{"guid": "366d8f0e-956a-4a2f-a52a-0376dbcfa98d:7ded5d33-aec6-40bd-ac3b-c65279f96b0d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200081.3", "spisova_znacka": "BA-7Sa/5/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/5/2020 z 13. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. februára 2025, sp. zn. BA-7Sa/5/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200081.3", "identifikacne_cislo": "1020200081", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/282", "nazov": "Zákon, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (282/2002 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/282", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/377", "nazov": "zákon č. 377/1990 Zb. Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/377", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/377-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/564", "nazov": "zákon č. 564/1991 Zb. Slovenskej národnej rady o obecnej polícii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/564", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/564-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ded5d33-aec6-40bd-ac3b-c65279f96b0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200081.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200081.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200081.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/5/2020\n1020200081\n13. 02. 2025\nMgr. Juraj Marko\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200081.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D.\nXXXX/XX, XXX XX E., zastúpený advokátskou kanceláriou: JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom:\nMickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,\nso sídlom: Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, o správnej žalobe vo veci správneho trestania, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/130828 zo dňa 15.11.2019\nspolu s prvostupňovým rozhodnutím, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 07.10.2019 Hlavné mesto Slovenskej republiky\nBratislava, prostredníctvom F. A. G. G., ako Správneho orgánu mestskej polície hlavného mesta\nBratislavy, na základe poverenia primátorom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa\n01.03.2019, uznalo žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm.\nc) a ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o držaní psov“). Priestupku sa mal žalobca dopustiť\nsvojim konaním dňa 01.12.2017 tak, že žalobca venčil svojho psa Keylu – československého vlčiaka\n– v blízkosti Knižkovej doliny nad chatou Alpinka, kde sa tento pes žalobcovi vymanil spod kontroly\na rozbehol sa po psovi poškodenej H. – C. Russel Terier – ktorého napadol tak, že ho uhrýzol a držal v\ntlame, pričom s ním mixoval zo strany na stranu a následne potom, ako žalobca k nemu pristúpil ho pustil.\nZ kontroly žalobcu sa však jeho pes vymanil a znovu sa rozbehol po psovi poškodenej, ktorého znovu\nchmatol do tlamy a držal ho a mykal s ním, s čím prestal až následne, keď ho žalobca znovu dostal po\nkontrolu, po čom pes poškodenej utiekol do lesa. Žalobca teda nezabránil útoku psa na iné zviera, za čo\nmu Hlavné mesto SR Bratislava uložilo pokutu vo výške 80 € a povinnosť nahradiť trovy priestupkového\nkonania 16 €, pričom sa konštatovalo uhradenie škody žalobcom vo výške 295 € a vo zvyšnej časti\nuplatneného nároku bola poškodená odkázaná na vymáhanie náhrady škody súdnou cestou, pretože\nnebola táto jednoznačne preukázaná v konaní o priestupku.\n2. Voči rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote prípustné odvolanie. V odvolaní namietal\npredovšetkým nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že ho mal vydať správny orgán, ktorý na\nto nebol oprávnený, nakoľko rozhodnutie vydal Správny orgán mestskej polície hlavného mesta\nSlovenskej republiky Bratislavy, ktorý však nedisponuje na základe právneho poriadku Slovenskej\n\nrepubliky právomocou takéto rozhodnutie vydať. Podľa žalobcu právo vydať takéto rozhodnutie malo\nHlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, za ktorého konať môže primátor, alebo splnomocnený\nzamestnanec, ale nie Správny orgán mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky, ako\nsamostatný správny orgán. Žalobca argumentuje tým, že primátor môže na základe ustanovenia\n§ 12 ods. 4 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení\nneskorších predpisov (ďalej ako „zákon o hlavnom meste SR“) poveriť výlučne zamestnanca Hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislavy, nie Správny orgán mestskej polície hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislavy. Ďalej žalobca namietal, že pri výške uloženej pokuty správny orgán nevzal do úvahy\nviaceré okolnosti skutku, ktoré žalobca považoval za poľahčujúce.