{"guid": "4ba1a4d0-c859-490b-9702-382f04a2a9f5:a6f4d6a9-9843-4283-911a-e1601b17e52b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201603.2", "spisova_znacka": "BA-5S/211/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/211/2020 z 26. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. augusta 2025, sp. zn. BA-5S/211/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201603.2", "identifikacne_cislo": "1020201603", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2025-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/488", "nazov": "zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/488", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/488-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6f4d6a9-9843-4283-911a-e1601b17e52b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201603.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201603.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201603.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/211/2020\n1020201603\n26. 08. 2025\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201603.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu A. B. C., PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: D. E., F. X,\nF., zast.: G. H. F., I., J. XX, F., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov,\nreferát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP2-2020/099362-002 zo dňa 22.09.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj len ,,prvostupňový\norgán“) vydal rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-BAOCDPK-2020/062384 z 17.03.2020 (ďalej aj len ,,rozkaz“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo\nvýške XXX,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej\nznámke a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 488/2013 Z.z.“), pričom tento rozkaz bol\nžalobcovi doručený dňa 24.03.2020. Predmetného správneho deliktu sa mal dopustiť na tom skutkovom\nzáklade, že dňa 03.02.2018 v čase o 10:59:05 hod. užíval vymedzený úsek cesty R1, 155,1 km, smer\nBB, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že vychádzal\nzo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. XXXXXXXX a\nfotografia, vyhotovené dňa 04.02.2018, v čase o 02:12:50 hod. Na základe predmetného záznamu o\nvykonaní kontroly a fotografie bolo zistené a preukázané, že žalobca dňa 03.02.2018 v čase o 10:5:05\nhod. užíval vymedzený úsek cesty R1, 155,1 km, smer BB, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky,\nčím spáchal správny delikt podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. Vzhľadom na to,\nže prvostupňový orgán nezistil dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z., za\nspáchanie tohto správneho deliktu prevádzkovateľovi vozidla podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z.\nuložil pokutu vo výške XXX,- eur.\n2. Žalobca podal voči rozkazu odpor, v ktorom poukázal na § 11 ods. 1 zákona č. 488/2003 Z.z. a\nnamietal, že pokuta mu bola uložená až po uplynutí zákonom určenej lehoty. Následne prvostupňový\norgán vydal rozhodnutie OU-BA-OCDPK-2020/062384 z 04.06.2020 (ďalej aj len ,,prvostupňové\nrozhodnutie“) o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, ktorým žalobcovi uložil pokutu\nvo výške XXX,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z., ktorého\nsa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 03.02.2018 v čase o 10:59:05 hod. užíval vymedzený\n\núsek cesty R1, 155,1 km, smer BB, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení reagoval\nna odpor, ktorý žalobca podal voči rozkazu, pričom uviedol, že správny orgán sa o porušení povinnosti\ndozvedel dňa 11.03.2020, a teda tento dátum nie rozhodujúci pre plynutie dvojročnej prekluzívnej lehoty,\nčím teda neprišlo k porušeniu ustanovenia § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. podľa