Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/210/2019 z 24. 4. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. apríla 2025, sp. zn. BA-2S/210/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201475.4 Správny súd v Bratislave | BA-2S/210/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201475.4 | 2025-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 97 ods. 17 zákona č. 79/2015 Z. z., SSP, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/22d4670a-2585-4d64-9d68-e1528bb91fcc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201475.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-2S/210/2019 1019201475 24. 04. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201475.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: Bratislavská recyklačná s. r. o., IČO: 44 523 921, so sídlom: Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, právne zastúpeného: PROLEGAL, s. r. o., IČO: 36 863 149, so sídlom: Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom: Primaciálne námestie 429/1, 811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2019/62707 zo dňa 23.08.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. III. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žiadosťou doručenou dňa 30.04.2018 Okresnému úradu Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) žalobca (pod pôvodným obchodným menom Vassal EKO, s. r. o. platným do 04.12.2018) požiadal o predĺženie platnosti súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa § 97 ods. 17 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“), udeleného na dobu určitú do 31.07.2018 pre zariadenie umiestnené na Lieskovskej ceste v Bratislave, na pozemku registra „C-KN“ parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, katastrálne územie A. B. (ďalej len „zariadenie“), rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave (ďalej len „OÚ ŽP“) č. ZPH/2008/05842/ II/PAE zo dňa 30.06.2008 v znení jeho zmien prijatých rozhodnutím OÚ ŽP č. ZPH/2012/08178/II/ KAR zo dňa 11.12.2012 a rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OÚ-BA-OSZP3-2013/990/HEL/II zo dňa 27.01.2014. Oznámením č. OU-BA-OSZP3-2018/057496/PAE/II zo dňa 05.06.2018, doručeným žalobcovi dňa 11.06.2018, prvostupňový orgán oznámil začatie konania v danej veci. 2. Prvostupňový orgán v pôvodnom konaní rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2018/057496/PAE/II zo dňa 31.07.2018 nevyhovel žiadosti žalobcu a platnosť rozhodnutia OÚ ŽP č. ZPH/2008/05842/II/PAE zo dňa 30.06.2008 v znení jeho zmien prijatých rozhodnutím OÚ ŽP č. ZPH/2012/08178/II/KAR zo dňa 11.12.2012 a rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OÚ-BA-OSZP3-2013/990/HEL/II zo dňa 27.01.2014, ktorým bol žalobcovi udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov na dobu určitú do 31.07.2018, nepredĺžil podľa § 97 ods. 17 zákona o odpadoch. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe skutočností zistených pri miestnej ohliadke, na základe podkladov predložených účastníkmi konania, ako aj na základe skutočností, ktoré mu boli známe z vlastnej činnosti, mal za jednoznačne preukázané, že vo vzťahu k predmetnému zariadeniu došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona o odpadoch a jeho vykonávacích predpisov rozhodujúcich pre udelenie súhlasu, v zariadení je umiestnené alarmujúce množstvo odpadov mimo povolených druhov, zo strany žalobcu pri jeho prevádzkovaní dochádza k neustálemu porušovaniu zákona o odpadoch, ako aj k neplneniu technických požiadaviek stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi, a teda nespochybniteľne došlo k zmene skutočností, rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia podľa § 97 ods. 17 zákona o odpadoch. 3. Na základe odvolania žalobcu v pôvodnom konaní žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2018/92063 zo dňa 29.10.2018 podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-BA-OSZP3-2018/057496/PAE/II zo dňa 31.07.2018 a vec mu vrátil nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán nepostupoval v súlade s § 3 ods. 5, § 22 ods. 2, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, teda z jeho strany došlo k porušeniu procesných predpisov, neboli riadne zabezpečené všetky podklady pre vydanie rozhodnutia, nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci a prvostupňový orgán sa riadne nevysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania, teda jeho rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. 4. Rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2019/035038/PAE/II zo dňa 19.02.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vydaným v novom konaní prvostupňový orgán nepredĺžil podľa § 97 ods. 17 zákona o odpadoch platnosť rozhodnutia OÚ ŽP č. ZPH/2008/05842/II/PAE zo dňa 30.06.2008 v znení jeho zmien prijatých rozhodnutím OÚ ŽP č. ZPH/2012/08178/II/KAR zo dňa 11.12.2012 a rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OÚ-BA-OSZP3-2013/990/HEL/II zo dňa 27.01.2014, ktorým bol žalobcovi udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov na dobu určitú, do 31.07.2018. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že súhlas bol žalobcovi udelený formou rozhodnutia na dobu určitú, pričom podľa § 114 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch rozhodnutie stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo udelené. Predĺženie platnosti je možné len do uplynutia platnosti pôvodného súhlasu, pričom platnosť súhlasu v predmetnej veci zanikla dňa 31.07.2018. 5. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný dňa 23.08.2019 vydal rozhodnutie č. OUBA-OOP3-2019/62707, právoplatné 12.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. II. Žaloba 6. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 28.10.2019 v zákonom stanovenej lehote na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 2S/210/2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „preskúmavané rozhodnutia“) prvostupňového orgánu (ďalej spolu len „správne orgány“), pričom uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, resp. je v rozpore s ním, a podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd navyše z obsahu žaloby identifikoval aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, teda nedostatočné zistenie skutkového stavu. 7. Po zhrnutí skutkového stavu a prehľadu úkonov administratívneho konania žalobca správnym orgánom vytkol nerešpektovanie právneho názoru nadriadeného orgánu a jeho pokynov na vykonanie úkonov v novom konaní po zrušení rozhodnutia prvostupňového orgánu č. OU-BAOSZP3-2018/057496/PAE/II zo dňa 31.07.2018 a vrátení veci na nové prejednanie rozhodnutím žalovaného č. OU-BA-OOP3-2018/92063 zo dňa 29.10.2018. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí protiargumentoval, že jeho žiadosť o udelenie súhlasu bola správnemu orgánu doručená v zákonom stanovenej lehote 3 mesiace pred skončením platnosti súhlasu v zmysle § 97 ods. 17 zákona o odpadoch, teda včas. Podľa žalobcu ustanovenie § 97 zákona o odpadoch nepripúšťa v konaní o predĺžení platnosti súhlasu voľnú úvahu správneho orgánu. Zákon ukladá skúmať iba včasnosť podania žiadosti a zmeny skutočností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že účastník konania môže ovplyvniť včasnosť a riadnosť svojho podania v zákonnej lehote, ktoré uskutoční na zachovanie svojich práv, nemôže však zodpovedať za úkony zo strany správneho orgánu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mohol podať svoju žiadosť o predĺženie platnosti súhlasu skôr, preto nemôže byť dôvodom na jeho nepredĺženie, keďže ho zákon nepripúšťa. Výklad uplatňovaný žalovaným by viedol k porušeniu ústavnej zásady v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho použitie by bolo zneužitím samotného správneho konania, keďže účastník sa nemôže spoľahnúť na včasné vybavenie svojej žiadosti zo strany správneho orgánu, a táto skutočnosť by bola na ťarchu účastníka. Žalovaný takto kladie na žalobcu bremeno dodržania lehoty, ktorej dodržanie nie je v moci žalobcu, ale závisí aj od ďalších skutočností a úkonov zo strany správneho orgánu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na § 49 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, ktorý stanovuje lehoty na rozhodnutie správneho orgánu. 8. V ďalšej časti svojej žalobnej argumentácie sa žalobca zameral na argument žalovaného vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, že nový súhlas by kontinuálne nenadväzoval na pôvodný súhlas, ak by došlo k vyhoveniu žiadosti žalobcu zo dňa 30.04.2018. Pôvodný súhlas bol udelený do 31.07.2018, preto bolo potrebné podať novú žiadosť podľa platných právnych predpisov. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že správne orgány mali vytvorené časové predpoklady na to, aby vo veci vydali rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Nekonaním žalovaného bolo žalobcovi znemožnené získať predĺženie platnosti súhlasu, ako aj využiť opravný prostriedok. Žalobca vyjadril názor, že v tomto prípade dochádza k spočívaniu lehoty a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/254/2013 zo dňa 10.09.2015, ktorý riešil predĺženie platnosti stavebného povolenia. Žalovaný podľa neho vec nesprávne právne posúdil, keďže nenastali žiadne zmeny skutočností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia o udelení súhlasu, resp. predĺženie jeho platnosti, pričom správne orgány disponovali potrebnými podkladmi na to, aby mu bolo zrejmé, že k zmene skutočností nedošlo. Žalovaným tvrdený a nepreukázaný stav nemá oporu v administratívnych spisoch. Správne orgány v novom konaní neodstránili vady vytýkané v pôvodnom konaní a neakceptovali právny názor vyslovený nadriadeným orgánom. 