{"guid": "31042ff9-b2d4-4d5c-b2ad-1410a3911203:bc48c7a2-abe4-4170-a2ec-fc984816e39a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200030.5", "spisova_znacka": "BA-2S/7/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/7/2020 z 10. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. apríla 2025, sp. zn. BA-2S/7/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200030.5", "identifikacne_cislo": "1020200030", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200", "nazov": "zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/200-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc48c7a2-abe4-4170-a2ec-fc984816e39a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200030.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200030.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200030.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/7/2020\n1020200030\n10. 04. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200030.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej\nveci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. XX/X, XXX XX B., právne zastúpeného: Mgr.\nZina Hlbočanová, advokátka, so sídlom: Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 616761/2019 zo dňa 19.11.2019 a č. 616739/2019\nzo dňa 19.11.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n616761/2019 zo dňa 19.11.2019 a rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 509422/2019 zo dňa\n12.09.2019 z r u š u j e.\nII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. 616739/2019 zo dňa 19.11.2019 a rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 510297/2019 zo dňa\n13.09.2019 z r u š u j e.\nIII. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 12.09.2019 Colný úrad Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č.\n509422/2019, ktorým podľa § 258 ods. 1 písm. c) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej správe“)\nprepustil žalobcu, pôvodne zaradeného ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy v stálej štátnej\nslužbe, vo funkcii – referent ochrany objektov, ktorá bola funkciou spojenou s pridelením strelnej zbrane\nv 1. platovej triede, začlenenej do SCÚ Bratislava – Ochrana objektov, úseku správy spotrebných\ndaní, v orgáne finančnej správy – Colný úrad Bratislava, s miestom výkonu štátnej služby – Bratislava,\nzo služobného pomeru príslušníka finančnej správy, a to dňom 30.11.2019 (ďalej len „rozhodnutie o\nprepustení“). Odôvodnenie rozhodnutia o prepustení prvostupňový orgán založil na skutočnosti, že\nrozhodnutím služobného posudkového lekára č. 79577/2019 zo dňa 06.02.2019 v spojení s rozhodnutím\nhlavného posudkového lekára č. 363686/2019 zo dňa 21.06.2019, právoplatným dňa 17.07.2019, bola\nžalobcovi stanovená zdravotná klasifikácia „D“, teda nespôsobilý na výkon štátnej služby colníka, pričom\nžalobca neudelil súhlas s jeho preložením na inú funkciu, ktorá bola funkciou neozbrojeného príslušníka\nfinančnej správy.\n\n2. Rozhodnutie prvostupňového orgánu o prepustení bolo rozhodnutím žalovaného č. 616761/2019\nzo dňa 19.11.2019 (ďalej aj „prvé napadnuté rozhodnutie“) ako vecne správne potvrdené a odvolanie\nžalobcu bolo zamietnuté. Prvé napadnuté rozhodnutie žalovaného je v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového orgánu o prepustení (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia o prepustení“)\npredmetom prieskumu v správnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. BA-2S/7/2020.\n3. Dňa 13.09.2019 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 510297/2019, ktorým podľa § 113 a § 115\nods. 1 písm. d) zákona o finančnej správe žalobcu, pôvodne zaradeného ako ozbrojeného príslušníka\nfinančnej správy v stálej štátnej službe, vo funkcii – referent ochrany objektov, ktorá bola funkciou\nspojenou s pridelením strelnej zbrane v 1. platovej triede, začlenenej do SCÚ Bratislava – Ochrana\nobjektov, úseku správy spotrebných daní, v orgáne finančnej správy – Colný úrad Bratislava, s miestom\nvýkonu štátnej služby – Bratislava, zaradil do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej\nsprávy, a to dňom 13.09.2019, až do dňa 30.11.2019, a súčasne podľa § 113 ods. 5 zákona o\nfinančnej správe žalobcu dňom 12.09.2019 odvolal (ďalej len „rozhodnutie o zaradení“). V odôvodnení\nrozhodnutia o zaradení prvostupňový orgán poukázal na rozhodnutie služobného posudkového lekára č.\n79577/2019 zo dňa 06.02.2019 v spojení s rozhodnutím hlavného posudkového lekára č. 363686/2019\nzo dňa 21.06.2019, právoplatným dňa 17.07.2019 (ďalej len „rozhodnutia posudkových lekárov“), v\ndôsledku ktorých žalobca stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon štátnej služby ako ozbrojený príslušník\na bol z tohto dôvodu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy prepustený rozhodnutím\nprvostupňového orgánu o prepustení, pričom bolo potrebné ho dočasne zaradiť do zálohy, ktoré\nzaradenie sa malo skončiť dňom skončenia služobného pomeru.