prvostupňového\norgánu si správny orgán svoju zákonnú povinnosť splnil a bezodkladne bez ďalšieho konania vydá\nrozkaz o zo slov účastníkovi konania dňa 17.03.2020 podľa § 10a ods. 8 zákona č. 488/2002 Z.z., a\nteda nebolo porušené ani ustanovenie § 11 ods. 1 cit. zákona. správny orgán nevie žiadnym spôsobom\novplyvniť, kedy mu záznam o vykonaní kontroly príde do Jednotného informačného systému v cestnej\ndoprave (ďalej aj len ,,JISCD“), pričom po doručení tohto záznamu vydáva bezodkladne rozkaz o\nuložení pokuty, ktorý následne doručovaný účastníkovi konania. Zákonodarca viaže tento moment\nna okamih, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti reálne dozvedela a niekedy sa o porušení\ndozvedieť mohol, prípadne kedy k porušeniu povinnosti došlo. Ďalej uviedol, že správny orgán sa\no skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania dozvedá buď z vlastnej kontrolnej činnosti,\nalebo na základe podnetu. V prejednávanej veci sa správny orgán v súlade s podkladmi, ktoré tvoria\nsúčasť administratívneho spisu,dozvedel o porušení povinnosti elektronickým doručením záznamu o\nvykonaní kontroly Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej aj len ,,Národná diaľničná spoločnosť“).\nAutentický elektronický záznam o podnete je uložený v JISCD, pričom s údajmi o doručení nie je možné\nmanipulovať.\n3. Žalobca následne podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal obdobne\nako v odpore nedodržanie subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty. O odvolaní rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. OU-BA-OOP2-2020/099362-002 z 22.09.2020 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“)\ntak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný uviedol, že správny delikt bol\nspoľahlivo zistený a preukázaný, pričom skutkový stav nebol sporný. Spornou bola skutočnosť, týkajúca\nsa zachovania subjektívnej dvojročnej lehoty v zmysle § 10 a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. zo strany\nsprávneho orgánu. K tomu žalovaný uviedol, že § 10 a ods. 8 citovaného zákona stanovuje pre možnosť\nuloženia pokuty za správny delikt objektívnu lehotu 3 roky odo dňa kedy došlo k porušeniu povinnosti a\nsubjektívnu lehotu 2 roky od okamihu, kedy sa príslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti.\nPodľa žalovaného je teda na zachovanie uvedenej lehoty potrebné posúdiť moment, kedy sa príslušný\nsprávny orgán o predmetnom porušení povinnosti dozvedel. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že z\npodkladov v administratívnom spise - snímky obrazovky zachytávajúcej obsah JISCD vyplýva, že podnet\nvo veci predmetného porušenia povinnosti bol správnemu orgánu doručený elektronicky dňa 11.03.2020\npod č. podania XXXXXXXXX. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 387/2015 Z.z. o jednotnom informačnom\nsystéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, údaje evidované v cestnom\ninformačnom systéme sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.\nPodľa žalovaného sa teda prvostupňový správny orgán preukázateľne dozvedel o porušení povinnosti\ndňa 11.03.2020, a preto považoval žalovaný subjektívnu lehotu na možnosť uloženia pokuty za správny\ndelikt za zachovanú.\n4. Ďalej žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán v oznámení o pokračovanie správneho\nkonania a výzve na vyjadrenie zo dňa 08.04.2020 žalobcu oboznámil s údajom o tom, kedy sa o\nporušení povinnosti dozvedel, avšak neuviedol akým spôsobom. Podľa žalovaného len skutočnosť, že\nprvostupňový orgán neuviedol, akým spôsobom sa o porušení povinnosti dozvedel, samo osebe nie\nje dôvodom na zrušenie rozhodnutia. V reakcii na žiadosť žalobcu o doplnenie spisového materiálu\no dôkaz o tom, kedy sa prvostupňový orgán dozvedel o porušení povinnosti žalovaný uviedol, že\núdaj o