánom verejnej správy a zároveň je aj ústredným orgánom štátnej správy. Napadnuté\noznámenie, resp. odpoveď žalovaného neboli vydané v administratívnom konaní, zákon NR SR č.\n\n281/2015 Z. z. takéto osobitné správne konanie ani neupravuje, a na iný predpis v tomto smere ani\nneodkazuje.\n\n5. Žalovaný v duplike zo dňa 20.10.2023 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako\nnedôvodnú, pokiaľ nebude podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnutá. Pridržiaval sa argumentácie\nuvedenej vo vyjadrení k žalobe. Zároveň zdôraznil, že vo veci nevykonal žiadne administratívne konanie,\nale len neformálne odpovedal žalobcovi na jeho žiadosť. Napadnutým listom sa nedotkol právnej sféry\nprávneho postavenia žalobcu a takáto odpoveď nie je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a nie\nje spôsobilá vyvolať účinky ako rozhodnutie, a teda nie je preskúmateľný súdom.\nII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n6. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon\nsúdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 1S/170/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety\nv súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným\nvýberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na Správnom súde v Bratislave vedená\npod sp. zn. BA-1S/170/2021.\n7. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n9. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako\nrozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje\nalebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,\nalebo sa jej priamo dotýka.\n10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,\nalebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;\nnečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia\norgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po\nvydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej\nzmene okolností.\n12. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a\nopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n\n13. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.\n14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné\npodmienky\").\n15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n16. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku, ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v\nodsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a\niných podobných opatrení.\n17. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia,\nnezákonného zásahu) a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy predchádzajúca jeho vydaniu a\nochrana pred nečinnosťou a iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas\nkonania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.\nZákladnou procesnou podmienkou na konanie je právomoc súdu v správnom súdnictve.\n18. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP\nnegatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú,\nide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo\nsúdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení,\niných zásahov, nečinnosti a ďalších veci orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 v zásade týkajú\nčinnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v §\n7 zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady\nsubsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy\ndotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.\n19. V zmysle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 354/08-50 zo dňa 22.01.2007, rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/196/01 zo dňa 29.04.2002) môžu byť predmetom preskúmania súdom\naj rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú\nalebo ak sa môžu dotknúť práva, právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna\nprax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia,\nrušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb. S účinnosťou od\n01.07.2016, teda s účinnosťou Správneho súdneho poriadku, bola táto ustálená judikatúra premietnutá\ndo právneho poriadku tak, že spôsobilým predmetom prieskumu sú aj tzv. opatrenia v zmysle § 3 ods.\n1 písm. c) SSP. Pojmové znaky opatrenia majú charakter subsidiárnej formy vo vzťahu k rozhodnutiu.\nIde o \"zberný kôš\" pre všetky nepomenované akty orgánov verejnej správy, ktoré v prípade pochybností\no ich právnej povahe nebude možné právne kvalifikovať ako rozhodnutie. Opatrenie sa týmto stáva\nvšeobecnou formou súdneho prieskumu zákonnosti. Zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva\nnedošlo k situácii „denegatio iustitiae“ pri poskytovaní právnej ochrany.\n20. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané\npríslušným orgánom verejnej správy ako právno - aplikačný akt správnych orgánov uvedené v § 3 ods. 7\nsprávneho poriadku. Aj keď sa na proces vydania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné\npravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania) platí, že ustanovenie o základných\npravidlách konania uvedených v odseku 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydaní osvedčení, posudkov,\nvyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.\n21. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny\nvzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom\ntakéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii\noznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overenia a\npodobne. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na variabilitu býva\nniekedy problematické bližšie vymedziť znaky úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú.\n\n22. Predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého listu žalovaného,\nktorým generálny riaditeľ sekcie legislatívy a práva Ministerstva obrany Slovenskej republiky reagoval\nna podanie žalobcu označené ako „Žiadosť o prepustenie z armády“ zo dňa 21.02.2021, v ktorom žiadal\n„vydať také rozhodnutie, v ktorom prepustenie do civilu bude naozaj korektné a perfektné, a nebude ma\nuž traumatizovať“ a na 1. urgenciu zo dňa 03.05.2021. V napadnutom liste žalovaný detailne odôvodnil,\nže žalobca už bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania rozkazom zo dňa 09.09.1980,\na to ku dňu 31.12.1980. V predmetnom rozkaze bolo ako dôvod prepustenia uvedené, že žalobca\nbol prepustený podľa čl. III. zákona č. 65/1978 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/1959 Zb.\no niektorých služobných pomeroch vojakov z povolania v znení neskorších predpisov, pretože po splnení\npovinnosti k ďalšej službe žalobca požiadal o prepustenie s odôvodnením, že do ČSĽA vstupoval podľa\npredpisov platných pred 01.01.1979.\n23. Napadnutý list vyhodnotil správny súd ako správny akt, ktorý jednoznačne nie je rozhodnutím v\nzmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP a do úvahy by pripadalo jeho posúdenie ako opatrenia v zmysle § 3 ods.\n1 písm. c) SSP za predpokladu splnenia pojmových znakov vymedzených v citovanom ustanovení.\n24. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že týmto neformálnym oznámením (listom) sa\nžalovaný správny orgán nedotkol právnej sféry žalobcu. Ide o vysvetlenie, ktorým žalovaný nespôsobil\nžiadnu zmenu právneho postavenia žalobcu, a preto takéto oznámenie nie je spôsobilé vyvolať účinky\nako opatrenie vydané správnym orgánom v správnom konaní, a teda nie je preskúmateľné súdom.\nZároveň je potrebné dodať, že napadnutý list žalovaného nebol vydaný v rámci administratívneho\nkonania tak, ako ho vymedzuje § 3 ods. 1 písm. a) SSP. Žalovaný pri jeho vydávaní postupoval\nneformálne s tým, že podľa správneho súdu bol zachovaný minimálny štandard procesných práv žalobcu\n(§ 3 ods. 7 správneho poriadku), bolo adekvátne odôvodnené, poskytlo žalobcovi odpoveď na jeho\nžiadosť.\n25. Žalovaný ani nemal inú možnosť ako reagovať na predmetnú žiadosť žalobcu napadnutým listom\ns neformálnou odpoveďou, nakoľko žalobca už bol raz z armády prepustený, a to rozkazom zo dňa\n09.09.1980.\n26. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobu vyhodnotil s poukazom na § 55 ods. 3 SSP ako\nvšeobecnú správnu žalobu, nakoľko táto skutočnosť vyplýva jednak z obsahu žaloby, a jednak aj zo\nsamotného petitu, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého listu. Napriek tomu, že žalovaný\noznačil predmetnú žalobu za zmätočnú s ohľadom na skutočnosť, že žalobca sa opakovane zmieňuje\naj o nečinnosti žalovaného, správny súd nevzhliadol dôvod na pochybnosť o tom, že ide o všeobecnú\nsprávnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého listu. Samotný žalobca v replike uviedol, že „...\nO žiadosti účastníka je treba viesť správne konanie a rozhodnúť o nej, teda buď žalobcovej žiadosti\nvyhovie a príjme niektoré z opatrení proti nečinnosti, alebo ju ako nedôvodnú odmietne. MO bolo\nvoči osobe žalobcu činné, to znamená, že na jeho žiadosť reagovalo písomnou formou (odpoveďou).“\nZ uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca sa nedomáhal odstránenia nečinnosti, nakoľko sám\nkonštatoval, že žalovaný bol činný, teda konal a vydal vo veci napadnutý list, ktorý však nemožno\npovažovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu.\n27. Aj samotný žalobca v žalobe poukázal na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantubis iura\nscripta sunt“, t. j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí\nsa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas,\ns dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou\nnositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať\nsvoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžf/65/2011 zo dňa 19.07.2012).\n28. Aj s ohľadom na uvedenú zásadu správny súd nevzhliadol dôvod na posúdenie predmetnej žaloby\nako žaloby proti nečinnosti. Zásada „právo patrí bdelým“ je rešpektovaná naprieč celým právnym\nporiadkom. Táto zásada má opodstatnenie v tom, že subjekty práva podporuje v aktívnom uplatňovaní\nsvojich subjektívnych práv (vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov), keďže je práve\nna ich zodpovednosti, ak zanedbajú alebo podcenia plynutie času, s ktorým právny poriadok spája určité\nprávne následky. Inými slovami, každý by si mal počínať tak, aby riadne a včas uplatnil svoje práva, inak\nbude sám zodpovedný za vzniknuté následky.\n\n29. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalobcom napadnutý list nepodlieha súdnemu\nprieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP, nakoľko jeho vydanie nemalo za následok ujmu na subjektívnych\nprávach žalobcu, a preto žalobu ako neprípustnú aplikujúc § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.\n30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Napriek tomu, že žalobca\nprocesne zavinil odmietnutie žaloby tým, že sa domáhal preskúmania a zrušenia takého rozhodnutia\nžalovaného, ktoré nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu, správny súd vychádzajúc z § 168 SSP\nv predmetnej právnej veci nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti odôvodňujúce priznanie práva na\nnáhradu trov konania žalovanému a na aplikáciu § 171 SSP.\n31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}], "citovane_v": []}