{"guid": "d083fe9c-0a3e-4b15-8a0a-917c17c1d583:030b9e77-350f-47a1-9a46-e4a529f3d528", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201080.2", "spisova_znacka": "BA-5S/169/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/169/2019 z 24. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. júna 2025, sp. zn. BA-5S/169/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201080.2", "identifikacne_cislo": "1019201080", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2025-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/79", "nazov": "zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/79-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/030b9e77-350f-47a1-9a46-e4a529f3d528", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201080.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201080.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201080.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/169/2019\n1019201080\n24. 06. 2025\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201080.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci\nžalobcu: Roľnícke družstvo podielnikov, Bratislavská 535, 900 46 Most pri Bratislave, IČO: 00 190 586,\nzast.: JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., Štúrova 13, Bratislava, IČO: 51 289 610,\nproti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 35/1,\nBratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Most pri Bratislave, Bratislavská 96/98, Most\npri Bratislave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4533/2019-1.8, 2846/2019 zo dňa\n03.04 .2019, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Okresného úradu Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-SCOSZP/2016/7814Po zo dňa 15.05.2017 (ďalej aj len ,,rozhodnutie o súhlase“) bol žalobcovi ako\nžiadateľovi podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon o odpadoch“ alebo ,,zákon č. 79/2015 Z.z.“) vydaný súhlas na\nvyužívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, na pozemkoch parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/\nXX, XX/X k.ú. A., B. C. D. na dobu určitú do 30.04.2020. Okresný úrad Senec povolil rozhodnutím o\nsúhlase využívať na povrchovú úpravu terénu odpady kategórie ostatné, zaradené podľa vyhlášky č.\n365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov): 17 01 01 betón, 17 01 07 zmesi betónu, tehál,\nškridiel, obkladového materiálu a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06, 17 05 04 zemina a kamenivo\niné ako uvedené v 17 05 03, 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05, 17 08 02 stavebné\nmateriály na báze sadry iné ako uvedené v 17 08 01 s celkovým objemom 150 000 m3 odpadov.\nNa Okresný úrad Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referent starostlivosti o životné prostredie\n(ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) bol doručený podnet E. F. na preskúmanie rozhodnutia o súhlase\nmimo odvolacieho konania a postúpený podnet Okresného riaditeľstva policajného zboru v Senci na\nprešetrenie rozhodnutia o súhlase.\n2. Prvostupňový orgán listom oboznámil účastníkov konania o skutočnostiach, ktoré boli obsahom\npodnetov, pričom uvedené spočívali najmä v tom, že rozhodnutie o súhlase umožňuje využiť na terénne\núpravy odpady, ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie recyklovať alebo pripraviť na opätovné\nvyužitie, resp. nie sú inertným odpadom, čo je v rozpore so zákonom o odpadoch a takéto odpady nie je\n\nmožné použiť na povrchovú úpravu terénu. Ďalej spočívali v tom, že odborný posudok č. MostpB/2016\nz 24.10.2016 k vydaniu súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu nie je vypracovaný v\nsúlade s príslušnými právnymi predpismi a že rozhodnutie o súlade bolo vydané bez posúdenia činnosti\nvyužívania odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov\nna životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nlen ,,zákon č. 24/2006 Z.z.“), pričom v zmysle § 39 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 371/2015 Z.z., ktorou\nsa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej aj len ,,vykonávacia vyhláška“) má byť\nprílohou žiadosti záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo\nrozhodnutie zo zisťovacieho konania. Ďalej súvisiaci spisový materiál neobsahuje vyjadrenie Okresného\núradu Senec podľa § 99 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona o odpadoch k rozhodnutiu vydanému podľa\nstavebného zákona obcou Most pri Bratislave pre stavbu ,,Ťažba štrkopieskov Most pri Bratislave“,\nneobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 39 vykonávacej vyhlášky.\n3. V zmysle podnetu Okresného riaditeľstva PZ v Senci bolo zistené, že G. C., mala vo svojom\nslužobnom počítači vytvoriť písomnosť ,,Terénne úpravy – vyjadrenie“ adresovanú žalobcovi, týkajúcu\nsa stavby ,,Terénne úpravy“ parc.č. XX/XX, XX/XX, XX/XX (pôvodné parc.č. XX/X) k.ú. A. k.ú. Most\npri Bratislave, v ktorom je uvedené, že na terénne úpravy môžu byť použité odpady 17 05 04 zemina\na kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03, 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05,\npričom G. C. si bola pri spracovaní rozhodnutia o súhlase vedomá, že na terénne úpravy môže byť\nvyužitý iba odpad kat.č. 17 05 04 a 17 05 06, avšak napriek tomu povolila žalobcovi použiť aj odpady\nkat.č. 17 01 01 a 17 01 07 a 17 08 02. Obec Most pri Bratislave oznámením č. 2778/2016 opravila\nrozhodnutie č. 2126/2016 - 03 z 14.10.2016 tak, že som miesto realizácie stavby bez uvedenia dôvodu\nrozšírila o pozemok par.č. XX/XX v k.ú. A., pričom tento pozemok má v nájme spoločnosť NDD, s.r.o.\nod Slovenského pozemkového fondu. Okresný úrad Senec rozhodnutím o súhlase vydal súhlas na\nvyužívanie odpadov na povrchovú úpravu aj na tomto pozemku par.č. XX/XX v k.ú. A..\n4. Prvostupňový orgán po oboznámení sa s rozhodnutím o súhlase a súvisiacim spisovým materiálom\nzistil nedostatky, ktoré naznačovali porušenie zákona pri vydaní rozhodnutia, preto oznámil účastníkom\nkonania začatie konania o preskúmaní rozhodnutia o súhlase mimo odvolacieho konania listom\nz 06.03.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, uvedeným v podnetoch v stanovenej\nlehote. Žalobca sa vyjadril listom doručeným 21.03.2018, obec Most pri Bratislave sa vyjadrila listom z\n20.03.2018. Následne prvostupňový orgán oboznámil Okresný úrad Senec o skutočnostiach uvedených\npodnetov, upovedomil ho o začatí konania o preskúmaní jeho rozhodnutia o súhlase mimo odvolacieho\nkonania a požiadal ho o zaslanie stanoviska k uvedeným skutočnostiam. Okresný úrad Senec reagoval\nlistom, v ktorom uviedol, že spis k rozhodnutiu o súhlase obsahuje spisový materiál v podobe a forme,\nv akej bol vedený bývalou zamestnankyňou Okresného úradu Senec, spis je doplnený o doručenku\nk rozhodnutiu o prerušení konania zo dňa 26.05.2016, iné doklady stanoviská vyjadrenia a pod.,\nktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o súhlase nie sú k dispozícii, a teda nie je možné\nďalšie skompletizovanie spisu. Prvostupňový orgán uviedol, že preskúmaním rozhodnutia o súhlase a\nspisového materiálu Okresného úradu Senec zistil, že pri vydaní rozhodnutia o súhlase došlo k porušeniu\npríslušných ustanovení správneho poriadku zákona o odpadoch a vykonávacej vyhlášky. Okresný úrad\nSenec nepostupoval v súlade s § 3 ods. 2 a 5, § 18 ods. 3, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 46, § 47 ods. 2, § 52\nods. 1 správneho poriadku, § 6 ods. 1 zákona o odpadoch, § 20 ods. 1, § 39 ods. 2 vykonávacej vyhlášky.\n5. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia zo spisového materiálu\nOkresného úradu Senec, ktoré spočívali v tom, že žalobca listom z 15.04.2016 požiadal o udelenie\nsúhlasu na vykonanie rekultivácie skládky odpadov (III. etapa) a na uzavretie skládky odpadov podľa\n§ 97 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch. V spise sa ďalej nachádza žiadosť z 06.12.2016, ktorú\npodal splnomocnený zástupca žalobcu podľa pokynov Okresného úradu Senec uvedených v jeho výzve\nrozhodnutí o prerušení konania z 26.05.2016. V žiadosti sú uvedené len dva druhy odpadov na ich\nvyužitie na povrchovú úpravu terénu, odpady kat. č. 17 05 04 a 17 05 06 v množstve 50 000 m3. V\nspise sa nachádzala ďalšia žiadosť žalobcu o udelenie súhlasu na využívanie odpadov kat. č. 17 01 01,\n17 01 07, 17 05 04, 17 05 06, 17 08 02 na povrchovú úpravu terénu bez uvedenia dátumu žiadosti a\nbez dátumu podania a s odôvodnením, že predmetná lokalita slúžila v minulosti na ukladanie inertného\nodpadu ako skládka I. stavebnej triedy, sčasti bola zavezená, a teda v súčasnosti je potrebné dokončiť\nvyrovnanie depresií a upraviť povrch celej lokality, predmetné pozemky začleniť do okolitého terénu.