{"guid": "e7ee5fa4-0a1c-46e0-8e8e-b4d5231e83d2:87893018-9334-4521-b4f4-e7c4b95d75ba", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201541.2", "spisova_znacka": "BA-6S/239/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/239/2019 z 19. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. augusta 2025, sp. zn. BA-6S/239/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201541.2", "identifikacne_cislo": "1019201541", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2025-08-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2015/282#paragraf-4", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87893018-9334-4521-b4f4-e7c4b95d75ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201541.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201541.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201541.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/239/2019\n1019201541\n19. 08. 2025\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201541.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: MCST, a.s., so\nsídlom Vajnorská 136, 831 04 Bratislava, IČO: 35 779 365, právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska\nkancelária s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému:\nÚrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831\n04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť,\na.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 28440/2019/SV/82196 zo dňa 07.10.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIII. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 01.03.2018 bol Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len\n„prvostupňový orgán“) doručený návrh ďalšieho účastníka konania na vyvlastnenie vlastníckeho\npráva žalobcu k pozemkom špecifikovaným v tomto návrhu vo výmere zodpovedajúcej vlastníckym\npodielom žalobcu ako trvalý záber pre verejnoprospešnú stavbu, a to diaľnicu „D1 Bratislava – Senec,\nskapacitnenie, I. etapa (Bratislava – Triblavina)“, katastrálne územie A. B..\n2. Prvostupňový orgán dňa 12.11.2018 vydal Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadení\nústneho pojednávania, ktoré doručil účastníkom konania. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa\n10.01.2019.\n3. Prvostupňový orgán dňa 19.08.2019 vydal rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2019/9885/GRJ (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyvlastnil v prospech ďalšieho účastníka konania, a to ako\ntrvalý záber, pozemky špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia, a to za náhradu určenú znaleckým\nposudkom č. 56/2019, vyhotoveným dňa 10.04.2019 spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a.s. (ďalej len\n„znalecký posudok č. 56/2019“), so splatnosťou náhrady do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto rozhodnutia. Prvostupňový orgán námietkam, ktoré boli uplatnené vo vyvlastňovacom konaní\nžalobcom, nevyhovel a rozhodol aj o úhrade trov konania. Po vyhodnotení skutkového a právneho stavu\n\nprvostupňový orgán dospel k záveru, že verejný záujem prevažuje nad ochranou vlastníckych práv\nk dotknutým nehnuteľnostiam a sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení.\n4. Na základe odvolania žalobcu Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len\n„pôvodný žalovaný“) vydal dňa 07.10.2019 rozhodnutie č. 28440/2019/SV/82196 zo dňa 07.10.2019\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“) zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Pôvodný\nžalovaný totiž dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, bolo vecne správne a odvolacie námietky žalobcu boli neopodstatnené.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobou zo dňa 12.11.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.11.2019, sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\n(ďalej spolu len „rozhodnutie o vyvlastnení“), zrušenia týchto rozhodnutí a priznania práva na náhradu\ntrov konania.\n6. Rozhodnutie prvostupňového orgánu a tiež pôvodného žalovaného (ďalej spolu len „vyvlastňovacie\norgány“) bolo protiústavné a protizákonné. Ústavné zakotvenie ochrany vlastníctva predstavuje čl. 20\nÚstavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo vlastniť\nmajetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 1\nDodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každá fyzická\nosoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho\nmajetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Napokon podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo\nnútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme a na\nzáklade zákona a za primeranú náhradu.\n7. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo v časti „III.“ výrok, podľa ktorého bol náhradu za vyvlastnenie\nvlastníckeho práva k predmetnej stavbe povinný uhradiť ďalší účastník konania žalobcovi, a to do 30 dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. V prvostupňovom rozhodnutí ale úplne\nabsentovalo stanovenie výšky primeranej náhrady za vyvlastnenie, ktorú mal ďalší účastník konania\nuhradiť žalobcovi. Toto pochybenie predstavovalo príkry rozpor s dikciou čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba za\nprimeranú náhradu. V tejto súvislosti bolo možné poukázať aj na porušenie § 4 ods. 1 zákona č. 282/2015\nZ. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní pozemkov\na stavieb“), podľa ktorého vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje\nv peniazoch.