tom, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel je v súlade s vyššie uvedenými\nskutočnosťami zaznamenaný v JISCD, ktorý má prvostupňový orgán k dispozícii si - uvedený dôkaz je\nzároveň súčasťou spisu v podobe snímky obrazovky zachytávajúcej obsah JISCD o podnete vo veci\npredmetného porušenia povinnosti doručeného dňa 11.03.2020, na základe čoho je zrejmé, že uvedený\ndôkaz nebolo pod lebo v konaní dopĺňať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 23 ods. 1 správneho\nporiadku, v zmysle ktorého má žalobca ako účastník konania možnosť využiť svoje právo nazerať do\nspisu.\n5. Žalovaný nezistil žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, a preto\nodvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII.\nŽaloba\n\n6. Včas podanou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobca domáhal\npreskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodu\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“). Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové\nrozhodnutie a súčasne, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania.\n7. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a uzavrel, že\nzákonná lehota bola dodržaná, keďže správny delikt bol spáchaný 03.02.2018, pričom prvostupňový\norgán sa o porušení povinnosti dozvedel dňa 11.03.2020 doručením záznamu o vykonaní kontroly\nNárodnej diaľničnej spoločnosti a vydaný rozkaz zaslal žalobcovi dňa 17.03.2020. Právny názor oboch\nsprávnych orgánov žalobca považoval za chybný, keďže v konečnom dôsledku by sa subjektívna lehota\npri takomto výklade stáva zbytočnou, pretože by postačovalo, keby Národná diaľničná spoločnosť\ndoručila oznámenie o vykonaní kontroly dňa 03.02.2021 (posledný deň objektívnej lehoty) a v ten istý\ndeň by správny orgán vydal a odoslal rozkaz.\n8. Žalobca poukázal na § 8 ods. 1; § 9 ods. 1 a 2 písm. a); § 9 ods. 5 písm. b) a § 9 ods. 10\nzákona č. 488/2013 Z.z. a argumentoval, že Národná diaľničná spoločnosť bola zákonom poverená k\nvýkonu štátnej správy na úseku cestnej premávky, a to výberu úhrady diaľničnej známky za užívanie\nvymedzených úsekov ciest a kontroly dodržiavania povinností užívateľov vymedzených úsekov ciest.\nZákon môže rozdeliť výkon štátnej správy medzi Národnú diaľničnú spoločnosť a okresný úrad, nemôže\nto však viesť k neodôvodneným zásahom do verejných subjektívnych práv občanov. Podľa žalobcu je\nvecou štátu, aby sa s rozdelením kompetencií vyrovnal a zabezpečil tomu zodpovedajúce materiálne\na personálne podmienky. Význam zákonnej subjektívnej lehoty je podľa žalobcu práve v tom, že núti\nzainteresované osoby k riadnemu a včasnému výkonu štátnej správy. Ak by okresný úrad rovnakú\nkontrolu vykonával sám a záznam o kontrole by vyhotovil až 11.03.2020, neexistovala by pochybnosť o\ntom, že subjektívna lehota začala plynúť už dňom vyhotovenia záznamu o kontrole. Žalobca poukázal\nna rozhodnutie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 7 Afs 14/2011.\nPodľa žalobcu bolo preukázané, že spáchal správny delikt už dňa 03.02.2018, pričom podľa vyjadrenia\nNárodnej diaľničnej spoločnosti na jej webových stránkach, údaje zaznamenané kontrolným systémom\nsú automaticky ďalej posielané Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky a okresným\núradom.\n9. Podľa žalobcu je irelevantné, že podnet vo veci predmetného porušenia povinnosti bol\nprvostupňovému správnemu orgánu doručený elektronicky až dňa 11.03.2020 a z akého dôvodu sa tak\nstalo. Určujúce je iba to, že jedna z osôb, ktoré spoločne vykonávajú štátnu správu (Národná diaľničná\nspoločnosť), vedela o spáchaní správneho deliktu už od vyhotovenia záznamu o vykonaní kontroly dňa\n04.02.2018. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu zákonná subjektívna lehota podľa § 10 a ods. 8 zákona\nč. 488/2013 Z.z. začala plynúť už od 4. februára 2018.