{"guid": "fe70a33b-5454-4a4d-9b41-4ffe506e3b61:24a41a84-dd09-4470-b4c1-bd14e99cbb6a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201128.2", "spisova_znacka": "BA-6S/167/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/167/2019 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. januára 2025, sp. zn. BA-6S/167/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201128.2", "identifikacne_cislo": "1019201128", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/195", "nazov": "zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/195-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24a41a84-dd09-4470-b4c1-bd14e99cbb6a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201128.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201128.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201128.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/167/2019\n1019201128\n29. 01. 2025\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201128.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.\nMilady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so\nsídlom Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby,\nso sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. RL/19/2019 zo dňa 22.05.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. RL/19/2019 zo dňa 22.05.2019 a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nStručný priebeh administratívneho konania\n1. Správny orgán, v rozhodnom čase pod názvom Rada pre vysielanie a retransmisiu, aktuálne\npod názvom Rada pre mediálne služby (ďalej „žalovaný“, „správny orgán“, „rada“) na zasadnutí\nkonanom dňa 06.02.2019 prijal uznesenie o začatí správneho konania voči právnemu predchodcovi\nžalobcu v postavení vysielateľa (ďalej „žalobca“, „vysielateľ“) vo veci možného porušenia § 16 ods.\n3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.\nz. o telekomunikáciách v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o vysielaní“), konkrétne\npovinnosti vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu „Správy RTVS“\nvysielaného dňa 27.11.2018 v čase od cca 19.00 hod na programovej službe „Jednotka“, v súvislosti\ns odvysielaním príspevkov „Spor Ukrajina-Rusko“(ďalej „príspevok 1“ ,“„dotknutý príspevok“), „Čo\nznamená vyhlásenie výnimočného stavu na Ukrajine“, „Reportáž z mesta Berďansk na Ukrajine“, „NATO:\nRusko bude niesť následky“ a „Séria rokovaní o situácií na Ukrajine“ (ďalej súhrnne „príspevky 2 až 5“).\nVysielateľ, ktorému bolo oznámenie o začatí správneho konania doručené dňa 26.02.2019, sa vo veci\nvyjadril listom doručeným žalovanému dňa 12.03.2019.\n2. Rozhodnutím č. RZK/17/2019 zo dňa 22.05.2019 žalovaný zastavil konanie v časti týkajúcej sa\npríspevkov 2 až 5 a predmetom správneho konania zostalo možné porušenie povinnosti vysielateľa\nzabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona\no vysielaní v súvislosti s odvysielaním príspevku 1.\n3. Z prepisu monitorovaného vysielania spravodajského programu „Správy RTVS“ vysielaného dňa\n27.11.2018 správny orgán zistil, že v čase od 19:07:45 hod. do času 19:09:59 hod. bol odvysielaný\npríspevok 1, ktorého úvodom moderátor poukázal na pokračovanie rusko–ukrajinského konfliktu, na\n\nzačiatok platnosti vojnového stavu vyhláseného na Ukrajine v oblastiach susediacich s Ruskom, na\nsprísnené hraničné kontroly na hraničných priechodoch a s tým spojené problémy niektorých ruských\nštátnych príslušníkov smerujúcich na Ukrajinu z Bieloruska alebo z Krymského polostrova, ako aj na\nzačiatok súdnych procesov s 24 zadržanými ukrajinskými námorníkmi. Po úvodnom vstupe moderátora\nnasledoval vstup redaktora, v rámci ktorého bol prezentovaný záujem väčšiny štátnych aj nezávislých\nmédií v Rusku o krízu v Azovskom mori, konkrétne podľa ruskej tlačovej agentúry TAS o zistenia,\nže na zadržaných ukrajinských lodiach boli aj príslušníci ukrajinskej vojenskej kontrarozviedky SBU.\nNa konci vstupu redaktor poskytol informáciu o tom, že ruská tajná služba FSB publikovala video z\nvypočúvania zadržiavaných ukrajinských námorníkov a nasledovalo tlmočené video, v rámci ktorého A.\nB., veliteľ divízie ukrajinských plavidiel, uviedol, že na palube boli aj strelné zbrane a guľomety a bol si\nvedomý toho, že akcie ukrajinského námorníctva v Kerčskom prielive boli provokatívne. V nasledujúcom\nvstupe redaktor uviedol, že z 24 zadržaných námorníkov boli dvaja údajne členmi kontrarozviedky\nSBU. Nasledovalo tlmočené video, v ktorom vtedajší prezident Ukrajiny C. C. uviedol, že návrh zákona\npredpokladá zavedenie vojnového stavu iba v regióne pozdĺž hranice s Ruskom. Po vstupe redaktora\ninformujúceho o tom, že Kremeľ vníma incident v Azovskom mori ako provokáciu, nasledovalo tlmočené\nvideo vyjadrenia ruského premiéra D. E. o zrejmom cieli provokatívneho konania, a to dosiahnutie\npolitických výhod pre C.. Vtedajší ruský premiér zároveň uviedol, že vyhlásenie vojnového stavu je\nnapínanie svalov, ktoré by mohlo mať za cieľ aj zrušenie prezidentských volieb. V záverečnom vstupe\nmoderátor uviedol, že podľa nezávislých ruských novín Novaja gazeta môže byť dôvodom útoku Ruska\nna ukrajinské plavidlá to, že Ukrajina stavia vo vojenskom prístave Berďansk námornú základňu, ktorá\nv budúcnosti môže predstavovať pre Rusko hrozbu v podobe priplávania vojenských lodí NATO. Novou\nzimnou kampaňou ruskej armády, ktorá by mohla vytlačiť ukrajinských príslušníkov z pobrežných miest\nBerďansk a Mariupoľ, by Rusko podľa komentátorov Novaja gazeta mohlo predísť potenciálnej hrozbe v\npodobe budovania námornej základne. Po dotknutom príspevku vo vysielaní programu „Správy RTVS“\nnasledovali príspevky 2 až 5 informujúce o následkoch vyhlásenia výnimočného stavu na Ukrajine či\nmedzinárodného ohlasu na vzniknutú situáciu rusko-ukrajinských vzťahov.\n4. Žalovaný po posúdení zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v dotknutom príspevku\n1 boli odvysielané kritické vyjadrenia na akciu ukrajinského námorníctva v Kerčskom prielive ako i\nvyhranené názory na budúce politické dianie na Ukrajine v kontexte vzniknutého konfliktu prezentované\nbez sprostredkovania ukrajinského pohľadu na uvedený incident, v rozpore s povinnosťou vysielateľa\nzabezpečiť objektívnosť, nestrannosť a vyváženosť spravodajského programu. V rámci odôvodnenia\nvydaného rozhodnutia č. RL/19/2019 zo dňa 22.05.