\n\n6. Ďalej prvostupňový orgán poukázal na to, že Okresný úrad Senec vydal rozhodnutie o súhlase,\nktorým bol žalobcovi ako žiadateľovi podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch vydaný súhlas na\nvyužívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, pričom tento súhlas bol odôvodnený tým, že má ísť\no ukončenie terénnych úprav celej plochy, ktorá sa v súčasnosti nedá využiť, v opise technologického\npostupu uviedol, že má ísť o odstránenie nelegálnych skládok odpadu a znečistených vrstiev pôdy,\nvyplnenie depresií povolenými odpadmi a ukončenie terénnych úprav. Cieľom povrchovej úpravy je\nupraviť terén po ťažbe štrkopieskov a vrátiť ho do pôvodného stavu. Prvostupňový orgán konštatoval, že\nv podkladoch, ktoré boli súčasťou spisového materiálu (VÚKMI Bratislava, EQUIS spol. s r.o., Bratislava\nŤažobňa štrkopieskov Most pri Bratislave, Rekultivácia územia 08/2000, Technická správa Ťažobaňa\nštrkopieskov Studené, komunikácie, úprava vjazdu a výjazdu 2016, EQUIS spol. s r.o., Roľnícke družstvo\nMost pri Bratislave, Ťažobaňa štrkopieskov Studené, Terénne úpravy alternatívne riešenie 4/2022) sa\nuvádza, že v extraviláne obce Most pri Bratislave, časť Studené prebiehala počas cca desiatich rokov\nťažba štrkopieskov suchým spôsobom z povrchu, pričom išlo o odťažovanie vrstvy nad úrovňou hladiny\npodzemných vôd. Lokalita počas ťažby bola zavážaná inertným materiálom tak, aby bola dosiahnutá\npribližne nivelita okolitého terénu, pričom v časti lokality prebiehalo riadené skládkovanie prevažne\ninertných a komunálnych odpadov.\n7. Prvostupňový orgán poukázal na odborný posudok pre žalobcu, pre Projekt Ťažobňa štrkopieskov\nStudené, Terénne úpravy vypracovaný v zmysle bodu I. 11. prílohy č. 22 k vykonávacej vyhláške, ktorý je\nprílohou žiadosti o vydanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods.\n1 písm. s) zákona o odpadoch. Prvostupňový orgán uviedol, že v rozhodnutí o súhlase Okresný úrad\nSenec povolil v rozpore s § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky a § 6 ods. 1 zákona o odpadoch využitie\nodpadu kat. č. 17 01 01 a 17 08 02. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky\núčinné od 01.01.2016 jasne stanovuje kritériá pre odpady, ktoré sa môžu používať na povrchovú\núpravu terénu, pričom určuje, že sa môže použiť inertný odpad a odpad z demolácií, ktorý nie je\nmožné vzhľadom na ich pôvod a zloženie ďalej zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné\npoužitie. Odpad 17 01 01 je síce inertný, ale nespĺňa požiadavku nemožnosti jeho ďalšieho zhodnotenia\nrecykláciu, alebo prípravou na opätovné použitie a odpad 17 08 02 nie je inertným odpadom. Podľa\nprvostupňového orgánu ust. § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky platí od 01.01.2016 aj bez vymenovania\nkonkrétnych druhou odpadov, vhodných na použitie na povrchovú úpravu terénu, ktoré sú od 01.01.2018\nustanovené v § 20 ods. 3 vykonávacej vyhlášky. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že žalobcovi bolo\nobcou Most pri Bratislave vydané rozhodnutie č. 2126/2016-03 z 14.10.2016 v spojení s opravou listom\nč. 2778/2016 z 09.11.2016, ktorým mu bolo udelené povolenie na terénne úpravy po ukončení prevádzky\npre stavbu ,,Ťažobňa štrkopieskov Most pri Bratislave“, pričom v prípade, ak sa na terénne úpravy\npoužívajú odpady od 01.01.2016, sa na túto činnosť vzťahuje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona\no odpadoch, ktorý bol predmetom rozhodnutia o súhlase.\n8. V odôvodnení prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že žalobca má nehnuteľnosti (pozemky,\npre ktoré bol vydaný súhlas) prenajaté od fyzických osôb na základe nájomných zmlúv o nájme\npoľnohospodárskych pozemkov na dobu neurčitú, pričom k niektorým pozemkom predložil výpis\nz katastra nehnuteľností, čím preukázal vlastnícke právo. Súčasne žalobca predložil nájomnú zmluvu so\nSlovenským pozemkovým fondom č. 4-2347/05, uzavretú na dobu určitú od 01.01.2015 do 31.10.2014\na spis neobsahuje inú platnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom na parc. č. XX/XX k.ú. A..\n9. Prvostupňový orgán poukázal na § 39 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky, upravujúce povinné\nprílohy žiadosti o povrchovú úpravu terénu, pokiaľ ide o banské diela a lomy a ďalej uviedol, že bolo\npotrebné k žiadosti doložiť rozhodnutie zo zisťovacieho konania v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., čo\nvšak žalobca neurobil. Súčasne s poukazom na § 39 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky konštatoval,\nže žalobca k žiadosti nepriložil výpis zo živnostenského alebo obchodného registra, nie starší ako 30 dní,\nktorý by preukazoval oprávnenie na podnikanie a pre činnosť a kategóriu odpadov, pre ktorú sa žiada\no udelenie súhlasu. Prvostupňový orgán ďalej vyčítal Okresnému úradu Senec, že neoznámil začatie\nkonania účastníkovi konania obci Most pri Bratislave, v dôsledku čoho postupoval v rozpore s § 18 ods.\n3 správneho poriadku a súčasne, že nepostupoval v súlade s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho\nporiadku.\n10. Žalobca následne podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\ntak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\n\n11. V odôvodnení žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu. K námietke, že prvostupňový\norgán nedal účastníkovi konania možnosť oboznámiť sa s podkladmi jeho rozhodnutia uviedol, že\nprvostupňový orgán obsah podnetov, ktoré mu boli doručené a na podklade ktorých začal konanie\no preskúmanie rozhodnutia o súhlase, premietol do oznámenia o začatí konania. K námietke, že\nprvostupňový orgán rozhodol na základe neúplného administratívneho spisu žalovaný poukázal na to,\nže prvostupňový orgán požiadal Okresný úrad Senec o zaslanie kompletného spisového materiálu\na ďalším listom vrátil tento spis Okresnému úradu Senec z dôvodu vydania stanoviska ako aj z dôvodu\njeho skompletizovania. Povinný skompletizovať spis je orgán, ktorý rozhodnutie vydal, pričom tento má\nk dispozícii všetky podklady, vrátane dokladov o expedovaní a doručení podkladov a v prípade absencie\nniektorého z dokladov je povinný reklamovať chýbajúci doklad na pošte, resp. rekonštruovať spis\nv spolupráci s účastníkmi konania. Orgán, ktorý preskúmava rozhodnutie, nie je povinný kompletizovať\nspis, tak ako namietal žalobca v odvolaní.\n12. Žalovaný nevyhovel ani námietke, že preskúmanie mimo odvolacieho konania nie je určené na\nodstraňovanie procesných vád a nedostatkov a dôvodom pre zrušenie rozhodnutia môžu byť len vady\nprávneho charakteru spočívajúce v porušení hmotného práva. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového\norgánu považuje za správne, pričom k zrušeniu rozhodnutia o súhlase došlo z dôvodu, aby sa procesné\npochybenia dali do súladu s procesnoprávnymi ako aj hmotnoprávnymi predpismi.\n13.\nK námietke, že v prípade žalobcu nejde o rekultiváciu banského diela, ale o rekultiváciu\nskládky, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán pri prieskume rozhodnutia o súhlase vychádzal\nz tohto rozhodnutia, ktorého predmetom bolo udelenie súhlasu na povrchovú úpravu terénu v rámci\nprojektu Ťažobňa štrkopieskov, Studené, Terénne úpravy, alternatívne riešenie v k.ú. Most pri Bratislave,\nEQUIUS, 2002 a zo súvisiaceho spisového materiálu. K tomu uviedol, že správny orgán v rámci\nmimoodvolacieho konania nie je oprávnený vyhľadávať doklady na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, ani\nu účastníka konania. Poukázal na odborný posudok č. MostpB/2016, ktorý je súčasťou spisu a z ktorého\nvyplýva, že cieľom povrchovej úpravy je upraviť a zrekultivovať terén po ťažbe štrkopieskov a vrátiť ho\ndo pôvodného stavu.\n14. Žalovaný poukázal na to, že v spise sa nachádza aj žiadosť žalobcu o vydanie súhlasu podľa §\n97 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch, bez dátumu a bez pečiatky podateľne Okresného úradu Senec.