\n3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2019/130828 zo dňa 15.11.2019,\ndoručeným žalobcovi dňa 28.11.2019 tak, že ho zamietol, pretože považoval prvostupňové rozhodnutie\nHlavného mesta SR Bratislavy za zákonné a vecne správne a postup Hlavného mesta SR Bratislavy,\nktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal, za zákonný a správny. Vo vzťahu k námietke neexistencie\nprávomoci Správneho orgánu mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy žalovaný\nuviedol, že rozhodnutie spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia podľa zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ako „správny poriadok“), pretože je vydané na to\noprávneným orgánom – Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, čo vyplýva zo záhlavia\nrozhodnutia, zároveň je toto rozhodnutie opatrené úradnou pečiatkou Hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislavy, a bolo zjavne podpísané v zastúpení primátora Hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislavy A. F. I.. Žalovaný preto konštatuje, že rozhodnutie vydalo Hlavné mesto\nSlovenskej republiky Bratislava. Skutočnosť, že priestupok prejedávala Mestská polícia hlavného mesta\nSlovenskej republiky Bratislavy, nezakladá nezákonnosť rozhodnutia, ale ide len o vyjadrenie funkčnej\npríslušnosti dovnútra Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorý orgán Hlavného mesta\nSlovenskej republiky Bratislavy je na prejednanie priestupku príslušný. Podľa názoru žalovaného to\nvšak neznamená, že rozhodla Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy ako\nsamostatný orgán.\nII.\nSprávna žaloba\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. V správnej žalobe\nžalobca žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia.\nV správnej žalobe žalobca namieta výlučne skutočnosť, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol\noprávnený. Oprávneným orgánom, ktorý mohol rozhodnutie vydať, je podľa názoru žalobcu Hlavné\nmesto Slovenskej republiky Bratislava, ako obec, ktorá je oprávnená podľa ustanovenia § 7 ods. 4\nzákona o držaní psov prejednať priestupky podľa tohto zákona. Na základe ustanovenia § 12 ods. 4\nzákona o hlavnom meste SR môže primátor, ako štatutárny orgán Hlavného mesta Slovenskej republiky\nBratislavy, rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb\na právnických osôb v oblasti verejnej správy poveriť len svojho námestníka alebo zamestnanca Hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislavy.\n5. Predmetné prvostupňové rozhodnutie však podľa názoru žalobcu vydal Správny orgán mestskej\npolície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorý na to oprávnený nebol. Žalobca\nupozorňoval na to, že neobstojí právny názor žalovaného, ktorého obsahom by bolo, že rozhodnutie\nvydala Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na základe poverenia primátora\nHlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Také poverenie primátor môže udeliť podľa vyššie\nuvedeného ustanovenia zákona o hlavnom meste SR len svojmu námestníkovi alebo zamestnancovi\nHlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a nie mestskej polícii, ako samostatnému správnemu\norgánu.\nIII.\nRelevantné právne predpisy\n6. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z\nkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\n\nsprávnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.\n7. Podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), na konanie a\nrozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej\nBystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.\n8. Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je správny súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej\nsprávy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.\n9. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené\ninak.\n10. Podľa § 7 ods. 4 zákona o držaní psov priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom\nkonaní obecná polícia a orgán Policajného zboru.\n11. Podľa § 12 ods. 4 zákona o hlavnom meste SR primátor je štatutárnym orgánom Bratislavy. Primátor\nmôže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť námestníka primátora alebo zamestnanca\nBratislavy. Poverený námestník primátora alebo zamestnanec Bratislavy rozhoduje v mene Bratislavy\nv rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.