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný\nuviedol, že dotknutý príspevok bol odvysielaný v spravodajskom programe bez reflektovania postoja\nUkrajiny resp. ukrajinských predstaviteľov, hoci v čase jeho odvysielania (27.11.2018) už bol verejnosti\nznámy postoj ukrajinskej strany k zverejnenému kontroverznému videu z vypočúvania veliteľa\ndivízie ukrajinských plavidiel resp. k incidentu samotnému, pričom žalovaný poukázal na správu\nspravodajského portálu idnes.cz či správy spravodajského portálu webnoviny.sk zo dňa 27.11.2018. Na\ninom mieste napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že poskytnutie relevantného priestoru\nna vyjadrenie dotknutej strane je len jedným zo spôsobov zabezpečenia vyváženého informovania\ndiváka s tým, že vysielateľ môže zvoliť aj inú formu a je povinnosťou žalovaného upozorniť vysielateľa\nna nedostatky a poskytnúť mu návod, ako môže v budúcnosti postupovať pre dodržanie povinnosti\nupravenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní.\n5. Potrebu zabezpečenia vyváženia spravodajského programu zo stany vysielateľa videl žalovaný\nv súvislosti s odvysielaním kritickej informácie o tom, že ruská strana vnímala incident v Azovskom\nmori zo strany Ukrajiny ako provokáciu ako i s odvysielaním videozáznamu zobrazujúceho vyjadrenie\nzadržaného ukrajinského námorníka (str. 9 posledný odsek napadnutého rozhodnutia).\n6. Odvysielanie stanoviska ukrajinského prezidenta o ozrejmení územného rozsahu vojnového stavu\nna Ukrajine žalovaný nepovažoval za informácie vyvažujúce kritické skutočnosti a vyhranené názory,\nktoré podľa žalovaného v príspevku 1 zazneli. Rovnako tak zabezpečenie vyváženosti, objektívnosti a\nnestrannosti podľa žalovaného nezabezpečilo ani odvysielanie vyjadrenia generálneho tajomníka NATO\ntýkajúce sa odsúdenia aktu zadržania ukrajinských námorníkov zo strany Ruska, ktoré bolo súčasťou\njedného z nasledujúcich príspevkov. Príspevky 2 až 5, časovo aj tematicky nadväzujúce na dotknutý\npríspevok 1, podľa žalovaného neobsahovali ani žiadne iné vyvažujúce informácie či sprostredkovanie\nvyvažujúcich stanovísk.\n\n7. Žalovaný sa nestotožnil s účelom zákonnej povinnosti vymedzenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona\nč. 308/2000 v podobe vymedzenej nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „ústavný\nsúd“) sp. zn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18.12.2014 (ďalej „nález II. ÚS 307/2014“), na ktorého právne\nzávery a zároveň na potrebu ich aplikácie aj v prejednávanom prípade poukázal vysielateľ. Pochybnosti\nžalovaného o opodstatnenosti záverov uvádzaného nálezu a ich aplikácie v danom prípade vychádzali\nprimárne z úpravy Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii (ďalej „dohovor“), ktorý v čl. 7 ods.\n3 stanovuje povinnosť vysielateľa zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a\nudalosti a podporovali slobodné utváranie názorov. K obmedzeniu slobody prejavu vysielateľa možno\npristúpiť len v nevyhnutných prípadoch, podľa názoru žalovaného nad rámec limitujúcich záverov\nústavného súdu v náleze II. ÚS 307/2014 aj v súvislosti s právom verejnosti na informácie, kedy\nje potrebné individuálne skúmať aktuálne spoločenské dianie ako aj význam a dôležitosť podávanej\ninformácie z pohľadu verejného záujmu.\n8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že potreba určitého obmedzenia slobody\nprejavu vysielateľa v danom prípade vyplynula z čl. 26 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava\nSlovenskej republiky (ďalej „ústava SR“) v spojení s § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní, kedy sa\npodľa úvahy žalovaného dostalo do konfliktu právo na slobodu prejavu vysielateľa s právom verejnosti\nbyť náležite informovaný ako aj s verejným záujmom. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu\nžalovaný dospel k záveru, že informácie o bezpečnostnej situácii na Ukrajine a vývoj sporu s Ruskom\nsú informáciami vo verejnom záujme, pričom právo verejnosti na informácie je legitímnym prostriedkom\nna obmedzenie slobody prejavu vysielateľa. Odvysielaný príspevok neposkytoval podľa žalovaného\nobjektívne a nestranné informácie v dôsledku absentujúceho stanoviska predstaviteľov Ukrajiny k\nodvysielaným kritickým vyjadreniam a vyhraneným názorom na akciu ukrajinského námorníctva v\nKerčskom prielive, pričom divák nemal možnosť utvoriť si na prezentovanú tému vlastný názor, založený\nna pluralitných a vyvážených informáciách.\n9. Žalovaný pri konštatovaní porušenia povinnosti vysielateľa upravenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona\no vysielaní uložil vysielateľovi podľa § 64 ods. 1 písm. a) predmetného zákona sankciu vo forme\nupozornenia na porušenie zákona. Pri určovaní druhu sankcie žalovaný poukázal na primeranosť a\nsledovaný cieľ zabezpečenia objektívnych a nestranných informácií, pričom kládol dôraz na výchovnú\nzložku uloženej sankcie.\nII.\nSprávna žaloba (žalobné body)\n10. Žalobca sa správnou žalobou vo veciach správneho trestania zo dňa 09.08.2019 domáhal\npreskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vydané na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom namietal aj jeho\nnepreskúmateľnosť.\n11. Žalobca sa nestotožnil s úvahami správneho orgánu, ktorý z bloku logicky usporiadaných a po\nsebe nasledujúcich príspevkov (príspevky 1 až 5) vyňal krátke vyjadrenia z príspevku 1 a konštatoval\nporušenie § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní. Jednotlivá informácia obsiahnutá vo vyjadrení\nzajatého ukrajinského námorníka mala podľa žalobcu vo vzťahu k hlavnej informačnej línii celého\nspravodajského bloku (príspevky 1 až 5) iba sekundárny (doplňujúci charakter), pričom divák na základe\ntejto jednej vyňatej informácie nemohol dospieť k záveru, resp. vytvoriť si dojem o zaujatosti či inklinácii\nvysielateľa k niektorej zo strán informáciami pokrývaného konfliktu. Ako aplikovateľné na prejednávanú\nvec, vzhľadom na obdobnú situáciu, poukázal žalobca na závery vyplývajúce z nálezu II. ÚS 307/2014,\npodľa ktorých odvysielané a namietané informácie neboli predmetom opakovaného či dlhodobého\nšírenia a vzhľadom na ich obsah, formu, jednorazovosť a intenzitu neboli schopné ovplyvniť diváka\nspôsobom nedostatočného či zavádzajúceho obrazu o okolnostiach pokrývanej spravodajskej témy.\nJednotlivé informácie zaznievajúce v dotknutom príspevku považoval žalobca za pravdivé, dopĺňajúce\nprimárnu tému príspevkov tvoriacich ucelený spravodajský blok.\n12. Za irelevantnú považoval žalobca argumentáciu žalovaného týkajúcu sa odkazovania na ďalšie\ninformácie či reakcie a postoje zúčastnených strán dostupné v čase vysielania dotknutého príspevku,\npričom poukázal na tvorbu spravodajských príspevkov pripravovaných v predstihu či tvorených\n\nredaktormi prítomnými v zahraničí, ako aj na dynamiku tohto procesu. Zabezpečenie vyváženosti\na objektivity vysielania podľa názoru žalobcu neznamená nevyhnutne povinnosť vysielateľa odvysielať\nreakciu zúčastnenej strany na každú informáciu či poskytnuté vyjadrenie, čím by sa vytvoril „nekonečný\nkolotoč“ vyjadrení k vyjadreniam.