Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/200/2019 z 12. 6. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. júna 2025, sp. zn. BA-1S/200/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201247.2 Správny súd v Bratislave | BA-1S/200/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201247.2 | 2025-06-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6da39601-f535-44bb-b25c-c30e932aed7e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201247.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-1S/200/2019 1019201247 12. 06. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201247.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: Akzent Bigboard, a.s., so sídlom Ivanská cesta 2D, Bratislava, IČO: 44 540 957, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚBA-OVBP2-2019/76677/CUJ zo dňa 01. júla 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 29. júla 2016 bola Mestu Malacky ako vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu (ďalej len „stavebný úrad“) doručená žiadosť žalobcu ako stavebníka o vydanie stavebného povolenia na reklamnú stavbu v počte 3 ks obojstranný billboard (v rozmere: šírka 5,1 m, výška 2,4 m, o veľkosti 12,24 m2), umiestnenú na parkovisku obchodného centra Tesco, na pozemku pare. č. 3244/42, k. ú. A.. 2. Dňa 21. septembra 2016 stavebný úrad rozhodnutím č. j. ÚVaŽP/447/40459/18/Fa vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia o ďalšie doklady (okrem iného stanoviská dotknutých orgánov - Regionálne cesty a.s., Bratislava, Okresný úrad v Malackách, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Bratislavský samosprávny kraj, odbor dopravy a Mesto Malacky, oddelenie dopravy; potvrdenia o existencii podzemných vedení inžinierskych sietí BVS a.s., ZSDIS a.s., Türk Telekom international SK, s.r.o., SPP - distribúcia a.s., SWAN a.s., Sitel, spol. s r.o., Michlovský s.r.o. (Orange) a ďalších možných podzemných vedení IS, ako aj iné potrebné doklady, ktoré vyplynú z vyššie uvedených predložených podkladov) a konanie prerušil. 3. Dňa 31. októbra 2016 žalobca doručil stavebnému úradu upravenú žiadosť o vydanie stavebného povolenia, pričom zmena žiadosti spočívala v počte kusov reklamných stavieb (z pôvodných 3 ks reklamných stavieb - typ billboard - obojstranný na 2 ks). Súčasťou podanej žiadosti bolo splnomocnenie na zastupovanie, výpis z obchodného registra, listy vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, statický projekt a overená kópia nájomnej zmluvy. 4. Dňa 16. decembra 2016 žalobca doručil stavebnému úradu doplnenie časti dokladov a zároveň požiadal o predĺženie lehoty na doloženie vyjadrenia Mesta Malacky, oddelenia dopravy o 90 dní. 5. Stavebný úrad listom zo dňa 22. decembra 2016 žalobcovi predĺžil lehotu na doplnenie podkladov o 30 dní. Zároveň žalobcu upozornil na nedostatky v predloženej projektovej dokumentácii, na potrebu doplnenia situácie umiestnenia predmetnej stavby spracovanej oprávneným projektantom, ako aj na skutočnosť, že z predloženej nájomnej zmluvy nevyplýva jeho právo uskutočňovať stavbu na pozemku parc. č. 3244/42, k. ú. A.. 6. Dňa 15. februára 2017 žalobca doručil stavebnému úradu stanovisko k výzve na doplnenie podania, podľa ktorého ním predložené doklady postačujú na vydanie stavebného povolenia. 7. Dňa 08. januára 2018 žalobca doručil stavebnému úradu e-mail, v ktorom sa informoval o stave konania a pripojil nové plnomocenstvo a statický posudok. 8. Dňa 05. septembra 2018 stavebný úrad rozhodnutím č. j. ÚVaŽP/447/40459/18/Fa opätovne vyzval žalobcu na doplnenie dokladov, a to originálu alebo overenej fotokópie plnomocenstva, originálu alebo overenej kópie nájomnej zmluvy vrátane príloh, označenia existujúceho podzemného vedenia inžinierskych sietí do predloženého polohopisného a výškopisného usporiadania projekcie reklamných zariadení oprávnenou osobou, platného vyjadrenia vlastníkov/správcov podzemných inžinierskych sietí, platného vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Malacky a stanoviska Mesta Malacky, oddelenia dopravy, ako aj na zosúladenie projektovej dokumentácie a konanie prerušil. 9. Dňa 26. novembra 2018 žalobca doručil stavebnému úradu doplnenie dokladov, a to originálu plnomocenstva pre A. B. C. a projektu reklamnej stavby. 10. Dňa 06. decembra 2018 stavebný úrad rozhodnutím č. j. ÚVaŽP/447/50679/18/Fa vyzval žalobcu, aby v lehote do 30 dní preukázal, že navrhovaná stavba je v súlade s platným územným plánom mesta Malacky v znení účinnom od 18. októbra 2018 a konanie prerušil. 11. Stavebný úrad rozhodnutím č. j. ÚVaŽP/773/1706/19/Fa zo dňa 18. januára 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žiadosť žalobcu o vydanie stavebného povolenia na stavbu: 2 ks obojstranný billboard, každá s dvomi informačnými plochami rovnakých rozmerov 5,1 x 2,4 m o veľkosti 12,24 m2 na parcele č. 3244/42 v katastrálnom území A. (ďalej aj „reklamná stavba“). 