\n8. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo len údaj o hodnote trvalého záberu určenej znaleckým\nposudkom č. 56/2019. Táto skutočnosť však nič nemenila na absencii samostatného výroku\nstanovujúceho primeranú výšku náhrady za vyvlastnenie, ktorú mal ďalší účastník konania uhradiť\nžalobcovi. Navyše, podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb bola všeobecná\nhodnota stavby určená na základe znaleckého posudku iba podkladom pre určenie výšky náhrady\nza vyvlastnenie, pričom náhrada za vyvlastnenie nesmela byť nižšia ako všeobecná hodnota určená\nznaleckým posudkom. Ďalej podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb mal\nvyvlastňovací orgán rozhodnúť samostatnými výrokmi o vyvlastnení práva k pozemku alebo ku stavbe\na o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.\n9. Absencia výroku o určení výšky primeranej náhrady za vyvlastnenie predstavovala aj porušenie §\n13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, podľa ktorého výrokmi o náhrade za\nvyvlastnenie vyvlastňovací orgán určil primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúchala jednotlivým\nvyvlastneným, a určil lehotu a spôsob jej zaplatenia. Podľa predmetného ustanovenia aj v prípadoch,\nkeď nedošlo k dohode o náhrade za vyvlastnenie medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným, vyvlastňovací\norgán musel vo výroku učiť náhradu za vyvlastnenie.\n\n10. Výrok rozhodnutia bol najdôležitejšou časťou a jadrom rozhodnutia, pričom muselo z neho jasne\na zrozumiteľne vyplývať, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá bola predmetom administratívneho konania.\nZákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb v § 13 ods. 2 a ods. 3 upravoval aj osobitné náležitosti\nvýroku rozhodnutia o vyvlastnení. Z § 13 ods. 1 zákona o vyvlastnení pozemkov a stavieb bolo zrejmé,\nže v rozhodnutí o vyvlastnení musel vyvlastňovací orgán rozhodnúť samostatnými výrokmi o vyvlastnení\npráv k pozemku alebo ku stavbe, ktoré výroky boli ďalej špecifikované v § 13 ods. 2 zákona o vyvlastnení\npozemkov a stavieb. Zároveň musel vyvlastňovací orgán rozhodnúť samostatnými výrokmi o náhrade za\nvyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady, ktoré výroky boli ďalej špecifikované v ods. 3 zákona o vyvlastňovaní\npozemkov a stavieb.\n11. Výrok rozhodnutia bol elementárnou náležitosťou rozhodnutia. Podľa § 18 ods. 1 zákona\no vyvlastňovaní pozemkov a stavieb sa na vyvlastňovacie konanie vzťahoval všeobecný predpis\no správnom konaní. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie muselo obsahovať výrok,\nodôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Rozhodnutie, ktorému chýbali elementárne náležitosti,\nbolo rozhodnutím nepreskúmateľným. Výrok rozhodnutia bol povinnou súčasťou každého rozhodnutia.\nKaždý výrok musel obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo\nveci, ktorá bola predmetom administratívneho konania, a teda jednoznačnú konkretizáciu práva. Bolo\nnevyhnutné, aby z výroku rozhodnutia bolo jasné, kto bol adresátom rozhodnutia, čo sa rozhodnutím\nzakladalo, menilo alebo rušilo (konkrétne práva alebo povinnosti), resp. čo sa autoritatívne potvrdzovalo.\n12. Výrok rozhodnutia, ktorý bol jadrom rozhodnutia, musel byť naformulovaný tak, aby ním uložená\npovinnosť bola jednoznačná, konkrétna a zrozumiteľná predovšetkým tomu, komu sa povinnosť\nukladala. Len takýto výrok mohol byť garanciou toho, že by bolo možné dosiahnuť aj vykonanie\nrozhodnutím uloženej povinnosti. Z výrokov prvostupňového rozhodnutia nebolo zrejmé autoritatívne\nuloženie povinnosti vyvlastniteľovi zaplatiť náhradu za vyvlastnenie.\n13. Absencia výroku o náhrade za vyvlastnenie bola vadou zakladajúcou rozpor s Ústavou Slovenskej\nrepubliky a robila nezákonným rozhodnutie o vyvlastnení ako celok. Absencia autoritatívneho určenia\nvýšky náhrady totiž znamenala, že nebola naplnená ústavná požiadavka vyvlastnenia spočívajúca\nv poskytnutí náhrady. Absencia výroku o náhrade za vyvlastnenie bola vadou, ktorá vyvlastnenému\nznemožňovala efektívne napadnúť výšku náhrady na súde, čím nebolo zasiahnuté len do jeho\nvlastníckeho práva v rozpore s imperatívmi čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ale bolo negatívne\ndotknuté aj právo vyvlastneného (žalobcu) na spravodlivý proces a právo na súdnu a inú právnu ochranu\nv zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Napokon absencia výroku o náhrade za vyvlastnenie robila\nprvostupňové rozhodnutie nezrozumiteľným, keď z tohto rozhodnutia nebolo zrejmé, ako vyvlastňovací\norgán rozhodol, keďže absentoval samostatný výrok o náhrade za vyvlastnenie (nebola autoritatívne\na jednoznačne určená náhrada za vyvlastnenie, ktorá mala byť vyplatená vyvlastnenému).\n14. Napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, keďže nereflektovalo na vady výrokov prvostupňového\nrozhodnutia vytknuté v odvolaní a keďže prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V súvislosti s uvedenými\nvadami per analogiam žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n23S/124/2018 zo dňa 20.03.2019.\nIII.\nVyjadrenie pôvodného žalovaného\n15. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.02.2020 navrhol žalobu zamietnuť ako\nnedôvodnú.\n16. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti požadované zákonom o vyvlastňovaní\npozemkov a stavieb. Žalobná námietka, že totiž v prvostupňovom rozhodnutí sa nenachádzal výrok\no náhrade za vyvlastnenie, bola výslovne špekulatívna a účelová. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo\nvýrokové časti v súlade so zákonom o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, avšak s vadami len formálneho\ncharakteru. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nebola skutočnosť, aby sa\nzopakoval proces, pokiaľ by ani zopakovanie tohto procesu nezmenilo právne postavenie žalobcu.\nIV.\n\nReplika žalobcu\n17. Žalobca v replike zo dňa 23.03.2020 zotrval na svojich žalobných námietkach.\n18. Nebolo možné súhlasiť s pôvodným žalovaným, že prvostupňové rozhodnutie jednoznačne\nobsahovalo všetky náležitosti požadované zákonom o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.\nV prvostupňovom rozhodnutí totiž jednoznačne absentoval samostatný výrok určujúci výšku náhrady\nza vyvlastnenie. Absencia samostatného výroku o určení výšky náhrady bola zrejmá aj z číselného\noznačenia jednotlivých výrokov, keď po výroku označenom ako „I.“ nasledoval výrok označený ako „III.“\na výrok „II.“ absentoval. Rozhodne pritom nešlo len o vadu formálneho charakteru.\n19. V rozhodnutí o vyvlastnení rovnako nebol ani dostatočne konkretizovaný spôsob platby. Náhrada\nza vyvlastnenie pritom mala byť poskytnutá spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení. Absencia\nautoritatívneho určenia spôsobu úhrady spôsobovala ďalší zásadný nezákonný zásah do procesných\na materiálnych práv žalobcu ako vyvlastneného.\nV.\nDuplika žalovaného\n20. Žalovaný v duplike zo dňa 24.10.2023 zotrval na stanovisku o nedôvodnosti žaloby.\n21. Nebolo zrejmé, v čom žalobca namietal porušenie zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb,\nkeďže prvostupňové rozhodnutie obsahovalo samostatný výrok, ktorým sa rozhodlo o náhrade za\nvyvlastnenie. Konkrétne vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že „náhradu za\nvyvlastnenie vlastníckeho práva vo výške XX XXX,XX C. je povinný uhradiť navrhovateľ Národná\ndiaľničná spoločnosť, a.s., Vajnorská 136, 832 61 Bratislava, IČO: 35 779 365, a to do 30 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.“ Prvostupňový orgán pri určení výšky náhrady\nza vyvlastnenie vychádzal zo znaleckého posudku č. 56/2019, ktorý ako prílohu k návrhu na vyvlastnenie\npriložil ďalší účastník konania ako vyvlastniteľ. Prvostupňový orgán si splnil aj ďalšiu zákonnú povinnosť,\nkeď v predmetnom výroku III. prvostupňového rozhodnutia poučil žalobcu v zmysle § 13 ods. 3 zákona\no vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.\n22. Žalobcom namietaná absencia výroku II. v prvostupňovom rozhodnutí bola len formálnou vadou\ntohto rozhodnutia, a to vzhľadom na to, že po výroku I. prvostupňového rozhodnutia nasleduje výrok III.\nprvostupňového rozhodnutia.\nVI.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania\n23. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 21.10.2024 navrhol žalobu zamietnuť.\n24. Z prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že v jeho výroku I. prvostupňový orgán rozhodol\no vyvlastnení pozemkov tam definovaných, a že vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia potom\nprvostupňový orgán rozhodol o výške náhrady v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) v spojení s § 4 ods. 3\nzákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a náhradu určil na základe aktualizovaného znaleckého\nposudku predloženého ďalším účastníkom konania. Z prvostupňového rozhodnutia bolo ďalej zrejmé,\nže išlo o omyl v číslovaní, keď po výroku I. nasledoval výrok o určení výšky náhrady s uvedením lehoty\nna plnenie označený číslom III. a nie číslom II. Išlo teda o formálnu chybu v písaní.\n25. S ohľadom na stanoviská prezentované v správnej súdnej praxi bolo potrebné zisťovať, či žalobcom\ntvrdená nezákonnosť mala dopad na subjektívno-právnu pozíciu žalobcu.\n26. Žalobca tvrdil, že v prvostupňovom rozhodnutí absentoval výrok II., t.j. výrok o náhrade. To však\nnebola pravda, pretože tento výrok bol uvedený v rozhodnutí a bol označený číslom III. Taktiež bola\nv rozhodnutí uvedená lehota, v ktorej bol vyvlastniteľ povinný predmetnú náhradu zaplatiť. K poukázaniu\núhrady v sume XX XXX,XX eura s daňou z pridanej hodnoty v sume 6 268,01 eura došlo dňa 28.11.2019,\na to na základe faktúry žalobcu doručenej ďalšiemu účastníkovi konania dňa 21.11.2019. Náhrada za\n\nvyvlastnenie bola teda žalobcovi v plnej výške zaplatená. To znamená, že k ukráteniu žalobcu na jeho\nprávach nedošlo.\n27. Chybné číselné označenie výroku III. prvostupňového rozhodnutia namiesto označenia ako výroku II.\nprvostupňového rozhodnutia nemalo žiadny vplyv na zákonnosť vydaného prvostupňového rozhodnutia.\nRozhodnutie vyvlastňovacích orgánov o vyvlastnení obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti,\npričom bolo dostatočne a riadne odôvodnené, jasné a zrozumiteľné.\nVII.\nĎalšie vyjadrenie žalobcu\n28. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.11.2024 zotrval na svojich žalobných námietkach.\n29. Žalobca uviedol už v žalobe ako aj v replike, že v prvostupňovom rozhodnutí jednoznačne\nabsentoval výrok určujúci výšku náhrady za vyvlastnenie. Absencia výroku určujúceho výšku náhrady\nza vyvlastnenie rozhodne nepredstavovala iba omyl v číslovaní výrokov a formálnu chybu v písaní, ako\nuvádzal ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení, ale predstavoval vadu, ktorá žalobcovi znemožnila\nefektívne napadnúť výšku náhrady na súde. Vyvlastňovacie orgány tým zasiahli nielen do vlastníckeho\npráva žalobcu, ale aj do jeho práva na spravodlivý proces a právo na súdnu a inú právnu ochranu.