{"guid": "2e152374-645f-4219-adc8-0181e4bc4d03:e4cb3a8a-add8-491c-9dd2-3500c18750dd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201517.2", "spisova_znacka": "BA-2S/253/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/253/2020 z 14. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. augusta 2025, sp. zn. BA-2S/253/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201517.2", "identifikacne_cislo": "1020201517", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/101", "nazov": "predpis č. 101/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/101-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/125", "nazov": "zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2016"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-38a", "nazov": "§ 38a zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-38a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-38a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-29a", "nazov": "§ 29a zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-29a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-29a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-82a.odsek-5", "nazov": "§ 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-82a.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-82a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/33", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (33/2011 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/33-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-55m.odsek-5", "nazov": "§ 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-55m.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-55m"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/220", "nazov": "predpis č. 220/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/220-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/171#paragraf-2", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-38a", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-29a", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-82a", "/SK/ZZ/2001/153#paragraf-55m"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4cb3a8a-add8-491c-9dd2-3500c18750dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201517.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201517.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201517.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/253/2020\n1020201517\n14. 08. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201517.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta\nJakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX\nXX D., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo námestie\n1, 811 01 Bratislava, IČO: 47 247 959, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nPribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu\nSL-OLVS-2020/002240-002 zo dňa 19.08.2020, takto\nrozhodol:\nI.\nSprávny súd v Bratislave z r u š u j e\nrozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky, číslo spisu SL-OLVS-2020/002240-002 zo\ndňa 19.08.2020 a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kancelárie ministra vnútra\nSlovenskej republiky, tlačového odboru, č. KM-TO-2020/003815-015 zo dňa 16.06.2020 a vec v r a c\ni a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII.\n\nSúd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca podaním zo dňa 26.03.2020 adresovaným elektronicky Prezídiu Policajného zboru z mailovej\nadresy B. požiadal o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), konkrétne uviedol (citácia – pozn. správneho súdu):\n„Dobrý den.\nNa zaklade infozakona vas žiadam o informácie v akom stave je vyšetrovanie spisu PPZ-NKAJFPS-71-113/2019-PZ ktory je vedeny na PZ NAKA v Nitre u F. G. podla paragrafu 4 ods. 3 ods. 4\nzakona c.101/2010 Z.z. o preukazovaní povodu majetku s poukázaním na paragraf 2 ods. 2 zakona c.\n171/1993 o PZ. Preverovaná osoba je A. B. C. H.. Osobne údaje priložím ak bude treba.\nS pozdravom A. B. C. PhD. Generálny riaditel VVS a.s.“\nSvoju žiadosť žalobca doplnil dňa 27. marca 2020, na základe výzvy povinnej osoby podľa § 14 ods. 3\nzákona o slobode informácií z 27. marca 2020, takto (citácia – pozn. správneho súdu):\n„ Žiadateľ:\nA. B. C. H..\n\nD. E. XX, XXXXX D.\nI. o sprístupnenie informácií v ako stave je vec vyšetrovania písomnou formou na mailovu adresu: B. “\n(ďalej len „žiadosť žalobcu“).\n2. O uvedenej žiadosti žalobcu rozhodlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, kancelária ministra\nvnútra Slovenskej republiky, tlačový odbor, dňa 30.03.2020 rozhodnutím číslo KM-TO-2020/003815-006,\nktorým žiadosti nevyhovel. Na základe podaného rozkladu minister vnútra Slovenskej republiky\nrozhodnutím č. SL-OLVS-2020/001620-003 zo dňa 05.06.2020 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nprvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.\n3. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, kancelária ministra vnútra Slovenskej republiky, tlačový\nodbor (ďalej len „prvostupňový orgán“), rozhodnutím č. KM-TO-2020/003815-015 zo dňa 16.06.2020 o\nžiadosti žalobcu rozhodlo tak, že jej „nevyhovuje z dôvodu implicitných zákazov osobitného právneho\npredpisu, t. j. zákona číslo 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona číslo 125/2016\nZ. z. v spojení s faktom, že podstata žiadosti zasahuje do plnenia úloh Policajného zboru v nadväznosti\n§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení\nneskorších predpisov pri výkone pôsobnosti na úseku preukazovania pôvodu majetku, ktorá nie je\ncharakteristická príznakom verejnosti“ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\n4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na právny názor vyjadrený\nv rozhodnutí ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2020/001620-003 zo dňa 05.06.2020,\nkonkrétne, že ,,prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 správneho\nporiadku za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, keď sa so žiadosťou o podklady\nk žiadosti obrátil na vecného gestora, a to Prezídium Policajného zboru. Avšak vzhľadom na, aj keď\nsíce obsiahle, ale len veľmi všeobecné odôvodnenie zamietavého rozhodnutia, ktoré je, napriek absencii\nexplicitného zákazu so sprístupnením informácií ustanoveného v zákone o preukazovaní pôvodu\nmajetku, použiteľné na všetky žiadosti smerujúce k získaniu informácií pochádzajúcich z aplikácie\ntohto osobitného predpisu, možno konštatovať, že skutkový stav nebol zistený dostatočne spoľahlivo.\nRozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nespĺňa kritériá podľa § 46, § 47 ods. 1, § 47 ods.\n3 správneho poriadku, a to najmä preto, že neobsahuje dostatočné odôvodnenie správnej úvahy vo\nvzťahu k predmetu žiadosti. Tlačový odbor ako prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, hoci veľmi obsiahlom, čo v konečnom dôsledku môže spôsobovať zneprehľadnenie\nsprávnej úvahy správneho orgánu, len všeobecne bez väzby na konkrétny predmet žiadosti uviedol, že\nzákon o preukazovaní pôvodu majetku obsahuje implicitný zákaz sprístupnenia informácií z konaní podľa\ntohto zákona. Odvolací správny orgán nespochybňuje existenciu implicitných zákazov v osobitných\nprávnych predpisov ako dôvodu na obmedzenie, resp. odmietnutie sprístupnenia informácií na základe\nindividuálnych žiadostí. Avšak je potrebné, aby bol takýto implicitný zákaz aplikovateľný na konkrétne,\nžiadateľom požadované informácie a nie generálne na všetky prípady tak, ako to v odôvodnení\naplikoval prvostupňový správny orgán. Ak by mal byť nejaký zákaz daný generálne, tento by mal\nbyť zákonom vyjadrený explicitne. Žiadateľ v rozklade okrem iného namietal, že zákon o slobode\ninformácií neobsahuje výslovný zákaz sprístupňovať informácie týkajúce sa zákona o preukazovaní\npôvodu majetku, čo má byť dôvod, pre ktorý nemôže prvostupňový správny orgán žiadosti nevyhovieť\nv plnom rozsahu. Je síce pravda, že zákon o slobode informácií neobsahuje ustanovenie, ktoré by\nobmedzovalo prístup k informáciám, ktoré sa týkajú konania podľa zákona o preukazovaní pôvodu\nmajetku, avšak s právnym názorom, že preto nie je možné nevyhovieť žiadosti v plnom rozsahu,\nnemožno súhlasiť. Úlohou správnych orgánov v konaní o žiadostiach o sprístupnenie informácií je\nvždy náležíte vyhodnotiť zákazy osobitných právnych predpisov, pokiaľ existujú, pričom tieto zákazy\nnemusia mať formu výslovnú, ale môžu vychádzať zo samotnej podstaty a účelu dotknutého osobitného\nprávneho predpisu. Správny orgán až na základe posúdenia veci potom rozhodne, či je možné napriek\nzákonnému zákazu sprístupnenie požadovanej informácie obmedziť v celom rozsahu alebo len jej časti.\nTakéto vnímanie zákona o slobode informácií v právnom poriadku Slovenskej republiky, teda v prostredí\nosobitných zákonov, prvostupňový správny orgán podporil odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 29. novembra 2016, 10Sži/3/2016. Napadnuté rozhodnutie je však z dôvodu\nnedostatočného odôvodnenia, spočívajúceho len vo všeobecnom odkaze na implicitný zákaz bez väzby\nna predmet žiadosti o informácie, nepreskúmateľné.“\n\n5. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva, že ukotvením zákona č. 101/2010 Z.\nz. o preukazovaní pôvodu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o preukazovaní\npôvodu majetku“) v právnom poriadku Slovenskej republiky bola deklarovaná snaha o garanciu\nrealizácie verejného záujmu spočívajúceho vo vytvorení prekážok protiprávnemu nadobúdaniu majetku\nz nelegálnych príjmov. Išlo o snaženie štátu zabrániť zneužívaniu ústavného práva slobodne nadobúdať\nmajetok a disponovať ním na úkor iných a štátu v rozpore s platnými právnymi predpismi a o\nzáujem štátu prijať voči osobám, ktoré takýto majetok vlastnia také opatrenia, ktoré zamedzia, aby\nmajetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov alebo výnos z tohto majetku, mohol slúžiť na získavanie\nneoprávnených výhod či na ďalšiu protiprávnu činnosť. Vzhľadom na účel zákona a charakter úloh\npri zisťovaní majetku, u ktorého vznikla pochybnosť o legálnom nadobudnutí, zákon povolal na\núčely vyhľadávania majetku službu finančnej polície ako zložku Policajného zboru. Nemožno vyjadriť\npochybnosť o tom, že služba finančnej polície, a teda Policajný zbor, bol určený osobitným právnym\npredpisom na preskúmanie príjmov a hodnoty majetku z dôvodov, ktoré spočívajú v jeho profile a\nurčení. Policajný zbor je silový bezpečnostný element štátneho mechanizmu a je prvkom v systéme\nbezpečnostných služieb štátu. Vzhľadom na túto kategorizáciu Policajného zboru ako typického orgánu\nverejnej moci, nemožno formy, metódy či výsledky výkonu služobnej činnosti príslušníkov finančnej\npolície, z dôvodu zachovania jej funkčnosti, bezmedzne predkladať verejne. Verejný náhľad na spôsob\nvykonávania úkonov by ohrozovalo plnenie úloh zverených finančnej polícii osobitným zákonom. A\ncontrario, pokiaľ by charakter úkonov pri vyhľadávaní nelegálne získaného majetku nemalo závažnú\npovahu, tieto by mohol realizovať administratívny orgán, nie zložka Policajného zboru. Problematika\n„odnímania“ majetku podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku sa svojou podstatou aproximuje\nnajviac k inštitútom trestného práva, napr. k trestu prepadnutia majetku či trestu prepadnutia veci, ktoré\nsú však konzekvenciami uloženého trestu, na rozdiel od civilného konania, ktorým je konanie týkajúce\nsa preverovania pôvodu majetku. Avšak vzhľadom na charakter úkonov v počiatočnom štádiu konania\npodľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku, bola finančná polícia určená ako prvotný orgán verejnej\nmoci, ktorý preskúmava príjmy, hodnotu majetku a spôsob nadobudnutia majetku, rovnako ako prvotný\norgán vstupujúci do kontaktu s oznamovateľom, tiež ako prvotný orgán oprávnený konať ex offo, na\nzáklade vlastných poznatkov získaných pri výkone pôsobnosti služby finančnej polície a konečne ako\nprvotný orgán oprávnený požadovať vysvetlenia, vstupovať do zákonom určených priestorov, vyžadovať\núdaje subsumované bankovému tajomstvu a nazerať do dokladov (§ 4 zákona o preukazovaní pôvodu\nmajetku). Táto činnosť je súhrnom vlastností a znakov, obdobných ako pri vykonávaní operatívnopátracej činnosti či vykonávaní oprávnenia policajta pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných\nfinančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu podľa § 38a a\n§ 29a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení\nneskorších predpisov. Povinná osoba analyzovala uvedené fakty z dôvodu, že služba finančnej polície\nnekoná pod priamou verejnou kontrolou, a to ani v rovine trestného konania, keďže predprípravné a\nprípravné konanie sú príznačné neverejnosťou, keďže by sa strácala jej funkčnosť a pominuli by sa, resp.