12. V zmysle § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), v súlade s § 60, § 61 a § 62 stavebného zákona, okrem iného preskúmal najmä, či predložená projektová dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené platným územným plánom mesta Malacky v znení účinnom od 18. októbra 2018 a zároveň či jej uskutočnením nebudú ohrozené verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Konštatoval, že platný regulatív funkčného využitia územia - časť C. Regulácia reklamných stavieb - vymedzuje negatívne umiestnenie a povoľovanie reklamných stavieb a neumožňuje, aby stavebný úrad reklamné stavby povolil. Na základe týchto skutočností svojou úvahou dospel k záveru, že na povolenie reklamnej stavby nenašiel právnu oporu a musel skonštatovať, že jej povolenie je v rozpore s regulatívami ako záväznou časťou platného územného plánu mesta Malacky jeho zmien a doplnkov 2017 - jeho úplného znenia - Prílohy č. 3 všeobecne záväzného nariadenia (ďalej aj „VZN“) č. 2/2002 (textovej záväznej časti), v znení účinnom od 18. októbra 2018 a jej povolením by prišlo k ohrozeniu verejného záujmu. 13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, ktoré Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „právny predchodca žalovaného“) rozhodnutím č. OÚ-BA-OVBP2-2019/76677/CUJ zo dňa 01. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 14. Konštatoval, že stavebný úrad postupoval pri vybavovaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia v súlade so zákonom a prvostupňové rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo má za následok, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné a preskúmateľné v celom rozsahu. Dôvody uvedené v odvolaní žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené a nemajúce vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a navyše v odvolacom konaní nezistil zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a jeho vrátenie stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. 15. Zo spisového materiálu zistil, že stavebný úrad zamietol vydanie stavebného povolenia na reklamnú stavbu podľa ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona. Mal za to, že stavebný úrad svoje rozhodnutie, resp. aplikáciu ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona dostatočne odôvodnil vo väzbe na jednotlivé podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla byť žiadosť o stavebné povolenie zamietnutá. Bol toho názoru, že stavebný úrad pristúpil k aplikácii ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona vzhľadom na podmienky, ktoré jeho aplikáciu povoľujú. Konštatoval, že reklamnú stavbu nemožno povoliť, pretože jej povolenie v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to cieľom a zámerom územného plánovania. Uviedol, že umiestnenie predmetných reklamných stavieb je v rozpore so VZN č. 8/2018 účinným od 18. októbra 2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Zmien a doplnkov 2017 územného plánu obce mesta Malacky, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy pôvodného VZN č. 2/2002 v znení neskorších zmien a doplnkov. 16. Pokladal za nepochybné, že umiestnenie stavby nemôže byť v rozpore s územným plánom platným v čase rozhodovania o ich povolení, pričom je irelevantné, či v čase podania žiadosti stavba bola v súlade s územným plánom. Vyjadril sa, že ak sú stavby v rozpore s územným plánom, ide o stavby v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Uviedol, že podľa záväznej časti územného plánu mesta Malacky, zmien a doplnkov 2017 došlo k zmene regulatív funkčného využitia, t. j. na celom územní mesta Malacky je neprípustné umiestňovanie reklamných stavieb. Mal za to, že pokiaľ žalobca spochybňoval zákonnosť predmetného VZN, môže sa domáhať jeho zrušenia prostredníctvom príslušnej prokuratúry podaním podnetu na podanie protestu prokurátora, pričom o zrušení VZN môže rozhodnúť len súd. Podotkol, že pokiaľ k zrušeniu VZN nedôjde, je tento právny predpis pre stavebný úrad záväzný a tento je povinný skúmať súlad s územným plánom obce platným v čase rozhodovania a nie v čase začatia konania. II. Správna žaloba 17. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. OÚ-BA-OVBP2-2019/76677/CUJ zo dňa 01. júla 2019, ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu č. j. ÚVaŽP/773/1706/19/Fa zo dňa 18. januára 2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zároveň tvrdil, že došlo k porušeniu jeho práva vlastniť majetok a práva podnikať. Podotkol, že ak by stavebný úrad dodržal zákonom ustanovený postup, tak by k rozhodnutiu a následnej možnosti užívať reklamnú stavbu došlo koncom roka 2016, keď predložil všetky podklady potrebné pre vydanie stavebného povolenia. 18. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá jeho žiadosť o vydanie stavebného povolenia z dôvodu nepredloženia požadovaných dokladov, najmä záväzného stanoviska Mesta Malacky, oddelenia dopravy a nepreukázania, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Malacky v znení účinnom od 18. októbra 2018. Požiadavku predložiť záväzné stanovisko Mesta Malacky, oddelenia dopravy považoval za nedôvodnú, keďže nejde o dotknutý orgán na ochranu verejného záujmu vo vzťahu k bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle §140a stavebného zákona a zároveň je neprípustné, aby bolo Mesto Malacky súčasne stavebným úradom aj dotknutým orgánom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/22/2012 zo dňa 19. júna 2013). Taktiež požiadavka preukázať súlad navrhovanej stavby s územným plánom mesta Malacky v znení účinnom od 18. októbra 2018 je podľa jeho mienky bezpredmetná, keďže posudzovanie umiestnenia stavby je súčasťou povoľovacieho procesu stavebného úradu. Mal za to, že stavebný úrad nepostupoval v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona, pričom niekoľkokrát v priebehu konania vyžadoval aj ďalšie podklady bez opory v zákone, prípadne tie isté podklady opakovane. Namietal tiež rozpor územného plánu mesta Malacky v znení účinnom od 18. októbra 2018 s čl. 68 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), keďže stavebný zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis nesplnomocňuje obec, aby vydávala všeobecne záväzné nariadenia upravujúce zákaz umiestňovania reklamných stavieb a nijaké ustanovenie stavebného zákona neumožňuje obci plošne zakázať alebo obmedziť existenciu reklamných stavieb v území. 19. Stavebnému úradu ďalej vytkol, že zostal zhruba dva roky nečinný a vôbec ho neinformoval, čím došlo k porušeniu stavebného zákona a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), a súčasne bolo hrubo zasiahnuté do jeho práv, keďže mu bola spôsobená škoda. Zároveň mal za to, že stavebný úrad ho neúmerne zaťažoval a konal nehospodárne v rozpore s § 3 ods. 4 správneho poriadku, keď vyžadoval doplnenie projektovej dokumentácie. Vzhľadom k charakteru danej reklamnej stavby, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 v súlade s § 139b ods. 1 písm. f) stavebného zákona, mal stavebný úrad podľa jeho názoru v zmysle § 9 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, v znení neskorších predpisov primerane určiť obmedzenie nevyhnutnej projektovej dokumentácie. Upozornil, že ním predložené podklady preukazujú umiestnenie reklamnej stavby, jej zásah do terénu, rozsah aj veľkosť. 20. Mal za to, že výrok rozhodnutia stavebného úradu č. j. ÚVaŽP/2824/2016/Fa zo dňa 21. septembra 2016 o prerušení konania nie je jasný, zrozumiteľný ani určitý, keďže obsahuje požiadavku doplniť „stanoviská na ďalšie možné podzemné vedenia IS“ a „iné potrebné doklady, ktoré vyplynú z vyššie uvedených predložených podkladov.“ Súčasne tvrdil, že stavebný úrad od neho požadoval stanoviská subjektov, ktoré nie sú dotknutými orgánmi v zmysle § 140b stavebného zákona, a to od spoločnosti Regionálne cesty a.s., Bratislava, Okresného úradu v Malackách, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Bratislavského samosprávneho kraja, odboru dopravy a Mesta Malacky, oddelenia dopravy, pričom reklamná stavba ani nemala byť umiestnená na pozemnej komunikácii. Podotkol, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vydalo Usmernenie k povoľovaniu reklamných stavieb, pričom dotknutým orgánom vo vzťahu k ochrane verejného záujmu na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je príslušný útvar Policajného zboru v zmysle § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, v danom prípade Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Malacky, ktorého stanovisko predložil dňa 16. decembra 2016. Zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí stavebného úradu o prerušení konania č. j. ÚVaŽP/447/40459/18/Fa zo dňa 05. septembra 2018 a č. j. ÚVaŽP/447/50679/18/Fa zo dňa 06. decembra 2018. III. Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného 21. Právny predchodca žalovaného vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 27. apríla 2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu preskúmaný a správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Mal za to, že k dôvodom žaloby sa jednoznačne a dostatočným spôsobom vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva a kde bolo konštatované, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia danú vec správne právne posúdil a odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom. IV. Replika 22. