{"guid": "3cd06c5a-d33e-4576-8b6d-3584f25059de:5e199395-909b-49cb-95c7-5c6fa485e83f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201717.2", "spisova_znacka": "BA-2S/281/2020", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/281/2020 z 29. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2025, sp. zn. BA-2S/281/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201717.2", "identifikacne_cislo": "1020201717", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2025-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e199395-909b-49cb-95c7-5c6fa485e83f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201717.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201717.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201717.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/281/2020\n1020201717\n29. 05. 2025\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201717.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX\nXX D., právne zastúpený: JUDr. Viera Gibľáková, advokátka so sídlom Slnečná 1481/94, 059 71 Ľubica,\nproti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, v konaní\no preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. SPFZ141294/2020 zo dňa 13.10.2020, takto\nrozhodol:\nI.\n\nSprávny súd žalobu o d m i e t a.\n\nII. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Právna predchodkyňa žalobcu sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 14.12.2020 domáhala\npreskúmania opatrenia žalovaného – listu č. SPFZ141294/2020 zo dňa 13.10.2020 (ďalej „napadnuté\nopatrenie“). Predmetným opatrením žalovaný oznámil splnomocnenej zástupkyni pôvodnej žalobkyne,\nže generálne riaditeľstvo žalovaného neschválilo návrh zápisnice na vydanie náhradných pozemkov\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území B. E. v súvislosti s priznaným reštitučným nárokom pôvodnej\nžalobkyne na podklade rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku č.j. 504-1/2005JUDr.Ru zo dňa 28.04.2005 a ďalej, že pôvodné pozemky týkajúce sa uplatneného reštitučného nároku\nsa nachádzali v katastrálnom území, v ktorom je dostatok pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky,\nv správe žalovaného (katastrálne územie C.).\n2. Listom zo dňa 14.01.2021 právna zástupkyňa pôvodnej žalobkyne oznámila súdu úmrtie žalobkyne.\n3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.02.2021 žiadal súdne konanie zastaviť z dôvodu absencie\naktívnej žalobnej legitimácie, alternatívne žalobu odmietnuť z dôvodu neprípustnosti súdneho prieskumu\nnapadnutého opatrenia žalovaného, prípadne žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n4. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/281/2020 bola na základe\nuvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023\nv znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho\nsúdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) a je vedená pod sp. zn. BA-2S/281/2020.\n5. Správny súd uznesením č. k. BA-2S/281/2020-50 zo dňa 15.07.2024 rozhodol o pokračovaní\ns právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne, aktuálne označeným žalobcom, na ktorého v rámci\n\ndedičského konania 10D/145/2020-66, Dnot 19/2021 prešlo právo na náhradu za nehnuteľnosti priznané\nv reštitučnom konaní.\n6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.05.2024, doručenom správnemu súdu dňa 02.09.2024, zotrval na\nžalobe podanej právnou predchodkyňou a žiadal napadnuté opatrenie zrušiť a vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie.\n7. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n8. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.\n2023 (ďalej „SSP“), na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej\nsprávy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych\naktov a normatívnych správnych aktov.\n9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n10. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné\nsúkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.