\nrozptýlili primáme prvky jej poslania na úseku represie trestnej činnosť, ako i na úseku preverovania\npôvodu majetku, ktoré je upravené mimotrestným právnym predpisom. Dostávajúc sa k meritu, teda k\npriamej väzbe medzi žiadateľom určeným jednotlivým konaním vedeným určenou organizačnou zložkou\nnárodnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru a dôvodom nevyhovujúceho rozhodnutia a\nteda neposkytnutia žiadanej informácie, túto identifikujeme tak, že predmet žiadosti je spätý priamo s\nvýkonom pôsobnosti finančnej polície. S poukazom na vysvetlené závery o neverejnosti určitej časti\nkonania podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku v spojení s pôsobnosťou orgánu verejnej moci\n- finančnej polície, ktorá má svoj základ v typicky policajných segmentoch činnosti, povinná osoba\nžiadnu informáciu nesprístupní. Povinná osoba svojim rozhodnutím musí sledovať aj preventívne oblasti\nsvojho pôsobenia pro futuro. Sprístupňovaním informácií o stave konaní vedených podľa zákona\no preukazovaní pôvodu majetku, či informácií o konaní alebo nekonaní finančnej polície, a to na\nzáklade uplatneného práva na informácie, by sa vytváral stav informovanosti nepovolaných subjektov\ns následkom nevykonateľnosti ustanovení zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorého aktuálne\núčinná podoba navyše zvádza boj so svojou efektivitou.\n6. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol minister vnútra\nSlovenskej republiky rozhodnutím č. SL-OLVS-2020/002240-002 zo dňa 19.08.2020 tak, že\nrozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).\nZ odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií\ninformácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa\ninformácia požaduje. Informácie musí povinná osoba žiadateľovi sprístupniť bez toho, aby žiadateľ musel\n\nuviesť či preukázať dôvod, pre ktorý informáciu žiada, alebo preukázať oprávnenosť či opodstatnenosť\nžiadosti. Povinná osoba teda nemôže podmieňovať sprístupnenie informácie podaním vysvetlenia, za\nakým účelom žiadateľ informáciu požaduje a tiež nie je oprávnená zisťovať dôvod žiadosti. Uvedené\nustanovenie je potrebné interpretovať tak, že danú informáciu je buď možné sprístupniť komukoľvek\nalebo jej sprístupnenie je potrebné obmedziť. V § 8 až § 11 zákona o slobode informácií sú uvedené\nprípady, kedy nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť alebo je jej sprístupnenie potrebné\nobmedziť. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 96/2010, ako aj z\njudikatúry súdov Slovenskej republiky (najmä rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sži/3/2016 z 29.11.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/257/2015\nz 08.11.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži/16/2014 z 01.04.2015)\nvyplýva, že obmedzenie sprístupniť určité informácie môže byť ustanovené aj v iných zákonoch. Je\npotrebné sa stotožniť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,\nže žiadateľom požadovaná informácia sa týka konania, ktoré je neverejné a ktoré vykonáva príslušná\nzložka Policajného zboru spôsobom obdobným operatívne - pátracej činnosti pri výkone pôsobnosti\nna úseku preukazovania pôvodu majetku. Táto činnosť nie je charakteristická príznakom verejnosti a\nsprístupnenie informácie by zároveň ohrozilo záujem na dosiahnutí účelu zákona o preukazovaní pôvodu\nmajetku.\nII.\nŽaloba\n7. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.11.2020 domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Poukázal\nna to, že právo na informácie je možné obmedziť len v prípade kumulatívneho splnenia nasledovných\npodmienok: na základe zákona, sledujúc niektorý z legitímnych záujmov ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ak je to nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti (princíp proporcionality), čo implikuje existenciu naliehavej spoločenskej\npotreby, ako aj to, že výnimky sa majú interpretovať reštriktívne, nie extenzívne. Správny orgán bol\npovinný nesprístupnenie informácií odôvodniť okrem iného tak, že:\n- musí priamo identifikovať konkrétne ustanovenie zákona, ktoré zakazuje poskytnutie žiadanej\ninformácie;\n- ktorý z legitímnych záujmov uvedených v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava\nSR“) nesprístupnenie informácie sleduje;\n- a predovšetkým, že s ohľadom na konkrétne okolnosti veci je obmedzenie základného práva\nnevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie niektorého z legitímnych cieľov podľa čl. 26 ods.\n4 Ústavy SR.\n8. Prvostupňový orgán v rozpore s právom na informácie neidentifikoval žiadne konkrétne ustanovenie\nzákona, ktoré zakazuje poskytnúť informácie požadované žiadateľom. Zo zákona o preukazovaní\npôvodu majetku pritom žiadny zákaz poskytnúť požadované informácie nevyplýva. Správny orgán ani\nneodôvodnil, z akého ustanovenia zákona o preukazovaní pôvodu majetku vyplýva implicitný zákaz.\nZákon o preukazovaní pôvodu majetku žiadne ustanovenie, o ktoré by bolo možné oprieť implicitný\nzákaz, nemá. Správny orgán ho v odôvodnení neuviedol. Implicitný zákaz si správny orgán v danom\nprípade vyvodil úplne svojvoľne a arbitrárne. Urobil si z neho univerzálny nástroj použiteľný v každom\nprípade bez ohľadu na to, či osobitný zákon nejaké obmedzenie sprístupnenia informácií obsahuje alebo\nnie. Napadnuté rozhodnutie je zreteľným príkladom rozhodovania contra legem, v rozpore s ústavným\nprincípom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Správny orgán tiež neidentifikoval žiaden legitímny záujem podľa\nčl. 24 ods. 4 Ústavy SR, ktorý obmedzenie sprístupnenia informácií sleduje. Správny orgán konkrétne,\nvo vzťahu k požadovaným informáciám a okolnostiam danej veci nevysvetlil, prečo je nesprístupnenie\npožadovaných informácií nevyhnutné. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, že by správny\norgán vôbec vykonal test proporcionality. Napadnuté rozhodnutie je absolútne nepreskúmateľné a\nsprávny orgán nerešpektoval právny názor ministra vyjadrený v rozhodnutí o rozklade.\n9. Informácie o stave určitého konania vedeného v zmysle zákona o preukazovaní pôvodu majetku (či\nbolo začaté, čo je jeho podstatou a v akom štádiu sa nachádza, aké rozhodnutia boli vo veci vydané)\nsú informáciami, ktoré sú príslušné orgány podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR dokonca povinné sprístupniť.\nPovinná osoba preto pochybila, odhliadnuc od vyššie uvedeného, že napriek neexistencii explicitného\n\nzákonného zákazu (obmedzeniu práva) nesprístupnila informáciu, ktorá sa poskytuje minimálne podľa\nzákona o slobode informácií. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu nie je vôbec zrejmé,\nprečo nie je vzhľadom na plnenie úloh Policajného zboru SR možné sprístupniť konkrétne žalobcom\npožadované informácie. Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci je odôvodnenie správneho orgánu\nargumentačne úplne prázdne. Nesprístupnenie požadovaných informácií v danom konkrétnom prípade\npostráda akúkoľvek materiálnu podstatu. Ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí neoznačil žiadne\nkonkrétne ustanovenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku, z ktorého má vyplývať údajne implicitný\nzákaz sprístupnenia informácie. V zákone o preukazovaní pôvodu majetku nie je nikde neverejnosť\nkonania vyjadrená. Nie je zrejmé, o aké ustanovenie zákona žalovaný svoj záver opiera. Zo zákona\no preukazovaní pôvodu majetku nevyplýva, že by finančná polícia mala postupovať utajeným spôsobom\nalebo používať utajené prostriedky operatívno-pátracej činnosti. Poukazujúc na § 4 ods. 3 až 5 zákona\no preukazovaní pôvodu majetku, ktorý upravuje spôsoby činnosti finančnej polície pri preverovaní\nmajetku, je z povahy veci vylúčené ich utajenie, a to aj pred dotknutou osobou. Právo na sprístupnenie\ninformácií je možné s ohľadom na účel určitého konania v súlade s § 12 zákona o slobode informácií\nobmedziť, aby nebol tento účel ohrozený. Ak je však bez existencie konkrétneho zákonného ustanovenia\nodmietnutý prístup k akýmkoľvek informáciám o priebehu konania bez rozdielu, o aké informácie ide,\niba s odkazom na to, že ide o neverejné konanie, došlo k porušeniu čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 26 ods.\n4 Ústavy SR, podľa ktorého možno základné práva a slobody obmedziť len zákonom, dbajúc pritom\nna ich podstatu a zmysel, pričom takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Teda\nobmedzenie sprístupnenia nebolo v predmetnom prípade predpokladané zákonom, resp. nebolo použité\nlen na ustanovený cieľ (zabezpečenie účelu konania o preukazovaní pôvodu majetku), pretože neboli\nsprístupnené informácie, ktoré účel tohto konania neohrozujú.\n10. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nesprávne a nezákonné, pretože nemá\nzákonné náležitosti podľa § 47 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nakoľko vo výroku rozhodnutia absentuje\nustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého správny orgán rozhodol. Rozhodnutie žalovaného\nje nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje náležité vysporiadanie sa s konkrétnymi a relevantnými\nnámietkami žalobcu a vychádza z nesprávnej premisy, že § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode\ninformácií obsahuje absolútny zákaz poskytnutia informácií týkajúcich sa konania, ktoré je neverejné.\nŽalovaný sa nezaoberal tým, či odopretie poskytnutia informácií podľa žiadosti vyhovuje ústavnému\ntestu podľa čl. 26 ods. 1, 4 Ústavy SR v každom aspekte. Žalovaný nesprístupnil informácie napriek\ntomu, že takýto zákaz nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Žalovaný sám poskytol\ninformáciu verejnosti a odmietol sprístupnenie informácií podľa žiadosti napriek tomu, že obmedzenie\npráva na informácií nebolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti s ohľadom na sledovaný účel.\nZo žaloby vyplýva, že žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\na prvostupňového rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie veci ako dôvody na zrušenie rozhodnutí\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“).\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.01.2021 navrhol žalobu zamietnuť. Prvostupňový\norgán interpretoval, že vôľová zložka žiadateľa je koncentrovaná na sprístupnenie informácie o stave\nkonania vedeného národnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru podľa osobitného\npredpisu, ktorým je zákon o preukazovaní pôvodu majetku, a to v relácii na presne identifikovanú\nosobu, u ktorej malo vzniknúť podozrenie, že jej majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov.\nPrvostupňový orgán konštatoval, že žiadosti nie je možné vyhovieť z dôvodu implicitných zákazov\nzákona o preukazovaní pôvodu majetku v spojení s charakterom plnenia úloh službou finančnej polície\nna úseku výkonu pôsobnosti súvisiacej s preukazovaním pôvodu majetku. Zákonom o preukazovaní\npôvodu majetku bola deklarovaná snaha o garanciu realizácie verejného záujmu spočívajúceho vo\nvytvorení prekážok protiprávnemu nadobúdaniu majetku z nelegálnych príjmov. Vzhľadom na charakter\núkonov v počiatočnom štádiu konania podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku bola finančná\npolícia určená ako (i) prvotný orgán verejnej moci, ktorý preskúmava príjmy, hodnotu majetku a spôsob\nnadobudnutia majetku, (ii) prvotný orgán vstupujúci do kontaktu s oznamovateľom, (iii) prvotný orgán\noprávnený konať ex offo, na základe vlastných poznatkov získaných pri výkone pôsobnosti služby\n\nfinančnej polície, (iv) prvotný orgán oprávnený požadovať vysvetlenia, vstupovať do zákonom určených\npriestorov, vyžadovať údaje subsumované bankovému tajomstvu a nazerať do dokladov (§ 4 zákona\no preukazovaní pôvodu majetku). Táto činnosť je súhrnom vlastností a znakov, obdobných ako pri\nvykonávaní operatívno–pátracej činnosti či vykonávaní oprávnenia policajta pri odhaľovaní daňových\núnikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu\npodľa § 38a a § 29a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.