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu právneho predchodcu žalovaného v replike zo dňa 20. mája 2020, v ktorej sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby poukazujúcej na zjavné a zásadné nesprávne právne posúdenie veci, nezákonný postup žalovaného, nezákonný postup stavebného úradu, ako aj ďalšie nedostatky, ktoré zakladajú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a tiež prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na postup a absenciu argumentácie právneho predchodcu žalovaného navrhol v prípade podania jeho ďalších vyjadrení na tieto v zmysle § 106 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) neprihliadať. V. Konanie na správnom súde 23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/200/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 6. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. VI. Pojednávanie 24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 12. júna 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 25. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridŕžal doterajších vyjadrení žalobcu, ktoré v stručnosti zhrnul. Poukázal na § 39a stavebného zákona, podľa ktorého sa pre reklamné stavby územné rozhodnutie nevyžaduje, a teda ich súlad s územným plánom by ani nemal byť predmetom preskúmavania a pokiaľ by tomu aj tak bolo, takýmto spôsobom konali retroaktívne a mal sa použiť územný plán v čase podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 333/2018-97 a na nález Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky PL. ÚS 78/92. VII. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 30. Podľa § 8 ods. 2 písm. c) stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria územný plán obce. 31. Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 územný plán obce ustanovuje najmä zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch. 32. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene. 33. Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. 34. Podľa § 39a ods. 3 písm. e) stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2025 rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na reklamné stavby. 35. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácii viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorý najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. 36. Podľa § 43 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 najväčšou informačnou plochou podľa odseku 2 sa rozumie kolmý priemet jednej najväčšej informačnej plochy umiestnenej na reklamnej stavbe na zvislú rovinu podľa projektovej dokumentácie predloženej stavebnému úradu. 37. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2025 stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 38. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2025 v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovená existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 39. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2025 ak by sa uskutočnením stavby alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 40. Podľa § 139a ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 41. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. OÚ-BA-OVBP2-2019/76677/CUJ zo dňa 01. júla 2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu č. j. ÚVaŽP/773/1706/19/Fa zo dňa 18. januára 2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o vydanie stavebného povolenia na reklamnú stavbu: 2 ks obojstranný billboard, každá s dvomi informačnými plochami rovnakých rozmerov 5,1 x 2,4 m o veľkosti 12,24 m2 na parcele č. 3244/42 v katastrálnom území A.. 42. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Konkrétne namietal, že stavebný úrad od neho niekoľkokrát nedôvodne požadoval predložiť ďalšie podklady, najmä stanoviská subjektov, ktoré nie sú dotknutými orgánmi v zmysle § 140b stavebného zákona, a tiež preukázať súlad navrhovanej stavby s územným plánom mesta Malacky v znení účinnom od 18. októbra 2018, ktorého posudzovanie je súčasťou povoľovacieho procesu stavebného úradu. Zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí stavebného úradu o prerušení konania č. j. ÚVaŽP/2824/2016/ Fa zo dňa 21. septembra 2016, č. j. ÚVaŽP/447/40459/18/Fa zo dňa 05. septembra 2018 a č. j. ÚVaŽP/447/50679/18/Fa zo dňa 06. decembra 2018. Stavebnému úradu ďalej vytkol nečinnosť s tým, že pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu by k rozhodnutiu došlo koncom roka 2016, keď predložil všetky podklady potrebné pre vydanie stavebného povolenia. Namietal tiež rozpor územného plánu mesta Malacky v znení účinnom od 18. októbra 2018 s čl. 68 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, resp. so stavebným zákonom. 43. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v priebehu konania došlo k prechodu rozhodovacej pôsobnosti v predmetnej veci z Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, keďže s účinnosťou od 01. apríla 2025 v zmysle § 12 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov je vo veciach výstavby odvolacím orgánom pre rozhodnutia stavebného úradu regionálny úrad, s príslušnosťou určenou podľa § 7 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení účinnom od 01. apríla 2025. Preto, hoci napadnuté rozhodnutie vydal ešte Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, správny súd už ako so žalovaným konal a ako žalovaného označil Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava. 44. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vydaného právnym predchodcom žalovaného a prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, ako aj obsahu administratívneho spisu v medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady, ktoré by zakladali dôvod na ich zrušenie. 45. V danom prípade správny súd konštatuje, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v spojení s napadnutým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o vydanie stavebného povolenia s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona výlučne z dôvodu, že predmetná reklamná stavba je v rozpore s regulatívami ako záväznou časťou platného územného plánu mesta Malacky - jeho zmien a doplnkov 2017 - jeho úplného znenia - Prílohy č. 3 VZN č. 2/2002 (textovej záväznej časti), v znení účinnom od 18. októbra 2018 a jej povolením by prišlo k ohrozeniu verejného záujmu. Všeobecne záväzné nariadenia mesta Malacky č. 8/2018 o záväzných častiach Zmien a doplnkov 2017 Územného plánu obce mesta Malacky účinného od 18. októbra 2018 pritom v regulatíve funkčného využitia – úplné znenie Prílohy č. 3 VZN č. 2/2002 (textovej záväznej časti) v časti C ustanovuje, že umiestňovanie reklamných stavieb v zmysle § 43 ods. 2 písm. b) a c) stavebného zákona (t. j. reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, resp. je väčšia ako 20 m2, do ktorej kategórie patrí aj reklamná stavba žalobcu - 2 ks obojstranný billboard, každá s dvomi informačnými plochami rovnakých rozmerov 5,1 x 2,4 m o veľkosti 12,24 m2) nie je v k. ú. mesta Malacky možné. 46. Aj keď stavebný úrad a právny predchodca žalovaného vo svojich rozhodnutiach opísali priebeh administratívneho konania, ktoré bolo stavebným úradom niekoľkokrát prerušené v súvislosti s potrebou doplnenia ďalších dokladov (najmä stanovísk dotknutých orgánov) zo strany žalobcu, nepredloženie týchto dokladov napokon nebolo dôvodom, na ktorom založili svoje rozhodnutia, tak ako to tvrdí žalobca. Správny súd preto nepovažoval námietky žalobcu týkajúce sa požiadaviek stavebného úradu na predloženie týchto dokladov za relevantné pre predmetnú vec, a preto sa nimi ďalej nezaoberal. V súvislosti s požiadavkou stavebného úradu na preukázanie súladu navrhovanej stavby s platným územným plánom mesta Malacky v znení účinnom od 18. októbra 2018 sa správny súd stotožnil s názorom žalobcu, že posudzovanie súladu navrhovanej stavby s územným plánom je súčasťou povoľovacieho procesu stavebného úradu, pričom stavebný úrad takéto posúdenie napokon aj vykonal. 47. Vo vzťahu k námietke žalobcu prednesenej na pojednávaní, že s poukazom na ustanovenie § 39a stavebného zákona, podľa ktorého sa pre reklamné stavby územné rozhodnutie nevyžaduje, nemal byť ich súlad s územným plánom ani predmetom preskúmavania v predmetnom stavebnom konaní, je správny súd toho názoru, že stavebný úrad bol v danom prípade oprávnený skúmať aj súlad navrhovanej reklamnej stavby s územným plánom obce, keďže v zmysle § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad v stavebnom konaní preskúmava, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, pričom tieto záujmy by mohli byť povolením stavby v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce ohrozené. Správny súd sa v tomto smere stotožňuje s nasledovnou argumentáciou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obsiahnutou v odôvodnení rozsudku sp. zn. 3Svk/9/2021 zo dňa 16. decembra 2021: „41. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady. V posudzovanej veci, kde stavebný úrad územné konanie pred vydaním povolenia alebo predĺženia doby reklamnej stavby, nevykonáva, sa povinnosť stavebného úradu zohľadniť regulatívy územného plánu obce naopak ešte viac umocňuje, pretože je jediným orgánom, ktorý zohľadňuje zákonný rámec reklamnej stavby, ako aj verejné záujmy v nich obsiahnuté. 42. Pokiaľ sa sťažovateľka domáha zohľadnenia § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že z vylúčenia niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby nemožno bez ďalšieho dovodzovať, že ich súlad s územným plánom obce nemá byť posudzovaný a poukazuje na svoju argumentáciu v bode 40 a 41. Vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosť zohľadnenia územného plánu (ktorá primárne patrí územnému konaniu) priamo do stavebného konania. 