9. Podľa názoru žalobcu boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na predĺženie platnosti rozhodnutia o udelení súhlasu. V predchádzajúcich konaniach bol posudzovaný identický skutkový stav a trikrát na základe toho istého skutkového stavu bol súhlas predĺžený. Napadnuté rozhodnutie je preto nezákonné. Vo vzťahu k podstatným porušeniam ustanovení o konaní žalobca správnym orgánom vytýkal porušenie zásady materiálnej rovnosti a doktríny legitímneho očakávania. Zdôraznil včasnosť podania svojej žiadosti a zákonné lehoty na rozhodnutie správnych orgánov. Podľa žalobcu mal prvostupňový orgán rozhodnúť do 30 dní od začatia konania. O predĺženie lehoty požiadal až dňa 08.06.2018 s tým, že lehota mu bola predĺžená do 31.07.2018. Správne orgány porušili práva žalobcu, keď ho neupovedomili o predĺžení lehoty, ani o tom, že nerozhodnú v zákonom stanovenej lehote. Žalobcovi bolo upreté jeho právo na výkon podnikateľskej činnosti a bolo mu znemožnené viesť odvolacie konanie ešte pred ukončením platnosti súhlasu, keďže v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené až 03.08.2018. Výklad právnych predpisov zo strany žalovaného je v rozpore so zásadou predvídateľnosti práva, keďže má nútiť účastníka konania zvažovať a odhadnúť, ako dlho pred uplynutím platnosti súhlasu má podať žiadosť o jeho predĺženie, aj keď sám nemôže predvídať dĺžku rozhodovacieho procesu do času vydania právoplatného rozhodnutia, vrátane prípadného odvolacieho konania. Žalobca zdôraznil povinnosť dodržiavať základné zásady správneho konania, povinnosť rozhodovať v skutkových veciach rovnako, zásadu materiálnej rovnosti, ako aj ústavný princíp rovnosti, legitímnych očakávaní a predvídateľnosti. V súvislosti so zásadou legitímnych očakávaní žalobca poukázal na to, že žalovaný v obdobných veciach iným účastníkom súhlasy predlžuje aj po uplynutí lehoty, na ktorú boli udelené, o čom podľa neho svedčí rozhodnutie žalovaného vo veci INGEMAR, ktoré priložil k žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány si vykladajú právne predpisy vo vzťahu k rôznym účastníkom rôzne, čo je právne neprípustné. Správne orgány rozhodli v rozpore so zákonom o odpadoch a diskriminačne voči žalobcovi. 10. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, a súčasne aby žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania 11. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 16.12.2019. Zopakoval argumentáciu obsiahnutú v preskúmavaných rozhodnutiach a vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/254/2013 zo dňa 10.09.2015 uviedol, že je potrebné vždy prihliadať na rozsudok v konkrétnej veci, pričom sa nestotožnil s názorom žalobcu v otázke spočívania lehôt. Vo vzťahu k zákonným lehotám zdôraznil časovú náročnosť úkonov správneho konania, resp. kontroly, a dodal, že vykonanou kontrolou sa zmenili skutočnosti, ktoré spôsobili predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Zotrval však na názore, že 3-mesačná lehota ako lehota hraničná na predloženie žiadosti o predĺženie platnosti rozhodnutia nebola dostatočná. Žalovaný dodal, že závery z kontroly nie sú riešené v napadnutom rozhodnutí, preto sa vykonanou kontrolou v prevádzke žalobcu zaoberať nebude. Poznamenal, že protokol z predmetnej kontroly bol postúpený orgánu Policajného zboru. Podľa názoru žalovaného námietky žalobcu týkajúce sa pôvodného konania nemajú vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka straty platnosti súhlasu, a sú bezpredmetné, preto sa k nim ďalej nevyjadroval. K rozhodnutiu vo veci INGEMAR žalovaný dodal, že išlo o samostatné konanie, pričom on sám nevie zaujať stanovisko k veci bez preskúmania tohto rozhodnutia a súvisiaceho spisového materiálu. Napadnuté rozhodnutie podľa neho bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a je zákonné. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 12. Uznesením krajského súdu č. k. 2S/210/2019-111 zo dňa 21.11.2019, právoplatným 16.12.2019, bol do konania pribratý ďalší účastník konania. V rámci vyjadrenia k žalobe uskutočneného podaním doručeným krajskému súdu dňa 03.12.2019 uviedol, že v pôvodnom konaní o udelení súhlasu vydal k veci nesúhlasné stanovisko a žiadal, aby žalobcovi ako prevádzkovateľovi bola nariadená povinnosť odstrániť zo zariadenia všetok navezený odpad a zabezpečiť jeho zhodnotenie, resp. zneškodnenie v súlade so zákonom o odpadoch a pozemok zrekultivovať. Poukázal na to, že v odvolacom konaní proti rozhodnutiu zo dňa 31.07.2018 svoje nesúhlasné stanovisko potvrdil s odkazom na porušenie podmienok súhlasu. Ďalší účastník konania sa v plnom rozsahu pridržal uvedených stanovísk, ktoré boli jedným z podkladov rozhodnutia v pôvodnom konaní, a tieto súdu predložil ako prílohu vyjadrenia. IV. Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu 13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 15.01.2020 (replika). Vyjadril názor, že § 114 ods. 3 zákona o odpadoch je možné aplikovať len vtedy, ak prevádzkovateľ nevyužije možnosť požiadať o predĺženie platnosti súhlasu, v opačnom prípade je správny orgán povinný postupovať podľa § 97 ods. 17 zákona o odpadoch a súhlas predĺžiť. Podľa žalobcu neexistovali zákonné dôvody na nepredĺženie platnosti súhlasu. Poukázal na novelu zákona o odpadoch, konkrétne vo vzťahu k § 97 ods. 18 (pôvodne § 97 ods. 17), kde za prvú vetu bola doplnená druhá, v zmysle ktorej ak sa konanie o platnosti súhlasu neskončí do troch mesiacov bez zavinenia žiadateľa, platia pre neho podmienky určené v súhlase platnom pred podaním žiadosti do ukončenia konania. Uvedené podľa žalobcu potvrdzuje jeho žalobné tvrdenia. Prvostupňový orgán mal vytvorené zákonné predpoklady na konanie a rozhodnutie vo veci včas. Správne orgány ani neuviedli, v akej lehote podľa nich mala byť žiadosť žalobcu podaná, pričom podľa žalobcu ide na ich strane o svojvoľný postup, ktorý nemá oporu v zákone a je s ním v rozpore, preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné a nemôžu s ním byť spojené účinky straty práva. V ďalšom žalobca zotrval na svojich žalobných tvrdeniach, ktoré sčasti zopakoval a v plnom rozsahu sa pridržal textu žaloby. Uzavrel, že vo vyjadrení neboli uvedené ani preukázané skutočnosti, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali žalobné tvrdenia, preto zotrval na žalobnom petite a žiadal zrušenie preskúmavaných rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. 14. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 16.12.2019. Po analýze stavu pôvodného konania zhrnul, že konštatovanie prvostupňového orgánu o údajnom navyšovaní okamžitého množstva odpadov nachádzajúceho sa na zariadení, ktoré vo svojom vyjadrení prebral ďalší účastník konania, je subjektívne a ničím nepodložené, pričom sa nezakladá na pravde. Tieto tvrdenia sú podľa žalobcu založené len na všeobecnom a vágnom konštatovaní. Údajná povinnosť vykonať potrebné opatrenia na zabránenie znečisťovania okolia rozptýlenými odpadmi zo zariadenia nevyplýva zo žiadnej z podmienok stanovených v povolení a žalobca bol povinný zabezpečiť, aby nahromadený odpad neohrozoval susedné nehnuteľnosti zosunom odpadu, čo splnil. Podľa žalobcu tak neboli uvedené ani preukázané žiadne skutočnosti vo vyjadrení ďalšieho účastníka konania, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali žalobné tvrdenia. Žalobca preto v plnom rozsahu zotrval na svojich žalobných dôvodoch a preskúmavané rozhodnutia navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. K vyjadreniu žalobca predložil materiály z pôvodného konania. 15. Duplika ani ďalšie vyjadrenia k veci neboli zo strany účastníkov konania podané. V. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 21. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 22. Podľa § 97 ods. 1 zákona o odpadoch orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na a) prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov, b) zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena a), a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena c) okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, c) prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem 1. spaľovní odpadov, zariadení na spoluspaľovanie odpadov, 2. vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, 3. zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton, a 4. zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton, d) prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa písmen a) a c) vrátane zberného dvora, e) vydanie prevádzkového poriadku 1. zariadenia na zneškodňovanie odpadov, 2. zariadenia na zhodnocovanie odpadov a 3. mobilného zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, f) nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, g) zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov ročne, h) zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením; v tom prípade sa ustanovenia písmen a) až c) nepoužijú, i) zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovania alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné, j) uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, k) dekontamináciu, l) zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ak nie je súčasťou súhlasu podľa písmen a), b) alebo f), m) zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, n) odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, o) to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad, p) vykonávanie prípravy na opätovné použitie; v tomto prípade sa ustanovenia písmen b) a c) nepoužijú, q) prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti; v tomto prípade sa ustanovenie písmena a) nepoužije, r) uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie alebo uzavretie úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie, s) využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, t) zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením, u) prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu, v) skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu odpadu. 23. Podľa § 97 ods. 16 zákona o odpadoch súhlas podľa odseku 1 možno udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov. 24. Podľa § 97 ods. 17 zákona o odpadoch platnosť súhlasu podľa odseku 16 sa predĺži, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu, a ak sa žiadosť o predĺženie súhlasu doručí príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr tri mesiace pred skončením platnosti súhlasu. Platnosť súhlasu podľa odseku 1 písm. j) a v) sa nepredlžuje. 25. Podľa § 114 ods. 3 zákona o odpadoch rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť a) uplynutím času, na ktorý bolo vydané, b) zánikom zariadenia, na ktorého činnosť bolo vydané, c) skončením činnosti, na ktorú bolo vydané, d) neoznámením zmeny osoby prevádzkovateľa zariadenia v lehote podľa odseku 4. 