\nPrvostupňové rozhodnutie analyzovalo uvedené fakty z dôvodu, že služba finančnej polície nekoná\npod priamou verejnou kontrolou, a to ani v rovine trestného konania, keďže predprípravné a prípravné\nkonanie sú príznačné neverejnosťou, keďže by sa strácala jej funkčnosť a pominuli by sa, resp. rozptýlili\nprimárne prvky jej poslania na úseku represie trestnej činnosť, ako i na úseku preverovania pôvodu\nmajetku, ktoré sú upravené mimotrestným právnym predpisom.\n12. I keď zákon o preukazovaní pôvodu majetku nepatrí do rozsahu predpisov trestného práva, je\nkonštruovaný na princípe postihu nelegálne získaného majetku a mal by byť efektívnym represívnym\na preventívnym nástrojom na boj proti korupcii a klientelizmu. Z dôvodov spočívajúcich v charaktere\nčinnosti Policajného zboru a z dôvodu tých úkonov, ktoré realizuje podľa § 4 zákona o preukazovaní\npôvodu majetku, je výkon pôsobnosti finančnej polície na úseku preukazovania pôvodu majetku\nneverejný. Správny orgán konštatoval, že neverejnosť konania je akútna, keďže jeho cieľom je postihnúť\nmajetok získaný z nepoctivých zdrojov, nie opak, teda nie vytvoriť priestor na účelový prevod majetku\nna iné osoby. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku upravuje činnosť finančnej polície v § 3 až § 6,\nktoré svojim obsahom indikujú „skrytosť“ konania, obdobne ako pri formách operatívno– pátracej činnosti\npodľa § 38a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Táto indikácia\nnie je explicitne vyjadrená zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, ale plynie zo zmyslu a účelu\nprávnej úpravy. Prvým momentom, od ktorého konanie o preukazovaní pôvodu majetku stráca „skrytý“\ncharakter, je moment vstupu ďalšieho orgánu verejnej moci do konania; týmto je osoba prokurátora.\nOznačeným momentom je úkon požiadavky prokurátora adresovanej osobe identifikovanej v podnete o\npodanie vysvetlenia alebo predloženie dôkazov, akým spôsobom nadobudla majetok a jeho hodnotu (§\n7 ods. 2 zákona o preukazovaní pôvodu majetku). Sprístupňovaním informácií o stave konaní vedených\npodľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku, či informácií o konaní alebo nekonaní finančnej polície,\na to na základe uplatneného práva na informácie, by sa vytváral stav informovanosti nepovolaných\nsubjektov s následkom nevykonateľnosti ustanovení zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Vo vzťahu\nku konštatovaniu v rozhodnutí žalovaného, že „v súvislosti so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku\nje potrebné poukázať aj na skutočnosť, že celé konanie podľa tohto zákona vyúsťuje do podania\nžaloby na civilnom súde, a preto je potrebné, aby prvostupňový správny orgán žiadateľovu žiadosť\nz hľadiska možných obmedzení posudzoval aj v tomto ohľade“ je potrebné ustáliť, že bolo vykonané\ndostatočné šetrenie skutočného stavu veci, berúc do úvahy civilnosť konania, ako i ideálny spôsob jeho\nukončenia v intenciách dosiahnutia účelu tejto osobitnej právnej úpravy pred súdom. Berúc do úvahy\nstav dopytovanej veci, viazaný na pôsobnosť finančnej polície, ktorá má základ v typicky policajných\nčinnostiach, nebolo pristúpené k sprístupneniu informácie.\n13. V podmienkach národnej kriminálnej agentúry bol preskúmaný aspekt konfliktného záujmu k\nprávu na informácie. Týmto kolidujúcim záujmom je práve záujem na nerušenom výkone pôsobnosti\nPolicajného zboru, v konkrétnostiach službou finančnej polície pri vykonávaní osobitného právneho\npredpisu, ktorým je zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Označený zákon predstavuje splnenie\nformálnej podmienky pre obmedzenie ústavne zakotveného práva. Tieto obmedzenia nemožno\npostihnúť v ich explicitnom vyjadrení, avšak plynú z účelu, ktorý má naplniť podľa zákonodarcu, v\njednoduchosti vyjadrené – odňatie nelegálne získaného majetku, a to využitím inštitútov zákona o\npreukazovaní pôvodu majetku. Tieto paralely majú svedčiť práve tomu, že i keď je zákon o preukazovaní\npôvodu majetku mimotrestným právnym predpisom, kompetencie na jeho výkon priznáva v majoritnej\nčasti práve službe finančnej polície, ktorej pôsobnosť sa značne nelíši od pôsobnosti, ktorú vykonáva\npodľa § 38a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (okrem\npoužitia inštitútov ITP a OPČ podľa § 36 a § 39). Úlohy, ktoré zákonodarca zveril práve finančnej\npolícii zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, tak nasvedčujú tomu, že tieto nemohol vzhľadom na\npovahu zveriť administratívnym orgánom. Všeobecne platí, že operatívna zložka finančnej, či kriminálnej\npolície koná skryto, prípadne utajovane. Skrytý spôsob výkonu pôsobnosti je daný jej cieľom. Týmto\ncieľom je postihnúť majetok, ktorý pochádza z nelegálnych zdrojov tak, aby sa minimalizovali negatívne\nkonzekvencie, ktoré spočívajú v prevode majetkov dotknutej osoby (preverovanej) na iné fyzické či\nprávnické osoby. Vo vzťahu k obsahu správnej žaloby, že dotknutá národná kriminálna agentúra Prezídia\n\nPolicajného zboru nikdy nedôvodila nesprístupnenie informácie aplikovaním informačno–technických\nprostriedkov, ani prostriedkov operatívno–pátracej činnosti podľa príslušných zákonov je potrebné\nakcentovať, že pojem operatívno–pátracia činnosť a pojem prostriedky operatívno–pátracej činnosti\nsi nie sú rovné. Operatívno–pátraciu činnosť totiž možno realizovať aj bez aplikácie prostriedkov\noperatívno–pátracej činnosti. Skrytý charakter činnosti finančnej polície tak nepriamo vyjadruje fakt, že\nkonanie podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku nie je verejným, a nemá byť ani poznateľným\nširokej verejnosti, ani verejnosti prostredníctvom uplatnenia individuálneho práva na informácie. Tieto\nokolnosti v sebe teda koncentrujú účel a zmysel zákona o preukazovaní pôvodu majetku, spolu s\ncharakterom pôsobnosti služby finančnej polície, kreujú implicitné zákazy zákona o preukazovaní\npôvodu majetku. Implicitný zákaz tak plynie z účelu zákona a súboru činností služby finančnej polície.