\nTáto žiadosť je opatrená pečiatkou žalobcu a podpísaná dvoma osobami. K tomu žalovaný uviedol, že\nžalobca podal dňa 18.04.2016 žiadosť o udelenie súhlasu na vykonanie rekultivácie skládky odpadov\na na jej uzavretie, pričom podľa pokynov Okresného úradu Senec prepracovalo pôvodnú žiadosť na inú\nvec a dňa 09.12.2016 požiadalo o udelenie súhlas na využitie odpadov na povrchovú úpravu terénu.\nPodľa žalovaného pôvodná žiadosť stratila význam, keďže ju nahradila nová žiadosť, a preto nebolo\npotrebné konať zvlášť o prvej žiadosti.\n15. Záverom sa žalovaný stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, a preto svojím rozhodnutím\nč.: 4533/2019-1.8, 2846/2019 z 03.04.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie\nOkresného úradu Senec o udelení súhlasu.\nII.\nŽaloba\n16. Včas podanou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobca domáhal\npreskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj\nprvostupňové rozhodnutie a súčasne, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania.\n17. Žalobca vytýka napádanému rozhodnutiu, že toto sa v podstate obmedzilo len na konštatáciu\npriebehu správnych konaní, na citáciu zákonných ustanovení, na prevzatie a opísanie dôvodov\nprvostupňového rozhodnutia, a to bez toho, aby sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobnejšie\nzaoberal právnymi a skutkovými námietkami žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje\nžalobca za nepreskúmateľné.\n\n18. Namietal, že prvostupňový orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým zrušil právoplatné\nrozhodnutie o súhlase na základe neúplného spisu Okresného úradu Senec. Okresný úrad Senec\nsám vo svojom stanovisku zo dňa 20.03.2018, o ktorom sa žalobca dozvedel až z prvostupňového\nrozhodnutia, uviedol, že iné doklady, stanoviská, vyjadrenia a pod., ktoré boli podkladom pre vydanie\nrozhodnutia o súhlase, nie sú k dispozícii, a teda nie je možné ďalšie skompletizovanie spisu\nk rozhodnutiu o súhlase. V tejto súvislosti namietal tvrdenie žalovaného, že nebolo povinnosťou\nOkresného úradu Bratislava skompletizovať celý administratívny spis, pretože Okresný úrad Bratislava\nmá v mimoodvolacom konaní postavenie prvostupňového správneho orgánu. Správne orgány podľa\nžalobcu nemohli na základe neúplného administratívneho spisu správne posúdiť skutkový stav a\nnásledne vo väzbe na to posúdiť zákonnosť rozhodnutia a dospieť k záveru, že rozhodnutie o súhlase\nje nezákonné.\n19. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že zistený skutkový stav deklarovaný v napadnutom rozhodnutí a\nzistené údajné porušenia zákona nemajú oporu v administratívnom spise alebo sú v rozpore s dokladmi,\nna ktoré sa odvoláva správny orgán v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti namietal, že žalovaný\ntvrdí, že v Odbornom posudku č. MostpB/2016 (str. 7 napádaného rozhodnutia), ktorý je súčasťou\nspisového materiálu, sa uvádza, „že cieľom povrchovej úpravy terénu je upraviť a zrekultivovať terén\npo ťažbe štrkopieskov a vrátiť ho do pôvodného stavu.“ Správne orgány podľa žalobcu opomenuli,\nčo vyplýva aj z dokladov v neúplnom administratívnom spise, že v danom prípade sa u žalobcu už\nnejednalo o žiadnu ťažbu štrku, ale žalobca o súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu\nžiadal z dôvodu a v súvislosti s dokončením rekultivácie skládky odpadov, ktorú mal žalobca povolenú.\nTeda povrchová úprava terénu smerovala k dokončeniu rekultivácie skládky odpadov a žalobca už\nroky ťažbu štrku na pôvodnej parcele nevykonáva a na tejto parcele mal riadne povolenú skládku I.\nstavebnej triedy. Aj z odôvodnenia samotného zrušeného rozhodnutia o súhlase vyplýva, že „RDP Most\npri Bratislave na predmetných pozemkoch v minulosti prevádzkovalo skládku na inertný odpad v zmysle\nosobitných podmienok. Skládka bola v roku 2000 uzatvorená bez ukončenia celkovej povrchovej úpravy\npredmetných parciel.“.\n20. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením namietal závery správnych orgánov, ktoré za\nporušenie zákona považovali skutočnosť, že Okresný úrad Senec rozhodnutím o súhlase povolil\nžalobcovi využívať na povrchovú úpravu terénu aj odpady – kat.č. 17 01 01 betón, ktorý nie je možné\npodľa § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky použiť na povrchovú úpravu terénu. Taktiež odpad kat. číslo\n17 08 02 (stavebné materiály na báze sadry iné ako uvedené v 17 08 01) nie je inertný odpad, a podľa\n§ 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky nie je možné ani tento druh odpadu použiť na povrchovú úpravu\nterénu. Uvedené správne orgány vyhodnotili ako rozpor s § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky a § 6 ods.\n1 zákona o odpadoch. Žalobca poukázal na citácie § 20 ods. 1 a 3 vykonávacej vyhlášky a § 2 ods. 2\nvyhlášky č. 372/2015 Z.z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti v znení účinnom\ndo 31.12.2017, teda v čase vydania zrušeného rozhodnutia o súhlase, ktoré neupravovalo konkrétne\ndruhy inertných odpadov, ktoré sa môžu a majú využívať na povrchovú úpravu terénu. Jediným kritériom\npodľa právnej úpravy platnej v čase vydania zrušeného rozhodnutia o súhlase bolo kritérium ustanovené\nv § 2 ods. 2 vyhlášky č. 372/2015 Z.z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti,\nktoré bližšie charakterizovalo, čo sa považuje za inertný odpad a kritérium uvedené v § 20 ods. 1\nvykonávacej vyhlášky a to, že tie inertné stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré nie je možné\nvzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použite, môžu\nbyť tiež použité na povrchovú úpravu terénu. Podľa žalobcu teda samotná právna úprava pripúšťala,\nže za určitých podmienok bolo možné na povrchovú úpravu terénu použiť aj inertné stavebné odpady\na odpady z demolácií, kam patria aj povolené druhy odpadov – betón a stavebné materiály na báze\nsadry iné ako uvedené v 17 08 01. V tejto súvislosti poukázal na bod 7. odborného posudku, ktorý bol\npodkladom zrušeného rozhodnutia o súhlase, ktorý uvádza, za akých podmienok je možné použiť aj tieto\ninertné odpady, ktoré boli bližšie uvedené v napadnutom rozhodnutí ich katalógovým číslom. Žalobca\nuviedol, že zo zákonnej úpravy platnej v čase vydania zrušeného rozhodnutia nevyplývalo, že by na\npovrchovú úpravu terénu nemohli byť využívané inertné odpady uvedené v napadnutom rozhodnutí.\nSamotné správne orgány vždy mali v praxi pochybnosti o tom, ktoré inertné odpady je možné a ktoré\nnie, používať na povrchovú úpravu terénu. Táto otázka však podľa žalobcu nemôže byť predmetom\nsubjektívnej úvahy správneho orgánu, a to ani s odkazom na § 6 ods. 1 zákona o odpadoch, ktoré\nzakotvilo len hierarchiu odpadového hospodárstva ako záväzné poradie tam vymenovaných priorít.\n\n21. Žalobca ďalej namietal správnosť záveru žalovaného, ktorým vytýkal, že rozhodnutie o súhlase\nbolo vydané bez posúdenia činnosti využívania odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa zákona č.\n24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, odvolávajúc sa na § 39 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky. K tomu\nuviedol, že cit. ustanovenie vykonávacej vyhlášky sa vzťahuje na povrchovú úpravu terénu len v prípade,\nak ide o povrchovú úpravu terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banského diela a\nlomu. To nie je a nebol prípad žalobcu, pretože sa jednalo o skládku povolenú a prevádzkovanú podľa\nosobitných podmienok na pôvodnej celej parcele XX/X, ktorá bola uzavretá a správne konanie smerovalo\nk vydaniu povolenia na rekultiváciu skládky odpadov a jej uzatvorenie a v tej súvislosti aj (na základe\nvýzvy samotného správneho orgánu) k vydaniu súhlasu na povrchovú úpravu terénu. Z takéhoto\nnesprávne ustáleného skutkového stavu potom správne orgány dospeli aj k nesprávnemu právnemu\nzáveru, že prílohou žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu\nterénu mali byť náležitosti podľa § 39 ods. 2 písm. a), b) vykonávacej vyhlášky. Žalobca uviedol,\nže rovnaká právna argumentácia platí aj pre § 39 ods. 2 písm. b) vykonávacej vyhlášky, pretože cit.\nustanovenie sa vzťahuje na povrchovú úpravu terénu len v prípade, ak ide o povrchovú úpravu terénu,\nktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banského diela a lomu, čo nie je prípad žalobcu.\n22. K dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP žalobca namietal, že prvostupňový orgán odňal žalobcovi\nprávo oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, čím porušil § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku.\nUviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa s nasledovnými podkladmi: spisový materiál Okresného\núradu Senec č. OU-SC-OSZP-2016/007814; vyjadrenie Obce Most pri Bratislave - list č. 783/2018-2 z\n20.03.2018; stanovisko Okresného úradu Senec k prejednávanej veci - list č. OU-SC-OSZP-2018/5965/\nRa-stan. z 20.03.2018. O týchto podkladoch rozhodnutia sa žalobca dozvedel až z prvostupňového\nrozhodnutia, a preto nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Možnosť vyjadriť sa\nk daným podkladom nedal žalobcovi ani žalovaný, pretože žalobcovi nedoručil výzvu podľa § 33 ods.\n2 správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí\nnevysporiadal s jeho námietkou, že nie je postačujúce, že obsah podnetov na preskúmanie rozhodnutia\n(podané E. F. a Okresným riaditeľstvom PZ v Senci) prvostupňový orgán preniesol do svojho oznámenia\no začatí konania. K namietanému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku žalobca poukázal na\nrozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Szd 7/2009 z 23.03.2010 a sp.zn. 6 Sžo 165/2010 z 24.11.2010.\nŽalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nevyjadril k jeho námietke, že mu bola na vyjadrenie k podkladom\nrozhodnutia poskytnutá neprimerane krátka lehota, a to 5 kalendárnych dní.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\nVo vzťahu k námietke neúplného administratívneho spisu uviedol, že Okresný úrad Senec predložil\nadministratívny spis prvostupňovému orgánu, ktorý po jeho preštudovaní oznámil začatie konania o\nprieskume mimo odvolacieho konania. Keďže administratívne konanie na Okresnom úrade Senec viedla\nbývala zamestnankyňa, voči ktorej bolo toho času vedené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania\ntrestnej činnosti v súvislosti s výkonom jej povinností vyplývajúcich z jej zamestnania na Okresnom úrade\nSenec, Okresný úrad Senec z dôvodu právnej istoty upozornil nadriadený orgán o možnosti neúplnosti\ndokumentácie v dotknutom administratívnom spise práve z vyššie uvedeného dôvodu. Žalovaný v tejto\nsúvislosti zdôraznil, že súčasťou administratívneho spisu sú písomnosti a údaje (okrem rozhodnutia\nvydaného podľa zákona č. 24/2006 Z. z., absencia ktorého je jedným z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia\no súhlase), ktoré sa majú v konaní o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015\nZ. z. v spojení s § 39 ods. 1 a 2 vykonávacej vyhlášky predložiť. K tomu žalovaný poukázal na obsah\nadministratívneho spisu a uviedol, že žalobca nepredložil v rámci svojho žalobného návrhu žiadne\npísomnosti (dôkazy), ktoré by preukázali nekompletnosť administratívneho spisu. Ďalej uviedol, že\npodklady, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a boli v predmetnom administratívnom konaní\npredložené žalobcom, preukazujú, že ide o rekultiváciu banského diela, a preto mal žalobca v konaní\npredložiť v súlade s § 39 ods. 2 vykonávacej vyhlášky rozhodnutie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.\n24. Žalovaný ďalej argumentoval, že z predloženej dokumentácie, ktorá tvorila podklad pre vydanie\nrozhodnutia o súhlase, vyplynulo, že v oblasti, ktorá bola predmetom tohto konania bola v minulosti\nvykonávaná ťažba štrkopiesku, a teda, že ako podklad pre vydanie uvedeného rozhodnutia bolo\npotrebné predložiť výstup z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Skutočnosť, že\n\nv predmetnom území bola vykonávaná ťažba štrkopieskov vyplýva aj zo žalobcom predloženého\ndokumentu spoločnosti EQUIS spol. s r. o. (str. 2 a 3). S poukazom na vyššie uvedené žalovaný\npovažoval za správny záver, že Okresný úrad Senec mal v konaní o udelenie súhlasu na využívanie\nodpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z. postupovať v\nsúlade s § 39 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky.\n25. K námietke, že žalobca žiadal o súhlas z dôvodu a v súvislosti s dokončením rekultivácie skládky\nodpadov, ktorú mal žalobca povolenú - povolenie na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie\nodpadov - skládka I. stavebnej triedy v k.ú. A. na parcele č. XX/X žalovaný uviedol, že v zmysle zákona\no odpadoch by žalobca na rekultiváciu skládky odpadov musel mať vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1\npísm. j) cit. zákona na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné\nmonitorovanie, a nie súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch na využívanie odpadov na\npovrchovú úpravu terénu. To, že išlo o využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v súvislosti s\nrekultiváciu banského diela, a nie o rekultiváciu skládky, vyplýva podľa žalovaného aj z príloh odvolania\nvoči prvostupňovému rozhodnutiu, pretože z týchto je zrejmé, že rekultivácia skládky prebiehala už\ndávno pred vydaním súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch (napr. list Obvodného\núradu životného prostredia v Senci č. ŽP/OH/1602/2012 PO zo dňa 09.07.2012). Žalovaný namietal,\nže žalobca nepredložil v konaní o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch,\nani v mimo odvolacom konaní žiadne podklady preukazujúce, že nejde o rekultiváciu banského diela,\npráve naopak, súčasťou administratívneho spisu Okresného úradu Senec ako aj administratívneho spisu\nv mimo odvolacom konaní sú len podklady dokazujúce, že v danom prípade išlo o terénne úpravy v\nsúvislosti s rekultiváciou banského diela.\n26. K námietke, že toho času účinné znenie § 20 ods. 3 vykonávacej vyhlášky neupravovalo konkrétne\ndruhy inertných odpadov, ktoré sa môžu a majú využívať na povrchovú úpravu terénu, žalovaný uviedol,\nže správne orgány riadne zdôvodnili, v čom spočívala nezákonnosť rozhodnutia o súhlase, ktoré povolilo\npoužívanie odpadu s katalógovým číslom 17 01 01 a 17 08 02 na povrchovú úpravu terénu. K tomu\nžalovaný poukázal na § 2 ods. 2 vyhlášky č. 372/2015 Z.z. o skládkovaní odpadov a dočasnom\nuskladnení kovovej ortuti; § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky; § 6 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch. Ďalej\nuviedol, že odpad zaradený do podskupiny odpadov s číslom 17 01 01 je betón a pri tomto druhu odpadu\nje možná jeho recyklácia, a preto sa malo pristúpiť v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva\nprednostne k jeho recyklácii, a nie k jeho zneškodneniu použitím na terénne úpravy. Odpady zaradené\ndo podskupiny odpadov s číslom 17 08 02 sú stavebné materiály na báze sadry iné ako uvedené v 17 08\n01 a odpady zaradené do podskupiny odpadov s číslom 17 08 01 sú stavebné materiály na báze sadry\nkontaminované nebezpečnými látkami. V prípade odpadov podskupiny 17 08 02 síce ide o obyčajný,\nteda nie nebezpečný odpad, avšak ide o odpad, ktorý nespĺňa definičné znaky inertného odpadu, pretože\nstavebné materiály na báze sadry sú rozpustné vo vode, a preto nespĺňajú podmienku inertného odpadu,\na to, aby u týchto odpadov nedochádzalo k významným fyzikálnym a chemickým zmenám.\n27. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou týkajúcou sa nesprávnej aplikácie § 39 ods. 2 písm. a)\nvykonávacej vyhlášky, z dôvodu, že uvedené možno aplikovať len v prípade, ak ide o banské dielo\nalebo lom, čo nie je prípad žalobcu, keďže v danej veci išlo o skládku. Žalovaný k tomu doplnil, že síce\nide o skládku odpadov, avšak táto sa nachádza v mieste, kde v minulosti prebiehala ťažba štrkopiesku,\nčím vzniklo banské dielo, a teda ide o likvidáciu a rekultiváciu banského diela. Uvedené vyplýva aj z\ndokumentácie predloženej žalobcom v administratívnom konaní o udelenie súhlasu. Spôsob likvidácie\na rekultivácie tohto banského diela spočíval v tom, že vyťažený materiál (štrkopiesok) sa nahradí iným\nmateriálom - inertným odpadom a následne sa na miesto vráti skrývka (pôdna vrstva). Pokiaľ by malo\nísť o rekultiváciu skládky odpadov, tak by žalobca musel mať vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm.\nj) zákona o odpadoch na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej\nnásledné monitorovanie, a nie súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) cit. zákona na využívanie odpadov\nna povrchovú úpravu terénu. Skutočnosť, že pri ťažbe štrkopieskov vzniká banské dielo vyplýva z\nvyhlášky Slovenského banského úradu č. 29/1989 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a\nbezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom na povrchu v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj ako „vyhláška č. 29/1989 Zb.