26. Podľa § 113 ods. 1 zákona o odpadoch ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 27. Podľa § 3 ods. 1 až 7 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. (7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. 28. Podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. 29. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. VI. Posúdenie veci správnym súdom 30. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/210/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/210/2019. 31. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania a rozsudok vo veci verejne vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 24.04.2025 (§ 137 ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 24.01.2025, teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 24.04.2025. 32. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánov verejnej správy, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 33. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými správne orgány o žiadosti žalobcu o predĺženie platnosti súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov podanej podľa § 97 ods. 17 zákona o odpadoch rozhodli tak, že platnosť rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi udelený súhlas na dobu určitú do 31.07.2018 (rozhodnutie OÚ ŽP č. ZPH/2008/05842/II/PAE zo dňa 30.06.2008 v znení jeho zmien prijatých rozhodnutím OÚ ŽP č. ZPH/2012/08178/II/KAR zo dňa 11.12.2012 a rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OÚBA-OSZP3-2013/990/HEL/II zo dňa 27.01.2014, ďalej len „rozhodnutie, ktorým bol udelený súhlas“), nepredĺžili. 34. Správne orgány svoje závery v preskúmavaných rozhodnutiach odôvodnili s poukazom na to, že rozhodnutie, ktorým bol udelený súhlas, bolo vydané na dobu určitú do 31.07.2018, pričom podľa § 114 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Prvostupňový orgán uviedol, že rozhodnutie, ktorým bol udelený súhlas v danej veci, stratilo platnosť dňa 31.07.2018, pričom predĺženie platnosti súhlasu je procesne možné len do uplynutia platnosti pôvodného súhlasu. Nakoľko neplatné rozhodnutie nespôsobuje právne účinky, teda v podstate právne neexistuje, nie je možné predlžovať platnosť neplatného súhlasu. Prvostupňové rozhodnutie bolo v celom rozsahu potvrdené napadnutým rozhodnutím a odvolanie žalobcu bolo v rámci odvolacieho konania zamietnuté. Žalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplňujúco argumentoval tým, že strata platnosti rozhodnutia nastane priamo zo zákona, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v § 114 ods. 3 zákona o odpadoch. Rozhodnutie o udelení súhlasu stratilo platnosť uplynutím času, teda po predmetnom termíne je prevádzkovanie zariadenia žalobcom bez udeleného súhlasu porušením ustanovenia § 97 ods. 1 písm. c) zákona o odpadoch, a to až do prípadného udelenia nového súhlasu. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie o predĺžení platnosti súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov musí kontinuálne nadväzovať na vydaný súhlas. Prvostupňový orgán preto podľa žalovaného nemohol vydať predĺženie platnosti rozhodnutia o udelení súhlasu, keďže nový súhlas by kontinuálne nenadväzoval na ten pôvodný. Dodal, že ak žalobca trvá na udelení súhlasu, je potrebné v novom konaní podať novú žiadosť podľa platných právnych predpisov. Ustanovením § 97 ods. 17 zákona o odpadoch je možné podanie žiadosti o predĺženie súhlasu aj skôr ako tri mesiace pred skončením platnosti. Z dôvodu časovo náročného preverenia všetkých skutočností bolo potrebné predložiť predmetnú žiadosť s väčším časovým predstihom, ako sú tri mesiace pred skončením platnosti súhlasu. 35. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že predmet tohto konania je jasne zadefinovaný podanou správnou žalobou a je vymedzený v bodoch 33. a 34. rozsudku. Ide o rozhodnutia vydané po podaní žiadosti žalobcu v tzv. novom konaní (bod 4. a 5. rozsudku), ktorých ťažiskovým dôvodom je nemožnosť predĺžiť platnosť rozhodnutia o udelení súhlasu na prevádzkovanie zariadenia žalobcu z dôvodu uplynutia času, na ktorý bolo rozhodnutie vydané. Naopak, predmetom tohto konania nie sú rozhodnutia vydané po podaní žiadosti žalobcu v tzv. pôvodnom konaní (body 2. a 3. rozsudku), ktoré majú iný skutkový a právny základ, teda oproti rozhodnutiam vydaným v novom konaní sú založené na odlišných dôvodoch, pričom tieto neboli napadnuté správnou žalobou, preto správny súd nemá kompetenciu podrobiť ich prieskumu zákonnosti v tomto správnom súdnom konaní. Ak teda žalobca v správnej žalobe argumentoval proti rozhodnutiam vydaným v pôvodnom konaní (išlo najmä o námietku nerešpektovania právneho názoru nadriadeného orgánu a jeho pokynov na odstránenie nedostatkov konania a nedodržanie zákonných lehôt na vydanie rozhodnutia) správny súd sa nimi ďalej nezaoberal. Ak mal žalobca za to, že tieto rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom, mal možnosť proti nim podať mimoriadne opravné prostriedky alebo správnu žalobu, keďže tieto sú spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. 