{"guid": "26e18f92-e023-4693-a614-3c03bfab2dca:67133499-1572-47e1-9bdd-e038e3dcf09c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200667.2", "spisova_znacka": "BA-1S/124/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/124/2020 z 12. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. decembra 2025, sp. zn. BA-1S/124/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200667.2", "identifikacne_cislo": "1020200667", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2025-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67133499-1572-47e1-9bdd-e038e3dcf09c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200667.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200667.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200667.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/124/2020\n1020200667\n12. 12. 2025\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200667.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-1S/124/2020\nBA-1S/124/2020IČS:\nECLI:\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\na členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci\nžalobcu: Heling sk s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 44 887 264, zastúpeného:\nHronček & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Kálob 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100592080/2020 zo dňa 03.03.2020, takto\nrozhodol:\nBA-1S/124/2020\nBA-1S/124/2020IČS:\nECLI:\nI. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.\nII. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nBA-1S/124/2020\nBA-1S/124/2020IČS:\nECLI:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január\n2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október\n\n2016 a november 2016. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101160269/2019/9104405/\nŠTE zo dňa 16.05.2019, ktorý bol daňovému subjektu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie k jeho\nzáverom dňa 28.05.2019. Na základe výsledkov daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava (ďalej len\n„správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č.\n102484447/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový\nporiadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7 635,80 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie marec 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v zdaňovacom období marec 2016\nuplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 7 635,80 EUR z prijatých faktúr vystavených (prevažne)\nspoločnosťou ISSA SK, s.r.o. Správca dane mal za preukázané, že tejto spoločnosti bola rozhodnutím\nsprávcu dane č. 102432047/2016 zo dňa 25.01.2016 zrušená registrácia pre daň podľa § 81 zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“), a to s účinnosťou\nod 29.02.2016. V marci 2016 tak ISSA SK, s.r.o. (ďalej len ISSA SK) už nebola platiteľom dane, a preto\nnemohla uplatniť daň voči odberateľovi a odberateľ si ju nemohol odpočítať (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona\no DPH). Napriek tomu boli spoločnosťou ISSA SK v marci 2016 vystavované faktúry s uplatnenou daňou,\nktoré kontrolovaný subjekt zahrnul do účtovníctva. V rámci preverovania bolo identifikovaných osem\nfaktúr (č. 16010301, 16010303, 16010304, 16010305, 16010307, 16010308, 16010310 a 16010311),\nktoré sa týkali prevažne reklamných služieb, grafických prác, analytických služieb a správy IT systémov.\nPodľa správcu dane nebolo preukázané, že by deklarované služby boli reálne poskytnuté. V súvislosti s\ntvrdením žalobcu, že služby mali byť z jeho strany ďalej poskytované spoločnosti COMISTEL, s.r.o. (ďalej\naj len „COMISTEL“), bolo vykonané dokazovanie formou výsluchov osôb pôsobiacich v tejto spoločnosti\n(Doganov, Golovchenko). Z ich výpovedí podľa správcu dane nevyplývalo, že by služby deklarované\nkontrolovaným subjektom boli tomuto odberateľovi reálne poskytnuté; naopak, z ich vyjadrení podľa\nsprávcu dane vyplynulo, že služby mali byť zabezpečované inými subjektmi. K predloženým pracovným\nvýkazom, ktoré mali preukazovať rozsah vykonaných prác, bolo zistené, že ich vyhotovoval samotný\nkontrolovaný subjekt. Ďalšie dôkazy preukazujúce poskytnutie služieb predložené neboli. Z výpovede\nkonateľky žalobcu, pani A., podľa správcu dane vyplynulo, že nemala vedomosť o činnosti spoločnosti,\na jej obchodných aktivitách. Jej výpoveď tak podľa správcu dane neprispela k preukázaniu uskutočnenia\ndeklarovaných služieb. Analogicky správca dane postupoval aj pri hodnotení výpovede účtovníčky pani\nB., ktorá uviedla, že jej poznatky o činnosti daňového subjektu sa obmedzovali výlučne na vedenie\núčtovníctva. Správca dane ďalej poukázal na to, že prostredníctvom dožiadaných orgánov Českej\nrepubliky ako svedka predvolával konateľa spoločnosti ISSA SK, Jiřího Gallóa, avšak tohto svedka\nsa nepodarilo zastihnúť ani predviesť. Správca dane tiež preveroval fungovanie spoločnosti ISSA SK\nv informačných systémoch finančnej správy, pričom bolo zistené, že spoločnosť nepodávala daňové\npriznania ani kontrolné výkazy. Uvedené skutočnosti podľa záverov správcu dane korešpondovali\nso záverom, že deklarované dodávky služieb sa neuskutočnili. Na základe vykonaného dokazovania\nsprávca dane ustálil, že podmienky na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona\no DPH neboli splnené, keďže deklarovaný dodávateľ nebol v čase údajného dodania platiteľom dane a\nnebolo preukázané, že došlo k dodaniu služieb uvedených na faktúrach.\n3. Žalovaný sa na podklade žalobcom podaného odvolania v rozhodnutí č. 100592080/2020 zo dňa\n03.03.