\n4. Rozhodnutie prvostupňového orgánu o zaradení bolo rozhodnutím žalovaného č. 616739/2019 zo dňa\n19.11.2019 (ďalej aj „druhé napadnuté rozhodnutie“) ako vecne správne potvrdené a odvolanie žalobcu\nbolo zamietnuté. Druhé napadnuté rozhodnutie žalovaného je v spojení s rozhodnutím prvostupňového\norgánu o zaradení (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia o zaradení“) predmetom prieskumu v\nsprávnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. BA-2S/260/2020.\nII.\nŽaloba\n5. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou v zákonom stanovenej lehote dňa\n10.01.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia preskúmavaných rozhodnutí o prepustení a preskúmavaných\nrozhodnutí o zaradení (ďalej spolu len „preskúmavané rozhodnutia“ alebo „vydané rozhodnutia“)\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda s poukazom na nesprávne právne\nposúdenie veci, nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí a nedostatočné zistenie skutkového stavu,\nktoré žalobné dôvody správny súd identifikoval z obsahu podanej žaloby.\n6. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poukázal na to, že si u žalovaného „uplatnil“ podanie odvolania\nvo veci prepustenia zo služobného pomeru colníka, z dôvodu zlepšenia zdravotného stavu, ktoré bolo od\nodborných lekárov, výstupnou prehliadkou v zdravotníckom zariadení ProCare s.r.o., ktoré organizoval\na hradil žalovaný, ale aj od žalobcovho obvodného lekára, doložené žalovanému. V odvolaní namietal, že\npreukázateľne došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu a žiadal znova o jeho posúdenie posudkovým\nlekárom, jeho odvolanie však bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Druhostupňové\nrozhodnutie žalovaného je podľa názoru žalobcu nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, ktoré spočívalo v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich\nnárok a udelenie odmien na zistený skutkový stav. Podľa žalovaného nie je možné žalobcovi priznať\nznovu posúdenie zdravotného stavu, hoci mu bolo doložených niekoľko lekárskych správ vo veci\npreukázateľného zlepšenia zdravotného stavu aj výstupnou prehliadkou. Žalobca zdôraznil, že vo veci\nposúdenia jeho zdravotného stavu sa vedie na súde iné konanie, preto zároveň žiadal konanie prerušiť\naž do právoplatného skončenia konania v tejto veci.\n7. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalobca tvrdil, že právne posúdenie žalovaného nemá oporu\nv príslušných ustanoveniach zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení\nniektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“) a dal do\npozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 10Sžo/22/2016\n\nz 29.03.2017, najmä niektoré časti, ktoré v rámci nahradenia vlastnej právnej argumentácie citoval:\n„...Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn.\n6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou\nsúdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje,\nže podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností\na dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie\nhmotného práva. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona o štátnej službe, tento zákon upravuje štátnu službu\npríslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného\nbezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len\n„štátna služba“). Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením\nštátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len\n„príslušník informačnej služby“), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „príslušník\nbezpečnostného úradu“) a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.\nPolicajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby,\npríslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Podľa § 192 ods. 1\npísm. b/ zákona o štátnej službe, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa rozhodnutia\nlekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v\nPolicajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť\nna inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. Podľa § 222 ods. 2 zákona\no štátnej službe, zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou\nklasifikáciou takto: a) zdravotná klasifikácia A - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta, b) zdravotná\nklasifikácia C - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením, c) zdravotná klasifikácia\nD - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta. Podľa § 223 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o štátnej\nslužbe, prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného\nstavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením\nzdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné\nlekárske komisie. Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo\nzmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu\nštátnej služby. Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej\nslužby, môže policajt požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia alebo\nsociálneho poistenia. Náklady spojené s prieskumným konaním uhrádza služobný úrad. Predmetom\nodvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného...V\ntejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nsa síce nevyžaduje, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo odpoveď na každý argument účastníka\nkonania; ak sa však jedná o argument, ktorý je kľúčový pre rozhodnutie, osobitná odpoveď práve na\ntento argument sa vyžaduje (Georgidias proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19.\nfebruára 1998)...Je povinnosťou správneho orgánu postupovať v konaní tak, aby bol presne a úplne\nzistený skutočný stav veci a na ten účel je povinný obstarať si potrebné doklady, pričom oprávnený\norgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech\nalebo v neprospech účastníka konania s tým, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 192 ods. 1\npísm. b/, § 233 ods. 1, 2 a § 238 zákona o štátnej službe)...Súčasťou preskúmania súdu podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo je posúdenie, či správne uváženie\nje logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení, zadovážených správnym orgánom za\núčelom zistenia skutočného stavu veci a teda preukázania materiálnej pravdy...Jeho pozornosť bola\nv celej miere venovaná len zdravotnému stavu žalobcu v čase spáchania skutku, ktorý však nemá\nabsolútnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k aktuálnej zdravotnej spôsobilosti žalobcu.“\n8. Ďalej žalobca zdôraznil význam zákazu diskriminácie založenej na zdravotnom postihnutí a právnych\naktov vydaných na úrovni Európskej únie a poukázal na diskriminačný rozmer prístupu žalovaného\n\na porušenie ustanovení právnych predpisov na to nadväzujúcich. Uzavrel, že žalovaný rozhodol\nv rozpore so zákonom, postupoval disproporčne a na základe vlastnej svojvôle.\n9. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd vydané rozhodnutia zrušil v celom rozsahu a vec\norgánu verejnej správy vrátil na ďalšie konanie.\n10. Po odstránení nedostatku povinného právneho zastúpenia žalobcu v predmetnom správnom\nsúdnom konaní bolo súdu dňa 28.07.2020 predložené podanie žalobcu označené ako „Doplnenie\nvšeobecnej správnej žaloby“ (obsahovo zhodné podanie bolo predložené súdu aj dňa 14.04.2020).\nŽalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný splnenie zákonnej podmienky odvodil\nod rozhodnutí posudkových lekárov žalovaného, pričom sa nezaoberal ďalšími dôkazmi predloženými\nžalobcom, najmä vyjadrením E. F. G. k zdravotnému stavu žalobcu a výstupným posudkom, ktoré\ndôkazy spochybňujú rozhodnutia posudkových lekárov. Rozhodnutia posudkových lekárov boli vydané\npredčasne a bez zistenia skutočného stavu veci, pričom tieto sú predmetom konania pred krajským\nsúdom pod sp. zn. 5S/183/2019. Rozhodnutia posudkových lekárov boli vydané podľa zákona č.\n200/1998 Z. z. a je zrejmé, že prepustiť colníka zo služobného pomeru bolo v tom čase možné na základe\nrozhodnutia služobného posudkového lekára o dlhodobej strate zdravotnej spôsobilosti, na rozdiel\nod novšej právnej úpravy zákona o finančnej správe, ktorý na prepustenie nevyžadoval rozhodnutie\nposudkového lekára. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na\nvydanie preskúmavaných rozhodnutí.\n11. Žalobca ďalej dôvodil, že jeho zdravotný stav nespĺňa predpoklady dlhodobej straty spôsobilosti\nna výkon funkcie so zbraňou. Žalovaný vôbec neobjasňoval rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či\nsvedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu, a preskúmavané rozhodnutia vydal výlučne na základe\nrozhodnutí posudkových lekárov, ktoré nespĺňajú podmienky na to, aby slúžili ako podklad pre zvolený\npostup orgánov verejnej správy. Tvrdenia žalovaného o tom, že bol viazaný rozhodnutiami posudkových\nlekárov, podľa žalobcu neobstoja. Rozhodnutia posudkových lekárov sú predmetom konania pod sp.\nzn. 5S/183/2019 a podľa žalobcu je vysoká pravdepodobnosť, že budú zrušené. Žalobca dodal, že\nrozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 5S/183/2019 má zásadný význam pre rozhodnutie v danej veci,\nkeďže žalovaný preskúmavané rozhodnutia založil výlučne na rozhodnutiach posudkových lekárov,\npreto navrhol konanie prerušiť až do rozhodnutia vo veci sp. zn. 5S/183/2019.\n12. Vzhľadom na uvedené žalobca opätovne navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutia a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n13. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu a jej doplnenie sa žalovaný vyjadril podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 15.12.2020. Po zhrnutí priebehu administratívneho konania a žalobných námietok\nk veci uviedol, že prieskumné konanie je samostatným konaním, o ktorom rozhoduje hlavný posudkový\nlekár a služobný posudkový lekár. V danej veci je podľa žalovaného zrejmé, že prieskumné konanie\nzačalo podľa § 213 zákona č. 200/1998 Z. z. na podklade žiadosti žalobcu ako colníka zo dňa 02.11.2018\na v danej veci boli vydané rozhodnutia posudkových lekárov, ktoré sú predmetom samostatného konania\nsp. zn. 5S/183/2019, pričom žalovaný z týchto rozhodnutí vychádzal. Zdôraznil, že v tomto konaní nie je\nkompetentný posudzovať rozhodnutia posudkových lekárov a zodpovedne sa vyjadrovať k námietkam\no zdravotnom stave žalobcu s poukazom na § 287 ods. 1 zákona o finančnej správe. Dodal, že\nrozhodnutia posudkových lekárov nadobudli v prieskumnom konaní právoplatnosť dňa 17.07.2019, preto\nbolo potrebné aplikovať novú úpravu zákona o finančnej správe, účinnú od 01.07.2019.\n14. Ostatné žalobné námietky žalovaný taktiež považoval za nedôvodné a podčiarkol, že žalobca\nprestal spĺňať obligatórnu podmienku trvania služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej\nsprávy, ktorou je zdravotná spôsobilosť. Vo vzťahu k navrhnutému prerušeniu konania zvýraznil princíp\nprezumpcie správnosti individuálnych správnych aktov.\n15. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP a žalobcovi náhradu\ntrov konania nepriznať.\n\nIV.\nReplika žalobcu\n16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 02.01.2021\n(replika). Zotrval na argumentácii, uvedenej v jeho predchádzajúcich podaniach, pričom ju sčasti\nzopakoval a argumentáciu žalovaného označil za neodôvodnenú. Trval na nevyhnutnosti prerušenia\nkonania s tým, že v konaní sp. zn. 5S/183/2019 sa rieši otázka, ktorá môže mať právny význam pre\nrozhodnutie v danej veci. Oprel sa o závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kühne und\nHeitz, C-453/00, v ktorej sa súd vyrovnával s otázkou stretu dvoch dôležitých princípov správneho práva,\na to princípu právnej istoty a záujmu na správnosti a zákonnosti rozhodnutí. K prezumpcii správnosti\nsprávnych aktov pritom uviedol, že v sebe skrýva nebezpečenstvo, že správne a nesprávne, resp.\nprotiprávne akty, budú mať v istom časovom úseku rovnaké postavenie. Vzhľadom na uvedené žalobca\nzotrval na svojom návrhu na prerušenie konania, i na žalobnom petite.\n17. Duplika žalovaného nebola v danej veci podaná.\nV.\nRelevantná právna úprava\n18. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n19. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n21. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n22. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n23. Podľa § 258 ods. 1 písm. c) zákona o finančnej správe nadriadený prepustí príslušníka finančnej\nsprávy zo služobného pomeru, ak dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou,\ndo ktorej bol ustanovený, a v štátnej službe nie je voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený.\n24. Podľa § 113 ods. 1 zákona o finančnej správe príslušník finančnej správy, ktorý nemôže vykonávať\ndoterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 114 až 116, sa zaradí do zálohy.\n25. Podľa § 113 ods. 5 zákona o finančnej správe príslušník finančnej správy sa zaradí do zálohy na\nnevyhnutne potrebný čas, ak § 115 ods. 3 a 4 neustanovuje inak. Pri zaradení do zálohy sa príslušník\nfinančnej správy odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.\n26. Podľa § 115 ods. 1 písm. d) zákona o finančnej správe do zálohy pre prechodne nezaradených\npríslušníkov finančnej správy sa zaradí príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe, ak dlhodobo\nstratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú\nvoľnú funkciu.\n27. Podľa § 287 ods. 1 zákona o finančnej správe ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo\nprávoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takým rozhodnutím viazaný, inak si oprávnený orgán môže\no takej otázke urobiť úsudok sám alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n\n28. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.\nz.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd\nv Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023\ndaná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu\nbola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/7/2020, 2S/260/2020, v\nzmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde bola následne vedená pod sp. zn. BA-2S/7/2020, BA-2S/260/2020.\n29. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom, na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm.\na) SSP na deň 10.04.2025, ktorého sa zúčastnili žalobca i žalovaný.\n30. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, §\n13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal vydané rozhodnutia vrátane\nkonaní, ktoré ich vydaniu predchádzali, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť vzhľadom na zistenie existencie\nžalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie danej veci.\n31. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bol žalobca\nako ozbrojený príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe prepustený zo služobného pomeru\npríslušníka finančnej správy, bol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej\nsprávy a súčasne bol z doterajšej funkcie odvolaný. Ťažiskovým dôvodom pre vydanie preskúmavaných\nrozhodnutí, ako to vyplýva z ich obsahu, bola skutočnosť, že rozhodnutím posudkových lekárov, ktoré\nboli vydané v samostatnom prieskumnom konaní začatom na podnet žalobcu dňa 02.11.2018, bola\nžalobcovi stanovená zdravotná klasifikácia „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej služby colníka, teda\ndošlo k strate zdravotnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby, čo bolo následne dôvodom pre\nrealizáciu postupu podľa § 258 ods. 1 písm. c), § 113 ods. 5, § 115 ods. 1 písm. d) zákona o finančnej\nspráve.\n32. V prvom rade správny súd uvádza, že v danej veci došlo na podnet žalobcu k prerušeniu konania\npodľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, a to uznesením krajského súdu č. k. 2S/7/2020 – 123 zo dňa\n26.04.2023, právoplatným dňa 14.06.2023. Predmetným uznesením bolo konanie prerušené až do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 5S/183/2019, v ktorom\nsa riešila otázka zákonnosti rozhodnutí posudkových lekárov, teda otázka so zásadným významom\npre rozhodnutie v danej veci. Konanie sp. zn. 5S/183/2019 vedené na krajskom súde bolo po\nprechode výkonu súdnictva na správny súd ďalej vedené pod sp. zn. BA-5S/183/2019 a vec bola\nmeritórne rozhodnutá rozsudkom správneho súdu č. k. BA-5S/183/2019 – 183 zo dňa 29.10.2024,\nprávoplatným 20.11.2024, proti ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť. Uznesením správneho súdu\nč. k. BA-2S/7/2020 – 140 zo dňa 02.01.2025, právoplatným 13.01.2025, správny súd v nadväznosti na\nvydaný rozsudok, teda z dôvodu odpadnutia prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené, pokračoval\nv prerušenom konaní.\n33. Z obsahu rozsudku správneho súdu č. k. BA-5S/183/2019 – 183 zo dňa 29.10.2024, právoplatného\n20.11.2024, ktorý bol pripojený do súdneho spisu v danej veci, vyplýva, že vo veci prieskumu zákonnosti\nrozhodnutí posudkových lekárov došlo výrokom I. k zrušeniu rozhodnutia hlavného posudkového lekára\nžalovaného č. 363686/2019 zo dňa 21.06.2019 a k vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie. Správny\nsúd v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol:\n„26. Sústrediac sa na námietku týkajúcu sa späťvzatia správny súd konštatuje, že z obsahu\nadministratívneho spisu vyplynuli nasledovné relevantné skutočnosti: Žalobca z vlastnej iniciatívy podal\ndňa 02.11.2018 podnet na prieskumné konanie podľa § 213 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z.\nz., zamerané na posúdenie jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na to, že podnet žalobca doručil\nColnému úradu Bratislava, tento ho v súlade s § 213 zákona č. 200/1998 Z. z. postúpil príslušnému\nprvostupňovému orgánu - služobnému posudkovému lekárovi. Zo zápisnice z prieskumného konania\nč. 76192/2019-1 z 06.02.2019 vyplynulo, že žalobca bol prítomný a oboznámený s návrhom výroku\nrozhodnutia ako aj odôvodnením a závermi prvostupňového orgánu, ktorý vykonal prieskumné konanie,\n\no čom svedčí skutočnosť, že predmetná zápisnica obsahovala námietky žalobcu a bola žalobcom aj\nvlastnoručne podpísaná. V prieskumnom konaní bolo vyhotovené písomné prvostupňové rozhodnutie\nzo dňa 06.02.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04.03.2019. Žalobca v čase už po vydaní, ale\nešte pred doručením prvostupňového rozhodnutia zaslal Colnému úradu Bratislava list zo 07.02.2019,\npredmetom ktorého bolo späťvzatie podnetu na prieskumné konanie, pričom tento list bol Colnému\núradu Bratislava doručený dňa 11.02.2019 a následne ho Colný úrad Bratislava po odstránení chýb v\npísaní v predmetnom liste postúpil dňa 25.03.2019 prvostupňovému orgánu - služobnému posudkovému\nlekárovi. Prvostupňový orgán informoval žalobcu listom z 03.04.2019, že nie je možné akceptovať\njeho späťvzatie z dôvodu, že ešte pred podaním späťvzatia už došlo k vydaniu prvostupňového\nrozhodnutia, proti ktorému žalobca podal odvolanie z 09.03.2019, doručené 19.03.2019. List ohľadom\nneakceptovania späťvzatia bol žalobcovi doručovaný opakovane, a teda doručený mu bol dňa\n07.04.2019. K neakceptovaniu späťvzatia sa vyjadril aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí.\n27. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca v žalobe namietal, že prieskumné konanie malo byť\nzastavené z dôvodu, že žalobca svoj podnet na vykonanie prieskumného konania vzal späť. Správny\nsúd v tejto súvislosti konštatuje, že prípadnú aplikáciu inštitútu späťvzatia upravuje aplikovaný právny\npredpis, zákon č. 200/1998 Z. z., jednak všeobecne pri ustanovení, ktoré primárne upravuje zastavenie\nkonania vo veciach služobného pomeru (§ 228a zák. č. 200/1998 Z. z.) a súčasne je aplikácia tohto\ninštitútu upravená aj osobitne, a to v prípade žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru (§ 182 ods.