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\nZotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že zákonodarca explicitne\nvymedzuje subjekt, ktorého „dozvedením sa“ dochádza k začatiu plynutia subjektívnej lehoty na možnosť\nuloženia pokuty za správny delikt, pričom uvedeným subjektom je príslušný okresný úrad, nie Národná\ndiaľničná spoločnosť (§ 10a ods. 8 zák.č. 488/2013 Z.z.). Ak by žalovaný pri posudzovaní začiatku\nplynutia subjektívnej lehoty vychádzal zo skutočnosti, kedy sa o porušení povinnosti dozvedela Národná\ndiaľničná spoločnosť, konal by v rozpore § 10a ods. 8 zák.č. 488/2013 Z.z.\n11. Žalovaný ďalej opätovne poukázal na to, že z predložených podkladov prvostupňového orgánu snímky obrazovky zachytávajúcej obsah JISCD vyplýva, že podnet vo veci predmetného porušenia\npovinnosti bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený elektronicky dňa 11.03.2020 pod č. podania\nXXXXXXXXX. Autentický elektronický záznam o podnete, na základe ktorého sa správny orgán o\nporušení povinnosti dozvedel, je uložený v JISCD, pričom s údajmi o doručení nie je možné manipulovať.\nUvedený dôkaz je zároveň súčasťou administratívneho spisu.\n\n12. Dátum doručenia tohto podnetu je tak podľa žalovaného najskorším okamihom, kedy sa správny\norgán objektívne dozvedel o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne\nzhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého. Z uvedeného dôvodu má odvolací orgán za\nto, že prvostupňový správny orgán konal v súlade s rozhodnutím rozšíreného senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky č. spisu 7 Afs 14/2011. Do uvedeného momentu prvostupňový\norgán totiž žiadnymi informáciami o porušení predmetnej povinnosti nedisponoval. Moment zhotovenia\nzáznamu o vykonaní kontroly zo dňa 04.02.2018 ako dôkazu v ďalšom správnom konaní, ktoré vykonal\na zabezpečil subjekt poverený výkonom kontroly je podľa názoru žalovaného momentom, kedy sa o\nporušení povinnosti mohol dozvedieť orgán kontroly, nie príslušný prvostupňový orgán, na konanie\nktorého sa subjektívna lehota vzťahuje. Žalovaný konštatuje, že pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty\nje bezpredmetné, kedy sa o skutku dozvedela Národná diaľničná spoločnosť, za situácie že objektívna\nlehota na možnosť uloženia pokuty bola zachovaná. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu má\nžalovaný za to, že subjektívna lehota na možnosť uloženia pokuty za predmetný správny delikt bola\nzachovaná.\nIV.\nReplika žalobcu\n13. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, v ktorej v zásade zotrval na svojej\npredchádzajúcej argumentácii a námietkach uvedených v žalobe. Uviedol, že žalovaného výklad\nje formalistický a namietal žalovaného argumentáciu ohľadom rozdelenia kompetencií Národnej\ndiaľničnej spoločnosti a okresných úradov. Opätovne namietal, že výklad správnych orgánov vedie\nk neprijateľnému popretiu subjektívnej lehoty. Ďalej uviedol, že ak Národná diaľničná spoločnosť vedela\no spáchaní správneho deliktu už od vyhotovenia záznamu o vykonaní kontroly dňa 04.02.2018 a rozkaz\nbol žalobcovi zaslaný až dňa 17.03.2020, tento postup nie je v súlade so zmyslom subjektívnej lehoty.\nPodľa žalobcu pri rozdelenej kompetencii v tej istej veci medzi dva správne orgány musí pre oba orgány\nplatiť iba jedna (spoločná) subjektívna lehota.\nV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.\nz.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na\nktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná\nprávomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom\nv Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/211/2020.\n15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, v znení\núčinnom do 20.07.2020, kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča podľa tohto\nzákona vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly v súčinnosti s orgánmi Policajného zboru v rámci\nvykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.