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) stotožnil so závermi správcu dane, s jeho kontrolnými\nzisteniami a skutkový stav vyhodnotil tak, ako bol ustálený v prvostupňovom konaní. Z napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že daňová kontrola bola u žalobcu vykonaná z dôvodu dôvodného podozrenia, že\núčtovné alebo iné doklady môžu byť pozmenené alebo zničené. Uvedený záver vyplynul z informácií\nčerpaných z ukončených daňových kontrol u daňového subjektu COMISTEL, v rámci ktorých žalobca\nvystupoval ako dodávateľ služieb. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca nereagoval\nna výzvy správcu dane a konateľka spoločnosti nepreberala doručované zásielky. Žalovaný posudzoval\nnámietky smerujúce k nepreukázaniu dodania deklarovaných služieb zo strany spoločnosti ISSA SK.\nŽalovaný zhodne so správcom dane poukázal na zrušenie registrácie ISSA SK, pričom deklarované\nslužby mali byť poskytnuté v marci 2016, teda v období, keď spoločnosť ISSA SK už nebola platiteľom\ndane. Napriek tomu ISSA SK vystavovala faktúry s uplatnenou daňou, ktoré žalobca ako platiteľ dane\nzahrnul do svojho účtovníctva. Odvolací orgán preto potvrdil záver prvostupňového orgánu, že základná\npodmienka na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH splnená\nnebola.\n\n4. K otázke preukázania plnenia uvedeného na faktúre žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval,\nže daňový subjekt dôkazy o poskytnutí deklarovaných služieb nepredložil. Žalobca predložil len pracovné\nvýkazy vyhotovené samotným žalobcom. Výpovede osôb zo spoločnosti COMISTEL nepotvrdili, že by\npredmetné služby, ktoré mala pre žalobcu dodať ISSA SK, boli dodané zo strany žalobcu, naopak,\nobsah výpovedí naznačoval, že tieto služby vykonávali iné subjekty. Námietka nevypočutia svedkov\nbola v napadnutom rozhodnutí posúdená ako nedôvodná s poukazom na to, že ich výsluch by podľa\nžalovaného nemohol nahradiť dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý je v zmysle § 24 ods. 1\ndaňového poriadku povinný preukázať uskutočnenie deklarovaných obchodov, ak si z nich uplatňuje\nodpočítanie dane. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že rozsah vykonaného\ndokazovania bol dostatočný a dôkazy boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.\nV tejto súvislosti odkázal aj na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej povinnosť\npreukázať dodanie tovaru alebo služby leží na platiteľovi dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nzároveň poukázal na to, že doklady daňového subjektu boli získané až od externej účtovníčky dňa\n26.04.2017 a priebeh daňových kontrol u spoločnosti COMISTEL potvrdil zistenia o nezrovnalostiach\nv deklarovaných dodávkach služieb. Postup správcu dane podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku preto\nžalovaný vyhodnotil ako dôvodný a zákonný. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal tiež na\ndlhodobé neplnenie povinností žalobcu ako platiteľa dane, ktorý opakovane nepodával daňové priznania\na nepredkladal účtovné výkazy za zdaňovacie obdobia rokov 2012 až 2017 napriek výzvam správcu\ndane. Uviedol, že skutkové zistenia boli podložené vykonaným dokazovaním, vyhodnotené v súlade so\nzákonom a právne závery z nich vyplývajúce boli správne. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva,\nže dodanie deklarovaných služieb ani splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49\nods. 2 písm. a) zákona o DPH splnené neboli. Žalovaný dospel k záveru, že neboli preukázané dôvody\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodnutie správcu dane podľa\n§ 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.\nII. Správna žaloba\n5. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.04.2020,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím, a tiež vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca v podanej správnej\nžalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné,\nnesprávne a nepreskúmateľné. Tvrdil, že správne orgány oboch stupňov pri ich vydaní postupovali\nv rozpore so zákonom, nezistili skutkový stav v potrebnom rozsahu, nesprávne vyhodnotili vykonané\ndôkazy, neaplikovali príslušné právne normy správnym spôsobom a neprihliadli na relevantnú judikatúru\nslovenských súdov ani Súdneho dvora Európskej únie.\n6. Žalobca namietal, že daňové orgány nesprávne zistili skutkový stav, keď vychádzali z toho, že v danom\nobchodnom prípade mal postavenie sprostredkovateľa pretože nesprávne uzavreli, že predmetom\nprevažujúcej podnikateľskej činnosti žalobcu v roku 2016 bolo prevádzkovanie internetového portálu\ninfoglobe.sk/cz/ru/en, sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis a sprostredkovanie\nreklamnej činnosti. Žalobca tvrdil, že sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis ani\nsprostredkovanie reklamnej činnosti nevykonával, ale tieto služby zabezpečoval prostredníctvom iných\nosôb, t.j. právne vystupoval ako ich poskytovateľ, ktorý ich však vykonával prostredníctvom svojich\nsubdodávateľov. Táto skutočnosť podľa žalobcu vyplývala zo všetkých vykonaných dôkazov a aj\nvyjadrení žalobcu v daňovom konaní. Podľa žalobcu potom správca dane nesprávne vychádzal z\nprávneho postavenia žalobcu ako sprostredkovateľa, a preto nemohol dôjsť k správnym záverom.