“). K tomu poukázal na § 2 ods. 1\npísm. a), k) a ods. 2 vyhlášky č. 29/1989 Zb. a podporne na stanovisko Hlavného banského úradu č.\n1135-1528/2019 z 19.11.2019, z ktorého vyplýva, že za banské dielo sa považuje aj miesto, na ktorom\nsa vykonávala ťažba štrkopiesku.\n\n28. K námietke, že prvostupňový orgán konal v rozpore s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho\nporiadku, keď neumožnil žalobcovi najmä vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto\nnámietka nebola uplatnená žalobcom v priebehu správneho konania, keďže žalobca v správnom konaní\nnenamietal skutočnosť, že nebol oboznámený s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, ale namietal iba\nnedostatočnú dĺžku stanovenej lehoty (5 kalendárnych dní na zaslanie svojho stanoviska). Táto námietka\nnebola uplatnená žalobcom ani v odvolaní. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby správny súd na túto\nnámietku neprihliadal, k čomu poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2002\nZSP. Napriek uvedenému žalovaný voči námietke argumentoval tým, že prvostupňový orgán v oznámení\no začatí mimo odvolacieho konania poučil žalobcu, že v zmysle § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho\nporiadku má právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu. V tomto oznámení o začatí\nmimo odvolacieho konania prvostupňový správny orgán uviedol, z akých podkladov vychádzal a zároveň\naj uviedol svoje predbežné zistenia v prejednávanej veci a právna zástupkyňa žalobcu sa vyjadrila\nlistom zo dňa 19.03.2018. Ďalej žalovaný zdôraznil, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol výlučne\nadministratívny spis Okresného úradu Senec, s obsahom ktorého musel byť žalobca oboznámený,\nkeďže išlo o podklady v administratívnom konaní, v ktorom žalobca vystupoval ako účastník konania\n- žiadateľ. V mimo odvolacom konaní sa vyjadrila aj obec Most pri Bratislave listom č. 783/2018-2 z\n20.03.2018, ktorého obsahom bolo iba uvedenie obsahu rozhodnutia, ktoré vydala a ktorého predmetom\nbolo povolenie terénnych úprav po ukončení prevádzky stavby v rámci stavebného konania, pričom\nsa nijakým spôsobom nevyjadrila k predmetu mimo odvolacieho konania. Ďalej sa v mimo odvolacom\nkonaní vyjadril Okresný úrad Senec listom z 20.03.2018, obsahom ktorého bolo iba zhrnutie obsahu\njeho administratívneho spisu, ktorý predložil do konania. Pokiaľ žalobca namietal, že mal byť vyzvaný\nna vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia aj druhý krát, podľa žalovaného by išlo o\nčisto formálny úkon a žalobcovi by žiadnym spôsobom neprivodil možnosť účinnejšej obhajoby svojich\npráv. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 7 As\n40/2003-61.\nIV.\nReplika žalobcu\n29. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, v ktorej v zásade zotrval na svojej\npredchádzajúcej argumentácii a námietkach uvedených v žalobe. Namietal, že ak žalovaný dospel k\nzáveru, že ide o „rekultiváciu banského diela“, bol povinný si v záujme riadneho zistenia skutkového\nstavu zabezpečiť aj administratívny spis ohľadne tohto údajne banského diela, aby mohol náležite\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia z pohľadu posúdenia si základnej otázky, či sa teda v danom prípade\njedná o skládku odpadov alebo o banské dielo. Takéto administratívne spisy nikdy neboli v konaní\nzabezpečené. Ďalej namietal, že žiadosť žalobcu z 15.04.2016 neobsahovala žiadne prílohy A až I., a\npreto spochybňuje ich existenciu v administratívnom spise.\n30. K námietke žalovaného, že žalobca nepredložil písomnosti (dôkazy), ktoré by preukázali\nnekompletnosť administratívneho spisu, žalobca uviedol, že správne orgány si vôbec nepripojili\nadministratívne spisy Okresného úradu Senec, týkajúce sa povoľovania zariadenia na zneškodňovanie\nodpadov – skládky I. stavebnej triedy, vydané pre žalobcu, hoci si tieto boli povinné pripojiť z úradnej\nmoci a tieto boli podstatné pre ustálenie si skutkovej a následne aj právnej otázky, či sa na danom území\n(parcela reg. „E“ č. XX/X, k.ú. A.) nachádza banské dielo alebo skládka I. stavebnej triedy. Žalovaný, ako\naj prvostupňový správny orgán v mimoodvolacom konaní dospeli k skutkovým a právnym záverom o tom,\nže v prejednávanom prípade ide o banské dielo, a teda o rekultiváciu banského diela, hoci tento záver\nje v rozpore s predloženými dôkazmi a dokladmi. V tejto súvislosti žalobca navrhol doplniť dokazovanie\npripojením administratívnych spisov Okresného úradu v Senci, týkajúcich sa rozhodnutí o prevádzkovaní\nzariadenia na zneškodňovanie odpadov – skládka I. stavebnej triedy, teda spisy o povolení skládky\nodpadov.\n31. Žalobca ďalej uviedol, že nepopiera, že v dávnej minulosti bola na danom vykonávaná aj ťažba\nštrkopieskov, ktorú mal riadne povolenú príslušným banským úradom, avšak následne bola žalobcovi\nna tom istom území v k.ú. A. riadne povolená skládka odpadov - prevádzkovanie zariadenia na\nzneškodňovanie odpadov – skládka I. stavebnej triedy, k.ú. A. na parcele č. XX/X, čo však žalovaný\nopomína. Podľa žalobcu sa banské dielo právne prekvalifikovalo na skládku I. stavebnej triedy, ktorá\nsa rekultivovala a v súčasnosti už nie je možné nazerať na toto územie inak ako na skládku. Žiadny\n\norgán verejnej správy ani súd nikdy nezrušili právoplatné rozhodnutie, na základe ktorého bolo žalobcovi\npovolené prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov – skládky I. stavebnej triedy.\n32. Žalobca ďalej namietal, že správne konanie smerovalo k vydaniu povolenia na rekultiváciu skládky\nodpadov a jej uzatvorenie a v tej súvislosti, práve na základe výzvy samotného správneho orgánu zo\ndňa 26.05.2016 žalobca doplnil svoju žiadosť zo dňa 15.04.2016 aj o vydanie súhlasu podľa § 97 ods.\n1 písm. s) zákona o odpadoch, pričom svoju pôvodnú žiadosť - návrh na začatie správneho konania\nnikdy neprekvalifikoval, len doplnil aj o vydanie ďalšieho súhlasu a ani nikdy nezobral späť svoj návrh\nv časti na vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch. Namietal, že v tejto časti nie\nje dodnes rozhodnuté.\nV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.\nz.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na\nktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná\nprávomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom\nv Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/169/2019.\n34. Podľa § 97 ods. 1 písm. j) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na uzavretie skládky odpadov\nalebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie.\n35. Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na využívanie odpadov na\npovrchovú úpravu terénu.\n36. Podľa § 20 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z.z.,\nktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, na povrchovú úpravu terénu sa môže\npoužiť výlučne inertný odpad,17) okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií (§ 77 ods.\n1 zákona), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou\nna opätovné použitie.\n37. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 372/2015 Z.z.,\no skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti, inertný odpad je odpad, pri ktorom\nnedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Inertný\nodpad sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému\nrozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť\nk znečisteniu životného prostredia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a\nznečistenie obsiahnuté v odpade a ekotoxicita výluhu musia byť zanedbateľné a nesmú ohrozovať kvalitu\npovrchových alebo podzemných vôd. Limitné hodnoty látok nesmú prekročiť hodnoty ukazovateľov pre\ntriedu vylúhovateľnosti I podľa prílohy č. 1.\n38. Podľa § 39 ods. 2 písm. a) a b) vyhlášky č. 371/2015 Z.z., prílohou žiadosti podľa odseku 1, ak ide\no povrchovú úpravu terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banského diela a lomu, je\na) záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo rozhodnutie zo\nzisťovacieho konania k zámeru alebo k oznámeniu o zmene, ak sa na túto činnosť vyžaduje,20)\nb) výpis zo živnostenského registra alebo z obchodného registra nie starší ako 30 dní, z ktorého vyplýva\noprávnenie na podnikanie pre činnosť a kategóriu odpadov, pre ktorú sa žiada o udelenie súhlasu.\nVI.\nPojednávanie\n\n39. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1\nSSP na prejednanie veci nariadil pojednávanie vzhľadom na skutočnosť, že o nariadenie pojednávania\npožiadal žalovaný. Pojednávania sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu. Žalovaný sa pojednávania\nnezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 23.06.2025 s tým, že súhlasí, aby sa pojednávanie\nuskutočnilo v jeho neprítomnosti.\n40. Právna zástupkyňa žalobcu predniesla podstatný obsah žaloby, pridržala sa argumentácie ako aj\nnámietok obsiahnutých v žalobe, pričom zdôraznila najmä relevanciu námietok týkajúcich sa spornej\nexistencie banského diela a námietok týkajúcich sa právneho posúdenia v súvislosti s inertnými\nodpadmi. Zotrvala na dôvodoch žaloby a navrhla, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nVII.\nPrávne posúdenie veci\n41. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím, ktorým prvostupňový orgán rozhodol v rámci prieskumu rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania o zrušení rozhodnutia Okresného úradu Senec o udelení súhlasu žalobcovi\nna využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch.\n42. Úvodom správny súd všeobecne uvádza, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania\nslúži výlučne na nápravu nezákonných rozhodnutí. Nie je možné preskúmavané rozhodnutie zmeniť\nalebo zrušiť len pre jeho nesprávnosť (teda napr. z dôvodu neefektívnosti, nerešpektovania sociálneho\npostavenia účastníka, nehumánnosti, nevhodnosti a pod.). Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania je prostriedkom dozoru, ktorý využíva správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený\nsprávnemu orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, a to aj bez návrhu – z vlastného podnetu,\nak svojou kontrolnou, či dozorovou činnosťou vykonávanou na podriadenom orgáne zistí, že došlo\nk vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ak správny orgán zistí, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom,\nvšeobecne záväzným právnym predpisom (právom Európskej únie, vyhláškou alebo opatrením\nústredných orgánov štátnej správy alebo vyhláškou miestnych orgánov štátnej správy, vyhláškou alebo\nopatrením iných orgánov štátnej správy), všeobecne záväzným nariadením vlády, obce alebo vyššieho\núzemného celku, rozhodnutie zruší alebo zmení tak, aby bolo v súlade s právnymi predpismi. Pre\nsprávny orgán je pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodujúci právny stav v čase\nvydania rozhodnutia. Rovnako je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia podstatný skutkový stav, ktorý\nexistoval v čase vydania rozhodnutia. Zmena skutkových okolností prípadu po vydaní rozhodnutia\nnemôže mať za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania len z dôvodu\nokolností, ktoré v čase vydania pôvodného rozhodnutia ešte neexistovali (Potásch, P., Hašanová, J.,\nVallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022,\ns. 571 a nasl.)\n43. V prípade preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ide tak o mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorého rozsah z hľadiska prieskumu je vo vzťahu k prípadnej náprave limitovanejší ako\nje tomu napr. v prípade odvolania (resp. iných riadnych opravných prostriedkov). Z materiálneho\nhľadiska je prieskum rozhodnutia mimo odvolacieho konania zúžený na ochranu zákonnosti, resp.\npreskúmanie súladu rozhodnutia s právnymi predpismi. Uvedené má za následok, že prieskum mimo\nodvolacieho konania v zásade nebude opravným prostriedkom slúžiacim na nápravu odborných a\nvecných nedostatkov preskúmavaného rozhodnutia. Náprava odborných a vecných nedostatkov by\nv rámci prieskumu mimo odvolacieho konania totiž prichádzala do úvahy len za predpokladu, že\nby tieto vo výsledku mali za následok porušenie právnych predpisov. Prieskum mimo odvolacieho\nkonania tak primárne nebude smerovať k náprave nedostatkov súvisiacich so skutkovým stavom\n(napr. nesprávne vyhodnotenie dôkazov), alebo odbornými otázkami (napr. nesprávne odborné výpočty/\nanalýzy). Túto limitáciu vo vzťahu k rozsahu prieskumu, čo do charakteru prípadných vád možno\nodvodiť z § 65 ods. 3 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán v rámci prieskumu mimo\nodvolacieho konania vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia.\nV nadväznosti na uvedené je potrebné taktiež zdôrazniť, že konanie o mimoriadnych opravných\nprostriedkoch nie je pokračovaním pôvodného konania vo veci, netvorí s ním jeden celok. Konanie o\n\nmimoriadnych opravných prostriedkoch vrátane mimoodvolacieho konania je osobitným konaním, ktoré\nmožno považovať aj za druh dozoru správneho orgánu vyššieho stupňa nad činnosťou podriadeného\nsprávneho orgánu.\n44. V nadväznosti na uvedené teoretické východiská správny súd konštatuje, že pokiaľ ide o napadnuté\nrozhodnutie, pri jeho súdnom prieskume v rámci správnej žaloby je potrebné pri posudzovaní\nopodstatnenosti žalobných námietok prihliadať aj na charakter napadnutého rozhodnutia v tom zmysle,\nže ide o rozhodnutie vydané v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania, a teda rozhodnutie, ktorého\npredmetom prieskumu je zákonnosť, a nie náprava odborných a vecných nedostatkov.\n45. V prejednávanej veci je žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým bolo mimo odvolacieho konania zrušené rozhodnutie o súhlase vydané Okresným\núradom Senec. Rozhodnutie o súhlase bolo žalobcovi vydané ako súhlas na využívanie odpadov\nna povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Pokiaľ ide o udelenie\nsúhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, ide o typ súhlasu, ktorý v predchádzajúcom\nznení zákona o odpadoch (neaplikovanom v prejednávanom prípade) nebol upravený. Odpad sa\npoužíva aj pri likvidácii banských diel a lomov a starých banských diel najmä na ich zasýpanie, pričom\ntáto činnosť sa považuje za činnosť zhodnocovania odpadu, avšak pokiaľ ide zároveň o povrchovú\núpravu terénu, vyžaduje sa špecificky súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, čo\ns prihliadnutím na zásadu špeciality vylučuje prípadnú aplikáciu § 97 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch.\nPodľa predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch sa na využívanie odpadov na povrchovú úpravu\nterénu na účely likvidácie, sanácie alebo rekultivácii banských diel a lomov vyžadovalo len vyjadrenie\npríslušného okresného úradu. Taký stav však neumožňoval vykonávanie štátneho dozoru, čo viedlo k\njeho zneužívaniu, a preto sa podľa zákona o odpadoch účinného v rozhodnom čase využívanie odpadov\nna povrchovú úpravu terénu mohlo vykonávať len na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona\no odpadoch ( GAŠPARÍKOVÁ, B., TAKÁČ, P. Zákon o odpadoch - komentár. [Systém ASPI]. Wolters\nKluwer [cit. 2025-8-4]. ASPI_ID KO79_a2015SK, dostupné z: H.. ISSN 2336-517X). Zákon o odpadoch\nobsahuje aj typ súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j), ktorý je udeľovaný na účel uzavretia skládky odpadov\nalebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie. Správny súd nevzhliadol v zákone\no odpadoch ustanovenie, ktoré by vo všeobecnosti vylučovalo aplikovateľnosť, resp. možnosť udelenia\nviacerých typov súhlasov za predpokladu, že sú pre ich udelenie splnené podmienky a že ich nevylučuje\nnapríklad vyššie zmienená zásada špeciality. Inak povedané, zákon výslovne neurčuje, že tieto súhlasy\nsú si navzájom konkurujúce a udelenie jedného typu súhlasu by zároveň vylučovalo udelenie aj iného\ntypu súhlasu. Napriek uvedenému je však potrebné prihliadnuť na charakter mimoodvolacieho konania,\na teda na skutočnosť, že správne orgány vychádzali zo skutkových okolností a z právneho režimu, ktorý\nbol daný v konaní pred Okresným úradom Senec. Posudzovali preto zákonnosť rozhodnutia o súhlase\ns prihliadnutím na skutočnosť, že jeho predmetom bol súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona\no odpadoch, nie súhlas podľa písmena j).