{"guid": "16df21b6-e8c0-41c3-97ab-b9161ac2373e:2038e5bc-f909-4d7e-9294-63cc1646a092", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201192.3", "spisova_znacka": "BA-5S/171/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/171/2020 z 14. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. mája 2025, sp. zn. BA-5S/171/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201192.3", "identifikacne_cislo": "1020201192", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/305", "nazov": "zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/305", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/305-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2038e5bc-f909-4d7e-9294-63cc1646a092", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201192.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201192.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201192.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/171/2020\n1020201192\n14. 05. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201192.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Alexandrou Para, advokátkou, SAK č. 8053, so sídlom\nGagarinova 10/A, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, so\nsídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/\nKGRAVSU/INF/2020/185, č.z. 2020/97960 zo dňa 8. júna 2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalobca bol účastníkom konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu\nvedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/101/2017 a účastníkom konania o rozvod\nmanželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava V pod sp. zn. 18P/115/2017. V oboch uvedených konaniach bol do funkcie kolízneho\nopatrovníka ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len úrad práce). Podaním\nzo dňa 30.03.2020 žiadal žalobca úrad práce podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon o slobode informácií) o sprístupnenie spisovej dokumentácie k maloletým\ndeťom žalobcu vedenej pod sp. zn.: 1SDD/49/2017.\n2. Úrad práce rozhodnutím č. BA1/RÚ/INF/113-2020/105617 Hr z 08.04.2020 (prvostupňové\nrozhodnutie) čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu v rozsahu záznamov taxatívne uvedených vo\nvýrokovej časti prvostupňového rozhodnutia s poukazom na ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií\na § 96b ods. 4 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnoprávnej ochrane\ndetí).\n3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že pokiaľ úrad práce\nodmietol sprístupniť záznamy z administratívneho spisu z dôvodu, že tieto slúžia ako podklad do konania\npred súdom, vzhľadom na to, že ide o záznamy z roku 2018 a 2019 tieto už dávno mohli byť v konaní\npred súdom použité aj vzhľadom na to, že už bolo vydané meritórne rozhodnutie. Ďalej namietal, že\nlistina pod č. 141 a č. 213 sa nachádzajú v súdnom spise a niet dôvod ich nesprístupniť. Listina pod\nč. 315-346 je email od právneho zástupcu matky, ktorým pravdepodobne právny zástupca zasielal\n\nvyjadrenie matky do konania na súde a ide pravdepodobne o formálne štylizovaný email, ktorý nie je\ndôvod nesprístupniť. Listiny pod č. 259 a 262 sú z roku 2019 pred dátumom rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave o odvolaní a od roku 2019 mal úrad práce ako kolízny opatrovník možnosť aj povinnosť\ntieto záznamy do svojho písomného či ústneho vyjadrenia zahrnúť. Je teda otázne, či úrad práce použije\ndo konania neaktuálne podania matky z roku 2019. V súvislosti s ochranou osobných údajov v zmysle\n§ 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, ktorým úrad práce odôvodnil nesprístupnenie konkrétnych\nzáznamov, uviedol, že úrad práce je orgánom verejnej moci a v tejto pozícií vystupuje pred fyzickými\nosobami, ktoré sa na neho obrátia. Pri komunikácií s úradom práce tak nejde o komunikáciu medzi\ndvoma súkromnými osobami. V konkrétnom prípade mala dotknutá osoba – matka vedomosť, že je\nv úradnom styku s orgánom verejnej moci, t.j. že nie je v styku so súkromnou osobou. Ochrana sa\nnevzťahuje na písomnosti, k vzniku ktorých dochádza v rámci povolania, pri výkone verejnej činnosti\na pod. Pre posudzovanie povahy písomností sú rozhodujúce samotný obsah a určenie adresáta. Žalobca\nsíce obsah nepozná, ale adresátom je orgán verejnej moci pri výkone jeho činností, preto komunikácia\ns úradom práce či už písomná, alebo telefonická nie je prejavom osobnej povahy. Listina č. 27 je\nkomunikácia, ktorej účastníkom je sám žiadateľ. Listiny č. 106, 118, 272 obsahujú vyjadrenie matky\nk priebehu súdneho konania, ktorého je žalobca účastníkom. Matka sama iniciovala konanie pred\nokresnými súdmi, musela si byť vedomá, že jej prejavy budú sprístupnené ostatným účastníkom konania,\na teda prejavila konkludentný súhlas so zverejňovaním jej prejavov. Analogicky žalobca prirovnal súdny\nspis k spisu vedenom úradom práce.\n4. Žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím č.s. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2020/185, č.z.\n2020/97960 z 08.06.2020 (napadnuté rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie úradu práce. V odôvodnení žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadal o nahliadnutie\ndo spisovej dokumentácie v zmysle zákona o slobode informácií, ktorý osobitne zakotvuje špeciálnu\núpravu pre ochranu osobnosti, a teda je potrebný predchádzajúci súhlas dotknutej osoby. Žalovaný\nskonštatoval, že pri aplikácií inštitútu ochrany osobnosti má špeciálna právna úprava v zákone o slobode\ninformácií prednosť pred všeobecnou. Správny orgán sprístupnil záznamy, na ktorých sú zachytené\nosobné prejavy matky, na základe ich predloženia súdu a nachádzajú sa v súdnom spise, ostatné\nzáznamy, ktoré nesprístupnil sa týkajú osobných prejavov matky a naďalej sú podkladom pre ústne,\nči písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a slúžia pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka\nv zmysle ust. § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Keďže úrad práce nedisponuje\nsúhlasom matky so sprístupnením informácií nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácií, postupoval\nv zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácii. Ďalej žalovaný poukázal na to, že Ústava\nSlovenskej republiky garantuje právo na súkromný a rodinný život v čl. 16, čl. 19 a čl. 41. a toto\nprávo je súčasťou práva na ochranu osobnosti v súlade s § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník). Právo na ochranu súkromia je\nprávo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť\nskutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným. Pokiaľ ide o žalobcovu domnienku, že postup\núradu práce nasvedčuje jedine tomu, že má s matkou dieťaťa vytvorený dôverný vzťah, ktorý nespĺňa\natribúty úradného vzťahu medzi orgánom verejnej moci a fyzickou osobou, ide len o ničím nepodložený\nsubjektívny názor oprávnenej osoby.