\n30. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chyby, ktoré sa vyskytujú\nv správnych rozhodnutiach, majú rôzny charakter, pričom môžu spočívať v jeho obsahovej stránke ako\naj vo forme rozhodnutia. Z tohto hľadiska je potom potrebné rozlišovať medzi obsahovo materiálnymi\nchybami správnych rozhodnutí, ktorých odstránenie vyžaduje zásadnú zmenu alebo zrušenie správneho\nrozhodnutia a obsahovo formálnymi chybami správnych rozhodnutí, ktoré spočívajú vo formálnych\nnedostatkoch rozhodnutia, akými sú chyby v písaní, počtoch alebo iných zrejmých nesprávnostiach\nrozhodnutia, ktoré sú označované ako opraviteľné (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Asan/7/2017 zo dňa 28.11.2019).\n31. V zmysle právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky žalobca môže\nv správnom súdnom konaní v rámci vymedzených žalobných bodov namietať určité procesné\npochybenia orgánu verejnej správy, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady\nza vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. K takýmto\nprocesným pochybeniam možno zaradiť vady týkajúce sa postupu orgánu verejnej správy pri vydávaní\nrozhodnutí, a teda napríklad to, že orgán verejnej správy nepostupoval v administratívnom konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania alebo to, že orgán verejnej správy odňal účastníkovi konania možnosť\noboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, či to, že neobstaral zákonom požadované podklady potrebné pre\nrozhodnutie, prípadne to, že výrok jeho rozhodnutia neobsahoval zákonom predpísané náležitosti (napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/19/2021 zo dňa 28.03.2024).\n32. Pre vydanie chýbajúceho výroku podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov\na stavieb neboli ani len splnené procesné podmienky. Orgán verejnej správy totiž mohol vydať\nrozhodnutie s takýmto výrokom len v prípade, že nedošlo medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným\nk dohode o náhrade za vyvlastnenie. Bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva\npritom podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb bolo možné konštatovať, iba ak\nbola preukázateľná písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným\nzhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným alebo dôkazom o zaslaní\na o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90\ndní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený. Z administratívneho spisu však vyplývalo,\nže nečinnosť žalobcu nebolo možné za žiadnych okolností konštatovať.\nVIII.\nKonanie na správnom súde\n33. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach,\n\nv ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 6S/239/2019 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným\nvýberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/239/2019.\n34. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 19.08.2025.\nIX.\nRelevantné právne predpisy\n35. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023\nsa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie\n§ 493f\ntým nie je dotknuté.\n36. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n37. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n38. Podľa § 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho\npráva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv\ntretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia\nv nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.\n39. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, vyvlastnenie možno uskutočniť len\na) v nevyhnutnej miere,\nb) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí\npreukázať vo vyvlastňovacom konaní,\nc) za primeranú náhradu, a\nd) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\n40. Podľa § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, rozsah vyvlastnenia musí byť\nprimeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde\nstačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie\nako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku\nnajneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na\ndosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je\nvlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku\nalebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.\n41. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, bezvýslednosť pokusu o\nnadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb\nk pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie\ndohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa,\nkeď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu (napr. §\n17 ods. 1 cestného zákona – pozn. súdu).\n42. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, ak sú splnené podmienky\nvyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o\nvyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.\n\n43. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, výrokmi o náhrade za\nvyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým\nvyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi\nvyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu\nza vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej\nhodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm.\nf)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania\nna súd.\n44. Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, na vyvlastňovacie konanie sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n45. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) , písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá\nobsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní,6c sa doručuje do vlastných rúk\nvlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to\nprostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných\nrúk“. Súčasťou písomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do\n15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.\n46. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n47. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nX.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie vyvlastňovacích\norgánov o vyvlastnení. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či\nvyvlastňovacie orgány pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\npostupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné\nnámietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť\nodpovede správneho súdu na tieto námietky.\n49. Správny súd s prihliadnutím na žalobné námietky ako aj s prihliadnutím na vyjadrenia pôvodného\nžalovaného, resp. žalovaného a tiež vyjadrenia ďalšieho účastníka konania prvotne pripomína, že\nrozhodnutie orgánu verejnej správy sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne\nvady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/15/2021 zo dňa 28.02.2023, ods. 33.,\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikovaný\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným\nčíslom 122/2003). Vady v rozhodnutí, či postupe orgánu verejnej správy sú dôvodom na zrušenie\njeho rozhodnutia a vrátenie veci orgánu verejnej správy správnym súdom len vtedy, ak predstavujú\nujmu na subjektívnych právach žalobcu a ak by zopakovanie procesu mohlo žalobcovi priniesť\nmateriálne iný výsledok vo veci (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.02.2022). Správne súdnictvo totiž v Slovenskej republike vychádza\nz materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/35/2022 zo dňa 31.01.2023)\na v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek\nzreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale\núčinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná\nspráva v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie\nkonania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti\n\nverejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej\nsféry navrhovateľa (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 245/2016, zo\ndňa 19.04.2016,). Inými slovami, úlohou správnych súdov nie je zabezpečovať účastníkom správneho\nsúdneho konania vždy a po všetkých stránkach bezvadné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ale\nochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami orgánov verejnej správy a pred takými vadami\nadministratívneho konania, ktoré by vo svojom dôsledku mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie\núčastníkov správneho súdneho konania, resp. administratívneho konania.\n50. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec majúc osobitne\nna zreteli, že nie každá vada v rozhodnutí, či postupe orgánu verejnej správy je dôvodom na zrušenie\npríslušného rozhodnutia a vrátenie veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\n51. Správny súd z prvostupňového rozhodnutia zistil, že v zmysle jeho výroku I. prvostupňový orgán\nvyvlastnil\n- parcelu registra „C“ KN č. XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria v celkovej výmere 571 m2, zapísanú\nna liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území A. B., okres: D., obec: A. B., a to vo vlastníckom\npodiele 1/1 z celku,\n- parcelu registra „C“ KN č. XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria v celkovej výmere 3 m2, zapísanú\nna liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území A. B., okres: D., obec: A. B., a to vo vlastníckom\npodiele 1/1 z celku,\n- parcelu registra „C“ KN č. XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria v celkovej výmere 19 m2, zapísanú\nna liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území A. B., okres: D., obec: A. B., a to vo vlastníckom\npodiele 1/1 z celku.\n52. V zmysle výroku I. prvostupňového rozhodnutia sa spolu „z uvedených parciel vyvlastňujú výmery\nzodpovedajúce vlastníckym podielom spoločnosti MCST, a.s., Vajnorská 136, 832 61 Bratislava, IČO:\n35 779 365 tak, ako je uvedené vyššie, a to vo výmere 593 m2 ako trvalý záber v hodnote určenej\nznaleckým posudkom č. 56/2019 vyhotoveným dňa 10. 04. 2019 spoločnosťou ÚEOS – Komercia,\na.s., so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, vo výške 31 340,05 € v prospech Národnej diaľničnej\nspoločnosti, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, pre účel podľa ustanovenia\n§ 2 ods. 1 Zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení\nvlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov – pre verejnoprospešnú stavbu\nDiaľnica „D1 Bratislava – Senec, skapacitnenie, I. etapa (Bratislava – Triblavina)“, katastrálne územie\nA. B., pričom ciele a zámery územného plánovania sú preukázané územným rozhodnutím o umiestnení\nstavby vydaným Obvodným úradom Bratislava, odborom výstavby a bytovej politiky č. A/2013/415-/HLO\nzo dňa 26.3.2013, právoplatné dňa 10.05.2013.