\n7. Žalobca ďalej namietal, že daňové orgány nevykonali dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie\nskutočného stavu veci a nehodnotil vykonané dôkazy v súlade s § 24 daňového poriadku. Vytýkal\nmu najmä to, že odmietol prihliadnuť na predložené výkazy prác, prílohy faktúr, písomné objednávky,\nzáznamy o odovzdaní prác a ďalšie listiny, ktoré podľa žalobcu preukazovali skutočné vykonanie\nslužieb subdodávateľmi a ich následné poskytnutie spoločnosti COMISTEL. Žalobca zdôrazňuje, že\ntieto záznamy obsahovali popisy úkonov, technické údaje, IP adresy, rozsahy spravovaných dát a\niné podrobnosti, správca dane ich však bez ďalšieho odmietol len z dôvodu, že podľa jeho názoru\nposkytnutie plnenia nepreukazujú. Takýto postup považuje žalobca za arbitrárny. Žalobca poukázal na\nto, že služby, ktoré boli predmetom kontrolovaného obdobia, mali povahu elektronicky poskytovaných\nIT a sieťových služieb, pri ktorých sa prirodzene nevytvára materiálny hmotný výstup, ale ich výkon je\nzaznamenávaný v elektronickej alebo záznamovej forme. Takéto záznamy podľa žalobcu existovali a\nboli daňovému orgánu predložené, pričom žiadny právny predpis neustanovuje formu, v akej majú byť\n\nvedené. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane ani žalovaný neprihliadli na platné zmluvné vzťahy – ani\nna zmluvu o prevádzke a poskytovaní servisnej podpory uzavretú medzi žalobcom a COMISTEL, ani\nna zmluvu medzi žalobcom a jeho subdodávateľom ISSA SK. Tieto zmluvy podľa žalobcu jednoznačne\npreukazujú právny základ poskytovaných služieb.\n8. Žalobca tvrdí, že finančné orgány na neho nesprávne prenášali dôsledky údajnej nečinnosti zo\nstrany COMISTEL, hoci tento subjekt bol príjemcom služieb a podľa uzavretej zmluvy mal vo svojej\ndispozícii dáta na preukázanie uskutočnenia plnenia. Podľa žalobcu správca dane nemohol požadovať\npredloženie dôkazov, ktorými žalobca objektívne nedisponoval a takúto požiadavku považuje za\nnezákonnú. V tejto súvislosti odkazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej\nnemožno daňovému subjektu pričítať pasivitu iných osôb v dodávateľskom reťazci. Žalobca tiež uviedol,\nže správne orgány odignorovali skutočnosť, že COMISTEL bol v rozhodnom období reálne fungujúcou\nspoločnosťou s vysokými obratmi a bez zamestnancov, pričom svoje služby mohol zabezpečovať len\nprostredníctvom externých dodávateľov. Podľa žalobcu je nelogické, aby správca dane na jednej strane\noznačoval žalobcu za „hlavného dodávateľa COMISTEL“, a na druhej strane dospel k záveru, že služby\nneboli poskytnuté. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že správca dane nepostupoval v súlade s ust. §\n46 daňového poriadku a svoje pochybnosti o správnosti a úplnosti predložených podkladov žalobcovi\nnikdy neoznámil.\n9. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný v odvolacom konaní neodstránil vady prvostupňového\nrozhodnutia, ale naopak, stotožnil sa s jeho závermi. Vytýkal mu, že sa nevysporiadal s podstatnými\nnámietkami uvedenými v odvolaní, nereagoval na právne argumenty podporené judikatúrou a obmedzil\nsa len na opakovanie záverov správcu dane. Podľa žalobcu tak napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie\ntrpia zásadnými procesnými aj hmotnoprávnymi vadami, keďže skutkový stav nebol zistený správne,\ndokazovanie bolo vedené selektívne, predložené dôkazy neboli hodnotené objektívne a právna aplikácia\nbola vykonaná v rozpore s právnymi predpismi a judikatúrou.\n10. Žalobca tiež poukázal na to, že začatie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku bolo\nnezákonné, keďže správca dane nepreukázal existenciu zákonných dôvodov pre takýto postup, hoci ich\nv konaní tvrdil. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že by žalobca alebo jeho konateľka neposkytovali\nsúčinnosť v iných konaniach správcu dane, pričom žalobca namietal, že zo spisu tieto tvrdenia nijako\nnevyplývajú.\n11. Žalobca ďalej namietal nesprávny úradný postup finančných orgánov spočívajúci v tom, že pri\nrozhodovaní vo veci vychádzali zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyhotovenej v rámci daňovej kontroly\nvykonávanej u spoločnosti COMISTEL, ako aj zo zistení pochádzajúcich z tejto daňovej kontroly, vrátane\nprotokolu o výsledku daňovej kontroly spoločnosti COMISTEL. Podľa žalobcu žalovaný považoval\nuvedený protokol za kľúčový dôkaz, na ktorom založil vydanie napadnutého rozhodnutia, hoci tento\ndôkaz bol získaný v inom daňovom konaní vedenom voči inému daňovému subjektu.\n12. Žalobca v žalobe zároveň uviedol, že žiada, aby správny súd v súlade s čl. 267 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku, pričom\nnavrhol, aby súd položil tieto otázky: (i) „Má sa článok 203 smernice č. 2006/112/ES vykladať v tom\nzmysle, že upravuje povinnosť zaplatiť daň uvedenú vo faktúre osobe, ktorej vznikla daňová povinnosť v\nsúlade s čl. 62 bod 2 tejto smernice, ktorý upravuje vznik daňovej povinnosti?, (ii) (ak bude odpoveď na\notázku č. 1 kladná) „Bráni vnútroštátna právna úprava, ktorá neobsahuje právnu úpravu vzniku daňovej\npovinnosti iným okamihom, resp. iným spôsobom než v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby, vzniku\npovinnosti zaplatiť daň osobe, ktorá uvedie túto daň vo faktúre alebo inom doklade len z titulu toho, že\ntúto daň vo faktúre alebo inom doklade uviedla?“\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.08.2020 uviedol, že správnu žalobu\npovažuje za nedôvodnú a navrhol, aby ju správny súd zamietol a žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal. Žalovaný konštatoval, že napadnutým rozhodnutím v súlade s § 74 ods. 4 daňového poriadku\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške 7 635,80 eur, keď bola daň zvýšená zo sumy 877,92 eur na\nsumu 8 513,72 eur. Žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola vedená v súlade so zákonom, pričom\njej ukončenie nastalo doručením protokolu dňa 28.05.2019 v zmysle § 46 ods. 9 daňového poriadku.\n\nŽalobcovi bola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k zisteniam a na označenie dôkazov, ktoré nemohol\npredložiť počas kontroly.