{"guid": "e8a96175-4a9d-41bf-8244-1f1c5f43e7ba:0da9a88d-f8d4-492f-9c90-eaba1130f561", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200331.1", "spisova_znacka": "BA-4Sa/28/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/28/2021 z 24. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. apríla 2025, sp. zn. BA-4Sa/28/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200331.1", "identifikacne_cislo": "1021200331", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493f", "nazov": "§ 493f SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493f", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0da9a88d-f8d4-492f-9c90-eaba1130f561", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200331.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200331.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200331.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/28/2021\n1021200331\n24. 04. 2025\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021200331.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. A. B., C., narodený XX. XXXXXX XXXX, bytom A. D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\nso sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 5. januára 2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX\nXXXX X z 5. januára 2021 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo 17.\nseptembra 2020 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia I.\n1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 17. septembra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\npriznala žalovaná žalobcovi podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\n(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách\nv znení zákona č. 285/1996 Z. z. a čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní\nsystémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov\nrodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva od 19. januára 2005 starobný dôchodok v sume 8.648 Sk\nmesačne, ktorý následne v zmysle príslušných valorizačných ustanovení postupne zvýšila až na sumu\n498,50 eur mesačne od 1. januára 2020.\n2. Žalovaná dôvodila, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/5/2019 z 24. júna 2020 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu“),\nktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/153/2008-605 z 24. októbra\n2018 tak, že predošlé rozhodnutie vo veci nároku na starobný dôchodok žalobcu zrušil z dôvodu\nnedostatočnosti, nepresvedčivosti a nezrozumiteľnosti odôvodnení a vec vrátil žalovanej na ďalšie\nkonanie.\n3. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho nerešpektovanie rozsudku kasačného súdu, vylúčenie obdobia\ndôchodkového poistenia od 1. januára 1990 do 30. júna 1993, posudzovanie obdobia do 30. júna 1995\nako obdobia, kedy mal byť samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou odvádzať poistné, nesprávne\nurčenie osobných mzdových bodov a rozhodujúceho obdobia na účely určenia priemerného osobného\nmzdového bodu, preskúmal prvostupňové rozhodnutie generálny riaditeľ žalovanej, ktorý dňa 5. januára\n2021 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu\na prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil ako vecne správne.\n4. Generálny riaditeľ žalovanej úvodom zhrnul skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu,\nv zmysle ktorého žalobca požiadal dňa 3. decembra 2007 o priznanie starobného dôchodku od 19.\njanuára 2005, kedy dosiahol dôchodkový vek 60 rokov podľa § 65 ods. 1 a 3 písm. a) zákona č. 461/2003\n\nZ. z. K uvedenému dátumu žalobca získal 13.178 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 36 rokov a 38\ndní (36,1042 rokov). Do tohto obdobia mu boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového\npoistenia od 1. septembra 1958 do 31. decembra 1989 a vymeriavacie základy v rozhodnom období od\n1958, 1961 – 1962 a 1971 – 1989 a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok a údajov\nnachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Získanie ďalšieho obdobia nebolo preukázané.\nNásledne popísal výpočet sumy starobného dôchodku k 19. januáru 2005 s konštatovaním, že v súlade\ns § 82 v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. bola suma starobného dôchodku\npravidelne valorizovaná o zákonné navýšenia.\n5. Vo vzťahu ku námietke žalobcu týkajúcej sa rozhodujúceho obdobia a zistenia priemerného osobného\nmzdového bodu generálny riaditeľ popísal spôsob jeho určenia podľa § 63 ods. 7 a 8 zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z., v zmysle ktorého spadajú do rozhodujúceho obdobia roky 1958,\n1961 – 1962 a 1971 – 1989. Rozhodujúce obdobie teda bolo určené v rozsahu 22 kalendárnych rokov\na jeho námietka nie je dôvodná.\n6. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej konštatoval, že zamestnávateľ, Základná škola a F. G. H. I. J. G. G.\nK. XX, E., potvrdil dobu zamestnania žalobcu od 13. februára 1967 do 31. júla 1867 a od 1. septembra\n1969 do 30. júna 1971, no hrubé zárobky zamestnávateľ v evidenčnom liste nepotvrdil žiadne, v dôsledku\nčoho ich nemožno započítať.