\nII. Žaloba\n5. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.08.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, prípadne\nuložiť žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi celú spisovú dokumentáciu úradu práce pod sp. zn.\n1SDD 49/2017. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Podstatu vidí v tom, že žalobca je účastníkom súdneho konania, ktorého začatie\nodôvodnilo založenie spisovej dokumentácie k maloletým deťom. Požadované informácie sa tak\nbezprostredne týkajú konania, v ktorom jedným z účastníkov je práve žalobca a požadované informácie\nsa týkajú žalobcu. Ak účastník či už súdneho, alebo správneho konania žiada o sprístupnenie spisovej\ndokumentácie, táto by mala byť sprístupňovaná v celom rozsahu, bez akéhokoľvek obmedzenia.\nPoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 26/2017, podľa ktorého, ak účastník\nkonania požiada o nazretie do spisov, nie je možné jeho podanie považovať za žiadosť podľa zákona\no slobode informácií, avšak účastníkovi konania žiadne zákonné ustanovenie nebráni, aby využil aj právo\nna informácie podľa zákona o slobode informácií. Všeobecná úprava nahliadania do administratívnych\n\nspisov má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia\ninformácií podľa ustanovení zákona o slobode informácií.\n6. Žalobca je toho názoru, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 9 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií, ak je dotknutou osobou matka maloletých detí a jeho manželka, a to najmä pokiaľ ide o jej\nkomunikáciu s úradom práce ako kolíznym opatrovníkom. Zopakoval námietku uvedenú v odvolaní,\nže v prípade komunikácie s orgánom verejnej moci nejde o komunikáciu medzi dvoma súkromnými\nosobami. Dotknutá osoba – matka v tomto prípade mala vedomosť, že je v úradnom styku, preto\nsa na takúto komunikáciu vedenú s orgánom verejnej moci pri výkone činnosti nevzťahuje ochrana\npodľa § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Analogicky žalobca prirovnal situáciu\nk súdnemu konaniu, kedy sa komunikácia zakladá do súdneho spisu a je sprístupnená ostatným\núčastníkom konania. Záverom podotkol, že dotknutá osoba – matka sama iniciovala konania pred súdom\na musela byť uzrozumená s tým, že jej prejavy budú sprístupnené ostatnému okruhu osôb účastných\nna konaní. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/194/2015, podľa ktorého, ak\nsa informácie týkali výlučne spisu vo veci starostlivosti o maloleté deti žalobcu, nemožno predpokladať,\nže niektoré informácie o osobnosti a súkromí účastníkov tohto konania by žalobcovi neboli známe a ich\nposkytnutím by bolo porušené ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií.\n7. Vo vzťahu k informáciám, ktoré úrad práce nesprístupnil podľa § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej\nochrane detí, žalobca uviedol, že ide o záznamy datované z roku 2018 a 2019, pričom v priebehu týchto\nrokov bolo vedené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým na čas do rozvodu na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 3P/101/2017, následne odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 11Co/P/140/2019 a konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým\ndeťom na čas po rozvode na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 18P/115/2017. Je zvláštne, že\nkolízny opatrovník chce v roku 2020 použiť v konaní pred súdom záznamy z roku 2018 a 2019, ktoré\nsú neaktuálne. Je takisto dôvodná otázka, prečo zo strany kolízneho opatrovníka ešte použité neboli.\nPoukázal na to, že tieto záznamy už dávno mohli byť podkladom pre vyjadrenie a mali byť použité skôr\na že konanie na Okresnom súde Bratislava I už právoplatne skončilo.\n8. Žalobca nesprístupnením určitej časti spisovej dokumentácie nemá vedomosť o tvrdeniach\nposkytnutých matkou, resp. iným subjektom, ktoré sú spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť, či už procesné,\nalebo hmotnoprávne postavenie žalobcu ako účastníka konania. Žalobca má právo s týmito informáciami\nsa oboznámiť, aby mohol vyvrátiť nepravdivé tvrdenia spôsobilé ovplyvniť výsledok konania. Poukázal\nna svoje právo na obhajobu, ktoré vyžaduje, aby sa mohol vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Zopakoval,\nže niektoré listiny sa už v súdnom spise nachádzajú, a preto nie je dôvod ich nesprístupniť. Záverom\ndodal, že zo strany žalovaného ide o účelový krok v prípade použitia ust. § 96b ods. 4 zákona\no sociálnoprávnej ochrane detí, lebo záznamy mohol už dávno v konaní použiť a je otázne, aké dlhé\nobdobie je možné takéto záznamy nesprístupniť. Žalobca je účastníkom civilného konania, v spojení\ns ktorým sa vedie spis kolízneho opatrovníka, a nie je dôvod na nesprístupnenie informácií vo vzťahu\nku konaniu pred súdom.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa ust. § 16 ods. 9 zákona o slobode informácií každý,\nnie len účastník konania, môže do dokumentácie nahliadnuť, pričom žiadateľ nemusí preukazovať\ndôvod alebo právny záujem. Pri sprístupňovaní informácií zo spisu je však potrebné vylúčiť informácie\nvymenované v § 8 až 11 zákona o slobode informácií, čím sa zabezpečuje ochrana práv účastníkov\nkonania. Poukázal na ust. § 23 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), pri aplikácií ktorého správny\norgán rozhoduje o povolení nazrieť do spisu. Nie je možné však odmietnuť právo žiadateľa na\nposkytnutie informácie žiadanej podľa zákona o slobode informácií z dôvodu aplikácie § 23 ods. 2\nsprávneho poriadku. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené\nmusia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákony zo sprístupnenia vylučujú. Všetky\nvýnimky je pritom potrebné vykladať reštriktívne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Szd/7/2009, v zmysle ktorého oprávnenie účastníka konania na nazeranie do\nspisov je v pomere k špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1\nzákona o slobode informácií a právne konzumuje všeobecné právo na poskytnutie informácií. Právo\núčastníka správneho konania je širšie a za podmienok ustanovených právnym poriadkom zahŕňa\n\nprístup ku všetkým podkladom správneho rozhodnutia. Ak osobitný právny predpis (iný ako zákon\no slobode informácií) ustanovuje určitý spôsob, rozsah poskytovaných údajov, ako aj okruh osôb\noprávnených sa s nimi oboznamovať, neznamená to vo všeobecnosti zánik práva na informácie pre\nosoby mimo okruhu osôb stanovených osobitným predpisom. I keď možno obmedzenia v zmysle ust.