36. Vychádzajúc z uvedeného sa následne správny súd zameral na skúmanie žalobných námietok týkajúcich sa skutkového stavu [§ 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP], pri ktorých je potrebné konštatovať, že boli žalobcom vymedzené veľmi neurčito, až vágne. Žalobca nesformuloval konkrétne dôvody, pre ktoré zastáva názor, že skutkový stav, ktorý správne orgány vzali za základ preskúmavaných rozhodnutí, bol nesprávne zistený a je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. Námietky obmedzil len na tvrdenie, že nenastali žiadne zmeny skutočností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia o udelení súhlasu, žalovaným tvrdený a nepreukázaný skutkový stav nemal oporu v administratívnych spisoch, a že v predchádzajúcich konaniach bol posudzovaný identický skutkový stav a trikrát na základe toho istého skutkového stavu bol súhlas predĺžený, pričom nekonkretizoval, v čom vidí nesprávnosť zisteného skutkového stavu, resp. jeho rozpornosť s obsahom administratívneho spisu, a sám neformuloval žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by podľa jeho názoru mohli prispieť k jeho náležitému objasneniu a zabezpečeniu jeho súladnosti s administratívnym spisom. 37. Správny súd po preskúmaní veci v rámci obsahového vymedzenia žalobných námietok spadajúcich pod § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené. Správne orgány zabezpečili pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí dostatočný podklad, a to v rozsahu, ktorý zodpovedal dôvodom, na ktorých boli založené. V konaní nebolo sporné, že súhlas na prevádzkovanie zariadenia bol žalobcovi udelený rozhodnutím OÚ ŽP č. ZPH/2008/05842/II/PAE zo dňa 30.06.2008 v znení jeho zmien prijatých rozhodnutím OÚ ŽP č. ZPH/2012/08178/II/KAR zo dňa 11.12.2012 a rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OÚ-BA-OSZP3-2013/990/HEL/II zo dňa 27.01.2014, ani to, že bol udelený na dobu určitú do 31.07.2018. Takisto nebolo v konaní sporné, že správne orgány o žiadosti žalobcu v tzv. novom konaní rozhodovali až po uplynutí lehoty platnosti súhlasu, keďže k vráteniu veci na nové konanie nadriadeným orgánom došlo až rozhodnutím žalovaného č. OU-BAOOP3-2018/92063 zo dňa 29.10.2018. Tieto skutočnosti boli pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí zásadné a nerozporoval ich ani sám žalobca. Zároveň je možné konštatovať, že tieto skutočnosti majú oporu v administratívnom spise, resp. z neho vyplývajú, a sú v súlade so skutkovým stavom, ktorý bol základom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Ak žalobca tvrdí, že skutkový stav bol identický oproti vydaniu kladného (žiadosti žalobcu vyhovujúceho) rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, takéto tvrdenie sa nezakladá na pravdivej interpretácii skutkového stavu a nezohľadňuje podstatnú zmenu, ktorá nastala, a to uplynutie času. V súlade s dispozičnou zásadou a so zásadou subsidiarity, ktorými je správne súdnictvo ovládané, súd dodáva, že nie je povinný za žalobcu vyhľadávať žalobné dôvody, ktoré by potenciálne prichádzali do úvahy v danej veci, keď on sám ich obsahovo dostatočne nevymedzil, resp. nie je ani oprávnený ex privata industria (z vlastnej iniciatívy) formulovať za žalobcu dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí tak, aby zabezpečil ochranu jeho práv. To platí nielen pre žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP, ktoré týmto správny súd nepovažuje za naplnené, ako aj pre uplatnený žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorý žalobca obsahovo nevymedzil, preto sa ním správny súd ďalej nezaoberal. Z pohľadu preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd len dodáva, že z ich obsahu a dôvodov, na ktorých sú založené, nezistil, že by trpeli vadou nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov, pre ktoré by nebolo možné ich podrobiť prieskumu v správnom súdnom konaní, a nezistil ani žiadne zjavné dôvody pre konštatovanie existencie vád podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 38. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. V predmetnej veci správne orgány svoje rozhodnutia vydané v konaní o žiadosti žalobcu o predĺženie platnosti súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa § 97 ods. 17 zákona o odpadoch založili na aplikácii § 114 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch, podľa ktorého rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané, čo v prejednávanej veci nebolo sporné, keďže platnosť rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas, bola časovo obmedzená do 31.07.2018. Správny súd zastáva názor, že nedošlo k nesprávnej aplikácii ustanovení zákona o odpadoch v tomto smere. Ak mal žalobca za to, že správne orgány mali povinnosť jeho žiadosti vyhovieť s poukazom na znenie § 97 ods. 17 zákona o odpadoch, správny súd s touto argumentáciou nesúhlasí. Na predĺženie platnosti súhlasu v zmysle označeného ustanovenia neexistuje právny nárok a jeho udelenie závisí od posúdenia konkrétnych okolností danej veci, ktoré posúdenie prináleží výlučne správnemu orgánu na základe zákonom stanovených podmienok. Podľa názoru správneho