\n7. Z administratívneho spisu resp. z údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej ďalej\nvyplynulo, že žalobca vykonával samostatnú zárobkovú činnosť v období od 1. mája 1990 do 30. júna\n1995, od 1. júla 1998 do 30. júna 2001 a od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 a teda bol poistencom\nzúčastneným v systéme dôchodkového poistenia ako umelec s autorskou činnosťou. Vo vzťahu\nk nezhodnoteniu obdobia od 1. mája 1990 do 30. júna 1993 generálny riaditeľ žalovanej poukázal na\nzávery obsiahnuté v rozsudku kasačného súdu v zmysle, ktorých je povinnosťou žalovanej posudzovať\nevidenčný list dôchodkového zabezpečenia vydaný jej príslušnou organizačnou zložkou v kontexte\ns listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, respektíve vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie\nnesprávnosti alebo správnosti opraveného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia učenia.\nPokiaľ totiž žalobca predložil originály listinných dôkazov preukazujúcich jeho prihlásenie do systému\nsociálneho zabezpečenia a zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. mája\n1990 do 30. júna 1993, treba vychádzať z premisy, že splnil zákonné podmienky pre získanie obdobia\ndôchodkového zabezpečenia aj pre sporné obdobie, pokiaľ sa nepreukáže opak.\n8. Z administratívneho spisu je zrejmé, že poistné na dôchodkové poistenie žalobca zaplatil len\nza obdobie od 1. mája 1990 do 31. decembra 1990, a za obdobie od 1. januára 1991 do 31.\ndecembra 1991. Táto skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom v súdnom\nkonaní ako aj z údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej. S poukazom na § 78 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 72 vyhlášky Federálneho ministerstva\npráce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení\nvyhlášky č. 123/1990 Zb. účinného od 1. mája 1990, sa na činnosť samostatne zárobkovo činných\nosôb, t. j. aj umelcov, prihliadne ako na dobu zamestnania, ak sa zaplatilo poistné za celú dobu trvania\nzabezpečenia. Až od zrušenia predmetného ustanovenia zákonom č. 308/1995 Z. z. účinným od 1.\njanuára 1996, sa môže hodnotiť každý zapletený mesiac. Z dôvodu, že nebola uhradená celá suma\ndlžného poistného za celé obdobie trvania dôchodkového zabezpečenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby a ide o obdobie pred 1. januárom 1996, nie je možné žalobcovi hodnotiť ani preukázateľne\nzaplatené obdobie od 1. mája 1990 do 31. decembra 1990 a od 1. januára 1991 do 31. decembra 1991.\n9. Vo vzťahu k obdobiu od 1. júla 1993 žalovaná neeviduje uhradené poistné na dôchodkové\nzabezpečenie, pričom ani žalobca nedisponuje žiadnym relevantným dokladom, ktorý by dokazoval jeho\nuhradenie, respektíve odhlášku z dôchodkového poistenia.\n10. Generálny riaditeľ žalovanej preto opätovne konštatoval že žalobcovi nie je možné hodnotiť celé\nobdobie samostatnej zárobkovej činnosti (od roku 1990 do 1995) a to ani obdobie, za ktoré eviduje\nvo svojom informačnom systéme platby na poistnom a tieto boli aj preukázané listinnými dôkazmi\ndoloženými žalobcom do administratívneho spisu. Vo vzťahu k námietke žalobcu poukazujúceho na\nzriadenie Národnej poisťovne a neprihlásenie sa do poistenia od 1. júla 1993 z dôvodu že mu zákon\nč. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského\npoistenia a dôchodkového poistenia (ďalej len „zákon č. 7/1993 Z. z.“) takúto povinnosť nielenže\nneustanovil, ale z tejto povinnosti bol vylúčený, generálny riaditeľ uviedol, že žalobca bol od 1. júla\n1993 prihlásený do systému sociálneho poistenia v Maďarsku, keďže vykonával prácu zamestnanca\nv tomto štáte, no žalovaná neeviduje úhrady poistného, ani odhlášku z nemocenského poistenia\na dôchodkového zabezpečenia, čiže obdobie po 1. júli 1993 nie je obdobím dôchodkového poistenia\npodľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z., a z tohto dôvodu ho nie je možné zhodnotiť na dôchodkové účely.\n\n11. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej uviedol, že príjmy z literárnej činnosti za roky 1968, 1969 a 1970,\nktoré žalobca žiada zapísať na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, nie je taktiež možné\nzhodnotiť na dôchodkové účely, pretože žalobca bol prihlásení do systému sociálneho poistenia až od 1.\njúla 1971 a pred týmto dátumom nie sú evidované žiadne platby poistného.\n12. Vo vzťahu k námietke zákazu spätného uplatňovania zákonov resp. nedovolenej retroaktivity\nprávnych noriem generálny riaditeľ žalovanej poukázal na prechodné ustanovenie § 255 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že pri hodnotení dôb zamestnania a náhradných dôb získaných\npred 1. januárom 2004 sa použijú právne predpisy účinné pred 1. januárom 2004, a to z dôvodu, aby bola\nzabezpečená zásada zachovania získaných nárokov v dôchodkovom zabezpečení v priebehu celej\ndoby zabezpečenia. V dôchodkovom zabezpečení sa uplatňuje zásada zachovania získaných nárokov,\nčo znamená, že doby zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky sa hodnotia podľa právnych\npredpisov účinných v čase ich získania.