\n11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n12. Pri skúmaní spôsobilosti konkrétnej písomnosti (alebo konkrétneho postupu) určitého subjektu\nbyť predmetom správneho súdneho prieskumu je potrebné vychádzať z toho, že správne súdy\nv správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov\nverejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších\nveciach ustanovených zákonom. Je potom zrejmé, že predmetom správneho súdneho prieskumu sú\nrozhodnutia, opatrenia, iné zásahy ako aj nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené\nzákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto\npredmetov správneho súdneho prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov\nverejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu správneho\nsúdneho prieskumu možno potom odvodiť základné vymedzenie toho, čo správne súdy v rámci\nsprávneho súdnictva nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi\nverejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej\nsprávy, a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom\ndaného právneho aktu. To potom znamená, že právne akty, ktoré síce vydal orgán verejnej správy, avšak\nktoré nie sú výsledkom postupu v rámci vrchnostenského vzťahu medzi týmto orgánom verejnej správy\na adresátom daného právneho aktu, t. j. právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom\nvýkonu ich pôsobnosti v oblasti verejnej správy, nemožno preskúmať v rámci správneho súdnictva.\nSprávny súd preto pri skúmaní spôsobilosti opatrenia žalovaného zo dňa 13.10.2020 byť predmetom\nsprávneho súdneho prieskumu zameral svoju pozornosť na posúdenie otázky, či tento právny akt bol\nvýsledkom postupu v rámci vrchnostenského vzťahu medzi žalovaným a žalobcom ako adresátom\ndaného právneho aktu, t. j. či tento právny akt bol výsledkom výkonu pôsobnosti žalovaného v oblasti\nverejnej správy.\n13. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd pripomína, že žalovaný bol zriadený zákonom č.\n330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,\npozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no pozemkových úpravách“), ktorý upravuje jeho postavenie a úlohy, na ktoré bol zriadený. V zmysle\nzákona o pozemkových úpravách je žalovaný právnickou osobu so sídlom v Bratislave, pričom svoju\nčinnosť vykonáva jednak na základe zákona o pozemkových úpravách, jednak na základe osobitných\npredpisov, a to vo verejnom záujme. Z tejto činnosti potom žalovanému vznikajú práva a záväzky. Medzi\núlohy žalovaného v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov patrí aj prevádzanie náhradných\npozemkov do vlastníctva oprávnenej osoby. Túto úlohu žalovaný vykonáva podľa zákona č. 229/1991\nZb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších\n\npredpisov (ďalej „zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde“) a tiež podľa zákona č. 503/2003 Z. z.\no navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších\npredpisov.\n14. Vzťah žalovaného a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku v zmysle zákona\no úprave vlastníckych vzťahov k pôde je výsostne súkromnoprávny, a to napriek striktnej normatívnej\núprave určujúcej postup oboch strán ako aj charakter náhradného pozemku. Žalovaný totiž nie je\noprávnený vrchnostensky stanoviť, že reštituentovi bude pridelený taký náhradný pozemok, s ktorým\nreštituent nesúhlasí, a zároveň reštituent nemá nárok na poskytnutie ním vybraného pozemku. Napokon,\nak sa žalovaný a reštituent dohodnú na uspokojení nároku reštituenta na pridelenie náhradného\npozemku, je výsledkom tohto ich konsenzu čisto súkromnoprávny akt, resp. právny úkon, a to zmluva\no bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku. Zo zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde\na nariadenia vlády o poskytovaní náhradných pozemkov je zjavné, že pri poskytovaní náhradných\npozemkov žalovaný nemá postavenie orgánu verejnej správy a nerozhoduje na základe zákonom\nzverenej právomoci konať a rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalovaný pri poskytovaní náhradných\npozemkov len realizuje rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy, a to reštitučného orgánu, v\nrámci kontraktačného procesu.\n15. Z uvedeného je zrejmé, že pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku v zmysle zákona o\núprave vlastníckych vzťahov k pôde je postavenie žalovaného a reštituenta rovnocenné. Žalovaný\ntotiž nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti reštituentovi a ani sám autoritatívne vynucovať\nplnenie eventuálnych povinností reštituenta. Predmetný vzťah medzi žalovaným a reštituentom je teda,\nv špecifických podmienkach konania po priznaní reštitučného nároku, vzťahom súkromnoprávnym.