\n13. Žalobné námietky smerovali aj voči správnym orgánom nejednoznačne používanej terminológii\n„dotknutá osoba / dotknutá strana / strana“, čo podľa žalobcu spôsobuje nejednoznačnosť a arbitrárnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n14. Žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tvrdil, že príspevky 2 až 5 boli prešetrované\nvýlučne z pohľadu eventuality vyvažovania dotknutého príspevku 1, avšak podľa názoru žalobcu\n(vysielateľa) bolo potrebné zaoberať sa posúdením programu ako celku. Okrem uvedeného pochybenia\nžalobca vnímal nesprávnosť záverov žalovaného aj z dôvodu, že v príspevkoch 2 až 5 zazneli\nvyjadrenia predstaviteľov medzinárodného spoločenstva, ktoré dostatočným spôsobom vyvažovali\ncelý blok tematicky spojených a odvysielaných príspevkov (napr. vyjadrenie vtedajšieho generálneho\ntajomníka Severoatlantickej aliancie, nemeckého ministra zahraničných vecí, hovorkyne Európskej\nkomisie, estónskeho ministra obrany či rakúskej ministerky zahraničných vecí).\n15. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu vyplýva, že preskúmavanie\neventuality porušenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní bolo zúžené na prítomnosť či neprítomnosť\nvyjadrenia zástupcu Ukrajiny k vyjadreniu zajatého námorníka, ktoré malo v danom prípade sekundárnu\ninformačnú povahu.\n16. Vysielateľ vnímal ako dôvod pre konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia postup\nžalovaného, ktorý de facto odignoroval závery vyplývajúce z nálezu II. ÚS 307/2014, zdanlivo\nzdôvodňujúc napr. poukázaním na povinnosti vyplývajúce z čl. 7 od. 3 dohovoru, interpretujúc\npožiadavku „objektívnosti a nestrannosti názorov odvysielaných v spravodajských programoch“ prísne\nformalisticky. Sekundárnym javom vyplývajúcim z neaplikovania záverov vyplývajúcich z nálezu II. ÚS\n307/2014 bolo zamieňané právo na prijímanie informácii podľa čl. 26 ods. 2 ústavy s právom na prístup\nk informáciám podľa čl. 26 ods. 5 ústavy, čím sa stalo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zmätočné\na nepreskúmateľné.\n17. Za neprípustnú považoval žalobca takú argumentáciu žalovaného týkajúcu sa druhu uloženej\nsankcie, ktorou bol „zľahčovaný výsledok konania“ práve konštatovaním, že sa jedná „len“ o sankciu\nv podobe upozornenia, keďže napadnuté rozhodnutie môže slúžiť ako interpretačné pravidlo pri\nposudzovaní neskorších prípadov. Vo vzťahu k uloženej sankcii a jej výchovnému a prevenčnému\npôsobeniu poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Sž/27/2002\nzo dňa 25.06.2002, z ktorého vyplýva, že popísané úlohy môže uložený druh sankcie plniť len v prípade,\nže obsahuje poučenie a navádzacie postupy pre ďalšiu činnosť vysielateľa. V prípade napadnutého\nrozhodnutia však žalovaný k určeniu jasných pravidiel či spôsobov eliminácie prípadného porušenia\npovinnosti upravenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní nepristúpil.\n18. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e)\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“) zrušiť\na vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n19. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, zotrval na dôvodoch v ňom uvedených a podanú správnu žalobu navrhol podľa § 190 SSP\nako nedôvodnú zamietnuť.\n20. Žalobca ako vysielateľ v danom prípade nebol sankcionovaný za odvysielanie vyjadrenia zajatého\nukrajinského námorníka a toto ani nebolo zo strany žalovaného vytýkané, prípadne porušenie § 16 ods.\n3 písm. b) zákona o vysielaní bolo v rámci príspevku 1 posudzované v súvislosti s tým, či vysielateľ\nzabezpečil náležité vyváženie sprostredkovanej kritickej informácie. Skutočnosť, že sprostredkovaná\n\ninformácia mala mať vo vzťahu k hlavnej informačnej línii príspevku len doplnkový charakter podľa\nžalovaného automaticky neznamenalo, že nie je potrebné, aby obsahovala informácie vyžadujúce si\nnáležitú objektivizáciu.\n21. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa pravdivosti odvysielaných vyjadrení žalovaný uviedol, že\núčelom vedeného správneho konania nebolo skúmať pravdivosť prezentovaných tvrdení. Vo vzťahu\nk posudzovaniu dodržania povinnosti vysielateľa podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní sa\ntak jednalo o irelevantnú žalobnú argumentáciu. Rovnako tak v prejednávanom prípade nebola sporná\nskutočnosť, kto bol dotknutou stranou odvysielaného programu a žalovanému nebolo zrejmé, akú\nrelevanciu pre zistený skutkový stav by malo striktné pojmové rozlišovanie medzi pojmami „dotknutá\nstrana“ a „dotknutá osoba“.\n22. Žalovaný neakceptoval argumentáciu vysielateľa týkajúcu sa tvorby spravodajských príspevkov, keď\ninformácie dotknutej strany, na ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal, boli publikované\nuž deň pred odvysielaním dotknutého príspevku 1 a nemožno tak tvrdiť, že nebolo možné predmetnú\ninformáciu v odvysielanom príspevku reflektovať.\n23. V kontraste s tvrdeniami žalobcu bol žalovaný toho názoru, že v rámci odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia poskytol návod, akým spôsobom mohol vysielateľ zabezpečiť súladnosť vysielania\ns požiadavkou na objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu a to aplikáciou „najvhodnejšieho\na najideálnejšieho“ spôsobu – poskytnutím priestoru na vyjadrenie dotknutej strane. Žalovaný zároveň\nuviedol, že nie je jeho úlohou identifikovať všetky spôsoby smerujúce k zabezpečeniu povinnosti podľa\n§ 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní, ako ani snahou určovať vysielateľovi spôsob či techniku, akou\nmá zabezpečiť plnenie zákonom stanovených povinností súvisiacich s vysielaním.\n24. Požiadavka objektivity a nestrannosti názorov odvysielaných v spravodajských programoch vyplýva\nz čl. 7 ods. 3 dohovoru, pričom právo verejnosti na pluralitné informácie v médiách vyplýva aj z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“). Pre príklad, vo veci Cetin proti Turecku ESĽP\nvyslovil názor, podľa ktorého občanom ako pasívnym recipientom informácií musí byť umožnené prijímať\nrozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor,\npričom práve pluralita myšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou.\nV súlade s európskym legislatívnym nastavením tak žalovaný nemôže súhlasiť s názormi uvedenými\nv náleze II. ÚS 307/2014 v súvislosti s výkladom § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní.\n25. Podľa žalovaného boli dostatočne zistené dôvody pre uloženie sankcie v podobe upozornenia\nna porušenie zákona, keď žalobca odvysielal kritické vyjadrenia na incident v Kerčskom prielive a na\nbudúce politické dianie na Ukrajine v kontexte predmetného incidentu, ako aj vyhranené názory na akciu\nukrajinského námorníctva v Azovskom mori bez toho, aby sprostredkoval stanovisko dotknutej strany –\npredstaviteľov Ukrajiny. Takýmto spôsobom vysielateľ nepodal divákom potrebné informácie na to, aby\nsi mohli na preberanú problematiku vytvoriť vlastný názor, založený na pluralitných informáciách.\nIV.\nĎalšie podania účastníkov konania\n26. Žalobca v rámci repliky zo dňa 05.11.2019 ako aj žalovaný v rámci dupliky zo dňa 24.10.2023 zotrvali\nna svojej predchádzajúcej argumentácii. Žalovaný na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa nálezu II.\nÚS 307/2014 poukázal na viacero rozhodnutí ESĽP (rozhodnutia vo veci Manole a spol. proti Moldavsku\nzo dňa 17.09.2009, ATV Zrt. proti Maďarsku zo dňa 28.04.2020, Animal Defenders International\nproti Spojenému kráľovstvu zo dňa 22.04.2013 a NIT S.R.L. proti Moldavsku zo dňa 05.04.2022),\nv zmysle ktorých opatrenia a zásahy do slobody prejavu vysielateľov na účely zabezpečenia vyváženosti,\nnezaujatosti, nestrannosti a rozmanitosti informovania sledujú legitímny cieľ ochrany práv iných v zmysle\nčl. 10 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej „dohovor o ĽP“).\nV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom\n\n27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/167/2019 bola na základe\nuvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023\nv znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho\nsúdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/167/2019. Na základe dodatku č. 4/2024 k Rozvrhu\npráce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje\nv zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.\n28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd\n(§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie vrátane postupu žalovaného\nv administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel\nk záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, keď je napadnuté rozhodnutie žalovaného zaťažené\nvadou nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP ako aj vadou čiastočnej\nnepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.\n29. Správny súd vo veci nariadil a následne vykonal dňa 15.01.2025 pojednávanie, keďže bola splnená\npodmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov\nkonania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom\npredvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP, pričom na nariadenom pojednávaní sa zúčastnila zástupkyňa\nžalobcu ako aj poverený zamestnanec žalovaného. Pojednávanie vo veci bolo odročené a k verejnému\nvyhláseniu rozsudku vo veci došlo dňa 29.01.2025 za prítomnosti zástupcov účastníkov konania.\n30. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania\nzačaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna\n2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n31. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n32. Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru o ĽP, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu\nzastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a\nbez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,\ntelevíznym alebo filmovým spoločnostiam.\n33. Podľa čl. 10 ods. 2 dohovoru o ĽP, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť,\nmôže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon,\na ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti\nalebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo\nmorálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania\nautority a nestrannosti súdnej moci.\n34. Podľa čl. 7 ods. 3 dohovoru, prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské\nrelácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov.\n35. Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n36. Podľa čl. 26 ods. 2 ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,\nobrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie\nbez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore\nrozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\n37. Podľa čl. 26 ods. 3 ústavy SR, cenzúra sa zakazuje.\n\n38. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia a mravnosti.\n39. Podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní, vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\n40. Podľa § 64 ods. 1 zákona o vysielaní, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\n41. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý na strane žalobcu v postavení\nvysielateľa skonštatoval porušenie povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských\nprogramov v rozpore s § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní, na základe čoho pristúpil žalovaný\nk uloženiu sankcie – upozorneniu na porušenie zákona.\n42. Správny súd nemal preukázanú existenciu akýchkoľvek pochybností o spravodajskom charaktere\nprogramu „Správy RTVS“ vysielaného dňa 27.11.2018 v čase od cca 19.00 hod. na programovej službe\n„Jednotka“, podliehajúc kontrolnej činnosti žalovaného pri plnení zákonom stanovených povinností,\nšpecificky povinností určených vysielateľom v súvislosti s vysielaním spravodajského programu. Medzi\nelementárne povinnosti vysielateľa podľa v rozhodnom čase účinného zákona o vysielaní patrila aj\npovinnosť zabezpečenia objektívnosti a nestrannosti spravodajského programu.\n43. Zákon o vysielaní neobsahoval definičnú úpravu pojmov „objektívnosti“ a „nestrannosti“, ktoré ako\nkritériá spravodajského programu podliehali povinnosti vysielateľa ich dodržiavania. Proces ustálenia\nvšeobecne akceptovateľných obsahových atribútov uvádzaných pojmov tak primárne prebiehal v rámci\nvedených administratívnych konaní priamo prostredníctvom procesu aplikácie práva, ako aj v\nrámci správnych súdnych konaní či rozhodovacej činnosti ústavného súdu a ESĽP. Zároveň platí, že\nobsah pojmov „objektívnosti“ a „nestrannosti“ bol nevyhnutne podmienený individuálnymi okolnosťami\nzisteného skutkového stavu, na ktorý sa právna úprava zákona o vysielaní aplikovala.