\n13. Vo vzťahu k námietke nesprávneho výpočtu osobných mzdových bodov za obdobie rokov 1971,\n1973, 1974 a 1983 generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že spôsob výpočtu hodnoty osobného mzdového\nbodu za uvedené obdobia predostretý žalobcom nemá žiadny právny základ. Žiaden právny predpis\nneumožňuje vypočítať osobný mzdový bod z alikvotnej časti všeobecného vymeriavacieho základu\npripadajúceho na počet dní zamestnania v príslušnom kalendárnom roku, keď okrem doby zamestnania\nžalobca získal aj obdobie uvedené v § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. náhradnú dobu. Žalobcom\nnačrtnutý spôsob výpočtu osobného mzdového bodu by bol nezákonným postupom a diskriminujúci vo\nvzťahu k ostatným poistencom s obdobnými skutkovými okolnosťami. Osobný mzdový bod za základnú\nvojenskú službu bol vypočítaný v súlade s § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.\n721/2003 Z. z. ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Rovnakým\nspôsobom sa určil aj osobný mzdový bod za vylúčiteľnú dobu v roku 1983.\n14. Vo vzťahu k námietke žalobcu o vylúčení z ďalšieho konania všetkých zamestnancov žalovanej, ktorí\nmali akúkoľvek účasť na doteraz vydaných rozhodnutiach o jeho dôchodkových nárokoch generálny\nriaditeľ uviedol, že nie je dôvodná, pretože o odvolaní žalobcu rozhoduje odvolací orgán, ktorým je\ngenerálny riaditeľ žalovanej. Ten dôvody na vylúčenie konkrétnych zamestnancov po posúdení splnenia\npodmienok na vylúčenie nezistil. Podľa § 181 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je z rozhodovania\npred organizačnými zložkami žalovanej vylúčený ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní\nako zamestnanec inej organizačnej zložky žalovanej iného stupňa. Generálny riaditeľ žalovanej je\ndruhostupňovým správnym orgánom a má odlišných zamestnancov než prvostupňový správny orgán\nktorým je Sociálna poisťovňa ústredie, ktoré doposiaľ v dôchodkovej veci žalobcu rozhodovalo.\nGenerálny riaditeľ žalovanej taktiež nezistil zaujatosť žiadneho zamestnanca žalovanej vo vzťahu\nk žalobcovi.\n15. Záverom konštatoval, že požiadavku žalobcu o aktívnu účasť v odvolacom konaní, najmä\nmožnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, nebolo možné splniť, v dôsledku\nopatrení vlády Slovenskej republiky prijatých počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou ochorenia\nCOVID19 a obmedzenej činnosti zamestnancov žalovanej. V záujme ochrany verejného zdravia\na zdravia zamestnancov boli opatrenia obmedzujúce mobilitu obyvateľstva prijaté aj na jej pracoviskách.\nZ uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že si to povaha veci nevyžadovala, odvolací orgán nenariadil\ns poukazom na § 188 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ústne pojednávanie v predmetnej veci.\n16. S ohľadom na vyššie uvedené generálny riaditeľ žalovanej dospel k záveru, že žalovaná posúdil\nnárok žalobcu na starobný dôchodok a určila sumu starobného dôchodku správne a v súlade s platnými\nprávnymi predpismi. Obdobie dôchodkového poistenia žalobcu je zhodnotené v plnom rozsahu a údaje\nsú v súlade s údajmi evidovanými v informačnom systéme žalovanej. Žalobca v odvolacom konaní\nnepreukázal žiadne nové skutočnosti ovplyvňujúce sumu starobného dôchodku respektíve ďalšie\nobdobie dôchodkového poistenia alebo ďalší vymeriavacie základy.\nII. Správna žaloba\n17. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu namietajúc, že generálny riaditeľ\nžalovanej nepostupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku kasačného súdu\na neposkytol uspokojivú odpoveď na námietky, ktoré vzniesol nielenže v odvolaní voči prvostupňovému\nrozhodnutiu žalovanej ale od počiatku sporu vôbec.\n18. Žalovaná totiž mala nanovo ozrejmiť a posúdiť podanie prihlášky do nového systému poistenia\nzavedeného od 1. mája 1990 a zaplatenie úhrad poistenia za obdobie od 1. mája 1990 až 30. júna 1993.\nPodľa žalobcu bolo poistné pred 1. májom 1990 hradené v dani z príjmov a od 1. júla 1993 percentuálnou\nsadzbou pre zdravotné a dôchodkové poistenie zvlášť.\n\n19. V dôsledku uvedeného potom žalovaná nesprávne ustálila obdobie dôchodkového poistenia žalobcu\nna Slovensku, namiesto 39,6027 rokov na 36,1042 rokov, t. j. o 3 a pol roka menej, čo malo dopad na\nsumu priznaného starobného dôchodku.\n20. Vo vzťahu k dobe poistenia vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaná pre neho\nprekvapivo (keďže tak učinila prvýkrát po 12 rokoch) a nesprávne evidovala obdobie po 30. júni 1993 ako\nobdobie povinného dôchodkového poistenia, v dôsledku čoho následne konštatovala, že neuhradením\npoistného za obdobie od 1. júla 1993 do 1995, nemožno zhodnotiť celé obdobie dôchodkového poistenia\nrokov 1990 až 1995, hoci za niektoré roky (1990 až 1993) bolo poistné žalobcom uhradené, čo preukázal\noriginálmi poštových poukážok.