\n16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z., osobami poverenými výkonom kontroly sú: a) zamestnanci\nsprávcu výberu úhrady diaľničnej známky,\nb) zamestnanci osoby poverenej správcom výberu úhrady diaľničnej známky podľa § 8 ods. 1.\n17. Podľa § 10a ods. 1 a 2 zákona č. 488/2013 Z.z., sa správneho deliktu dopustí ten, kto ako\nprevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží\npokuta od 150 eur do 500 eur.\n18. Podľa § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z., pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď\nsa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa\n\nporušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a\nnásledky porušenia povinnosti.\nVI.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania,\nktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez\nnariadenia pojednávania dňa 26. augusta 2025, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v\nspojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali v žiadnom\nzo svojich podaní. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s lehotou uvedenou v §\n137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle\nMinisterstva spravodlivosti SR.\nVII.\nPrávne posúdenie veci\n20. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150,- eur za spáchanie\nsprávneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. Medzi účastníkmi neboli sporné skutkové\nokolnosti, žalobca nepopieral spáchanie predmetného skutku, teda dopustenia sa správneho deliktu,\nnenamietal ani právne posúdenie skutku ako správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013\nZ.z. Žalobca však namietal nedodržanie subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty za ním spáchaný\nsprávny delikt. Podstata žalobnej argumentácie sa týkala výlučne otázky subjektívnej lehoty na uloženie\npokuty. Vzhľadom na to, že správny súd mimo žalobných bodov nezistil, že by boli v prejednávanej veci\ndané vady uvedené v § 195 SSP, napadnuté rozhodnutie preskúmaval v rozsahu a v medziach žaloby.\n21. Ako už správny súd naznačil vyššie, v prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobca sa dňa\n03.02.2018 dopustil správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zák. č. 4888/2013 Z.z. Rozkaz za tento správny\ndelikt mu bol doručený dňa 24.03.2020. Žalobca následne podal voči rozkazu odpor, po ktorom bola\nžalobcovi uložená pokuta prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.06.2020.\nVychádzajúc z § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom do 20.07.2020 (teda v znení\núčinnom v rozhodnom čase), zákon upravoval pre uloženie pokuty subjektívnu a objektívnu lehotu, ktoré\nz časového hľadiska limitovali príslušný správny orgán – okresný úrad vo vzťahu k uloženiu pokuty.\nPokiaľ ide o subjektívnu lehotu, táto bola upravená tak, že pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa,\nkedy sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti. Objektívna lehota bola stanovená na\ntri roky odo dňa porušenia povinnosti. Uvedené znamená, že príslušný okresný úrad, ktorý je v zmysle\n§10a ods. 5 zák. č. 488/2013 Z.z. príslušný na prejednávanie správnych deliktov podľa § 10a ods. 1\ncit. zákona, je oprávnený uložiť pokutu do dvoch rokov, od kedy sa dozvedel o porušení povinnosti,\navšak súčasne tento časový úsek nesmie byť dlhší ako tri roky od samotného porušenia povinnosti.\nInak povedané, uplynutie subjektívnej lehoty nesmie prekročiť moment uplynutia objektívnej lehoty. V\nprejednávanej veci bolo sporné dodržanie dvoj-ročnej subjektívnej lehoty zo strany žalovaného, a to\nnajmä s akcentom na otázku, ktorým momentom sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti.\n22. Z administratívneho spisu (č.l. 8) vyplýva, že správnemu orgánu bol podnet o správnom delikte\ndoručený dňa 11.03.2020 pod č. XXXXXXXXX, prostredníctvom JISCD. Žalobca v zásade nespochybnil\nskutočnosť, že podnet o správnom delikte bol správnemu orgánu doručený 11.03.2020, avšak namietal,\nže toto doručenie nie je pre plynutie subjektívnej lehoty relevantné, pretože určujúcim momentom má\nbyť podľa jeho názoru dátum, kedy sa jedna z osôb, ktoré spoločne vykonávajú štátnu správu (Národná\ndiaľničná spoločnosť) dozvedela o spáchaní správneho deliktu, pričom týmto dátumom je vyhotovenie\nzáznamu o vykonaní kontroly, t.j. 04.02.2018. Žalobca teda namieta, že subjektívna lehota vo veci\nnemala žalovanému plynúť odo dňa, kedy mu bol doručený podnet cez JISCD (11.03.2020), ale už\nod momentu, kedy sa o porušení povinnosti dozvedela Národná diaľničná spoločnosť prostredníctvom\nvyhotovenia záznamu o vykonaní kontroly (04.02.2018).\n23. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.\n4Stk/3/2021 z 19.10.2022, v ktorom bola okrem iného riešená otázka rozhodného momentu pre začiatok\n\nplynutia subjektívnej lehoty podľa § 10a ods. 8 zák.č. 488/2013 Z.z., práve prihliadnuc na skutočnosť, že\nna predmetnom úseku (správa a prevádzkovanie diaľnic) plnia určité úlohy aj tretie osoby, ako je tomu aj\nv prejednávanej veci vo vzťahu k Národnej diaľničnej spoločnosti. Správny súd osobitne poukazuje na\nbody 47 až 49 cit. rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Stk/3/2021, z ktorých vyplynulo,\nže pre účel posúdenia časového úseku plynutia subjektívnej lehoty je potrebné akceptovať, že jediným\norgánom oprávneným rozhodovať o uložení rozkazu je žalovaný (príslušný okresný úrad).\n24. Práve príslušný okresný úrad totiž v zmysle §10a ods. 5 zák. č. 488/2013 Z.z. disponuje verejnou\nmocou zverenou mu zákonom na ukladanie pokút za správne delikty na príslušnom úseku a práve od\njeho vedomosti o protiprávnom konaní (žalobcu) sa potom odvíja začiatok plynutia subjektívnej lehoty\nna samotné uloženie pokuty. Ak na predmetnom úseku (správa a prevádzkovanie diaľnic) plnia určité\núlohy aj tretie osoby (napr. výber úhrad za používanie diaľnic alebo ich kontrola), nie je možné tieto tretie\nosoby stotožňovať s priamym výkonom rozhodovacej právomoci na úseku ukladania sankcií žalovaným.\nPokiaľ Národná diaľničná spoločnosť vykonáva na úseku prevádzky a správy diaľnic určité úlohy, je\npotrebné skúmať obsah tejto – jej zverenej agendy. Keďže orgánom oprávneným uložiť žalobcovi\npokutu za správny delikt bol práve žalovaný, je bezpredmetné, kedy sa dostali informácie o porušení\npovinnosti (spáchaní správneho deliktu) do dispozície Národnej diaľničnej spoločnosti. Táto skutočnosť\nnemá vplyv na začatie plynutia subjektívnej lehoty, pretože zákon nezveril právomoc prejednávať a\nrozhodovať o správnom delikte, resp. ukladať pokuty za správny delikt obom týmto subjektom (teda\naj Národnej diaľničnej spoločnosti), ale len žalovanému (príslušnému okresnému úradu). Prípadná\nvedomosť tretej osoby (Národnej diaľničnej spoločnosti) o delikte nemohla viesť k začatiu plynutia lehoty\nna uloženie pokuty, ktorú zákon určil orgánu oprávnenému na jej uloženie - teda žalovanému. Na tomto\nzávere nemení nič ani technické zázemie, prostredníctvom ktorého sa správne delikty na tomto úseku\nidentifikujú, resp. to, kto tieto technické prostriedky spravuje, archivuje a pod.