\n14. Žalovaný zdôraznil že daňový subjekt je povinný preukázať skutočné uskutočnenie plnenia a nestačí\npredloženie formálne správnych dokladov. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného vyplynulo,\nže žalobca nepreukázal, akým konkrétnym spôsobom boli služby vykonané, kto ich vykonal, v akom\nrozsahu a akým spôsobom boli odovzdané odberateľovi COMISTEL. K dôkaznej situácii žalovaný\nuviedol, že správca dane vykonal rozsiahle množstvo úkonov a bol počas celého konania v maximálnej\nsúčinnosti so žalobcom. Z administratívneho spisu je podľa žalovaného zrejmé, že správca dane sa\nzaoberal všetkými námietkami a návrhmi žalobcu, avšak žalobca ani po viacerých výzvach nepredložil\nžiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne vykonanie služieb deklarovaných faktúrami od ISSA SK\na LETA s.r.o. (pozn. faktúry od LETA s.r.o. neboli v zdaňovacom období marec 2016 uplatnené).\nŽalovaný uviedol, že kontrolované doklady neboli spôsobilé preukázať faktické uskutočnenie plnení, a\nže daňový subjekt ISSA SK bol v čase deklarovaného dodania už vymazaný zo zoznamu platiteľov DPH.\nŽalovaný výslovne zdôraznil, že žalobca nepreukázal ani základnú mieru obozretnosti pri výbere svojich\nobchodných partnerov. Ako uviedol, konanie žalobcu „nie je v zhode s konaním obozretného daňového\nsubjektu“, keďže ISSA SK bola zverejnená v zozname vymazaných platiteľov DPH.\n15. Pokiaľ ide o žalobnú argumentáciu judikatúrou Súdneho dvora EÚ o podvodných reťazcoch a kritériu\n„vedel alebo mohol vedieť“, žalovaný uviedol, že táto judikatúra nie je na daný prípad aplikovateľná.\nPodľa žalovaného nejde o prípad podvodu na DPH, ale o situáciu, keď žalobca nepreukázal faktické\nuskutočnenie služieb, pričom vnútroštátna judikatúra Najvyššieho súdu SR podľa žalovaného jasne\nstanovuje, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte.\n16. K námietke žalobcu o nezákonnosti začatia daňovej kontroly podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku\nžalovaný uviedol, že je bezpredmetná, keďže podmienky pre postup podľa uvedeného ustanovenia boli\nsplnené. Žalovaný uviedol, že správca dane mal opodstatnené pochybnosti, že účtovné doklady môžu\nbyť pozmenené, čo vyplývalo z predchádzajúcich preverovaní obchodných prípadov žalobcu a jeho\nnesúčinnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol už pred začatím daňovej kontroly vyhodnotený ako\nnespoľahlivý daňový subjekt, ktorý si neplnil povinnosti vo vzťahu k správcovi dane.\n17. Na záver žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, vychádza z úplne zisteného\nskutkového stavu, je riadne odôvodnené, a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu\ntrov konania nepriznal.\n18. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.08.2020 uviedol, že žalovaný\nvo svojom stanovisku k žalobe nepriniesol žiadne nové skutkové okolnosti ani právne argumenty,\na iba opätovne reprodukoval časti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí bez toho, aby sa vecne\nvysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami. Žalobca zotrval na žalobných dôvodoch uvedených\nv správnej žalobe, v ktorej vysvetlil, v čom považuje tieto závery žalovaného za nesprávne, neúplné,\nnepreskúmateľné a v rozpore s judikatúrou slovenských súdov a Súdneho dvora Európskej únie.\nŽalobca poprel tvrdenie žalovaného o údajnej nesúčinnosti a uviedol, že ak bola súčinnosť potrebná\na správca dane o ňu požiadal riadnym spôsobom, žalobca ju poskytol. Žalobca uviedol, že konanie\nsprávcu dane bolo procesne nesprávne aj v tom, že výzvu na predloženie dôkazov zaslal žalobcovi\naž po niekoľkých mesiacoch od začatia daňovej kontroly, pričom v tejto výzve správca dane neoznámil\nžalobcovi svoje pochybnosti o obchodných transakciách, ktorých sa neskôr týkalo dorubenie dane z\npridanej hodnoty. Správca dane navyše vykonával výsluchy svedkov a zasielal výzvy tretím osobám\nbez účasti žalobcu a bez toho, aby s ním komunikoval, čo žalobca označil za neefektívny a nepoctivý\npostup. Žalobca namietal aj to, že žalovaný nepreukázal, z akého dôvodu považoval výpovede svedkov\na predložené záznamy o vykonaných prácach (vrátane výkazov, protokolov a technických záznamov) za\nnedostatočné. Žalobca poukázal na to, že tieto doklady obsahujú konkrétne údaje, technické parametre\na podrobný opis plnení. Tvrdil, že ak mal správca dane pochybnosti o ich obsahu, bol povinný vykonať\nodborné alebo technické posúdenie, čo sa nestalo. Žalobca opätovne uviedol, že jeho dodávatelia služby\nreálne vykonali, že hlavný odberateľ COMISTEL tieto služby prijal, ďalej poskytoval a využíval vo svojej\nčinnosti. Žalobca zdôraznil, že správca dane ani žalovaný nevyvrátili predložené dôkazy o skutočnom\nposkytnutí služieb, ale rozhodli bez ich odborného vyhodnotenia.\n\n19. Rovnako žalobca poprel tvrdenia žalovaného týkajúce sa jeho povinnosti priebežne preverovať\nregistráciu na DPH u svojich dodávateľov, poukazujúc na judikatúru Súdneho dvora EU, podľa ktorej\nsamotná skutočnosť, že dodávateľ nemal platnú registráciu na DPH, nemôže automaticky viesť k\nneuznaniu práva na odpočet, ak odberateľ plnenie reálne prijal. Žalobca zdôraznil, že finančné orgány\nnesprávne presunuli dôkazné bremeno na žalobcu bez toho, aby sami najskôr vyvrátili dôkaznú\nhodnotu predložených dôkazov. Žalobca opätovne uviedol, že boli navrhnuté dôkazy, ktoré správca dane\nnevykonal, vrátane návrhov na vypočutie svedkov, ktorí sa na poskytovaní služieb priamo podieľali.\nNevypočutie týchto svedkov podľa žalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok\ndôvodov. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne interpretuje európsku judikatúru, keď tvrdí,\nže tá je použiteľná len v prípade, ak sú plnenia skutkovo preukázané. Podľa žalobcu práve správca\ndane nesprávne vyhodnotil dôkazy o poskytnutí služieb a nepostupoval eurokonformne, hoci žalobca\npreukázal hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočet dane podľa zákona o DPH. Žalobca\nna záver konštatoval, že žalovaný v celom rozsahu opomenul podstatné argumenty uvedené v žalobe,\na že vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne nové skutočnosti spôsobilé zmeniť právne posúdenie\nveci. Žalobca zotrval na svojom žalobnom návrhu, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na\nnové konanie, ako aj na návrhu na priznanie náhrady trov konania.\n20. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote.\nIV. Relevantná právna úprava\n21. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n22. Podľa § 119 prvá veta SSP (v znení účinnom do 30.06.2023), „Správny súd vychádza zo skutkového\nstavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n23. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n24. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“\n26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“\n27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“\n28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.“\n29. Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 daňového poriadku,\n„(1) Daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n30. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu\nv Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov\npodľa predchádzajúcej vety dňa 06.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie\nsenátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nRozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025\nbola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S\nsprávneho súdu.\n31. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom\n(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa\ns obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu\na podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,\nako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného\norgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná.\n32. Súd na podklade žalobných bodov skúmal namietaný procesný postup správcu dane pri začatí\ndaňovej kontroly. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly vyplýva, že daňová kontrola bola u žalobcu\nzačatá podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že účtovné\nalebo iné doklady žalobcu by mohli byť pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Z administratívneho\nspisu vyplýva, že správca dane pri výkone daňových kontrol voči obchodnému partnerovi žalobcu –\nspoločnosti COMISTEL – zistil, že žalobca v postavení dodávateľa spoločnosti COMISTEL so správcom\ndane nespolupracoval. Konateľka žalobcu opakovane nereagovala na predvolania správcu dane,\nnepreberala zásielky a na výzvy správcu dane neposkytla požadovanú súčinnosť. Tieto skutočnosti\nboli objektívne spôsobilé založiť obavu správcu dane, že relevantné účtovné alebo iné doklady by v\nprípade oznámenia o začatí daňovej kontroly mohli byť znehodnotené alebo zničené. Zápisnica o začatí\ndaňovej kontroly obsahuje zákonom vyžadované náležitosti, pričom je v nej uvedený deň začatia, miesto\nvykonávania daňovej kontroly, vymedzenie jej predmetu, ako aj konkrétne vymedzený dôvod začatia\nkontroly postupom podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by\npoužitím tohto postupu došlo k obmedzeniu procesných práv žalobcu v priebehu daňovej kontroly alebo\nže by žalobca bol v dôsledku zvoleného procesného postupu ukrátený na možnosti predkladať dôkazy\nalebo vyjadrovať sa k výsledkom kontrolných zistení. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že\ndôvod na použitie § 46 ods. 3 daňového poriadku bol v čase začatia daňovej kontroly splnený a správca\ndane postupoval v súlade so zákonom. Rovnako posúdil túto otázku zákonnosti predmetnej daňovej\nkontroly za zdaňovacie obdobia január 2016 - marec 2016, máj 2016 - október 2016 (ktoré zahŕňa aj\npredmetné zdaňovacie obdobie marec 2016) aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku\nzo dňa 09.10.2022 pod sp.zn. 3Sfk/44/2022.\n33. Súd ďalej uvádza, že v rámci posudzovania dôvodnosti žaloby vo vzťahu k posúdeniu práva na\nuplatnenie odpočtu DPH je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych\npodmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok tohto práva, ako aj medzi\n\nodopretím nároku na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku z\ndôvodu zneužitia práva. Nárok na odpočítanie dane vzniká daňovému subjektu len za predpokladu\nkumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok podľa čl. 168 písm. a) smernice č. 2006/112/\nES. Týmito hmotnoprávnymi podmienkami sú: (i) poskytovateľ deklarovaného plnenia je osobou\nregistrovanou pre DPH, (ii) predmetné plnenie materiálne existuje a nejde o fiktívne plnenie, (iii) prijaté\nplnenie je použité na ekonomickú činnosť príjemcu. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených\nkumulatívnych hmotnoprávnych podmienok, právo na odpočítanie dane nevzniká a daňový subjekt\nsi ho nemôže úspešne uplatniť (rozsudok NSS SR sp. zn. 8Sžfk/16/2020, bod 25; SD EÚ Senatex,\nC-518/14, bod 28; SD EÚ Vikingo, C-610/19, bod 43; SD EÚ Kemwater ProChemie, C-154/20, bod\n24). Zároveň platí, že v dôsledku ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočítanie DPH zákonodarca zaťažil\ndôkazným bremenom na preukázanie splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok daňový subjekt, ktorý\nsi právo na odpočítanie dane uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Túto zásadu potvrdzuje aj\njudikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1Sžf/10/2015, 6Sžfk/7/2016, 5Sžfk/15/2018). Obchodné\ntransakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (predložená faktúra alebo zmluva),\nale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. V prípade vzniku pochybností o reálnosti\nplnenia je to daňový subjekt, kto musí obsah deklarovaných plnení preukázať. Ak daňový subjekt, na\nktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, jeho nárok na odpočítanie dane\nnemôže byť uznaný (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 – R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 – R\n6/2020). Súd dopĺňa, že materiálne podmienky na priznanie práva na odpočet dane sa týkajú výlučne\nindividuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, pričom presné vymedzenie\nhranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je síce v praxi náročné, avšak platí, že daňový subjekt\nako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Preto sa od neho vyžaduje,\naby v reálnom čase uskutočňovania obchodu priebežne zabezpečoval dôkazy preukazujúce jeho\nreálnosť (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/66/2016, bod 77). V prejednávanej veci daňové orgány\nspochybnili samotnú existenciu materiálneho plnenia, ako aj to, či plnenie bolo poskytnuté dodávateľom\nregistrovaným pre DPH. Keďže nebolo preukázané, že došlo k reálnemu plneniu, nebolo možné uplatniť\njudikatúru SD EÚ o prípadoch, kde je nesporné, že plnenie bolo dodané, ale je sporný iba subjekt\ndodávateľa.\n34. Súd ďalej preskúmaval žalobnú námietku ohľadom zaťažovania žalobcu neprimeraným dôkazným\nbremenom, resp. námietku ohľadom nezákonného hodnotenia dôkazov daňovými orgánmi v rozsahu\nžalobných bodov, a to najmä namietané posúdenie nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa\na spochybnenie predložených listinných dôkazov. Z administratívneho spisu súd zistil, že finančné\norgány sa nezaoberali iba formálnou stránkou predložených faktúr a zmlúv, ale skúmali predovšetkým\nto, či služby, ktoré žalobca deklaroval ako prijaté, boli v rozhodnom období materiálne vykonané a či boli\npoužité na ekonomickú činnosť žalobcu, teda či boli splnené hmotnoprávne podmienky podľa čl. 168\npísm. a) smernice č. 2006/112/ES.\n35. Z vykonaného dokazovania správcu dane vyplynulo, že spoločnosť ISSA SK ako deklarovaný\ndodávateľ žalobcu nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť korešpondujúcu s predmetom\nfakturovaných služieb. Správca dane zisťoval jej ekonomickú aktivitu prostredníctvom informačných\nsystémov, verejných registrov, medzinárodnej výmeny informácií, podaných priznaní a evidencií. Zistil,\nže ISSA SK nemala žiadnych zamestnancov, nepodávala daňové priznania, nevykazovala žiadne príjmy\nani ekonomickú činnosť, bola nekontaktná (nepreberala zásielky, nekomunikovala), nepredkladala\núčtovné podklady a registrácia pre DPH jej bola zrušená k 29.02.2016. Údaje o tom, že spoločnosti ISSA\nSK bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty boli verejne dostupné v registri finančnej správy.\nV kontexte ostatných zistení (absencia ekonomickej aktivity, nekontaktnosť, nulové výkazy, neexistencia\npersonálnych kapacít) predstavoval zrušený status platiteľa DPH len ďalší prvok posilňujúci dôvodné\npochybnosti správcu dane o materiálnej existencii plnení. Súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že\ndodávateľ už nie je platiteľom dane, síce nebráni záveru o existencii plnenia, avšak v kombinácii s vyššie\nuvedenými okolnosťami tvorila presvedčivý základ pre záver správcu dane, že plnenia deklarované\nžalobcom neboli reálne uskutočnené. Podľa ustálenej judikatúry (SD EÚ C-610/19 Vikingo; C-285/11\nBonik; C-324/11 Tóth; C-154/20 Kemwater ProChemie; NS SR R 26/2021; NS SR R 6/2020) je žalobca\npovinný uniesť dôkazné bremeno o splnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane.\nObchodné transakcie nestačí deklarovať formálnymi dokladmi – faktúrami, zmluvami alebo výkazmi\n– ak reálne plnenie nie je preukázané. Právne posúdenie správnych orgánov vychádzalo z aplikácie\nhmotnoprávnych podmienok podľa čl. 168 písm. a) smernice 2006/112/ES, z rozloženia dôkazného\nbremena podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku a zo zásady, že ak daňový subjekt nepreukáže reálnosť\n\ndeklarovaných plnení, nárok na odpočítanie dane mu nemôže vzniknúť. Pokiaľ teda žalobca namietal,\nže daňové orgány nevykonali dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci\na nehodnotili vykonané dôkazy v súlade s § 24 daňového poriadku, najmä v tom smere, že odmietli\nprihliadnuť na predložené výkazy prác, prílohy faktúr, písomné objednávky, záznamy o odovzdaní\nprác a ďalšie listiny, ktoré podľa žalobcu preukazovali skutočné vykonanie služieb subdodávateľmi a\nich následné poskytnutie spoločnosti COMISTEL, súd uvádza, že v zmysle § 24 ods. 1 daňového\nporiadku je to práve daňový subjekt, ktorý je povinný v daňovom konaní preukázať splnenie vyššie\nuvedených hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a to tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie, pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa\nprávnych predpisov povinný viesť. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,\nteda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov\npreukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým\nsubjektom, v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších\ndôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza\nv procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a\ndaňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej\na zásady prejednacej (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/2018\nzo dňa 14. novembra 2018, bod 21, sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009, rozsudok NSS\nSR sp. zn. 2Sfk/24/2021 zo dňa 31.07.2023). Žalobca síce predložil výkazy prác, e-maily, podklady a\nopisnú dokumentáciu, no tieto listiny mali všeobecný a nekonkrétny charakter a nepreukazovali žiadne\nkonkrétne úkony, ktoré by ISSA SK vykonala. Správne orgány preto nepostupovali nezákonne, keď\ntúto dôkaznú situáciu vyhodnotili tak, že tieto listiny nie sú spôsobilé preukázať potrebné skutočnosti\nnasvedčujúce, že k plneniu reálne došlo a keď uzavreli, že bez preukázanej existencie plnenia nemôže\nvzniknúť nárok na odpočítanie dane. V súvislosti s tým súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sfk 27/2023 z 21. februára 2025, podľa ktorého\n„Ak je predmetom fakturovaného plnenia taký druh služieb, ktoré sú poskytované priebežne, po\ndlhší časový úsek a jednotlivé úkony nie sú (nevyhnutne) hmatateľným produktom, resp. výstupom\nzachyteným na hmotnom substráte, musí si daňový subjekt v takomto prípade zadovážiť čo najširšie\npenzum dôkazov preukazujúcich reálnosť plnenia (vrátane dôkazov, ktoré spoľahlivo zachytávajú najmä\nformu poskytovania takýchto služieb (osobnú alebo elektronickú), a s tým súvisiacu prítomnosť osôb\nparticipujúcich na poskytovaní onoho plnenia či relevantnú komunikáciu spojenú s dojednávaním\njednotlivých úkonov plnenia), aby sa v prípade budúcej daňovej kontroly vo vzťahu k oprávnenosti\nodpočtu DPH z takto poskytnutej služby vyhol negatívnemu následku spojenému s dôkaznou núdzou.“\n36. Vo vzťahu k námietke smerujúcej k zákonnosti postupu správnych orgánov, a to k nevykonaniu\nžalobcom navrhovaných výsluchov svedkov, súd uvádza, že žalobca v konaní pred správcom dane\nneoznačil žiadnu konkrétnu osobu, ktorá sa mala materiálne podieľať na dodaní služieb, ani neuviedol\nkonkrétne skutočnosti, ktoré by sa mali výsluchom navrhovaných svedkov objasniť. Žalobca v priebehu\ndaňového konania navrhoval vypočuť svedkov, ako napr. Stanislavu Waniovú (konateľku žalobcu), B.\nC. (splnomocneného zástupcu žalobcu), ako aj osoby vystupujúce za spoločnosť COMISTEL, vrátane\nC. D. a E. E., pričom správca dane tieto návrhy vyhodnotil ako neúčelné. V prípade Stanislavy Waniovej\nvychádzal zo skutočnosti, že sama uviedla, že nemá vedomosť o konkrétnom fungovaní spoločnosti\nani o obchodnej spolupráci so spoločnosťou COMISTEL v roku 2016, keďže výkon činnosti dlhodobo\nzabezpečoval splnomocnený zástupca B. C.. Pokiaľ ide o B. C., správca dane poukázal na jeho už\nuskutočnené výpovede a písomné vyjadrenia, z ktorých vyplývalo, že žalobca deklarované služby len\nsprostredkovával a nedisponoval vlastnými podkladmi o ich reálnom vykonaní. Vo vzťahu k osobám\nzo strany COMISTEL správca dane vychádzal z výpovedí získaných v rámci iných daňových kontrol,\npričom osobitne poukázal na výpoveď C. D., ktorý uviedol, že tzv. pracovné výkazy a podrobný popis\nzásahu označeného ako „disaster recovery“ vyhotovil on sám, resp. spolu s vtedajším konateľom\nspoločnosti COMISTEL, a nie osoba, ktorá mala služby technicky vykonať, pričom zároveň nevedel\njednoznačne identifikovať konkrétnu osobu vykonávajúcu tieto práce za žalobcu. Tieto výpovede podľa\nsprávcu dane nielenže nepreukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, ale naopak potvrdzovali\nrozpory medzi fakturáciou, pracovnými výkazmi a skutočným priebehom deklarovaných činností, a preto\ndospel k záveru, že opätovné alebo ďalšie výsluchy navrhovaných svedkov by nemohli odstrániť zistené\npochybnosti ani zmeniť skutkové závery, keďže dôkazné bremeno nebolo zo strany žalobcu unesené.\nSprávca dane mal snahu ako svedka vypočuť konateľa ISSA SK a to aj prostredníctvom orgánov\nČeskej republiky, predvolania však boli neúspešné. To platí aj o osobe p. C., ktorý ako splnomocnený\n\nzástupca žalobcu podal vo veci vyjadrenie a na následné predvolania k ďalšiemu výsluchu reagoval\nospravedlnením.\n37. K žalobnej námietke, že žalovaný za kľúčový dôkaz pre vydanie napadnutého rozhodnutia považoval\nprotokol o daňovej kontrole spoločnosti COMISTEL, súd uvádza, že finančné orgány síce disponovali\nprotokolom z daňovej kontroly vykonanej u iného daňového subjektu (COMISTEL), tento protokol\nnebol podkladom pre neuznanie nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Z obsahu\nadministratívneho spisu je zrejmé, že tieto zistenia predstavovali iba dôvod pre začatie následnej daňovej\nkontroly u žalobcu, teda procesný podnet na preverenie jeho vlastných účtovných a daňových tvrdení.\nSprávca dane následne vykonal dokazovanie vo vzťahu k plneniam deklarovaným žalobcom, pričom\nhodnotil len tie dôkazy, ktoré sa týkali jeho vlastnej daňovej povinnosti. Rovnako vo vzťahu k žalobnej\nnámietke smerujúcej k nesprávnosti posúdenia postavenia žalobcu ako sprostredkovateľa predmetného\nobchodu súd uvádza, že táto skutočnosť nebola dôvodom na neuznanie odpočtu DPH. Záver o neuznaní\npráva na odpočítanie dane nebol založený na prenesení zistení z kontroly iného subjektu, ani na\nkvalifikácii žalobcu ako sprostredkovateľa služieb, ale výlučne na tom, že žalobca nepreukázal splnenie\nzákonných podmienok na odpočet DPH.\n38. V situácii, keď žalobca žiadnym spôsobom (okrem ním vypracovaných výkazov prác a zmluvou)\nnepreukázal samotné materiálne plnenie a nebol predložený ani žiaden údaj o tom, kto plnenie\nfyzicky vykonal, súd uzatvára, že posúdenie skutkového stavu správnymi orgánmi nevykazuje známky\nnezákonnosti. Správne orgány postupovali dôsledne, ich skutkové zistenia logicky nadväzujú a vytvárajú\npresvedčivý podklad pre právny záver o nepreukázaní materiálneho plnenia.