\n21. Žalobca namietal nesprávnosť evidovania obdobia po 30. júni 1993 ako obdobia povinného poistenia\n(konkrétne období od 1. júla 1993 do 30. júna 1995, od 1. júla 1998 do 30. júla 2001 a od 1. júla\n2002 do 30. júna 2003), pretože 1. januárom 1993 bola založená nová Národná poisťovňa, ktorá\nzačala svoju činnosť vyberaním poistného v ďalšom novom systéme, v ktorom zdravotné a dôchodkové\npoistenie bolo oddelené a vyrubené percentami zo zákonom určeného základu, z ktorých minimálnym\nzákladom bola minimálna mzda zavedená až od 1. júla 1993, čo znamená, že tento nový systém\nfungoval až od tohto dátumu. Okrem uvedeného, § 18 ods. 3 zákona č. 7/1993 Z. z. z okruhu\npovinného zabezpečenia vynímal občanov Slovenskej republiky, rezidentov aj nerezidentov, ktorí boli\nzamestnancami zamestnávateľa v inom štáte, tak, ako bol aj žalobca. Keďže bol žalobca v spornom\nobdobí rokov 1993 až 1995 zamestnaný v Maďarsku, vzťahovala sa na neho výnimka z povinnosti\nprihlásenia sa ako aj z platenia odvodov. Podľa § 20 ods. 4 citovaného zákona bolo potrebné do nového\nsystému podať prihlášku, čo však žalobca neučinil. Žalovaná teda zmiešala systém Národnej poisťovne\ns tým predchádzajúcim.\n22. Žalobca, opakovane poukazujúc na právne závery obsiahnuté v konkrétnych bodoch rozsudku (body\n31 až 46) kasačného súdu, namietal, že žalovaná sa pri vydávaní prvostupňového či napadnutého\nrozhodnutia jeho závermi neriadila. Týka sa to predovšetkým povinnosti správneho zistenia a správneho\nposúdenia poistného obdobia, od čoho sa následne odvíja určenie mzdových bodov. Žalobca pritom\npredložil originál prihlášky do systému sociálneho zabezpečenia zavedeného od 1. júla 1990 ako aj\noriginál poštových poukážok o úhrade poistného za celé obdobie jeho povinného poistenia, t. j. do 30.\njúna 1993, teda až po začiatok činnosti Národnej poisťovne, do ktorej už nemal žalobca povinnosť\nsa prihlásiť. Hoci kasačný súd uviedol v bode 42 rozsudku, že „Pokiaľ navrhovateľ predložil originály\nlistinných dôkazov preukazujúcich jeho prihlásenie do sociálneho systému a zaplatenie dôchodkového\npoistenia za roky 1990 až 1993, treba vychádzať z premisy, že navrhovateľ splnil zákonné podmienky\ndôchodkového zabezpečenia aj pre sporné dôchodkové obdobie, pokiaľ sa nepreukáže opak.“, žalovaná\nevidenčný list neopravila správne, keď na obdobie poistenia rokov 1990 až 1993 neprihliadla.\n23. Žalobca videl nerešpektovanie právneho názoru kasačného súdu aj v tom, že žalovaná vydala\nprvostupňové rozhodnutie, zatiaľ čo mal podľa jeho názoru vydať jedno jediné rozhodnutie generálny\nriaditeľ, ako to vyplýva z bodu 47 rozsudku kasačného súdu. Týmto konaním sa opätovne predlžuje už\n13 rokov trvajúci spor, keďže voči prvostupňovému rozhodnutiu sa bolo možné opätovne odvolať.\n24. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie,\npretože generálny riaditeľ nijako nevyvrátil dôkazy predložené žalobcom na preukázanie obdobia\ndôchodkového poistenia v rokoch 1990 až 1993.\n25. Taktiež namietal odmietnutie vylúčenia všetkých pracovníkov ústredia žalovanej, ktoré sa podieľali\nna vydaní predošlých rozhodnutí vo veci jeho starobného dôchodku, ktoré boli zrušené krajským resp.\nkasačným súdom a to v záujme zachovania nestrannosti. Jeho obavy vyplývajú z falšovania podkladov\nresp. nesprávneho ustaľovania skutkového stavu.\n26. Žalobca namietal, že generálny riaditeľ nerešpektoval zásadu zákazu retroaktivity, t. j. spätného\naplikovania zákonov, keď nesprávne určil osobný vymeriavací základ v čase žalobcovej základnej\nvojenskej služby v rokoch 1973 a 1974 a jednu dočasnú práceneschopnosť v roku 1988 posudzujúc\nich podľa zákona č. 461/2003 Z. z. , keď podľa dobových predpisov by mu patril vymeriavací základ\nneporovnateľne vyšší. Ďalší prípad sa týka mesiacov január až apríl 1990, ktoré žalovaná nezohľadnila,\nignorujúc, že za tieto mesiace boli odvody zahrnuté do dane z príjmov.\n27. Správny súd na tomto mieste uvádza, že žalobca v správnej žalobe vykonal aj rozbor a porovnanie\npredošlých rozhodnutí žalovanej o jeho starobnom dôchodku spolu, ktoré však nebude osobitne\nzapracovávať do konštatačnej časti predmetného rozsudku, pretože pre konanie vo veci preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia nie sú podstatné. Z tohto rozboru však podľa žalobcu jednoznačne\nvyplýva, že žalovaná nebola ani v priebehu 12 rokov schopná správne ustáliť skutkový stav a údaje\npotrebné pre správny výpočet sumy jeho starobného dôchodku, ktoré vyplývajú z nesprávne vyplnených\nevidenčných listov.\n\nIII. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu\n28. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že námietky žalobcu sú vo\nveľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnil v odvolaní. Správnu žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.