\n25. Naviac, podľa názoru Najvyššieho správneho súdu SR vyplývajúceho z rozsudku sp.zn. 4Stk/3/2021,\nnielen pri vzájomnom skúmaní kompetenčného substrátu žalovaného a Národnej diaľničnej spoločnosti,\nale aj pri analýze ich funkčných a hierarchických väzieb je potrebné ustáliť, že vedomosť tejto spoločnosti\no prípadnom správnom delikte nie je vedomosťou žalovaného o tomto delikte. Národná diaľničná\nspoločnosť totiž nie je vnútorným útvarom, ani akoukoľvek inou organizačnou zložkou žalovaného. Keby\ntomu tak bolo, bolo by možné pripustiť, že jej prípadná vedomosť o správnom delikte by hypoteticky\nmohla predstavovať začiatok plynutia subjektívnej lehoty žalovaného pre uloženie pokuty (a to aj v\nprípade, ak priamo žalovaný o správnom delikte v danom čase ešte vedomosť nemal). Z hľadiska\nvýstavby orgánov verejnej správy je však Národná diaľničná spoločnosť samostatnou právnickou\nosobou, s vlastnou právnou subjektivitou a nie je orgánom štátu, resp. vnútorným útvarom žalovaného.\nTo, že bola štátom poverená výkonom určitej činnosti (výber a kontrola úhrad a pod.), z nej však nerobí\norgán verejnej moci (a už vôbec nie súčasť žalovaného).\n26. Z administratívneho spisu preukázateľne vyplynulo, že žalovaný sa o správnom delikte žalobcu\ndozvedel dňa 11.03.2020, kedy mu bol doručený podnet zo strany právnickej osoby (tretej osobyNárodnej diaľničnej spoločnosti) prostredníctvom systému JISCD. Žalobca tento dátum, resp. doručenie\npodnetu relevantne nespochybnil, a preto správny súd, aj vo svetle vyššie uvedených záverov\nNajvyššieho správneho súdu SR, nezistil iný dôvod, pre ktorý by tento dátum nemal byť akceptovaný ako\ndátum začatia plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za spáchaný správny delikt. Vzhľadom\nna skutočnosť, že subjektívna lehota začala pre žalovaného plynúť od 11.03.2020 a rozkaz bol žalobcovi\ndoručený dňa 24.03.2020, tak správny súd konštatuje, že bola dodržaná tak dvojročná subjektívna\nlehota, ako aj trojročná objektívna lehota na uloženie pokuty, teda procesný postup žalovaného nie je\nmožné považovať za postup mimo zákonných časových rámcov vyplývajúcich z právnej úpravy účinnej\nv rozhodnom čase.\n27. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že pri takomto výklade začiatku plynutia subjektívnej lehoty by sa\nstala zbytočnou, keďže by postačovalo, aby Národná diaľničná spoločnosť doručila podnet správnemu\norgánu až v posledný deň objektívnej lehoty a ten by v ten istý deň vydal a odoslal rozkaz, tak správny\nsúd uvádza, že táto argumentácia nie je spôsobilá spochybniť správnosť vyššie naznačeného výkladu\nzačiatku plynutia subjektívnej lehoty a taktiež nepopiera účel samotnej subjektívnej lehoty. V tejto\nsúvislosti je totiž potrebné si uvedomiť, že tieto jednotlivé druhy lehôt majú každá svoj osobitný účel.\nObjektívna lehota v prejednávanej veci je v podstate odrazom materiálnej právnej istoty a jej primárnym\núčelom je ochrana účastníka pred neobmedzeným postihovaním za správny delikt. Subjektívna lehota\n\nv prejednávanej veci je však pravidlom, resp. určením časového procesného limitu pre konajúci správny\norgán, ktorej primárnym účelom je, aby správny orgán konal aktívne a promptne za predpokladu, že už\ndisponuje informáciou o porušení právnej povinnosti, čím sa zabráni neprimeranému časovému odstupu\nmedzi tým, keď sa príslušný správny orgán dozvie o spáchaní správneho deliktu a tým, keď správny\norgán na túto vedomosť reaguje (t.j. prejedná správny delikt). Sekundárne sa síce tento účel vo výsledku\nprejaví ako predchádzanie prípadným prieťahom, resp. predchádzanie stavu, kedy je účastník (páchateľ\nsprávneho deliktu) v stave neistoty, avšak primárne subjektívna lehota zaväzuje správny orgán, na\nrozdiel od objektívnej lehoty, ktorá primárne chráni práva účastníka.\n28. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní žalobných námietok, správny súd dospel\nk záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n30. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0\nods. 4 veta prvá SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nprostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote 30 dní od doručenia rozsudku (§ 443 ods. 2 písm.\na/ SSP v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}