\n44. Správny súd v súvislosti s uvádzanými pojmami „objektívnosti“ a „nestrannosti“ poukazuje na\nargumentáciu ústavného súdu SR obsiahnutú v odsekoch 54. až 59. nálezu II. ÚS 307/2014\n(v argumentačnej rovine aj v spojení s pojmom „pluralita“) z ktorej vyplýva, že „predmetné pojmy\nv spojení s právom každého na prijímanie informácií, resp. so slobodou prejavu sú v modernej\nspoločnosti štandardne späté s povinnosťami štátu, konkrétne (i) povinnosťou štátu objektívne (v zmysle\noveriteľne a pravdivo) informovať o svojej činnosti [v podmienkach právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky sa tento postulát premieta do čl. 26 ods. 5 a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v\nznení neskorších predpisov] a (ii) povinnosťou zabezpečiť prostredníctvom prijatia vhodnej legislatívy\npluralitný mediálny trh v zmysle možnosti pôsobenia viacerých vysielateľov (médií) na mediálnom trhu,\ntrh duálny, kde okrem verejnoprávneho vysielateľa pôsobia i súkromné komerčné subjekty.“ (odsek 54.\nnálezu)...„Pojmy „objektívnosť“ a „nestrannosť“ zostávajú neurčitým právnym pojmom a ich význam\na spôsob aplikácie je potrebné ustáliť vždy vzhľadom na účel, ktorý v tej-ktorej spoločnosti a dobe\nplnia, pričom je potrebné pamätať na ústavné garancie slobody prejavu.“ (odsek. 57 nálezu)...„Kritérium\nobjektívnosti a nestrannosti môže byť vo všeobecnosti vnímané v demokratickej spoločnosti tradične ako\nobmedzenie slobody prejavu, alebo naopak, aj ako posilnenie slobody prejavu požiadavkou objektívnosti\na nestrannosti vzhľadom na takpovediac oligopol držiteľov vysielacích licencií. Diskréciu, ktorú ponechal\nzákonodarca rade pre vysielanie, je nutné využívať (i) triezvo tak, aby nedochádzalo k prílišnému\nodradzujúcemu (chilling) efektu vysielateľov, a (ii) kontextuálne, t. j. nie príliš upäto či analyticky\n– vytrhnuto z kontextu, avšak vždy (iii) ústavne aprobovateľným spôsobom s ohľadom na ústavou\ngarantovanú slobodu prejavu a ústavné možnosti jej obmedzenia. Spravodajstvo nesie prvky tvorivé\n\na nemožno ho vtesnať do matematických schém.“ (odsek 59. nálezu). Na toto vymedzenie poukázal\nvo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn.\n8Asan/27/2020 zo dňa 28.04.2021, sp. zn. 1Asan/25/2020 zo dňa 16.12.2021.\n45. Žalovaný v postavení správneho orgánu posudzoval spravodajský program vysielateľa, tematicky\npokrývajúci zahraničné dianie, resp. vývoj rusko-ukrajinského konfliktu v súvislosti s prípadným\nvyhlásením vojnového stavu na hraničných rusko-ukrajinských územiach. Aj vzhľadom na obsah\npredloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru o relevantnosti tvrdení žalobcu\no tom, že ako primárnu informačnú líniu celého spravodajského bloku tvoreného piatimi po sebe\nnasledujúcimi príspevkami bolo možné identifikovať informovanie divákov o aktuálnom dianí ruskoukrajinského konfliktu trvajúceho dlhšie časové obdobie. Napokon, takto určené vnímanie ústrednej\ninformačnej línie bloku odvysielaných spravodajských príspevkov žalovaný ani nenamietal. Na druhej\nstrane však správny súd konštatuje, že v rámci úloh žalovaného ako správneho orgánu vykonávajúceho\nkontrolu dodržiavania povinností vyplývajúcich zo zákona o vysielaní bolo plne na jeho úvahe,\nči svoju činnosť bude smerovať nielen komplexne voči celému spravodajskému bloku, ale aj vo\nvzťahu k jednotlivým príspevkom, ktoré mohli byť (a aj boli) nositeľmi konkrétnejších informačných\naspektov spravodajsky pokrývanej témy. Aj napriek detekovanému ústrednému motívu odvysielaných\nspravodajských informácií, správnemu orgánu nič nebránilo v jednotlivých príspevkoch, tak ako tomu\nbolo aj v prípade príspevku 1, posudzovať aj informačnú líniu vedľajšiu.\n46. V prípade príspevku 1 sa jednalo o také dramaturgické zostavenie, že sa venoval incidentu,\nku ktorému došlo dňa 25.11.2018 v Kerčskom prielive. Podľa názoru správneho súdu však aj\nv takom prípade, keď predmetom administratívneho konania zostalo len preskúmavanie príspevku 1\ns individuálne ustáleným informačným motívom, úvahy správneho orgánu pri hodnotení (ne)splnenia\npovinnosti vysielateľa podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní bolo nevyhnutné posudzovať\nv súvislostiach a nie výhradne izolovane, bez vecného či časového kontextu spravodajskej programovej\nštruktúry dotknutého vysielateľa týkajúcej sa informovania diváka o spravodajsky pokrývanej téme ruskoukrajinského konfliktu.\n47. V rámci skúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd posúdil námietky žalobcu\nsmerujúce k nedostatočne zistenému skutkovému stavu ako nedôvodné. Podkladom pre rozhodnutie\nžalovaného bol doslovný prepis informácii a vyjadrení, ktoré v dotknutom príspevku odvysielanom\ndňa 27.11.2018 v spravodajskom programe zazneli a rovnako tak prepis na dotknutý príspevok\nnadväzujúcich príspevkov 2 až 5. Predložený administratívny spis bol v danom prípade tvorený\naj CD nosičom obsahujúcim okrem iného aj videozáznam odvysielaného príspevku 1. Okolnosti\nexistujúceho konfliktu a napätého vzťahu medzi dotknutými stranami majúceho dlhodobý charakter,\na zároveň pravidelné pokrývanie danej problematiky vysielateľom aj v rámci spravodajského programu\n„Správy RTVS“ v rozhodnom čase považoval správny súd za notorietu, vo vzťahu ku ktorej nebolo\nnevyhnutné vykonávať osobitné zisťovanie skutkového stavu zo strany správneho orgánu v priebehu\nadministratívneho konania.\n48. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd žalobnú námietku vysielateľa o nejednoznačnosti či\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu zmätočne používanej terminológie „dotknutá osoba /\ndotknutá strana / strana“, čo podľa žalobcu spôsobilo samo o sebe nejednoznačnosť a arbitrárnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Predmet administratívneho konania bol žalovaným riadnym spôsobom\nvymedzený (skúmanie podmienok splnenia povinností vysielateľa podľa § 16 ods. 3 písm. b/\nzákona o vysielaní), čomu žalovaný prispôsobil argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia. Z kontextu celého odvodenia napadnutého rozhodnutia potom vyplýva, že žalovaný\nuvádzanými pojmami označoval totožnú entitu (Ukrajinu a jej predstaviteľov), pričom používanie\nkonkrétneho pojmu vychádzalo z potreby vyjadrenia aktuálnej úvahy žalovaného v tej-ktorej časti\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n49. Napriek uvedenému správny súd, po oboznámení sa so skutkovým stavom zisteným žalovaným\npre potreby vedeného správneho konania, ako aj pri zohľadnení širšieho kontextu prejednávaného\nprípadu dospel k záveru, že záver správneho orgánu o porušení povinnosti vysielateľa zabezpečiť\nobjektívnosť a nestrannosť spravodajského programu v súvislosti s odvysielaním príspevku 1 vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia.\n\n50. Porušenie povinnosti vysielateľa podľa § 16 ods. 3 psím. b) zákona o vysielaní vnímal žalovaný\nv súvislosti s: 1/ odvysielanými kritickými vyjadreniami na incident v Kerčskom prielive a na budúce\npolitické dianie na Ukrajine v kontexte predmetného incidentu a 2/ odvysielaným videozáznamom\nz vypočúvania zajatých ukrajinských námorníkov podľa názoru žalovaného prezentujúceho vyhranené\nnázory, pričom predstavitelia Ukrajiny ako dotknutá strana nedostali priestor na vyjadrenie, resp.\nv príspevku nebolo sprostredkované stanovisko ukrajinskej strany k danej téme.\n51. Vo vzťahu k bodu 1/ predchádzajúceho odseku žalovaný explicitne poukázal na vyjadrenie redaktora\no tom, že „ruská strana vníma incident v Azovskom mori zo strany Ukrajiny ako provokáciu“ (str.\n9, posledný odsek odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Z prepisu odvysielaného príspevku mal\nsprávny súd preukázané, že po tomto vyjadrení moderátora nasledovalo vyjadrenie vtedajšieho ruského\npremiéra D. E., ktorý dával konanie ukrajinských vojakov, označujúc ho ako provokáciu, do kontextu\ns vyhlásením vojnového stavu a hypotetickými úvahami o cieli „zrušiť prezidentské voľby“ (na Ukrajine).\nV príspevku 1 sprostredkované tvrdenia, aj napriek použitiu pojmu „provokácia“ pri charakteristike\nkonania ukrajinských námorníkov, a teda vyvolávajúc negatívnu konotáciu takéhoto konania, podľa\nnázoru správneho súdu nebolo nevyhnutné v danom prípade posudzovať v konečnom vyznení\nodvysielané informácie za také, ktorých odvysielaním bez reakcie dotknutej ukrajinskej strany bez\nďalšieho došlo k porušeniu povinnosti vysielateľa podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní.\n52. Správny súd sa v súvislosti s odvysielanými vyjadreniami popísanými v odseku vyššie nestotožnil\nso závermi žalovaného o tom, že v rámci kontrolovaných príspevkov 2 až 5 tematicky nadväzujúcich na\nprimárnu informačnú líniu spravodajského bloku nedošlo k odvysielaniu žiadnych informácii či vyjadrení\n„vyvažujúcich“ prezentované závery. Pre príklad, v rámci kontrolovaného spravodajského programu,\nkonkrétne v príspevku 4 s názvom „NATO: Rusko bude niesť následky“ odznelo vyjadrenie generálneho\ntajomníka NATO o tom, že „použitie vojenskej sily voči ukrajinským lodiam a ich personálu nemá\nžiadne ospravedlnenie. Preto Rusko vyzývame, aby okamžite oslobodilo ukrajinských námorníkov a ich\nlode a žiadame obe strany o zdržanlivosť“. Pri predpoklade, že divák disponuje aspoň základnými\ninformáciami o existencii a členskej základni Organizácie Severoatlantickej zmluvy (rádovo desiatky\nčlenských štátov), podľa názoru správneho súdu vyjadrenie vtedajšieho generálneho tajomníka malo\ntendenciu byť vyvažujúcim už len z pohľadu toho, že čelný predstaviteľ dotknutej organizácie smeroval\nkritiku a výzvu druhej strane vzniknutého incidentu. Príspevok 4 zároveň obsahoval aj vyjadrenie\nvtedajšieho estónskeho ministra obrany v znení: „Riziko toho, že malý incident prerastie vo veľký\nvojenský konflikt, je žiaľ veľké. Sankcie sú pravdepodobne najúčinnejším spôsobom, ako Rusku ukázať,\nže to myslíme vážne.“ Uvedené vyjadrenia podľa názoru správneho súdu u bežného diváka mohli\nvzbudzovať dojem vyváženia tvrdenia vtedajšieho ruského premiéra o „provokácii“, a to poukazom na\nvnímanie incidentu aj inými svetovými predstaviteľmi v súvislostiach s prípadnými následkami pre stranu\nRuska.\n53. Správny súd v kontexte úvah obsiahnutých v odseku vyššie dáva do pozornosti aj názor ústavného\nsúdu vyjadrený v náleze II. ÚS 307/2014, podľa ktorého „občania ako recipienti odvysielaných\ninformácii nie sú „šedá masa“, pričom rozhodovanie a utváranie názorov ľudí nie je závislé od jednej\nspravodajskej relácie a v nej odprezentovaných názorov“. Incident zo dňa 25.11.2018 možno považovať\nza súčasť v rozhodnom čase už dlhší čas trvajúceho rusko-ukrajinského konfliktu, ktorého dianie\nbolo žalobcom ako vysielateľom pokrývané už aj pred časom odvysielania dotknutého príspevku 1\ndňa 27.11.2018. Nejednalo sa tak o informácie spravodajského charakteru prezentované vecne či\nčasovo izolovane, vyznievajúce v rámci príspevku 1 zaujato či spôsobom poškodzujúcim niektorú\nz dotknutých strán spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do slobody prejavu žalobcu ako vysielateľa\nkonštatovaním porušenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu\ns následkom uloženia sankcie. Nepochybným, bez potreby dopĺňania skutkových zistení vo veci, bol\naj v rozhodnom čase existujúci stav pokrývania obdobnej problematiky, okrem žalobcu, aj viacerými\nvysielateľmi pôsobiacimi na mediálnom trhu.\n54. V rámci príspevku 1 bol zároveň odvysielaný aj videozáznam z vypočúvania jedného zo zajatých\nukrajinských námorníkov - A. B., veliteľa divízie ukrajinských plavidiel. Žalovaný túto skutočnosť,\nv kontexte neposkytnutia priestoru ukrajinskej strane na reakciu či neprebratie reakcie na zverejnený\nvideozáznam existujúcej už v čase odvysielania príspevku, považoval za dostatočný skutkový\npodklad pre konštatovanie porušenia povinnosti vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť\nspravodajského programu. V danej súvislosti správny súd opätovne poukazuje na osobitosť pokrývanej\n\nspravodajskej témy, a to najmä na vecnú a časovú spojitosť incidentu zo dňa 25.11.2018, vo vzťahu ku\nktorej v rámci odvysielaného videozáznamu zaznel prívlastok o „provokatívnosti“ konania, v celkovom\nvyznení rusko-ukrajinského konfliktu.\n55. Aj keď je nesporné, že zakomponovanie vyjadrenia vtedajšieho veliteľa námorných síl ukrajinskej\narmády F. A. do dotknutého príspevku o tom, že ruská armáda donútila ukrajinských námorníkov\nk falošným výpovediam, by pôsobilo vo vzťahu k odvysielanému videozáznamu bez akýchkoľvek\npochybností „vyvažujúcejšie“, správny súd však opätovne poukazuje na následne odvysielané\nvyjadrenie vtedajšieho generálneho tajomníka NATO či vtedajšieho estónskeho ministra obrany (bližšie\nodsek 52. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia), ktoré hoci nie tak bezprostredne a v takej intenzite,\nako by tomu mohlo byť v prípade vyjadrenia ukrajinského predstaviteľa, avšak stále možno považovať\nza odvysielanie vyjadrení majúcich tendenciu odvysielané vyjadrenia o provokácii vyvážiť.\n56. Argumentáciu o spôsobe určitého „vyvažovania“ žalobcom odvysielaných informácii a vyjadrení\nrelevantných pre správnym orgánom konštatované porušenie povinnosti vysielateľa podľa § 16 ods.\n3 písm. b) zákona o vysielaní tak, ako ich identifikoval správny orgán v odseku 9. napadnutého\nrozhodnutia, správny súd uviedol len doplňujúc, nad rámec svojho primárneho právneho záveru\no absencii vyznenia dotknutého príspevku 1 v rozpore s požiadavkami objektívnosti a nestrannosti\nvysielaného spravodajského programu tak, ako bol odvysielaný dňa 27.11.2018.