\n29. Vo vzťahu k námietkam žalobcu o nezhodnotení obdobia výkonu činnosti samostatne zárobkovo\nčinnej osoby od 1. mája 1990 do 30. júna 1993 zopakovala, že za takto vymedzené obdobie bolo poistné\nuhradené len za obdobie od 1. mája 1990 do 31. decembra 1990 a od 1. januára 1991 do 31. decembra\n1991 z vymeriavacieho základu 4000,- Sk, čo vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom\na zároveň z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. S poukazom na ustanovenie §\n78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a , keďže nebola uhradená celá suma\ndlžného poistného za celé obdobie trvania dôchodkového zabezpečenia a keďže sa jedná o obdobie\npred 1. januárom 1996, nemožno zhodnotiť ani preukázateľne zaplatené obdobie. Taktiež, za obdobie od\n1. júla 1993 žalovaná neeviduje uhradené poistné a žalobca nedisponuje žiadnym relevantným dôkazom\nktorým by preukázal uhradenie poistného alebo podanie odhlášky z dôchodkového poistenia.\n30. Pobočka žalovanej dňa 26. júla 2013 zistila, že žalobca sa do regionálnej poisťovne prihlásil 17.\ndecembra 1990, ale z dôvodu, že neuhradil poistné v plnej výške nemali byť vyhotovené evidenčné listy\ndôchodkového zabezpečenia s vymeriavacími základmi za obdobie od 1. januára 1990 do 30. júna 1993.\nV dôsledku uvedeného pobočka žalovanej dňa 19. januára 2016 opravený evidenčný list dôchodkového\npoistenia za obdobie od 1. januára 1990 do 30. júna 1995, za ktoré nebolo poistné uhradené v plnej\nvýške.\n31. Záverom dodala, že prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie je jasné a zrozumiteľné a generálny\nriaditeľ žalovanej sa v ňom riadne vysporiadal s tvrdením žalobcu o zaplatení poistného za roky 1990\naž 1993, pričom postupoval v súlade s rozsudok kasačného súdu.\n32. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval replikou, v ktorej v zásade zrekapituloval skôr uvedenú\nargumentáciu o nerešpektovaní povinnosti vydať iba jedno rozhodnutie vo veci starobného dôchodku\na nie dve, čím sa predlžuje konanie, pretože medzi začatím nového konania po právoplatnosti rozsudku\nkasačného súdu až po doručenie napadnutého rozhdonutia, voči ktorému bolo možné podať správnu\nžalobu, uplynulo 165 dní. V zmysle § 210 zákona č. 461/2003 Z. z. je pritom žalovaná povinná rozhodnúť\nv lehote 60 dní a v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť o ďalších 60 dní, čo je\npotrebné účastníkom oznámiť.\n33. Žalobca je toho názoru, že žalovaná v zásade opakuje závery zo skôr zrušených rozhodnutí,\nneprihliada na žalobcom predkladané dôkazy a nevysporadúva sa s jeho námietkami, hoci jej to Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky nariadil.\n34. Žalobca zároveň zopakoval genézu vývoja konania vo veci jeho starobného dôchodku a prvotného\nneakceptovania prihlášky do nového systému sociálneho zabezpečenia od 1. mája 1990. Žalovaná až\ndodatočne túto akceptovala, avšak obdobie rokov 1990 až 1993 následne nezohľadnila ako obdobie\ndôchodkového poistenia, pretože žalobca nemal uhradiť poistné za celé toto obdobie. Následne,\nv napadnutom rozhodnutí rozšíril potrebu uhradenia poistného aj po 30. júni 1993, kedy mal byť žalobca\nsamostatne zárobkovo činnou osobou a trvala jeho odvodová povinnosť. Žalobca pritom upozorňoval aj\nna nesprávne určenie dĺžky rozhodného obdobia a nesprávnemu určeniu osobných mzdových bodov.\n35. Opätovne zdôraznil, že sú nepravdivé tvrdenia žalovanej, že sa neprihlásil do nového systému\nsociálneho zabezpečenia zavedeného od roku 1993, ktorý bol v správe novej Národnej poisťovne. Tento\nsystém sa pre umelcov zriadil od 1. júla 1993 a rozdelil poistenie na zdravotné a dôchodkové, pričom\nodvody boli určené percentuálne z čistého príjmu, resp. najnižšia sadzba sa odvíjala od minimálnej mzdy.\nŽalobca je toho názoru, že nebol povinný sa prihlásiť do tohto nového systému platného od . júla 1993,\npretože ako univerzitný docent zamestnaný zamestnávateľom v cudzine takúto povinnosť nemal.\n36. V závislosti od zhodnotenia rokov 1990 až 1993 sa následne odvíja aj určenie rozhodného obdobia,\nktoré malo byť presne za rok 1971 až 1993, t. j. presne v dĺžke 22 rokov. V takomto rozsahu vyplývajú\naj z evidenčných listov, ktoré bol pripojené ku žiadosti o starobný dôchodok z 3. decembra 2007 (tieto\nby sa mali nachádzať u žalovanej v administratívnom spise spolu s poštovými poukážkami o úhrade\npoistného za roky 1990 až 1993). Navyše, žalovaná sa nevysporiadal s námietkami nezapočítania\nobdobia rokov 1968 ž 1970, kedy žalobca dosiahol príjem zo zdanených autorských honorárov, za ktoré\nžalobca dosiahol vysoký osobný mzdový bod 3,6684.\n37. Žalovaná taktiež nesprávne neuznala zápočet prvých štyroch mesiacov ako obdobia dôchodkového\npoistenia, pretože od 1. januára 1990 do 30. apríla 1990 bolo poistné hradené v zmysle zákona č.\n100/1988 Zb. ako aj podľa vyhlášky č. 149/1988 Zb. v rámci dane z príjmov.\n38. Žalobca zotrval aj na námietke nevylúčenia úradníkov, ktorí sa podieľali na predchádzajúcich\nrozhodnutiach vo veci jeho starobného dôchodku, z ďalšieho konania.\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n\n39. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol\nzriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n40. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná\nKrajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/28/2021. Od 1. júna 2023 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným\nvýberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou BA-4Sa/28/2021.\nPodľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté a\nneskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n41. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o\nsprávnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný\njej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho\nvydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a\nvychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení\ns § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n42. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 24. apríla 2025, nakoľko boli splnené podmienky\npodľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny\nsúd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia\nrozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej\ntabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n43. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci starobného\ndôchodku žalobcu, ktorý mu bol priznaný od 19. januára 2005 vo výške 8.648Sk mesačne, resp.\nv zmysle príslušných valorizačných ustanovení naposledy vo výške 498,50 eur mesačne. Preskúmavané\nrozhodnutie bolo vydané v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7So/5/2019 z 24. júna 2020, ktorý zrušil predchádzajúce rozhodnutie o starobnom dôchodku žalobcu\nz dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k obdobiu dôchodkového poistenia od\nroku 1990 do roku 1993. V tomto rozsahu preto mala žalovaná doplniť dokazovanie.\n44. Zo značne rozsiahlej správnej žaloby správny súd vymedzil, že hoci žalobca uplatnil viacero\nnámietok demonštrujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (prípadne predošlých rozhodnutí vo\nveci nároku na starobný dôchodok ktoré dáva vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu do porovnania),\ntou najzásadnejšou je (opätovne) námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu resp. jeho\nnedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k ustáleniu obdobia dôchodkového poistenia a to predovšetkým\nv rokoch 1990 až 1993, resp. aj po tomto roku. Vymedzené sporné obdobie bolo pritom predmetom\nposudzovania už v predošlých konaniach, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj\nzo žalobných bodov je zrejmé, že tento spor pretrváva medzi účastníkmi konania naďalej. Navyše,\nv predmetom konaní došlo k rozšíreniu sporného obdobia, za ktoré bol podľa žalovanej povinný ako\nsamostatne zárobkovo činná osoba odvádzať poistné, a to až do 30. júna 1995 (resp. s prerušeniami\nmal byť samostatne zárobkovo činnou osobou až do roku 2003).\n45. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia ako aj z vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že na\núčely dôchodkových nárokov je potrebné samostatne posúdiť možnosť zhodnotenia období od 1. mája\n1990 do 30. júna 1993 a od 1. júla 1993 do 30. júna 1995, kedy mal byť žalobca samostatne zárobkovo\nčinnou osobou.\n46. Vo vzťahu k obdobiu od 1. mája 1990 do 30. júna 1993 správny súd konštatuje, že ani\nv predmetnom administratívnom konaní a nadväzujúcom rozhodnutí žalovaná neodstránila vytýkané\nvady, keď z administratívneho spisu vyplýva, že vykonanie dokazovania k spornému obdobu neprinieslo\njednoznačnú odpoveď, či ho možno zhodnotiť na účely nároku na starobný dôchodok a výpočet jeho\nvýšky. Žalovaná síce vykonala ďalšie šetrenie dopytom na svoje oddelenie výberu poistného, no to zo\nsvojich informačných systémov zistilo skutočnosti už skôr známe, že v nich neeviduje úhradu poistného\nza celé sporné obdobie.\n\n47. Z odpovede z 31. decembra 2020 vyplýva, že žalovaná neeviduje úhrady poistného od 1. mája\n1990 do 31. decembra 1990 a na skutočný príjem podrobený dani dosiahnutý v období od 1. januára\n1990 do 30. apríla 1990 sa neprihliadalo. Rok 1990 sa preto považuje za neuhradený. Na základe\npredložených zloženiek úhrad poistného možno skonštatovať, že za obdobie od. 1. januára 1991 do 31.\ndecembra 1991 a od 1. januára 1992 do 31. decembra 1992 a od 1. januára 1993 do 30. júna 1993\nžalobca poistné uhradil. Na druhej strane, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je skonštatované,\nže z administratívneho spisu preukázateľne vyplýva úhrada dôchodkového poistenia za obdobie od\n1. mája 1990 do 31. decembra 1990 a za obdobie od 1. januára 1991 do 31. decembra 1991\na toto obdobie preto žalovaná nevníma sporne. Úhradu za roky 1992 a 1993 v odôvodnení osobitne\nnerieši. Zistenia z vykonaného dokazovania a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pôsobia mätúco.