\n§ 23 ods. 4 správneho poriadku sú v princípe totožné s niektorými obmedzeniami v zmysle zákona\no slobode informácií, predovšetkým prostredníctvom § 9 ods. 1 a § 11 zákona o slobode informácií\ndochádza k podstatnému odlíšeniu v rozsahu poskytovaných údajov pre žiadateľov postupom podľa\nzákona o slobode informácií v porovnaní so žiadateľom podľa osobitného predpisu. Všeobecná úprava\nnahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa § 23 správneho poriadku nebráni\nsprístupňovaniu informácií zo spisov podľa ustanovení zákona o slobode informácií.\n10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately umožní\nsprístupnenie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa zákonným zástupcom dieťaťa na ich žiadosť,\nak sa vedie spisová dokumentácia v súvislosti s vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí\na sociálnej kurately, ako aj v prípadoch, kedy úrad práce vedie správne konanie. Úrad práce, ktorý\nv zmysle ust. § 73 ods. 2 písm. e) bod 8 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vedie\nspisovú dokumentáciu dieťaťa, plnoletej fyzickej osoby a rodiny, pre ktoré vykonáva opatrenia podľa\ntohto zákona, a evidenciu spisových dokumentácií. V spisovej dokumentácii dieťaťa sa nachádzajú údaje\na informácie o maloletom dieťati a o jeho rodine. Rodičia ako účastníci súdneho konania môžu využiť\nprávo nazerať do spisu vedenom na príslušnom súde, ktorý vedie konanie. Účastníkom súdneho konania\nmôžu byť informácie zo spisovej dokumentácie úradu práce sprístupnené súdom len v takom rozsahu,\nv akom boli z tejto dokumentácie založené do súdneho spisu. Kolízny opatrovník pri žiadosti rodiča\no sprístupnenie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa vedenej na úrade práce vždy poučí rodiča\no možnosti získania požadovaných informácií na príslušnom súde.\n11. K použitiu ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií žalovaný uviedol, že žalobca opomenul, že\no nahliadnutie do spisovej dokumentácie žiadal v zmysle zákona o slobode informácií, ktorý osobitne\nobsahuje špeciálnu úpravu ochrany osobnosti, a teda je potrebný predchádzajúci súhlas dotknutej osoby\nso sprístupnením takýchto informácií. Občiansky zákonník, na ktorý žalobca poukazuje, je všeobecným\npredpisom. Ak by sa tento aplikoval ako osobitný predpis v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií, nebolo by nikdy potrebné skúmať, či dotknutá osoba dala súhlas so sprístupnením informácií.\nPri aplikácií inštitútu ochrany osobnosti žalovaný konštatuje, že špeciálna právna úprava má prednosť\npred všeobecnou.\n12. Správny orgán prvého stupňa sprístupnil záznamy, na ktorých sú zachytené osobné prejavy matky,\nna základe ich predloženia súdu, to znamená, že záznamy sa nachádzajú v súdnom spise a sú\nsprístupnené účastníkom súdneho konania. Ostatné záznamy, ktoré úrad práce nesprístupnil a týkajú sa\nosobných prejavov matky, sú naďalej podkladom pre ústne, či písomné vyjadrenie v konaní pred súdom\na pred orgánom činným v trestnom konaní a slúžia pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka\nv zmysle ust. § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Úrad práce\nzároveň nedisponuje písomným súhlasom matky ako dotknutej osoby, a preto postupoval v zmysle ust §\n9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Argumentáciu žalobcu považuje žalovaný za účelovú a poukazuje\nna to, že ak by zákonodarca chcel odlíšiť písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky\na obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby od úradnej komunikácie, tak to vykoná\nspôsobom ako v iných ustanoveniach § 11 ods. 1 zákona o slobode informácií.\n13. K argumentu o konkludentnom súhlase účastníčky súdneho konania žalovaný poukázal na to, že\nspisová dokumentácia sa nevedie v režime súdneho konania, t.j. obsah spisu kolízneho opatrovníka, tak\nako sa nachádza v držbe úradu práce, nie je ovládaný zásadou verejnosti. Úrad práce sa riadi pravidlami,\nktoré regulujú jeho činnosť, a preto sa nespravuje pravidlami civilných procesných kódexov napríklad\no nahliadnutí do spisu. Úrad práce nemá povinnosť brať ohľad na hypotetické procesné situácie, ktoré\nnastanú v konaní pred súdom.\n14. Žalovaný poukázal na to, že úrad práce ako kolízny opatrovník je povinný postupovať v najlepšom\nzáujme dieťaťa. Pri nesprístupnení informácií tak konal v najlepšom záujme dieťaťa najmä podľa kritéria\nv čl. 5 písm. g) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov. Zákon totiž zvýrazňuje, že je pre dieťa negatívna situácia, ak sa dostane do\nkonfliktu lojality a tento konflikt v ňom vyvolá pocit viny.\n\n15. Záverom žalovaný uviedol domnienku, že žalobcovi nejde o ochranu záujmu maloletých synov,\nale o kontrolu vedenia spisovej dokumentácie kolíznym opatrovníkom, čoho dôkazom sú opakované\npodnety a sťažnosti žalobcu k vedeniu spisovej dokumentácie a neustále žiadosti o informácie zo\nspisovej dokumentácie maloletých detí a taktiež o sprístupnenie a oboznámenie sa s dokumentmi, ktoré\nmatka maloletých zasiela. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nIV. Replika žalobcu\n16. Žalobca zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sži/16/2013, ktorého predmetom bolo nesprístupnenie spisovej\ndokumentácie účastníčke civilného poručenského konania – matke úradom práce ako kolíznym\nopatrovníkom, v ktorom súd odkázal na ust. § 23 správneho poriadku o nazeraní do administratívneho\nspisu.\n17. K obmedzeniu podľa § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí žalobca zdôraznil, že\nkonanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/101/2017 bolo ukončené právoplatnosťou\nrozsudku sp. zn. 11Co/140/2019 z 19.11.2019, a konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod\nsp. zn. 18P/115/2017 bolo vyhlásením rozsudku dňa 21.04.2022 ukončené na súde prvej inštancie.\nPreto akékoľvek návrhy, podania, vyjadrenia a tvrdenia, o ktorých mal správny orgán ako kolízny\nopatrovník vedomosť, bol povinný predložiť do vyhlásenia dokazovania za skončené na pojednávaní\ndňa 21.04.2022.\n18. Žalobca dodal, že z titulu svojej pozície ako zákonného zástupcu maloletého dieťaťa a účastníka\ncivilného konania je oprávnený sa oboznamovať so spisovou dokumentáciou správneho orgánu ako\nkolízneho opatrovníka, a to v rozsahu a časových intervaloch podľa jeho úvahy.\n19. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n20. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.\nObmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n21. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n22. Podľa čl. 26 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to\nustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá\nosoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie\nsú dotknuté.\n24. Podľa § 71 ods. 1 bod 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí\nopatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajú\norgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\n25. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí orgány sociálnoprávnej ochrany detí a\nsociálnej kurately sú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.\n26. Podľa § 73 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí úrad práce, sociálnych vecí\na rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu.\n\n27. Podľa § 90 ods. 1 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej\nochrany detí a sociálnej kurately sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n28. Podľa § 96b ods. 1 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí subjekt podľa § 71 ods. 1 písm. a) druhého\nbodu a tretieho bodu a písm. b) až e) a zariadenie vedú spisovú dokumentáciu o dieťati a plnoletej\nfyzickej osobe, pre ktoré sú vykonávané opatrenia podľa tohto zákona.\n29. Podľa § 96b ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí spisová dokumentácia obsahuje záznamy,\nktoré vznikli z činnosti subjektov podľa odseku 1, a došlé záznamy, ktoré obsahujú najmä osobné údaje\ndieťaťa, jeho rodiča, osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, ďalšej fyzickej osoby, ktorá má s dieťaťom\nblízky vzťah, alebo inej fyzickej osoby, ktorá je pre vykonávanie opatrení pre dieťa alebo plnoletú fyzickú\nosobu podstatná, údaje o výchovných pomeroch a sociálnych pomeroch dieťaťa a plnoletej fyzickej\nosoby, záznamy o vykonávaní oprávnení podľa § 93b, kópie podania na súd, orgán činný v trestnom\nkonaní a inú právnickú osobu, písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu, orgánu činného v trestnom\nkonaní a správneho orgánu a iné podklady potrebné na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona.\n30. Podľa § 96b ods. 3 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí spisovú dokumentáciu tvoria najmä\nzáznamy na technických nosičoch dát, obrazové záznamy, obrazovo-zvukové záznamy, zvukové\nzáznamy, listiny alebo fotografie dokumentov a fotokópie originálov listín, ak vzhľadom na povahu veci\nnie je potrebné uchovať originál listiny alebo úradne overenú kópiu listiny.\n31. Podľa § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí sa nesprístupňuje časť spisovej\ndokumentácie, ktorú tvorí\na) záznam ako podklad pre ústne vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom\nkonaní, pred týmto ústnym vyjadrením,\nb) záznam ako podklad pre písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom\nkonaní a písomné vyjadrenie pre súd alebo orgán činný v trestnom konaní, pred doručením tohto\npísomného vyjadrenia,\nc) správa pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely výkonu funkcie kolízneho\nopatrovníka, pred doručením tejto správy,\nd) správa pre súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej\nkurately na účely trestného konania, pred doručením tejto správy,\ne) záznam z rozhovoru s dieťaťom, ak dieťa s jeho zverejnením nesúhlasí; nesúhlas dieťaťa so\nzverejnením záznamu z rozhovoru musí byť v zázname uvedený.\n32. Podľa § 96b ods. 5 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí odsek 4 sa nevzťahuje na sprístupnenie\nspisovej dokumentácie, ak o jej sprístupnenie na plnenie svojich úloh požiada\na) súd,\nb) orgán činný v trestnom konaní,\nc) kontrolný orgán,\nd) verejný ochranca práv,\ne) komisár pre deti,\nf) komisár pre osoby so zdravotným postihnutím.\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n33. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z.\no zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.\n(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu\nv Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n5S/171/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/171/2020.\n34. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.\nb) zákona č. 151/2022 Z.z., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom dňa 14.5.2025,\nkeďže žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania.\n\n35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho\nvydaniu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nVII. Právne posúdenie veci\n36. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi odmietol sprístupniť časť\nspisovej dokumentácie kolízneho opatrovníka maloletých detí v konaní o úprave práv a povinností\nk maloletým deťom na čas po rozvode.\n37. Spornou v danom prípade medzi účastníkmi zostala otázka, či žalobca na základe žiadosti\no poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií je oprávnený na sprístupnenie celého\nadministratívneho spisu úradu práce, ktorý vedie v súvislosti s výkonom funkcie súdom ustanoveného\nkolízneho opatrovníka.\n38. Žalobca svoje právo na prístup k celej spisovej dokumentácií odvodzuje od svojho postavenia\núčastníka konania v civilnom súdnom konaní a tvrdí, že požadované informácie sa priamo týkajú\nžalobcu, a z tohto dôvodu má právo oboznámiť sa so všetkými podkladmi tvoriacimi spisovú\ndokumentáciu kolízneho opatrovníka.\n39. Žalobca vo svojej argumentácií kombinuje právo účastníka konania na nahliadnutie do\nadministratívneho (aj súdneho) spisu s právom na informácie podľa zákona o slobode informácií. Z tohto\ndôvodu bolo potrebné posúdiť, či žiadosť žalobcu bol správny orgán povinný vybaviť v režime zákona\no slobode informácií, alebo na ňu mal nahliadať ako na žiadosť o nahliadnutie do administratívneho\nspisu účastníka administratívneho konania.\n40. Žalobca je v danom prípade účastníkom civilného súdneho konania, pričom z postavenia účastníka\nv tomto konaní mu vyplýva právo oboznamovať sa s obsahom súdneho spisu (§ 97 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 2 ods.\n1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov). Úrad\npráce ako prvostupňový orgán vedie spisovú dokumentáciu v súvislosti s výkonom funkcie súdom\nustanoveného opatrovníka. Spisovú dokumentáciu nevedie v tomto prípade ako správny orgán\nvykonávajúci administratívne konanie. Žalobca teda nie je v tomto prípade účastníkom administratívneho\nkonania, v ktorom by procesným postupom správny orgán rozhodoval, či už deklaratórnym alebo\nkonštitutívnym spôsobom o právach a/alebo povinnostiach účastníka konania. V danom prípade je\nvylúčené aj použite ust. § 23 správneho poriadku, ktoré upravuje nazeranie do spisov v administratívnom\nkonaní, a to s poukazom na ust. § 90 ods. 1 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, podľa ktorého sa\nsprávny poriadok, pokiaľ tak zákon vyslovene neustanovuje, na úkony úradu práce v rámci opatrení\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neaplikuje.