\n57. Správny súd aj v súvislostiach popísaných v odsekoch 50. až 55. odôvodnenia tohto rozhodnutia\nupriamuje pozornosť na skutočnosť, že ako žalovaným vnímané vyhranené názory, tak aj odvysielaný\nvideozáznam zachytávajúci vyjadrenie ukrajinského vojaka boli buď priamym vyjadrením (vtedajší\npremiér Ruska) resp. informáciou priamo poskytnutou (video zverejnené ruskou tajnou službou FSB)\npredstaviteľmi strán konfliktu, ktorý vznikol dávno pred incidentom zo dňa 25.11.2018. V kontexte\npredpokladu o schopnosti diváka vnímať poskytované informácie a utvárať si názory v širšom meradle,\nnelimitujúc tieto postupy výlučne izolovane na aktuálne poskytnutú informáciou (bližšie odsek 53.\ntohto súdneho rozhodnutia), v spojení so stavom dlhodobého pokrývania rusko-ukrajinského konfliktu\nvysielateľom prostredníctvom spravodajského programu je správny súd toho názoru, že „problematické“\ninformácie a názory obsiahnuté v dotknutom príspevku neboli v okolnostiach prejednávaného prípadu\nspôsobilé dosiahnuť takú intenzitu jednostrannosti, nekritickosti či vyhranenosti, následkom čoho by bolo\ndôvodné konštatovať porušenie povinnosti vysielateľa podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní,\ns následkom zásahu do ústavou garantovaného práva na slobodu prejavu upraveného v čl. 26 ods. 1\nústavy SR.\n58. Nadväzne na uvedené správny súd za nesprávne považoval aj následné úvahy správneho orgánu\no tom, že odvysielaný príspevok bolo potrebné považovať za natoľko kritický a nevyvážený, na základe\nčoho bolo nevyhnutné zasiahnuť do slobody prejavu vysielateľa garantovanej v čl. 26 ods. 1 ústavy SR\nako aj v čl. 10 ods. 2 dohovoru o ĽP, a to z dôvodu verejného záujmu ako aj práva verejnosti na informácie\ntak, ako to žalovaný uviedol v predposlednom odseku na str. 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n59. Sloboda prejavu (ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo\nmyšlienky) predstavuje konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti a jednu zo základných\npodmienok na jej chod a individuálnu realizáciu jednotlivca. Sloboda prejavu patrí do vlastnej sféry\nľudskej slobody, ktorá je spätá predovšetkým s vnútornou oblasťou vedomia a zahŕňa atribúty tejto\nľudskej slobody, ku ktorým patrí sloboda svedomia, sloboda myslenia a sloboda zastávať, šíriť a prijímať\nnázory na všetky otázky spojené so životom spoločnosti. Sloboda prejavu je prakticky neoddeliteľná od\nslobody myslenia. Nijaká spoločnosť, v ktorej nie sú tieto slobody rešpektované, nie je slobodná, nech\nuž má vláda tejto spoločnosti (štátu) akúkoľvek formu. Je nutné zdôrazniť, že sloboda prejavu prináleží\naj médiám (bližšie nález II. ÚS 307/2014).\n60. Pokiaľ by aj správny súd považoval odvysielaný príspevok 1 bez ďalšieho za dostatočný skutkový\nzáklad pre konštatovanie porušenia povinnosti podľa § 16 ods. písm. b) zákona o vysielaní,\nk obmedzeniu slobody prejavu vysielateľa by mohlo dôjsť výlučne v prípade nevyhnutnosti takéhoto\nzásahu. Prípady nevyhnutnosti zásahu do slobody prejavu sú upravené v čl. 26 ods. 4 ústavy SR a jedná\nsa o prípady ochrany práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany verejného\nzdravia a mravnosti.\n\n61. Žalovaný v prejednávanom prípade po tom, ako dospel k záveru o existencii skutkových\nokolností zakladajúcich porušenie povinnosti vysielateľa na zabezpečenie objektívnosti a nestrannosti\nspravodajského programu, následne dospel k záveru o nevyhnutnosti obmedzenia slobody prejavu\nvysielateľa v súvislosti s legitímnym cieľom vo verejnom záujme, ktorý však v rámci napadnutého\nrozhodnutia dostatočným spôsobom neodôvodnil. Žalovaný po uvedení teoretických východísk možnosti\nobmedzenia slobody prejavu vysielateľa pri kumulatívnom splnení podmienok zákonného ukotvenia,\nnevyhnutnosti obmedzenia v demokratickej spoločnosti a sledovania legitímneho cieľa uviedol, že\nv danom prípade bolo nevyhnutné pristúpiť k zásahu do slobody prejavu vysielateľa vzhľadom na\nverejný záujem a s ním súvisiace právo verejnosti na náležité informovanie. Uvedený zásah do\npráva vysielateľa z dôvodu verejného záujmu následne odôvodnil s poukazom na možnosť zásahu\nspravodajsky pokrývaného diania do celosvetovej bezpečnostnej a ekonomickej situácie, čím program\nvyhodnotil ako odvysielaný vo verejnom záujme, kedy je právo verejnosti na informácie legitímnym\nprostriedkom na obmedzenie slobody prejavu vysielateľa. Správny súd je toho názoru, že obmedzenie\nslobody prejavu vysielateľa ako výsledok úvah správneho orgánu je, práve vzhľadom na charakter\ntakéhoto zásahu, potrebné odôvodniť spôsobom poskytujúcim adresátovi administratívneho rozhodnutia\nplnohodnotné a obsahovo po skutkovej ako aj právnej stránke dostačujúce ozrejmenie dôvodov, pre\nktoré správny orgán považoval vykonané obmedzenie za nevyhnutné, sledujúc žalovaným vykonanou\nprávnou úvahou posúdený cieľ. Z uvedeného dôvodu považoval správny súd odôvodenie popísanej\nčasti napadnutého rozhodnutia zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\n62. V súvislosti s potrebou uvedenia precíznych úvah žalovaného nadväzujúcich na záver správneho\norgánu o porušení povinnosti vysielateľa upravenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní\ntýkajúcich sa následného riešenia „konfliktu“ medzi právom vysielateľa na slobodu prejavu na jednej\nstrane s verejným záujmom na strane druhej vnímal správny súd nedostatky aj vo vysporiadaní sa\nžalovaného s úvahami a závermi vyplývajúcimi z nálezu Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 307/2014\nzo dňa 18.12.2014. Predmetný nález bol žalovaným posúdený ako „mimoriadne limitujúci a popierajúci\nprávo verejnosti na informácie“ (str. 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), keď za pochybnosť\no opodstatnenosti tam uvádzaných záverov smeroval k požiadavkám objektívnosti s nestrannosti\nspravodajských programov upravených v čl. 7 ods. 3 dohovoru.\n63. Z obsahu napadnutého rozhodnutia sa javí, že žalovaný pristúpil k de facto odignorovaniu právnych\nzáverov vyplývajúcich z uvádzaného nálezu II. ÚS 307/2014 v celej jeho argumentačnej rovine,\nhoci takýto postup bližšie nezdôvodnil. Len príkladmo, odhliadnuc od úvah a záverov citovaných či\nparafrázovaných aj v predchádzajúcich odsekoch tohto súdneho rozhodnutia, ústavný súd dotknutom\nnáleze uviedol, že „otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.\nz. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov zo strany vysielateľa sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, je\npotrebné skúmať vždy jednotlivo vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania\npožiadavky na objektívne a nestranné informovanie“. Celkovo je správny súd toho názoru, že majoritná\nčasť úvah ústavného súdu obsiahnutých v náleze II. ÚS 307/2014 je bez akýchkoľvek pochybností pre\nadministratívne konanie vedené z dôvodu skúmania dodržania povinnosti vysielateľa obsiahnutej v § 16\nods. 3 písm. b) zákona o vysielaní relevantná, aktuálne aplikovaná napr. aj rozhodnutí Správneho súdu\nv Bratislave pod sp. zn. BA-6S/49/2018 zo dňa 12.03.2024.\n64. Ak žalovaný vnímal nemožnosť akceptácie záveru Ústavného súdu o nemožnosti obmedzenia\nslobody prejavu vysielateľa požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie verejnosti v rámci\nústavného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 2 ústavy SR, správny súd považuje za\npodstatné uviesť, že uvedený záver obsiahnutý v odseku 61. odôvodnenia dotknutého nálezu tvoril len\nčasť úvah a záverov, ktoré boli vo vzťahu k prejednávanej právnej veci relevantné vo vzťahu k posúdeniu\nriešenia „konfliktu“ ústavou garantovaného práva na slobodu prejavu v ponímaní verejného záujmu či\npráva verejnosti na informácie. Žalovaný v súvislosti s vyššie vysloveným záverom ústavného súdu\nv priebehu tohto súdneho konania, najmä v rámci žalobnej dupliky doručenej správnemu súdu dňa\n26.10.2023, poukázal na viacero rozhodnutí ESĽP ohľadne sledovania legitímneho cieľa „ochrany práv\niných“ podľa čl. 10 ods. 2 dohovoru o ĽP aj formou prípustnosti opatrení a zásahov regulátora do slobody\nprejavu vysielateľov na účely zabezpečenia vyváženosti, nezaujatosti, nestrannosti a rozmanitosti\ninformovania. Správnemu súdu tak nie je zrejmé, prečo neboli uvedené závery, keďže sa jedná aj\no rozhodnutia časovo predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia, žalovaným „konfrontované“\n\ns dotknutým záverom ústavného súdu priamo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Bolo vhodné,\naby žalovaný svoje úvahy v tomto smere bližším a jasným spôsobom rozviedol tak, aby bolo následne\nmožné v tomto súdnom konaní úsudok v otázke (ne)aplikovania záverov ústavného súdu vyhodnotiť\nv skutkových súvislostiach konkrétnej veci zistených v rozhodnom čase.\n65. Ako dôvodnú ďalej vyhodnotil správny súd vysielateľom uvádzanú žalobnú argumentáciu týkajúcu\nsa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na následky výchovného charakteru\nukladaného druhu sankcie – upozornenia na porušenie zákona. V zmysle záverov rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 27/2002 zo dňa 25.06.2002 publikovaného v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2003 pod judikatúrnym číslom\n55/2003, „upozornenie podľa zákona o vysielaní je samostatným druhom sankcie, ktorá je svojím\ncharakterom výlučne výchovným opatrením, s cieľom prevencie. Túto úlohu môže splniť len vtedy, ak\nobsahuje poučenie a navádzacie postupy pre ďalšiu činnosť. U vysielateľov totiž spravidla nemožno\nočakávať, že rovnakú povinnosť porušia totožnou reláciou, či príspevkom. Upozornenie musí určitým\nspôsobom určiť jasné pravidlá pre ním riešený typ programu, témy, najmä ak k porušeniu povinnosti\ndošlo spôsobom spracovania, či prezentácie.“ Žalovaný v postavení konajúceho správneho orgánu\nna str. 14 napadnutého rozhodnutia síce poukázal na výchovnú zložku uloženej sankcie a na str. 10\npoukázal aj na východiská týkajúce sa úlohy žalovaného v rozhodnutí podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona\no vysielaní skonštatovať akým spôsobom mohol vysielateľ zabezpečiť plnenie zákonnej povinnosti\na poskytnúť mu návod, ako v obdobných prípadoch do budúcna postupovať, takýto „ucelený návod“ či\njasné pravidlá však žalovaný vo vzťahu k časti odôvodnenia ukladanej sankcie neskoncipoval.\n66. Len na doplnenie záverov o potrebe plnohodnotného a jasného naplnenia povinnosti určenia jasných\npravidiel ako následku výchovnej zložky uloženej sankcie správny súd dodáva, že v tomto prípade\nuložená sankcia nemala na žalobcu negatívny ekonomický dopad na čo správne poukázal aj žalovaný\nna str. 14. napadnutého rozhodnutia, zákon o vysielaní účinný v rozhodnom čase však v ustanovení § 64\nods. 2 upravoval obligatórne uloženie pokuty za opakované porušenie povinnosti po predchádzajúcom\nupozornení.\n67. Správny súd na tomto mieste opätovne dáva do pozornosti vo veci ustálený kardinálny záver\no nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu zo strany žalovaného už vo vzťahu\nk porušeniu povinnosti nezabezpečenia objektívnosti a nestrannosti odvysielaného spravodajského\npríspevku.. Správny súd však považoval za vhodné, pre komplexné preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom, vyjadriť sa k všetkým\nvzneseným žalobným námietkam ako aj k argumentácii žalovaného správneho orgánu, a to aj nad rámec\nnevyhnutného odôvodnenia.\n68. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí\nvadou nesprávneho právneho posúdenia v podstatných okolnostiach prejednávaného prípadu ako aj\nvadou čiastočnej nepreskúmateľnosi napadnutého rozhodnutia. Následkom uvedeného správny súd\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP zrušil a zároveň vec podľa\nods. 4 predmetného zákonného ustanovenia vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n69. Úlohou žalovaného, v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaného právnym názorom vysloveným správnym\nsúdom v tomto zrušujúcom rozsudku, bude opätovné posúdenie skutkových okolností prejednávaného\nprípadu v súvislosti so zistením, či zo strany vysielateľa došlo v rozhodnom čase k porušeniu povinnosti\nzabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu, ako aj to, či boli prípadne splnené\npodmienky legitimizujúce zásah do práv slobody prejavu vysielateľa nevyhnutne spôsobom zvoleným\nkonajúcim správnym orgánom. Zároveň bude úlohou správneho orgánu svoje nové rozhodnutie vo veci\nriadnym spôsobom odôvodniť.\n70. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu\ntrov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od doručenia tohto\nrozhodnutia /§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) § 493e SSP/.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}, {"guid": "6c393b1a-d359-4549-94a4-4de8edb6cbd5:6aea1eeb-8aa5-4510-bde6-42ab8e339d64", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201086.1", "spisova_znacka": "1Asan/25/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/25/2020 z 16. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201086.1"}], "citovane_v": []}