\n4 až 6 zák. č. 200/1998 Z. z.) a v prípade odvolania (§ 231 ods. 9 zák. č. 200/1998 Z. z.). Pokiaľ ide o\nvšeobecnú úpravu aplikácie inštitútu späťvzatia, obsiahnutú v § 228a zák. č. 200/1998 Z. z., z tejto je\nzrejmé, že späťvzatie bude dôvodom pre zastavenie konania, a to takého konania, ktoré začalo na návrh\núčastníka. Uvedené je logickým odzrkadlením dispozičnej zásady, ktorá v prípade konaní začatých,\nresp. vedených na návrh účastníka konania je obsahovo napĺňaná aj takým dispozitívnym procesným\núkonom účastníka (ako navrhovateľa), akým je späťvzatie. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z\nobsahu späťvzatia, ktoré žalobca adresoval Colnému úradu Bratislava (t. j. rovnakému orgánu, ktorému\nadresoval aj návrh na prieskumné konanie) je zrejmé, že na prejednaní celého svojho návrhu nemá\nzáujem, pričom uvedené odôvodnil tým, že vo veci nebolo dovtedy rozhodnuté bez uvedenia dôvodu.\n28. Správny súd ďalej uvádza, že z § 228a zák. č. 200/1998 Z. z. vyplýva, že späťvzatie návrhu je spájané\ns následkom zastavenia konania bez ďalšieho, t. j. bez výnimky, resp. bez splnenia ďalších podmienok,\nna rozdiel od osobitnej úpravy aplikácie späťvzatia v prípade žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru\n(§ 182 ods. 4 až 6 zák. č. 200/1998 Z. z.) a v prípade odvolania (§ 231 ods. 9 zák. č. 200/1998 Z. z.).\n29. V zmysle § 228a zák. č. 200/1998 Z. z. sú dôvodom pre zastavene konania nasledovné alternatívy:\ni) späťvzatie návrhu na začatie konania zo strany účastníka; alebo ii) odpadnutie dôvodu konania\nzačatého z podnetu oprávneného orgánu; alebo iii) smrť účastníka konania. Je zrejmé, že zákonodarca\npri formulácii predmetného ustanovenia bral do úvahy, že konanie môže byť začaté z podnetu účastníka\nkonania a taktiež ex offo z podnetu správneho orgánu, avšak napriek tejto skutočnosti pri prvej alternatíve\n(t. j. späťvzatie návrhu účastníka konania) neupravil vo vzťahu k akceptovaniu späťvzatia žiadnu ďalšiu\npodmienku, resp. výnimku, spočívajúcu v tom, že konanie nebude zastavené napriek späťvzatiu za\npredpokladu, že ide o konanie, ktoré možno začať ex offo. Inak povedané, zákonodarca v rámci § 228a\nzák. č. 200/1998 Z. z. neupravil možnosť neakceptovania späťvzatia v prípade konania, ktoré možno\ninak začať aj ex offo, na rozdiel od úpravy v § 30 ods. 1 písm. b) správneho poriadku, ktorá naopak\ntakúto možnosť pripúšťa.\n30. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že neakceptoval argumentáciu žalovaného, že\nprieskumné konanie môže byť vedené aj ex offo, a teda neprihliadnutie na späťvzatie možno odôvodniť\nanalogicky poukazom práve na § 30 ods. 1 písm. b) správneho poriadku. Uvedenú argumentáciu\npoukazom na správny poriadok nemožno akceptovať o. i. aj z dôvodu, že zákon č. 200/1998 Z. z. v §\n236a, s výnimkou výkonu rozhodnutia, výslovne vylučuje subsidiárnu pôsobnosť správneho poriadku\na navyše, otázku zastavenia konania vo vzťahu k aplikácii inštitútu späťvzatia (o aké ide aj v prípade\n§ 30 ods. 1 písm. b/ správneho poriadku) upravuje špeciálne, práve v ustanovení § 228a. Podľa\nnázoru správneho súdu, v prípade existencie špeciálneho ustanovenia obsiahnutého v § 228a zákona\nč. 200/1998 Z. z. (lex specialis) by nebolo možné aplikovať všeobecnú úpravu obsiahnutú v správnom\nporiadku (lex generalis), ani za predpokladu, že by jeho pôsobnosť nebola vylúčená, a to s prihliadnutím\nna zásadu lex specialis derogat legi generali.\n31. Ďalej v súvislosti s aplikáciou inštitútu späťvzatia v zmysle zákona č. 200/1998 Z. z. možno\npre úplnosť uviesť, že zákonodarca pri vyššie zmienenej osobitnej úprave tohto inštitútu v prípade\nžiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru (§ 182 ods. 4 až 6 zák. č. 200/1998 Z. z.) a v prípade\nodvolania (§ 231 ods. 9 zák. č. 200/1998 Z. z.) upravil ďalšie podmienky pre akceptovanie späťvzatia.\nPokiaľ ide o späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, cit. zákon v § 182 ods. 4\n\nupravuje ďalšie podmienky, a to kumulatívne: i) oznámenie späťvzatia je uskutočnené skôr, ako bolo\no žiadosti rozhodnuté a ii) príslušný nadriadený súhlasí so späťvzatím. Zákonodarca teda v prípade\nspäťvzatia žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru výslovne upravuje ďalšie podmienky, za ktorých\nje možné späťvzatie akceptovať, s následným účastníkom sledovaným účinkom ukončenia konania\no uvoľnenie zo služobného pomeru. Obdobne, aj v prípade späťvzatia odvolania citovaný zákon v §\n231 ods. 9 stanovuje podmienku, spočívajúcu v tom, že o odvolaní ešte v čase jeho späťvzatia nebolo\nrozhodnuté. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že osobitné podmienky (napr.