\nIV.\nPrávne posúdenie správneho súdu\n12. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z.\nbol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v\nBratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci.\n13. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10\na § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté druhostupňové a prvostupňové rozhodnutie žalovaného a\npriebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho\nv čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby podľa § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe súd rozhodol\nbez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP.\n14. Predmetom prieskumu v tejto veci bolo rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu, a zároveň\nprvostupňové rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy, na základe ktorého bol žalobca uznaný za\nvinného zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. b) zákona o držaní\npsov.\n15. Správny súd považoval v tejto veci za sporné, či je možné považovať prvostupňové rozhodnutie\nHlavného mesta SR Bratislavy za nezákonné, z dôvodu, že bolo vydané zjavne neoprávneným\nsubjektom, ktorý zo zákona nemôže byť poverený na vydanie takéhoto rozhodnutia, tak ako to tvrdí\nžalobca, alebo ide o zákonné rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy, ako obce, ktorá je oprávnená\npodľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o držaní psov prejednať priestupky podľa tohto zákona, ako\nargumentuje v napadnutom rozhodnutí žalovaný.\n16. Na základe písomného vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že rozumie\npochybnostiam žalobcu o zákonnosti tohto rozhodnutia. Úvod tohto rozhodnutia je skutočne formulovaný\nspôsobom, z ktorého by bez ďalšieho mohlo vyplývať, že v tejto veci rozhodoval neoprávnený subjekt\n- Správny orgán mestskej polície hlavného mesta Bratislavy, ktorý podľa ustanovenia § 12 ods. 4\nzákona o hlavnom meste SR (a contrario) nemôže primátor poveriť, aby rozhodoval o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\n\n17. Z ďalšieho obsahu prvostupňového rozhodnutia je však podľa názoru správneho súdu možné ustáliť,\nže rozhodnutie vydalo Hlavné mesto SR Bratislavy, prostredníctvom svojho povereného zamestnanca\nF. A. G. G., ktorý je pod rozhodnutím podpísaný. Takýto záver je možné prijať na základe skutočností,\nktoré v napadnutom rozhodnutí uvádza aj samotný žalovaný, že (i) v záhlaví rozhodnutia je jednoznačne\nuvedené Hlavné mesto SR Bratislava, ako subjekt ktorý rozhodnutie vydáva, (ii) je opatrené pečiatkou\nHlavného mesta SR Bratislavy, a zároveň (iii) je podľa textu rozhodnutia podpisované F. A. G. G.\nv zastúpení za primátora Hlavného mesta SR Bratislavy (pozornosti správneho súdu neušlo nesprávne\numiestnenie hlavičky primátora Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá sa mala nachádzať pod podpisom\nF. A. G. G., aby bolo zrejmé, že F. A. G. G. koná za primátora a nie naopak, čo však správny súd\nvyhodnotil ako chybu v písaní). Z týchto skutočností je teda zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie nebolo\nvydávané samostatným Správnym orgánom mestskej polície hlavného mesta Bratislavy, povereným\nHlavným mestom SR Bratislavy, tak ako by sa to z formulácie úvodnej časti prvostupňového rozhodnutia\nmohlo zdať, ale ide o rozhodnutie obce - Hlavného mesta SR Bratislavy, podpísané povereným\nzamestnancom F. A. G. G., za primátora Hlavného mesta SR Bratislavy.\n18. Takýto záver správneho súdu potvrdzuje aj obsah samotného poverenia F. A. G. G. zo dňa\n01.03.2019, ktoré je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, a na ktoré je odkazované aj\nv prvostupňovom rozhodnutí v súvislosti s poverením Správneho orgánu mestskej polície hlavného\nmesta Bratislavy. Obsahom tohto poverenia je výlučne poverenie F. A. G. G., ako zamestnanca Hlavného\nmesta SR Bratislavy podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o hlavnom meste SR, prejednávaním\npriestupkov podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) zákona o držaní psov. Z uvedeného\npoverenia je teda zrejmé, že zo strany Hlavného mesta SR Bratislavy nedošlo k nezákonnému povereniu\nsubjektu, iného správneho orgánu, ktorý podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o hlavnom meste SR\nnemôže byť poverený, tak ako to tvrdí žalobca.\n19. Správny súd čiastočne súhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný nesprávne vysvetlil v napadnutom\nrozhodnutí konanie v mene Hlavného mesta SR Bratislavy prostredníctvom Mestskej polície hlavného\nmesta SR Bratislavy. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že Mestská polícia hlavného\nmesta SR Bratislavy je jedným z orgánov obce a že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané Hlavným\nmestom SR Bratislavou. V ďalšom však nesprávne a v rozpore so samotným poverením F. A. G.\nG. zo dňa 01.03.2019 považuje tzv. funkčnú príslušnosť vo vzťahu k prejednávaniu priestupku za\nurčujúcu, ktorý konkrétny orgán bude v mene obce konať. Právomoc prejednať priestupok podľa\nustanovenia § 7 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) zákona o držaní psov totiž určuje zákon, a to\nkonkrétne v ustanovení § 7 ods. 4 zákona o držaní psov, podľa ktorého priestupky podľa tohto zákona\nprejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru. Právomoc prejednať\npriestupok v tejto veci má teda podľa zákona obec a nie Mestská polícia hlavného mesta SR. Vysvetlenie,\nktoré v napadnutom rozhodnutí poskytol žalovaný by znamenalo, že priestupok v tejto veci skutočne\nprejednala v rozpore s citovaným ustanovením zákona o držaní psov Mestská polícia hlavného mesta\nSR Bratislavy, ako neoprávnený subjekt, pričom za Hlavné mesto SR Bratislavu pri vydaní rozhodnutia\nrovnako konala Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá na to nebola oprávnená, nakoľko\nMestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy nemôže byť poverená rozhodovaním o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej\nsprávy podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o hlavnom meste SR. Odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia v uvedenom rozsahu správny súd považuje za vadné. Túto vadu odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia však správny súd vyhodnotil ako formálnu vadu, ktorej odstránenie nemôže privodiť vecne\niné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka, nakoľko odôvodnenie žalovaného v uvedenom rozsahu\nnekorešponduje (i) s obsahom prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie bolo\nvydané Hlavným mestom SR Bratislavou (viď bod 17 tohto rozhodnutia vyššie), a zároveň (ii) je v rozpore\ns obsahom poverenia F. A. G. G. zo dňa 01.03.2019, ktoré je v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 zákona\no hlavnom meste SR (viď bod 18 tohto rozhodnutia vyššie).\n20. Správny súd uznáva, že označenie F. A. G. G. v prvostupňovom rozhodnutí za poverený Správny\norgán mestskej polície hlavného mesta Bratislavy pôsobí zmätočne. Doslovným výkladom formulácie\nprvostupňového rozhodnutia, by sa však dalo usúdiť, že Správny orgán mestskej polície hlavného mesta\nBratislavy tvorí výlučne F. A. G. G.. Pri podpise F. A. G. G. nie je uvedené, že koná za správny orgán, ale\npriamo F. A. G. G. je označený ako Správny orgán mestskej polície hlavného mesta Bratislavy, konajúci\nza primátora Hlavného mesta SR Bratislavy. Takéto označenie F. A. G. G. tvorí podľa názoru správneho\nsúdu zrejmú formálnu nesprávnosť, keďže F. A. G. G. nie je žiadnym samostatným správnym orgánom,\n\nale príslušníkom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý je zamestnancom Hlavného\nmesta SR Bratislavy.\n21. Podľa ustanovení § 2 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej ako\n„zákon o obecnej polícii“), Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy, zriadená podľa príslušných\nustanovení zákona o obecnej polícii, je (i) poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí\nverejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne\nzáväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce, pričom\n(ii) obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Z uvedených\nustanovení vyplýva, že Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy je útvar v rámci organizačnej\nštruktúry Hlavného mesta SR Bratislavy, ako nositeľa právnej subjektivity, pričom tento útvar je tvorený\nzamestnancami Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorí sú funkčne zaradení do tohto útvaru. Na základe\nuvedeného je podľa správneho súdu zrejmé, že označenie F. A. G. G. v prvostupňovom rozhodnutí za\npoverený Správny orgán mestskej polície hlavného mesta Bratislavy je nutné vyhodnotiť ako formálne\nnesprávne označenie podpisujúceho zamestnanca Hlavného mesta SR Bratislavy, povereného podľa\nustanovenia § 12 ods. 4 zákona o hlavnom meste SR.