{"guid": "0d4ac175-5ac3-407d-a028-c812a0d541f3:b9782ef7-9b62-4e0b-b798-24c43e8cee8e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200285.2", "spisova_znacka": "BA-5S/44/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/44/2020 z 22. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. mája 2025, sp. zn. BA-5S/44/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200285.2", "identifikacne_cislo": "1020200285", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9782ef7-9b62-4e0b-b798-24c43e8cee8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200285.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200285.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200285.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n2S/44/2024\n1020200285\n22. 05. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200285.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35 918 519, právne zastúpeného LEGAL\n& CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 102836399/2019 zo dňa 10. decembra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9104405/5/4412524/2013/Sia zo dňa 02. októbra 2013\npodľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty\nvo výške 21.755,10 eur. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím\nč. 1100302/1/4695/2014/1042 zo dňa 08. januára 2014 (ďalej aj „vyrubovacie rozhodnutie“) napadnuté\nrozhodnutie potvrdil.\n2. Proti vyrubovaciemu rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. Krajský súd v Bratislave\nuznesením č. k. 1S/55/2014-75 zo dňa 20. mája 2014 odložil vykonateľnosť (ďalej len „uznesenie\no odložení vykonateľnosti“) vyrubovacieho rozhodnutia podľa vtedy účinného § 250c ods. 1 zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Krajský súd\nv Bratislave rozsudkom č. k. 1S/55/2014-119 zo dňa 28. januára 2016, rozhodnutie žalovaného zrušil\na vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžf/57/2016 zo dňa 08. júna 2017\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobca tak bol povinný vyrubenú\ndaň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 uhradiť. Oznámením o použití nadmerného\nodpočtu zo dňa 12. decembra 2017 správca dane oznámil žalobcovi, že nadmerný odpočet, ktorý mu\nbol priznaný za obdobie september 2017, bude použitý okrem iného i na úhradu daňového nedoplatku\nvyplývajúceho z rozhodnutia č. 9104405/5/4412542/2013/Sia zo dňa 02. októbra 2013.\n3. Správca dane rozhodnutím č. 100630073/2019 zo dňa 13. marca 2019, vyrubil žalobcovi\núrok z omeškania vo výške 12.427,10 eura za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty dane za\nzdaňovacie obdobie jún 2010 v ustanovenej lehote (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Proti\n\nprvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 101903832/2019\nzo dňa 08. augusta 2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) vyhovel odvolaniu žalobcu, zrušil\nprvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia\nprvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane pri vyrubení úroku z omeškania\nnezohľadnil odkladný účinok vykonateľnosti, o ktorom rozhodol Krajský súdu v Bratislave uznesením o\nodklade vykonateľnosti.\n4. Ministerstvo financií SR z vlastného podnetu mimo odvolacieho konania vydalo rozhodnutie č.\nMF/018527/2019-77 zo dňa 07. novembra 2019, ktorým druhostupňové rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo\nžalovanému na ďalšie konanie.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. 102836399/2019 zo dňa 10. decembra 2019 potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie.\nII.\nŽaloba\n6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 102836399/2019 zo dňa 10. decembra 2019, zároveň žiadal preskúmať rozhodnutie\nMinisterstva financií SR č. MF/018527/2019-77 zo dňa 07. novembra 2019. Žalobca považoval obe\nrozhodnutia za nezákonné a žiadal ich zrušiť, priznať mu nárok na plnú náhradu trov konania.\n7. Žalobca namietal, že pred vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania nebol\nnijako upovedomený správcom dane o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania, nebola mu daná\nmožnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, predložiť dôkazy na svoju obranu, a teda mu\nnebola poskytnutá žiadna možnosť brániť svoje subjektívne práva a záujmy v rámci daňového konania\npred vydaním rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný svojim rozhodnutím urobil z odvolacieho\nkonania prvostupňové konanie. Predmetné námietky žalobca uviedol aj v odvolaní proti rozhodnutiu\nsprávcu dane o vyrubení úroku z omeškania, ale žalovaný a ani Ministerstvo financií SR sa s touto\nnámietkou nijako nevysporiadali, preto to spôsobuje nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí.\n8. Žalobca spochybnil, či mal správca dane dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia o vyrubení\núroku z omeškania a z akých podkladov reálne vychádzal. Svoju pochybnosť odôvodnil tým, že daňový\nadministratívny spis, na ktorý sa správca dane v rozhodnutí odvolával, bol na Krajskom súde v Bratislave.\nTento postup správcu dane považoval za vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie.\nPodľa žalobcu sa ani tejto jeho námietke v odvolacom konaní žalovaný a ani Ministerstvo financií SR\nnevenovali, preto žalovaný porušil povinnosť rozhodnutie riadne odôvodniť.\n9. Žalobca tiež namietal porušenie zásady primeranosti ukladania trestov, keďže tvrdil, že napadnutým\nrozhodnutím bolo bez riadneho konania odňaté jeho právo.\n10. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil právne účinky uznesenia Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1S/55/2014-75 zo dňa 20. mája 2014, ktorým súd odložil vykonateľnosť vyrubovacieho\nrozhodnutia správcu dane podľa § 250c ods. 1 OSP až do právoplatného skončenia správneho súdneho\nkonania. Podľa názoru žalobcu na základe tohto uznesenia nebol povinný zaplatiť správcovi dane\nvyrubený rozdiel DPH, lebo splatnosť daňového dlhu bola posunutá až do právoplatného skončenia\nsprávneho súdneho konania. Nemohol sa dostať do omeškania so zaplatením daňového nedoplatku,\nkeďže táto povinnosť mu vznikla až právoplatným skončením správneho súdneho konania. Predmetná\nvec bola právoplatne skončená podľa žalobcu až dňa 24. júla 2017, preto najskôr až uplynutím tohto dňa\nsa dostal do omeškania so zaplatením vyrubeného rozdielu DPH a tým pádom daňový úrad nesprávne\nurčil deň splatnosti dane na 06. február 2014. Poukázal na to, že výklad bol urobený v jeho neprospech,\nčo je ústavne neprípustné a aj v rozpore so zásadami správneho konania, podporne sa odvolal na\nrozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06-33, I. ÚS 241/07 a rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6Sžf/18/2010.\n11. Žalobca ďalej namietal, že správca dane vyrubil sankčný úrok z omeškania napriek tomu, že mu to\n§ 156 ods. 8 písm. a/ daňového poriadku nedovoľoval, nakoľko uplynulo viac ako 5 rokov od uloženia\npovinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel DPH. Povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel DPH vzniká dňom vydania\n\nvyrubovacieho rozhodnutia správcu dane (t.j. 02. októbra 2013) a nie dňom uplynutia paričnej lehoty na\njej „dobrovoľné“ zaplatenie (t.j. v tomto prípade do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti vyrubovacieho\nrozhodnutia správcu dane). Podľa názoru žalobcu sankčný úrok z omeškania v tejto veci „márne uplynul“\ndňa 02. októbra 2018, pritom rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania bolo vydané až 13. marca\n2019. Žalobca zároveň namietal, že správca dane a žalovaný (ako aj Ministerstvo financií SR) nesprávne\naplikovali § 156 ods. 8 písm. a/ daňového poriadku, nakoľko aplikovali výklad, ktorý viac zasahuje do\nzákladných práv žalobcu, keď pojem „povinnosť zaplatiť daň“ stotožnili s pojmom „uplynutie paričnej\nlehoty na dobrovoľnú úhradu povinnosti“. Takýto výklad právnych predpisov je v rozpore s ústavnou\npovinnosťou vykladať právne predpisy v súlade s zásadou „ v pochybnostiach miernejšie“ a so zásadou\nzákazu výkladu právnych predpisov a ich analógie v neprospech obvineného.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13. mája 2020 uviedol, že dôvody uvedené v žalobe žalobcu sú\nvo všeobecnej rovine, nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov, žalobca\nvo svojej žalobe nevyvracia výsledky zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly vykonanej správcom dane,\nale snaží sa poukazovaním na všeobecné procesné pochybenia správcu dane o zrušenie napadnutého\nrozhodnutia. Správca dane postupoval v súlade s § 156 daňového poriadku, keď vyrubil úrok z\nomeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do\ndňa platby, keďže § 156 daňového poriadku neobsahuje právnu úpravu nevyrubenia úroku.\n13. V tomto prípade splatnosť dane nastala 06. februára 2014, t. j. päť rokov od konca roka 2014 je\n31. december 2019 a správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania v sume\n12.427,10 eura za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej správcom dane rozhodnutím\nč. 9104405/5/4412524/2013/2013/Sia zo dňa 02. októbra 2013 za zdaňovacie obdobie jún 2010 v\nustanovenej lehote a v ustanovenej výške.\nIV.\nReplika žalobcu\n14. Žalobca vo svojej replike zo dňa 04. júna 2020 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Doplnil, že\nsíce daňový poriadok neustanovuje správcovi dane povinnosť prihliadať na odkladný účinok priznaný\nsprávnym súdom a povinnosť informovať daňový subjekt o začatí konania o vyrubení sankčného úroku,\nale to neznamená, že by takáto povinnosť neexistovala aj vzhľadom na zásadu úzkej súčinnosti medzi\nsprávcom dane a daňovým subjektom. Výklad žalovaného k § 156 ods. 8 daňového poriadku označil za\nnezlučiteľný s výkladovým pravidlom „v pochybnostiach miernejšie“.