\n41. Z tohto dôvodu je možné považovať postup prvostupňového orgánu za správny, keď žalobcovu\nžiadosť posudzoval ako žiadosť o informácie podanú podľa zákona o slobode informácií a nie\nako žiadosť o nahliadnutie do administratívneho spisu účastníkom administratívneho konania podľa\nsprávneho poriadku.\n42. Vychádzajúc zo znenia preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný rozdelil svoju argumentáciu, na\nzáklade ktorej odoprel žalobcovi prístup ku konkrétne vymenovaným listinám, do dvoch kategórií. Prvú\nkategóriu listín nesprístupnil z dôvodu ochrany súkromia v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií. Druhú kategóriu listín nesprístupnil z dôvodu, že tvoria podklad pre vyjadrenie do súdneho\nkonania v zmysle ust. § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí.\n43. Časť dokumentov nebola žalobcovi sprístupnená s poukazom na ochranu osobnosti matky\nmaloletých detí, ktorá nedala súhlas na sprístupnenie záznamov týkajúcich sa jej súkromia a listín\nosobnej povahy. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že uvedené záznamy a listiny nie sú osobnej\npovahy a nevzťahuje sa na nich ochrana súkromia z dôvodu, že tieto matka sama a dobrovoľne\nvyhotovila a predložila správnemu orgánu v úradnom styku. Správny súd s touto argumentáciou\n\nžalobcu nemôže súhlasiť. V prípade, ak by sa charakter informácie posudzoval iba podľa toho, či bola\nadresovaná orgánu štátnej správy v úradnom styku, došlo by k situácií, kedy by akékoľvek informácie\nv úradnom styku (a to napríklad aj informácie o zdravotnom stave, finančnej situácií, rodinnej situácií\na ďalšie informácie zo súkromnej sféry osôb) nepožívali ochranu a boli prístupné komukoľvek na základe\nžiadosti o poskytnutie informácií. Je pritom zrejmé, že správne orgány sú povinné chrániť súkromie osôb\nprichádzajúcich do styku s orgánmi štátnej správy pri výkone ich právomocí, a to práve s poukazom na\nčl. 16 a čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií.\n44. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že všetky informácie v administratívnom styku\nsa týkajú jeho osoby a nemôžu obsahovať také informácie, ktoré by nevedel. Spisová dokumentácia\nkolízneho opatrovníka sa vedie o dieťati prípadne plnoletej osobe, pre ktorú orgán vykonáva opatrenia\n(§ 96b ods. 1 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí) a obsahuje rôzne záznamy, ktoré vznikli z činnosti\núradu práce, ako aj záznamy, ktoré obsahujú osobné údaje rodičov dieťaťa prípadne, osôb, ktoré sa\nosobne starajú o dieťa a ďalších fyzických osôb, ktoré majú s dieťaťom blízky vzťah, alebo iných\nfyzických osôb, ktoré sú pre vykonávanie opatrení pre dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu podstatné. Je\nzrejmé, že spisová dokumentácia môže obsahovať množstvo osobných údajov a údajov dotýkajúcich\nsa súkromia rôznych osôb, ktorých ochrana koliduje s právom žalobcu na informácie.\n45. Napriek tomu, že v čase konania boli žalobca a matka maloletých detí, ktorých sa spis kolízneho\nopatrovníka týka, manželmi, podľa názoru správneho súdu nemožno matke maloletých detí uprieť právo\nna ochranu súkromia. Postavenie manžela a rodiča spoločného dieťaťa nezbavujú druhého rodiča práva\nna súkromie. O to viac, že v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom stoja\nrodičia proti sebe a ich záujmy môžu byť, a v tomto prípade aj sú, v konflikte. Nemožno ani vylúčiť,\nže spisová dokumentácia kolízneho opatrovníka, môže obsahovať aj také údaje zo súkromia rodiča,\no ktorých druhý rodič nemá vedomosť. Z označenia listín, ktoré úrad práce odmietol sprístupniť z dôvodu\nochrany súkromia, je zrejmé, že ide predovšetkým o emailovú korešpondenciu matky a úradné záznamy\nz telefonického hovoru, pozorovania, rozhovoru matky s psychologičkou. V tomto prípade správny súd\npovažoval úvahu žalovaného, že takéto listiny obsahujú informácie zo súkromia matky a je možné ich\nsprístupniť žiadateľovi o poskytnutie informácií len s jej súhlasom, za dôvodnú. Nebolo pritom sporné,\nže matka ako dotknutá osoba so sprístupnením dokumentov vyslovene písomne nesúhlasila.\n46. Účelom ustanovenia § 9 zákona o slobode informácií je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a\nosobné údaje fyzických osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností,\nktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné údaje. Ide napríklad o písomnosti osobnej povahy,\npodobizne, obrazové snímky. Právo na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy je tiež aj súčasťou\npráva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo 250/2008\nzo dňa 25. novembra 2009). Ustanovenie § 9 ods. 1 obsahuje viacero neurčitých pojmov, pričom je\npotrebné rozhodnúť, či možno konkrétnu požadovanú informáciu podradiť pod tieto pojmy. Pri tomto\nrozhodovaní treba vždy zohľadniť ústavné právo na informácie a vážiť na jednej strane právo verejnosti\nna informácie a na druhej strane právo na ochranu osobnosti a súkromia. Prístup k informáciám, ktorými\npovinná osoba disponuje, nie je absolútny a zákon stanovuje aj isté obmedzenia prístupu k informáciám,\na to v záujme ochrany práv iných osôb, ktoré môžu byť v protichodnom postavení k právu žiadateľa\nna informácie.\n47. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky, ktorý\nv náleze sp. zn.: IV. ÚS 1378/16 zo 17.10.2017 riešil konflikt práva na súkromie a práva na informácie\nv súvislosti so zverejnením výšky platov zamestnancov hradených z verejných prostriedkov. Ústavný\nsúd Českej republiky v uvedenom náleze konštatuje, že z formulácie čl. 17 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len Listina) je zrejmé, že na prvom mieste je zdôraznená sloboda prejavu, zatiaľ, čo\nna druhom mieste je možnosť slobodne vyhľadávať informácie. Je zrejmé, že takto konštruované právo\nna informácie nie je zakotvené ako právo na informácie ako také, ale primárne pre to, aby mohli byť\nzároveň šírené v rámci slobody prejavu. Ide o práva komplementárne, avšak z hľadiska chronologického\nje právo na slobodu prejavu primárne. Zároveň Ústavný súd Českej republiky nesúhlasil s tým, že právo\nna informácie je zakotvené ako právo požadovať akékoľvek informácie o komkoľvek a čomkoľvek bez\nohľadu na to, či ide o informácie verejnej povahy, alebo informácie udržiavané mimo verejnosti v rámci\nsúkromného života jednotlivca.