\nsúhlas nadriadeného, či podanie späťvzatia v čase pred rozhodnutím) zákonodarca upravil len konkrétne\nvo vzťahu k odvolaniu a žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, avšak tieto, resp. iné podmienky\nneustanovil pre späťvzatie návrhu na prieskumné konanie, o aké ide vo veci samej. S prihliadnutím na\nskutočnosť, že späťvzatie je dôvodom pre zastavenie konania však bude podľa názoru správneho súdu\nustanovenie § 228a zák. č. 200/1998 Z. z. potrebné vykladať tak, že späťvzatie je možné uskutočniť\nv čase, kedy ešte nebolo v konaní rozhodnuté právoplatným rozhodnutím. Existencia právoplatného\nrozhodnutia totiž predstavuje ukončenie správneho konania. Správne konanie ukončené právoplatným\nrozhodnutím by logicky nebolo možné zastaviť, keďže zastaviť je možné len konanie prebiehajúce.\nV tejto súvislosti správny súd konštatuje, že nemohol akceptovať ani argumentáciu žalovaného, že\npred doručením späťvzatia už bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, pretože uvedené prvostupňové\nrozhodnutie ešte v rozhodnom čase nebolo oznámené žalobcovi (teda nemohlo mať voči nemu účinky)\na rovnako tak nenadobudlo právoplatnosť, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobca voči nemu podal\nodvolanie.\n32. Napriek vyššie uvedeným záverom, týkajúcim sa potreby akceptovania späťvzatia až do momentu,\nkedy v konaní nie je vydané právoplatné rozhodnutie, správny súd považuje za vhodné vyjadriť\nsa osobitne aj k časti argumentácie žalovaného ohľadom vydania prvostupňového rozhodnutia, ku\nktorému malo dôjsť dňa 06.02.2019. Žalovaný totiž vydanie rozhodnutia považoval za prekážku, pre\nktorú nemožno akceptovať žalobcove späťvzatie. K tomu správny súd uvádza, že vydanie samotného\nrozhodnutia nemožno stotožňovať s oznámením rozhodnutia, tak ako predpokladá § 230 ods. 1 zákona\nč. 200/1998 Z. z. V nadväznosti na uvedené správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pre\nmožnosť žalobcu oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia nie je relevantným moment jeho vydania, ale\nmoment doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobcovi, pričom uvedená skutočnosť v tomto prípade\nnastala až dňa 04.03.2019. Vychádzajúc z § 230 ods. 1 druhej vety zák. č. 200/1998 Z. z., rozhodnutie\nmusí byť oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Vzhľadom na skutočnosť, že\nz administratívneho spisu nevyplynulo, že by prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené\nvyhlásením, správny súd vychádzajúc z cit. ustanovenia § 230 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. uvádza, že za\ndeň oznámenia prvostupňového rozhodnutia žalobcovi sa má považovať práve deň jeho doručenia - t. j.\n04.03.2019. Je pravdou, že z obsahu zápisnice o prieskumnom konaní z 06.02.2019 vyplýva, že žalobca\nmal možnosť oboznámiť sa s návrhom výroku rozhodnutia a predbežným odôvodnením, avšak túto\nskutočnosť nemožno považovať za oznámenie rozhodnutia účastníkovi konania tak, ako predpokladá\n§ 230 ods. 1 druhá veta zák. č. 200/1998 Z. z., pretože ide v zásade len o zaznamenanie priebehu\nprieskumného konania, zaznamenanie jeho výsledku, vrátane vyhodnotenia dôkazov a návrh výroku\nrozhodnutia a predbežného odôvodnenia, ku ktorým napokon žalobca ešte v závere zápisnice môže\nvzniesť námietky, čo aj žalobca urobil. Uvedenú zápisnicu možno považovať za podklad rozhodnutia,\navšak nie za rozhodnutie, ktoré je žalobcovi oznámené. Na podporu uvedeného záveru správny súd\npoukazuje na určitú podobnosť zápisnice z prieskumného konania, o akú ide vo veci samej, napr.\nprotokolu z daňovej kontroly, v prípade ktorého taktiež ide o podklad pre rozhodnutie, s ktorého\nobsahom je daňovník oboznámený, avšak nejde ešte o rozhodnutie, ktoré by mu bolo takýmto spôsobom\noznámené. Ozrejmenie momentu, kedy sa rozhodnutie považuje za oznámené v zmysle § 230 ods. 1\nzák. č. 200/1998 Z. z. považoval správny súd za dôležité vzhľadom na to, že aj táto otázka môže mať\nvplyv na zákonnosť postupu príslušného správneho orgánu.\n33. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku\nnapádajúcu nesprávny úradný postup orgánov verejnej správy oboch stupňov, argumentujúc, že žalobca\nako navrhovateľ vzal podnet na prieskumné konanie späť a konanie malo byť zastavené v súlade\ns § 228a zákona č. 200/1998 Z. z. V danom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu,\nkedy príslušný orgán verejnej správy pri vyhodnotení späťvzatia aplikoval síce správny právny predpis\n(§ 228a zákona č. 200/1998 Z. z.), no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym\nprávnym záverom - t. j. neakceptovaniu späťvzatia s následným podstatným porušením ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci\nsamej. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že pred doručením späťvzatia došlo k vydaniu\nprvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodu, že predmetné prvostupňové rozhodnutie nenadobudlo\n\nprávoplatnosť, a teda správne konanie nebolo v rozhodnom čase ukončené. Vychádzajúc z § 232 ods.\n3 až 5 zákona č. 200/1998 Z. z., pokiaľ mal odvolací orgán vedomosť o podanom späťvzatí, čo v konaní\nnebolo sporné, keďže odvolací orgán sa k predmetnému späťvzatiu aj vyjadril v napadnutom rozhodnutí,\nmal prihliadnuť na žalobcom podané späťvzatie a ďalej postupovať v intenciách § 228a zákona č.