\n15. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n16. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 01. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu\nbol spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/44/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod\nsp. zn. BA-5S/44/2020. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/44/2020-135 zo dňa\n22. novembra 2022 kasačným súdom a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie bola tejto veci\npridelená sp. zn. 2S/44/2024.\n17. O žalobcovej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nč.k.\n5S/44/2020-135 zo dňa 22. novembra 2022 tak, že výrokom I. rozhodnutie žalovaného\nč. 102836399/2019 zo dňa 10. decembra 2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň\nvýrokom II. konanie v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií SR č.\nMF/018527/2019-77 zo dňa 07. novembra 2019 zastavil. Výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému\nprávo na úplnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší\n\nsprávny súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sfk/96/2022 zo dňa 27. februára 2024 I. a III. výrok rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 5S/44/2020-135 zo dňa 22. novembra 2022 zrušil a v tejto časti vec vrátil\ntunajšiemu súdu na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o dôvodnosti kasačných námietok sťažovateľa,\npričom konštatoval, že úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku má byť po ukončení\npre žalobcu neúspešného súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu\ndane, v ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti, vyrubený aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti\npočas trvania odkladu vykonateľnosti.\nVI.\nPojednávanie\n18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade s\nprávnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 3Sfk/96/2022 zo dňa\n27. februára 2024 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa\n22. mája 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovaný sa\nz pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov\nuplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n19. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na žalobnej argumentácii a\nnapadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne poukázal\nna odlišné stanovisko sudkyne JUDr. Anity Filovej k rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.\nzn. 3Sfk/96/2022 zo dňa 27. februára 2024, ako aj rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp.zn.\nBA-2S/49/2020 zo dňa 06. novembra 2024, vydaný v obdobnej veci totožných účastníkov konania,\ntýkajúci sa iného zdaňovacieho obdobia, v ktorých bolo dané za pravdu žalobnej argumentácii.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n20. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom od\n01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n21. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n22. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak\ndaňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v\nlehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane\na) daň alebo rozdiel dane\nb) preddavok na daň\nc) splátku dane\nd) vybraný preddavok na daň\ne) daň vybranú zrážkou\nf) zrazenú sumu na zabezpečenie dane\n23. Podľa § 250c ods. 1 OSP žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho\norgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu\nuznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia\nhrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n24. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\npodľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\n\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n25. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,\nktoré má zákonom predpísané náležitosti.\n26. Predmetom preskúmania zákonnosti správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č.\n102836399/2019 zo dňa 10. decembra 2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane\nč.\n100630073/2019 zo dňa 13. marca 2019 o vyrubení úroku z omeškania žalobcovi v sume 12.427,10\neura za nezaplatenie DPH vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane. Úrok z omeškania bol\nžalobcovi vyrubený zo sumy 21.755,- eura za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 12.427,10 eura.\nZároveň správny súd dodáva, že konanie v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nMinisterstva financií SR č. MF/018527/2019-77 zo dňa 07. novembra 2019 bolo právoplatne zastavené\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/44/2020-135 zo dňa 22. novembra 2022, pričom\nuvedené vyslovil II. výrokovou vetou tohto rozsudku, v ktorej časti kasačná sťažnosť proti tomuto\nrozsudku nebola podaná.