\n\n48. Ústavný súd Českej republiky v uvedenom náleze pripomína, že podstata testu proporcionality\nspočíva vo všeobecnej rovine v posúdení toho, či je u oboch kolidujúcich práv, resp. z kolidujúceho práva\na určitého verejného záujmu zachované maximum možného. Bohužiaľ, legislatívna a judikatúrna prax\nv niektorých prípadoch aplikuje test proporcionality s tým dôsledkom, že z jedného práva nezostane\nzachované vôbec nič, zatiaľ čo druhé je presadené (v konkrétnom prípade) v plnom rozsahu.\n49. Taktiež cituje nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 353/04, v ktorom ústavný súd\nuvádza, že pri kolízií základných práv, tak ako je tomu v danom prípade, musia všeobecné súdy najprv\nrozpoznať, ktoré základné práva jednotlivých účastníkov sporu sú v hre, a potom s prihliadnutím ku\nvšetkým rozhodujúcim okolnostiam daného prípadu musia súdy rozhodnúť tak, aby, pokiaľ je to možné,\nzostalo zachované z oboch základných práv čo najviac, a pokiaľ to možné nie je, potom dať prednosť\ntomu základnému právu, v ktorého prospech svedčí všeobecná idea spravodlivosti.\n50. K ochrane súkromia Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn.: IV. ÚS 1378/16 z 17.10.2017\nďalej poukázal aj na účel právnej úpravy práva na informácie a uviedol, že Najvyšší správny súd (Českej\nrepubliky – pozn. súdu) totiž vo svojej argumentácií v skutočnosti opomenul dôvod či účel, pre ktorý\nby mal existovať legitímny záujem na informáciách o platových pomeroch, napriek tomu, že tento účel\nveľakrát zmieňuje. Týmto účelom je kontrola verejnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Účelom\ninformačnej povinnosti teda nie je naplnenie práva na informácie ako takého, ale práve umožnenie\nkontroly nad verejnými prostriedkami (ochrana takéhoto verejného záujmu). Otázkou potom je, či je\nmožné tento účel naplniť aj inak, ako úplným potlačením práva na súkromie...\n...Takéto bagatelizovanie práva na súkromie môže len ťažko obstáť v porovnaní s významom, ktorý právu\nna súkromie priznáva judikatúra Ústavného súdu. Významné sú predovšetkým závery formulované\nÚstavným súdom v náleze sp. zn.: Pl. ÚS 3/14, z nich je možné vybrať predovšetkým nasledujúce\nvšeobecné tézy (je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že v tomto náleze nešlo o právo na informácie,\nale predovšetkým o slobodu vedeckého bádania, pretože sa jednalo o prístup k archívnym materiálom).\nÚstredným ľudskoprávnym nárokom na autonómiu jednotlivca je požiadavka rešpektu k svojbytnému\nusporiadaniu života, ktorého jednou z primárnych funkcií je – popri ochrane tradičnej priestorovej\ndimenzie súkromia a nerušenej tvorby sociálnych vzťahov – aj záruka v podobe práva na ochranu\nosobných údajov... Jadrom tejto úpravy je právo jednotlivca rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či,\nprípadne v akom rozsahu, akým spôsobom a za akých podmienok, majú byť skutočnosti a informácie\nz jeho osobného súkromia sprístupnené iným subjektom. Pokiaľ je autonómia ľudskej bytosti skutočne\nústrednou hodnotou súčasného usporiadania spoločnosti, a je nutné veriť, že tomu tak je, je ťažko\npochopiteľné, prečo Najvyšší správny súd tuto hodnotu úplne poprel.\nĎalej potom Ústavný súd uvádza, že prístup k relevantným informáciám je v demokratickej spoločnosti\nvšeobecným predpokladom realizácie každého práva na aktívnu účasť na verejnom živote na základe\nrovnej participácie v zmysle čl. 1 Listiny... Pilierom demokratickej spoločnosti je otvorená diskusia\no výkone verejnej moci a jeho dopadoch na jednotlivca v minulosti, v súčasnosti aj v budúcnosti. Ideál\nskutočnej demokracie stojí na spoločnosti, kde každý na seba samého nahliada ako na súčasť celku.\nJe možné si položiť otázku, či je skutočne aktívna účasť na verejnom živote podmienená požiadavkou\nna prístup k úplne konkrétnym a adresným informáciám presne odhaľujúcim časť súkromia človeka,\nktorým je jeho príjem...\n...V prvom kroku je potrebné posúdiť, či obmedzenie práva na súkromie sleduje legitímny cieľ. Najvyšší\nsprávny súd uvádza, že tomu tak je. Podľa názoru Ústavného súdu však táto úvaha, ako už bolo\npovedané, vychádza z nesprávneho predpokladu. Bola by totiž správnou iba za predpokladu, že by\ncieľom právnej úpravy bolo práve získanie informácií o súkromí inej osoby spočívajúce v údajoch o\njej príjmoch z pracovného pomeru. Najvyšší správny súd však uvádza, že účelom zákona je umožniť\nkontrolu nakladania s verejnými prostriedkami zo strany verejnosti. Je zrejmé, že tento cieľ nijak s právom\nna súkromie nesúvisí...\n...Konečné štvrté kritérium je proporcionalita v užšom zmysle, teda hodnotenie miery relevancie\ndotknutých hodnôt a záujmov. Na význam práva na ochranu súkromia, resp. na najvyšší stupeň\ndôležitosti, ktorý je mu pripisovaný, už bolo poukázané vyššie, rovnako ako na bagatelizovanie tohto\npráva zo strany Najvyššieho správneho súdu. Najvyšší správny súd k tomu uviedol, že zverejnenie\ninformácie o výške platu (mzdy) totiž za bežných okolností neznamená pre toho, kto je platený\n\nz verejných prostriedkov, žiadnu podstatnú ujmu. Informáciu o výške platu (mzdy) alebo iného\npeňažného plnenia zamestnanca plateného z verejných prostriedkov predovšetkým nie je možné\npovažovať za informáciu, ktorá by v prípade jej zverejnenia difamovala alebo inak znižovala ľudskú\ndôstojnosť, pretože sama o sebe výška platu žiadny negatívny informačný obsah nemá...\nTakéto hodnotenie je možné označiť za prejav etatizmu a sociálneho inžinierstva, resp. za uvedenie\ntzv. teórie objektu (Günter Dürig) do praxe. Štát si prisvojuje právo rozhodovať o tom, čo sa môže\njednotlivca dotknúť a čo nie, čo je možné a čo nie je možné považovať za podstatu ľudskej dôstojnosti.\nZa podstatu práva na ochranu súkromia je však nutné primárne považovať to, že je to práve jednotlivec,\nktorý sám vo vzťahu k svojej osobe určuje, čo má zostať súkromné a čo sa má stať verejným. Práve\nz tohto dôvodu poskytuje právny poriadok nižší stupeň ochrany osobám, ktoré sa rozhodnú stať verejne\nčinnými a dobrovoľne odhaľujú informácie zo svojho súkromia. Paušalizované hodnotenie toho, aké\ninformácie sa môžu alebo nemôžu jednotlivca dotýkať, je však nemiestne a nerešpektujúce ľudskú\ndôstojnosť. Ústavnej konformity je možné v tejto súvislosti dosiahnuť napr. práve získaním súhlasu\ndotknutej osoby s poskytnutím informácií o platových pomeroch; odoprenie tohto súhlasu je však\ndôkazom toho, že takéto informácie považuje jednotlivec za súkromné. Dôvody môžu byť rôzne – nemusí\nsa jednať zďaleka iba o obavu pred závisťou, ako jednostranne konštatuje Najvyšší správny súd, ale\nnapríklad o konkurencieschopnosť na trhu práce, možnosť vyjednať si lepšie podmienky pri prestupe do\nsúkromného sektoru, obavu z rozšírenia informácie o nedostatočnom ocenení práce atď.