\n200/1998 Z. z. a konanie zastaviť. Správny súd zdôrazňuje, že uvedený záver nemá vplyv na možnosť\npríslušného orgánu začať prieskumné konanie ex offo v súlade s § 213 ods. 2 zák. č. 200/1998 Z. z.\n34. Správny súd konštatuje, že po vysporiadaní sa s kľúčovou námietkou týkajúcou sa späťvzatia\nuž nebolo potrebné vysporiadať sa aj s ostatnými námietkami, keďže už dôvodnosť tejto kľúčovej\nnámietky predstavuje dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g)\nSSP. Správny súd nepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie v zmysle § 191 ods.\n3 písm. a) SSP, pretože zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému je s ohľadom\nna možnosti postupu žalovaného po vrátení veci dostačujúce na odstránenie dôvodu nezákonnosti,\ntak ako bol špecifikovaný v odôvodnení tohto rozsudku. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude vo\nveci opätovne rozhodnúť v intenciách tohto rozsudku, teda s prihliadnutím na späťvzatie podnetu na\nprieskumné konanie zo strany žalobcu.“\n34. Skutočnosť, že vo veci vedenej pred správnym súdom pod sp. zn. BA-5S/183/2019 bol vydaný\nzrušujúci rozsudok, vyhodnotil správny súd ako právne významnú, resp. kľúčovú pre vydanie\nrozhodnutia v danej veci, s poukazom na to, že rozsudkom č. k. BA-5S/183/2019 – 183 zo dňa\n29.10.2024, právoplatným dňa 20.11.2024, došlo k zrušeniu rozhodnutia hlavného posudkového lekára\nžalovaného č. 363686/2019 zo dňa 21.06.2019, ktoré v spojení s rozhodnutím služobného posudkového\nlekára žalovaného č. 79577/2019 zo dňa 06.02.2019 (rozhodnutia posudkových lekárov), boli podkladom\npre vydanie preskúmavaných rozhodnutí, napadnutých žalobou v tomto správnom súdnom konaní.\nPreskúmavané rozhodnutia týkajúce sa prepustenia žalobcu, jeho zaradenia do zálohy a odvolania\nz doterajšej funkcie, mali svoj podklad, resp. primárne vychádzali z rozhodnutí posudkových lekárov,\nvydaných vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcu, vyhodnotiac ho ako nespôsobilý pre ďalší výkon\nštátnej služby colníka. Týmito rozhodnutiami boli s poukazom na § 287 ods. 1 zákona o finančnej\nspráve orgány verejnej správy pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a pri jeho\nzaradení do zálohy viazané, teda závery rozhodnutí posudkových lekárov prebrali konajúce orgány\ndo preskúmavaných rozhodnutí ak celok. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že zdravotný\nstav žalobcu, ako aj samotné rozhodnutia posudkových lekárov, v ktorých boli prijaté závery ohľadom\nzdravotnej spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej služby colníka, boli ťažiskovou námietkou žalobcu\nv podanej žalobe, resp. podpornou argumentáciou v jej doplnení. Správny súd v nadväznosti na uvedené\npoukazuje na právny názor, vyjadrený v rozsudku správneho súdu č. k. BA-5S/183/2019 – 183 zo dňa\n29.10.2024, podľa ktorého prieskumné konanie, v ktorom boli vydané rozhodnutia posudkových lekárov,\nmalo byť zastavené v súlade s § 228a zákona č. 200/1998 Z. z. na základe späťvzatia podnetu na\nprieskumné konanie zo strany žalobcu.\n35. Rezumujúc uvedené, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku vznesenú v súvislosti\nso záverom posudkového lekára ohľadom zdravotného stavu žalobcu, aj v nadväznosti na to, že dňa\n29.10.2024 bol v inom konaní vydaný rozsudok správneho súdu č. k. BA-5S/183/2019-183, právoplatný\ndňa 20.11.2024, proti ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť. Označeným rozsudkom bolo zrušené\nrozhodnutie hlavného posudkového lekára žalovaného č. 363686/2019 zo dňa 21.06.2019, ktoré v\nspojení s rozhodnutím služobného posudkového lekára žalovaného č. 79577/2019 zo dňa 06.02.2019,\nbolo podkladom pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí v tomto správnom súdnom konaní.\nSprávny súd, zohľadňujúc právnu úpravu zakotvenú v § 135 ods. 1 SSP, už len dodáva, že na\nzrušujúci rozsudok správneho súdu č. k. BA-5S/183/2019-183 bol povinný prihliadnuť s ohľadom na účel\nsprávneho súdnictva a princíp zákonnosti.\n36. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru o existencii vady nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, teda žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, preto bolo potrebné\npreskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušiť, a to bez vrátenia veci na ďalšie konanie.\n37. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky, správny súd sa nimi nezaoberal, keďže by to vzhľadom na\ndôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí, bolo nadbytočné.\n38. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\n\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nv zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi\npriznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n40. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}