\n39. Súd sa zaoberal aj návrhom žalobcu, aby konanie prerušil a podľa čl. 267 ZFEÚ predložil Súdnemu\ndvoru Európskej únie prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu ustanovení smernice č. 2006/112/ES\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Tento návrh považoval súd za nedôvodný. Podľa čl.\n267 ods. 2 ZFEÚ vnútroštátny súd, proti rozhodnutiu ktorého je prípustný opravný prostriedok podľa\nvnútroštátneho práva, má oprávnenie, nie však povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak vyvstane otázka\nvýkladu práva Únie. Povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor podľa čl. 267 ods. 3 ZFEÚ sa týka len súdu,\nproti rozhodnutiu ktorého už opravný prostriedok neprichádza do úvahy; týmto súdom správny súd v\nprejednávanej veci nie je, keďže jeho rozhodnutie podlieha preskúmaniu Najvyšším správnym súdom\nSlovenskej republiky. Súd preto disponuje len diskrečnou právomocou posúdiť, či je v konkrétnom\nprípade potrebné na rozhodnutie veci vyžiadať výklad práva Únie. Podľa judikatúry Súdneho dvora\n(doktrína acte clair a acte éclairé) a podľa toho prebranej judikatúry Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky je vnútroštátny súd oprávnený rozhodnúť bez položenia prejudiciálnej otázky vtedy,\nak buď daný problém už bol predmetom ustálenej judikatúry Súdneho dvora (acte éclairé), alebo je\nvýklad dotknutého ustanovenia práva Únie natoľko zrejmý, že o ňom neexistujú rozumné pochybnosti\n(acte clair). V prejednávanej veci je rozhodujúca otázka, či žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych\npodmienok práva na odpočítanie dane podľa čl. 168 písm. a) smernice 2006/112/ES, najmä či bolo\npreukázané, že deklarované zdaniteľné plnenia materiálne existovali a boli uskutočnené deklarovaným\ndodávateľom, ako aj otázka rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní. Uvedené otázky sú\nuž dlhodobo predmetom rozsiahlej a ustálenej judikatúry Súdneho dvora (napr. veci C-285/11 Bonik,\nC-324/11 Tóth, C-610/19 Vikingo, C-154/20 Kemwater ProChemie), ktorá jednoznačne vychádza z\ntoho, že právo na odpočítanie dane nevzniká bez splnenia hmotnoprávnych podmienok, že samotné\nformálne náležitosti faktúry nie sú postačujúce a že daňový subjekt nesie dôkazné bremeno na\npreukázanie reálneho uskutočnenia plnenia. Žalobcom navrhované prejudiciálne otázky nesmerujú\nk riešeniu novej, judikatúrou Súdneho dvora ešte neprejudikovanej otázky výkladu práva Únie, ale\nv podstate spochybňujú to, ako správne orgány a súd aplikovali už ustálené zásady práva Únie\nna konkrétny skutkový stav v danej veci. Úlohou Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní nie je\nprehodnocovať skutkové okolnosti vnútroštátneho sporu ani nahrádzať vnútroštátne súdy pri aplikácii\nuž vyložených ustanovení práva Únie na konkrétny skutkový stav, ale poskytnúť výklad práva Únie\na rozhodnúť o jeho platnosti. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci samej závisí od\nposúdenia toho, či žalobca uniesol dôkazné bremeno o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení a o\nich poskytnutí deklarovaným dodávateľom, pričom toto posúdenie je otázkou aplikácie už jednoznačne\nvyloženej úniovej úpravy na zistený skutkový stav. Nejde teda o takú otázku výkladu práva Únie, ktorá\nby nebola zodpovedaná existujúcou judikatúrou alebo pri ktorej by bolo možné hovoriť o rozumných\npochybnostiach, ktoré by odôvodňovali potrebu nového prejudiciálneho konania. Za týchto okolností\nsúd nepovažoval za potrebné obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami. Súd\n\ntento návrh žalobcu podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) posúdil ako návrh na prerušenie konania podľa §\n100 ods. 1 písm. c) SSP a v zmysle vyššie uvedeného návrh žalobcu na prerušenie konania spojený s\npožiadavkou na predloženie prejudiciálnych otázok podľa čl. 267 ZFEÚ ako nedôvodný zamietol.\n40. Keďže súd po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, nezistil žiadny zo žalobcom uvádzaných dôvodov nezákonnosti, súd žalobu\nako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo\nna náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto\ndôvody súd nevzhliadol.\n42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-1S/124/2020\nBA-1S/124/2020IČS:\nECLI:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa\njeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/\nSSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:2d106a55-ac97-4277-8e43-1bec28c43926", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.37.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/2018 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.37.2018.1"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "60871f10-c6d8-4f9f-b33e-6e088308c3c8:bab4d603-7a3e-4ea3-960e-cb571bcee938", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200651.1", "spisova_znacka": "3Sfk/44/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/44/2022 z 9. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200651.1"}, {"guid": "d1182d1f-1c3c-4c6d-b86a-681c1ec96cbb:56b6f87c-1dcb-4887-8ef1-e0b0524f9fb9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6019200648.1", "spisova_znacka": "2Sfk/24/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/24/2021 z 30. 7. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-07-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6019200648.1"}], "citovane_v": []}