súdu je uplynutie času práve tou okolnosťou v danej veci, ktorá zakladá zmenu skutočností rozhodujúcich pre postup podľa § 97 ods. 17 zákona o odpadoch, pretože správny orgán právnu skutočnosť v podobe uplynutia času platnosti rozhodnutia nemôže ignorovať, resp. bezdôvodne na ňu neprihliadnuť. Správny súd sa v tejto súvislosti stotožňuje so záverom správnych orgánov, že po uplynutí lehoty platnosti súhlasu, resp. rozhodnutia, ktorým bol súhlas udelený, už nie je čo predlžovať, keďže došlo k strate jeho právnych účinkov uplynutím času, na ktorý bol udelený, a to ex lege, teda priamo zo zákona. S touto právnou skutočnosťou je spojený aj zánik práva v podobe možnosti prevádzkovať predmetné zariadenie na strane žalobcu. Plynutie času je jednou z právnych skutočností, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik práv, povinností či právnych vzťahov medzi ich subjektami, a je právom aprobovaný. Ak z dôvodu jej naplnenia dôjde k zániku práva, ide o následok predpokladaný zákonom, preto nie je relevantná námietka žalobcu, že mu bolo v dôsledku zániku platnosti súhlasu znemožnené právo podnikať, resp. vykonávať zárobkovú činnosť. Navyše žalobca mal po vydaní preskúmavaných rozhodnutí možnosť opätovne podať žiadosť o vydanie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia podľa § 97 ods. 1 písm. c) zákona o odpadoch a kontinuálne si tak zabezpečiť možnosť vykonávať podnikanie v tejto oblasti. 39. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/254/2013 zo dňa 10.09.2015, z ktorého vyvodzuje spočívanie lehoty platnosti súhlasu počas rozhodovania o žiadosti o jeho predĺženie, správny súd poukazuje na to, že v žalobcom označenej veci bolo predmetom konania posúdenie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola predĺžená platnosť stavebného povolenia. Jednalo sa teda o odlišnú skutkovú a právnu situáciu, na ktorú bol aplikovaný iný právny predpis, poskytujúci ochranu iným verejným záujmom a verejným subjektívnym právam oproti prejednávanej veci. Závery označeného rozhodnutia tak nemožno bez ďalšieho vzťahovať na skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci. Prijaté závery sú navyše ojedinelé, neboli potvrdené rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít ani judikatúrou. Podľa názoru správneho súdu je však v tejto súvislosti kľúčové, že spočívanie lehoty počas rozhodovania správneho orgánu o predĺžení platnosti súhlasu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o odpadoch, práve naopak, ustanovenie § 114 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch hovorí jasne, pričom nepripúšťa žiadne výnimky, rovnako tak § 97 ods. 1 písm. c) zákona o odpadoch. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca argumentoval novelizovaným ustanovením § 97 ods. 18 zákona o odpadoch, ide o znenie účinné od 27.12.2019, ktoré na prejednávanú vec nemožno aplikovať. 40. Žalobca vo svojej žalobnej argumentácii namietal aj vyhodnotenie otázky včasnosti podania žiadosti o predĺženie súhlasu zo strany správnych orgánov. V tomto smere sa správny súd nestotožňuje s argumentáciou správnych orgánov, že žalobca mal podať žiadosť skôr, aby tým zabezpečil včasné vydanie rozhodnutia ešte pred uplynutím lehoty platnosti udeleného súhlasu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal predmetnú žiadosť dňa 30.04.2018, teda v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 97 ods. 17 zákona o odpadoch, t. j. najneskôr tri mesiace pred skončením platnosti súhlasu. Išlo o hraničnú lehotu, na druhej strane podľa správneho súdu nie je možné požadovať od účastníkov konania, aby v čase podávania žiadosti vedeli vyhodnotiť a s určitým stupňom istoty predpokladať, že v konkrétnom konaní dôjde zrušeniu vydaných rozhodnutí v odvolacom konaní a k vráteniu veci na ďalšie konanie, ako to bolo v prípade prejednávanej veci. Žalobca dodržal zákonom predpísanú lehotu na podanie žiadosti, teda svoju povinnosť v tomto smere si riadne splnil. Odhliadnuc od uvedeného, plynutie času je objektívna skutočnosť, ktorá nastane bez ohľadu na úkony účastníka konania či správneho orgánu a je potrebné ju zohľadniť. Hoci argumentácia správnych orgánov, založená na tom, že žalobca mal, resp. mohol podať žiadosť skôr, bola súdom vyhodnotená ako nedôvodná, táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pretože ako už bolo vyššie uvedené, dôvodom vydania rozhodnutia bola objektívna skutočnosť spočívajúca v uplynutí času. 41. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že v danej veci neboli splnené podmienky na postup podľa § 97 ods. 17 zákona o odpadoch a ustanovenie § 114 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch bolo na danú vec aplikované správne, preto ani žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP nebol naplnený. 42. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd taktiež nezistil, že by v danej veci bola daná jeho existencia. Žalobca v tejto súvislosti namietal porušenie zásad správneho konania, najmä zásady materiálnej rovnosti, nediskriminácie, ale aj zásady legitímnych očakávaní. Správny súd má za to, že zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu uvedených zásad. Poukazovanie žalobcu na iné rozhodnutie vydané v obdobnej veci (INGEMAR) nie je podľa názoru správneho súdu relevantné, nakoľko toto nie je predmetom konania na tunajšom súde a správny súd ho nemôže relevantne posúdiť z hľadiska skutkovej a právnej stránky, ktoré sa javia ako odlišné od prejednávanej veci. Navyše ide o jedno rozhodnutie z plejády rozhodnutí správnych orgánov v obdobných veciach, ktoré nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu činnosť, a teda ani nezakladá diskriminačný charakter postupu správnych orgánov či porušenie materiálnej rovnosti účastníkov správneho konania. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že správne orgány platnosť súhlasu nepredĺžili už v pôvodnom konaní, avšak z iných dôvodov, ako tomu bolo v preskúmavaných rozhodnutiach vydaných v novom konaní. Ak teda žalobca argumentuje tým, že bola porušená zásada jeho legitímnych očakávaní vo vzťahu k rozhodovaniu správnych orgánov v danej veci, tento argument nie je opodstatnený. 43. V súvislosti s námietkami žalobcu o nedodržaní zákonných lehôt na vydanie preskúmavaných rozhodnutí a neoboznámení žalobcu s predĺžením lehoty na vydanie rozhodnutia, správny súd poukazuje na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že pôvodné konanie v danej veci bolo ukončené vydaním rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zrušujúce rozhodnutie bolo vydané 29.10.2018 a nadobudlo právoplatnosť 06.11.2018, pričom spisový materiál bol prvostupňovému správnemu orgánu vrátený dňa 14.11.2018. Prvostupňové rozhodnutie v novom konaní bolo vydané dňa 19.02.2019 a bolo proti nemu podané odvolanie. Na základe žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia z dôvodu časovej náročnosti zo dňa 01.07.2019 bola príslušným orgánom lehota predĺžená do 17.09.2019. S touto skutočnosťou bol žalobca oboznámený oznámením žalovaného zo dňa 22.07.2019 doručeným žalobcovi 25.07.2019. 44. Správny súd podotýka, že dodržanie zákonných lehôt v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, nebolo v danej veci objektívne možné, keďže konanie začalo podaním žiadosti žalobcu dňa 30.04.2018 a po vrátení veci prvostupňovému orgánu sa muselo zopakovať. V odvolacom konaní bola lehota na vydanie rozhodnutia predĺžená a táto skutočnosť bola oznámená žalobcovi, jeho námietky sú preto neopodstatnené. Správny súd taktiež podotýka, že ani prípadné nedodržanie zákonných lehôt na vydanie rozhodnutia v správnom konaní automaticky nespôsobuje jeho nezákonnosť. Navyše je potrebné dodať, že k uplynutiu lehoty platnosti súhlasu došlo už dňa 31.07.2018, teda ešte pred začatím tzv. nového konania. 45. Správny súd vzhľadom na uvedené rezultuje, že žalovaný nepochybil, ak sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že nie sú splnené podmienky na predĺženie platnosti súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov podľa § 97 ods. 17 zákona o odpadoch s poukazom na § 114 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch, teda s poukazom na uplynutie času, na ktorý bol súhlas vydaný. Predmetné ustanovenia zákona o odpadoch boli podľa názoru správneho súdu na danú vec aplikované správne, preto nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a vo veci neboli zistené ani také porušenia ustanovení o konaní, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil ich zákonnosť, preto nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP. 46. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať. 48. O trovách konania ďalšieho účastníka súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že nárok na náhradu trov mu nepriznal, pretože mu správny súd neuložil žiadnu povinnosť, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025 (body 6. až 7.), podľa ktorého „...podľa § 169 SSP má ďalší účastník voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Citované ustanovenie tak nepriznáva ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov podľa zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na trovy vyvolané uloženou povinnosťou. Takáto úprava má predovšetkým brániť tomu, aby ďalší účastníci vstupovali do konania len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov. dôvodová správa k vládnemu návrhu Správneho súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335)...Za uloženie povinnosti v zmysle cit. § 169 SSP nemožno považovať doručenie podania účastníka zo strany súdu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Vo svojej podstate ide o úkon súdu umožňujúci ďalšiemu účastníkovi konania realizovať jeho procesné práva v tom zmysle, že mu je daná možnosť prezentovať vo vzťahu k súdu vlastnú argumentáciu k tej, ktorá je uvedená v doručenom podaní. To platí osobitne vtedy, ak správny súd ďalšieho účastníka upozorní, že nepodanie vyjadrenia nebráni súdu v ďalšom postupe v konaní, a nepohrozí mu pre prípad nesplnenia výzvy následkami, ktoré voči nemu bude uplatňovať, ako napr. poriadkovou pokutou (porov. obsiahly rozbor v uznesení tun. súdu sp. zn. 4Svk 20/2024 a tam citovanú prejudikatúru)...“. 49. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.