\n46. Žalobca v zmysle výzvy Okresného úradu Senec preformuloval svoju žiadosť tým spôsobom, že\nžiadal o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch a počas konania pred Okresným\núradom Senec ďalej nenamietal, že žiada súčasne aj o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j)\ncit. zákona (ako pôvodne žiadal vo svojej žiadosti z 15.04.2017), sám tak akceptoval rozsah ako aj\núčel žiadosti v tom zmysle, že predmetom konania sa stal súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona\no odpadoch. Je pravdou, že žalobca svoju žiadosť na výzvu Okresného úradu Senec preformuloval\ntým spôsobom, že list, ktorým sa domáhal udelenia súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) označil\nako ,,Doplnenie“ svojej žiadosti z 15.04.2017 [ktorou sa domáhal súhlasu podľa písmena j)], avšak\nz priebehu konania ako aj rozhodnutia o súhlase mu bolo zrejmé, že Okresný úrad Senec vydal len\nsúhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch a nezaoberal sa súhlasom podľa § 97 ods. 1\npísm. j) cit. zákona. Proti rozhodnutiu o súhlase práve podľa písmena s) žalobca nepodal odvolanie\nz dôvodu nerozhodnutia o celom predmete žiadosti, a preto pokiaľ žalobca aj v žalobe namietal, že\nOkresný úrad Senec do dnešného dňa nerozhodol v časti podľa § 97 ods. 1 písm. j) cit. zákona,\ntak mal túto skutočnosť primárne namietať v konaní pred Okresným úradom Senec. Uvedené tak\nnebude mať vplyv ani na mimoodvolacie konanie, pretože v mimoodvolacom konaní správne orgány\nvychádzali z účelu žiadosti, vymedzeného žalobcom ako žiadateľom o vydanie súhlasu, už v priebehu\nkonania pred Okresným úradom Senec. Zjednodušene povedané, správne orgány v mimoodvolacom\nkonaní preskúmavali rozhodnutie o súhlase v právnom režime podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona\no odpadoch a v týchto intenciách následne aj vyhodnocovali zákonnosť predmetného rozhodnutia\n\no súhlase. Správny súd má síce pochybnosť o vhodnosti postupu zvoleného Okresným úradom Senec\nv tom zmysle, že sa nezaoberal aj časťou žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm.\nj) zákona o odpadoch, avšak uvedené malo byť predmetom prípadného odvolacieho konania, resp.\nuvedené malo byť namietané v rámci konania pred Okresným úradom Senec, pričom v mimoodvolacom\nkonaní táto skutočnosť už vzhľadom na určitú pasivitu žalobcu vo vzťahu k tejto otázke v pôvodnom\nkonaní pred Okresným úradom Senec nemá relevanciu. Preto správne orgány v mimoodvolacom konaní\npostupovali správne pokiaľ sa zaoberali zákonnosťou rozhodnutia o súhlase v tej súvislosti, či boli\nsplnené podmienky vyplývajúce z právnych predpisov na jeho vydanie (t.j. na udelenie súhlasu podľa\n§ 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch).\n47. K námietke, že prvostupňový orgán rozhodoval na základe neúplného spisu Okresného úradu\nSenec správny súd konštatuje, že tento obsahuje relevantné listiny, na ktoré vo svojom odôvodnení\npoukazuje tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán. Pri posudzovaní úplnosti administratívneho spisu\nje potrebné prihliadať aj na preukázateľný hoci aj len potenciálny vplyv určitej absentujúcej listiny alebo\niného podkladu na rozhodnutie vo veci, pričom správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca\nnekonkretizoval, alebo inak neoznačil právne relevantnú listinu, ktorá by mala v administratívnom\nspise absentovať a ktorej absencia by mohla mať vplyv na právne posúdenie, resp. rozhodnutie\nprvostupňového orgánu, resp. žalovaného. Prieskumom obsahu administratívneho spisu správny súd\nzistil, že tento obsahuje listiny, z ktorých správne orgány vychádzali a podľa ktorých v konaní postupovali,\na teda obsahuje všetky podklady, ktoré boli relevantné a mali vplyv na posúdenie veci. Pokiaľ žalobca\nnamietal neúplnosť administratívneho spisu Okresného úradu Senec poukazom na to, že na výzvu\nprvostupňového orgánu Okresný úrad Senec uviedol, že predmetný spis obsahuje materiál v podobe\na forme, v akej bol vedený bývalou zamestnankyňou a iné podklady rozhodnutia nie sú k dispozícii,\na preto nie je možné ďalšie skompletizovanie spisu, správny súd uvádza, že uvedené vyjadrenie\nOkresného úradu Senec nemožno samé osebe považovať za preukázanie nekompletnosti spisu,\nobzvlášť pokiaľ žalobca nenamietol absenciu konkrétnych dokladov, ktoré by prípadne mohli mať na\nrozhodnutie prvostupňového orgánu v rámci mimo odvolacieho konania vplyv a mohli by privodiť pre\nžalobcu priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v danom\nprípade išlo o preskúmanie rozhodnutia o súhlase mimo odvolacieho konania, a preto pokiaľ by aj predsa\nprvostupňový orgán dospel k záveru, že Okresný úrad Senec vydal rozhodnutie o súhlase, ktoré nemá\noporu v podkladoch obsiahnutých v administratívnom spise, pravdepodobne by uvedené neprinieslo pre\nžalobcu priaznivejší výsledok a prvostupňový orgán by v tejto súvislosti konštatoval rozpor so zákonom.\n48. Správny súd neakceptoval ani námietku, že zistený skutkový stav a zistené porušenia zákona nemajú\noporu v administratívnom spise. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že správne orgány opomenuli, že u\nžalobcu sa už v rozhodnom čase nejednalo o ťažbu štrku, ale že žalobca žiadal o súhlas na využívanie\nodpadov na povrchovú úpravu terénu, a to z dôvodu a v súvislosti s dokončením rekultivácie skládky\nodpadov, ktorú mal povolenú. V tejto súvislosti správny súd vzal do úvahy, že išlo o prieskum mimo\nodvolacieho konania a rozhodnutie o súhlase bolo udelené v právnom režime podľa § 97 ods. 1 písm.\ns) zákona o odpadoch. Z administratívneho spisu vyplynulo, že Okresný úrad Senec pri rozhodnutí\no súhlase vychádzal z nasledovných listín: výpis z obchodného registra žalobcu; Projekt - Ťažobňa\nštrkopieskov Studené - Terénne úpravy alternatívne riešenie, vypracované spoločnosťou EQUIS spol.\ns r.o. Bratislava - spoločnosť pre stavebníctvo, geológiu a ekológiu; odborný posudok vypracovaný\nI. J., pod č. Mostp B/2016; rozhodnutie obce Most pri Bratislave č. 2126/2016 - 03 z 14.10.2016;\noznámenie: č.j. 2778/2016 z 09.11.2016 vydané obcou Most pri Bratislave, ktorým sa opravujú parcelné\nčísla; monitoring kvality podzemných vôd - skládka odpadov - Studené; identifikácia parciel; nájomné\nzmluvy s vlastníkmi predmetných parciel; výpisy z listov vlastníctva k uvedeným parcelám. Správny súd\nkonštatuje, že uvedené listiny sa týkajú stavby Ťažobňa štrkopieskov Studené, pričom skládke odpadov\nsa venuje v podstate len listina Monitoring kvality podzemných vôd - skládka odpadov - Studené.\nOdborný posudok výslovne uvádza, že je pre Projekt Ťažobňa štrkopieskov Studené, Terénne úpravy a\nže ide o odborný posudok k vydaniu súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa\n§ 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Taktiež Projekt - Ťažobňa štrkopieskov Studené - Terénne\núpravy alternatívne riešenie, vypracované spoločnosťou EQUIS spol. s r.o. je určený pre stavbu, ktorou\nje Ťažobňa štrkopieskov a v texte sa nespomína existencia skládky. Súčasťou materiálu je aj technická\nspráva, ktorá sa taktiež týka len stavby Ťažobňa štrkopieskov Studené. Z výpisu z obchodného registra\ntaktiež vyplýva, že žalobca sa venuje ťažbe štrku, pričom v rámci predmetu podnikania nie je výslovne\nuvedená zmienka o prevádzkovaní skládky. V nadväznosti na uvedené správny súd musí dať za pravdu\nžalovanému, že z dokladov predložených žalobcom v konaní pred Okresným úradom Senec skutočne\n\nvyplýva, že súhlas bol žiadaný v súvislosti so stavbou Ťažobňa štrkopieskov Studené a zároveň z\npredložených dokladov výslovne nevyplývalo, resp. ich obsah sa nesústreďoval výslovne na skládku.\nO úmysle žalobcu domáhať sa udelenia súhlasu na uzatvorenie skládky v zmysle § 97 ods. 1 písm. j)\nzákona o odpadoch svedčí tak v zásade len jeho pôvodná žiadosť z 15.04.2017, ktorú však na výzvu\nOkresného úradu Senec preformuloval tak, že žiadal o súhlas v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona\no odpadoch. S ohľadom na uvedené preto správny súd neakceptoval túto žalobnú námietku a súčasne\npripomína, že pokiaľ žalobca namietal skutkové okolnosti, tak tieto boli ustálené už v konaní pred\nOkresným úradom Senec a správne orgány sú v mimoodvolacom konaní týmito skutkovými okolnosťami\nviazané. Nezrovnalosti ohľadom skutkových okolností by preto bolo možné odstrániť v konaní pred\nOkresným úradom Senec, nie však v mimoodvolacom konaní.\n49. Správny súd neakceptoval ani námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktoré žalobca namietal\nv súvislosti so závermi správnych orgánov, ktoré za porušenie zákona považovali skutočnosť, že\nOkresný úrad Senec rozhodnutím o súhlase povolil žalobcovi využívať na povrchovú úpravu terénu aj\nodpady – kat.