\n22. Ako to už bolo uvedené vyššie, z ostatných obsahových a formálnych náležitostí prvostupňového\nrozhodnutia je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie nie je rozhodnutím iného správneho orgánu, ktorý\nby prekročil svoje právomoci, ale ide o rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy, vydané povereným\nzamestnancom, ktorý však bol nesprávne formálne označený za správny orgán. Prvostupňové\nrozhodnutie teda nie je možné považovať za tzv. nulitný správny akt, ktorý by bol vydaný absolútne\nvecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky.\n23. Nesprávne označenie F. A. G. G. v prvostupňovom rozhodnutí môže rovnako vyvolávať pochybnosti\no tom, či boli splnené zákonné náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia podľa ustanovenia §\n47 ods. 5 správneho poriadku, najmä čo sa týka uvedenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, resp.\nuvedenia funkcie oprávnenej osoby, ktorá rozhodnutie podpísala. Tieto pochybnosti však správny\nsúd v celkovom kontexte prvostupňového rozhodnutia a jeho obsahu vyhodnotil tak, že nedosahujú\nintenzitu nezákonnosti rozhodnutia, ktoré by zasahovalo do subjektívnych práv žalobcu. K takémuto\nzáveru správny súd dospel na základe skutočnosti, že v dôsledku nesprávneho označenia F. A.\nG. G. v prvostupňovom rozhodnutí nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu vo vzťahu\nk možnej obrane voči tomuto rozhodnutiu. Žalobca navyše v podanej žalobe zhoršenie svojho právneho\npostavenia ani nenamieta, a zároveň ani neuvádza, ako bol uvedeným postupom negatívne dotknutý\nna svojich subjektívnych právach alebo oprávnených záujmoch.\n24. Ako to vyplýva z ustálenej judikatúry (Boh. A12.448/36): „Formálne chyby žalovaného rozhodnutia\nspočívajúce v tom, že nie je označené ako výmer a nemá vlastnoručný podpis oprávneného úradného\norgánu....., zakladajú podstatnú chybu konania a rozhodnutia len vtedy, ak tým bola zhoršená obhajoba\npráv žalobcu.“ Pokiaľ teda nedošlo v dôsledku formálnej chyby v prvostupňovom rozhodnutí k zhoršeniu\nprávneho postavenia žalobcu, a zároveň nebol žalobca negatívne dotknutý na svojich subjektívnych\nprávach alebo oprávnených záujmoch, nesprávne označenie F. A. G. G. v prvostupňovom rozhodnutí\nnezakladá podstatnú chybu rozhodnutia, ktorá by mala za následok jeho nezákonnosť, ako dôvod na\njeho zrušenie.\n25. Ak teda žalobca navrhol zrušiť napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie výlučne z dôvodu\nnesprávneho označenia F. A. G. G., ako povereného zamestnanca Hlavného mesta SR Bratislavy,\nsprávny súd na záver opakovane uvádza, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu\nmôže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa zásadne\nnezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,\nči výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (porov. rozsudok sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo 17. decembra\n2002, R 122/2003). Navyše v súlade so všeobecne záväznou právnou úpravou a rozhodovacou praxou\nsprávnych súdov, ak by sa aj pochybenie správnych orgánov v konaní preukázalo, nie každé takéto\npochybenie je spôsobilé, resp. musí mať za následok zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia (k\ntomu pozri rozsudok sp. zn. 4Asan/8/2021 z 2. februára 2022 - ...dôvodom na zrušenie rozhodnutia\nsprávneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok\nujmu na právach účastníkov konania).\n\n26. Správny súd na záver konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje vady, ktoré vyvolávajú\npochybnosti o jeho zákonnosti. S týmito vadami sa však na základe odvolania žalobcu čiastočne\nvysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorý správne poukázal na ostatné náležitosti\nprvostupňového rozhodnutia, ktoré formálne nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia vysvetľujú.\nSprávny súd na základe vyššie uvedených skutočností rovnako dospel k záveru, že vady napadnutého\na prvostupňového rozhodnutia nedosahujú takú intenzitu, aby boli dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie\nveci na ďalšie konanie.\n27. Správny súd preto správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n28. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému\nprávo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane\nžalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného\nmožné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167\nods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť.\nO kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno\npodať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa\npodáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}