“ V zmyslu výroku I. prvostupňového rozhodnutia „cieľom\nvyvlastnenia je prechod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v prospech spoločnosti Národná\ndiaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001.“\n53. Správny súd z prvostupňového rozhodnutia ďalej zistil, že v zmysle jeho výroku III. „Náhradu\nza vyvlastnenie vlastníckeho práva vo výške XX XXX,XX € je povinný uhradiť navrhovateľ Národná\ndiaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, spoločnosti\nMCST, a.s., Vajnorská 136, 832 61 Bratislava, IČO: 35 779 365, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.“ Vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia prvostupňový\norgán ďalej konštatoval, že „v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní\npozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov požiadavku na vyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi možno uplatniť\nna súde.“ Vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán napokon konštatoval, že\n„navrhovateľ je oprávnený využívať vyvlastnené pozemky výlučne na účel, na ktorý boli vyvlastnené,\nt. j. na verejnoprospešnú stavbu Diaľnica „D1 Bratislava – Senec, skapacitnenie, I. etapa (Bratislava\n– Triblavina)“, katastrálne územie A. B.. S užívaním predmetných pozemkov na účel, na ktorý boli\nvyvlastnené sa musí začať najneskoršie v lehote do piatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o vyvlastnení.“\n54. Správny súd z prvostupňového rozhodnutia ďalej zistil, že prvostupňový orgán jeho výrokom IV.\nrozhodol o námietkach žalobcu ako vyvlastňovaného a jeho výrokom V. rozhodol o úhrade trov konania.\n\n55. Správny súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že ním pôvodný žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie teda nebolo nijako zmenené\nnapadnutým rozhodnutím.\n56. Z uvedeného je zrejmé, že náhrada za vyvlastnenie je súčasťou výroku I. a III. prvostupňového\nrozhodnutia, ktorých formulácia v znení „Spolu sa z uvedených parciel vyvlastňuje výmera\nzodpovedajúca vlastníckym podielom ... ako trvalý záber ... v hodnote určenej znaleckým posudkom ...\nvo výške XX XXX,XX € ...“ (výrok I. prvostupňového rozhodnutia) a v znení „Náhradu za vyvlastnenie\nvlastníckeho práva vo výške XX XXX,XX € ...“ (výrok III. prvostupňového rozhodnutia) podľa správneho\nsúdu nepripúšťa pochybnosti o jej výške (stanovenej znaleckým posudkom). Z uvedeného je taktiež\nzrejmé, že náhrada za vyvlastnenie je uvedená v samostatnom výroku, a to vo výroku III. prvostupňového\nrozhodnutia. Inými slovami, vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia ako samostatnom výroku je\nurčená náhrada za vyvlastnenie vo výške XX XXX,XX eura. Vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia\npritom bola určená aj lehota na poskytnutie, resp. zaplatenie náhrady za vyvlastnenie. Samotná\nskutočnosť, že výška náhrady za vyvlastnenie bola uvedená aj vo výroku I. prvostupňového rozhodnutia,\na to zhodne s jej výškou uvedenou vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia, nepredstavuje takú\nskutočnosť, ktorá by (v podmienkach materiálneho právneho štátu) mohla zakladať dôvod na zrušenie\nrozhodnutia o vyvlastnení vydaného podľa zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.\n57. Pokiaľ ide o spôsob poskytnutia, resp. zaplatenia náhrady za vyvlastnenie (ďalej len „spôsob\nzaplatenia náhrady za vyvlastnenie“), a to formou bankového prevodu, v hotovosti či inou formou,\nten vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia skutočne úplne absentuje. Správny súd však túto\nvadu považuje len za formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení\na jeho materiálny obsah. V zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb\nje síce spôsob zaplatenia jednou z osobitných náležitostí výroku o náhrade za vyvlastnenie, avšak jej\nabsencia nevylučuje, aby bola predmetom ďalšej dohody medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania.\nPredmetný formálny nedostatok nemal žiaden vplyv na možnosť uplatnenia práv žalobcu a jeho práva\nuvedeným nedostatkom ani neboli dotknuté. Absentujúca konkretizácia spôsobu zaplatenia náhrady\nza vyvlastnenie vo výroku prvostupňového rozhodnutia teda nie je takým nedostatkom, ktorý by mal\nvplyv na zákonnosť rozhodnutia vyvlastňovacích orgánov o vyvlastnení, osobitne pokiaľ poskytnutie,\nresp. zaplatenie náhrady ani sám žalobca nespochybňoval. Ide len o pochybenie formálne, bez\nmateriálneho dosahu na práva žalobcu. Žalobca ostatne ani nijako nekonkretizoval, ako sa absentujúca\nkonkretizácia spôsobu zaplatenia náhrady za vyvlastnenie vo výroku prvostupňového rozhodnutia dotkla\njeho práv a právom chránených záujmov v materiálnej rovine. Ani správny súd pritom nevzhliadol\nžiadny dopad absentujúcej konkretizácie spôsobu zaplatenia náhrady za vyvlastnenie vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia na práva a právom chránené záujmy žalobcu v materiálnej rovine. Správny\nsúd napokon dodáva, že absentujúca konkretizácia spôsobu zaplatenia náhrady za vyvlastnenie vo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia žalobcovi nijako nebránila v jeho možnosti uplatniť požiadavku na\nvyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi na súde.