\nDokonca nie je vylúčená ani vecná spätosť tohto konania s konaním trestným podľa Trestného poriadku,\nktoré sa v určitom momente môžu vhodným spôsobom doplniť v jednotiacom záujme a to postihnúť\nnelegálne nadobudnuté majetkové hodnoty. Ukončené konanie podľa zákona o preukazovaní pôvodu\nmajetku nezakladá prekážku vykonania preverovanie pôvodu majetku opätovne. Pokiaľ by sa informácie\ntýkajúce sa konania podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku voľne dostávali do dispozície\nverejnosti, narúšalo by to pôsobnosť finančnej polície na úseku postihu ilegálne zadováženého majetku.\nJe potrebné preto akcentovať, že samotný fakt neverejnosti konania podľa zákona o preukazovaní\npôvodu majetku nebol dôvodom nesprístupnenia informácie. Neverejnosť bola totiž kumulatívne spätá\ns pôsobnosťou služby finančnej polície, plniacej úlohy podľa osobitného zákona, obdobných ako podľa\nzákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.\n14. Účel osobitných predpisov, z ktorých sa kreujú implicitné zákazy, má potom vplyv na rozsah\npriznaného práva na informácie. Zákon o slobode informácií je nevyhnutné vnímať v súvzťažnosti\ns inými právnymi predpismi, čo vylučuje izolovaný výklad jeho normatívneho textu. Právne predpisy\nupravujúce podľa svojho účelu konkrétny okruh vzťahov, sú aj nositeľmi implicitných zákazov a\nobmedzení, ktoré sú v právnej norme obsiahnuté, hoci priamo nevyjadrené. Pri posudzovaní zákazov\nje nutné mať na zreteli, že ich implicitnú formu možno zistiť a odvodiť z účelu osobitných právnych\npredpisov, druhu vzťahov, ktoré upravujú a cieľov, ktoré nimi zákonodarca sleduje. Sféra vzťahov\ninterpretovaná v texte vyššie tak predstavuje nevýslovný zákonný zákaz sprístupnenia požadovaných\ninformácií. Dôvod nesprístupnenia informácie teda nemusí vychádzať iba z § 8 až § 11 zákona o\nslobode informácií, o čom svedčí aj judikatúra súdov. Posudzovanie práva na informácie sa uskutočňuje\nv rovine § 3 ods. 1 a § 8 až 11 zákona o slobode informácií, dodržiavajúc pritom ustanovenie §\n3 ods. 5 správneho poriadku. Žalovaný pripomenul, že o rovnaké informácie, aké boli predmetom\nžiadosti, môže požiadať ktokoľvek. Sprístupnením informácie sa táto stáva voľne šíriteľnou, v závislosti\nod rozhodnutia žiadateľa o spôsobe, ako s ňou bude ďalej disponovať. Takéto konanie (šírenie)\nnepodlieha žiadnemu sankčnému mechanizmu. Preto povinná osoba sprievodne zvažuje konzekvencie\nsprístupnenia informácií, samozrejme za predpokladu, že zákon určuje podmienky, pri výskyte ktorých\ninformácie sprístupniť v podstate zakazuje.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n15. Žalobca v replike zo dňa 15.02.2021 zotrval na svojej žalobnej argumentácii.\n16. Právo na dupliku žalovaný nevyužil.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n17. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n18. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n19. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom\nposkytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví\nzákon.\n\n20. Podľa § 1 zákona o slobode informácií tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného\nprístupu k informáciám.\n21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n22. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n23. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť\npodľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa\nosobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s\nuvedením odkazu na príslušný právny predpis.\nOsobitným zákonom sa rozumie napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 91 až 93a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 40 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 122 Trestného\nzákona, § 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.\n24. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie\ninformácie alebo informáciu nesprístupní, ak\nsa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane\nmedzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa\nsprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti\ndruhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,\nak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené\nzáujmy.\nOsobitným predpisom sa rozumie § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z., § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre\nv znení zákona č. 220/2011 Z. z.\n25. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n26. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n27. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n28. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/253/2020,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\n\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.\nBA-2S/253/2020.\n29. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n30. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 14.08.2025, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania\nvo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12.02.2025 vyvesené na úradnej\ntabuli súdu a zverejnené na webovej stránke. Keďže pri vyhlasovaní rozsudku boli prítomní iba sudcovia\na zapisovateľ, správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásil rozsudok dňa\n14.08.2025 vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po\ndobu 14 dní. Dňom vyhlásenia je 14.08.2025.\n31. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie vo veci žiadosti\no sprístupnenie informácií, správny súd pripomína, že právo na informácie predstavuje jeden zo\nzákladných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť\ninformácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom\npatriacim každému jednotlivcovi.\n32. Najširší a najvšeobecnejší spôsob prístupu k informáciám poskytuje zákon o slobode informácií.