\n51. Správny súd poukazuje na to, že rovnaká štruktúra právnej úpravy práva na súkromie a práva\nna informácie je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky. Rovnako je postavenie práva na informácie\npreviazané na slobodu prejavu, z čoho možno odvodzovať jeho subsidiárny charakter. Zároveň je tiež na\nmieste poukázať na to, že sloboda prejavu a právo na informácie sú politické práva, ktoré majú umožniť\nobčanom zúčastňovať sa na správe vecí verejných.\n52. Žalobcova žiadosť o informácie v prejednávanom prípade podľa názoru správneho súdu nesleduje\núčel právnej úpravy upravujúcej právo na prístup k informáciám obsiahnutej v zákone o slobode\ninformácií, ktorým je kontrola činnosti orgánu verejnej správy. K účelu právnej úpravy zákona o slobode\ninformácií sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5 Sži 1/2011 zo dňa 15.\ndecembra 2011: „Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a\nrozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26\nústavy, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona\no slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 ústavy. Niet\npochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp.\nprijatím Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od\nkoncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t. j.\njej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení\notázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade\nvšetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom\na taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci\nje pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej\nzneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho, a tým aj vynútiteľného práva na informácie\nje jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý\na rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na\nich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií\nrobí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne\novplyvniť správu vecí verejných.“\n53. Účelom, ako vyššie spomína aj Ústavný súd Českej republiky, nie je informačná povinnosť –\nnaplnenie práva na poskytnutie informácií ako takých, ale práve umožnenie kontroly nad činnosťou\norgánu verejnej správy, ktorý je v tomto prípade kolíznym opatrovníkom maloletého. Žalobcova\nžiadosť o poskytnutie celého spisu kolízneho opatrovníka a argumentácia ohľadom práva na obranu\nv civilnom konaní však nenasvedčuje tomu, že jeho cieľom je kontrola činnosti kolízneho opatrovníka,\nale práve získanie a použitie citlivých informácií týkajúcich sa manželky a matky spoločných detí\nv konaní o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom. Matka maloletých v súvislosti\ns nesprístupnením listín týkajúcich sa jej osoby vyslovene písomne vyjadrila svoj nesúhlas. Podľa názoru\nsprávneho súdu je potrebné toto jej rozhodnutie rešpektovať. Úrad práce aj žalovaný potom postupovali\n\nsprávne, ak žalobcovi tieto záznamy nesprístupnili s poukazom na to, že žalobca nedisponuje súhlasom\ndotknutej osoby – matky v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií. Na veci nič nemení ani\nskutočnosť, že k niektorým záznamom sa žalobca môže dostať iným spôsobom, na ktorý úrad práce\na žalovaný ako povinné osoby nemajú dosah.\n54. V súvislosti s druhou kategóriou nesprístupnených listín, ktoré podľa žalovaného tvoria podklad\npre vyjadrenie do súdneho konania, správny súd poukazuje na právnu úpravu ustanovenia § 96b ods.\n4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu vyplýva, že\nzákonodarca nemal v úmysle sprístupňovať podklady pre úkony kolízneho opatrovníka iným osobám,\nako taxatívne vymenovaným v ods. 5 § 96b zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, a to ani rodičom ako\nzákonným zástupcom dieťaťa. Napriek tomu, že dôvodová správa k zákonu nie je záväzným právnym\npredpisom, je jedným zo zdrojov, ktorý napomáhajú interpretácií právnych noriem.\n55. V dôvodovej správe k zákonu č. 61/2018 Z.z., ktorým sa do zákona o sociálnoprávnej ochrane\ndetí doplnili ustanovenia § 96b, predkladateľ uviedol.: „Podľa aktuálne platného zákona subjekty\nvykonávajúce opatrenia podľa zákona vedú spisové dokumentácie o deťoch a tiež o plnoletých fyzických\nosobách (napr. sociálna kuratela plnoletých), vzhľadom na povahu vykonávaných opatrení, úlohy a\noprávnenia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a úlohy zariadení a iných subjektov\nustanovené zákonom je nevyhnutné upraviť, že na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej\nkurately spisové dokumentácie obsahujú rôzne podklady, správy, hlásenia a doklady potrebné na výkon\nopatrení, ochranu detí a pomoc plnoletým fyzickým osobám. Vzhľadom na rôznorodé možnosti tak\nzískavania podkladov, ako aj rôznorodé možnosti ich zdrojov a subjektov, ako aj vzhľadom na fakt, že\npodklady sa spravidla viažu k súkromiu detí, ich rodín a zdrojom ich získavania sú okrem právnických\nosôb aj osoby fyzické, je potrebné v právnej úprave aspoň zarámcovať povahu podkladov, listín a\nsamotných informácií, ktoré sú súčasťou spisových dokumentácií.\nNa nazeranie do spisových dokumentácií sa vzťahuje tak právna úprava slobodného prístupu k\ninformáciám, ako aj právna úprava ochrany osobných údajov, v prípade ak je vedené správne konanie\n(s výnimkami danými zákonom) aj Správny poriadok. V praxi pretrvávajú problémy v situáciách, keď\norgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka (t.j. má\npostavenie strany v konaní z titulu tejto funkcie, ktorú zastáva na základe rozhodnutia súdu), kedy sa\nostatné strany v konaní celkom prirodzene pokúšajú získať minimálne výhodu včasnej informácie ešte\nv čase, keď sú zbierané podklady do konania, a výsledok nie je oznámený ani súdu. Všetky strany v\nkonaní majú možnosť vyjadrovať svoje názory, klásť otázky, navrhovať dôkazy a pod. priamo v konaní,\nna pojednávaniach, je potrebné utvoriť podmienky aj kolíznemu opatrovníkovi aspoň na to, aby mohol\npozbierať doklady a sformulovať na základe nich správu alebo svoje vyjadrenie pre súd.“\n56. V súvislosti s námietkami žalobcu, že niektoré listiny, ktoré mu neboli sprístupnené, sú datované\nv rokoch 2018 a 2019, a teda mal ich úrad práce už dávno v konaní použiť aj vzhľadom na už skončené\nkonanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu na Okresnom súde Bratislava\nI (sp. zn. 3P/101/2017), správny súd uvádza, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že listiny úrad\npráce nesprístupnil v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava V pod sp.