\n58. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd pripomína, že v zásade rovnaké právne\nzávery prezentoval v rozsudku sp. zn. BA-1S/164/2019 zo dňa 13.02.2025, ktorý bol vydaný v skutkovo\na právne obdobnej veci tých istých účastníkov konania, ako je tomu v preskúmavanej právnej veci.\n59. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nereflektovalo na vady výrokov\nprvostupňového rozhodnutia vytknuté v odvolaní, správny súd uvádza, že táto námietka nebola zo\nstrany žalobcu bližšie špecifikovaná. Žalobca neuviedol, konkrétne s ktorými odvolacími námietkami\nsa pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Správny súd tak nemohol zaujať\nrelevantné stanovisko k predmetnej námietke. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že rozhodnutie\nvyvlastňovacích orgánov o vyvlastnení je dostatočne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené.\nČo sa týka samotného napadnutého rozhodnutia, pôvodný žalovaný sa vysporiadal so všetkými\npodstatnými námietkami žalobcu uvádzanými v jeho odvolaní, na ktoré žalobca dostal odpovede\nna stranách 6 až 8 napadnutého rozhodnutia, pričom správny súd tieto odpovede považuje za\ndostatočné. Žalobca nijako nevymedzil, v čom mala spočívať nezákonnosť odpovedí pôvodného\nžalovaného v napadnutom rozhodnutí na jeho podstatné odvolacie námietky. Výnimku tvorila len\nodpoveď pôvodného žalovaného na namietanú absenciu samostatných výrokov o (primeranej) náhrade\nza vyvlastnenie a o spôsobe jej zaplatenia, vo vzťahu ku ktorej žalobca vzniesol konkrétne žalobné\nnámietky, s ktorými sa správny súd vysporiadal vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.\n\n60. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na stanoviská prezentované v správnej súdnej praxi, a to či už v žalobe\nalebo v následných vyjadreniach žalobcu, správny súd uvádza, že predmetné stanoviská týkajúce sa\nnáležitostí rozhodnutia orgánu verejnej správy a rozlišovania vád rozhodnutia orgánu verejnej správy na\nvady obsahovo-materiálne a vady obsahovo-formálne je potrebné vnímať v kontexte účelu správneho\nsúdnictva vymedzeného vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,\nže eventuálne vady v rozhodnutí, či postupe orgánu verejnej správy je potrebné vnímať v skutkových\na právnych okolnostiach určitej konkrétnej právnej veci s tým, že takéto vady sú dôvodom na zrušenie\nrozhodnutia a vrátenie veci orgánu verejnej správy správnym súdom len vtedy, ak predstavujú ujmu na\nsubjektívnych právach žalobcu a ak by zopakovanie procesu mohlo žalobcovi priniesť materiálne iný\nvýsledok vo veci, ako to už ostatne bolo uvedené. Takéto vady v rozhodnutí vyvlastňovacích orgánov\no vyvlastnení, či postupe vyvlastňovacích orgánov predchádzajúcom jeho vydaniu však správny súd\nposudzujúc predmetnú právnu vec v intenciách včas uplatnených žalobných námietok nevzhliadol.\n61. Pokiaľ ide o námietku právneho zástupcu žalobcu ním uvádzanú na pojednávaní dňa 19.08.2025,\nv zmysle ktorej neboli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, keďže žalobca\nmal záujem dohodnúť sa s vyvlastniteľom, resp. o námietku žalobcu uvádzanú vo vyjadrení zo dňa\n28.11.2024, že totiž neboli splnené procesné podmienky pre vydanie chýbajúceho výroku, správny súd\npripomína, že v správnom súdnictve platí dispozičná a koncentračná zásada, z ktorých plynie, že žalobca\nurčuje predmet a rozsah prieskumnej činnosti správneho súdu, pričom žalobca môže rozširovať žalobné\nbody len v rámci zákonom ustanovenej lehoty na podanie žaloby. V nadväznosti na uvedené správny\nsúd zdôrazňuje, že žalobca žiadne konkrétne námietky smerujúce k tomu, že podmienky na vydanie\nrozhodnutia o vyvlastnení neboli splnené, resp. žiadne konkrétne námietky smerujúce k tomu, že neboli\nsplnené procesné podmienky pre vydanie chýbajúceho výroku, v žalobe nevzniesol. Takéto námietky\npritom žalobca ani následne po podaní žaloby v zákonom stanovenej lehote na podanie správnej žaloby\n(§ 181 ods. 1 SSP) nevzniesol. Žalobnými námietkami vznesenými po uplynutí zákonom stanovenej\nlehoty na podanie správnej žaloby sa potom už správny súd nebol povinný zaoberať. Inými slovami,\nžalobné námietky vznesené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby nemali\npri rozhodovaní správneho súdu žiadnu relevanciu.\n62. Správnemu súdu je známe, že v rozsudku sp. zn. BA-1S/164/2019 zo dňa 13.02.2025 uvádzal\naj argumentáciu nad rámec argumentácie týkajúcej sa žalobnej námietky o absentujúcom výroku o\n(primeranej) náhrade za vyvlastnenie v príslušnom rozhodnutí o vyvlastnení. Táto skutočnosť je však\ndaná obsahom žaloby, ktorou bolo iniciované správne súdne konania vedené pôvodne na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 1S/184/2019 (a neskôr spojené s vecou vedenou na Krajskom súde v\nBratislave pod sp. zn. 1S/164/2019), a ktorá obsahovala aj námietky týkajúce sa preukázania verejného\nzáujmu a námietky týkajúce sa otázky nečinnosti žalobcu v kontexte podmienok vyvlastnenia. Inými\nslovami, žaloba, ktorou žalobca inicioval správne súdne konanie vedené pôvodne na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 1S/184/2019, obsahovala žalobné námietky nad rámec žalobných námietok\nuvedených v žalobe v predmetnej právnej veci.