43. Doteraz uvedené úvahy vedú kasačný súd k záveru, že nič nebráni stavebnému úradu, aby za predpokladu že (i) stavba nepodlieha samostatnému územnému konaniu, avšak (ii) ju možno realizovať len na základe stavebného povolenia, posudzoval súlad tejto stavby s územným plánom obce v intenciách § 62 ods. 4 Stavebného zákona priamo v stavebnom konaní. Uskutočnenie, resp. povolenie takejto stavby v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce by mohlo ohroziť verejný záujem chránený Stavebným zákonom, ktorý je daný povahou a účelom územného plánu obce. Vyššie uvedené princípy sa vzťahujú tak na stavebné konanie týkajúce sa povolenia reklamnej stavby, ako aj na konanie o žiadosti o predĺženie trvania reklamnej stavby.“ 48. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že stavebný úrad mal pri svojom rozhodovaní prihliadať na územný plán mesta Malacky účinný v čase podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia a aplikáciou územného plánu účinného v čase vydania prvostupňového rozhodnutia postupoval retroaktívne, keďže v danom prípade sa jedná iba o tzv. nepravú retroaktivitu, ktorá sa na rozdiel od pravej retroaktivity akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci a umožňuje zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo 25/2016 zo dňa 26. októbra 2017). Zároveň správny súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/53/2016 zo dňa 20. septembra 2017, s ktorým sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS/280/2018 zo dňa 13. júna 2018: „Je potrebné zdôrazniť, že územné plánovanie má prospektívny charakter, rieši a upravuje vzťahy do budúcnosti tak, aby mohlo dochádzať k rozvoju daného územia. Ak bol územný plán prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, tak sa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti nastávajú účinky nepravej retroaktivity tak, že ešte právoplatne neskončené konania nesmú byť v rozpore s jeho záväznou časťou. Je potrebné zdôrazniť, že dobromyseľnosť účastníka sa týka predovšetkým skutkových okolností prípadu a nemožno sa jej dovolávať ohľadne povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré nadobudlo účinnosť v priebehu odvolacieho konania.“ 49. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa nesúladu územného plánu mesta Malacky v znení účinnom od 18. októbra 2018 so zákonom o obecnom zriadení, resp. stavebným zákonom, správny súd ani na tieto neprihliadol, keďže v konaní o všeobecnej správnej žalobe nemožno preskúmavať súlad všeobecne záväzného nariadenia mesta so zákonom. Takýto prieskum môže správny súd vykonať výlučne v osobitnom konaní podľa piateho dielu štvrtej hlavy štvrtej časti SSP. Správny súd pritom odkazuje na nasledovnú argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS/399/2023 zo dňa 18. augusta 2023: „16. Nedôvodnou je i námietka sťažovateľa mieriaca na nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu, so zákonom. Ústavný súd prisvedčuje záveru správnych súdov, podľa ktorého v konaní o všeobecnej správnej žalobe nemožno preskúmavať súlad všeobecne záväzných právnych predpisov so zákonom. Správny súdny poriadok upravuje jednotlivé konania v správnom súdnictve ako relatívne samostatné, a to nielen z hľadiska ich predmetu, ale aj procesných predpokladov prípustnosti žalôb (lehoty, návrhová legitimácia). Zmiešavaním predmetov jednotlivých konaní v správnom súdnictve by dochádzalo k obchádzaniu normatívne prejavenej vôle zákonodarcu o ich procesných mantineloch. Preto, i keď voči konceptu zákonnej úpravy neumožňujúcej osobám priamo dotknutým všeobecne záväznými nariadeniami domáhať sa ich súdneho prieskumu možno mať výhrady, ústavný súd nemôže správnym súdom vytknúť, že zákon, hoci kritizovateľný, rešpektovali.“ 50. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodné ani žalobné body týkajúce sa dĺžky konania pred stavebným úradom v dôsledku opakovaného prerušenia konania, keďže samotná dĺžka správneho konania nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, pretože zákon s ním nespája žiadne právne následky. Žalobca sa pritom proti nečinnosti stavebného úradu mohol brániť podaním sťažnosti alebo podnetu na prokuratúre a v prípade neúspešného vyčerpania niektorého z týchto prostriedkov mohol následne podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa prvej hlavy štvrtej časti SSP. (obdobne rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/29/2012) 51. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vydaného právnym predchodcom žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 správneho súdneho poriadku zamietol. 52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mu nahradil trovy konania. 53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.