\nzn. 18P/115/2017, ktoré aj podľa vyjadrenia žalobcu, v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia ešte\nskončené nebolo a týka sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Správnemu\nsúdu neprináleží hodnotiť úkony kolízneho opatrovníka a ich včasnosť v civilnom konaní. Ktoré listiny\nešte môžu byť alebo budú podkladom pre písomné alebo ústne vyjadrenia v súdnom konaní, patrí do\nposúdenia kolízneho opatrovníka v zmysle zákona o sociálnoprávnej ochrane detí.\n57. Pokiaľ žalobca namieta, že nesprístupnenie niektorej časti administratívneho spisu prvostupňového\norgánu môže nepriaznivo ovplyvniť hmotnoprávne či procesné postavenie žalobcu v súdnom konaní,\nsprávny súd uvádza, že súd v civilnom konaní rozhoduje na základe obsahu súdneho spisu, čiže iba\nna základe toho, čo mu kolízny opatrovník do súdneho konania predloží. Ku všetkým týmto listinám\nmá žalobca ako účastník civilného konania prístup prostredníctvom práva na nahliadnutie do spisu\nvedeného súdom v rámci konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode\na ku všetkým týmto listinám má právo sa v rámci súdneho konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť.\nSprávny súd preto dospel k záveru, že v tomto smere práva žalobcu na obhajobu („right to defense“)\nv civilnom konaní nemôžu byť dotknuté nesprístupnením listín, ktoré do konania predložené neboli a súd\nich pri rozhodovaní nemá ako zohľadniť. Žalobca má vždy právo namietať tvrdenia a postup kolízneho\n\nopatrovníka priamo v konaní pred súdom, ktorý rozhoduje o úprave práv a povinností k maloletým deťom,\npričom uvedené je predmetom posudzovania súdu v danom civilnom konaní.\n58. Žalobca svoje žalobné námietky podporuje poukazom na rozhodnutia krajského súdu (sp. zn.\n1S/194/2015) a najvyššieho súdu (R 26/2017 a sp. zn.: 8Sži/16/2013). Preto je povinnosťou správneho\nsúdu vysporiadať sa s argumentáciou uvedenou v týchto rozhodnutiach súdov.\n59. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/194/2015 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného,\nktorým nevyhovel žiadateľovi o sprístupnenie administratívneho spisu kolízneho opatrovníka, týkajúceho\nsa maloletého dieťaťa žiadateľa. Je potrebné poukázať na to, že v danej veci napriek takmer totožnej\nsituácií bolo preskúmavané rozhodnutie žalovaného zdôvodnené iným ustanovením zákona o slobode\ninformácií, a to ust. § 11 ods. 1 písm. d), pričom súd sa nestotožnil s použitím tohto ustanovenia na danú\nvec, čím sa odlišuje od predmetnej právnej veci.\n60. Súd sa v tomto konaní okrajovo zaoberal aj použitím ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií,\npričom iba stručne uviedol, že nemožno predpokladať, že niektoré informácie o osobnosti a súkromí\núčastníkov tohto konania by žalobcovi ako otcovi maloletého dieťaťa neboli známe, a keďže otec\nje zákonným zástupcom maloletého, nebolo potrebné žiadať o súhlas so sprístupnením informácie.\nSprávny súd, ako už bolo uvedené vyššie, s týmto názorom nesúhlasí a má za to, že právo na súkromie\nmatky nemôže byť zbavené ochrany z dôvodu, že žiadateľom je jej manžel a otec spoločných detí.\nOtec ako zákonný zástupca nepochybne nemusí žiadať o súhlas pri informáciách zo súkromia svojho\nmaloletého dieťaťa, avšak iná situácia je pri informáciách zo súkromia matky.\n61. V prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sži/16/2013 ide o rovnakú\nsituáciu, kedy bolo na zdôvodnenie odopretia prístupu k administratívnemu spisu kolízneho opatrovníka\npoužité iné zákonné ustanovenie [§11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií] a stručné\nkonštatovanie, že podmienky aplikácie ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií splnené neboli,\nkeďže ide o zákonnú zástupkyňu maloletej, a nebolo preto potrebné žiadať o súhlas so sprístupnením\ninformácií.\n62. K rozhodnutiu č. R 26/2017 správny súd uvádza, že práve v tomto prípade súdy dospeli k záveru, že\nvšeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa § 23 správneho\nporiadku nebráni sprístupňovaniu informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení zákona o slobode\ninformácií. Teda aj napriek tomu, že žalobcovi nesvedčalo právo na nahliadnutie do spisu, bol správny\norgán povinný zaoberať sa jeho žiadosťou a vybaviť ju v režime zákona o slobode informácií.\n63. Žalobca tiež poukázal na to, že niektoré z nesprístupnených listín sa už nachádzajú v súdnom spise\na má k nim prístup. Správny súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na to, že výkon práva nahliadnuť do\nsúdneho spisu má širší obsah ako právo na poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobode informácií.\n64. Záverom je potrebné dodať, že pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe argumentoval konaním\nv najlepšom záujme dieťaťa, tento argument správny súd nemohol vziať do úvahy vzhľadom\nna to, že nebol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia prvostupňového\norgánu. Z rovnakého dôvodu neprihliadol ani na argument opakovaných totožných žiadostí žalobcu\no sprístupnenie informácií z administratívneho spisu kolízneho opatrovníka, ktorým úrad práce\nnaznačoval šikanózny výkon práva.\n65. Nad rámec uvedeného však správny súd dopĺňa, že pokiaľ žiadateľ opakovane žiada o sprístupnenie\ninformácií, je na mieste poukázať na prekážku veci rozhodnutej v tej časti spisovej dokumentácie, o ktorej\nuž správny orgán raz vydal meritórne právoplatné rozhodnutie. Vzhľadom na to, že žalovaný resp.\nprvostupňový orgán o opakovanej žiadosti žalobcu rozhodol meritórnym rozhodnutím v celom rozsahu,\nsprávny súd takéto rozhodnutie žalovaného bol povinný preskúmať, a to aj napriek existencií už skôr\nvydaného rozhodnutia správneho orgánu týkajúceho sa totožnej veci.\n66. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím, aj napriek svojmu pomerne stručnému zdôvodneniu (z ktorého však\nvyplývajú dôvody rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov), boli vydané v súlade so zákonom.\n\nNámietky žalobcu v podanej žalobe nie sú dôvodné, a preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu\nzamietol.\n67. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok\nna náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak\nsúd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť\nžalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP.\n68. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá má odkladný účinok\n(§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa\n§ 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\nPovinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}