č. 17 01 01 (betón) a kat. číslo 17 08 02 (stavebné materiály na báze sadry iné ako uvedené\nv 17 08 01). K tomu namietal, že v rozhodnom čase účinné znenie vyhlášky neupravovalo konkrétne\ndruhy inertných odpadov, ktoré sa môžu a majú využívať na povrchovú úpravu terénu. Je pravdou,\nže v rozhodnom čase cit. ustanovenia neupravovalo presné, resp. konkrétne kategórie odpadov, ktoré\nsa môžu a majú využívať na povrchovú úpravu terénu, avšak vykonávacia vyhláška v § 20 ods. 1\nzreteľne vymedzovala pravidlá použiteľnosti odpadu na povrchové úpravy terénu, a to tým spôsobom,\nže musí ísť z hľadiska druhu výlučne o inertné odpady, pričom súčasne čiastočne tento použiteľný\ndruh odpadov ďalej obmedzila tak, že nemožno použiť inertné odpady a odpady z demolácií (§ 77\nods. 1 zákona o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním\nalebo prípravou na opätovné použitie. To znamená, že musia byť kumulatívne splnené v zásade dva\npredpoklady, prvým je to, že ide o inertný odpad a druhým je, že tento inertný odpad nie je možné\nďalej zhodnocovať (recyklovaním/prípravou na ďalšie použitie). Prvostupňový orgán a taktiež žalovaný\nkonštatovali, vychádzajúc z cit. ustanovenia § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky, že odpad – kat.č. 17 01\n01 (betón) je možné zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie, čím bola vylúčená\njeho použiteľnosť na povrchovú úpravu terénu a pokiaľ ide o odpad kat. číslo 17 08 02 (stavebné\nmateriály na báze sadry iné ako uvedené v 17 08 01), tak tento nie je inertným odpadom (§ 2 ods. 2\nvyhlášky č. 372/2015 Z.z.), čo taktiež vylučuje jeho použiteľnosť na povrchové úpravy terénu. Vzhľadom\nna skutočnosť, že Okresný úrad Senec povolil využitie aj týchto dvoch sporných kategórií (č. 17 01 01\na 17 08 02) odpadov, postupoval v rozpore s vykonávacou vyhláškou a napokon vo vzťahu k odpadu\nkat. č. 17 01 01 aj ustanovením § 6 ods. 1 zákona o odpadoch, ktoré upravuje hierarchiu odpadového\nhospodárstva a dáva prednosť recyklácii a príprave na ďalšie použitie.\n50. Správny súd neakceptoval ako dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho\nposúdenia ohľadom rozporu rozhodnutia o súhlase s § 39 ods. 2 písm. a) a b) vykonávacej vyhlášky.\nŽalobca v tejto súvislosti argumentoval tým, že o súhlas žiadal v súvislosti so skládkou odpadov, nie\nvšak v súvislosti s banským dielom, či lomom. Je pravdou, že ust. § 39 ods. 2 písm. a) a b) vykonávacej\nvyhlášky sú aplikovateľné len v prípade, ak ide o banské dielo, či lom. Avšak ako už správny súd\nv inej súvislosti naznačil vyššie, doklady, resp. listiny predložené žalobcom do konania o udelenie\nsúhlasu pred Okresným úradom Senec sa týkajú Ťažobne štrkopiesku Studené, pričom z obsahu\ntýchto listín vyplýva, že na dotknutom území prebiehala ťažba. Napr. z dokumentu Projekt - Ťažobňa\nštrkopieskov Studené - Terénne úpravy alternatívne riešenie, vypracované spoločnosťou EQUIS spol. s\nr.o., str. 6 vyplynulo, že ťažba na lokalite bola vykonávaná v zmysle schválenej prípravnej dokumentácie,\nvypracovanej v zmysle platnej banskej legislatívy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že\nžalovaný podporne predložil stanovisko Hlavného banského úradu, podľa ktorého ťažbou štrkopiesku\nvzniká banské dielo. Pokiaľ teda ide o Ťažobňu štrkopiesku nie je sporné, že ide o banské dielo,\navšak v kontexte žalobných námietok a s prihliadnutím na skutočnosť, že ťažba bola už dávnejšie\nukončená a v danej lokalite bola podľa slov žalobcu prevádzkovaná skládka, bolo sporné skôr to, či\nmožno stále Ťažobňu štrkopieskov považovať za banské dielo. K tejto otázke správny súd uvádza,\nže z administratívneho spisu nevyplynulo, že by došlo k zániku banského diela po právnej stránke.\nSkutočnosť, že sa už nevykonáva banská činnosť (ťažba), je skôr faktického charakteru a je jedným\nz predpokladov pre likvidáciu, resp. zánik banského diela, avšak k tomu musí dôjsť aj právne, nie len\nfakticky. Z právnej úpravy regulujúcej banskú činnosť [najmä zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití\nnerastného bohatstva (banský zákon)] vyplýva, že po ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky je\npríslušná organizácia povinná vypracovať projekt uzatvorenia banského diela, ktorý schvaľuje príslušný\n\nbanský úrad a následne sa dielo fyzicky uzatvorí, resp. zlikviduje a zrekultivuje sa dotknuté územie,\npričom následne príslušný banský úrad vydá potvrdenie o uzatvorení banského diela. Týmto postupom\nbanské dielo zaniká aj po právnej stránke. Z administratívneho spisu však vyplynula len skutočnosť, že\nuž fakticky nie je realizovaná ťažba, ale nie, že došlo k právnemu zániku banského diela. S ohľadom\nna uvedené správne orgány v rámci mimoodvolacieho konania nepochybili, pokiaľ pripustili aplikáciu\n§ 39 ods. 2 písm. a) a b) vykonávacej vyhlášky v prípade, kedy bol žalobcovi udelený súhlas podľa\n§ 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Žalobca v replike navrhol doplniť dokazovanie pripojením\nadministratívnych spisov Okresného úradu v Senci, týkajúcich sa rozhodnutí o prevádzkovaní zariadenia\nna zneškodňovanie odpadov – skládka I. stavebnej triedy, teda spisy o povolení skládky odpadov.\nTomuto návrhu správny súd nevyhovel, pretože to nepovažoval za potrebné, keďže nespochybnil\nsamotnú existenciu predmetnej skládky, avšak za relevantné považoval, že z administratívneho spisu\nnevyplynulo, že došlo k právnemu zániku banského diela a na uvedený záver nemá existencia skládky\nvplyv.\n51. Správny súd nevyhovel ani žalobnej námietke, spočívajúcej v tom, že prvostupňový orgán odňal\nžalobcovi právo oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, čím porušil § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku, kedy žalobca uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa s nasledovnými podkladmi:\nspisový materiál Okresného úradu Senec č. OU-SC-OSZP-2016/007814; vyjadrenie Obce Most pri\nBratislave - list č. 783/2018-2 z 20.03.2018; stanovisko Okresného úradu Senec k prejednávanej veci\n- list č. OU-SC-OSZP-2018/5965/Ra-stan. z 20.03.2018. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že\npodkladom pre rozhodnutia správnych orgánov v rámci mimodvolacieho konania bol predovšetkým\nadministratívny spis Okresného úradu Senec, keďže preskúmaval rozhodnutie o súhlase, ktoré bolo\nvydané na základe podkladov obsiahnutých v tomto spise. So spisom Okresného úradu Senec žalobca\nvzhľadom na jeho postavenie účastníka v konaní pred Okresným úradom Senec bol oboznámený.\nĎalej bol žalobca oboznámený aj s relevantným obsahom podnetov na prieskum rozhodnutia o súhlase\nmimo odvolacieho konania, a to prostredníctvom oznámenia o začatí konania, ku ktorému sa aj vyjadril\nsvojim podaním z 19.03.2018. Ďalej v prípade vyjadrenia Obce Most pri Bratislave - list č. 783/2018-2 z\n20.03.2018 a vyjadrenia Okresného úradu Senec k prejednávanej veci - list č. OU-SC-OSZP-2018/5965/\nRa-stan. z 20.03.2018 správny súd konštatuje, že tieto z obsahového hľadiska neboli zohľadnené pri\nposúdení veci, resp. prvostupňový orgán len konštatoval ich existenciu, avšak na tieto neodkazoval,\nresp. neprevzal ich obsah vo forme argumentácie, ktorú by použil v rámci posúdenia veci. Pokiaľ žalobca\nnamietal krátkosť lehoty na vyjadrenie (5 kalendárnych dní), správny súd konštatuje, že ide o lehotu,\nktorej dĺžka nevyplýva zo zákona, a preto ju určuje správny orgán. Ak lehotu na vykonanie procesného\núkonu stanovuje správny orgán, tak na základe žiadosti účastníka môže túto lehotu predĺžiť. Pokiaľ\nteda žalobca vnímal určenú lehotu ako neprimerane krátku, mal možnosť požiadať správny orgán o jej\npredĺženie, ktorú však nevyužil.\n52. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní žalobných námietok, správny súd dospel\nk záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalšiemu účastníkovi konania správny\nsúd v zmysle § 169 a contrario SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu nebola v\nkonaní súdom uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť, pričom súčasne súd nezistil a ďalší účastník\nkonania ani netvrdil dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať mu\nprávo na náhradu trov konania.\n54. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0\nods. 4 veta prvá SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nprostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku (§ 443\nods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\n\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}