\nAko správne namieta žalobca, žalovaná navyše nijako nevysvetlila, ako sa postavila k žalobcom\npredloženému originálu poukážok o úhrade poistného v spornom období, hoci jej kasačný súd poskytol\nnápovedu v bode 42 rozsudku kasačného súdu, v zmysle ktorého „... odporkyňa v konaní a rozhodovaní\no priznanie starobného dôchodku navrhovateľa veci nevenovala náležitú pozornosť, vyžadujúcu pre\nsprávne určenie obdobia dôchodkového poistenia a v tej súvislosti správneho určenia mzdového\nbodu pre správne vyčíslenie sumy starobného dôchodku, majúce za následok nedostatočné zistenie\nskutkového stavu veci v nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie listinných podkladov predložených\nv administratívnom konaní samotným navrhovateľom. Pokiaľ odporkyňa v odôvodneniach rozhodnutí\nzo dňa 25.10.2013 a 25.2.2016 a následne vo vyjadreniach tvrdila, že sporné obdobie dôchodkové\npoistenia (roky 1990 až 1993) nemohla navrhovateľovi započítať, pretože z opravného evidenčného\nlistu dôchodkového zabezpečenia vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava vyplýva, že\nnavrhovateľ v tomto spornom období nebol dôchodkovo poistení, bolo jej povinnosťou posudzovať\nevidenčný list dôchodkového zabezpečenia vydaný Sociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava\nv kontexte s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, resp. vykonať ďalšie dokazovanie\nna preukázanie (ne)správnosti opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vydaného\nSociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava. Pokiaľ navrhovateľ predložil originály listinných dôkazov\npreukazujúcich jeho prihlásenie do sociálneho systému a zaplatenie dôchodkového poistenia za roky\n1990 až 1993, treba vychádzať z premisy, že navrhovateľ splnil zákonné podmienky dôchodkového\nzabezpečenia aj pre sporné dôchodkové obdobie, pokiaľ sa nepreukáže opak.“\n48. Správny súd je toho názoru, že kasačný súd dôkazom opaku nemal na mysli zistenie, že sociálna\npoisťovňa úhradu v jej internom systéme neeviduje. Inými slovami, za dostatočné na preukázanie úhrady\npoistného za sporné obdobie považoval práve predloženie poštových poukážok a tvrdenie, že žalovaná\nvo svojom internom systému úhrady neeviduje nemohlo úhradu poistného relevantne spochybniť. Ako\nkasačný súd uviedol, žalovaná mala prezumovať, že úhrada poistného bola vykonaná, iba ak by\ndôkazom opaku (napríklad spochybnením existencie poukážok, ich autenticity a pod.) preukázala, že\ntomu tak nebolo. Zdôvodnenie, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce potrebu započítania\ntohto obdobia dôchodkového poistenia taktiež nie je náležité, pretože dôkazné bremeno uniesol už iba\npredložením originálov poukážok.\n49. Vo vzťahu k obdobiu od 1. júla 1993 do 30. júna 1995, kedy žalovaná žalobcu eviduje ako\nsamostatne zárobkovo činnú osobu, správny súd konštatuje, že v predošlých konaniach nebolo toto\nobdobie predmetom osobitného posudzovania a preto rozumie žalobcovi, že rozšírenie obdobia aj po\n30. júni 1993, za ktoré mal byť povinný odvádzať poistné, bolo preňho prekvapivé. Žalobca preto vecne\nargumentoval, že za uvedené obdobie nebol vôbec povinný odvádzať poistné (a jeho neuhradenie mu\npreto nemožno vyčítať), pretože bol zamestnancom v cudzine (vykonával činnosť docenta v Maďarsku)\nkde bol aj poistený, čo malo za následok, že mu nevznikla povinnosť prihlásiť sa od. 1. júla 1993 do\nnovej Národnej poisťovne podľa § 18 ods. 3 a § 20 ods. 4 zákona č. 7/1993 Z. z..\n50. Správny súd konštatuje, že vo vzťahu ku žalobcom vecne predostretej argumentácii odkazujúcej\nna zákonnú úpravu, ktorá sa podľa jeho názoru na jeho situáciu vzťahovala, žalovaná iba skutkovo\ndôvodila, že poistné za sporné obdobie vo svojom informačnom systéme neeviduje ako uhradené\na rovnako tak neeviduje odhlášku ku tomuto dátumu. Zrozumiteľnú odpoveď na žalobcove námietky,\nči zmienené ustanovenia pre neho skutočne zakladajú výnimku z povinného poistenia, mu pritom\nneposkytla. Preverenie, či bolo poistné za obdobie po 1. júli 1993 uhradené, by prichádzalo do úvahy až\npo zodpovedaní otázky (v zmysle žalobcových námietok), či sa naňho vzťahovala zákonná povinnosť\npoistné, ako zamestnanec v cudzine s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, odvádzať.\nV tomto smere je preto napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n51. Nemožno opomenúť, že odvíjajúc sa od námietok vznesených žalobcom a konštatovaní žalovanej\no nepredložení odhlášky zo systému sociálneho poistenia ku 30. júnu 1993, vyvstáva otázka, na základe\nčoho žalovaná ustálila, že žalobca bol povinný uhrádzať poistné až do 30. júna 1995, keďže tento\n\ndátum nijako nezdôvodnila. Správny súd a rovnako tak žalobca sa môžu len domnievať, aká skutočnosť\nznamenajúca zánik povinného dôchodkového poistenia v tento deň nastala.\n52. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/203/2016 z 27. júna 2019 vyplýva ustálený\nnázor, že „... Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré\nvykonal, ale reagovať aj na námietky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom\nrozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku\nrozhodnutia. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou\nnepreskúmateľnosti. Správny súd zdôrazňuje, že nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať\nčinnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia\norgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny\norgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Všeobecne platí, že\nak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto\nnedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s námietkami\nžalobcov, ktoré uviedli v žalobe, zaoberať a vyjadriť k nim nemohol.“.\n53. Správny súd zdôrazňuje potrebu riadneho ozrejmenia, akým spôsobom dospela k vymedzeniu\nobdobia dôchodkového poistenia (pokiaľ je jeho vymedzenie sporné), keďže od neho sa následne odvíja\nustálenie ďalších údajov potrebných pre zistenie konečnej sumy starobného dôchodku. Práve s ohľadom\nna osobitosti predmetného prípadu, kedy konanie o nároku na starobný dôchodok a určenie jeho výšky\ntrvalo v čase vydania napadnutého rozhdonutia už 13 rokov je potrebné, aby žalovaná svoje rozhodnutia\nodôvodňovala svedomito.\n54. Už iba na základe vyššie konštatovaných zistení vzhliadol správny súd potrebu zrušiť napadnuté\nrozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu jeho\nzmätočnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP vo vzťahu vymedzeniu obdobia dôchodkového poistenia\nv rokoch 1990 až 1995, a to spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej postupom podľa § 191\nods. 3 písm. a) SSP. Aj v predmetnom konaní sa síce javí, že žalovaná nedostatočne doplnila\ndokazovanie vo vzťahu k ustáleniu skutkového stavu, no vo vzťahu k nezodpovedaniu námietok žalobcu\ntýkajúcich sa obdobia rokov 1990 až 1995 správny súd uprednostnil zrušenie rozhodnutia pre jeho\nnepreskúmateľnosť, ktoré by malo mať vždy prednosť (nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne\na v zásade ani skutkovo preskúmať).\n55. Keďže pre náležité posúdenie ostatných námietok týkajúcich sa osobných mzdových bodov\nje potrebné primárne posúdiť skutočné obdobie dôchodkového poistenia, správny súd sa týmito\nnámietkami nezaoberal, pretože sa vo svetle uvedeného stali irelevantnými. Za nedôvodné bolo taktiež\npotrebné posúdiť námietky nevylúčenia zamestnancov z ďalšieho rozhodovania, pokiaľ boli účastní na\nvydávaní predchádzajúcich rozhodnutí, keďže ustanovenie § 181 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. presne\nvymedzuje podmienky, za ktorých možno zamestnanca vylúčiť, pričom dôvody prezentované žalobcom\nnemožno subsumovať ani pod jednu z nich.\n56. Čo sa týka námietky vydania dvoch rozhodnutí namiesto jedného, kasačný súd mal na mysli\nvydanie jedného rozhodnutia v ktorom komplexne posúdi celý nárok na starobný dôchodok žalobcu\nspolu s určením jeho sumy a príslušných valorizačných navýšení, ktoré riadne odôvodní a predíde\ntak potrebe vydávania ďalších zmenových rozhodnutí (ako bolo v tom období bežné). Kasačný súd\nnesledoval vylúčenie možnosti žalobcu podať voči prvostupňovému rozhodnutiu opravný prostriedok,\nalebo, že by mal v prvom stupni rozhodovať generálny riaditeľ žalovanej.\n57. V ďalšom konaní bude žalovaná povinná, rešpektujúc právny názor vyslovený predovšetkým v bode\n42 rozsudku kasačného súdu, opätovne a jednoznačne posúdiť úhradu poistného za obdobie rokov\n1990 až 1993 tak, aby jej závery vyplývali z administratívneho spisu ako aj dodatočne vykonaného\ndokazovania. Vo vzťahu k obdobiu rokov 1993 až 1995 zdôvodní, na základe čoho dospela po 13\nrokoch k záveru, že aj za uvedené obdobie bol žalobca povinný uhrádzať poistné a to predovšetkým za\nprihliadnutia na vecné námietky žalobcu. Svoje úvahy v tomto novom rozhodnutí náležite zdôvodní.\n58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu v plnom rozsahu.\n59. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na\nSprávnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "46a21856-905c-48fb-b32c-71f0298ef54b:710c72cf-8de6-4348-a723-1322313557b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1", "spisova_znacka": "7So/5/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/5/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1"}, {"guid": "541d1240-d107-4142-9b49-5f65c0909f10:28888893-0d87-4120-8e22-73fccae903a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Sa/28/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Sa/28/2021 z 23. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-12-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/541d1240-d107-4142-9b49-5f65c0909f10:28888893-0d87-4120-8e22-73fccae903a1"}, {"guid": "de70f369-21e6-49c2-81e0-13a21ad0d5dd:6cdf8a57-d4e2-4dc8-8603-846e33b6dba5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1008201584.4", "spisova_znacka": "6Sd/153/2008", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sd/153/2008 z 23. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-10-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1008201584.4"}], "citovane_v": []}