\nPlatná právna úprava však popri zákone o slobode informácií upravuje v jednotlivých oblastiach výkonu\nverejnej moci možnosť požiadať o určité druhy informácií aj na základe iných právnych predpisov.\nKonkrétne právne predpisy pritom stanovujú spôsoby prístupu, rozsah poskytovaných informácií, okruh\nosôb oprávnených sa s nimi oboznamovať a tiež podmienky prístupu k predmetným informáciám. Je\npotom vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za\nnajvhodnejší, a to spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k subjektu, od ktorého informácie\npožaduje. Pokiaľ žiadateľ vo svojej žiadosti jednoznačne uvedie právny režim, v akom žiada sprístupniť\nurčité informácie, úlohou orgánu verejnej moci, ktorému bola žiadosť adresovaná, je posúdiť, či žiadosti\nžiadateľa v ním zvolenom právnom režime môže vyhovieť alebo nie.\n33. Právo na informácie, ako to už bolo uvedené, môže žiadateľ realizovať v rôznych právnych režimoch\nprístupu k informáciám. Vzťah predmetných rôznych právnych režimov prístupu k informáciám, a to\npodľa zákona o slobode informácií na jednej strane a podľa osobitných právnych predpisov na druhej\nstrane, je pritom komplementárny, nie vylučujúci. Jeden možný spôsob získania informácií nevylučuje\nmožnosť použitia druhého spôsobu. Vzhľadom na to, že vzťah zákona o slobode informácií a osobitných\nprávnych predpisov je komplementárny, nemožno ich vzťah riešiť použitím zásady lex specialis derogat\nlegi generali.\n34. Ak teda žiadateľ požiada o sprístupnenie informácie v režime zákona o slobode informácií,\npovinná osoba má povinnosť vybaviť predmetnú žiadosť za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje\nzákon o slobode informácií. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je\npotrebné preferovať skôr extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej\nosoby sprístupniť informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania\ninformácií, čo vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd, v danom prípade\npráva na informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom\nzmysle, že obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej\nmožnej miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio,\npričom sa pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej\nosoby o nesprístupnení informácií, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia.\n35. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na právne závery, ktoré sú obsiahnuté\nv rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024,\nktoré na vec aplikoval:\n„31. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci v rámci nastolených sťažnostných bodov je vyriešenie\nstretu dvoch režimov oboznamovania sa s informáciami - prístupom žalobkyne k informáciám na základe\n\nvšeobecnej právnej úpravy Infozákona na jednej strane a prístupom žalobkyne ako obvinenej v trestnom\nkonaní k jej vyšetrovaciemu spisu na strane druhej. Inými slovami, podstatná je právna kvalifikácia\npodanej žiadosti žalobkyne, a síce či túto je potrebné považovať za infožiadosť, ktorej doručenie povinnej\nosobe zahájilo administratívne konanie v rámci režimu Infozákona alebo za žiadosť obvinenej v rámci\ntrestného konania podliehajúcu režimu Trestného poriadku. Od vyriešenia tejto otázky sa následne\nodvíja otázka, či žiadosť žalobkyne mali riešiť správne orgány alebo orgány činné v trestnom konaní a\nv nadväznosti na to aj otázka, či má správny súd právomoc na preskúmanie žaloby žalobkyne podanej\nproti rozhodnutiu žalovaného vydanému vo veci jej žiadosti a podaného odvolania.\n32. Vzájomným vzťahom medzi jednotlivými režimami oboznamovania sa s informáciami v právnom\nsystéme Slovenskej republiky sa kasačný súd už zaoberal viackrát. Dospel pritom k právnemu názoru,\nktorý už možno považovať za ustálený, a síce že vzťah medzi Infozákonom a osobitnými právnymi\núpravami je komplementárny, nie vylučujúci. Prijatím Infozákona popri už existujúcich osobitných\nprávnych úpravách tak vznikli dva spôsoby prístupu k informáciám, každý so svojimi špecifikami,\nvzájomne sa dopĺňajúce, kooperujúce. Jeden možný spôsob získania informácie však nevylučuje\npoužitie druhého spôsobu.\n33. Kasačný súd teda už stabilne judikuje, že: „Zámerom InfZ preto nebolo brániť osobám v postupe aj\npodľa osobitných právnych režimov, a čo je ešte dôležitejšie, zámerom nebolo ani brániť týmto osobám\nv tom, aby si zvolili právny režim InfZ. Osoba, ktorá má nárok na informáciu podľa osobitného predpisu,\nnie je InfZ zbavená možnosti využiť jeho právny režim s výhodami, resp. s nevýhodami, ktoré z neho\nplynú.“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 1Sžik/3/2021 zo dňa 29.09.2022) ako aj že „Je vecou žiadateľa,\naby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla\nv závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to,\nže sa jedná o návrhové konania, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať\npočas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu\nje spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup, podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný\nvýsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou\ndo úvahy prichádzajúcou právnou úpravou“ (rozsudky NSS SR sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.12.2021,\nsp. zn. 3Svk/12/2021 zo dňa 25.08.2022).\n34. Kasačný súd dospel k vyššie citovaným právnym záverom primárne na základe analýzy dikcie\nInfozákona, ktorý neobsahuje výluku svojho použitia v prípade, že osobitný právny predpis upravuje\nsprístupňovanie informácií (a contrario § 2 ods. 3 českého zákona č. 106/1999 Sb. o svobodném přístupu\nk informacím). To znamená, že osoba, ktorá má nárok na informáciu podľa osobitného predpisu, nie\nje Infozákonom zbavená možnosti využiť jeho právny režim s výhodami, resp. nevýhodami na to sa\nvzťahujúcimi.