\n27. Správny súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporným, že pokiaľ daňový subjekt nezaplatí\nv lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí, správca dane vyrubí daňovému subjektu úrok z\nomeškania. Podľa súdu zistený skutkový stav v napadnutých rozhodnutiach korešponduje s obsahom\nadministratívneho spisu a skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Ďalej uvádza, že z obsahu\nrozhodnutí súdu vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č. k. 1S/55/2014-75\nzo dňa 20. mája 2014 o odklade vykonateľnosti vyrubovacieho rozhodnutia ako aj rozsudkom č. k.\n1S/55/2014-119 zo dňa 28. januára 2016 v merite veci v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd SR rozhodoval v odvolacom konaní rozsudkom sp. zn. 1Sžf/57/2016 zo dňa 08. júna 2017\na zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave (č. k. 1S/55/2014-119 zo dňa 28. januára 2016) tak, že\nžalobu žalobcu zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102836399/2019 zo dňa 10. decembra\n2019 ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie boli vydané za účinnosti Správneho\nsúdneho poriadku.\n28. Správny súd sa najprv vysporiadal so žalobnou námietkou žalobcu, že žalovaný nesprávne\nvyhodnotil právne účinky uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/55/2014-75 zo dňa 20. mája\n2014, ktorým súd odložil vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia správcu dane podľa § 250c ods. 1\nOSP až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania. Správny súd teda skúmal otázku, či\ndobu súdneho konania, počas ktorého bol podľa § 250c ods. 1 OSP priznaný odklad vykonateľnosti\nvyrubovacím rozhodnutiam, (ne)možno započítať do doby, za ktorú sa vyrubuje úrok z omeškania podľa\n§ 156 ods. 1, 2 daňového poriadku. Nakoľko bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o odklade\nvykonateľnosti vydané za účinnosti OSP, bolo potrebné pri rozhodovaní v tejto veci aplikovať aj príslušné\nustanovenia OSP, týkajúce sa odkladu vykonateľnosti rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosti uvedené\nnižšie (bod 29 tohto rozsudku, ako aj argumentáciu v bodoch 30 až 36 tohto rozsudku) dospel správny\nsúd k záveru, že táto žalobná námietka žalobcu nie je dôvodnou.\n29. Správny súd dáva do pozornosti, že predmetná vec, teda súdny prieskum rozhodnutia žalovaného č.\n102836399/2019 zo dňa 10. decembra 2019 už v minulosti bol predmetom súdneho prieskumu zo strany\nNajvyššieho správneho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 3Sfk/96/2024 (ďalej aj „rozsudok kasačného\nsúdu“). V tomto smere správny súd uvádza, že pokiaľ Najvyšší správny súd SR zrušil rozhodnutie\nsprávneho súdu (sp. zn. 5S/44/2020) je vysloveným právnym názorom viazaný v ďalšom (nasledujúcom)\nkonaní nielen správny súd, ale taktiež najvyšší správny súd, samozrejme za predpokladu, že rozhoduje\nza inak nezmenených pomerov, respektíve skutkových okolností, v tej istej veci. Zmenu právneho názoru\nvysloveného v pôvodnom rozhodnutí najvyššieho správneho súdu nemôže senát v konaní vo veci o\nnovej kasačnej sťažnosti dosiahnuť ani predložením veci veľkému senátu postupom podľa § 22 ods. 1\n\npísm. a/ SSP (bližšie pozri uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 08.\njúla 2008, sp. zn. 9 Afs 59/2007). Rovnako záväznosť právneho názoru vylučuje i možnosť najvyššieho\nsprávneho súdu, aby sám (vo svojej podstate) svoj pôvodne prijatý právny názor vo vzťahu k novej\nkasačnej sťažnosti v tej istej veci revidoval. Týmto spôsobom je tak zaručená požiadavka právnej\nistoty a ochrany legitímnych očakávaní (predvídateľnosť súdneho rozhodnutia), čo možno priradiť k\nzákladným atribútom právneho štátu (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n6Ssk/108/2024 zo dňa 30. apríla 2025). Z uvedeného dôvodu tiež v predmetnej veci nemá opodstatnenie\npoukaz žalobcu na odlišné stanovisko k rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/96/2022\nzo dňa 27. februára 2024, ako aj rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp.zn. BA-2S/49/2020 zo dňa 06.\nnovembra 2024, vydaný v obdobnej veci totožných účastníkov konania, týkajúci sa iného zdaňovacieho\nobdobia, v ktorých bolo dané za pravdu žalobnej argumentácii.\n30. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd v ďalšom upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/96/2022 zo dňa 27. februára 2024, ktorý v bode 25 jeho odôvodnenia\nkonštatoval, že sa kasačný súd vyporiadal s kľúčovou právnou otázkou, ktorú si nastolil aj tunajší\nsprávny súd: „či dobu súdneho konania, počas ktorého bol podľa § 250c ods. 1 OSP priznaný odklad\nvykonateľnosti vyrubovacím rozhodnutiam, (ne)možno započítať do doby, za ktorú sa vyrubuje úrok\nz omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku“. Kasačný súd ďalej vyslovil, že „úrok z\nomeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku má byť po ukončení neúspešného súdneho\nkonania pre žalobkyňu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, v ktorom bol\npriznaný odklad vykonateľnosti, vyrubený aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti počas trvania odkladu\nvykonateľnosti.“ (bod 57 rozsudku kasačného súdu).\n31. Rovnako tak uviedol, že „žalobkyňa v súvisiacom súdnom konaní napadla rozhodnutia o vyrubení\nrozdielu dane správnou žalobou podľa § 247 a nasl. OSP. Iniciovala tým súdny prieskum právoplatného\nrozhodnutia príslušných orgánov finančnej správy (§ 247 ods. 2 OSP). Podanie správnej žaloby proti\nprávoplatnému rozhodnutiu orgánov verejnej správy nemalo ani podľa prechádzajúcej právnej úpravy\npaušálne odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy (§ 250c ods. 1 OSP). Na žiadosť účastníka konania však bolo možné odložiť vykonateľnosť\nžalovaného rozhodnutia, ak by jeho okamžitým výkonom hrozila závažná ujma.“ (bod 31 rozsudku\nkasačného súdu). V bode 34, 35 tohto rozsudku kasačný súd konštatoval, že odklad vykonateľnosti\nupravený v § 250c ods. 1 OSP a odkladný účinok v zmysle § 185 a 186 SSP sú odlišné právne inštitúty, s\nodlišnými právnymi účinkami, preto nemožno pri vyvodzovaní účinkov a zmyslu odkladu vykonateľnosti\npodľa § 250c ods. 1 OSP vychádzať z § 185 a § 186 SSP. Kasačný súd odkázal na dôvodovú správu\nk § 186 SSP, podľa ktorej „odkladný účinok správnej žaloby podľa SSP predstavuje širší inštitút ako\nbol odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP. ..“; „Odkladný účinok podľa § 185 a § 186 SSP\npredstavuje posun oproti odkladu vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP v tom, že už odkladá všetky\n(teda nie len niektoré) účinky žalovaného rozhodnutia.“\n32. Následne v bode 36 cit. rozsudku kasačný súd konštatoval, že „.. odklad vykonateľnosti podľa\n§ 250c ods. 1 OSP ... poskytuje ochranu len pred faktickým výkonom - autoritatívnym/mocenským\nvynucovaním povinností uložených právoplatným rozhodnutím.“ Taktiež v bode 38 vyslovil, že „Podľa\nnázoru ústavného súdu účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolacím\nsúdom (§ 243 OSP) je iba ochrana dovolateľa pred exekúciou vedenou (alebo hroziacou) na podklade\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Iba vykonanie exekúcie voči dovolateľovi totiž môže\nspôsobiť nezvratnú stratu vlastníckeho práva dovolateľa, pretože exekučné predpisy nepripúšťajú\nnavrátenie do pôvodného stavu“. „Ústavný súd preto zastáva názor, podľa ktorého prichádza do úvahy,\naby dovolací súd podľa § 243 OSP povolil odklad vykonateľnosti iba takého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, na podklade ktorého možno nariadiť exekúciu...“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2012\nzo dňa 14. februára 2013, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č.\n15/2013).\n33. Správny súd taktiež poukazuje na bod 39 rozsudku kasačného súdu, v ktorom uviedol, že\n„Odklad vykonateľnosti pritom predstavuje ochranu dočasnú, ktorej trvanie je spojené s priebehom\nsúdneho konania (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 481/2012\nzo dňa 14. februára 2013, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky pod č. 15/2013). Po jeho skončení účinky odkladu vykonateľnosti odpadajú, a preto v prípade\nzamietajúceho rozsudku nastupujú aj všetky dočasne pozastavené následky žalovaného rozhodnutia a\n\nje možné pristúpiť aj k jeho nútenému/autoritatívnemu výkonu. V prípade úspechu účastníka konania,\nzrušujúcim rozsudkom zaniká napadnuté rozhodnutie ako aj všetky jeho právne následky.“ A taktiež\ndáva do pozornosti bod 41 rozsudku kasačného súdu: „Keďže odklad vykonateľnosti podľa § 250c\nods. 1 OSP nemá suspenzívny účinok vo vzťahu k právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, platí,\nže právo či povinnosť uložené rozhodnutím žalovaného napriek priznanému odkladu vykonateľnosti\nnaďalej existujú. Takýmto žalovaným rozhodnutím priznané práva však nemožno dočasne autoritatívne/\nmocensky vynucovať - vykonávať.“\n34. Ďalej správny súd dáva do pozornosti bod 51 rozsudku kasačného súdu, v ktorom vyslovil, že „...\nrozdiel dane je vyrubený rozhodnutím správcu dane (§ 68 ods. 4 písm. a) a ods. 5 Daňového poriadku),\nresp. momentom jeho právoplatnosti (§ 63 ods. 9 Daňového poriadku). Vo výroku vyrubovacieho\nrozhodnutia správca dane určuje aj lehotu splatnosti vyrubovaného rozdielu dane - 15 dní odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 63 ods. 3 písm. d) a ods. 4 Daňového poriadku).