\n16. Súkromnoprávnemu charakteru vzťahu žalovaného a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí\nnáhradného pozemku ostatne nasvedčuje tiež aktuálna správna súdna prax, v zmysle ktorej reštitučný\nproces podľa zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde možno rozdeliť do dvoch fáz. Prvú\nfázu predstavuje administratívne reštitučné konanie, v rámci ktorého reštitučné orgány vrchnostensky\nrozhodujú o uplatnenom reštitučnom nároku. Ak reštitučné orgány nároku vyhovejú, buď rozhodnú\no vydaní pôvodnej nehnuteľnosti reštituentovi alebo reštituentovi priznávajú právo na náhradu, ak\npôvodnú nehnuteľnosť nemožno vydať. Druhá fáza, ktorá potom logicky nasleduje, len ak bol reštitučný\nnárok úspešný, avšak reštituentovi nebolo možné vydať pôvodnú nehnuteľnosť, spočíva v uspokojení\npriznanej reštitučnej náhrady. Na rozdiel od prvej fázy reštitučného procesu, tá druhá má výlučne\nsúkromnoprávnu povahu. V rámci nej sa úspešný reštituent a štát zastúpený žalovaným dohadujú na\nspôsobe uspokojenia náhrady, ktorého výsledkom je následne buď zmluva o bezodplatnom prevode\nnáhradného pozemku zo štátu na reštituenta alebo zaplatenie peňažnej náhrady štátom reštituentovi.\nUvedené závery vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Svk/10/2023 zo dňa 31.01.2024.\n17. Obdobným spôsobom bola problematika charakteru „druhej“ fázy reštitučného konania vyhodnotená\naj v rozhodnutiach Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/8/2024 zo dňa 30.09.2024 a sp. zn.\n6S/9/2024 zo dňa 30.09.2024 či v rozhodnutiach Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/335/2021\nzo dňa 20.11.2024 a sp. zn. 14Sa/4/2024 zo dňa 19.11.2024.\n18. Len na doplnenie v súvislosti s postavením žalovaného správny súd uvádza, že nijako\nnespochybňuje charakter iných právnych aktov vydávaných žalovaným ako orgánom verejnej správy\n(napr. rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení informácie podľa zákona o slobode informácií).\nNa druhej strane nemožno opomenúť, že žalovaný má tiež rozsiahle kompetencie ako subjekt\nsúkromnoprávnych vzťahov, a to napríklad pri zastupovaní neznámych vlastníkov. Charakter\nkonkrétneho právneho aktu žalovaného je preto potrebné posudzovať individuálne.\n19. Z predloženého spisu žalovaného je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa (právna predchodkyňa\nžalobcu) uplatnila reštitučný nárok, a že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku č.j.\n504-1/2005-JUDr.Ru zo dňa 28.04.2005 jej bol priznaný nárok na poskytnutie náhrady za pozemky,\nktoré nebolo možné vydať. Z predloženého spisu žalovaného je tiež zrejmé, že pôvodná žalobkyňa\nsi priznaný nárok u žalovaného uplatnila podaním zo dňa 07.07.2005, ktorým požiadala o poskytnutie\n\nnáhrady vo forme vydania náhradných pozemkov. Uplatnením nároku podľa predchádzajúcej vety\nzačala fáza reštitučného procesu, ktorá už nemala charakter administratívneho konania, ale výsostne\nsúkromnoprávny charakter. V tejto fáze reštitučného procesu písomnosti žalovaného z už uvedených\ndôvodov nie je možné považovať za právne akty orgánu verejnej správy vydané v rámci výkonu\njeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Správny súd preto dospel k záveru, že oznámenie zo dňa\n13.10.2020 nie je právnym aktom orgánu verejnej správy vydaným v rámci výkonu jeho pôsobnosti v\noblasti verejnej správy, a teda nie je spôsobilé byť predmetom správneho súdneho prieskumu.\n20. Žalobou napadnuté opatrenie, t. j. list žalovaného zo dňa 13.10.2020, bol vydaný žalovaným v\nštádiu po skončení administratívneho reštitučného konania vedeného okresným úradom, až v rámci\nuspokojovania reštitučného nároku v súkromnoprávnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. V tejto\n„druhej“ fáze je žalovaný viazaný rozhodnutím okresného úradu o priznaní reštitučného nároku, pričom\nv súčinnosti s reštituentom de facto „dohaduje“ podmienky poskytnutia náhrady a svojim charakterom\nsa jedná o proces majúci súkromnoprávny charakter. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu podľa\n§ 7 písm. d) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.\n21. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden\nz účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá a nebol zistený\nžiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.\n22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca\nod doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "c188686c-77a9-459a-b21d-6b474b8232dd:fb79f92c-9424-4e22-9e67-7f83d2166f5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200548.1", "spisova_znacka": "1Svk/10/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200548.1"}, {"guid": "aaa4ae36-cf83-480b-8352-812b9d25eefd:9e572e9e-61ac-45f1-9d5c-fdd5f052da3c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100224.1", "spisova_znacka": "14Sa/4/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sa/4/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100224.1"}], "citovane_v": []}