\n35. Kasačný súd podotýka, že vyššie citovaná a súvisiaca judikatúra sa týkala vzťahu Infozákona a iných\nosobitných predpisov než Trestný poriadok (napr. zákon o prokuratúre, katastrálny zákon), pričom v\nrecentnom rozsudku sp. zn. 4Svk/47/2023 zo dňa 31.07.2024 Najvyšší správny súd SR potvrdil citované\nzávery aj vo vzťahu medzi Infozákonom a Trestným poriadkom v otázke prístupu k informáciám. Kasačný\nsúd nevidí žiaden logický dôvod na to, aby sa od citovaných judikatórnych záverov v tu prejednávanej\nveci odchýlil. Ako bolo naznačené vyššie, Infozákon neobsahuje výluku svojho použitia v prípade,\nže o informácie žiada obvinený vo vlastnej trestnej veci podľa Trestného poriadku a výluku použitia\nInfozákona neobsahuje ani Trestný poriadok ako osobitný predpis aplikovateľný v tejto veci. Na základe\nvyššie uvedené preto dospel kasačný súd k záveru, že právo na prístup k informáciám podľa Infozákona\na Trestného poriadku koeexistuje popri sebe a vzájomne sa nevylučuje.“\n36. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného,\nktorým zamietol rozklad žalobcu podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu a ktorým potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií podľa zákona\no slobode informácií z dôvodu implicitných zákazov osobitného právneho predpisu, konkrétne zákona\no preukazovaní pôvodu majetku v spojení s faktom, že plnenie úloh podľa zákona o preukazovaní\npôvodu majetku nie je charakteristické príznakom verejnosti. Z obsahu žiadosti podanej žalobcom\nvyplýva, že žalobca sa dopytoval na stav vyšetrovania, ktorý bol vedený proti jeho osobe podľa zákona\no preukazovaní pôvodu majetku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zvolil zákon o slobode informácií na\n\nzískanie informácií týkajúcich sa vyšetrovania vedeného vo vzťahu k jeho osobe. Preto bolo povinnosťou\npríslušného orgánu vybaviť žiadosť žalobcu podľa zákona o slobode informácií.\n37. Hoci žalovaný správne v rozhodnutí uviedol, že v § 8 až § 11 zákona o slobode informácií sú uvedené\nprípady, kedy nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť alebo je jej sprístupnenie potrebné\nobmedziť, žalovaný a ani prvostupňový orgán neuviedli v rozhodnutiach konkrétne ustanovenie zákona\no slobode informácií, podľa ktorého vec právne posúdili a na základe ktorého žiadosti nevyhoveli. Pokiaľ\nžalovaný argumentuje tým, že zákaz sprístupnenia informácií má vyplývať z iných právnych predpisov,\npričom v rozhodnutiach také ustanovenie neidentifikoval vo väzbe na zákon o slobode informácií,\nsprávny súd prisvedčil žalobnej námietke, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie\nsú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n38. Správny súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím\nč. SL-OLVS-2020/001620-003 zo dňa 05.06.2020 v konaní o žiadosti žalobcu už raz zrušil pôvodne\nvydané prvostupňové rozhodnutie z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, ktoré spočívalo\nlen vo všeobecnom odkaze na implicitný zákaz bez väzby na predmet žiadosti o informácie,\nt.j. pre nepreskúmateľnosť, v ďalšom konaní prvostupňový orgán a žalovaný neodstránili vadu\nnepreskúmateľnosti vytknutú vo vyššie uvedenom rozhodnutí ministra vnútra Slovenskej republiky.\n39. Zákon o slobode informácií v § 8 upravuje dôvody nesprístupnenia informácií spočívajúce v ochrane\nutajovaných skutočností podľa špecifikovaných osobitných predpisov, v § 9 zákona o slobode informácií\nje upravený zákonný režim vo vzťahu k ochrane osobnosti a osobných údajov, v § 10 zákona o slobode\ninformácií sa upravuje nesprístupnenie informácií tvoriacich predmet obchodného tajomstva a v §\n11 zákona o slobode informácií sú uvedené ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám. Žalovaný\nlen všeobecným odkazom na ustanovenia § 8 až § 11 zákona o slobode informácií a rovnako\nvšeobecným odkazom na zákon o preukazovaní pôvodu majetku nešpecifikoval žiaden zákonný dôvod\nnesprístupnenia požadovaných informácií.\n40. Pokiaľ ide o odvolanie sa žalovaného vo svojom rozhodnutí na judikatúru najvyšších súdnych\nautorít, správny súd poznamenáva, že v prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 10 Sži/3/2016 z 29.01.2016 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži/16/2014\nz 01.04.2015 sa jednalo o nesprístupnenie informácie s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona\no slobode informácií. V prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo/257/2015\nz 08.11.2016 išlo o nesprístupnenie informácie s poukazom na § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií.\nČiže vo všetkých spomínaných prípadoch došlo k identifikovaniu zákonného dôvodu nevyhovenia\nžiadosti.\n41. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, nakoľko z ich obsahu nevyplýva, na základe ktorého ustanovenia zákona o slobode\ninformácií žalovaný nesprístupnil žalobcovi požadované informácie.\n42. Na základe vyššie uvedeného správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté\nrozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom\no žiadosti žalobcu opätovne rozhodne, rešpektujúc právny názor správneho súdu vyslovený v tomto\nrozsudku.\n43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na\núplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\n44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\n\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu\n(§ 439 ods. 3 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73"}, {"guid": "15a1350d-6c62-4516-aa94-d989a915bab0:fde0f683-1d0e-4445-ae6f-325ed0a33080", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200416.3", "spisova_znacka": "1Svk/34/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/34/2023 z 30. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200416.3"}, {"guid": "82f8498c-f146-458f-a15c-000a40a0a875:f947ca4e-b44c-4050-a393-308f4c7d1bcb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1022201258.1", "spisova_znacka": "4Svk/47/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/47/2023 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1022201258.1"}, {"guid": "30bcab29-5a5f-4e16-97f4-b7e12e446a69:489154dc-90c3-4898-a506-6b86c0939926", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201550.1", "spisova_znacka": "3Svk/12/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/12/2021 z 25. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201550.1"}], "citovane_v": []}