\nV predmetnej veci došlo k momentu splatnosti pred rozhodnutím o odklade vykonateľnosti“. V\nsúlade s § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku konštatoval, „že úrok z omeškania je priamym\nprávnym následkom omeškania daňového subjektu.“ Rovnako tak v bode 52 zdôraznil, že „podanie\nsprávnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane a ani na jej\nsplatnosť. Priznaním odkladu vykonateľnosti sa pozastavuje vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia,\na teda oprávnenie orgánov verejnej moci takéto rozhodnutie autoritatívne/mocensky vynucovať.\nPriznanie odkladu vykonateľnosti však nezakladá právo neplatiť, ako sa mylne domnieva správny\nsúd. Nepozastavuje teda existenciu pohľadávky a ani jej splatnosť, čo sú rozhodujúce skutočnosti pre\nvyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Preto aj počas súdneho\nkonania a aj napriek priznaniu odkladu vykonateľnosti je žalobca oprávnený plniť vyrubenú pohľadávku.“\n35. V odseku 54 cit. rozsudku kasačný súd zadefinoval úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2\ndaňového poriadku ako „osobitný typ sankcie za neplnenie daňovej povinnosti v určených lehotách.\nJeho účelom je dodatočné odškodnenie fiskusu za oneskorené plnenie daňovej pohľadávky, resp. za\npotenciálnu stratu hodnoty pohľadávky v dôsledku oneskoreného plnenia, resp. v dôsledku plynutia\nčasu. A to aj v prípade, ak ide o plynutie času počas vedenia neúspešného súdneho konania. Keďže\nvyrubenie úroku z omeškania v prípade, ak bol voči vyrubovaciemu rozhodnutiu priznaný odklad\nvykonateľnosti, nastupuje až po neúspešnom ukončení súdneho konania, súd vo vzťahu k určovaniu\njeho výšky (odo dňa splatnosti vyrubenej pohľadávky do dňa plnenia) nepovažuje tento následok\nza okamžitý následok rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorý by mal byť v dôsledku odkladu\nvykonateľnosti definitívne zrušený za celú dobu súdneho konania, a to aj v prípade nedôvodnosti jej\nžaloby.“ Rovnako tak kasačný sú poukázal na rozhodnutia z Českej republiky, a to rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR sp. zn. 8 Asf 348/2019 zo dňa 29. septembra 2021, rozhodnutie Krajského súdu v\nOstrave sp. zn. 22 Af 46/2017 zo dňa 13. novembra 2019, publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR pod č. 4256/2021, ods. 21, 22).\n36. Napokon v odseku 56 tohto rozsudku kasačný súd okrem iného cituje z bodu 19 rozhodnutia\nÚstavného súdu ČR zo dňa 18. januára 2022, sp. zn. IV. ÚS 3187/21: „ ... Dále lze poukázat na to, že\ndaňový subjekt může využít žádost o povolení posečkání úhrady daně nebo rozložení její úhrady na\nsplátky (§ 60 zákona o správě daní a poplatků, § 156 zákona č. 280/2009 Sb., daňový řád, ve znění\npozdějších předpisů) [v právnom poriadku Slovenskej republiky ide o odklad platenia dane a povolenie\nsplátok podľa § 57 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku; pozn. kasačného súdu].“\n37. Správny súd nedal za pravdu ani žalobnej námietke, že uznesením o odklade vykonateľnosti\nbola posunutá splatnosť daňového dlhu až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania.\nŽalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím\nč. 1100302/1/4695/2014/1042\nzo dňa 08. januára 2014 okrem iného potvrdil vyrubovacie rozhodnutie správcu dane a toto rozhodnutie\nsi žalobca prevzal dňa 22. januára 2014, kedy nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Od tohto dátumu\nzačala plynúť 15 dňová lehota na dobrovoľné plnenie a uplynula dňa 06. februára 2014. Správny súd\nodložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodnutia až uznesením č. k. 1S/55/2014-75 zo dňa 20.\nmája 2014, t.j. niekoľko mesiacov po zosplatnení rozdielu na DPH. Už zo samotného inštitútu daného\nObčianskym súdnym poriadkom „povolenie odkladu vykonateľnosti“ vyplýva, že nejde o „ posunutie\nodkladu vykonateľnosti“, ale o to, že splatnosť daňového dlhu bola len odložená ohľadom vymáhania\ndlhu, avšak nebol posunutý dátum splatnosti ku dňu právoplatného skončenia správneho súdneho\nkonania vo veci sp. zn. 1S/55/2014. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/57/2016 zo dňa\n08. júna 2017 (vo veci sp. zn. 1S/55/2014) nadobudol právoplatnosť dňa 24. júla 2017, žalobca bol v\n\nkonaní neúspešným. Správny súd má za to, že dátum 24. júla 2017 je viazaný výlučne na pokračovanie\nvo vyrubovacom konaní na zaplatenie rozdielu DPH v sume 21.755,- eura, ktorý bol v tom čase už\nzosplatnený.\n38. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že pred vydaním rozhodnutia o vyrubení\núroku z omeškania nebol upovedomený o začatí konania, a že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k\npodkladom pre vydanie rozhodnutia a predložiť dôkazy z nasledovných dôvodov. Rozhodnutie, ktorým\nbol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 12.427,10 eur ako aj druhostupňové rozhodnutie\nboli len zákonným následkom (podľa § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku) porušenia povinnosti\nžalobcom, o ktorej mal žalobca vedomosť vzhľadom na právoplatnosť predtým vydaného rozhodnutia\nsprávcu dane o vyrubenom rozdiele DPH v sume 21.755,- eur (č. 9104405/5/4412542/2013/Sia zo dňa\n02. októbra 2013) a uloženej povinnosti zaplatiť predmetnú sumu vrátane potvrdzujúceho rozhodnutia\nžalovaného č. 1100302/1/4695/2014/1042 zo dňa 08. januára 2014 a rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sžf/57/2016 zo dňa 08. júna 2017 (právoplatný dňa 24. júla 2017). Rozhodnutiu o vyrubení\núroku z omeškania za nesplnenie si povinnosti nepredchádza žiadne osobitné konanie o vyrubení\núroku z omeškania, správny orgán vychádza zo skutočností zistených z predchádzajúceho právoplatne\nukončeného daňového konania. Všetky podklady pre rozhodnutie boli žalobcovi známe. Z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva pravdivosť tvrdenia žalobcu, že nebol správcom dane upovedomený o\nzačatí konania o vyrubení úroku z omeškania. Správny súd však nevidí v neoznámení začatia konania\no uložení povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zo strany správcu dane také pochybenie správneho\norgánu, ktoré by odôvodňovalo zrušenie jeho rozhodnutí a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Tento\nzáver zdieľa aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. novembra 2018, podľa ktorého\n\"aj ústavný súd je toho názoru, že nie každé pochybenie správcu dane musí mať za následok zrušenie\njeho rozhodnutia v správnom súdnictve. Opačný prístup by bol totiž neprimerane formalistický“. A takúto\npovinnosť správcovi dane daňový poriadok ani neukladá.\n39. Správny súd dal za pravdu žalobcovi, že jeho námietkou o neupovedomení o začatí konania\nsa žalovaný v rámci odvolacieho konania v rozhodnutí nevyporiadal. Súd si tu položil otázku,\nči táto objektívna námietka je takou vadou, ktorá je spôsobilá privodiť zrušenie rozhodnutia\nžalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, že neoznámenie nie je dôvodom na zrušenie\nrozhodnutia žalovaného je súd toho názoru, že absencia tohto odôvodnenia nemôže byť dôvodom\nzrušenia rozhodnutia, keďže uvedené pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, doplnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného o toto odôvodnenie by pre žalobcu\nneznamenalo iné rozhodnutie vo veci. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 6Sžo/15/2008 zo dňa 06. augusta 2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho\norgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rovnako R\n122/2003, R 43/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/7/2016 zo dňa 26. januára 2017,\nsp. zn. 5 Sž 16/2012 zo dňa 29. októbra 2012 a jeho závery akceptoval aj Ústavný súd SR v uznesení\nsp. zn. I. ÚS 342/2013 zo dňa 29. mája 2013). Takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti\nkonania. Rozhodnutie žalovaného aj správcu dane dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.\n40. Za nedôvodnú správny súd považuje aj žalobnú námietku žalobcu, že žalovaný svojim rozhodnutím\nurobil z odvolacieho konania prvostupňové konanie a to z dôvodu, že úrok z omeškania vyrubil správne\nDaňový úrad Bratislava ako správca dane rozhodnutím\nč. 100630073/2019 zo\ndňa 13. marca 2019 a žalovaný rozhodoval o odvolaní ako druhostupňový správny orgán. Súd dal síce\nza pravdu žalobcovi, že s touto námietkou sa žalovaný v rozhodnutí nevyporiadal, ale predmetnú vadu\nnepovažoval za vadu takej intenzity, že by mala mať za následok zrušenia rozhodnutia žalovaného.\nSúd tu zotrváva na svojej argumentácii ako vyššie v bode 39 tohto rozsudku, lebo predmetná žalobná\nnámietka nemá právnu relevanciu v posudzovanom prípade.\n41. Ďalšia námietka žalobcu spočívala v jeho pochybnosti, či mal správca dane dostatok podkladov pre\nvydanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, nakoľko na Krajskom súde v Bratislave sa nachádzal\ndaňový administratívny spis, na ktorý sa správca dane v rozhodnutí odvolával. Žalobca nepresvedčil\nsprávny súd o dôvodnosti tejto námietky, keďže z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva,\nže žalovaný sa v rozhodnutí neodvolával na daňový administratívny spis, ale na konkrétne rozhodnutia,\nktoré sú súčasťou administratívneho spisu vo veci. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že\nsprávca dane mal k dispozícii všetky podklady, ktoré boli potrebné pre jeho rozhodnutie, a to uznesenie\n\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/55/2014-75 zo dňa 20. mája 2014, rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1Sžf/57/2016 zo dňa 08. júna 2017, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1S/55/2014-119 zo dňa 28. januára 2016 tak, že bola zamietnutá žaloba, oznámenie\no použití nadmerného odpočtu zo dňa 12. decembra 2017, rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n100630073/2019 zo dňa 13. marca 2019 o vyrubení úroku z omeškania, rozhodnutie žalovaného č.