\n63. Napriek vyššie uvedenému správny súd považuje za vhodné vyjadriť sa k námietke žalobcu, že\nneboli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, keďže žalobca mal záujem dohodnúť\nsa s vyvlastniteľom, resp. k námietke, že neboli splnené procesné podmienky pre vydanie chýbajúceho\nvýroku. V nadväznosti na predmetnú námietku správny súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením\nžalobcu, že jeho nečinnosť v rámci dohodovacieho konania nebola preukázaná. Žalobca v súvislosti\ns touto námietkou argumentoval listami zo dňa 04.03.2016, 22.02.2017, 29.03.2017, 17.05.2017 a\n27.12.2018, ktoré majú potvrdzovať jeho snahu dohodnúť sa s ďalším účastníkom konania o predmete\nvyvlastnenia. Správny súd však upriamuje pozornosť na skutočnosť, že ponuka na uzatvorenie kúpnej\nzmluvy bola doručená žalobcovi dňa 22.02.2017 a návrh na vyvlastnenie bol zo strany ďalšieho\núčastníka konania podaný až dňa 01.03.2018, teda medzi týmito dátumami prešlo relatívne dlhé časové\nobdobie. Ak aj žalobca kooperoval s ďalším účastníkom konania v označených dňoch, z čoho posledným\nnamietaným dátumom je 17.05.2017, nevylučuje to uplynutie 15-dňovej lehoty v období po ňom. Žalobca\nnepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bezprostredne pred podaním návrhu na vyvlastnenie bol nejakým\nspôsobom v tejto veci činný, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu.\nPokiaľ ide o list zo dňa 27.12.2018, tento je datovaný až po začatí vyvlastňovacieho konania, a tak nie\nje pre posúdenie tejto otázky relevantný. Rovnako nie je na účely tohto konania podstatné, že žalobca\npodľa jeho tvrdení konštruktívne komunikoval s ďalším účastníkom konania od roku 2011, resp. že medzi\n\nnimi prebehla komunikácia v roku 2016, ešte predtým, než bola žalobcovi zaslaná ponuka na uzatvorenie\nkúpnej zmluvy. V priebehu celého konania nebolo preukázané, že by na základe tejto či inej aktivity\nžalobcu bola medzi ním a ďalším účastníkom konania dosiahnutá dohoda, ktorá jediná by mohla byť\ndôvodom na nepokračovanie vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca preukázal jedine to, že intenzívna\nkomunikácia medzi ním a ďalším účastníkom konania neviedla k žiadnemu výsledku. Správny súd preto\nuzatvára, že podmienka § 3 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb v spojení s § 17\nods. 1 cestného zákona bola splnená. Súčasťou návrhu na vyvlastnenie bola aj ponuka na uzatvorenie\nkúpnej zmluvy s prílohami vrátane doručenky, ktoré sú spôsobilé preukázať a preukazujú zákonom\npožadované náležitosti bezvýslednosti pokusu o dohodu (zaslanie a doručenie ponuky na uzatvorenie\nkúpnej zmluvy, nečinnosť žalobcu). Predmetná námietka teda aj keby bola uplatnená včas v zákonom\nstanovenej lehoty na podanie správnej žaloby, nemohla by viesť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia\nvyvlastňovacích orgánov o vyvlastnení.\n64. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP\nzamietol.\n65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP a contrario tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n66. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP, podľa\nktorého ďalší účastník konania, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení\nsa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) SSP majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať\nprávo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania neuložil žiadnu\npovinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy. Samotná výzva na vyjadrenie sa k podaniam\núčastníkov konania (zo dňa 30.09.2024), adresovaná ďalšiemu účastníkovi konania, nepredstavuje úkon\nsprávneho súdu, ktorým by ten ukladal ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť, keď v predmetnej\nvýzve je výslovne uvedené, že správny súd vyzýva ďalšieho účastníka konania, aby sa k označeným\npodaniam vyjadril, ak to považuje za potrebné (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Svk/20/2024 zo dňa 11.12.2024, ods. 25). Správny súd ani nevzhliadol\nžiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by mal ďalšiemu účastníkovi konania priznať\nprávo na náhradu trov konania, a existenciu takýchto dôvodov netvrdil ani ďalší účastník konania.\nSprávny súd napokon dodáva, že aj právna veda zastáva stanovisko, podľa ktorého „pokiaľ by správny\nsúd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov konania\nim nevzniká“ (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok.\nBratislava: C. H. Beck, 2017, s. 836).\n67. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\n\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "2349b19f-38e4-4904-b9a9-69ba97cb909f:3de09e86-fa38-41e5-8725-1af464d87925", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3016200640.1", "spisova_znacka": "2Asan/7/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/7/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3016200640.1"}, {"guid": "689b0944-3ae5-41e7-bb2a-bdcff379e07d:2d657a1e-91c8-411e-bc23-8b0d06aa760c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200323.1", "spisova_znacka": "8Asan/15/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/15/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200323.1"}, {"guid": "68a4b7bc-2f3b-4f31-82a1-40131ec989fb:840c7952-7a9c-46b9-a921-bc0757645115", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5017200279.1", "spisova_znacka": "7Ssk/35/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/35/2022 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5017200279.1"}], "citovane_v": []}