\n101903832/2019 zo dňa 08. augusta 2019, rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/018527/2019-77\nzo dňa 07. novembra 2019, a napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102836399/2019 zo dňa 10.\ndecembra 2019. Samotná pochybnosť žalobcu nemôže byť dôvodom na uznanie jeho námietky,\nhlavne ak má žalovaný ako účastník konania právo nahliadať do spisov, v ktorých je účastníkom. Súd\nneakceptoval ani námietku žalobcu, že žalovaný sa v odvolacom konaní nevenoval tejto jeho námietke\no pochybnosti. Z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že bol oboznámený s obsahom podkladov\npre svoje rozhodnutie a práve tým, že ich v rozhodnutí uvádzal (vrátane obsahu petitov rozhodnutí),\npresvedčil súd, že podklady pre vydanie svojho rozhodnutia mal.\n42. Žalobná námietka o porušení zásady primeranosti ukladania trestov je rovnako nedôvodnou. Ide\no veľmi všeobecnú námietku, bez konkrétneho odôvodnenia, správny súd však najmä zdôrazňuje,\nže prejednávaná vec sa netýka správneho trestania, keďže predmetom správnej žaloby vo veciach\nsprávneho trestania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy týkajúcich sa\npriestupku, správneho deliktu alebo ktorým bola uložená sankcia za iné podobné protiprávne konanie.\nJe nesporné, že v danom prípade nebola žalobcovi uložená žiadna sankcia, ale uložená povinnosť, ktorú\nsi nemal splniť v rozpore so zákonom.\n43.Relevanciu správny súd nemohol priznať ani žalobnej námietke žalobcu o nesprávnom aplikovaní\n§ 156 ods. 8 písm. a/ daňového poriadku a nesprávne vyrubenom sankčnom úroku z omeškania\nz dôvodu uplynutia viac ako 5 rokov od uloženia povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel DPH. Platí,\nže daň je vyrubená rozhodnutím správcu dane (§ 68 ods. 4 písm. a/ daňového poriadku). Lehota\nplnenia je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 63 ods. 4 daňového poriadku)\na teda nevzniká dňom vydania vyrubovacieho rozhodnutia správcu dane (t.j. 02. októbra 2013),\nako to tvrdí žalobca. Preto nie je správne ani tvrdenie, že právo vyrubiť úrok z omeškania márne\nuplynulo odo dňa 31. decembra 2018. Z administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vydal\nprvostupňové rozhodnutie č. 9104405/5/4412542/2013/Sia o vyrubení rozdielu dane dňa 02. októbra\n2013. Potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/4695/2014/1042 zo dňa 08. januára 2014 si\nžalobca prevzal dňa 22. januára 2014, kedy nadobudlo prvostupňové rozhodnutie právoplatnosť. Od\ntohto dátumu začala plynúť 15 dňová lehota na dobrovoľné plnenie a uplynula dňa 06. februára 2014.\nČiže daňový úrad správne určil deň splatnosti dane na 06. februára 2014 a lehota v zmysle § 156\nods. 8 daňového poriadku začala plynúť dňom 31. decembra 2014 (koniec roka, v ktorom bol žalobca\npovinný zaplatiť) a uplynula dňa 31. decembra 2019. Rozhodnutie č. 100630073/2019 o vyrubení úroku\nz omeškania v sume 12.427,10 eur bolo vydané dňa 13. marca 2019, teda v lehote, preto je vyššie\nuvedená námietka nedôvodnou. K námietke nesprávne vyrubeného úroku z omeškania súd odkazuje\nna svoju argumentáciu v bodoch 30 až 36 tohto rozsudku a dospel k záveru, že správca postupoval\nsprávne, ak úrok z omeškania vyrubil od 06. februára 2014 do 28. novembra 2017, pri dlžnej sume\n21.755,- eura, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia.\n44. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil\nsprávny súd námietkam žalobcu a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení\nzákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia\ndaňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na základe zisteného skutkového stavu veci\nvyvodili správny právny záver, ktorý v rozhodnutiach náležite zdôvodnili.\n45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným\nCentrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:27ab717f-087b-4999-a7b4-428a73b5abe2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1"}, {"guid": "ussr:f0b55a56-4dd0-453d-a427-fae0e72d96de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0b55a56-4dd0-453d-a427-fae0e72d96de"}, {"guid": "ussr:3a3a5303-6366-4ff9-b70c-dfe022354ce4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2012 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a3a5303-6366-4ff9-b70c-dfe022354ce4"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "86e80aeb-ec0f-4f4d-9fab-689453064829:797a8960-eef5-436a-8f44-953b525e539f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200290.2", "spisova_znacka": "3Sfk/96/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200290.2"}], "citovane_v": []}